Stredná odborná škola, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206891
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8512206891.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: N. O., podnikateľ, IČO: 33 080
615, miesto podnikania XXX XX S. XX, právne zastúpeného Mgr. Štefanom Rybovičom, advokátom,
Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Stredná odborná škola, Jarmočná 108, 064
01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 159 531, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom,
Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 2.117,53 eur s prísl. a o zaplatenie 1.012,13 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/63/2012 - 218 zo dňa 8. 1.
2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a upravil, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia
2.117,53 eur s prísl. dôvodiac, že podľa ústne uzavretej dohody a podľa rozpočtu z 26. 3. 2012
vykonal pre žalovaného montáž časti elektroinštalácie v rekonštruovanej učebni kuchár, ale žalovaný
mu vyúčtovanú cenu diela nezaplatil. Písomným podaním z 19. 2. 2013 žalobca rozšíril žalobu o
ďalšiu uplatňovanú sumu vo výške 1.012,13 eur s prísl. z dôvodu, že zmluvne dohodnuté práce na
elektroinštalácii pre žalovaného celkom nevykonal, pretože žalovaný si ich realizáciu objednal cez inú
firmu. Preto si uplatňuje nárok vo výške 1.012,13 eur pôvodne „kvalifikovaný“ ako nárok na náhradu
ušlého zisku, neskôr podľa podania zo dňa 19. 7. 2013 s kvalifikáciou na zaplatenie dohodnutej ceny
diela, pretože na takúto cenu by bol mal nárok, keby dokončenie prác nebola realizovala tretia osoba.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že na stavebné práce, vrátane dodávky materiálov,
na stavbu Rekonštrukcia SOŠ bola uzavretá objednávateľom Prešovským samosprávnym krajom
so zhotoviteľom EURO-BUILDING, a.s. zmluva o dielo č. 12/2010/AR. Označený zhotoviteľ
následne uzavrel zmluvu s poddodávateľom spoločnosťou ALUMINIUM SYSTEM s.r.o., Lipany. Tento
poddodávateľ si potom objednal plnenie v spoločnosti CENTRUM STRIECH s.r.o. Stará Ľubovňa,
ktorá aj objednané dielo realizovala. Práce, ktoré vykonával žalobca na predmete diela, vykonával na
základe zmluvného vzťahu práve so spoločnosťou CENTRUM STRIECH, s.r.o. Stará Ľubovňa a nie na
základe zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalovaný nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu o vykonaní diela so
žalobcom, a preto podľa žalovaného jemu nesvedčí vecná pasívna legitimácia v tomto konaní. Preto
žiadal žalobu zamietnuť.



Prvostupňový súd ďalej v dôvodoch rozhodnutia popisuje obsah vyjadrení strán v priebehu konania
i vyjadrení vypočutých svedkov G. F. a Ing. S. N. a tiež vyjadrení samotného žalobcu i štatutárneho
zástupcu žalovanej strany. Zdôrazňuje, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela
tak v zmysle pôvodného, ale i rozšíreného a upraveného žalobného návrhu. Pre rozhodnutie vo veci
vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie opodstatnenosti i dôvodnosti nárokov uplatnených žalobcom.
Zdôrazňuje aplikáciu ust. § 120 ods. 1 O.s.p. s tým, že v sporovom konaní je žalobca povinný preukázať
svoje tvrdenia i to, že nárok, ktorého sa žalobou domáha, je zákonný a dôvodný. Žalobca je tak zaťažený
tzv. dôkazným bremenom, ktorého unesenie je nevyhnutné pre úspešnosť podanej žaloby. Žalobca
dôvodí uplatňované nároky ústne uzavretou zmluvou o dielo, ku čomu malo dôjsť pri osobnom stretnutí
v kancelárie riaditeľa žalovanej školy za prítomnosti žalobcu a Ing. N.. Riaditeľ školy poprel, aby k
takémuto zmluvnému vzťahu medzi účastníkmi došlo. Vysvetlil to, že k tomu ani tak nemohlo dôjsť,
pretože rekonštrukciu školy vykonával Prešovský samosprávny kraj v zmluvnom vzťahu s dodávateľmi
prác a on, ako štatutár školy, do týchto vzťahov nijakým spôsobom nemohol zasahovať a ani vstupovať.
Ani u Ing. N., ktorý bol vo vzťahu ku škole v pozícii pedagóga odborných predmetov, nemohlo ísť o
vystupovanie v mene školy v žiadnom zmluvnom vzťahu. Ing. N. vysvetlil v konaní, že pokiaľ ide o
rekonštrukciu budovy škody, on sa na nej podieľal ako stavebný dozor na základe osobitnej zmluvy, ktorú
mal uzavretú s inou firmou. Práve pri dozorovaní tejto stavby mal prehľad o tom, že aj žalobca vykonáva
určité práce na tejto stavbe, ale on s ním žiadny zmluvný vzťah v mene žalovaného neuzatváral. V
konaní okrem tvrdenia žalobcu nebol realizovaný iný dôkaz potvrdzujúci žalobcom tvrdenú ústnu formu
uzavretia dohody o vykonaní diela. Zmluvu o dielo v zmysle ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. možno uzavrieť
aj ústnou formou s tým, že pre jej platnosť nie je predpísaná obligatórne písomná forma. Ustanovenia
Obchodného zákonníka pri tejto zmluve majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných
náležitostí tejto typicky pomenovanej zmluvy. Platné uzavretie zmluvy si vyžaduje, aby sa zmluvné
strany dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete, čase i cene diela. Aj keby sa pripustila
možnosť, že sa uskutočnilo stretnutie žalobcu a riaditeľa školy s Ing. N., na takomto stretnutí sa nedohodli
podstatné náležitosti zmluvy a sám žalobca konštatoval, že ho Ing. N. len predstavil riaditeľovi škody a
nič viac. Toto stretnutie nemožno považovať za moment, ktorého dôsledkom by bolo platné uzavretie
zmluvy o dielo. Za dôkaz o existencii zmluvného vzťahu nemožno považovať ani žalobcom tvrdenú
listinu - rozpočet učebňa - kuchyňa - elektroinštalácia 26. 3. 2012 podpísaný Ing. N., pretože tieto
písomné podklady len dokazujú, že žalobca vykonal práce, ktoré sú zahrnuté v oboch rozpočtoch, čo
v konaní napokon nebolo ani medzi účastníkmi sporné, ale nepreukazujú to, že kto bol odberateľom
týchto prác, najmä či to bol žalovaný alebo iný zmluvný partner. Tieto listinné dôkazy nedokazujú,
aby odberateľom prác bol žalovaný, hoci rozpočet je podpísaný Ing. N., ktorý však v tomto prípade
vystupoval ako stavebný dozor na tejto stavbe. Ing. N. je zamestnancom škody, ale s výkonom činnosti
pedagóga, bez oprávnenia vstupovať do záväzkových vzťahov zaväzujúcich školu. Výkon stavebného
dozora P..N. realizoval na základe zmluvného vzťahu s iným subjektom, nie na základe pracovno-
právneho vzťahu so žalovaným. Za právne irelevantné prvostupňový súd označil tvrdenia žalobcu, že
práce, ktoré sú predmetom sporu, netvoria komplexnú rekonštrukciu školy, ktorá mala byť realizovaná
podľa zmluvy o dielo uzavretej objednávateľom Prešovským samosprávnym krajom s jednotlivými
dodávateľmi. Konštatuje predovšetkým to, že medzi účastníkmi nevznikol zmluvný vzťah. Usúdil však aj
to, že aj toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, a to už vzhľadom na číselné označenie objektov, ktorých
práce mal žalobca vykonávať. Ak žalobca tvrdí, že nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu s inou fyzickou či
právnickou osobou ako so žalovaným, tak z výpovede svedka G. F. i z dôkazu predloženého samotným
žalobcom je zrejmé, že práce na objekte 003 vykonával syn žalobcu a za ich vykonanie bola vystavená
faktúra č. 14 z 30. 6. 2011 na sumu 3.000,- eur firme CENTRUM STRIECH s.r.o., Stará Ľubovňa a táto
faktúra bola týmto subjektom aj v celom rozsahu zaplatená. Svedok G. F. uviedol aj to, že on ani nevedel
o tom, že ich vykonával syn žalobcu, pretože o realizácii týchto prác on komunikoval iba so žalobcom.
Žalobca v konaní pred súdom nepreukázal svoje tvrdenia, že odberateľom ním skutočne vykonaných
prác bol žalovaný, preto súd jeho žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí so zamietnutím žaloby. Trvá na tom, že
žalobca pri uzatvorení zmluvy o dielo a následne pri vykonávaní diela nekomunikoval so žiadnou inou
osobou, ale len s riaditeľom žalovaného a najmä s riaditeľom povereným zamestnancom žalovaného
p. Ing. S. N., pričom relevantným podkladom dokazujúcim riadne uzavretie zmluvy medzi žalovaným
ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom je žalobcom vyhotovený a žalovaným akceptovaný
rozpočet z 26. 1. 2011, resp. 26. 3. 2012 s uvedením vykonaných prác. Cituje ust. § 46b zák. č. 50/1976
Zb. a zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejedná o uskutočňovanie stavby žalobcom, ale o zriadenie



vyhradeného technického zariadenia elektrického skupiny „B“ a zhotovenie takéhoto diela je viazané
na odbornú spôsobilosť zhotoviteľa podľa ust. § 22 až § 24 vyhl. č. 508/2009 Z.z. Na činnosti, ktoré
sú viazané odbornou spôsobilosťou v zmysle tejto vyhlášky, sa úlohy stavebného dozoru nevzťahujú.
Za riadny výkon týchto činností zodpovedá odborne spôsobilá osoba, čo v danom prípade bol sám
žalobca. Ing. S. N. nie je ako stavebný dozor odborne spôsobilou osobou v oblasti elektrotechniky a ako
stavebný dozor nemohol byť oprávnený zabezpečovať čokoľvek, čo súviselo s vyhradeným technickým
zariadením elektrickým. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o dielo
v ústnej forme, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo - montáž časti
elektroinštalácie priestoru učebne kuchár 007 podľa rozpočtu z 26. 1. 2011, resp. podľa rozpočtu z
26. 3. 2012 a záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Nesúhlasí
s právnym názorom súdu prvého stupňa, že podstatnou náležitosťou takejto zmluvy o dielo bolo aj
dohodnutie času vykonania diela. Poukazuje na § 537 ods. 1 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že ak čas
vykonania diela zhotoviteľom nie je dojednaný, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v čase primeranom
s prihliadnutím na povahu diela. Nesprávne podľa jeho názoru je v dôvodoch rozhodnutia napísané to,
že sám žalobca konštatoval, že ho Ing. N. len predstavil riaditeľovi školy a nič viac. Na pojednávaní dňa
19. 2. 2013 sa žalobca doslovne vyjadril, že Ing. N., s ktorým sa pozná už dlhšiu dobu, ho kontaktoval,
osobne ho predstavil riaditeľovi SOŠ, kde povedal, že elektroinštaláciu v predmetnej budove budem
realizovať ja a nie p. E.. Riaditeľ povedal, že dobre a to bolo všetko. My sme z kancelárie odišli. Z tohto
tvrdenia je zrejmé, že riaditeľ školy, ako štatutárny orgán žalovaného, vyjadril súhlas s vykonávaním diela
žalobcom. Žalobca v žiadnom prípade nemohol vykonať elektroinštalačné práce na objekte 003, pretože
tieto práce boli vykonané jeho synom Z. O., IČO: 43 821 421, ktorý za realizáciu týchto prác vystavil
objednávateľovi - obchodnej spoločnosti CENTRUM STRIECH, s.r.o. faktúru č. 14 na sumu 3.000,- eur,
ktorá bola aj označenou spoločnosťou riadne zaplatená. Pre predmetnú vec nie je relevantným, či G.
F. ohľadom tohto plnenie komunikoval so žalobcom. Práce, ktoré žalobca realizoval na objekte 007 s
týmto plnením na objekte 003 vôbec nesúviseli. Žalobca nemohol vykonať ani elektroinštalačné práce
na objekte 005, pretože podľa východiskovej správy o odbornej skúške elektrického zariadenia č. V
280/2011 elektroinštaláciu na objekte 005 zrealizovala firma B. B.. Vyjadrenia svedka Ing. N. o tom, že
žalobca vykonával práce na objektoch 003 a 005 sa preto nezakladajú na pravde. Podľa rozpočtu na
celú školu, ktorý bol predložený Ing. N. súdu, predmetom zmluvy o dielo zo dňa 24. 5. 2010 uzavretej
Prešovským samosprávnym krajom a spoločnosťou EURO - BUILDING a.s. predmetom rozpočtu na
objekt 007 - A - Elektroinštalácia, časť Miestne a účelové komunikácie, bola len elektrická prípojka v
sume 35,99 eur vrátane DPH. Nebola však predmetom tejto zmluvy vnútorná elektroinštalácia objektu
007 - učebňa kuchyňa, ktorú realizoval žalobca. Odvolateľ vytýka súdu aj to, že pri hodnotení dôkazov a
pri rozhodovaní opomenul listinný dôkaz, konkrétne faktúru č. 201/2002, ktorá bola vystavená Ing. Z. E. -
PROM - EL za práce na výmene, oprave a príprave elektroinštalácie na zapojenie kuchynských zariadení
v školskej jedálni v celkovej sume 6.527,24 eur. Z obsahu tejto faktúry je zrejmé, že odberateľom faktúry
bol žalovaný a naviac je na nej uvedené, že ju dňa 16. 2. 2012 prevzal Ing. S. N. a opatril ju súhlasom
s preplatením tejto faktúry Ing. E. podľa projektovej dokumentácie. Na tejto faktúre sa nachádza aj
pečiatka Ing. S. N. ako stavebného dozoru, pričom z takéhoto obsahu jeho písomného prejavu je
zrejmé, že v tejto veci nevykonával len činnosť stavebného dozoru, ale zjavne v tomto prípade pôsobil
zároveň ako zástupca školy oprávnený zaväzovať žalovaného. Odvolateľ ďalej cituje ust. § 27 ods. 1,
ods. 2 písm. d) , § 27 ods. 6 školského zákona a zdôrazňuje, že žalovaný má právnu subjektivitu, je
samostatným subjektom práva so spôsobilosťou zaväzovať sa a mať práva a povinností. S odkazom na
citované ustanovenia zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve zdôrazňuje, že riaditeľ
školy zodpovedá za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov a tiež riadne
hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy. S poukazom na tieto skutočnosti žalobca
je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie aj vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
2.117,53 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.117,53 eur od 1. 7. 2012 do 31. 1. 2013 a so
7,75 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 1. 12. 2013 do zaplatenia. Ďalej žiada, aby bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.012,13 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1. 7. 2012
do 31. 1. 2013 a so 7,75 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 1. 2. 2013 do zaplatenia. Uplatňuje
si aj nárok na náhradu trov pozostávajúcich zo súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok za zákonný a správny. Na základe
rozsiahleho dokazovania prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci a na základe neho aj



správne predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný realizoval rekonštrukciu s názvom
stavby: Energetická hospodárnosť rozširovanie, rekonštrukcia a modernizácia stavieb SOŠ, kde vyšším
dodávateľom bol EURO - BUILDING a.s., ktorý si na realizáciu stavby zariadil poddodávateľov.
Poddodávatelia zrealizovali všetky stavebné práce a stavbu odovzdali v termíne. Práce, ktoré
zrealizovala firma žalobcu na objekte SO 007 - Dielne praktického vyučovania, podliehali základnému
rozpočtu, ktorý realizoval subdodávateľ CENTRUM STRIECH s.r.o.. Bývalý konateľ tejto spoločnosti
potvrdil na pojednávaní, že práce podliehajúce tomuto základnému rozpočtu aj vyúčtoval. Práce, ktoré
realizoval žalobca, boli objednané cez tohto subdodávateľa. Konečné faktúry boli zaplatené a ku
dnešnému dňu VÚC Prešov nedlhuje dodávateľovi stavby ani cent. Vedenie školy - žalovaný, ani
stavebný dozor nevydal žiadnu objednávku ani ústnu a ani písomnú pre žalobcu. Ing. N. bol v čase
realizácie stavby externým pracovníkom MVD s.r.o. a ako stavebný dozor nemal ani právo uskutočňovať
objednávky na realizácie stavebných prác a ani stavebného diela. Stavebný dozor na základe právomoci
stavby len kontroluje a dozerá na kvalitu prác, ich plnenie podľa projektovej dokumentácie a podpisuje
skutočne vykonané práce dodávateľovi stavby podľa zmluvy. Tvrdenia žalobcu o tom, že riaditeľ
žalovaného s ním uzavrel zmluvu o dielo, sú ničím nepodložené. Navrhuje preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému trovy odvolacieho
konania.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania. Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3, § 211 ods. 2
O.s.p.), ale i na internetovej stránke súdov SR. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu
predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Bol teda viazaný rozsahom,
ale i dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, ale to len také vady,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tak ako bude uvedené aj ďalej). Po takomto
prieskume odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu
či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 29. 10. 2012
žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie ceny diela vyúčtovaného faktúrou č. 105 z 20. 6. 2012 na sumu
2.117,53 eur. V predmetnej faktúre je ako predmet plnenia označené montáž časti elektroinštalácie
priestoru učebne kuchár podľa rozpočtu. Z tejto účtovanej ceny diela žalobca uplatňuje aj úroky z
omeškania. Písomným podaním z 19. 2. 2013, doručenom súdu na pojednávaní totožného dňa, žalobca
rozširuje svoj žalobný návrh aj o uplatňovanie ďalšieho nároku vo výške 1.012,13 eur s prísl. tiež aj s
úrokmi z omeškania. Pôvodne kvalifikovaný tento nárok ako nárok na náhradu ušlého zisku žalobca
neskôr kvalifikuje ako požiadavku na zaplatenie ceny diela. Robí tak podaním z 19. 7. 2013.

Obsah zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 19. 2. 2013 svedčí aj o tom, že rovnopis
zmeneného žalobného návrhu bol doručený žalovanému. Zo spisu nevyplýva údaj o tom, že by súd
prvého stupňa rozhodoval o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takomto prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 95 ods. 3 O.s.p. o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena
navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu
mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.



Ak z obsahu spisu nevyplýva rozhodnutie súdu o zmenenom návrhu, je to vada v konaní pred súdom
prvého stupňa, ale tak ako je uvedené vyššie, na vadu v konaní odvolací súd prihliada len vtedy,
ak má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa nerozhodol o neprípustnosti
zmeneného (rozšíreného) návrhu. Pri správnom procesnom postupe súd do času, kým nerozhodne o
uplatnenej zmene návrhu, nemal by pokračovať v konaní ani o pôvodnom návrhu. V predmetnej veci
však prvostupňový súd v konaní ďalej pokračoval, nerozhodol o zmene návrhu ani pri postupe a v
lehotách upravených v citovanom ust. § 95 ods. 3 O.s.p. Napokon rozhodol o celom žalobnom návrhu,
vrátane jeho rozšírenia realizovaného podaním z 19. 2. 2013 a upraveného 19. 7. 2013. Zmenená
žaloba bola doručená na pojednávaní dňa 19. 2. 2013 žalovanému (jeho zástupcovi s plnou mocou
pre celé konanie). Za takéhoto stavu, ak prvostupňový súd konal o takomto návrhu napriek tomu, že
nevydal uznesenie o prípustnosti či neprípustnosti zmeny, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné
vychádzať z tých skutočností, ktoré prvostupňový súd na základe zmeneného návrhu urobil predmetom
dokazovania a napokon aj o celom návrhu žalobcu rozhodol meritórnym rozhodnutím.

Pre záver vo veci samej treba vychádzať zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné
a závažné pochybnosti. Táto zásada rozhodovania súdu vo veci samej vyplýva z aplikácie ust. § 153
ods. 1 O.s.p. Skutkový stav podľa tohto ustanovenia je potrebné odlišovať od tzv. skutočného stavu
veci, ktorý bol označovaný za základ pre rozhodnutie súdu v minulosti, keď zákonodarca uvedené
ustanovenie O.s.p. založil na potrebe zistenia skutočného stavu veci. Predmetné konanie je riadnym
sporovým konaním, ktoré je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti
i navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníkov konania. Procesno-právna
úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na účastníkoch a
ukladá im označiť dôkazy na preukázanie tvrdenia. Účastník má tak povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a §
101 ods. 1 O.s.p.) i povinnosť dôkaznú (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Zákon účastníkovi ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočností; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaná hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané,
tak aj nositeľa dôkazného bremena.

V predmetnom spore o zaplatenie nárokov z tvrdenej zmluvy o dielo podľa Obch. zák. má žalobca
ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o dielo, že na základe tejto
zmluvy poskytoval žalovanému plnenie a že dlžník - žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu diela. Z tohto
bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné v tom, aby preukázal tvrdenie, že zmluva so
zákonom žiadanými náležitosťami bola so žalovaným uzavretá a že na základe takejto zmluvy poskytol
žalovanému plnenie. Ak tieto skutočnosti by boli preukázané, žalobca by uniesol bremeno tvrdenia
i bremeno dôkazné. Odvolací súd sa však stotožňuje so súdom prvého stupňa, že žalobca takéto
skutočností svedčiace uzavretiu zmluvy o dielo s príslušnými náležitosťami v konaní pred súdom prvého
stupňa v žiadanom rozsahu neprodukoval a teda povinnosť dôkaznú nesplnil.

Odvolací súd nerozporuje tvrdenie odvolateľa v tom, že zmluvu o dielo možno uzatvoriť aj ústnou
formou. Takúto možnosť už v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval aj prvostupňový súd. Podstatné
náležitosti zmluvy o dielo vyplývajú z ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. a sú nimi dohoda o predmete plnenia,
dohoda o cena a záväzok ju zaplatiť (§ 536 ods. 3 Obch. zák.). Zo zmluvy musí vyplývať aj nepochybné
označenie toho, kto sú zmluvnými stranami, i údaje potrebné na identifikáciu týchto zmluvných strán.

V časti dohody o predmete diela treba konkretizovať to, čo má byť predmetom plnenia, vrátane vlastností
diela, ktoré má dielo po dokončení vykazovať. Žalobca sám v svojom účastníckom vyjadrení na súde
po poučení ako účastník konania vypovedal to, že Ing. N. ho predstavil riaditeľovi SOŠ, kde povedal
„že elektroinštaláciu v predmetnej budove budem realizovať ja a nie p. E.. Riaditeľ povedal, že dobre
a to bolo všetko“. Čas, kedy ku takémuto stretnutiu so štatutárnym zástupcom žalovaného malo dôjsť,
ale najmä obsah toho, čo sa malo s riaditeľom dohodnúť žalobca nekonkretizuje. S odkazom na takúto
„dohodu“ však podľa jeho samotného vyjadrenia sa malo realizovať plnenie, ktoré on konkretizuje do
prvej polovice roku 2011 s tým, že do konania predložil aj čestné vyhlásenie S. E., podľa ktorého mu
vypomáhal pri realizácii plnenia v mesiaci január, február 2011. Ako dôkaz uzavretia zmluvy o dielo so



žiadanými zákonnými náležitosťami žalobca označuje listinu, označenú ako rozpočet učebňa kuchyňa -
elektroinštalácia z 26. 3. 2012, ktorú mal potvrdiť Ing. N. (napr. č.l. 7, 8 spisu). Táto listina teda mala byť
parafovaná samotným žalobcom 26. 3. 2012, pričom išlo o listinu, ktorá mala byť vyhotovená s väčším
časovým odstupom po skutočnej realizácii prác samotným žalobcom. Aj samotná faktúra č. 105 je potom
vystavená až s dátumom 20. 6. 2012. Obsah listiny označenej ako rozpočet však nemôže byť potvrdením
obsahu dojednaných podmienok pri stretnutí s riaditeľom žalovanej školy tak, ako ju popísal žalobca.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti v tom, že rekonštrukcia školy žalovaného sa realizovala na základe
Zmluvy o dielo č. 12/2010/ARR uzavretej objednávateľom Prešovským samosprávnym krajom so
zhotoviteľom EURO - BUILDING a.s. Bratislava. Záver súdu prvého stupňa konštatovaný v dôvodoch
rozhodnutia má v tomto smere oporu v samotnej zmluve, k nej pripojenej projektovej dokumentácii
a v nadväznosti na odvolacie námietky aj v časti projektovej dokumentácie označenej ako realizačný
projekt pre časť 005 - dielne PV SOU (č.l. 188 až 194 spisu). Obsah tejto súhrnnej a technickej správy,
najmä časť označená ako technická správa (viď č.l. 190 spisu), potvrdzuje vyjadrenie svedka Ing. N. o
označovaní realizovaných objektov príslušnými číslami. Z predmetnej technickej správy totiž vyplýva, že
v objekte 005 - dielne PV existuje školská dielňa, ktorá je „v súčasnej dobe v havarijnom stave, preto na
tomto základe bola spracovaná projektová dokumentácia na realizáciu: Rekonštrukcia dielne na školskú
kuchyňu a učebňu podľa projektovej dokumentácie“.

V citovanej súhrnnej a technickej správe je údaj o sprievodnej technickej správe, ktorý tiež potvrdzuje
argumentáciu svedka Ing. N. o tom, že v starom stave boli ako objekty uvedené aj stravovací objekt pod
č. 003 a pod č. 005 boli dielne PV SOU kuchyňa, učebňa. Práve rekonštrukcia dielne na kuchyňu bola
predmetom plnenia, ktoré sa malo realizovať aj podľa zmluvy uzavretej VÚC s vybratým dodávateľom.
Toto plnenie je predmetom projektovej dokumentácie. Ak žalobca odkazuje na číselné označenie 007,
tak takéto označenie je v situačnom nákrese s odkazom na mapové podklady z katastra nehnuteľností,
pričom išlo o situáciu, ktorá je predmetom projektovej dokumentácie s číslom výkresu 1A. Odvolací súd
len konštatuje, že v tomto situačnom nákrese pod č. 005 nie sú žiadne dielne praktického vyučovania,
čo nasvedčuje tomu, že nejde o situačný nákres, ktorý by mal určujúce kritéria pre označovanie
stavebných objektov, tak ako sú uvedené v sprievodnej technickej správe, kde je areál školy rozdelený
na objekty od 001 až po 009. Ak žalobca teda poukazuje na to, že jeho plnenie bolo mimo rámca
základnej zmluvy o dielo z 24. 5. 2010 uzavretej Prešovským samosprávnym krajom s dodávateľom
- zhotoviteľom, tak toto nemožno uznať za dôvodné, pretože v časti rozpočtu na objekt 007 - A
elektroinštalácia je zrejmé, že išlo len o objekt, ktorý sa týkal miestnych a účelových komunikácií.
Plnenie žalobcu sa teda netýkalo stavebného objektu označeného v súhrnnej technickej správe č.
007. Zodpovedajúco svedeckej výpovedi Ing. N. a napokon aj svedka F. je to, že žalobca plnil na tú
časť realizovanej rekonštrukcie školy, ktorá bola označená ako objekt 005 - A časť dielne praktického
vyučovania elektroinštalácia. Ani pri obsahu odvolacích námietok niet pochybnosti o tom, že svedok Ing.
N. vypovedal o týchto skutočnostiach aj s odkazom na pripojené rozpočty, tak ako sú v spise na č.l. 128 a
nasl. a konkrétne aj na časť, ktorá je v spise na č.l. 131 a 132. Stotožniť sa preto treba so súdom prvého
stupňa, ak pravdivosť vyjadrení žalobcu posudzoval aj s prihliadnutím na číselné označenie objektov,
v ktorých práce mal vykonávať.

Svedok F. potvrdil aj to, že žalobca jednal aj vo vzťahoch týkajúcich sa plnenia synom žalobcu Z. O.
priamo s ním. Plnenie, ktoré realizoval syn žalobcu, bolo spoločnosťou, v mene ktorej G. F. vystupoval,
aj riadne synovi žalobcu zaplatené.

Žalobca sám pred súdom prvého stupňa v podaní zo dňa 24. 9. 2013 (č.l. 204 až 206 spisu) konštatuje,
že nie je vôbec významným číselné označenie objektov také alebo onaké. Ide podľa jeho názoru o
charakter objektu, resp. priestoru. V tomto smere sa treba s týmto jeho názorom stotožniť. Každopádne
však z obsahu dôkazov, ktoré boli realizované, vyplýva, že žalobca realizoval čiastočné plnenie na tom
objekte, ktorý bol v súhrnnej a technickej správe označený ako objekt 005 - dielne PV SOU - kuchyňa
učebňa. Sám žalobca potvrdil aj to, že celé plnenie nerealizoval. Ním realizované plnenie nemohlo byť
potom ani podkladom pre východiskovú správu o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia
č. V 280/2011, na ktorú odkazuje v podanom odvolaní.



Za takéhoto stavu ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že plnenie aj v časti rekonštrukčných prác,
vrátane elektroinštalácie na objekte 005 - garáže a dielne SOU Stará Ľubovňa, bolo zrealizované v
rámci zmluvy o dielo zo dňa 24. 5. 2010, resp. v rámci plnenia dohodnutého touto zmluvou s tým, že
toto plnenie realizoval subjekt, ktorý bol subdodávateľom vo vzťahu k hlavnému dodávateľovi stavby.
Tvrdenia i dôkazy produkované žalobcom pred súdom prvého stupňa skutočne nesvedčia tomu, aby pri
stretnutí s riaditeľom žalovanej školy za tak krátky čas, ako to žalobca konštatuje vo svojej výpovedi, boli
dohodnuté podmienky, ktoré by svedčili o platnom uzavretí zmluvy o dielo, a teda o tom, že by žalovaná
škola bola zmluvným partnerom žalobcu pre plnenie, ktorého zaplatenia ceny sa žalobca v tomto konaní
domáha. Žalobca si bol zrejme vedomý takejto svojej dôkaznej núdze, keď na pojednávaní dňa 19. 2.
2013 výslovne konštatoval aj to, že bez ohľadu na to, či objednávateľom je žalovaný alebo niekto iný,
ak vykonával práce s vedomím žalovaného, podľa jeho názoru žalovaný je povinný mu ich uhradiť (viď
č.l. 67 p.v. spisu).

Odvolací súd sa stotožňuje aj s vyhodnotením realizovaných dôkazov v súvislosti so záverom o
oprávnení Ing. N. konať v mene žalovaného. Správne súd prvého stupňa posúdil jeho postavenie v
rámci školy vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia a správne odkázal aj na jeho osobitnú zmluvu
uzavretú so spoločnosťou MVD, s.r.o., za ktorú spoločnosť vystupoval aj právnych vzťahoch založených
mandátnou zmluvou v kontaktoch s Prešovským samosprávnym krajom (mandátna zmluva zo 6. 7. 2010
na č.l. 95 až 100 spisu).

Za rozhodujúcu pre posúdenie predmetnej veci nemožno považovať ani faktúru č. 201/2002 od Ing. Z. E.
- PROM - EL (založená v realizačnom projekte predloženom do konania) s obsahom ako tvrdí v odvolaní
žalobca. Uvedená faktúra mala byť vystavená 16. 2. 2012, mala byť adresovaná Strednej odbornej škole
a prevzal ju TDI dňa 16. 2. 2012 s tým, že je potvrdená Ing. S. N., stavebným dozorom tak, že súhlasí s
preplatením tejto faktúry podľa projektovej dokumentácie. Obsah tejto faktúry totiž nepotvrdzuje pre toto
konanie tú základnú časť, ktorá by svedčila uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou školou
a ani nezakladá dôvod pre záver o tom, že Ing. S. N. bol oprávnený konať pri uzatváraní zmluvných
vzťahov za žalovanú školu.

Ak sa nepreukázal zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, neprichádza do úvahy ani
možnosť uplatňovať si nároky vyplývajúce z porušenia týchto záväzkových vzťahov, a teda ani nárok,
ktorý žalobca uplatnil zmenou žalobného návrhu. To, čo žalobca vyčíslil zmenou žaloby, by mohlo byť
posudzované len ako nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia povinností zo záväzkového vzťahu,
ale ak nebol preukázaný zmluvný záväzkový vzťah, potom nemôže byť ani daný nárok na náhradu škody
podľa § 373 a v konkrétnej veci ani nárok na náhradu tzv. ušlého zisku v zmysle ust. § 379 Obch. zák.
Žalobca ho síce právne kvalifikuje v podaní z 19. 7. 2013 inak ako ušlý zisk, ale v zásade by malo ísť
o nárok, ktorý by súvisel s tým, že žalobca nerealizoval dielo. Ak by bolo plnenie dohodnuté, v takom
prípade by mohlo ísť len o náhradu toho, o čo sa majetok žalobcu nezväčšil z dôvodu, že nedošlo ku
realizácii prípadne dohodnutého plnenia. Relevantným pre toto konanie však bolo to, že sa nepreukázalo
to, že by zmluvný vzťah podľa tvrdenej zmluvy o dielo bol medzi žalobcom a žalovaným založený. Preto
nesvedčí skutočne žalovanému vecná pasívna legitimácia na nároky uplatňované v tomto konaní. Z
týchto dôvodov prvostupňový súd správne žalobný návrh zamietol. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konanie. Prvostupňový súd si nechal priestor
na rozhodnutie o náhrade trov konania pre samostatné uznesenie, tak ako to vyplýva z ust. § 151 ods.
3 O.s.p.. Preto pri postupe podľa § 224 ods. 4 O.s.p. prvostupňový súd v samostatnom rozhodnutí
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.