Gymnázium Ivana Kupca, Komenského 13, Hlohovec


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Cpr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115228122
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115228122.8

Čiastočný rozsudok
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: G.. E. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, M., zastúpená: JUDr. Vojtech Földes, advokát, Jaskovký rad 163,
Bratislava, proti žalovanému: Gymnázium Ivana Kupca, Komenského 13, Hlohovec, IČO: 00 160 164,
zastúpený: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná 25, Trnava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru a o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným dňa 15.06.2015 je n e p l a t n á .

II. V časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá, sa žaloba z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.11.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2015, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru s názvom „Výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 pism. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov“ pod číslom
00052/2015/GymHI-3 zo dňa 15.06.2015, ktorú žalovaný doručil žalobkyni dňa 15.06.2015 a následne
18.06.2015, je neplatná a pracovný pomer žalobkyne k žalovanému trvá i naďalej, ďalej že žalovaný je
povinný žalobkyňu naďalej zamestnávať a zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 934,50 eura mesačne,
brutto, od 01.10.2015 až do doby, kedy žalobkyni umožní výkon práce podľa pracovnej zmluvy, a tiež
že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného odpracovala cca 19 rokov, spočiatku na základe
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a od 01.09.2000 v pracovnom pomere na
základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú do 30.06.2002. Pracovnou zmluvou č. 1/07/02
z 01.07.2002 bol jej pracovný pomer na dobu určitú opätovne predĺžený do 30.06.2003. Pracovnou
zmluvou č. 1/07/03 z 01.07.2003 bol jej pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas v rozsahu 37,5
hodiny týždenne (t.j. na ustanovený týždenný pracovný čas). Dohodnutým druhom práce bola funkcia
„stredoškolský učiteľ - výchovnovzdelávacia činnosť“. Pracovnú náplň jej zamestnávateľ (t.j. žalovaný)
určil v súlade s dohodnutým druhom práce podľa pracovnej zmluvy, v odbore aprobačných predmetov
Telesná výchova, biológia. Funkčný plat žalobkyne bol určený v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z., výška
jej funkčného platu bola posledný raz zmenená „Oznámením o výške a zložení funkčného platu“ číslo
22/01/2015 zo dňa 12.01.2015, v zmysle ktorého jej funkčný plat s účinnosťou od 01.01.2015 predstavuje
sumu 934,50 eura mesačne (brutto). Svoju prácu u žalovaného žalobkyňa od vzniku jej pracovného
pomeru vykonávala zodpovedne a so znalosťou problematiky. V máji 2014 sa zúčastnila ako kandidátka
na riadnom výberovom konaní na funkciu riaditeľky Gymnázia Ivana Kupca; na výberovom konaní
sa zúčastnili celkovo 4 kandidátky - D.. N. R., t.j. žalobkyňa a ďalšie dve kandidátky. Na základe
výsledkov výberového konania predseda Trnavského samosprávneho kraja vymenoval s účinnosťou od
01.07.2014 do funkcie riaditeľky gymnázia D. N. R.. Bezprostredne po nástupe do funkcie si žalobkyňu
zavolala a medzi štyrmi očami jej povedala, že si nevie so žalobkyňou predstaviť spoluprácu a buď



odíde sama alebo ju vyštve. Žalobkyňa nepovažuje za nevyhnutné v žalobe uvádzať všetky prejavy
šikany a bossingu, ktoré voči jej osobe praktizovala riaditeľka. Diskriminačný prístup zo strany riaditeľky
gymnázia a konanie, ktoré vnímala ako schválnosti, žalobkyňu napokon donútili podať sťažnosť na
príslušný Inšpektorát práce v Trnave. Dňa 15.06.2015, po tretej vyučovacej hodine (cca o 11.00 hod.) jej
zamestnávateľ (žalovaný) za prítomnosti svedkov na pracovisku doručil dve listiny: listinu č. 00052/2015/
GymHI-3 zo dňa 15.06.2015, označenú ako „Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov“, ktorá je podpísaná aj tromi svedkami a listinu č.
0052/2015/GymHI-2 zo dňa 15.06.2015, označenú ako „Oznámenie o rozhodnutí zamestnávateľa o
znížení stavu pedagogických zamestnancov“. Obidve listiny osobne prevzala. Keďže postup zo strany
zamestnávateľa považovala žalobkyňa za nepodložený a tendenčne vykonštruovaný, dňa 23.06.2015
doručila zamestnávateľovi „Písomné zaujatie stanoviska k skončeniu pracovného pomeru“, v ktorom
sa taktiež domáhala, aby jej žalovaný predložil súvisiace dokumenty, a to 1) Príkaz riaditeľa č.
1/2015 o zmene organizačnej štruktúry, 2) Záznam z prerokovania príkazu a následných dokumentov
s ZOOZ zo dňa 15.06.2015, 3) Organizačnú štruktúru školy platnú a účinnú do 14.06.2015 a 4)
Organizačnú štruktúru školy platnú a účinnú od 15.06.2015. Na jej požiadavky reagoval žalovaný listom
č. 00052/2015/GymHI-6 zo dňa 07.07.2015, označeným ako „Písomné zaujatie stanoviska k skončeniu
pracovného pomeru - odpoveď“. Výpoveď považuje žalobkyňa za účelový úkon v rozpore s dobrými
mravmi, ktorý žalovaný uskutočnil bez existencie právne relevantného výpovedného dôvodu, a ktorý
nespĺňa zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede. Žalovanému preto listom z
27.09.2015 písomne oznámila jej nesúhlas s výpoveďou, v ktorom mu súčasne oznámila, že skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné a naďalej trvá na tom, aby jej zamestnávateľ prideľoval
prácu podľa dohodnutého druhu práce uvedeného v pracovnej zmluve. Na jej oznámenie o nesúhlase
s výpoveďou reagoval žalovaný zamietavo, svojim listom č. 00052/2015/GymHI-12 z 05.10.2015.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odmieta žalobkyňu naďalej zamestnávať, ako aj s prihliadnutím
na neplatnosť jeho „výpovede“ z 15.06.2015, je nútená uplatniť si svoje nároky z neplatného skončenia
pracovného pomeru, vrátane nároku na ďalšie zamestnávanie a náhradu mzdy, súdnou cestou.
Žalobkyňa ďalej v priebehu konania poukazovala na to, že v čase vydania Príkazného listu riaditeľky
č. 1/2015 z 09.06.2015 žalovaný ešte nemohol mať žiadnu vedomosť o nadbytočnosti žalobkyne -
v čase vydania príkazného listu riaditeľka gymnázia len nariaďovala zabezpečiť efektívne rozdelenie
úväzkov. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nepredložil žiadnu organizačnú štruktúru, predložil iba
zoznam zamestnancov s nepresnými údajmi, nepredložil ani pracovné zmluvy s dohodnutým druhom
práce dotknutých zamestnancov. Náplň práce je len podporným dokladom, pre presnejší výkon prác
zamestnanca Zákonník práce ustanovuje náležitosti pracovnej zmluvy. Zoznam zamestnancov uvádza
predmety ktoré učitelia učia, ale nie je z predmetného dokumentu jasné, aké sú aj skutočné aprobácie.
O tie sa žalovaný oprel vo svojom tvrdení pri určení nadbytočnosti, teda po splnení pracovnej úlohy
zástupkyne. V priebehu konania žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdí, že v júni 2015 zistil, že po
sčítaní týždenných hodín je najväčší pokles v aprobačných predmetoch biológia a telesná výchova.
Avšak z tabuľky na č.l. 195 je zrejmé, že najväčší pokles bol v iných predmetoch. Na základe dodaných
podkladov žalovaného nadbytočnosť nie je v TŠV/BIO, ale v aprobácii NEJ, ANJ, MAT/FYZ, alebo CHE/
FYZ. Tým popiera vlastné tvrdenie o opodstatnenosti organizačnej zmeny. Ďalej žalobkyňa poukazovala
na to, že údaje o počtoch učiteľov a žiakov sú žalovaným neustále menené a zavádzajúce. Vo vyjadrení
žalovaný opäť udáva rozpor v počtoch žiakov oproti dokumentu Identifikačných údajov o škole. Ďalej
žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ nikdy nepreukázal existenciu organizačnej štruktúry, napriek
opakovanému vyžiadaniu, preto nebolo možné zistiť, ako jej údajná zmena zohľadňovala zrušené
pracovné miesto /prepočítaný, fyzický a tabuľkový stav a pod./. Ako dôkazy žalobkyňa označila a
predložila Výpis z registra organizácií, Pracovnú zmluvu zo dňa 01.09.2000, Pracovnú zmluvu zo dňa
01.07.2002, Pracovnú zmluvu zo dňa 01.07.2003, Pracovnú náplň zo dňa 21.03.2008, Oznámenie o
výške a zložení funkčného platu zo dňa 12.01.2015, Oznámenie o rozhodnutí zamestnávateľa o znížení
stavu pedagogických zamestnancov zo dňa 15.06.2015, Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona
č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov č.l. 20 a 22, fotokópiu obálky, Písomné
zaujatie stanoviska k skončeniu pracovného pomeru zo dňa 23.06.2015, Písomné zaujatie stanoviska
k skončeniu pracovného pomeru - odpoveď zo dňa 07.07.2015, Žiadosť o poskytnutie informácií zo
dňa 24.06.2015, Oznámenie o nesúhlase s výpoveďou zo dňa 27.09.2015, Oznámenie o nesúhlase s
výpoveďou - odpoveď zo dňa 05.10.2015, Žiadosť o potvrdenie zo dňa 16.02.2015, Zápis s G. E. zo dňa
17.10.2014, potvrdenia zo dňa 17.10.2014, Správu o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a
podmienkach za školský rok 2014/2015, Žiadosť o informácie zo dňa 27.02.2016, Reakciu na Stanovisko
k momentálnej situácii na GIK v Hlohovci, zápisnicu z Inšpektorátu práce Trnava č.l. 134, Fotokópiu
z dochádzkovej knihy č.l. 153 - 156, lekársky nález zo dňa 07.09.2016, Tabuľka: Rozpor v údajoch,



Tabuľku A č.l. 168, Žiadosť o vyplatenie nadčasovej práce - odpoveď zo dňa 17.10.2016, Žiadosť zo
dňa 03.10.2016, Tabuľku B1 č.l. 171, Tabuľku B2 č.l. 172, Vysvetlenie k tabuľkám, Tabuľku C č.l. 174,
Tabuľku D1 - D5 č.l. 176-180, Fakty o počte úväzkov č.l. 181. Ďalej ako dôkazy označila, dochádzkovú
knihu od 08.06.2015 do 20.06.2015, žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, vyjadrenie
odborového orgánu, rozhodnutia Okresného úradu Trnava zo dňa 12.06.2015 a 14.05.2016. Navrhla
tiež doplniť dokazovanie výsluchom žalobkyne a výsluchom svedkov G. F. L., G.. G. H., G.. G. C. a N. W..

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že si riaditeľka
po nástupe do funkcie žalobkyňu zavolala a medzi štyrmi očami jej povedala, že si nevie s ňou
predstaviť spoluprácu a buď odíde sama, alebo ju vyštve, pričom vyjadrenie riaditeľky je obsiahnuté
v zázname Inšpektorátu práce a za tým si stojí. V ňom sa píše, že od nástupu do funkcie riaditeľka
školy dôkladne dbala na dodržiavaní platnej legislatívy a všetky kroky viedli k zefektívneniu práce,
nadstaveniu transparentných pravidiel a vytváraniu priaznivej klímy pre všetkých zamestnancov školy.
Problém žalobkyne vníma ako jej osobný problém vyrovnať sa s neúspechom vo výberovom konaní
na funkciu riaditeľky v máji 2014. Nikdy ju neprenasledovala, netrestala, nekritizovala, neosočovala,
nezadávala jej nesplniteľné úlohy, neznevažovala jej osobnosť, nespochybňovala jej kvality a ani
nijako inak sa nechovala tak, že by mohla mať pocit šikany a pod. Taktiež sa nezakladá na pravde
tvrdenie, že riaditeľka mala diskriminačný prístup voči žalobkyni. Zo záznamu Inšpektorátu práce zo
dňa 25.02.2015 o výsledku inšpekcie vyplýva, že kontrolný subjekt realizuje predmet svojej činnosti
prostredníctvom zamestnancov v celkovom počte 44, z toho 41 žien a kontrolované obdobie bolo
vymedzené od nástupu do funkcie riaditeľky školy D.. N. R. (od 07/2014 do 01/2015). V závere záznamu
je konštatované, že písomné podklady zamestnávateľa, ako ani podané informácie zamestnancov
dostatočným spôsobom nepreukázali porušenie povinností zamestnávateľa vyplývajúce z príslušných
pracovnoprávnych predpisov. Zároveň sa píše, že zamestnanec (je tým myslená žalobkyňa), ktorý sa
domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom
o rovnakom zaobchádzaní, a túto možnosť žalobkyňa nevyužila a neobrátila sa na súd. Ďalej žalovaný
poukazoval na to, že v zmysle § 5 ods. 2 písm. f) a g) zákona NR SR č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve, riaditeľ školy zodpovedá za úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy
alebo školského zariadenia a za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov
určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia. Príkazným listom riaditeľky
Gymnázia lvana Kupca Hlohovec č. 1/2015 zo dňa 09.06.2015, vzhľadom na klesajúci počet žiakov v
triedach a návrat pedagogického zamestnanca z materskej dovolenky s aprobáciou biológia-chémia od
01.09.2015 došlo k nadbytočnosti v počte pedagogických zamestnancov a z toho dôvodu k organizačnej
zmene spočívajúcej v znížení pedagogických zamestnancov o jedného učiteľa všeobecnovzdelávacích
predmetov, a riaditeľka školy nariadila zástupcovi riaditeľky školy D. H. R., zabezpečiť efektívne
rozdelenie úväzkov učiteľov. Príkazný list bol doručený Odboru školstva a tel. kultúry v Trnave. Po
efektívnom rozdelení úväzkov učiteľov z celkového počtu učiteľov 29 (stav učiteľov pred organizačnou
zmenou) po organizačnej zmene po 01.09.2015 (po výpovedi žalobkyni) je stav učiteľov 28. Nakoľko pri
pohovore o rozviazaní pracovného pomeru dohodou žalobkyňa na otázku, či súhlasí s dohodou alebo
nesúhlasí, uviedla, že si berie čas na rozmyslenie, bola jej predložená výpoveď v zmysle § 63 ods. l
písm. b) ZP, ktorej prevzatie dňa 15.06.2015 nepotvrdila svojim podpisom (podpísali sa 3 svedkyne), a
preto jej bola výpoveď doručená na adresu dňa 18.06.2015. Riaditeľka školy D.. N. R. informovala listom
zo dňa 16.06.2015 Radu školy a dňa 24.06.2015 Pedagogickú radu o organizačnej zmene štruktúry
školy v zmysle zníženia stavu pedagogických zamestnancov a o tom, že na základe efektívneho
rozdelenia úväzkov učiteľov rozhodla ukončiť pracovný pomer výpoveďou so žalobkyňou. Základnými
predpokladmi platnosti danej výpovede z dôvodu organizačných zmien sú: existencia rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorým rozhodnutím je Príkazný list riaditeľky č.1/2015 zo
dňa 09.06.2015 s účinnosťou od 01.09.2015, ktorým sa znižuje stav pedagogických zamestnancov
o jedného učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov, ďalej prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene
musí sledovať deklarovaný cieľ, a týmto je iná organizačná zmena s cieľom efektívneho využitia
finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy a racionálneho využitia pracovníkov
§ 5 ods. l písm. f) a g) zák.č. 596/2003 Z.z., ďalej nadbytočnosť zamestnanca, teda zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, počet zamestnancov presahuje a nakoniec príčinná
súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, v tomto prípade
pôvodné pracovné miesto bolo zrušené, a práca zamestnanca sa nepridelila inému novoprijatému
zamestnancovi, ale vzhľadom na klesajúci počet žiakov v triedach a návrat pedagogického zamestnanca
z MD s aprobáciou biológia-chémia, táto práca bola pokrytá existujúcim stavom zamestnancov.



Rozhodnutie o organizačných zmenách nebolo účelové - sledovalo zefektívnenie práce, zmenu
organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce
v dôsledku klesajúceho počtu žiakov v škole. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný prijal rozhodnutie
o organizačnej zmene, a to zníženie stavu pracovníkov predtým, než bol rozviazaný pracovný
pomer so žalobkyňou. Žalovaný preukázal, že rozviazanie pracovného pomeru prejednal s odborovou
organizáciou 15.06.2014, a túto skutočnosť potvrdila aj predsedníčka ZOOZ. Žalovaný ďalej preukázal,
že nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať vzhľadom na racionalizačné opatrenia, preto mal za
to, že výpoveď je platná aj z hmotnoprávnych podmienok. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný
navrhuje, aby súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol. V priebehu konania žalovaný poukazoval na to,
že počet žiakov klesol v školskom roku 2015/2016 z 336 žiakov na 313 žiakov. Škola je financovaná
normatívom na žiaka. Vo finančnom normatíve sa zohľadňuje iba počet žiakov, z ktorej skutočnosti
vyplýva znižovanie objemu pridelených finančných prostriedkov, čo vyvoláva tlak na znižovanie počtu
učiteľov. Rozhodnutie o organizačných zmenách nebolo účelové - sledovalo zefektívnenie práce a
zníženie počtu zamestnancov objektívne vyvolanú zmenou organizácie práce. Ďalej žalovaný uviedol,
že žalobkyňa mala uzavretú pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce - stredoškolský učiteľ
výchovnovzdelávacích predmetov. V pracovnej náplni žalobkyne je uvedené pracovné zaradenie
učiteľka, aprobačné predmety telesná výchova, biológia. V čase organizačnej zmeny mala škola v
organizačnej štruktúre v stave pedagogických zamestnancov v aprobačných predmetoch žalobkyne
troch učiteľov predmetu biológia a štyroch učiteľov predmetu telesná výchova. Po organizačnej zmene
mala škola v školskom roku 2015/2016 v organizačnej štruktúre dvoch učiteľov biológie a troch učiteľov
telesnej výchovy. Uvedené skutočnosti sú čitateľné zo zoznamu pedagogických zamestnancov za rok
2014/15 a rok 2015/16. Zníženie počtu žiakov na škole dokladá Identifikačnými údajmi o škole, a
to stav k 15.09.2014, kedy bol počet žiakov 337 a stav k 15.09.2015, kedy bol počet žiakov 315.
Uvedené počty a pokles počtu žiakov k septembru 2015 bol zrejmý už v mesiaci júni 2015, kedy
zo školy odchádzali žiaci maturitných ročníkov v počte 106 žiakov a na školu sa prihlásilo a bolo
prijatých 84 žiakov prvých ročníkov. Počet žiakov klesol v školskom roku 2015/2016 z 337 žiakov
na 315 žiakov a tendencia znižovania pokračuje. Pokles počtu žiakov bol známy už po prijímacích
pohovoroch na konci mesiaca máj 2015. S poklesom počtu žiakov zároveň súvisí pokles počtu hodín,
ktoré je potrebné odučiť. Rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného sledovalo zefektívnenie
práce, zmenu organizačnej štruktúry v stave učiteľov znížením počtu pedagogických zamestnancov
- učiteľov o jedného učiteľa. Pre nadbytočného zamestnanca zamestnávateľ nemal žiadne iné voľné
miesto, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť, a to ani z nepedagogických funkcií. Žiadny nový
pracovník nebol prijatý. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám, súd
nepreskúmava rozhodnutie zamestnávateľa. Rozhodnutie zamestnávateľa bolo prijaté v písomnej forme
a bolo žalobkyni oznámené. Zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene v predstihu s účinnosťou
od 01.09.2015. Vzhľadom na to, že žalobkyni ešte plynula výpovedná lehota (táto uplynula 30.09.2015 )
od 02.09.2015 do 09.09.2015 žalobkyňa bola na pracovisku a zamestnávateľ jej prideľoval náhradnú
prácu vo forme občasného a príležitostného suplovania. Od 09.09.2015 žalobkyňa čerpala dovolenku do
skončenia pracovného pomeru. Vo výpovednej lehote okrem čerpanej dovolenky žalobkyňa odpracovala
17 hodín náhradnej práce, ktorá jej bola riadne zaplatená. Vzhľadom na to, že neodpracovala
ani základný počet vyučovacích hodín, nemohla vykonávať počas výpovednej lehoty žiadnu prácu
nadčas. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a
ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom
zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. Zásada, že o výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje
zamestnávateľ, sa použije v prípade, že došlo k zrušeniu takého pracovného miesta (funkcie) alebo
určitého počtu pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom)
pracovnom mieste (funkcii). V danom prípade je to pedagogický zamestnanec - učiteľ biológia, telesná
výchova. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil Príkazný list riaditeľky č. 1/2015 zo dňa 09.06.2015,
Oznámenie zo dňa 16.06.2015, Záznam Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 25.02.2015, Zápisnicu zo
zasadnutia Pedagogickej rady č. 19 zo dňa 26.06.2015, Organizačnú schému gymnázia Ivana Kupca
v Hlohovci, Zoznam pedagogických a nepedagogických zamestnancov za školský rok 2014/2015 a
2015/2016, suplovací hárok z 15.06.2015, tabuľku počtu týždenných vyučovacích hodín, Identifikačné
údaje o škole č.l. 182 - 183. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom riaditeľky žalovaného, svedkov D..
H. R. a G.. G. C..

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi
predloženými stranami, výsluchom strán sporu a navrhnutých svedkýň, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:



5. Z Pracovnej zmluvy č. 01/07/03 zo dňa 01.07.2003 (č.l. 12) vyplýva, že bola uzavretá medzi
žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, pracovný pomer bol dojednaný na
dobu neurčitú bez skúšobnej doby, pričom dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec
prijal, bol stredoškolský učiteľ - výchovnovzdelávacia činnosť, s miestom výkonu práce na Gymnáziu v
Hlohovci. Podľa Pracovnej náplne zo dňa 21.03.2008 (č.l. 15) boli aprobačnými predmetmi žalobkyne
predmety telesná výchova a biológia.

6. Z listiny „Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov“ zo dňa 15.06.2015 (č.l. 20) vyplýva, že ňou žalovaný ako zamestnávateľ
dáva výpoveď žalobkyni ako zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a v zmysle Príkazu
riaditeľky č. 1/2015 Zmena organizačnej štruktúry školy k 1.9.2015. Ďalej sa vo výpovedi uvádza,
že k zmene organizačnej štruktúry prichádza z dôvodu efektívnosti využitia finančných prostriedkov
a racionálnejšieho využitia pracovníkov v súlade s § 5, ods. 2. písm. f) a g) zákona NR SR č.
596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vzhľadom na klesajúci počet žiakov v
triedach a návrat pedagogického zamestnanca z MD sa k 1. septembru 2015 stáva pre ich organizáciu
nadbytočnou. Gymnázium Ivana Kupca v Hlohovci nemá možnosť v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka
práce ju ďalej zamestnávať v pracovnom pomere, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani nemá pre ňu inú vhodnú prácu. Dĺžka výpovednej doby podľa
§ 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce je tri mesiace a začína plynúť 01.07.2015, pričom pracovný pomer
sa skončí dňom 30.09.2015. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou na základe uvedeného dôvodu
bolo prerokované v súlade s § 74 Zákonníka práce s ZOOZ pri Gymnáziu Ivana Kupca v zastúpení s
predsedníčkou G. dňa 15.06.2015. Žalobkyňa výpoveď prevzala na pracovisku osobne dňa 15.06.2015.

7. Z Oznámenia o rozhodnutí zamestnávateľa o znížení stavu pedagogických zamestnancov zo dňa
15.06.2015 (č.l. 18) vyplýva, že žalovaný týmto žalobkyni oznamuje, že z dôvodu efektívnosti využitia
pracovníkov v súlade s § 5 ods. 2 písm. f) a g) zákona č. 596/2003 Z.z. k 01.09.2015 prichádza na Príkaz
riaditeľa č. 1/2015 k zmene v organizačnej štruktúre školy. Vzhľadom na klesajúci počet žiakov v triedach
a návrat pedagogického zamestnanca z MD sa po prerokovaní s ZOOZ dňa 15.06.2015 stáva žalobkyňa
pre ich organizáciu nadbytočnou. Gymnázium Ivana Kupca v Hlohovci nemá možnosť v zmysle ust. § 63
ods. 2 Zákonníka práce žalobkyňu ďalej zamestnávať v pracovnom pomere, a to ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani nemá pre ňu inú vhodnú prácu.

8. Z Príkazného listu riaditeľky č. 1/2015 zo dňa 09.06.2015 (č.l. 45) vyplýva, že z dôvodu efektívnosti
využitia finančných prostriedkov a racionálnejšieho využitia pracovníkov v súlade s § 5 ods. 2 písm. f)
a g) zákona č. 596/2003 Z.z. riaditeľka mení od 01.09.2015 organizačnú štruktúru v Gymnáziu Ivana
Kupca v Hlohovci. Vzhľadom na klesajúci počet žiakov v triedach a návrat pedagogického zamestnanca
z MD dochádza k nadbytočnosti v počte pedagogických zamestnancov. Z tohto dôvodu znižuje stav
pedagogických zamestnancov o jedného učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov. V súlade s touto
zmenou nariaďuje príslušnému vedúcemu zamestnancovi zabezpečiť efektívne rozdelenie úväzkov
učiteľov. Zodpovednou je zástupca RŠ.

9. Z Oznámenia o nesúhlase s výpoveďou zo dňa 27.09.2015 (č.l. 29) vyplýva, že ním žalobkyňa
oznamuje žalovanému, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov
považuje za neplatné a naďalej trvá na tom, aby jej zamestnávateľ prideľoval prácu podľa dohodnutého
druhu práce uvedeného v pracovnej zmluve. Doručenie oznámenia žalovaný nesporoval.

10. Žalobkyňa pri výsluchu strany sporu uviedla, že ak žiadala o sprístupnenie organizačnej štruktúry
školy, bolo to z dôvodu, že na túto odkazovala riaditeľka školy vo výpovedi, pričom dovtedy žalobkyňa
nevie o tom, že by na škole organizačná štruktúra školy bola sprístupnená. Pokiaľ ide o nezhody medzi
žalobkyňou a riaditeľkou školy, vzťah medzi ňou a riaditeľkou bol na profesionálnej úrovni, dovolí si
povedať, že kamarátsky. Vo februári 2014 žalobkyňa nastúpila operačný výkon po jej náhlom kolapse a
bola skoro dva mesiace PN, po nástupe do práce sa správanie riaditeľky radikálne otočilo. Keď s ňou
žalobkyňa komunikovala, odpovedala stroho, vyhýbala sa jej a prestala ju zdraviť. Keď sa žalobkyňa
pýtala kolegýň, či je to reakcia, že si žalobkyňa dovolila kandidovať na post riaditeľky, kolegyne jej
povedali, že sa otvorila diskusia na internete, a ona za týmto všetkým vinila žalobkyňu, s tým, že by ju
mala zdiskreditovať vo výberovom konaní. Šírila okolo seba to, že žalobkyňa môže za to, čo sa na fóre
šíri. Ďalšia skutočnosť, ktorá predchádzala tomuto stavu bola tá, že p. riaditeľka, ktorá sa pripravovala



na to, že by sa mohla stať riaditeľkou, zisťovala si, kto by mohol byť jej zástupkyňou školy, všetkým
bolo jasné, že bola dohoda, že ak bude riaditeľkou terajšia riaditeľka, že jej najbližším spolupracovníkom
bude D. H. R.. Uvedená kolegyňa bola predsedníčkou rady školy, to znamená, že bola vo výberovej
komisii, ktorá vyberala nastupujúceho riaditeľa. Vo výberovom konaní boli štyri kandidátky, z toho tri z
pedagogického zboru, jedná mimo. Jedna bola tiež členkou rady školy, bola to G.. Y. R., avšak táto mala
pozastavené členstvo, pretože to vyplýva z rokovacieho poriadku alebo štatútu rady školy, pričom o
toto miesto bol znížený počet členov výberovej komisie. Pedagogickí zamestnanci nemali nestranného
zástupcu vo výberovom konaní, ktorý by hájil záujmy pedagógov. Žalobkyňa je známa v pedagogickom
zbore určitými morálnymi zásadami, nerieši veci poza chrbát, preto poukázala na túto skutočnosť, že
je to v rozpore s dobrými mravmi, je to korupčné, keď vedeli, že dohoda medzi nimi existuje a jeden
hlas má kúpený vo výberovom konaní. Žalobkyňa aj súčasnú zástupkyňu riaditeľky vyzvala, že by bolo
seriózne, aby na čas z rady školy vystúpila a v čase výberového konania aby si pedagógovia zvolili
nového zástupcu. Nálada v pedagogickom zbore bola veľmi napätá, nikto sa k ničomu nevyjadroval,
pričom dovtedy všetci vyjadrovali svoje názory, čo sa im páči a čo nepáči. Celý zbor mal vyčkávaciu
taktiku, nikto si nechcel zhoršiť svoju pozíciu v pedagogickom zbore a voči nastávajúcemu riaditeľovi. Vo
výberovom konaní p. riaditeľka uspela, od 01.07.2014 nastúpila do funkcie. V tento deň bola oficiálna
porada, na ktorej žalobkyňa prítomná nebola, 02.07.2014 bola druhá pracovná porada a pred touto
poradou si ju dala zavolať do riaditeľne, kde jej postojačky povedala, ako si predstavuje ich ďalšiu
spoluprácu. Žalobkyňa jej odpovedala, že by chcela, aby jej vysvetlila jej správanie k nej, že ju ignoruje,
odpovedá jej odvrknutím a prestala ju zdraviť, aby sa vcítila do jej nepodloženej situácie, prečo ju spája
s nejakým internetovým fórom. Ona jej na to povedala, že ju jej názor nezaujíma, že ona si s ňou
spoluprácu predstaviť nevie. Na otázku žalobkyne, či tým chce povedať, že ju vyštve alebo ju donúti
odísť samú, povedala áno. Po nástupe do práce v auguste 2014 si žalobkyňa myslela, že sa to nejako
utrasie, že si to aj ona uvedomí, že doba bola taká, že si spájala fórum so žalobkyňou. Nečuduje sa,
že si mohla myslieť, že je za diskusiou na internetovom fóre žalobkyňa, pretože tam boli veci písané
spôsobom, že to mohla byť aj ona. Myslí si, že to písal človek, ktorý bol znalý veci, netuší však, kto
to bol. Žalobkyňa nastúpila v septembri do práce, že si bude vykonávať svoju prácu tak ako dovtedy,
nasledovala z jej strany šikana voči jej osobe. Bolo toho veľa, chcela by z toho vytiahnuť situáciu zo
dňa 17.10.2014, kedy si ju zavolala do riaditeľne, bol tam svedok zástupkyňa D. bolo to 2 minúty pred
zazvonením, kedy mala žalobkyňa vykonávať priamu činnosť v triede a povedala jej, že si ju dala zavolať
kvôli tomu, že ju nezdraví, že ju ignoruje a nemá v sebe základnú elementárnu slušnosť. Povedala
p. riaditeľke, aby podala trestné oznámenie, aby sa riešilo toto internetové fórum. Žalobkyňa sa tam
rozplakala, bola natoľko indisponovaná, že nebola schopná ísť učiť, v ten deň mala ísť učiť ešte tri
hodiny. Mala náhradné voľno, požiadala ju, že či jej dá kvôli psychickej indispozícii náhradné voľno,
odpovedala bez rozmyslenia, že jej ho nedá. Spýtala sa zástupkyne, či jej to dosvedčí, zástupkyňa sa
jej ospravedlňovala, že musela byť svedkom takejto situácie. Žalobkyňa následne išla na hodinu, avšak
5 minút pred zvonením. Vyústilo to okolo 10.12.2014, kedy bol zase ďalší prejav, žalobkyňa chodila
uplakaná na hodiny po týchto jej invektívach, nebola schopná sa sústrediť na prácu a nastúpila na
PN. Na PN nastúpila v decembri a PN trvala až do 31.05.2015, nastúpila do práce dňa 01.06.2015.
Bola na PN s tým, že si myslela, že budú Vianoce a po Vianociach bude môcť nastúpiť do práce,
avšak ku koncu PN-ky sa jej všetko vracalo naspäť a nebola schopná pracovať. Napriek tomu trvá na
ďalšom zamestnávaní zo strany zamestnávateľa, chce sa vrátiť do práce. V januári 2015 oznámila na
prvej pracovnej porade, že príde hĺbková školská inšpekcia a začala šíriť v pedagogickom kolektíve, že
žalobkyňa je za to vinná a oni budú mať problémy. Poverený inšpektor povedal, že táto inšpekcia je
dlhodobo plánovaná a z toho vyplynulo, že nie žalobkyňa dala podnet, aby nejaká inšpekcia na školu
prišla. V januári podala žalobkyňa podnet na Inšpektorát práce. Inšpektorát práce nestanovil presne,
kto mal pravdu. Dávali žalobkyni možnosť, aby položila otázky tým, ktorých chce vypočuť, avšak ona
vedela, že zo strachu by aj tak nevypovedali pravdu. Pokiaľ ide o vyjadrenie inšpektorátu v zázname,
že 32 zamestnancov vyjadruje podporu pani riaditeľke, pýta sa, ktorý zo zamestnancov by nepodpísal
uvedené vyhlásenie. Dostávalo sa jej od ľudí z mesta, že riaditeľka šírila jej zlé meno aj vo verejnosti
a nielen v pedagogickom zbore. Podaniu na polícii predchádzalo to, že jej volala pani G. H., ktorá jej
do telefónu povedala, že pani L. - učiteľka, sa vyjadrila v zborovni medzi kolegami, že H. je schopná
na psychiatriu a mala by sa dať liečiť. Chce uviesť, že s touto kolegyňou nemala nikdy žiadny konflikt,
ako aj s ďalšími kolegami. Tým, že žalobkyňa podala podnet na Inšpektorát práce a na políciu, myslela
si, že p. riaditeľka pochopí, že to nenechá len tak, a že svoje správanie zmení voči jej osobe. Dňa
01.06.2015 nastúpila žalobkyňa do práce a 15.06.2015 ju čakala výpoveď. Netvrdí, že nie je pravdou,
že je škola tlačená k znižovaniu nákladov, ale výpoveď voči nej bola vykonštruovaná. Pokiaľ ide o
doručenie výpovede, túto prevzala na pracovisku 15.06.2015, ale nepodpísala prevzatie. Poukazuje



na to, že spolu s výpoveďou jej bolo doručené aj oznámenie o rozhodnutí zamestnávateľa o znížení
stavu pedagogických zamestnancov zo dňa 15.06.2015, pričom tu si mala vybrať z možnosti ukončenia
pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou, pričom súčasne jej bola doručená výpoveď, a preto si
z uvedených možností vybrať nemohla. Od jej nástupu 01.06.2015 do doručenia výpovede sa v rámci
pedagogického zboru nerozprávalo nič o tom, že by sa mal znižovať počet zamestnancov. Myslí, že 8
dní v septembri 2015 chodila do práce, od 09.09.2015 si čerpala dovolenku, dovtedy riadne chodila do
práce a vykonávala prácu. Žalobkyňa tiež uviedla, že prvá voľba nových členov do rady školy prebehla
v januári 2016, kedy jej švagriná C.. M. E., bola zvolená za rodičov za členku rady školy. Časom, keď
zistila p. riaditeľka, kto je C.. M. E., tak vyhlásila voľbu z januára za neplatnú, približne koncom apríla a
začiatkom mája vykonala novú voľbu, kde porušila všetky nariadenia vlády, aj pri prvej aj pri druhej voľbe.

11. Riaditeľka žalovaného pri výsluchu uviedla, že pokiaľ ide o príkazný list riaditeľky č. 1/2015 zo dňa
09.06.2015, tento bol vydaný z dôvodu, že v tom čase už mali informáciu o tom, koľko bolo prijatých detí
a informáciu, že sa z materskej dovolenky vráti kolegyňa, ktorá má kombináciu biológia - chémia, G.. K.
L.. V júni sa už robia úväzky pre učiteľov, zisťujú, koľko hodín budú mať k dispozícii, a tým, že sa vrátila
z MD, tak im chýbalo, bolo prijatých aj menej detí. Vznikla skutočnosť, že jedna sila bola nadbytočná,
nemali jej dať akú prácu. Tak zvažovali, z akého predmetu im bude nadbytočný človek. Najviac ľudí im
vystávalo práve v biológii a aj v telocviku. Pokiaľ ide o pokles žiakov, v čase príkazného listu vedela, že ide
o pokles žiakov 23. V čase výpovede inú vhodnú prácu pre žalobkyňu nemali. Pokiaľ ide o vzťahy medzi
ňou a žalobkyňou, tieto by hodnotila ako normálny kolegiálny vzťah. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že
ju škola zamestnávala ešte v septembri 2015, výpovedná lehota jej začala plynúť 01.07.2015, táto bola
trojmesačná a uplynula 30.09.2015, pričom v septembri odpracovala niekoľko dní, s tým, že suplovala
alebo čerpala dovolenku. Pred výpoveďou udelenou žalobkyni, mala škola vypracovanú organizačnú
štruktúru, túto máva vypracovanú vždy a túto predkladá zriaďovateľovi, ktorým je Trnavský samosprávny
kraj. Na otázky protistrany uviedla, že v školskom roku 2014/2015 bol počet žiakov 336 a v školskom roku
2015/2016 bol 313. Na otázku, ako by vysvetlila rozdiel medzi Správou o výchovno-vzdelávacej činnosti,
jej výsledkoch a podmienkach za šk. rok 2014/2015, ktorý je na webovej stránke, kde je uvedený počet
žiakov 315 a údajom, ktorý uviedla, že počet žiakov bol 336, riaditeľka žalovaného uviedla, že v priebehu
školského roka môže prísť aj k zmenám, oni toto posielajú do Trnavy na TSSK, je presvedčená, že bol
pokles, lebo inak by im TSSK neposlal menej peňazí, pretože tieto sa odvíjajú od počtu žiakov. Ona
si myslí, že počet žiakov 2014/2015 bol 336, nevie sa vyjadriť k tomu, prečo je na internetovej stránke
uvedený počet žiakov 315. Správa sa vypracováva po 15.09. a zverejňuje sa v decembri. V priebehu
roka však môžu žiaci odísť, prisťahovať sa, pohyb je tam vždy. Ale to nemá vplyv na počet zamestnancov,
pretože počet tried zostal nezmenený, a to 15, počet tried k 01.06.2015 a od 01.09.2015 zostal rovnaký,
bolo a je ich 15. Na otázku, či je potom rozdiel v tom, koľko pedagógov učí 15 tried, kde je o 10-15 žiakov
viac, keď iný počet má byť na rovnaký počet tried, uviedla, že keď je väčší počet žiakov, môžu triedy deliť.
Na otázku, ak tých 23 žiakov, ktoré uvádza, že sa znížil počet, ak to plošne rozdelia na počet tried, či to
má nejaký vplyv na to, koľko učiteľov bude učiť jednotlivé triedy, uviedla, že znížia im dotáciu na žiaka,
záleží na tom, z ktorých tried je tých 23 detí, ak je to z triedy nad 24 detí, môže sa hodina deliť, k tomuto
sa bližšie vyjadrí zástupkyňa školy, ktorá má toto na starosti. Na otázku, aby uviedla, že keď predložila
súdu organizačnú schému gymnázia, v porovnaní so stavom do júna 2015, čo sa vlastne zmenilo na
tabuľke, uviedla, že na tabuľke nič, to je organizačná schéma. Ak v príkaznom liste riaditeľky č. 1/2015
uvádzala, že mení organizačnú štruktúru v gymnáziu, myslela tým, že znižuje počet zamestnancov o
jedného. Pokiaľ ide o prerokovanie s odbormi, informovala všetkých, prerokovala to na pedagogickej
rade aj s odbormi aj s radou školy. Bolo to 24.06.2015 prerokované na pedagogickej rade. S odbormi
to bolo prerokované dňa 15.06.2016, bolo to asi hneď ráno o 8.00 hod., nemá to zapísané. Na otázku,
aké vstupné informácie poskytla odborom na prerokovanie, uviedla, že to, že v septembri sa vracia
kolegyňa L. z MD a zefektívnenie riadenia školy a racionalizácia nakladania so mzdovými prostriedkami.
Dávala odborom túto vstupnú informáciu aj v písomnej forme. Každý je v obraze, sú to ich zamestnanci,
každý organizačnú štruktúru pozná, pohybuje sa tam, stačilo to iba prerokovať podľa zákona. Na listine
o prerokovaní odborov sú podpisy G.. C., Dr. R. a predsedníčky Q. G. L., s týmito to bolo prerokované,
udialo sa to ráno hneď. Správu o výchovno-vzdelávacej činnosti vypracujú v septembri, potom sa to
posiela na TTSK, po schválení TTSK majú povinnosť zverejniť ju na webovej stránke školy, TTSK im
pošle oznámenie, že stránka je schválená. Riaditeľka žalovaného ďalej uviedla, že keď vypovedala
predsedníčka odborov, spomenula si, že sedenie, kde sa prerokovávala výpoveď za účasti žalobkyne,
prebehlo po vyučovaní, s tým, že už oni vedeli čo sa bude prerokovávať, pretože si ich doobeda stiahla
a im to povedala. Na pojednávaní riaditeľka žalovaného tiež uviedla, že k mobbingu a bossingu sa
vyjadril inšpektorát, všetko bolo vyšetrené, k tomuto sa nepotrebuje vyjadrovať. K zmene rozvrhov došlo



kvôli tomu, že pani L. nastúpila predčasne na PN, inak by riadne učila. Pokiaľ ide o nezhody s pani H.
ktoré mali mať z dôvodu, že kandidovala na riaditeľku, chce poukázať na to, že ďalšia kolegyňa, ktorá
kandidovala, s touto žiadne problémy nemajú. Z jej strany určite o žiadne negatívne prístupy nejde z
dôvodu kandidatúry. Ďalej ani nevie doteraz, z akých dôvodov bola pani H. PN, takéto informácie nemala,
k tomuto sa nevie vyjadriť. Na pracovnej porade nikdy nepovedala, že školská inšpekcia prišla na podnet
pani H.. Čo spomínala kolegyňa H., že na porade prišlo k nejakej potýčke kvôli dňu otvorených dverí, je
pravdou, že presunula termín o týždeň, nakoľko vtedy mali deň otvorených dverí na škole, vtedy to malo
aj odôvodnenie, spropagovalo to školu. Nebol dôvod prečo narúšať vyučovanie týždeň predtým, keď už
potom mali rozbitý ďalší týždeň. K septembru 2015 by povedala, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere
stále, takže jej našli náhradnú prácu, bolo to suplovanie, keď boli vyučujúci zaradení do projektov. Pokiaľ
ide o počty žiakov, nahadzujú sa údaje do systému, tieto sa nahadzujú po 15.09. Počítač stiahol nové
údaje na školský rok 2015/2016. Všetko ostatné čo tam dopĺňala o činnosti školy, bolo už nové. V
školskom roku 2014/2015 bolo 336 žiakov, a v školskom roku 2015/2016 bolo 315 žiakov, neskôr 2
odišli, takže 313. Postupnosť pri dávaní výpovede zachovala, najprv to prerokovala s odbormi, potom
dala žalobkyni oznámenie o znížení stavu, potom dala žalobkyni výpoveď, ktorú nepodpísala, potom jej
dala možnosť výpovede dohodou. Výpoveď potom bola poslaná poštou, nakoľko túto nepodpísala. Čo
sa týka knihy dochádzok, naozaj sa dopisovali, pani zástupkyňa vložila lístoček a dopísali sa. Dôkazom
toho, že pani C. v tom čase v škole bola, a že sa dodatočne dopísala do knihy dochádzok, je suplovací
hárok, ktorý vytlačili a tam je vidieť, že v škole bola.

12. Svedkyňa G. na pojednávaní uviedla, že je predsedníčkou Základnej organizácie odborového zväzu
pri Gymnáziu Ivana Kupca, Hlohovec. Za jej funkčného obdobia žalobkyňa v odboroch nebola, takže
odbory vlastne ani nemali právo vstupovať do tejto situácie. Svedkyňa bola prizvaná, keď sa čítala
výpoveď kolegyne. Tam si ich pani riaditeľka pozvala ako skupinu, ktorá si mala vypočuť rozhodnutie.
Boli tam prítomní žalobkyňa, úradníčka p. W. zástupca zamestnancov C. pani riaditeľka a svedkyňa.
Keďže žalobkyňa nebola v odboroch, svedkyňa bola len prizvaná, aby si vypočula výpoveď. Prečítala
sa výpoveď, ktorú prečítala pani riaditeľka, potom reagovala žalobkyňa, pýtala sa, podľa toho aké
otázky komu dávala, na tie reagovali. Svedkyňa nevie, kedy v ktorý deň to bolo, bolo to na konci
školského roku, dátum si nepamätá, bolo to po vyučovaní. Bolo to presne o pol štvrtej, pretože mali
obidve 8 hodín. Výbor odborovej organizácii je trojčlenný, lebo majú 11 členov, čo je menej ako tretina
zamestnancov. Odbory tu nemohli nejako zasiahnuť, žalobkyňa nie je ich členom. Dôvody, pre ktoré
bola žalobkyňa prepustená, boli organizačné dôvody, predmetové zloženie. Na rokovaní výboru boli
všetci tí, ktorých spomenula, aj G.. C., nikto nepodpisoval dodatočne listinu po rokovaní. Na otázku, či
bol podľa nej výbor uznášaniaschopný, svedkyňa uviedla, že to nebol výbor, to nebolo o sedení výboru
odborovej organizácie, p. riaditeľka si prizvala ľudí, pred ktorými prečítala výpoveď. Prečítanie výpovede
bolo prečítané pred komisiou, ktorú si vybrala riaditeľka. Boli tam aj niektorí členovia odborov. Pani
úradníčka tiež nie je členkou odborov. Nebol to výbor odborov. Boli prizvaní len na prečítanie výpovede.
Po vyučovaní im bolo povedané, že majú prísť na tú a tú hodinu, zavolala ich a prečítala výpoveď,
prečítala to skupine ľudí, ktorá sa zúčastnila sedenia. Na otázku, čo konkrétne prečítala, či organizačnú
zmenu, svedkyňa uviedla, že prepustenie zamestnanca z organizačných dôvodov, to bolo celé. Po tom
sedení považovala za samozrejmé napísať správu - vyjadrenie zo dňa 15.06.2015. Na otázku, či to
bolo zasadnutie výboru alebo to bola pracovná porada p. riaditeľky, svedkyňa uviedla, že p. riaditeľka si
premyslela ľudí, aby mala svedkov, pred ktorými prečíta výpoveď kolegyne, bola to len náhodná skupina
ľudí, svedkyňa bola prizvaná z odborov ako funkcionár, to je všetko. Na otázku, či bolo len jedno takéto
stretnutie, svedkyňa uviedla, že áno, v ten deň, jej sa netýkalo nič. Na otázky zo strany žalovaného,
kto vypracoval vyjadrenie odborovej organizácie, svedkyňa uviedla, že výbor odborového zväzu. Ona
informovala výbor. Na listine sú podpísaní G.. C., R. a svedkyňa. Na otázku zo strany žalobkyne, že
povedala, že boli prerokované dva dokumenty, čo teda bolo prerokované, svedkyňa uviedla, že ony
neprerokovávali, bola účastná prečítania výpovede, aby boli svedkovia pri dávaní výpovede žalobkyni.
Vyjadrenie odborového orgánu vypracovala až po stretnutí.

13. Svedkyňa D. R. na pojednávaní uviedla, že po prijímaní žiakov a ich prihlásení na jednotlivé
predmety, vie spočítať, koľko hodín treba z jednotlivých predmetov a podľa toho vie, koľko ľudí potrebuje
na vyučovanie jednotlivých predmetov. Počet žiakov každý rok klesá, keď sa znižuje počet žiakov, tak
sa triedy nedelia. Na konci minulého školského roka došlo k zmenám tak, že rozviazali pracovný pomer
dvom dohodárom - boli to učitelia, vyučovali obidvaja matematiku a fyziku. A ešte vystával jeden učiteľ.
V tomto školskom roku sa znížil počet žiakov asi o 18 žiakov. Na konci mája sa zapíšu žiaci do školy
a v priebehu júna počíta úväzky. Pri počítaní úväzkov prišla k tomu, že nebude mať dostatočný počet



hodín, aby pokryla všetkých učiteľov, ktorí sú na ich škole. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevie o tom, že by
mali žalobkyňa a riaditeľka školy nejaké súkromné alebo pracovné spory. Svedkyni vystávali matematika
a fyzika, preto obidvaja profesori museli opustiť ich školu a nemala dostatočný počet hodín biológie a
telesnej výchovy, myslí tým, že mala viacej učiteľov ako hodín. Menej hodín mala pre matematiku, fyziku,
biológiu a telesnú výchovu. Má počet hodín matematiky, fyziky, telesnej a biológie a podľa toho vie, aký
počet učiteľov na uvedené hodiny potrebuje. V roku 2014/2015 na telesnú výchovu sú 4 učitelia a z
biológie mali 3 učiteľov, pričom z nich jedna učiteľka biológie bola na materskej dovolenke. Na otázku,
ako zmenil stav roku 2015/2016 vo vzťahu k žalobkyni, svedkyňa uviedla, že sa znížil stav vo vzťahu
k aprobácii telesná výchova a biológia. Keď bola žalobkyňa v škole zo začiatku septembra 2015, jej
forma bola suplovanie učiteľov, ktorí chýbali. Na otázku, či si spomína, aký bol počet žiakov v júni 2015
a od 01.09.2015, uviedla, že na konci roka nevie koľko bolo, na začiatku školského roka bolo 313. Na
konci odišlo 83 štvrtákov a prišlo 63 prvákov do 4-ročného a 8-ročného gymnázia spolu. Na otázku, či
uverejnený počet žiakov na webovej stránke je presný počet, uviedla, že áno, ale správu o výchovno-
vzdelávacej činnosti nerobí ona, celkovú záverečnú správu robí pani riaditeľka. Po organizačnej zmene
zostal počet tried rovnaký. Na otázku, ako sa zmenila organizačná štruktúra, čo sa tam vlastne zmenilo,
svedkyňa uviedla, že v schéme sa nezmenilo nič. Na otázku, či si spomína, z akého dôvodu sa skončil
pracovný pomer žalobkyne, svedkyňa uviedla, že má v náplni práce spočítať hodiny, rozdeliť koľko
učiteľov budú potrebovať, koľkých nebudú potrebovať a predložiť to riaditeľke a riaditeľka zo svojej
pozície rozhoduje, kto je potrebný a kto nie je potrebný. V čase, keď bola žalobkyni dávaná výpoveď,
neboli nejaké pracovné miesta hoci aj na kratší pracovný úväzok. V septembri 2015 žalobkyňa chodila
na vyučovacie hodiny tých, ktorý práve chýbali. Keď nebude nikto chýbať, nebude mať prácu. Svedkyňa
jej tie hodiny dávala, hoci ich mohla dávať niekomu inému, ktorý v tom čase v škole je. Bola prítomná,
keď sa doručovala výpoveď žalobkyni. Nepamätá si dátum, ani čas, myslí, že to bolo cez vyučovanie,
cez pracovnú dobu. Tieto záležitosti prerokovávala s odborovou organizáciou pani riaditeľka. Svedkyňa
sa nevyjadrovala, ale bola prítomná. Na otázku, aké to bolo zasadnutie, aké to bolo rokovanie, čo to bolo,
ako by to nazvala, schôdza, porada, svedkyňa uviedla, skôr oznámenie o znížení. Predmetom rokovania
bola zmena organizačnej štruktúry o jedného zamestnanca, nepamätá si, či tam boli predložené aj
nejaké dokumenty. Po prečítaní zápisov na č.l. 68 a 69 v spise svedkyňa uviedla, že to nepovažuje za
spor, pretože spory sú každodenné. Túto situáciu nepovažuje za takú, že by sa mohlo uvažovať, že
medzi žalobkyňou a riaditeľkou žalovaného by boli zlé vzťahy. K fotokópii dochádzkovej knihy zo dňa
15.06.2015 svedkyňa uviedla, že učitelia, keď prídu do práce, majú povinnosť sa tam podpísať a keď
odchádzajú domov, majú tiež povinnosť sa podpísať. Čo sa týka čiary a ľudí, ktorí sú podpísaní pod
čiarou, pri kontrole dochádzkovej knihy, ktorú kontroluje, keď jej zostane viacej času, nekontroluje ju
pravidelne, zistí, kto nie je kedy podpísaný, toto si vypíše na papier a pripne do dochádzkovej knižky.
Pod čiarou je podpísaný p.. p. prof. C. čo sa týka čiary, ona nikdy v dochádzkovej knižke čiaru nerobila
za posledným. Na otázku, čím bola vyvolaná organizačná zmena na škole, resp. prečo škola rozhodla
o tom, že je treba riešiť nejakú organizačnú zmenu a prečo sa to riešilo v júni 2015, uviedla, že nový
školský rok sa vždy rieši pri skončení maturitných skúšok, po týchto všetkých skúškach a odovzdávaní
maturitných vysvedčení začínajú pracovať na novom školskom roku, býva to cca na začiatku júna.
Vtedy dávajú do poriadku, koľko žiakov sa zapísalo a koľko odišlo, potom zistia, či sa niekto vracia z
materskej dovolenky, kto z nej prichádza. Na základe hodín, ktoré svedkyňa spočíta, vie vypočítať, koľko
učiteľov budú asi potrebovať. Organizačný dôvod spočíval v tom, že svedkyňa dostala príkazný list, ktorý
obsahoval, že počet žiakov je menší a 2 kolegyne sa vracali z materskej dovolenky. Počet žiakov sa
znížil cca o 20 žiakov. Ona má za úlohu vypracovať jednotlivé úväzky pre daných učiteľov a keď ich
vypracovala, bolo málo hodín pre prof. F., ktorý bol na dohodu, ten odchádzal, ďalej odchádzala prof.
L.. Jeden úväzok nevyšiel pre kombináciu telesná výchova a biológia. Príkazný list hovoril iba o znížení
počtu učiteľov všeobecno-vzdelávacích predmetov, dopredu nemôže povedať, že ktorý učiteľ to bude, až
keď rozdelí úväzky, vie povedať, že ktoré predmety už nemôže umiestniť učiteľom, lebo ich nemá. Týmto
výberom sa dopracovala ku kombinácii TV a biológia. Keď jej bola poskytnutá informácia, komu sa chystá
výpoveď, za odbory bola u riaditeľky p. L., p. C. a svedkyňa. Prejednávalo sa o tom, že jedna učiteľka
všeobecnovzdelávacích predmetov je nadbytočná. Pri prejednaní výpovede s pani H. bola prítomná pani
prof. H., p. riaditeľka, svedkyňa a pani L.. Prebiehalo to tak, že p. riaditeľka prečítala výpoveď, potom
sa vyjadrila p. W. z dôvodu personálnych otázok, dovolenky, a výpovednej lehoty, p. D.. bola prizvaná
vlastne len ako svedok. Myslí, že po tom rokovaní jej bola odovzdaná výpoveď, všetci prítomní čo tam
boli, to podpísali. Je členkou výboru odborovej organizácie, výbor mal v tom čase troch členov. Bola
prítomná pri čítaní a doručovaní výpovede. Bola prítomná pri prerokovaní výpovede s odbormi. Nevie,
kedy došlo k prerokovaniu výpovede odbormi. Prerokovanie výpovede bolo po vyučovaní, o ktorej, to
nevie a s odbormi to nevie, časovo ktoré vyučovacie hodiny, ona bola na obidvoch, aj s odbormi aj



pri čítaní výpovede. Pri prerokovávaní s odbormi boli prítomní p. L., p. C., svedkyňa a pani riaditeľka.
Žalobkyňa bola prítomná pri čítaní výpovede. Svedkyňa nevie, čo bolo napísané v tej výpovedi. Bola
tam, keď sa čítala, čítala sa 15.06. po vyučovaní, bola tam vtedy prítomná žalobkyňa, bolo to vtedy,
keď sa jej výpoveď odovzdávala. Na tom rokovaní s odbormi ako členka výboru odborovej organizácie
nemala v rukách túto výpoveď, či tam bola, nevie. Nevie, či ostatní členovia odborovej organizácie mali
k dispozícii výpoveď, či ju čítali.

14. Svedkyňa G. H. na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti je stále zamestnancom žalovaného. Ona
zo situácie, ktorá sa stala dňa 16.06.2015 usudzuje, že G.. C. dňa 15.06.2015 v práci nebola. Svedkyňa
mala 16.06.2015 dozor na prvom poschodí spolu s pani R.. Na druhom poschodí mala dozor pani L.. O
5 minút 8 schádzala dolu pani L. a nahovárala ich, aby dozor ukončili, svedkyňa sa jej spýtala, že prečo
je taká vysmiata, potom, čo 15.06.2015 vykonali. Odpovedala jej, že má právo byť šťastná, a že H. si za
to môže sama. Ďalej sa jej svedkyňa spýtala, prečo sa pani H. nezastala, na to jej odpovedala, že H. nie
je v odboroch, a preto sa odbory nemajú k tomu čo vyjadrovať. Ďalej svedkyni odporučila, aby bola ticho,
lebo skončí tak isto. O minútu 8 prichádzala z prízemia po schodoch pani C., ktorá volala na pani L.,
čo ste to preboha včera vykonali. Pani L. jej povedala, nekomentuj to a choď to do riaditeľne podpísať.
V čase, keď žalobkyňa pracovala na škole, bola klíma nedobrá, zastrašovanie, intrigy, donášanie, bolo
to ohľadom osoby pani H.. Zastrašovaná bola priamo pani riaditeľkou. Ony boli na porade svedkami
takého nenávistného správania, jedovaté výstupy voči pani H., a to sa veľmi negatívne prenášalo aj
na ostatných členov zboru. Bývalo to na viacerých poradách. Svedkyňa si spravila výpisky z porád.
Napr. 17.09.2014 pani riaditeľka na pedagogickej porade povedala, že jej pripadajú ako nesvojprávni,
dňa 26.11.2014 zaútočila na pani H. kvôli dňu otvorených dverí. Pani H. mala robiť dňa 09.12.2014 deň
zdravej výživy so študentami v rámci projektu Comprax. Presunula jej ho na 10.12.2014, na porade
prišlo k hádke a verejne ju na porade ponížila. Ďalej na tejto porade vyhlásila, že podáva trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa za fórum na www.hlohovecko.sk, pretože príspevky do tohto fóra
píše jedna osoba zo zborovne, ktorej na tejto škole nezáleží a nie je finančne odkázaná na učiteľský plat.
Pozerala sa pritom na pani H.. Dňa 06.02.2015 pani riaditeľka v zborovni povedala, že inšpekciu na nich
poslala pani H.. Tento skutok prešetrovala polícia. Svedkyňa vypovedala v tejto veci dňa 19.03.2015,
pred jej výpoveďou aj po jej výpovedi bola predvolaná do riaditeľne a zastrašovaná. Dňa 17.02.2015
ráno približne o 07.30 hod. vyhlásila kolegyňa L., že pani H. je psychiatrický pacient a má sa ísť
liečiť na psychiatriu. Toto ohováranie prešetrovala polícia. Dňa 18.02.2015 bola svedkyňa vypočúvaná
Inšpektorátom práce ohľadom mobbingu, ktorý vedie pani riaditeľka voči pani H.. Dňa 20.02.2015 pani
L. nútila v zborovni ostatné kolegyne, aby podpísali petíciu na podporu pani riaditeľky pre Inšpektorát
práce. Zo strachu podpisovali, pretože sa vedelo, že podpisy si pani riaditeľka skontroluje. Na najbližšej
porade pani riaditeľka verejne poďakovala petičnému výboru za podporu. Dňa 25.02.2015 poslala
svedkyňa list na Inšpektorát práce s informáciami o spôsobe vykonávania petície. Dňa 25.03.2015
na pracovnej porade pani riaditeľka komentovala správu Inšpektorátu práce týmto slovami: „šikana
nebola preukázaná, pretože na mobbing treba 6 mesiacov a ja som bola so H. v kontakte len 3
mesiace, potom už z toho bola PN a šikanovať sa musí minimálne trikrát týždenne, raz týždenne na
mobbing nestačí.“ Dňa 13.05.2015 na pracovnej porade pani riaditeľka vyhlásila, že „je tu pár ľudí,
ktorí kazia dobré meno školy, ale s týmito sa vysporiadame“. Dňa 25.06.2015 na pracovnej porade
pani riaditeľka oznámila zmenu organizačnej štruktúry a zároveň im oznámila, že úväzky nebudú vedieť
pred odchodom na dovolenku, myslí sa tým prvý júlový týždeň, ale až po návrate z dovolenky, čím sa
myslí posledný augustový týždeň. Na otázku súdu, akým spôsobom oznámila pani riaditeľka zmenu
organizačnej štruktúry svedkyňa uviedla, že pani riaditeľka povedala, že končia na dohodu pani L.
a pán F. a pre nadbytočnosť bola prepustená pani H.. Na otázku, kto bol členom výboru základnej
odborovej organizácie v júni 2015, svedkyňa uviedla, že predseda výboru by mala byť a je pani F. L.,
jej zástupcom alebo podpredsedom je pani G. C. a tretím členom údajne pokladníkom by mala byť
pani H. R., zástupkyňa školy. Vzťah žalobkyne a pani riaditeľky by charakterizovala ako veľmi negatívny
vzťah. Pred januárom 2014 bol tento vzťah neutrálny, pretože ho nijako neregistrovala a od januára
2014 sa začal zhoršovať, pretože v máji 2014 boli voľby na post riaditeľky Gymnázia B. a v týchto
voľbách kandidovala aj pani H., pani R. sa s ňou úplne prestala rozprávať, keď sa jej svedkyňa spýtala
na dôvod, tak ju informovala, že na výberových konaniach iných škôl kandiduje vždy len jeden kandidát,
pretože kandidatúra ostatných sa považuje za vyjadrenie nedôvery. Od toho času sa pani riaditeľka so
žalobkyňou už nebavila. Ďalší problém bol, že v tom čase sa na webovej stránke hlohovecko.sk začali
objavovať veľmi negatívne vyjadrenia na adresu pani R. a pani R. z tohto vinila pani H.. Na otázku, či má
vedomosť o tom, či došlo k nejakému zníženiu žiakov koncom školského roku 2015, svedkyňa uviedla,
že myslí, že len nepatrne, o nejakých 2 až 5 študentov. Tieto údaje sa dajú skontrolovať v správach,



ktoré pani riaditeľka zasiela na VÚC, tieto sú publikované na webovej stránke školy, nevie presne názov
správy. Na otázku, či má vedomosť o tom, že by malo dochádzať k nejakej šikane žalobkyne zo strany
pani riaditeľky, svedkyňa uviedla, že ona a jej kolegyne to tak hodnotia ako šikanu. Dodáva pojem -
ostrakizácia pani H. - ku ktorej došlo pod vplyvom správania pani riaditeľky. Ostatné kolegyne sa báli
komunikovať s pani H., prestali sa s ňou rozprávať a tie, ktoré sa napriek tomu s ňou rozprávali boli
taktiež šikanované. Na otázku, kto bol ešte šikanovaný, uviedla seba, pani G. to potom vzdala, tiež s ňou
už prestala komunikovať, pretože má 3 deti a bojí sa o svoju pracovnú pozíciu. Svedkyňa ďalej uviedla,
že po pridelení úväzkov v júli 2015 jej už bolo zrejmé, že ak bol rozšírený úväzok pani H. z čiastočného
na plný, ďalej bol rozšírený úväzok pani Kráľovej zo zastupovania na úplný úväzok a ďalej pani L.
dostala do úväzku vyučovanie predmetov, na ktoré nemá kvalifikáciu, rovnako mohla tieto predmety
nekvalifikovane vyučovať aj pani H.. Úväzky im boli rozdelené prvý júlový týždeň. Zmenu organizačnej
štruktúry p. riaditeľka oznámila na pracovnej porade dňa 25.06.2015, ale žiadny písomný dokument
nikdy nevideli. Počas tohto školského roka 2015/2016 bol menený rozvrh šesťkrát. Nie je to bežná prax,
rozvrh sa vydáva začiatkom septembra a platí celý školský rok. Podľa svedkyne výpoveď žalobkyni bola
len vyvrcholením celoročného bossingu. Na otázku, aký je vzťah svedkyne k p. riaditeľke, uviedla, že
sa snaží o neutrálny vzťah. Na otázku, či sa na ňu hnevá, svedkyňa uviedla, že svojím spôsobom, a
myslí, že nie.

15. Svedkyňa N. na pojednávaní uviedla, že prítomní pri podávaní výpovede boli okrem žalobkyne
a riaditeľky svedkovia - p. zástupkyňa R. a pani L.. Podanie výpovede žalobkyni prebiehalo tak, že
riaditeľka prečítala žalobkyni výpoveď, ktorú potom aj podpisovala. Dala podpísať výpoveď žalobkyni aj
im. Nevie presne, ktorí svedkovia to podpísali, svedkyňa to podpísala, myslí, že sa tam podpisovala aj
R. a L.. Myslí si, že sa ukončilo stretnutie a išli každý domov. Žalobkyni bolo prečítané, že môže ukončiť
pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou, ale ona sa nevyjadrovala. Na otázku, či prebehla nejaká
organizačná zmena na škole, svedkyňa uviedla, že na základe poklesu žiakov musel nastať pokles
učiteľov, o rozhodovaní úväzkov rozhoduje riaditeľka so zástupkyňou. Vracala sa z materskej dovolenky
pani L. a pre žalobkyňu už nebol úväzok. Pani L. už bola na rodičovskej dovolenke, pričom pracovala
popri rodičovskej dovolenke. Na otázku, či si pamätá ten deň, keď sa prejednávala výpoveď žalobkyne,
na okolnosti prítomnosti pani C. v práci, svedkyňa uviedla, že sa míňali, ony išli do riaditeľne a svedkyňa
sa míňala s pani C., 15- teho bola v práci. Vedela na to odpovedať, lebo si na to spomenula, myslí, že
to bolo vtedy, keď sa míňali. Pamätá si to z toho, že keď vstúpili do riaditeľne, tak sa míňali a keďže 15-
teho bola daná výpoveď, tak z toho má za to jej prítomnosť v práci dňa 15.06.2015.

16. Svedkyňa G. na otázku, či vie niečo o výpovedi žalobkyni, resp. či v deň, keď bola prejednávaná,
bola v práci, svedkyňa uviedla, že bola v práci, skôr než to bolo prerokovávané so žalobkyňou, zavolala
si ich riaditeľka do riaditeľne, oboznámila ich s tým, že sa k tomuto kroku chystá, že pôjde prerokovať
túto výpoveď. Síce žalobkyňa nie je v odboroch, ale boli oboznámení s dôvodmi, pre ktoré s rozviazaním
pracovného pomeru dôjde, svedkyňa si tam spísala poznámky a večer spísala záznam - vyjadrenie,
poslala to ešte večer riaditeľke a na druhý deň to podpísali. Do riaditeľne si zavolala riaditeľka svedkyňu
a p. L., ako výbor odborov. Aj keď bola žalobkyňa neodborárka, spísali záznam, mysleli si, že sa tým tak
nemusia veľmi zaoberať. Nebola potreba nejakého angažovania odborov, keďže kolegyňa nebola členka
odborov. Spísali vyjadrenie k celej tejto záležitosti a v závere riaditeľke doporučili, aby sa to všetko dialo
v rámci Zákonníka práce, aby boli dodržané všetky zákonné postupy. Na škole sleduje počet žiakov a
úväzky učiteľov pani zástupkyňa. Na otázku, či sa podpísala do dochádzkovej knihy dňa 15.06.2016,
svedkyňa uviedla, že pripúšťa, že v ten deň sa nemusela podpisovať. Nebola prítomná pri podpisovaní
výpovede, ona je obyčajný radový učiteľ. Na otázku, ako si vysvetľuje fakt, že predsedníčka odborov p.
L., ju uviedla, že bola pri podávaní výpovede, svedkyňa uviedla, že ona si to splietla s tým, že sedeli s
riaditeľkou, keď boli na prerokovaní výpovede, lebo svedkyňa tam pri podpisovaní určite nebola. Pani
riaditeľka vysvetlila, že sa musia urobiť takéto a takéto kroky, uviedla, že nemá úväzok pre kolegyňu,
ony to len zobrali na vedomie, pretože inú kompetenciu nemajú a spísali záznam. Záznam spisovala
15.06., 15.06. ho posielala mailom riaditeľke. Záznam písala doma vo večerných hodinách, posielala to
riaditeľke, po 23- hodine. Prejednávali to cez prestávku, určite v dopoludňajších hodinách, určite skôr ako
to prejednávali so E.. Prerokovanie bolo už v prítomnosti p. H. a tohto sa zúčastnila L., tam už svedkyňa
nebola. Na otázku, čo prerokovávali v tom výbore, svedkyňa uviedla, že prijali informáciu, že dôjde k
rokovaniu s p. H. o ukončení pracovného pomeru. Ony túto informáciu len prijali a svedkyňa napísala
záznam. Na otázku, či videla výpoveď, svedkyňa uviedla, že dokument o výpovedi nevidela. Nežiadali si
ten dokument, prečo by si mala žiadať dokumenty, ktoré má riaditeľka školy v právomoci. Na otázku, na
základe čoho potom usúdili, že prerokovávajú skončenie pracovného pomeru, svedkyňa uviedla, že ona



nepoužila pojem že prerokovávajú, prerokovávalo sa to až za prítomnosti pani H.. Ona nebola prítomná
pri tom, keď sa G.. H. odovzdávala tá výpoveď. Ona je len jej kolegyňa, ona sa žiadneho prerokovávania
nezúčastnila, ani na to nevidí dôvod, prečo by sa mala. Na otázku, či sa s obsahom výpovede mala
možnosť oboznámiť, svedkyňa uviedla, že dostala ústnu informáciu od riaditeľky, už pri prerokovávaní
samotnom nebola. Na otázku, či sa v tejto súvislosti stretla s nejakými inými dokumentami, s nejakou
organizačnou zmenou a pod., svedkyňa uviedla, že nie a ani nevidí dôvod, prečo by sa mala. Na otázku,
či výbor prerokovával výpoveď, uviedla, že ony prijali informáciu o tom, že bude prebiehať rokovanie o
ukončení pracovného pomeru. Tú informáciu prijali v ústnej forme od p. riaditeľky, svedkyňa si urobila
poznámky, večer spísala vyjadrenie odborovej organizácie k tejto výpovedi.

17. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)

18. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v znení
účinnom do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť
uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

21. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

22. Podľa § 61 ods. 1 a 2 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť. (2)

23. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 písm. b), 5 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. (1) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav
podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej tri mesiace,
ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť
rokov. (3) Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania
opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na
seba bezprostredne nadväzujú. (5)

24. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

25. Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa



doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

26. Podľa § 11a ods. 1 ZP, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada
alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov
aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 17 ods. 2 ZP, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo
zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,
ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.

28. Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

29. Podľa § 5 ods. 2. písm. f) a g) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve, riaditeľ zodpovedá za f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského
zariadenia, g) rozpočet, financovanie15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na
zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia.

30. Podľa § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné
oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

31. Nakoľko predmetom konania bola žaloba jednak o určenie neplatnosti výpovede a o určenie, že
pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá, ako aj o priznanie náhrady mzdy, súd mal za
to, že v záujme hospodárnosti konania je dôvodné rozhodnúť najskôr o prvých dvoch uplatnených
nárokoch žalobkyne, keď predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy je právoplatné
rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a teda že sú tu dôvody
na vydanie čiastočného rozsudku, keďže tieto uplatnené procesné nároky sa v priebehu konania po
vykonanom dokazovaní stali nespornými.

32. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti výpovede, tento nebolo
potrebné v konaní preukazovať, nakoľko naliehavý právny záujem na takomto určení v čase podania
žaloby bol v zmysle ustálenej súdnej praxe preukázaný tým, že žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru predpokladal Zákonník práce. V zmysle novej úpravy danej Civilným sporovým
poriadkom od 01.07.2016, navyše priamo zákon upravuje možnosť takejto žaloby, keďže v zmysle § 137
písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu, keď určenie neplatnosti výpovede vyplýva zo Zákonníka práce.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako zamestnávateľom a
žalobkyňou ako zamestnancom platne vznikol pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou č. 01/07/03
zo dňa 01.07.2003, s dohodnutým druhom práce stredoškolský učiteľ - výchovnovzdelávacia činnosť, s
aprobačnými predmetmi žalobkyne telesná výchova a biológia. Dňa 15.06.2015 bola žalobkyni doručená
písomná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP s poukazom na Príkaz riaditeľky
č. 1/2015 Zmena organizačnej štruktúry školy k 1.9.2015, pričom ako dôvod výpovede sa uvádza
zmena organizačnej štruktúry z dôvodu efektívnosti využitia finančných prostriedkov a racionálnejšieho
využitia pracovníkov, s tým, že žalobkyňa sa vzhľadom na klesajúci počet žiakov v triedach a návrat



pedagogického zamestnanca z MD k 1. septembru 2015 stáva nadbytočnou. Podľa výpovede sa
mal pracovný pomer žalobkyne skončiť uplynutím výpovednej doby dňom 30.09.2015. V Oznámení
o rozhodnutí zamestnávateľa o znížení stavu pedagogických zamestnancov zo dňa 15.06.2015 bolo
žalobkyni oznámené, že z dôvodu efektívnosti využitia pracovníkov v súlade s § 5 ods. 2 písm. f) a g)
zákona č. 596/2003 Z.z. k 01.09.2015 prichádza na Príkaz riaditeľa č. 1/2015 k zmene v organizačnej
štruktúre školy, žalobkyňa sa stáva nadbytočnou a žalovaný nemá možnosť ju ďalej zamestnávať v
pracovnom pomere, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce, ani nemá pre ňu inú vhodnú prácu. Žalobkyňa listom zo dňa 27.09.2015 oznámila žalovanému,
že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

34. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 23.11.2015, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom
30.09.2015, súd v rámci riešenia predbežnej otázky uzavrel, že žalobkyňa podala žalobu v rámci
2-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP, preto mohol pristúpiť k posúdeniu platnosti daného
skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

35. Z vykonaného dokazovania ohľadom žiadosti žalobkyne o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, danej jej zo strany žalovaného, dospel súd k záveru, že žaloba je v tejto časti
dôvodná.

36. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami sú
písomná forma výpovede a jej doručenie druhej strane. Obsahovou náležitosťou výpovede (v prípade
výpovede zo strany zamestnávateľa) je potom uplatnenie dôvodu uvedeného v Zákonníku práce, ktorý
dôvod sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a aby bolo
zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer so
zamestnancom. Zmyslom ustanovenia § 61 ods. 2 ZP je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane
chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný dôvod nie je daný.

37. Pokiaľ ide o formálne náležitosti výpovede, súd mal za to, že tieto boli splnené, keď výpoveď je v
písomnej forme, je z nej zrejmé, komu bola výpoveď daná, z akého dôvodu (nadbytočnosť na základe
rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene) i odkaz na právnu úpravu (§ 63 ods. 1 písm. b) ZP)
a bola riadne doručená žalobkyni.

38. Súd vzhľadom k podanej žalobe posudzoval, či dôvod uvedený vo výpovedi obstojí ako výpovedný
dôvod, nakoľko zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených
v § 63 ods. l ZP, ktorý dôvod musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predpokladom platnej výpovede je zároveň existencia dôvodu
výpovede v čase výpovede. To, či skutočne došlo k organizačnej zmene zakladajúcej dôvod výpovede,
kto, kedy, akým rozhodnutím a o akých konkrétnych zmenách rozhodol a či tieto zmeny existovali v čase
výpovede, je vecou dokazovania o existencii použitého výpovedného dôvodu.

39. V prejednávanej veci súd teda vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP, pod ktorým
písmenom je obsiahnutý výpovedný dôvod spočívajúci v tzv. vnútorných organizačných zmenách,
ktoré vyúsťujú do nadbytočnosti zamestnanca. Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. b) ZP sú existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tejto
zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody
tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané
zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Zákon umožňuje zamestnávateľovi,
aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký
počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade
posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena
urobila zamestnanca nadbytočným. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne
zamestnávateľ, súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.



40. Ako písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej zamestnávateľ v dohľadnom
čase stratí možnosť naďalej zamestnávať žalobkyňu ako svojho zamestnanca, je považovaný Príkazný
list riaditeľky č. 1/2015 zo dňa 09.06.2015. Podľa tohto rozhodnutia riaditeľka žalovaného rozhodla
dňa 09.06.2015 s účinnosťou od 01.09.2015 o organizačnej zmene - znížení počtu pedagogických
zamestnancov o jedného učiteľa všeobecnovzdelávacích predmetov za účelom efektívnosti využitia
finančných prostriedkov a racionálnejšieho využitia pracovníkov z dôvodu klesajúceho počtu žiakov
v triedach a návratu pedagogického zamestnanca z MD. Zároveň bolo príslušnému vedúcemu
zamestnancovi (zástupca RŠ) nariadené zabezpečiť efektívne rozdelenie úväzkov učiteľov.

41. I keď súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také rozhodnutie nie
je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ, ale iba skutočnosťou, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom
pre skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa však s ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon
ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného
pomeru výpoveďou. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie bolo preto posúdenie toho, v čom spočívala
organizačná zmena u žalovaného prijatá jej rozhodnutím zo dňa 09.06.2015 a následne toho, či táto
organizačná zmena odôvodňuje použitie výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t.j. či
prijatá organizačná zmena je v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou žalobkyne.

42. Žalobkyňa v konaní poukazovala na to, že jej nebola sprístupnená organizačná štruktúra, ako
vyzerala pred rozhodnutím riaditeľky a po rozhodnutí, teda po zmenách, ktorých sa dotýkala. Súd
mal za to, že žalovaný (ktorý bol v tejto časti nositeľom dôkazného bremena), nepreukázal, v čom
spočívala organizačná zmena u žalovaného prijatá príkazným listom riaditeľky, resp. nepreukázal, že
skutočne došlo v tom čase k zmene v organizačnej štruktúre. Žalovaný nepreukázal, že v čase prijatia
rozhodnutia na gymnáziu nejaká organizačná štruktúra vypracovaná vôbec bola, a tak nemohol ani
preukázať, že došlo k jej zmene. V konaní žalovaný predložil na žiadosť protistrany Organizačnú
schému (č.l. 79), v ktorej v časti týkajúcej sa pedagogických zamestnancov sa však uvádzajú učitelia
ako spoločná kategória. Riaditeľka žalovaného na pojednávaní uviedla, že ak v príkaznom liste
riaditeľky č. 1/2015 uvádzala, že mení organizačnú štruktúru v gymnáziu, myslela tým, že znižuje
počet zamestnancov o jedného. Zníženie počtu pedagogických zamestnancov o jedného učiteľa
všeobecnovzdelávacích predmetov podľa názoru súdu za organizačnú zmenu považovať nemožno, a
to s prihliadnutím na charakter žalovaného, ktorým je gymnázium, kde zamestnancami sú síce učitelia
všeobecnovzdelávacích predmetov, ale s rôznou aprobáciou, a kde každý z učiteľov vyučuje (zväčša)
kombináciu predmetov. V takom prípade nemožno za organizačnú zmenu považovať zníženie počtu
učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov o jedného učiteľa. Za organizačnú zmenu v podmienkach
žalovaného by bolo možné považovať až zmenu organizačnej štruktúry, z ktorej by bolo zrejmé,
učiteľov ktorých predmetov, resp. ktorých kombinácií predmetov alebo učiteľov s akou aprobáciou, sa
organizačná zmena týka. S poukazom na uvedené tak žalovaný v konaní nepreukázal, k akej konkrétnej
zmene v organizačnej štruktúre školy rozhodnutím riaditeľky školy došlo.

43. Súd má za to, že v čase prijatia rozhodnutia o „zmene organizačnej štruktúry“ nebolo ani možné
rozhodnutie o takejto zmene urobiť. Z Príkazného listu riaditeľky č. 1/2015 zo dňa 09.06.2015 vyplýva,
že riaditeľka žalovaného nariaďuje svojej zástupkyni zabezpečiť efektívne rozdelenie úväzkov učiteľov,
a zároveň z výpovede zástupkyne riaditeľky žalovaného - svedkyne D. H. R. vyplýva, že pri počítaní
úväzkov prišla k tomu, že nebude mať dostatočný počet hodín, aby pokryla všetkých učiteľov, ktorí
sú na ich škole. Z uvedeného vyplýva, že až po spočítaní úväzkov zástupkyňou riaditeľky malo byť
zrejmé, že nebude dostatočný počet hodín, a zároveň učiteľov s kombináciou ktorých predmetov, príp. s
akou aprobáciou sa to týka. Súd tiež poukazuje na výpoveď riaditeľky žalovaného, ktorá na pojednávaní
dňa 28.04.2016 (rub č.l. 95) k otázkam výpovedného dôvodu uviedla, že ak by sa nevrátila kolegyňa z
materskej dovolenky, žalobkyňa by sa nadbytočnou nestala, a tiež, že keď nemá prácu, ktorú by pridelila
ľudom v rámci kvalifikácie a počtu hodín, ktoré majú odpracovať, práca tam chýbala a tým ten človek
vystal. Z uvedeného vyplýva, že sama riaditeľka žalovaného odvodzuje nadbytočnosť žalobkyne nie
od tvrdenej organizačnej zmeny (púhe zníženie počtu učiteľov), ale od rozdelenia úväzkov, pričom o
výsledku rozdelenia úväzkov (a teda či bude dosť hodín pre učiteľov) v čase rozhodnutia o organizačnej
zmene nemohla vedieť. Účelovosť rozhodnutia o „organizačnej zmene“ vyplýva aj z výpovede riaditeľky
žalovaného na uvedenom pojednávaní dňa 28.04.2016 (č.l. 94), kde uviedla, že v júni sa už robia úväzky
pre učiteľov, zisťujú, koľko hodín budú mať k dispozícii, a tým, že sa vrátila z MD, tak im chýbalo, bolo
prijatých aj menej detí. Vznikla skutočnosť, že jedna sila bola nadbytočná, nemali jej dať akú prácu.



Tak zvažovali, z akého predmetu im bude nadbytočný človek. Uvedené tvrdenia si odporujú, pretože na
jednej strane riaditeľka uvádza, že zistili, že jednému učiteľovi nemali dať akú prácu (čo je možné vedieť
až po rozdelení úväzkov), a vzápätí v rozpore s tým uvádza, že zvažovali, učiteľ ktorého predmetu im
bude nadbytočný.

44. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že z dôvodu zníženia počtu žiakov zo školského roku 2014/2015
na školský rok 2015/2016 došlo k zníženiu prideľovaných finančných prostriedkov, a preto bolo potrebné
znížiť počet pedagogických zamestnancov o 1 pedagogického zamestnanca, súd nemal žalovanou
tvrdený pokles žiakov o 23 žiakov za preukázaný. Zo Správy o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej
výsledkoch a podmienkach za školský rok 2014/2015 (č.l. 85), predloženej žalobkyňou na pojednávaní
dňa 28.04.2016 vyplýva, že v školskom roku 2014/2015 bol počet žiakov 315, pričom k tomuto údaju
sa žalovaný na pojednávaní nevedel vyjadriť, hoci túto správu vypracováva sám žalovaný. Ak potom
žalovaný uviedol, že počet žiakov v školskom roku 2015/2016 bol 313 žiakov, z uvedeného vyplýva, že
pokles žiakov zo školského roku 2014/2015 na školský rok 2015/2016 bol iba o dvoch žiakov, a nie o
tvrdených 23 žiakov. Okrem toho, na uvedenom pojednávaní riaditeľka žalovaného uvádzala (rub č.l.
94), že počet žiakov v školskom roku 2014/2015 bol 336 žiakov a v školskom roku 2015/2016 bol 313
žiakov. Následne v podaní zo dňa 28.11.2016 (č.l. 187) však žalovaný uvádza, že stav k 15.09.2014
bol počet žiakov 337 a k 15.09.2015 bol počet žiakov 315, k čomu predložil Identifikačné údaje o škole
za školské roky 2014/2015 a 2015/2016. Hoci žalovaný pokles žiakov uvádza ako dôvod organizačnej
zmeny (z dôvodu poklesu finančných prostriedkov prideľovaných podľa počtu žiakov), z uvedeného
je zrejmé, že nemá prehľad o poklese v počte žiakov, údaje v priebehu konania menil, a preto súd
neskôr predložené Identifikačné údaje o škole za školské roky 2014/2015 a 2015/2016 (č.l. 182-183)
nepovažoval za hodnoverné. Navyše, súd poukazuje na skutočnosť, že počet tried v školskom roku
2014/2015 a v školskom roku 2015/2016 bol rovnaký, a to 15 tried, a teda potreba učiteľov bola rovnaká,
pričom opak žalovaným preukázaný nebol.

45. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí mať za cieľ zefektívnenie práce, zmenu organizačnej
štruktúry a zníženie počtu zamestnancov, prirodzene vyvolané zmenou v organizácii zamestnávateľa.
Súd má za to, že zníženie počtu pedagogických zamestnancov na gymnáziu o jednu osobu (vo
všeobecnosti, bez špecifikácie kombinácie predmetov alebo aprobácie) môže byť len dôsledkom
organizačnej zmeny, a nie jej príčinou. Je zrejmé, že k reálnej zmene v organizačnej štruktúre u
žalovaného došlo až po tom, čo malo byť po prerozdelení úväzkov „zistené“, že nie je dosť hodín pre
žalobkyňu. Až potom mohlo byť zrejmé, že namiesto troch učiteľov vyučujúcich predmet biológia sú
potrební iba učitelia dvaja a namiesto štyroch učiteľov vyučujúcich predmet telesná výchova sú potrební
iba učitelia traja, čím sa zmení organizačná štruktúra. V takom prípade však súd konštatuje, že tu
chýba príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, keď príčinou má
byť organizačná zmena a dôsledkom nadbytočnosť, a nie naopak. Súd pritom podporne poukazuje
na rozsudok NS ČR zo dňa 12.04.2005, sp.zn. 21 Cdo 2095/2004, podľa ktorého „o rozhodnutie o
organizačnej zmene by u žalovanej mohlo ísť iba vtedy, keby jeho účelom (zmyslom) bolo zníženie stavu
zamestnancov alebo zmena v ich kvalifikačnom zložení oproti stavu, ako ho predpokladala doterajšia
"organizačná schéma" alebo do tej doby platný najvyššie prípustný stav jej zamestnancov; také opatrenie
však žalovaná neprijala.“

46. Súd tiež poukazuje na rozsudok NSSR sp.zn. 3Cdo/33/2008 zo dňa 29.01.2009, podľa ktorého
„ak z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce zamestnávateľ zrušuje určité pracovné miesto (funkciu),
môže dať výpoveď z tohto dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste
(funkcii), nie však inému zamestnancovi, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
výslovne nedotýka. V takom prípade neplatí zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný,
rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa
preskúmavať. Túto zásadu o výbere nadbytočného zamestnanca je totiž možné akceptovať len v
prípade, že došlo k zrušeniu takého miesta (funkcie) alebo určitého počtu takýchto miest, kde niekoľko
zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom) pracovnom mieste (v tých istých funkciách).“
Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh,
technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov má konkrétne uvádzať, ktorého pracovného
miesta (funkcie) sa organizačná zmena týka, pričom v tu prejednávanej veci by malo ísť o určenie
učiteľa/učiteľov ktorých konkrétnych predmetov, resp. s akou aprobáciou. Vo vyššie uvedenej veci
prejednávanej pred NS SR išlo pritom o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru udelenej učiteľke



materskej školy, v ktorom prípade je zrejmé, že učiteľky v materskej škole sú zaradené na tom istom
(podobnom) pracovnom mieste v tých istých funkciách, a teda organizačná zmena zníženia počtu
učiteliek o určitý počet učiteliek obstojí. V prípade učiteľov na gymnáziu s rôznymi aprobáciami však ide
o situáciu odlišnú, kedy zamestnávateľ v čase organizačnej zmeny musí vedieť, učiteľov vyučujúcich
ktoré konkrétne predmety môže postrádať, a či vôbec, a až v prípade viacerých učiteľov na takejto pozícii
je výber konkrétneho zamestnanca na zamestnávateľovi. Žalovaný si takýmto neurčitým rozhodnutím
o „organizačnej zmene“ fakticky vytvoril priestor pre svojvôľu s tým, že mohol prepustiť ktoréhokoľvek
učiteľa.

47. Pri posudzovaní platnosti výpovede danej žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP dospel súd k
záveru, že organizačná zmena, resp. zmena organizačnej štruktúry, ktorá mala viesť k nadbytočnosti
žalobkyne, v dôsledku čoho mal byť so žalobkyňou skončený pracovný pomer, nebola žalovaným
v konaní náležite preukázaná. V danom prípade tak nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre
platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

48. Súd v zmysle § 191 ods. 1 CSP hodnotí dôkazy nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V nadväznosti na
citované ustanovenie mal súd za to, že tvrdenú organizačnú zmenu a výpoveď žalobkyni je potrebné
vyhodnotiť aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. V konaní bolo výpoveďou žalobkyne, ako aj
výpoveďou svedkyne G.. G. H. preukázané, že vzťahy medzi riaditeľkou žalovaného a žalobkyňou boli
od výberového konania na funkciu riaditeľa školy napäté, veľmi negatívne, keď riaditeľka na žalobkyňu
útočila na poradách, aj mimo nich, svedkyňa vypovedala o šikane a ostrakizácii žalobkyne. Vierohodnosť
uvedenej svedkyne nebola zo strany žalovaného spochybňovaná, pričom súd jej výpoveď považoval
za vierohodnú, nakoľko len samotná skutočnosť, že svedkyňa uviedla, že aj ona bola šikanovaná
zo strany riaditeľky žalovaného, a že sa svojim spôsobom na riaditeľku žalovaného hnevá, nie je
sama o sebe dôvodom na záver o nedôveryhodnosti svedkyne. Pri hodnotení vierohodnosti svedka
je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru výpovede svedka, teda či si neodporuje v
podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, na logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých svedok
vypovedá, a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi, tiež na vzťah k stranám sporu, či sú
v príbuzenskom, priateľskom, nepriateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom
vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti, na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku konania.
Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Súd pritom poukazuje na rozsudok NS ČR z 27.10.2010, sp.
zn. 30Cdo/3577/2008, podľa ktorého „pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a
aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti,
o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi
(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom
získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný
s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených
hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.“
S poukazom na citované rozhodnutie má súd za to, že výpoveď svedkyne G.. G. H. je možné považovať
za vierohodnú, keď síce na jednej strane priznala, že sa svojim spôsobom na riaditeľku žalovaného
hnevá, avšak na druhej strane je potrebné prihliadnuť na to, že je vo vzťahu závislosti od nej ako
štatutárneho orgánu svojho zamestnávateľa, pričom nemá žiaden záujem na výsledku konania pre svoju
osobu. Zároveň súd prihliadol na prirodzené správanie sa svedkyne pri výpovedi, kedy vypovedala
plynulo a presvedčivo, a zároveň jej výpoveď korešpondovala s výpoveďou žalobkyne, avšak neniesla
známky kopírovania výpovede žalobkyne. Jej výpoveď pritom nebola ani v rozpore so záznamom
inšpektorátu práce, na ktorý poukazoval žalovaný, nakoľko záver záznamu je ten, že nebolo dostatočne
preukázané porušenie povinností zamestnávateľa, nie že bolo preukázané, že nedošlo k porušeniu jeho
povinností, keď zároveň inšpektorát práce poučuje o možnosti podať antidiskriminačnú žalobu. Naopak,
ak svedkyňa D.. H. R. označovala vzťah žalobkyne a riaditeľky žalovaného za „normálny kolegiálny
vzťah“, s takýmto označením je v rozpore zápis na č.l. 68, kde riaditeľka žalovaného vytýka žalobkyni,
že neprejavuje voči nej patričnú elementárnu slušnosť a nedodržiava zásady slušného správania
voči nadriadenej - nezdraví, neodzdravuje a ignoruje prítomnosť riaditeľky, pričom jej správanie má
byť závažným porušením pracovnej disciplíny. Uvedený zápis možno ťažko hodnotiť ako dôkaz o
kolegiálnom vzťahu medzi žalobkyňou a riaditeľkou žalovaného, keď uvedené vytknutia smerujú voči



úplnému základu medziľudských vzťahov, a ak tento základ má byť podľa zápisu narušený, nie je možné
hovoriť ani o vzťahu kolegiálnom.

49. Riaditeľka žalovaného sa na pojednávaní k tvrdeniam o šikanovaní, napriek rozsiahlej výpovedi
žalobkyne a výpovedi svedkyne G.. G. H. vyjadrila len spôsobom, že k mobbingu a bossingu sa
vyjadril inšpektorát, všetko bolo vyšetrené, k tomuto sa nepotrebuje vyjadrovať. Odkazovala na Záznam
Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 25.02.2015 (č.l. 47), v ktorom sa ako zistené skutočnosti uvádza,
že z písomne podaných informácií zamestnancov školy vyplýva, že vzájomné vzťahy a názory v
pedagogickom kolektíve sú polarizované. V kolektíve existujú skupiny s rozličným názorom na vedenie
školy (uplatňovanie riadiacich kompetencií riaditeľky) a momentálnu situáciu na škole. Na jednej strane
v pedagogickom zbore existuje tvrdenie, že p. riaditeľka používa slovné vyhrážky, slovné útoky, má
mať odmerané správanie, ovplyvňuje pedagogický zbor, napr. v tom zmysle, že negatívny postoj k
žalobkyni im prinesie výhody. Na druhej strane, existujú v kolektíve zamestnanci, ktorí vyjadrujú podporu
novému vedeniu školy a ktorí sú stotožnení s víziou riaditeľky o novom smerovaní školy (oproti podpisu
uvedené deklaruje 32 zamestnancov gymnázia). Písomné podklady zamestnávateľa, ako ani podané
informácie zamestnancov dostatočným spôsobom nepreukázali porušenie povinnosti zamestnávateľa.
Súd má za to, že na strane žalovaného s poukazom na § 151 CSP tak nedošlo k účinnému popretiu
skutkových tvrdení protistrany, pretože žalovaná strana síce poprela skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania, ale neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, pričom odkazovanie
na nejednoznačné závery záznamu inšpektorátu práce nepostačuje.

50. Z uvedeného mal súd za preukázané, že okrem toho, že žalovaný nepreukázal prijatie organizačnej
zmeny (teda hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede), výpoveď daná žalobkyni bola daná účelovo,
z osobných dôvodov štatutárneho orgánu zamestnávateľa, výpoveďou zamestnávateľ sledoval iné ako
uvedené ciele, a teda len predstieral prijatie zmeny organizačnej štruktúry školy k 01.09.2015, a preto je
výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni zneužitím práva a právnym úkonom v rozpore s dobrými
mravmi bez existencie právne relevantného výpovedného dôvodu, ktorý je preto podľa § 13 ods. 3 ZP
neplatný. Súd pritom poukazuje na rozsudok NS ČR zo dňa 27.04.2004, sp.zn. 21Cdo 2204/2003, podľa
ktorého „v prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u
zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný
orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia,
zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je
potrebné bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene
nebolo prijaté.“

51. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov
(odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), zamestnávateľ je povinný
prerokovať s nimi každú výpoveď danú z jeho strany, pričom nesplnenie tejto povinnosti Zákonník práce
postihuje neplatnosťou výpovede danej zamestnávateľom (§ 74 ZP). Pokiaľ ide o posúdenie splnenia
ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede, t.j. potrebu výpoveď vopred prerokovať v zmysle
§ 74 ZP so zástupcami zamestnancov, súd mal za to, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že nebola
prerokovaná s odborovým orgánom žalovaného.

52. V konaní boli vypočuté svedkyne G.. F. L., D.. H. R. a G.. G. C., členky výboru Základnej organizácie
odborového zväzu pri Gymnáziu Ivana Kupca, Hlohovec, z ktorých výpovede vyplynulo, že nemožno
dospieť k záveru, že došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede s odborovou organizáciou. Svedkyňa G..
F. L. uviedla, že bolo len jedno stretnutie v ten deň (15.06.2015), pričom opisovala situáciu prečítania
výpovede žalobkyni, z čoho je zrejmé, že stretnutie odborového orgánu pred doručovaním výpovede
sa neuskutočnilo. Že sa prerokovanie pred odborovým orgánom neuskutočnilo, súd konštatuje aj z
dôvodu rozporov vo výpovediach svedkýň G.. F. L. a G.. G. C., keď každá z nich uviedla, že vypracovala
vyjadrenie zo dňa 15.06.2015 (svedkyňa L. uviedla, že „považovala za samozrejmé napísať správu -
vyjadrenie zo dňa 15.06.2015“; svedkyňa C. uviedla, že „záznam spisovala 15.06., 15.06. ho posielala
mailom riaditeľke, záznam písala doma vo večerných hodinách, posielala to riaditeľke, po 23- hodine“).
Navyše z výpovede riaditeľky žalovaného dňa 28.04.2016 (rub č.l. 95) vyplýva, že uvedený záznam
ani nevypracoval odborový orgán, ale jeho členom ho predložila riaditeľka žalovaného iba na podpis,
nakoľko riaditeľka uviedla, že odborom predložila „tieto dva dokumenty“, pričom sa hovorilo o dokumente
Vyjadrenie odborového orgánu zo dňa 15.06.2015 a dokumente Prerokovanie skončenia pracovného
pomeru, iné dokumenty podľa riaditeľky predložené neboli. Okrem toho súd poukazuje na výpoveď



žalobkyne a svedkyne G.. G. H., z ktorých vyplýva, že G.. G. C. sa dňa 15.05.2015 nenachádzala v
práci, a teda nemohla sa zúčastniť rokovania výboru ZOOZ. Svedkyňa C. uviedla, že si to nepamätá, ale
pripustila, že je možné, že došlo k rozhovoru medzi ňou a žalobkyňou dňa 16.06.2015, kedy svedkyňa
mala žalobkyni povedala, že „ja som to bola teraz podpísať a nemôžem s tým nič robiť“. Súd tiež
poukazuje na výpoveď svedkyne G.. G. H., ktorá uviedla, že zo situácie, ktorá sa stala dňa 16.06.2015
usudzuje, že G.. C. dňa 15.06.2015 v práci nebola, keďže svedkyňa mala 16.06.2015 dozor na prvom
poschodí spolu s pani R., o minútu 8 prichádzala z prízemia po schodoch pani C., ktorá volala na pani L.,
„čo ste to preboha včera vykonali“ a pani L. jej povedala, „nekomentuj to a choď to do riaditeľne podpísať“.
Okrem uvedených výpovedí, neprítomnosti svedkyne C. v práci dňa 15.06.2015 nasvedčuje aj absencia
jej podpisu v dochádzkovej knihe v daný deň. Pri posúdení týchto dôkazov v ich vzájomných súvislostiach
mal súd za to, že suplovací hárok zo dňa 15.06.2015 (č.l. 112) následne predložený žalovaným nemožno
považovať za postačujúci dôkaz o opaku, nakoľko mohol byť, a podľa názoru súdu aj bol, vytvorený
účelovo.

53. Navyše súd uvádza, že z výpovedí svedkýň vyplýva, že ak by sa aj stretnutie odborového
orgánu s riaditeľkou uskutočnilo, toto stretnutie nemalo charakter prerokovania, svedkyne nemali k
dispozícii žiadne podklady k prerokovaniu (svedkyňa G. predsedníčka uviedla, že to nebolo o sedení
výboru odborovej organizácie, p. riaditeľka si prizvala ľudí, pred ktorými prečítala výpoveď, ony
neprerokovávali..., svedkyňa D.. H. R. v súvislosti s prerokovaním výpovede s odbormi uviedla, že by to
nazvala skôr oznámenie o znížení, predmetom rokovania bola zmena organizačnej štruktúry o jedného
zamestnanca, nepamätá si, či tam boli predložené aj nejaké dokumenty, nevie, čo bolo napísané v
tej výpovedi, nemala v rukách túto výpoveď, či tam bola, nevie..., svedkyňa G. C. uviedla, že síce
žalobkyňa nie je v odboroch, ale boli oboznámení s dôvodmi, pre ktoré s rozviazaním pracovného
pomeru dôjde, aj keď bola žalobkyňa neodborárka, spísali záznam, mysleli si, že sa tým tak nemusia
veľmi zaoberať, nebola potreba nejakého angažovania odborov, keďže kolegyňa nebola členka odborov,
ony iba prijali informáciu, že dôjde k rokovaniu so žalobkyňou o ukončení pracovného pomeru, svedkyňa
dokument o výpovedi nevidela, ona nepoužila pojem že prerokovávajú, prerokovávalo sa to až za
prítomnosti žalobkyne, ona sa žiadneho prerokovávania nezúčastnila, ani na to nevidí dôvod, prečo by
sa mala...). Súd mal za to, že za situácie, že odborovému orgánu neboli poskytnuté žiadne podklady
pre prerokovanie výpovede okrem žiadosti o prerokovanie, a že samotné členky sa vyjadrili, že v
podstate nešlo o prerokovanie, ale o „prečítanie výpovede“, nie je možné skonštatovať, že došlo
k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov v súlade s § 74 ZP, a preto je výpoveď
neplatná. Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným
odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru, by bola výlučne formálna, bez reálnej možnosti
odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci s kompletnou
znalosťou problematiky. Objektívne právo predpokladá, aby výkon subjektívneho práva smeroval k cieľu
sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho
práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu,
ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie je totiž realizované nie za účelom
dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne
dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď je formálne v súlade
so zákonom, za výkon práva len zdanlivý. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha
poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa 19.05.2009, sp.
zn. 5 Cdo 255/2008; tiež rozsudok NS SR zo dňa 30.10.2012, sp.zn. 4 Cdo 160/2012).

54. Rovnako súd odkazuje na uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 M Cdo 17/2008, v zmysle
ktorého „závodný výbor odborovej organizácie, nemal uvedenú výpoveď pri svojom rokovaní k dispozícii,
a preto jej prerokovanie bolo len formálnym konaním, ktoré sledovalo nie ochranu zamestnanca, tak
ako vyplýva zo obsahu a zmyslu § 74 Zákonníka práce, ale len naplnenie formálnych predpokladov.
Preto nemôže byť takýto výkon práva v súlade so zákonnou úpravou vyjadrenou v základných zásadách
i ďalších ustanoveniach Zákonníka práce.“, a tiež na rozsudok NS SR zo dňa 28.09.2010, sp.zn. 5
Cdo 140/2010, podľa ktorého „ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti príslušného odborového
orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je totiž možné vykladať izolovane, ale v kontexte s
ďalšími ustanoveniami Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale
smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal
zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného
pomeru podľa právnej úpravy upravenej v Zákonníku práce (zák. č. 311/2001 Z.z. v znení zák. č.



165/2002 Z.z. a zák. č. 408/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.júna 2003) nie je možné
považovať len za formálny úkon, bez jeho materiálneho obsahu.“

55. Súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie pracovnými zmluvami dvoch zamestnankýň
žalovanej, nakoľko považoval vykonané dokazovanie za postačujúce k rozhodnutiu vo veci samej.

56. Súd vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného dospel k záveru, že v prejednávanom prípade
žalovaný ako zamestnávateľ jednak nepreukázal, že bol daný výpovedný dôvod, ktorý uplatnil vo
výpovedi, ďalej bolo preukázané, že uplatnenie výpovede bolo účelové v rozpore s dobrými mravmi, a
zároveň nebolo preukázané, že došlo k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov, a preto
súd vo výroku I. rozsudku určil, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným dňa 15.06.2015 je neplatná.

57. Pokiaľ ide o druhú časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pracovný pomer žalobkyne
k žalovanému trvá i naďalej, súd považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú. Žaloba požadujúca
určenie takejto právnej skutočnosti totiž nevyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP), a ani v
čase podania žaloby nemohla mať žalobkyňa naliehavý právny záujem na takomto určení (§ 80 písm.
c) OSP). V zmysle § 79 ods. 1 ZP totiž, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, platí, že jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Z uvedeného vyplýva, že keďže žalobkyňa ako
zamestnanec oznámila žalovanému ako zamestnávateľovi (viď oznámenie na č.l. 29), že trvá na ďalšom
zamestnávaní, a zároveň súd určil výpoveď za neplatnú, platí, že zo zákona pracovný pomer žalobkyne
trvá bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať, a to samotnou právoplatnosťou výroku I.. Súd
by nepriamo o tom, či pracovný pomer trvá alebo nie, rozhodoval iba v prípade, že by zamestnávateľ
žiadal rozhodnúť o tom, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Iba v prípade vznesenia takejto požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa by
bol naliehavý právny záujem na určení ďalšieho trvania pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnanca
u žalovaného. Keďže takýto návrh zo strany žalovaného vznesený nebol, žalobkyňa nemohla mať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

58. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd žalobe v časti určenia neplatnosti výpovede danej žalobkyni
žalovaným dňa 15.06.2015 vo výroku I. rozsudku vyhovel, a v časti o určenie, že pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá, žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol. Po právoplatnosti
tohto čiastočného rozsudku bude predmetom konania rozhodovanie o nároku žalobkyne na náhradu
mzdy.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. V súlade s vyššie citovaným ustanovením bude o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v
rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,



d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.