Gymnázium Pierra de Coubertina, Nám. SNP 9, Piešťany


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/41/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200108
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200108.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: J. W., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom T. XA, XXX XX U., zastúpeného Advokátskou kanceláriou LYSO & partners spol. s r.o., so sídlom
Námestie sv. Michala 30, 920 01 Hlohovec proti žalovanému: Gymnázium Pierra de Coubertina, so
sídlom Námestie SNP 9, 921 01 Piešťany, IČO: 001 603 18, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. listu: 177/2018/GymPn-5 zo dňa 1.2.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného č. listu: 177/2018/GymPn-5 zo dňa 1.2.2018
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 5.4.2018 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. listu: 177/2018/GymPn-5 zo dňa 1.2.2018, ktorým bol podmienečne vylúčený zo školy so
skúšobnou lehotou od 1.2.2018 do 29.6.2018, pričom v prípade ak by sa žalobca v stanovenej skúšobnej
lehote osvedčil, upustí sa od jeho vylúčenia zo školy. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že
zo strany žalobcu došlo k porušeniu školského poriadku, čl. VI., za 22 neospravedlnených hodín v prvom
polroku školského roku 2017/2018.

2.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, rozhodnutie žalovaného žiadal zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žiadneho porušenia školského poriadku sa nedopustil a
taktiež nemal žiadne neospravedlnené hodiny v prvom polroku školského roku 2017/2018. Rozhodnutie
žalovaného považoval za neurčité, nakoľko z neho nevyplýva v akom čase mal mať v priebehu prvého
polroku školského roku 2017/2018 neospravedlnené hodiny. Uviedol, že pokiaľ mal nejaké absencie, tak
tieto boli riadne ospravedlnené, a to buď zákonným zástupcom pre rodinné dôvody alebo zdravotnými
dôvodmi na jeho strane, čo bolo preukázané potvrdením príslušného lekára. Ďalej uviedol, že jeho matka
ako zákonná zástupkyňa sa zúčastnila stretnutia s riaditeľkou žalovaného, ktorá jej oznámila, že jej syn
má neospravedlnených 22 hodín. Tvrdil, že matka o všetkých absenciách vedela, tieto boli avizované aj
triednemu učiteľovi. Zo strany žalovaného však tieto ospravedlnenia neboli akceptované, pretože podľa
žalovaného tieto neboli predložené do dvoch dní po ukončení choroby. V tejto súvislosti poukázal na bod
18 v časti VI. školského poriadku žalovaného, z ktorého vyplýva, že ak je žiak neprítomný pre chorobu, po
návrate predloží potvrdenie v študentskom preukaze od ošetrujúceho lekára. Ak sa u neho alebo v rodine



vyskytne nákazlivá choroba, je povinný to okamžite nahlásiť triednemu profesorovi alebo riaditeľke školy.
Znamená to, že z tohto ustanovenia nevyplýva žalobcovi povinnosť predložiť ospravedlnenie do dvoch
dní po návrate do školy v prípade choroby. Uviedol, že po návrate do školy sa snažil vždy bezodkladne
vyhľadať triedneho učiteľa, aby mu zdokladoval neprítomnosť v škole príslušným potvrdením od lekára.
Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne, pretože v ňom nebol náležite zistený a
zabezpečený skutkový stav veci a žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
zisteniam. Okrem toho namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a arbitrárne, keď v jeho
odôvodnení je uvedená jediná veta s konštatovaním, že došlo k porušeniu školského poriadku, čl. VI.
za 22 neospravedlnených hodín v polroku školského roku 2017/2018. Namietal, že z tohto odôvodnenia
vôbec nevyplýva v akých dňoch mal mať neospravedlnené hodiny. Poukázal ďalej na to, že obsahom
základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka ako aj
iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve
odôvodnenia rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07).
Znamená to, že tieto ústavné kritériá by sa mali vzťahovať aj na rozhodnutie žalovaného.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2018 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu školského poriadku a to tým,
že riadnym spôsobom a včas neospravedlnil svoje absencie z vyučovania. Poukázal ďalej na to, že
podľa školského poriadku platí, že každú neúčasť na vyučovaní je žiak povinný riadne ospravedlniť
hodnoverným dokladom alebo písomným ospravedlnením zákonného zástupcu žiaka uvedeným v
študentskom preukaze (čl. VI., bod 14 školského poriadku). Ďalej uviedol, že listiny označené ako
priepustka musia byť podpísané oprávnenému osobou (triedny učiteľ), ktorá dala súhlas žiakovi opustiť
školu a odovzdávajú sa pri odchode vrátnikovi, čo vyplýva z bodu 11 čl. VI. školského poriadku. Pokiaľ
ide o neúčasť žiaka na vyučovaní, tak tento môže vyučovanie vynechať len pre chorobu, vážnu udalosť
v rodine, nepredvídané dopravné kalamity a ak sa žiak nezúčastní na vyučovaní pre nepredvídateľnú
príčinu, zákonný zástupca je povinný oznámiť dôvod jeho neprítomnosti triednemu učiteľovi najneskôr
do dvoch dní, čo vyplýva z čl. VI., bodu 16 školského poriadku. Tiež zdôraznil, že po návrate na
vyučovanie predloží žiak najneskôr do dvoch dní triednemu profesorovi ospravedlnenie v študentskom
preukaze podpísané zákonným zástupcom, v opačnom prípade sa vymeškané hodiny budú hodnotiť
ako neospravedlnené, čo vyplýva z čl. VI. bodu 17 školského poriadku. Skutočnosť, že ospravedlnenky
neboli zo strany žalobcu predložené včas triednemu učiteľovi vyplývajú zo záznamov z elektronickej
triednej knihy, v reportoch ktorej je vyznačený dátum a čas, v ktorom bol vykonaný záznam triedneho
učiteľa o vyhodnotení absencie žiaka za neospravedlnenú hodinu.

4.
Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 15.5.2019 v zmysle § 107 ods. 1 SSP,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu ako aj administratívneho spisu, pričom zistil, že žaloba
je dôvodná.

5.
Na nariadenom pojednávaní sa právny zástupca žalobcu ako aj riaditeľka školy Mgr. L. W. pridržiavali
argumentácie uvedenej v žalobe, resp. v písomnom vyjadrení žalovaného.

6.
Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených
záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným
rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je nedeliteľným
atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z
materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola
pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na
kontrole verejnej správy v tomto smere, či táto neprekračuje zverené právomoci, a tiež či poskytuje
ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.
Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom



predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana
zákonnosti.

7.
Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku
s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných
subjektívnych práv. Subjektívne právo možno charakterizovať ako právo osôb vyplývajúce z právnych
noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva
vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákona vo sfére
verejno-mocenských právomocí.

8.
Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve
preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov
verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov
verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom (1).

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2).

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 4 písm. j) zák.č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 596/2003 Z.z.) riaditeľ strednej školy vykonáva
štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o uložení výchovných opatrení.

Podľa § 38 ods. 4 zák.č. 596/2003 Z.z. na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom
školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného
vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 15, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5,
§ 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní.

Podľa § 38 ods. 6 zák.č. 596/2003 Z.z. rozhodnutie vo veciach podľa § 5 okrem rozhodovania podľa
odseku 15, v ktorých rozhoduje riaditeľ súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia a
riaditeľ cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia, sa musí vyhotoviť písomne a musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí
sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil 18. rok veku, do vlastných rúk.

Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy SR, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahoch orgánu verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon.



Podľa čl. 46 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd.

9.
Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu je rozhodnutie riaditeľky školy -
Gymnázia Pierra de Coubertina označené ako rozhodnutie, ktorým bol žalobca podmienečne vylúčený
zo školy so skúšobnou lehotou od 1.2.2018 do 29.6.2018 s tým, že ak sa žalobca v stanovenej skúšobnej
lehote osvedčí, upustí sa od jeho vylúčenia zo školy. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia iba vyplýva, že
zo strany žalobcu došlo k porušeniu školského poriadku, čl. VI. za 22 neospravedlnených hodín v prvom
polroku školského roku 2017/2018.

10.
V prvom rade správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdny prieskum zákonností rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca
namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho
orgánu a jeho postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právna bezchybnosť
rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného aj v tom, či
obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené
osobitnými právnymi predpismi. Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak z ust. § 38 ods. 6 zák.č. 596/2003 Z.z.
jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie vo veciach podľa § 5 sa musí vyhotoviť písomne a musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Znamená to, že
výrok rozhodnutia musí obsahovať aj popis skutku uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, po
prípade aj uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s iným.
Okrem toho odôvodnenie rozhodnutia má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia s tým,
aby v jeho odôvodnení boli zhodnotené všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom výroku rozhodnutia
vrátane hodnotenia dôkazov, ktoré vykonal. Tiež je potrebné v odôvodnení rozhodnutia reagovať na
pripomienky ako aj námietky vznesené zo strany účastníka konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základného práva. V neposlednom rade je tiež potrebné zdôrazniť, že žalobca, resp. v tom čase zákonná
zástupkyňa žalobcu bola nesprávne poučená v rozhodnutí o tom, ako je možné po doručení rozhodnutia
ďalej postupovať. V poučení bolo nesprávne uvedené, že toto rozhodnutie je podľa § 247 zák.č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov preskúmateľné súdom, čo nebolo
správne, pretože v čase vydania predmetného rozhodnutia (1.2.2018) bol platný a účinný Správny súdny
poriadok (zák.č. 162/20155 Z.z.).

11.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné z dôvodu, že neobsahovalo náležitosti vyžadované
ustanovením § 38 ods. 6 zák.č. 596/2003 Z.z. ako aj podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko zo strany
žalovaného došlo k podstatnému porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pretože
zo strany žalovaného došlo tiež k nesprávnemu poučeniu žalobcu, resp. v tom čase jeho zákonnej
zástupkyne ohľadne ďalšieho možného postupu v predmetnej veci. Za tohto stavu bolo potrebné
rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12.
O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP, keď konaní
úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške



rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.