Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 30S/116/2018 zo dňa 17.09.2018

Druh
Uznesenie
Dátum
17.09.2018
Oblasť
Podoblasť
Iné
Povaha rozhodnutia
Odmietajúce podanie
Odporca
00160695
Spisová značka
30S/116/2018
Identifikačné číslo spisu
5018200341
ECLI
ECLI:SK:KSZA:2018:5018200341.1
Súd
Krajský súd Žilina
Sudca
JUDr. Jana Martinčeková


Text


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/116/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200341
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200341.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
Z. R., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zast. JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou
so sídlom G. X. č. XX, J., proti žalovanému: Gymnázium Viliama Paulínyho - Tótha, so sídlom Malá hora
č. 3, Martin, IČO: 00 160 695, o žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.08.2018, ktorá došla Krajskému súdu v Žiline 23.08.2018, domáhala sa žalobkyňa,
aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.06.2018 o
znížení známky zo správania 3. stupňa - menej uspokojivé správanie pre maloletého J. X.. Žalobu
odôvodnila tým, že je matkou maloletého J. X., ktorý je študentom žalovaného, pričom v školskom roku
2017/2018 navštevoval druhý ročník štúdia. Listom zo dňa 11.04.2018 oznámila riaditeľka žalovaného,
že na základe skutočnosti porušenia Školského poriadku jej synovi pedagogická rada navrhla udeliť
zníženú známku zo správania 3. stupňa - menej uspokojivé správanie na závažné porušenie
Školského poriadku podľa bodu IX, odsek 2, písmena i/ (iné závažné previnenie voči Školskému
poriadku a iným normám). Uvedené zníženie známky zo správania bolo navrhnuté,
nakoľko sa jej syn dopustil šikanovania prejavmi urážlivých prezývok, posmechom, nadávkami. Návrh
výchovného opatrenia bude prerokovaný a schvaľovaný na zasadnutí pedagogickej rady v mesiaci jún
2018. Žalobkyňa sa listom zo dňa 21.06.2018 obrátila na riaditeľku žalovaného a uviedla, že
s návrhom výchovného opatrenia nesúhlasí a považuje ho za neopodstatnené. Jej syn patrí k lepším
študentom, pričom doposiaľ nemal so správaním žiadne problémy. Nikdy mu nebolo udelené pokarhanie
alebo disciplinárne či výchovné opatrenie. Triedna učiteľka sa vyjadrila, že nepodala návrh na
udelenie výchovného opatrenia na prerokovanie pedagogickej rade školy. Jej syn si sám nie je vedomý,
že by svojim správaním porušil Školský poriadok takým závažným a intenzívnym spôsobom, ako je
uvedené v písomnom podaní zo dňa 11.04.2018. Žalobkyňa postup žalovaného vo vzťahu k maloletému
nepovažovala za súladný so Školským poriadkom žalovaného. Rozpor so Školským poriadkom videla v
tom, že maloletému je kladené za vinu, že sa dopustil šikanovania, za čo môže byť v zmysle Školského
poriadku uložené pokarhanie riaditeľa školy, resp. zníženie známky zo správania 2. stupňa, nie však
bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, potrestania alebo disciplinárneho opatrenia, znížením
známky zo správania 3. stupňa. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 10.07.2018, v ktorom uviedol, že
jeho postup vo vzťahu k hodnoteniu správania sa žiaka je v súlade so Školským poriadkom. Žalovaný
len žalobkyňu oboznámil s návrhom na udelenie výchovného opatrenia zo dňa 11.04.2018, avšak
samotné rozhodnutie o znížení známky zo správania maloletému žalobkyni, ako jedinej zástupkyni
maloletého, do dňa podania žaloby nedoručil, a to napriek tomu, že mu túto povinnosť ukladá Školský
poriadok, podľa ktorého výchovné opatrenie zapíše triedny učiteľ do katalógového listu žiaka a o



udelených výchovných opatreniach informuje preukázateľným spôsobom zákonných zástupcov žiaka.
Nedoručovanie predmetného rozhodnutia považuje žalobkyňa aj za porušenie školského zákona,
konkrétne § 144 ods. 6 písm. c), podľa ktorého zákonný zástupca žiaka má právo byť informovaný
o výchovnovzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa.

2. V danom prípade žalobkyňa tvrdí, že žalovaný vydal rozhodnutie o znížení známky zo správania pre
jej maloletého syna ako individuálny správny akt a že toto rozhodnutie jej ako účastníčke správneho
konania nebolo doručené. Správny súd sa preto zaoberal otázkou, či zníženie známky zo správania je
rozhodnutím, resp. opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

3. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej
koná.

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení
neskorších predpisov riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o
a) prijatí žiaka na štúdium na strednú školu,
b) oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
c) oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí,
d) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu,
e) povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí,
f) prerušení štúdia,
g) povolení zmeny študijného alebo učebného odboru,
h) preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky,
i) povolení opakovať ročník,
j) uložení výchovných opatrení,
k) povolení vykonať komisionálnu skúšku,
l) priznaní štipendia,
m) určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť
poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení,
n) individuálnom vzdelávaní žiaka,
o) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom
zastupiteľského úradu iného štátu.

Podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom
školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného
vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 15, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5,
§ 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. 80)
80) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 38 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie vo veciach podľa § 5 okrem rozhodovania podľa
odseku 15, v ktorých rozhoduje riaditeľ súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia a
riaditeľ cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia, sa musí vyhotoviť písomne a musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia.
Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil 18. rok veku, do vlastných rúk.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších
predpisov hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne
dosiahnutých výsledkov
a) slovným hodnotením,
b) klasifikáciou,



c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

Podľa § 55 ods. 6 citovaného zákona správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.

Podľa § 55 ods. 9 citovaného zákona celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého
polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú, a
klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

Podľa § 55 ods. 11 citovaného zákona v posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva
žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiaka za oba
polroky príslušného školského roka. V posledných ročníkoch vzdelávacích programov stredných škôl
a odborných učilíšť sa žiakom vydáva vysvedčenie v poslednom vyučovacom dni pred začiatkom
záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

Podľa § 57 ods. 3 citovaného zákona ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti
klasifikácie na konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu
slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok podľa § 55 ods.
10 alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie
komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný
orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z
tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

Podľa § 57 ods. 4 citovaného zákona o možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1
rozhodne riaditeľ školy. 44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho
komisionálnom preskúšaní.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za
statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

Podľa § 58 ods. 2 citovaného zákona ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť
napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa,
podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

Podľa § 58 ods. 3 citovaného zákona ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť
a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a
vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie,
riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť
ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka
do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. Riaditeľ školy alebo riaditeľ
školského zariadenia bezodkladne privolá
a) zákonného zástupcu,
b) zdravotnú pomoc, 45)
c) Policajný zbor. 46)
45) Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z.z.
46) § 72 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

4. Gymnázium, ako jeden z typov stredných škôl zaradených do sústavy škôl, zabezpečuje výchovu
a vzdelávanie podľa školského zákona prostredníctvom vzdelávacích programov. V zmysle § 5 ods.
4 zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu
správu v prvom stupni. Rozhoduje o taxatívne stanovených otázkach uvedených v tomto ustanovení.
Riaditeľ ako prvostupňový správny orgán teda rozhoduje len vo veciach uvedených v § 5 ods. 4
citovaného zákona. Na tieto rozhodnutia sa vzťahuje Správny poriadok v zmysle § 38 ods. 4 citovaného
zákona, tieto individuálne správne akty majú formu rozhodnutia a doručujú sa účastníkom do vlastných



rúk (§ 38 ods. 6 citovaného zákona). V týchto prípadoch sú tieto rozhodnutia ako prvostupňové správne
rozhodnutia napadnuteľné žiadosťou o preskúmanie (§ 38 ods. 7) a následne preskúmateľné súdom.

5. Hodnotenie žiaka sa medzi týmito taxatívne stanovenými rozhodnutiami nenachádza. Hodnotenie
žiaka sa realizuje podľa § 55 zákona č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov a vyjadruje výsledky
klasifikácie žiaka v povinných predmetoch, ktoré sa klasifikujú a klasifikáciu jeho správania (§ 55 ods.
9 citovaného zákona). Obsah samotnej klasifikácie je uvedený vo vysvedčení (§ 55 ods. 11 citovaného
zákona). Vysvedčenie obsahuje hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiaka za oba polroky
príslušného školského roka. Po jeho doručení školský zákon umožňuje ďalší procesný postup na zmenu
klasifikácie prospechu, a to postupom podľa § 57 ods. 3 školského zákona a to tak, že ak žiak alebo
jeho zákonný zástupca má pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže do troch pracovných dní odo
dňa vydania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky. Podľa § 57 ods.
4 školského zákona o možnosti vykonať komisionálnu skúšku rozhodne riaditeľ školy. Z § 57 ods. 2
školského zákona ďalej vyplýva, z akých členov sa skladá komisia pre komisionálnu skúšku. Keďže
povinným členom tejto komisie musí byť skúšajúci učiteľ, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster
odbornej výchovy vyučujúci príslušný vyučovací predmet, vyplýva z neho, že komisionálna skúška sa
môže týkať len klasifikácie prospechu žiaka, a nie klasifikácie správania žiaka. Z uvedeného vyplýva, že
klasifikácia správania uvedená vo vysvedčení je konečná a nie je možné ju meniť ani postupom podľa
§ 57 školského zákona.

6. Individuálny správny akt je výsledok rozhodovania správneho orgánu v procese aplikácie práva
na konkrétny subjekt. Vysvedčenie obsahuje hodnotenie žiaka, ktoré je vyjadrené výsledkami jeho
klasifikácie. Samotné hodnotenie a klasifikácia (zhmotnená vo vysvedčení) nie je takýmto aktom
aplikácie práva, pretože hodnotením žiaka sa nezakladajú žiadne práva či povinnosti žiaka, ale
je len vyjadrením úrovne ním dosiahnutých výsledkov (§ 55 ods.1 školského zákona). Hodnotenie
formou klasifikácie vyjadrené vo vysvedčení nespĺňa ani vecné, ani formálne náležitosti rozhodnutia (či
opatrenia) správneho orgánu o práve alebo povinnosti žiaka. Nejde o individuálny správny akt vydaný v
zmysle § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Samotné „rozhodnutie o klasifikácii žiaka zo správania“, ako je
uvedené v žalobe, vôbec nebolo vydané. Žalobkyňa teda žiada doručiť rozhodnutie, ktoré neexistuje.

7. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že dňa 26.06.2018 bolo vydané rozhodnutie o znížení známky zo správania
pre jej syna. Z predložených dokladov, ktoré tvoria prílohy správnej žaloby a z právnej úpravy, ktorá je
aplikovateľná na danú vec, však vyplýva, že žiadny individuálny správny akt nebol vydaný. V zmysle
školského poriadku, časť Hodnotenie a klasifikácia správania, bol vykonaný konkrétny procesný postup,
ktorý je prijatý Školským poriadkom na hodnotenie a klasifikáciu správania. Boli vykonané konkrétne
kroky: 1) podaný návrh triedneho učiteľa, 2) prerokovanie pedagogickou radou školy, 3) schválenie
klasifikácie správania riaditeľom školy. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že samotné schválenie
klasifikácie riaditeľom školy nie je individuálny správny akt. Výsledok vyššie uvedeného procesného
postupu pri hodnotení bol potom uvedený vo vysvedčení, konkrétne klasifikácia správania žiaka. Podľa
žaloby napadnuté rozhodnutie malo byť vydané 26.06.2018, čo má vyplývať z písomnosti riaditeľa
školy zo dňa 10.07.2018, avšak z tejto písomnosti len vyplýva, že triedna učiteľka 26.06.2018 navrhla
pedagogickej rade školy znížiť známku maloletému na 3. stupeň. Nie je teda vôbec zrejmé, že v tento
deň bol aj dovŕšený postup podľa Školského poriadku podľa bodov 2) a 3). Na právne posúdenie, či
v danej veci bolo alebo nebolo vydané správne rozhodnutie, to však nemá žiaden vplyv, pretože ani
prerokovanie klasifikácie pedagogickou radou školy a následné schválenie klasifikácie riaditeľom školy
nemá účinky vydania individuálneho správneho aktu. Keďže riaditeľ strednej školy ako orgán štátnej
správy v prvom stupni, vydáva len rozhodnutia uvedené v § 5 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve a
školskej samospráve, ani vysvedčenie, v ktorom sa len deklaruje hodnotenie žiaka, nie je individuálnym
správnym aktom. Teda ani vysvedčenie nie je možné napadnúť správnou žalobou a žiadať jeho zrušenie,
keďže sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy či opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle
§ 2 ods. 2 SSP.

8. Na margo listiny zo dňa 11.04.2018, ktorú vydal žalovaný, a ktorá bola doručená žalobkyni, správny
súd konštatuje, že sa jednalo o informovanie zákonného zástupcu žiaka v zmysle § 5 ods. 4 zákona č.
65/2015 Z.z. o stredných školách v znení neskorších predpisov, pretože sa výrazne zhoršilo správanie
žiaka.



9. Čo sa týka tvrdenia uvedeného v žalobe, že klasifikácia správania maloletého je výchovným
opatrením, pričom žalobkyňa cituje ustanovenia Školského poriadku a školského zákona o výchovných
opatreniach, súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Klasifikácia správania v zmysle § 55 ods. 6
Školského zákona totiž nie je opatrením vo výchove, ktoré sú špecifikované v § 58 citovaného zákona.
Výchovné opatreia môžu byť pozitívne alebo negatívne. Pokiaľ sa žiak previní proti Školskému poriadku,
možno mu uložiť opatrenie vo výchove: napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie
od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie a v extrémnych prípadoch aj okamžité vylúčenie
žiaka z výchovy. O uložení ochranných opatrení v zmysle § 5 ods. 4 písm. j) zákona o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve rozhoduje riaditeľ strednej školy, pričom na toto rozhodnutie sa vzťahuje
§ 38 ods. 4, 6, 7 citovaného zákona, a teda aj všeobecný predpis o správnom konaní. V týchto prípadoch
sa vydáva individuálny správny akt. Klasifikácia prospechu a správania žiaka sa však vykonáva v zmysle
§ 55 školského zákona a nejedná sa o výchovné opatrenie. Preto argumentácia v žalobe poukazujúca na
časti Školského poriadku či školského zákona o opatreniach vo výchove nie je na daný prípad použiteľná.

10. Pokiaľ má byť vyhovené žalobe opomenutého účastníka v zmysle § 179 ods. 1 SSP, potom musí
byť preukázané, že orgán verejnej správy vydal konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie, a toto nebolo
žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania doručené. V danom prípade však bolo preukázané,
že žalovaný ako prvostupňový orgán štátnej správy na úseku školstva prostredníctvom riaditeľa školy v
danom prípade t. j. vo veci klasifikácie správania maloletého nevydal žiadne rozhodnutie ani opatrenie,
ale len klasifikoval správanie žiaka v zmysle § 55 ods. 6 v spojení s § 55 ods. 9 školského zákona,
čo vyjadril vo vysvedčení. So samotným vysvedčením mal zákonný zástupca možnosť sa oboznámiť.
Rozhodnutie o klasifikácii správania žiaka ako individuálny správny akt sa v zmysle zákonnej právnej
úpravy školského zákona a zákona o štátnej správe, školstve a školskej samospráve, nevydáva.
Nejedná sa ani o opatrenie vo výchove v zmysle § 58 školského zákona, na ktoré ustanovenie
poukazovala v žalobe žalobkyňa. Pokiaľ teda nebolo vydané žiadne rozhodnutie ani opatrenie orgánu
verejnej správy, potom nie sú splnené podmienky na to, aby správny súd vyhovel takejto žalobe
opomenutého účastníka, keďže nie je možné uložiť povinnosť žalovanému na doručenie neexistujúceho
rozhodnutia či opatrenia. Keďže sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že jej rozhodnutie
nebolo doručené, v zmysle § 179 ods. 7 SSP vo veci ďalej konal.

11. Správny súd zistil, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby opomenutého účastníka
v zmysle § 179 ods. 1 SSP, pretože nebolo preukázané, že by bolo vydané rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ktoré by jej nebolo doručené. Preto bolo potrebné takúto žalobu ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.