Gymnázium Ľudovíta Štúra, Hronská 1467/3, Zvolen


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Cpr/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213864
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711213864.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa
Y.. Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š.S. XXXX/XX, XXX XX G., občan SR, zastúpeného JUDr.
Róbertom Madejom, advokátom so sídlom Mestská 2/A, 831 03 Bratislava proti odporcovi Gymnázium
Ľudovíta Štúra so sídlom Hronská 1467/3, 960 49 Zvolen, IČO: 160865, zastúpenému JUDr. Renátou
Matejovou, advokátkou so sídlom Voljanského 1368/14, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď odporcu Gymnázia Ľudovíta Štúra vo Zvolene daná navrhovateľovi Y..
Q. Q. dňa 20. 04. 2011 je n e p l a t n á.

Odporca je po v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.328,46 EUR titulom náhrady mzdy za obdobie od
01. 08. 2011 do 31. 01. 2012 spolu s úrokom zo meškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 721,41 EUR
od 01. 10. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 721,41 EUR
od 01. 11. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 721,41
EUR od 01. 12. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 721,41
EUR od 01. 01. 2012 do zaplatenia, spolu s úrokom zo meškania vo výške 9% ročne zo sumy 721,41
EUR od 01. 02. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.575,38 EUR na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Róberta Madeja, advokáta so sídlom Mestská 2/A, 831 03 Bratislava, účet vedený
v peňažnom ústave T. D. O. W. a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX , a to všetko v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 359,20EUR na účet Okresného súdu Zvolen ,
a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 09. 2011 domáhal toho, aby
súd určil, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi dňa 20. 04. 2011 je neplatná. Zároveň sa domáhal
toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume zodpovedajúcej
priemernému zárobku navrhovateľa za obdobie od 01. 08. 2011 do dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Následne špecifikoval návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy podaním zo dňa 20. 01. 2012
tak, že sa domáhal náhrady mzdy vo výške 4.225,40 EUR od 01. 08. 2011 do 26. 01. 2012 spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 10. 2011 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 11. 2011 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 12. 2011 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 01. 2012 do zaplatenia. Ďalším



písomným podaním zo dňa 30. 01. 2012 špecifikoval návrh v časti náhrady mzdy s príslušenstvom tak,
že sa domáhal náhrady mzdy vo výške 5.410,58 EUR od 01. 08. 2011 do 15. 03. 2012 spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 10. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 11. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 12. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 01. 2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 721,41 EUR od 01. 03. 2012 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08.
1973 vo funkcii učiteľa na Gymnáziu vo Zvolene pre vyučovanie fyziky a chémie. Dňa 20. 04. 2011
mal odporca doručiť navrhovateľovi výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca z dôvodu
zrušenia pracovného miesta podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2011 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Vyššie uvedenú výpoveď z pracovného pomeru považuje navrhovateľ za neplatnú a to z
nasledovných dôvodov: a) absencia doručenia výpovede, b) neprerokovanie výpovede so zástupcom
odborovej organizácie, c) diskriminácia zamestnanca z dôvodu veku, d) neponúknutie inej vhodnej
práce, rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľovi nebola výpoveď zo dňa 20. 04. 2011 predmetného
dňa vôbec doručená. Dňa 20. 04. 2011 sa uskutočnilo stretnutie medzi navrhovateľom a riaditeľkou
odporcu PhDr. Evou Chylovou. Riaditeľka odporcu predložila navrhovateľovi dokument - dohodu o
skončení pracovného pomeru (návrh), ktorú navrhovateľovi navrhla uzatvoriť a ktorú mu v písomnom
vyhotovení súčasne odovzdala. Dohoda bola zo strany odporcu už podpísaná. Navrhovateľ si bol
už v tom čase vedomý nekorektného správania zo strany štatutárneho orgánu odporcu. Riaditeľka
odporcu súčasne s dohodou o skončení podala navrhovateľovi aj lístok, ktorý jej vlastnoručným písmom
potvrdzoval, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou k 31. 07. 2011 má navrhovateľ dostať
odchodné vo výške dvoch mesačných platov (v súlade s kolektívnou zmluvou) a údajnú odmenu vo výške
jedného mesačného platu. Na odmenu však nemal byť právny nárok. Riaditeľka odporcu apelovala na
navrhovateľa, aby šetril gymnáziu prostriedky v mzdovom fonde. Pri porovnaní podmienok skončenia
pracovného pomeru medzi navrhnutou dohodou a prípadnou výpoveďou, bolo navrhovateľovi zrejmé,
že riaditeľka odporcu nie je ochotná ponúknuť navrhovateľovi v rámci peňažných náhrad (odchodné,
odstupné) ani toľko ,koľko by navrhovateľovi patrilo v prípade skončenia pracovného pomeru na základe
platne doručenej výpovede (dvojmesačné odchodné + trojmesačné odstupné). Z vyššie uvedených
dôvodov sa navrhovateľ na predmetnom stretnutí vyjadril, po tom ako mu bola predložená dohoda o
skončení pracovného pomeru, že on žiadny takýto dokument nepodpíše. Navrhovateľ teda odmietol
uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. Následne na to privolala riaditeľka odporcu do
svojej kancelárie ďalšie osoby a to H.. X. B. a Q.. X. Z. (ďalej len „svedkovia“). Pred menovanými
sa riaditeľka odporcu vyjadrila, že výpoveď z pracovného pomeru má byť týmto doručená. Týmto
slovám riaditeľky odporcu však vôbec nepredchádzalo odovzdanie výpovede navrhovateľovi a ani
pokus o jej odovzdanie. Navrhovateľ následne sám požiadal riaditeľku odporcu, aby mu aj dokument
nazvaný „výpoveď“ dala k nahliadnutiu a následne, aby mu ho odovzdala. To ona, pred privolanými
svedkami odmietla. Následne sa riaditeľka odporcu pred svedkami vyjadrila, že výpoveď sa považuje
za doručenú, nakoľko navrhovateľ mal odoprieť prevziať výpoveď. Navrhovateľ v predmetný deň teda
dokument nazvaný „výpoveď“ nemohol ani vidieť, ani doň nahliadnuť a ani prevziať, nemohol sa
oboznámiť s jeho obsahom a ani sa k výpovedi a výpovedným dôvodom nemohol vyjadriť. Navrhovateľ
teda nijakým spôsobom nezmaril doručenie a ani neodmietol výpoveď prevziať. Vzhľadom na vyššie
uvedené, dokument, ktorý riaditeľka odporcu na predmetnom stretnutí dňa 20. 04. 2011 mala doručovať,
nazvaný ako výpoveď, nebol navrhovateľovi doručený do vlastných rúk, nakoľko sama riaditeľka
odporcu osobne odoprela navrhovateľovi predložiť dokument a dokument mu na navrhovateľovu výzvu
odmietla odovzdať. Z uvedeného dôvodu tak nemohli nastať účinky doručenia výpovede. Vzhľadom na
správanie riaditeľky žalovaného v predmetný deň, ako aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi nebolo
dovolené vidieť dokument (ani obsah, ani skutočnosť či vôbec existuje), má navrhovateľ pochybnosti
či dokument dňa 20. 04. 2011 vôbec existoval. Tým nemusela byť zachovaná ani písomná forma
výpovede. Právny zástupca navrhovateľa sa k predmetným skutočnostiam vyjadril listom zo dňa 02.
05. 2011 doručeným odporcovi dňa 03. 05. 2011. Právny zástupca navrhovateľa v liste uviedol za
a v mene navrhovateľa, že výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní. Na
uvedený list právneho zástupcu navrhovateľa odpovedala riaditeľka odporcu listom zo dňa 10. 05. 2011
doručeným dňa 11. 05. 2011. Ako vyplýva z obsahu stanoviska riaditeľky odporcu, odporca má za to, že
k odmietnutiu prevzatia výpovede zo strany navrhovateľa došlo. Skutočnosť ohľadne účinkov doručenia
výpovede, teda odmietnutia prevzatia výpovede, je medzi účastníkmi sporná a je nevyhnutné, aby bolo
vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov v konaní a ďalších navrhnutých svedkov. Právny zástupca



navrhovateľa ďalej zareagoval na stanovisko riaditeľky odporcu zo dňa 10. 05. 2011 a to listom zo
dňa 30. 05. 2011 (pracovný pomer Y.. Q. Q. - vyjadrenie k stanovisku), doručeným odporcovi dňa 31.
05. 2011. V uvedenom liste právny zástupca navrhovateľa zotrval na tvrdení, podľa ktorého nenastali
účinky doručenia, nakoľko výpoveď nebola doručená a ani nedošlo k odmietnutiu prevzatia výpovede
zo strany navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa v predmetnom liste opätovne upozornil na to, že
napriek spornému odmietnutiu prevzatia výpovede bez pochybnosti pretrváva stav, kedy navrhovateľ
nemá k dispozícii písomné vyhotovenie výpovede, takže do toho času nemá navrhovateľ možnosť sa
vyjadriť výpovedným dôvodom. Pokiaľ mal odporca problém s doručovaním, poznajúc účinky právneho
zastúpenia, mohol počnúc dňom 03. 05. 2011 doručovať navrhovateľovi akékoľvek písomnosti týkajúce
sa pracovného pomeru na adresu sídla jeho právneho zástupcu. Odporca tak neučinil. Z uvedeného
dôvodu, nakoľko z povahy veci je zrejmé, že v tom čase nebol navrhovateľovi ani jeho právnemu
zástupcovi známy obsah údajnej výpovede, právny zástupca opätovne požiadal o zaslanie listiny -
výpovede, ktorá mala byť doručená dňa 20. 04. 2011. Na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa
o zaslanie výpovede, ktorá mala byť daná navrhovateľovi dňa 20. 04. 2011 odpovedala riaditeľka
odporcu dňa 09. 06. 2011 zaslaním kópie výpovede a rozsiahleho dokumentu - zápisnica o doručovaní
výpovede. V sprievodnom liste riaditeľky odporcu zo dňa 09. 06. 2011 riaditeľka odporcu výslovne
uviedla, že zasiela písomné vyhotovenie za účelom oboznámenia sa s obsahom tejto listiny. Uvedené
tvrdenie priamo protirečí vyjadreniu riaditeľky odporcu v liste zo dňa 10. 05. 2011, kde uviedla, že „Váš
mandant prevzal písomnú výpoveď do vlastných rúk, aby sa s ňou oboznámil.“ Aj uvedené neskoršie
tvrdenie riaditeľky odporcu v spojení s jej predchádzajúcimi tvrdeniami preukazuje, že nemohlo dôjsť k
prevzatiu výpovede navrhovateľom a ani k odmietnutiu jej prevzatia. V písomnom vyhotovení výpovede
nie je uvedené, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcom odborovej organizácie. Navrhovateľ má
z uvedeného dôvodu pochybnosti, či bola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov. U
odporcu pôsobí Základná odborová organizácia OZ PŠaV na Slovensku pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo
Zvolene. Predsedom odborovej organizácie je Y.. U. Z.. Riaditeľka odporcu poukazuje aj vo svojom liste
(stanovisko k listu) zo dňa 10. 05. 2011 na údajnú dohodu uzatvorenú medzi navrhovateľom a riaditeľkou
odporcu, pri osobnom rozhovore koncom mája 2010, kde navrhovateľ mal údajne „zotrvať v pracovnom
pomere ešte jeden školský rok s vyjadrením, že v roku 2011 požiada o odchod do dôchodku. Považovala
som túto našu ústnu dohodu za serióznu a svoju časť dohody som splnila v plnom rozsahu...Po
uplynutí roka, som predo predpokladala, že aj Váš mandant splní svoju časť dohody.“ Právny zástupca
v liste zo dňa 30. 05. 2011 na tieto nepravdivé skutočnosti odpovedal: „Nedošlo k uzatvoreniu žiadnej
dohody v akejkoľvek forme, či už písomnej, ale ani ústnej. Môj mandant v tom čase (r. 2010) na
Vašu otázku, dokedy chce učiť, odpovedal, že sa necíti ani fyzicky, ani psychicky, ani po odbornej
stránke na odchod. Môj mandant teda nesúhlasil so skončením pracovného pomeru ani v minulom
roku, nesúhlasí ani dnes a trvá na ďalšom zamestnávaní.“ Riaditeľka odporcu sa najmä v súvislosti s
výpoveďou navrhovateľovi verejne vyjadrovala ohľadne zamestnávania vekovo starších zamestnancov.
Zamestnávanie vekovo starších, hoci odborne kvalifikovanejších zamestnancov, má byť podľa riaditeľky
odporcu pre Gymnázium Ľudovíta Štúra finančne nevýhodnejšie, nakoľko sú kvôli svojej kvalifikácii
a odpracovaným rokom v mzdovej tabuľke na vyššom mieste s vyšším platovým ohodnotením. To
spôsobuje vyššie mzdové náklady oproti novým, hoci neskúseným pedagógom. Aj uvedenými dôvodmi
bolo verejne zdôvodňované skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom a výber navrhovateľa
ako zamestnanca, s ktorým bude skončený pracovný pomer. V písomnom vyhotovení výpovede, ktorú
zaslala riaditeľka odporcu právnemu zástupcovi navrhovateľa za účelom oboznámenia sa s obsahom
listiny sa uvádza, že zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol zamestnávateľ
ponúknuť, a to ani na skrátený pracovný čas. Navrhovateľ má pochybnosti o pravdivosti týchto
skutkových tvrdení. Podľa aktuálneho počtu zamestnancov vyučujúcich napr. predmet Fyzika, nemusí
tento počet zamestnancov postačovať na výučbu predmetu Fyzika u odporcu (prípadne predmetu
Chémia). Pre rozhodovanie o tvorbe tried a ich delení do skupín ako aj o počte hodín jednotlivých tried,
je štatutárny orgán viazaný tzv. Štátnym pedagogickým programom, špecificky Rámcovým učebným
plánom pre gymnáziá so štvorročným a osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom slovenským.
Uvedený dokument schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa
20. mája 2011 pod č. 2011-7915/18752:1-922 ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu pre vyššie
sekundárne vzdelávanie s vyučovacím jazykom slovenským. Uvedené dokumenty sú vydané a pre školy
záväzné v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 Školského zákona štátne vzdelávacie
programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie
kompetencií. Štátny vzdelávací program okrem iného určuje povinnosť uskutočniť časť vyučovacích
hodín s delenou triedou. Delená trieda je využívaná najmä na realizáciu laboratórnych prác. V tejto



súvislosti je navrhovateľ presvedčený, že odporca mal alebo musel mať pre neho inú vhodnú prácu,
t. j. na vyučovanie predmetom Fyzika alebo Chémia v zmysle jeho aprobácie, a to aspoň na skrátený
pracovný čas. Navrhovateľ poukazuje na pedagogických zamestnancov pracujúcich na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v školskom roku 2010/2011. Počet uzatvorených
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v rámci aprobácie Fyzika a Chémia a
rozsah vyučovacích hodín pre školský rok 2011/2012 nie je navrhovateľovi známy a preto žiadal, aby túto
skutočnosť súd zistil z úradnej moci. Navrhovateľ v súvislosti s konaním odporcu poukazuje aj na rozpor
s dobrými mravmi. Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy správania
sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú požiadavke
spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov spoločenských
vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. Najvyšší súd SR všeobecne vymedzil dobré mravy ako
obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim
morálnym zásadám. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný
právny vzťah nepoužíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka a , že b) právny úkon je
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Navrhovateľ je toho názoru, že právny úkon
- výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť odporcovi zo dňa 20. 04. 2011 je neplatná na skutkovom
základe uvedenom vyššie aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Pracovným pomer mal podľa výpovede skončiť dňom 31. 07. 2011. Navrhovateľ odporcovi oznámil, že
trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 03. 05. 2011.

Navrhovateľ doplnil návrh v časti náhrady mzdy podaním zo dňa 20. 01. 2012, keď špecifikoval, že
sa domáha titulom náhrady mzdy čiastky 4.225,40 EUR za obdobie od 01. 08. 2011 do 26. 01.
2012, pričom vyčíslil priemernú hrubú mzdu navrhovateľa vo výške 721,41 EUR v zmysle § 134
ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. a to za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa
zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok podľa § 134 ods. 4 sa zisťuje ako hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak,
že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v
roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný hodinový zárobok
sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa
týždenného pracovného času zamestnanca. Pri 37,5 hod. týždennom pracovnom čase zamestnanca
ide o 163,125 hod,. V tejto súvislosti sa za obdobie určuje priemerný hodinový zárobok vo výške
4,4224 EUR. Priemerný mesačný zárobok predstavuje teda sumu 4,4224 x 163,125 = 721,41 EUR.
Zároveň sa domáhal úroku z omeškania, keď deň splatnosti mzdy určil na posledný deň nasledujúceho
kalendárneho mesiaca v zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce za ten - ktorý mesiac a úroku z omeškania
sa domáhal od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po splatnosti mzdy.

Písomným podaním zo dňa 30. 01. 2012 špecifikoval výpočet náhrady mzdy, ktorej sa domáha za
obdobie od 01. 08. 2011 do 15. 03. 2012 t. j. do dňa ostatného pojednávania vo výške 5.410,58 EUR,
pričom sa domáhal náhrady mzdy mesačne vo výške 721,41 EUR vrátane úroku z omeškania.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, pričom v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 10. 2011 sa vyjadril k
jednotlivým dôvodom, na základe ktorých navrhovateľ považoval výpoveď z pracovného pomeru za
neplatnú. K tvrdeniu o absencii doručenia výpovede uviedol, že navrhovateľ v návrhu nepravdivo
uvádza skutkový stav, keď tvrdí, že odporca nedoručil navrhovateľovi predmetnú výpoveď. Dňa 20.
04. 2011 bol navrhovateľ predvolaný riaditeľkou školy PhDr. Evou Chylovou priamo na pracovisku
navrhovateľa do kancelárie odporcu, kde navrhovateľovi riaditeľka školy odovzdala do jeho rúk návrh
Dohody o skončení pracovného pomeru. Po jeho odmietnutí navrhovateľom riaditeľka školy pristúpila
k uplatneniu jednostranného skončenia pracovného pomeru výpoveďou a odovzdala navrhovateľovi
písomnú výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, navrhovateľ však túto výpoveď
odmietol prevziať. Pre úplnosť poznamenala, že pri doručovaní výpovede boli prítomní okrem riaditeľky
školy aj zástupcovia školy H.. X. B. a Q.. X. Z.. Navrhovateľ bol riaditeľkou školy aj H.. X. B. následne
upozornený, že napriek jeho odmietnutiu prevziať výpoveď je týmto aktom a týmto dňom výpoveď
považovaná za osobne doručenú na pracovisku. Za účelom odstránenia pochybností, či skutočne došlo
k doručovaniu výpovede, spísal odporca bezprostredne po odmietnutí prevzatia výpovede zo strany
navrhovateľa zápisnicu, v ktorej uviedol podstatné skutočnosti pre preukázanie okolností ohľadom
doručenia výpovede. Tým, že navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď, považoval odporca výpoveď za
doručenú. Až neskôr právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 30. 05. 2011 požadoval od odporcu
zaslanie rovnopisu výpovede za účelom oboznámenia sa právneho zástupcu navrhovateľa s obsahom



tohto dokumentu. Teda až na základe tejto žiadosti zaslal odporca kópiu písomného vyhotovenia
výpovede a kópiu Zápisnice o doručovaní výpovede právnemu zástupcovi navrhovateľa, za účelom
oboznámenia sa právneho zástupcu navrhovateľa s obsahom týchto listín. V danom prípade rozhodne
nešlo o oboznámenie sa s obsahom písomnej výpovede navrhovateľa, nakoľko tento mal o obsahu
výpovede vedomosť, keďže mu výpoveď odporca odovzdal priamo na jeho pracovisku počas osobného
rokovania v prítomnosti svedkov dňa 20. 04. 2011.

Ohľadom tvrdeného neprerokovania výpovede so zástupcom odborovej organizácie uviedol, že aj
v tomto prípade navrhovateľ vo svojom návrhu nepravdivo súdu opisuje skutočnosti v súvislosti
s nesplnením hmotnoprávnej podmienky - prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov.
Písomným prejavom zo dňa 06. 04. 2011 odporca požiadal výbor ZO OZ pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatnenou vo vzťahu k navrhovateľovi. Odo
dňa 06. 04. 2011 t. j. odo dňa doručenia písomnej žiadosti mal výbor ZO OZ pri Gymnáziu Ľudovíta
Štúra 10 kalendárnych dní na to, aby mohol výpoveď prerokovať. Až uplynutím 10-tich kalendárnych
dní, aj keď zo strany zástupcov zamestnancov k prerokovaniu výpovede nedošlo, odporca mohol doručiť
navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, čo v danom prípade splnené bolo, keďže k doručeniu
výpovede zo strany odporcu došlo až dňa 20. 04. 2011.

K namietanej diskriminácii navrhovateľa z dôvodu veku sa vyjadril, že v čase uplatnenia výpovede
vo vzťahu k navrhovateľovi uplatnil odporca už niekoľko výpovedí, keďže na základe rozhodnutia o
organizačnej zmene došlo k zrušeniu až niekoľkých pracovných miest. Predmetným rozhodnutím o
organizačnej zmene došlo k zrušeniu pracovného miesta - učiteľa vyučujúceho Telesnú a športovú
výchovu - toto pracovné miesto zastával zamestnanec V. O., ktorý je vo veku 49 rokov. Ďalšie pracovné
miesto, ktoré bolo predmetným rozhodnutím zrušené bolo miesto učiteľa vyučujúceho predmete Fyzika,
pričom toto pracovné miesto zastával zamestnanec Y.. Q. Q., ktorý je vo veku 62 rokov, ďalšie
zrušené pracovné miesto bolo miesto učiteľa vyučujúceho predmet Chémia v kombinácii s predmetom
Biológia, toto pracovné miesto zastávala zamestnankyňa Mgr. Q. G., ktorá je vo veku 40 rokov. V tejto
súvislosti odporca poznamenal, že navrhovateľ má okrem predmetu Fyzika aprobáciu aj na vyučovanie
predmetu Chémia, avšak aj toto pracovné miesto učiteľa vyučujúceho predmet Chémia bolo zrušené. Na
základe uvedeného, keďže na základe rozhodnutia o organizačnej zmene sa rušilo niekoľko pracovných
miest, v dôsledku čoho sa stali nadbytoční traja zamestnanci v rôznych vekových kategóriách, a to
aj vekovo mladších od navrhovateľa, odporca si nie je vedomý toho, že by bol navrhovateľ z jeho
strany diskriminovaný. Výpoveď navrhovateľovi nebola daná z dôvodu veku, ale z dôvodu organizačných
zmien uskutočnených na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktoré bolo
pred uskutočnením výpovede prerokované so zástupcom zamestnancov. Právo výberu, s ktorým
zamestnancom skončí zamestnávateľ pracovný pomer pre nadbytočnosť, je ponechané na rozhodnutí
zamestnávateľa, tieto okolnosti nie je oprávnený skúmať ani súd v prípadnom súdnom konaní.

Čo sa týka neponúknutia inej vhodnej práce, v čase dania výpovede odporca tak, ako to uvádza
vo svojej výpovedi, nemal nijaké voľné pracovné miesto a to ani na kratší pracovný čas, ktoré by
mohol navrhovateľovi ponúknuť a z toho dôvodu si neplnil ponukovú povinnosť vo vzťahu k nemu.
V tejto súvislosti odporca zároveň poznamenal, že v aprobácii navrhovateľa - Fyzika - Chémia, nikto
nevykonával ani nevykonáva vyučovaciu činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru.

K namietanému rozporu s dobrými mravmi uviedol, že rozpor s dobrými mravmi predstavuje také
konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a
spoločnosti hrubo nevyvážené. Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký
právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne
akceptované spoločnosťou. Motívom dotknutej výpovede sú organizačné zmeny na základe rozhodnutia
zamestnávateľa t. z. dôvod zakotvený v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z čoho vyplýva, že dôvod
dotknutej výpovede je v súlade s právnym poriadkom a tým aj s dobrými mravmi.

Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej ZP) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.



Podľa § 61 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených
v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 62 ods. 1 ZP ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná
výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba
najmenej tri mesiace.

Podľa § 62 ods. 2 ZP výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ak sa
zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 38 ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 ZP povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo
zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 76 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do 10-tich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa. Ak
v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno do zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými dokladmi, výsluchom svedkov a zistil tento
skutkový stav:

Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 1973, na základe
ktorej vykonával u odporcu funkciu učiteľa pre vyučovanie Fyziky a Chémie.

Odporca listom zo dňa 20. 04. 2011 dal navrhovateľovi výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca z
dôvodu zrušenia pracovného miesta podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, keď vo výpovedi uviedol, že



na základe rozhodnutia zamestnávateľa - odporcu o organizačnej zmene zo dňa 05. 04. 2011 s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce, v nadväznosti na znížený počet žiakov pre školský rok 2011/2012
podľa plánu výkonov na školský rok 2011/2012 schváleného zriaďovateľom školy a uplatnenia nového
ŠKVP došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín predmetu Fyzika v dôsledku čoho sa ruší pracovné
miesto navrhovateľa, ktorý vykonáva prácu učiteľa a učí predmet Fyzika v dôsledku čoho sa ruší
pracovné miesto navrhovateľa ku dňu 31. 07. 2011. Vo výpovedi ďalej uviedol, že z dôvodu zrušenia
pracovného miesta navrhovateľa sa stal k uvedenému dňu pre odporcu nadbytočným, zároveň vo
výpovedi konštatoval, že odporca nemá inú vhodnú prácu, ktorú by mohol navrhovateľovi ponúknuť a
to ani na skrátený pracovný čas. Výpovedná doba trvá tri mesiace od 01. 05. 2011 do 31. 07. 2011.

Súd konštatuje, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce a to
konkrétne z dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď navrhovateľ ako zamestnanec
sa stal nadbytočným a to vzhľadom na rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 05. 04. 2011. Dôvod
výpovede v písomnej výpovedi zo dňa 20. 04. 2011 je skutkovo dostatočne vymedzený tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Vzhľadom na trvanie pracovného pomeru navrhovateľa u
odporcu v zmysle § 62 ods. 1 výpovedná doba je najmenej tri mesiace, ktorá mala uplynúť dňom 31.
07. 2011. Navrhovateľ vzhľadom k tomu, že návrh na súd doručil dňa 28. 09. 2011 neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou uplatnil na súde v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 77 ZP.

Súd na základe vykonané dokazovania mal ďalej za preukázané, že u navrhovateľa došlo k organizačnej
zmene, keď navrhovateľ rozhodol o organizačnej zmene na gremiálnej porade dňa 30. 03. 2011,
ktorú organizačnú zmenu odporca oznámil aj odborovej organizácii a to výboru ZO OZ pri Gymnáziu
Ľudovíta Štúra vo Zvolene listom zo dňa 05. 04. 2011. Odporca ako zamestnávateľ za účelom zvýšenia
efektívnosti práce na základe plánu výkonov pre školský rok 2011/2012 a zníženého počtu žiakov pre
školský rok 2011/2012 o znížení počtu vyučovacích hodín rozhodol, že sa stáva nadbytočný jeden
zamestnanec PK6 - zdravie a pohyb a dvaja zamestnanci z PK5 - človek a príroda a z uvedených
dôvodov dochádza ku dňu 31. 07. 2011 k zrušeniu jedného pracovného miesta učiteľa vyučujúceho
Telesnú a športovú výchovu, jedno pracovné miesto učiteľa vyučujúceho predmet Fyzika a jedno
pracovné miesto učiteľa vyučujúceho predmet Chémia v kombinácii s predmetom Biológia.

Súd ďalej mal preukázané a to jednak z písomných dokladov ako aj z výpovede svedkyne Y.. U. Z., že
odporca písomne listom zo dňa 06. 04. 2011 požiadal výbor ZO OS pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo
Zvolene o prerokovanie skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom v súlade s ustanovením § 74,
ktorú žiadosť doručil predsedníčke odborovej organizácie pôsobiacej u odporcu dňa 06. 04. 2011. Túto
skutočnosť mal súd preukázanú, jednak zo samotnej písomnej žiadosti ako aj z výpovede hore uvedenej
svedkyne, ktorá v konaní pred súdom uviedla, že odborová organizácia žiadosť neprerokovala z dôvodu,
že skutočnosti, ktoré boli v žiadosti uvedené boli faktom a nedali sa zmeniť, keď aj podľa jej prepočtov jej
bolo jasné, že musí dôjsť k zníženiu stavu, tiež poukázala na to, že navrhovateľ nebol členom odborovej
organizácie. S prihliadnutím na znenie § 74 ZP na základe hore uvedeného skutkového stavu platí, že
k prerokovaniu výpovede došlo, teda táto zákonná podmienka platnosti výpovede splnená bola.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou či výpoveď zo dňa 20. 04. 2011 bola doručená navrhovateľovi, na ktorú
okolnosť vypočul účastníkov konania, svedkov X. Z., zástupkyňu riaditeľky školy a H.. X. B.Ý., zástupcu
riaditeľky školy. Na túto okolnosť súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinami a to výpoveďou
zo dňa 20. 04. 2011 a zápisnicou o doručovaní výpovede zo dňa 20. 04. 2011.

Navrhovateľ v konaní pred súdom vypovedal, že riaditeľka školy ho dňa 20. 04. 2011 pozvala do
riaditeľne, na stole mala papiere, pričom v úvode sa snažila mu objasniť dôvod prepustenia. Chcela,
aby podpísal dohodu, k čomu sa on vyjadril, že momentálne tam nič nepodpíše, že si žiada dohodu,
ktorú si chce preštudovať a ak by mal nejaké nejasnosti, tak sa poradí s právnikom. Po takomto jeho
vyjadrení vytiahla zospodu druhý papier, na niekoľko sekúnd odišla a prišla aj so zástupcami školy H.. B.
a pani Z.. Vyjadrila sa potom tak, že mu dáva výpoveď v prítomnosti svedkov a tá výpoveď v prítomnosti
svedkov je platná. Vypovedal, že mu nič nedoručila. V čase, keď boli v kancelárii sami mu nedoručovala
žiadnu výpoveď, o výpovedi v tom čase ani nehovorili. V čase, keď boli v kancelárii riaditeľky prítomní aj
zástupcovia riaditeľky, mu nedoručovala žiadnu výpoveď, nedoručovala mu žiadnu listinu. On neodoprel
žiadnu listinu prijať. Následne diskusia okolo rozviazania pracovného pomeru pokračovala tak, že sa
snažili vrátane zástupcu školy pána B. prehovoriť ho, aby súhlasil s dohodou, že dohoda je pre školu
výhodnejšia. Nakoniec v prítomnosti aj zástupcov riaditeľky školy mu riaditeľka odovzdala návrh dohody



o skončení pracovného pomeru, ktorý on aj prevzal. Vypovedal, že ani v závere stretnutia mu výpoveď
doručovaná nebola, výpoveď bola doručená až na základe žiadosti jeho právneho zástupcu.

Štatutárna zástupkyňa odporcu Eva Chylová v konaní pred súdom ohľadom doručovania výpovede dňa
20. 04. 2011 vypovedala, že ona dňa 20. 04. 2011 vyzvala navrhovateľa na prerokovanie. Navrhovateľ
prišiel do jej kancelárie, následne privolala jej zástupcov H.. B. a pani Q.. Z.. Celý rozhovor sa odohrával
v ich prítomnosti. Vypovedala, že ešte pred doručením výpovede bola navrhovateľovi doručená dohoda
o skončení pracovného pomeru. Dohodu odsunul smerom k u nej s tým, že sa vyjadril, že ostáva na
škole. Následne mu doručila písomnú výpoveď, výpoveď predložila pred neho, na jeho miesto kde
sedel, pričom navrhovateľ papier odsunul s tým, že on nič neprijíma a nič nepodpíše. Následne ho
so zástupcom H.. B. poučili, že týmto činom výpoveď bola doručená. Ďalej hovorili o tom za akých
podmienok budú uplatnené zákonné nároky navrhovateľa. Následne ho znova vyzvala či nesplní sľúb
spred roka, kedy sa vyjadril, že by minimálne aspoň rok v škole zotrval. Znova mu dala k dispozícii
dohodu, následne na osobitný papier spísali sumy čo sa týka aj odmeny vo výške mesačného platu
v prípade uzavretia dohody. Následne navrhovateľ požiadal o doručenie návrhu tých dvoch listín a to
dohody o skončení pracovného pomeru a návrhu výpovede, čo zdôvodňoval tým, že obidve listiny si chce
vziať domov, premyslieť si ďalší postup. Ona mu dohodu o skončení pracovného pomeru odovzdala,
návrh výpovede odmietla mu odovzdať, pretože navrhovateľovi bola daná výpoveď, nie návrh výpovede.

Svedkyňa pani Z. k otázke doručovania výpovede vypovedala, že navrhovateľovi bola predložená
dohoda aj výpoveď. Výpoveď bola doručovaná osobne do rúk, túto odmietol prečítať aj podpísať.
Riaditeľka školy mu navrhla dohodu alebo výpoveď. Navrhovateľ si zobral návrh dohody. Vypovedala, že
pohovor bol o 12.00 hod. alebo 13.00 hod. Uskutočnil sa v kancelárii riaditeľky školy, pričom v kancelárii
riaditeľky školy riaditeľka už prítomná bola, do jej kancelárie vstúpil navrhovateľ, následne svedkyňa a
potom H.. B.. Riaditeľka školy navrhovateľovi predložila dohodu a výpoveď, aby sa navrhovateľ rozhodol,
ak nechce dohodu, aby prevzal výpoveď a podpísal. Navrhovateľ si vypýtal dohodu, výpoveď nie.
Následne po tom čo bola oboznámená s výpoveďou štatutárnej zástupkyni odporcu zo dňa 08. 12. 2011
vypovedala, že navrhovateľ požadoval návrh výpovede. Na otázku či navrhovateľ následne žiadal či
už výpoveď alebo návrh výpovede a či riaditeľka školy mu odmietla vydať túto výpoveď, vypovedala, že
výpoveď mu odmietla vydať, lebo on ju neprevzal. Vypovedala, že rukou písaný text do výpovede zo dňa
20. 04. 2011 bol písaný aj za prítomnosti navrhovateľa. Vypovedala, že následne bola spísaná osobitná
zápisnica o odmietnutí doručenia, ktorú ona podpísala v ten istý deň.

Svedok H.. B. vypovedal, že do kancelárie riaditeľky školy vstúpili za navrhovateľom V. Z. a on.
Riaditeľka školy navrhovateľovi predložila návrh dohody, ktorý si navrhovateľ preštudoval, uviedol, že ju
neprijíma a dnes ju nepodpíše, následne mu bola predložená výpoveď, ktorá bola položená na stôl pred
navrhovateľa, túto navrhovateľ odtlačil, vyjadril sa, že ju neprijíma. Následne navrhovateľ povedal, že si
to chce rozmyslieť, že sa vyjadrí následne k výpovedi aj k dohode. Vypovedal, že on sám navrhovateľovi
na tom rokovaní povedal, že výpoveď mu doručená bola. Vypovedal, že rukou písaný text na výpovedi
zo dňa 20. 04. 2011 bol napísaný po odchode navrhovateľa v kancelárii riaditeľky školy, pohovor sa
skončil o 14.00 hod. Zápisnica o doručovaní bola spísaná a podpísaná toho istého dňa.

Súd z písomného dokladu - výpovede zo dňa 20. 04. 2011 zistil, že na tejto listine je rukou písaný text
„dolu podpísaní týmto prehlasujeme, že Y.. Q. Q. bola dňa 20. 04. 2011 v zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka
práce doručená výpoveď, ktorú odmietol prijať. Z uvedených dôvodov je možné podľa § 38 ods. 4 ZP
považovať výpoveď za doručenú. Mgr. X. Z., H.. X. B., vo Zvolene dňa 20. 04. 2011“, vedľa mien sú
uvedené podpisy. Súd ďalej zistil, že riaditeľka školy vyhotovila zápisnicu dňa 20. 04. 2011 o doručovaní
výpovede, kde ako prítomní sú uvedení riaditeľka školy, navrhovateľ, H.. X. B. a Mgr. X. Z..

Súd poukazuje na to, že doručenie výpovede druhému účastníkovi podľa § 38 Zákonníka práce
podmieňuje platnosť výpovede. Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť doručená zamestnancovi
do vlastných rúk, pričom doručovať výpoveď možno na pracovisku zamestnanca, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý alebo prostredníctvom pošty formou doporučenej zásielky. Účinky doručenia
nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že výpoveď
mu nebola doručená, odporca tvrdil, že výpoveď navrhovateľovi doručená bola s prihliadnutím k tomu,
že doručovanú výpoveď odmietol navrhovateľ prevziať. Súd poukazuje na to, že pokiaľ odporca tvrdil,
že navrhovateľovi doručoval výpoveď na pracovisku a tento odmietol túto písomnosť prijať, musí
preukázať odmietnutie prijatia písomnosti zamestnancom. Z týchto dôvodov je žiadúce, aby doručoval



zamestnávateľ písomnosť zamestnancovi v prítomnosti aspoň dvoch, pokiaľ možno nezainteresovaných
súčasne prítomných svedkov. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že pri
pohovore dňa 20. 04. 2011, pri ktorom bola riešená otázka skončenia pracovného pomeru navrhovateľa
u odporcu a pri ktorom mala byť navrhovateľovi doručovaná aj výpoveď zo dňa 20. 04. 2011 sa pri tomto
pohovore zúčastnili okrem štatutárnej zástupkyni odporcu a navrhovateľa aj zástupcovia štatutárnej
zástupkyni odporcu pani Z. a H.. B.. Vzhľadom k tomu, že obidve osoby sú zástupcovia štatutárneho
zástupcu odporcu nemožno konštatovať, že sa jedná o nezainteresovaných svedkov. Okrem toho súd
poukazuje, že vo výpovediach svedkov pri vzájomnom porovnaní výpovedí svedkov aj pri porovnaní
výpovedí svedkov s tým, čo vypovedala štatutárna zástupkyňa odporcu ako aj listinnými dokladmi
existujú rozpory a nejasnosti. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ zhodne so štatutárnou zástupkyňou
odporcu vypovedal, že sa dostavil do kancelárie riaditeľky školy a ona následne zavolala zástupcov
pani Z. a H.. B.. Výpoveď riaditeľky školy aj výpoveď obidvoch svedkov o okolnostiach, čo sa týka
prítomnosti navrhovateľa v kancelárii riaditeľky školy, a čo sa týka okolností za akých prišli svedkovia
do jej kancelárie, sú uvádzané svedkami odlišne, keď svedkyňa Z. vypovedala, že keď videli kráčať
navrhovateľa po chodbe, išla ona aj pán B. do kancelárie riaditeľky, pričom do kancelárii ako prvý
vstúpil navrhovateľ a asi krok za ním vstúpila ona a potom pán B. prišiel následne o niekoľko pár
sekúnd. Svedok H.. B. vypovedal, že on keďže má štandardne otvorené dvere na kancelárii, videl
navrhovateľa, keď prechádzal popri jeho kancelárii, bol zavolať zástupkyňu pani Z. a za navrhovateľom
vstúpili do kancelárie riaditeľky školy. Následne vypovedal, že si na presné okolnosti nepamätá, potvrdil
však, že súčasne s pani Z. vchádzal za navrhovateľom do kancelárie riaditeľky školy. Ďalší rozpor u
svedkyni Z. je pri jej výpovedi, keď uvádzala, že pohovor bol o 12.00 hod. alebo 13.00 hod. čo je
v rozpore aj s obsahom zápisnice o doručovaní výpovede zo dňa 20. 04. 2011, v ktorej je uvedené
okrem iného, že navrhovateľ bol prítomný v pracovni riaditeľky školy v čase asi o 14.30 hod., ktorú
zápisnicu podpísala aj svedkyňa pani Z.. Rovnako je rozporná výpoveď tejto svedkyne, keď vypovedala,
že rukou písaný text do výpovede zo dňa 20. 04. 2011 bol písaný za prítomnosti navrhovateľa s
výpoveďou svedka Ing. B., ktorý vypovedal, že tento rukou písaný text bol napísaný po odchode
navrhovateľa z kancelárie riaditeľky školy. Súd tiež poukazuje na rozpornosť výpovede svedkyne pani
Z., keď vypovedala najprv, že dohoda ako aj výpoveď boli položené na stole pred navrhovateľom,
pričom riaditeľka školy navrhovateľovi povedala, aby si navrhovateľ vybral a následne už vypovedala,
že jednotlivé listiny mu boli doručované postupne. Rozporné výpovede svedka H.. B. a svedkyne pani
Z. boli aj v otázke možnosti vybrať si navrhovateľom dohodu alebo výpoveď čo sa týka skončenia
pracovného pomeru. Súd tiež poukazuje na to, že svedkyňa HU. najprv poprela, že by navrhovateľ
požadoval, aby mu bola výpoveď odovzdaná, následne po tom čo bola oboznámená s výpoveďou
štatutárnej zástupkyne odporcu, uviedla, že navrhovateľ požadoval odovzdať dokument výpovede,
návrhu výpovede. Na základe týchto zistení súd uvádza, že v konaní pred súdom nebolo jednoznačne
preukázané akým spôsobom výpoveď mala byť doručovaná navrhovateľovi a odporca jednoznačne
nepreukázal či výpoveď navrhovateľovi bola doručená v súlade s ustanovením § 38 Zákonníka práce,
keď súd poukazuje aj na výpovede svedkyne pani Z., ktorá vypovedala, že dohoda aj výpoveď boli
navrhnuté obidve naraz, malo ísť zo strany štatutárnej zástupkyne odporcu o návrh, aby si navrhovateľ
vybral. S prihliadnutím teda na tieto nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, tak ako je to uvedené už
vyššie, ako aj s prihliadnutím k tomu, že odporca nezvolil spôsob doručovania výpovede navrhovateľovi v
prítomnosti nezainteresovaných svedkov, keď za takýchto nemožno považovať zástupcov štatutárneho
zástupcu odporcu, súd vyhodnotil, že odporca, ktorý má dôkazné bremeno preukázať, že výpoveď
navrhovateľovi bola doručená v súlade s hore citovanými ustanoveniami Zákonníka práce, súd ustálil,
že nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre platnosť výpovede a to doručenie výpovede
navrhovateľovi.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že aj v prípade ak by skutočne došlo k tomu, že pri rokovaní
dňa 20. 04. 2011, na ktorom sa zúčastnil navrhovateľ, štatutárna zástupkyňa odporcu a zástupcovia
štatutárnej zástupkyne odporcu pani Z. a H.. B., obsahom ktorého rokovania bolo skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa u odporcu, navrhovateľ za situácie, že bol vyzývaný k tomu, aby ukončil pracovný
pomer s odporcom dohodou a za situácie, keď odmietol podpísať túto a bola mu doručovaná výpoveď,
ktorú odmietol prevziať, s prihliadnutím však aj na okolnosti, ktoré uvádzala štatutárna zástupkyňa
odporcu a tiež vypočúvaní svedkovia, že následne riešili opakovane otázku skončenia pracovného
pomeru dohodou a že navrhovateľ žiadal o doručenie dohody a návrhu výpovede, pričom odporca návrh
dohody navrhovateľovi doručil a návrh výpovede (ktorú požadoval navrhovateľ doručiť), pričom návrh
výpovede odporca k dispozícii nemal, keďže mal k dispozícii len výpoveď, jednoznačne je preukázané,
že následne v priebehu toho istého pohovoru odporca odmietol doručiť navrhovateľovi výpoveď. Súd



poukazuje na to, že takéto konanie odporcu je v rozpore s účelom Zákonníka práce. Súd poukazuje
na to, že nie je možné uplatňovať príliš formalisticky postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Pri
výklade o aplikácii právnych predpisov nemožno opomenúť ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený
len v znení zákonného predpisu, ale aj v základných princípoch právneho štátu. Teda aj v prípade, ak
výpoveď bola doručená navrhovateľovi spôsobom ako tvrdí odporca, za situácie, že tento následne
požiadal odporcu doručiť výpoveď resp. znenie výpovede, nie je žiadna zákonná prekážka na doručení
tejto písomnosti za okolností ako boli v súdenej veci t. j., keď na jednom rokovaní sa riešila otázka
skončenia pracovného pomeru dohodou a výpoveďou. Za takýchto okolností nemožno mať jednoznačne
za preukázané doručenie výpovede navrhovateľovi za dokonané a teda nemožno jednoznačne tvrdiť, že
výpoveď navrhovateľovi doručená bola a k doručeniu výpovede došlo odmietnutím prevzatia výpovede.
Z týchto dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, keďže nedoručenie výpovede v zmysle
§ 61 ods. 1 Zákonníka práce je sankciované následkom neplatnosti výpovede.

Čo sa týka ďalších namietaných dôvodov neplatnosti výpovede, súd už vyššie konštatoval, že v zmysle
§ 74 Zákonníka práce bola splnená podmienka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov t.
j. s odborovou organizáciou pôsobiacou u odporcu.

Ohľadom tvrdenej diskriminácie navrhovateľa z dôvodu veku, súd poukazuje jednak, že takáto
diskriminácia v konaní pred súdom preukázaná nebola, keď k rovnakému obdobiu na základe rovnakej
organizačnej zmeny došlo ku skončeniu pracovného pomeru aj u ďalších dvoch zamestnancov, ktorých
vek bol odlišný od veku navrhovateľa, pričom súd poukazuje, že právo výberu, s ktorým zamestnancom
skončí zamestnávateľ pracovný pomer pre nadbytočnosť je ponechané na rozhodnutí zamestnávateľa
a tieto okolnosti súd nie je oprávnený skúmať ani v prípadnom súdnom konaní.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že odporca neponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu, súd
vykonaným dokazovaním nezistil, že by v čase dania výpovede bol odporca disponoval pracovným
miestom, ktoré by mohol ponúknuť navrhovateľovi čím by si splnil ponukovú povinnosť. Rovnako súd
nezistil ani konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi pri dávaní výpovede.

Súd ďalej uvádza, že pokiaľ právna zástupkyňa odporcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 15. 03.
2012 požiadala v prípade, ak by súd návrhu navrhovateľa vyhovel, aby súd rozhodol tak, že nemožno od
odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával, nakoľko toto pracovné miesto je
naďalej zrušené a odporca nemá možnosť prideľovať mu žiadnu inú prácu a teda rozhodol, že dochádza
k zrušeniu pracovného pomeru z týchto dôvodov, súd z dôvodov hore uvedených dospel k názoru,
že odporca dal navrhovateľovi ako svojmu zamestnancovi neplatnú výpoveď a keďže navrhovateľ
oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí; pokiaľ
odporca v záverečnej reči požiadal, aby súd rozhodol, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby
navrhovateľa naďalej zamestnával, súd poukazuje na to, že odporca žiadnymi relevantnými dôkazmi
nepreukázal skutočnosť, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej
zamestnával. Preto súd rozhodol v časti určenia neplatnosti výpovede tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Keďže navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a to listom zo dňa
02. 05. 2011, ktorý bol doručený odporcovi prostredníctvom pošty Zvolen dňa 03. 05. 2011 a súd určil,
že výpoveď daná navrhovateľovi je neplatná, vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy v zmysle
§ 79 ods. 1 ZP.

Navrhovateľ uplatnil náhradu mzdy mesačne vo výške 721,41 EUR, ktorú čiastku vypočítal ako
priemerný zárobok navrhovateľa v súlade s ustanovením § 134 ods. 2 ZP. Náhrady mzdy sa domáhal
za obdobie od 01. 08. 2011 do 15. 03. 2012, keď za všetky mesiace sa domáhal náhrady mzdy po 721,-
EUR, za mesiac marec za obdobie od 01. 03. 2012 do 15. 03. 2012 vo výške 360,71 EUR čo vyčíslil
ako alikvótnu mzdu za 11 pracovných dní z celkového počtu 22 pracovných dní. Súd o náhrade mzdy
rozhodoval v zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia s prihliadnutím aj na ustanovenie § 29 ods.
2 zákona č. 553/2003 Z. z. podľa ktorého ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a
zamestnancov podľa § 1 ods. 1 zákona obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo priemernej
mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 a 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30
ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.



Súd z dokladov, ktoré predložil súdu navrhovateľ ako aj odporca zistil, že naposledy určovaný funkčný
plat bol oznámením o výške a zložení funkčného platu odporcu pre navrhovateľa zo dňa 04. 01. 2011, z
ktorého súdu zistil, že s účinnosťou od 01. 01. 2011 mal navrhovateľ určený funkčný plat spolu vo výške
737,50 EUR. Skutočnosť, že takto určený funkčný plat bol navrhovateľovi naposledy určený, súd zistil
aj z výpovede samotného navrhovateľa.

S prihliadnutím teda na vyčíslenie nároku navrhovateľa čo sa týka náhrady mzdy, súd návrhu vyhovel v
časti priznania náhrady mzdy podľa vyčíslenia navrhovateľa a to mesačne vo výške 721,41 EUR, avšak
vzhľadom k tomu, že ku dňu rozhodovania bola splatná náhrada len za obdobie od 01. 08. 2011 do 31.
01. 2012 t. j. za 6 mesiacov, súd priznal navrhovateľovi požadovanú náhradu mzdy vo výške 721,41
EUR mesačne za 6 mesiacov čo predstavuje čiastku 4.328,46 EUR v brutto vyjadrení. V prevyšujúcej
časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady mzdy aj za obdobie mesiaca február a obdobie od 01.
03. 2012 do 15. 03. 2012 súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol vzhľadom k tomu, že ku dňu
rozhodovania súdu za toto obdobie náhrada mzdy resp. funkčný plat splatný nebol.

V časti, v ktorej sa domáhal navrhovateľ úroku z omeškania z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace,
súd rozhodoval v zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace aj úrok z omeškania zvýšený
o 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou, pričom
funkčný plat za ten - ktorý mesiac bol splatný najneskôr posledným dňom príslušného mesiaca. Pokiaľ
právna zástupkyňa odporcu v záverečnej reči uviedla, že žiada, aby súd nepriznal úrok z omeškania
navrhovateľovi vzhľadom k tomu, že v zmysle § 1 ods. 4 ZP Občiansky zákonník sa vzťahu na právne
vzťahy upravené zákonníkom práce len v prvej časti, pričom náhrada mzdy je upravená v druhej
časti Zákonníka práce, súd má za to, že ani znenie § 1 ods. 4 ZP nevylučuje aplikáciu všeobecného
predpisu t. j. Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec vzhľadom k tomu, že Zákonník práce ako
špeciálna právna úprava vo vzťahu k Občianskemu zákonníku právne neupravuje problematiku úrokov
z omeškania. Súd je teda toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ bol úspešným účastníkom konania v
časti náhrady mzdy, má právo domáhať sa aj úrokov z omeškania za obdobia po splatnosti mzdy,
pretože pokiaľ by odporca nebol dal navrhovateľovi neplatnú výpoveď nevzniklo by navrhovateľovi
právo na náhradu mzdy a pokiaľ by u navrhovateľa riadne pracoval, mzda by mu bola vyplatená
najneskôr posledného dňa v mesiaci. Z týchto dôvodov preto súd považoval nárok navrhovateľa v
časti uplatneného príslušenstva a to úrokov z omeškania z obdobia, za ktoré súd náhradu mzdy
navrhovateľovi prisúdil t. j. za obdobie od 01. 08. 2011 do 21. 01. 2012 za dôvodný, preto rozhodol tak,
že priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania za jednotlivé splatné náhrady mzdy, tak ako je to uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti t. j. za obdobie od 01. 02. 2012 do 15. 03. 2012 návrh
navrhovateľa aj v časti príslušenstva t. j. požadovaných úrokov z omeškania súd zamietol.

Keďže navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdneho
poplatku, rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 2 ods. 2 hore citovaného zákona vznikla poplatková
povinnosť odporcovi. Súd teda uložil odporcovi povinnosť zaplatiť za konanie súdny poplatok a to v
časti určenia neplatnosti výpovede vo výške 99,50 EUR a v časti náhrady mzdy vo výške 4.328,46 EUR
vo výške 259,7 EUR spolu súdny poplatok predstavuje za celé konanie čiastku 359,20 EUR, ktoré je
odporca povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ,pričom súd priznal
navrhovateľovi trovy konania v plnej výške z určenia neplatnosti výpovede a priznanej náhrady mzdy
vo výške 4.328,46 EUR vzhľadom k tomu, že súd zamietol návrh navrhovateľa len v nepatrnej časti
a to v časti priznania náhrady mzdy za obdobie od 01. 03. 2012 do 15. 03. 2012, keď súd vzal do
úvahy, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, kde
navrhovateľ bol v plnom rozsahu úspešný a určenie náhrady mzdy za obdobie od 01. 08. 2011 do 15. 03.
2012. Navrhovateľ uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia, o ktorých súd rozhodoval v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a keďže predmetom konania boli spojené veci a to určenie neplatnosti
výpovede a náhrada mzdy, súd hodnotu úkonu právnej služby určil v zmysle § 13 ods. 3 v spojení s
ustanovením § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky tak, že hodnota hlavného úkonu
z priznanej náhrady mzdy 4.328,46 EUR predstavuje čiastku 161,01 EUR a túto odmenu súd zvýšil
o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny určenej z návrhu, ktorým sa domáhal navrhovateľ určenia
neplatnosti výpovede, pričom 1/13 vymeriavacieho základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovanej



vyhlášky v roku 2011 predstavovala čiastku 57,- EUR z toho tretina predstavuje 19,-EUR , spolu potom
hodnota hlavného úkonu predstavuje celkovo čiastku 180,01 EUR.

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby a to za prevzatie a
prípravu zastúpenia dňa 26. 04. 2011, návrh vo veci samej zo dňa 28. 09. 2011, účasť na pojednávaní
dňa 08. 12. 2011, účasť na pojednávaní dňa 26. 01. 2012 a to za dva hlavné úkony v zmysle § 14 ods.
1 písm. c) citovanej vyhlášky, keďže pojednávanie trvalo celkovo 4 hodiny 17 minút patrí odmena za
každé dve skončené hodiny t. j. za dva hlavné úkony, vyčíslenie náhrady mzdy ku dňu rozhodovania
súdu vo veci dňa 15. 03. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 15. 03. 2012. Tieto trovy právneho zastúpenia
súd považoval za potrebné a nevyhnutné na uplatňovanie práva navrhovateľa v konaní pred súdom.
Spolu hodnota za 7 hlavných úkonov predstavuje 1.260,07 EUR k tomu 3x režijný paušál za úkony
vykonané v roku 2011 po 7,41 EUR čo predstavuje 22,23 EUR a režijný paušál za 4 hlavné úkony
vykonané v roku 2012 po 7,63 EUR spolu 30,52 EUR spolu trovy právneho zastúpenia vo výške
1.312,82 EUR, po pripočítaní 20% DPH čo predstavuje čiastku 262,56 EUR zo sumy 1.312,82 EUR
trovy právneho zastúpenia celkovo vo výške 1.575,38 EUR. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa v
písomnom vyčíslení uvádzal aj ďalšie úkony právnej služby a to písomné podanie protistrane dňa 02.
05. 2011 a písomné podanie protistrane dňa 30. 05. 2011 súd navrhovateľovi za tieto úkony náhradu
trov právneho zastúpenia nepriznal vzhľadom k tomu, že sa nejedná o trovy konania v rámci konania
pred súdom. Rovnako súd nepriznal ani odmenu za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 21.
12. 2011, keďže sa jednalo len o návrh na doplnenie dokazovania a tiež ani za úkon zo dňa 20. 01. 2012,
ktorým navrhovateľ vyčíslil náhradu mzdy vzhľadom k tomu, že náhrada mzdy pokiaľ sa jej navrhovateľ
domáhal mala byť vyčíslená už v samotnom návrhu na začatie súdneho konania.

Právny zástupca navrhovateľa vo vyčíslení trov konania uplatnil aj náhradu za stratu času za cestu
Bratislava - Zvolen a späť za 10 polhodín na pojednávanie dňa 08. 12. 2011 úhrada za každú zmeškanú
polhodinu po 12,35 EUR spolu 123,50 EUR, na pojednávania dňa 26. 01. 2012 a 15. 03. 2012 úhradu
za každú zmeškanú polhodinu za 10 polhodín po 12,72 EUR teda za každé pojednávanie 127,20 EUR,
ďalej uplatnil cestovné za cestu Bratislava Zvolen a späť spolu za 394 km pri cene paliva za jeden liter
bez DPH 1,125 EUR pri priemernej spotrebe vozidla 6 litrov na 100 km spolu náhradu nákladov na
dopravu vo výške 101,53 EUR za cestu na pojednávania dňa 08. 12. 2011, 26. 01. 2012 a 15. 03. 2012.
Súd priznal spolu náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času za pojednávanie dňa 08. 12.
2011 podľa vyčíslenia právnym zástupcom za pojednávanie dňa 08. 12. 2011 vo výške 225,03 EUR, za
pojednávania dňa 26. 01. 2012 a dňa 15. 03. 2012 po 228,73 EUR celkovo vo výške 682,49 EUR, trovy
konania celkom vo výške 2.257,87 EUR, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v zmysle § 149 O.s. p.
§ 61 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z. z.
§ 79 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších



predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).