Gymnázium Ľudovíta Štúra, Hronská 1467/3, Zvolen


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Cpr/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213864
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711213864.11

Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
Y.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX G., občana SR, právne zastúpeného
JUDr. Róbertom Madejom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava,
proti žalovanému Gymnázium Ľudovíta Štúra, so sídlom Hronská 1467/3, 960 49 Zvolen, IČO: 160
865, právne zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Voljanského 1368/14, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a zaplatenie
náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 26.09.2011, ktorá bola doručená súdu dňa 28.09.2011 domáhal voči
žalovanému, aby súd určil, že výpoveď žalovaného daná mu listom žalovaného zo dňa 20.04.2011 je
neplatná. Súčasne sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy v sume
zodpovedajúcej priemernému zárobku za obdobie od 01.08.2011 do dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Následne špecifikoval žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy podaním zo dňa 20.01.2012,
ktoré bolo doručené súdu dňa 23.01.2012 tak, že sa domáhal náhrady mzdy vo výške 4.225,40 Eur
od 01.08.2011 do 26.01.2012 s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 721,41 Eur od
01.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 721,41 Eur od 01.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 721,41 Eur od 01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 721,41 Eur
od 01.01.2012 do zaplatenia. Ďalším podaním zo dňa 30.01.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa
01.02.2012 špecifikoval žalobu v časti náhrady mzdy s príslušenstvom tak, že sa domáhal zaplatenia od
žalovaného náhrady mzdy vo výške 5.410,58 Eur od 01.08.2011 do 15.03.2012 s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 721,41 Eur od 01.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 721,41 Eur od 01.11.2011
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 721,41 Eur od 01.12.2011 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 721,41 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia,
zo sumy 721,41 Eur od 01.03.2012 do zaplatenia.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01.08.1973 vo funkcii učiteľa Gymnázia Zvolen pre vyučovanie fyziky a chémie. Dňa 20.04.2011 mal
mu žalovaný doručiť výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca z dôvodu zrušenia
pracovného miesta podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Túto výpoveď z pracovného pomeru
považuje za neplatnú a to z nasledovných dôvodov:
a/ absencia doručenia výpovede,
b/ neprerokovanie výpovede so zástupcom odborovej organizácie,
c/ diskriminácia zamestnanca z dôvodu veku,
d/ neponúknutie inej vhodnej práce,



e/ rozpor s dobrými mravmi.
Výpoveď žalovaného zo dňa 20.04.2011 mu vôbec doručená nebola. Dňa 20.04.2011 sa uskutočnilo
stretnutie medzi ním a riaditeľkou žalovaného V.. A. D.. Riaditeľka žalovaného mu predložila pri tomto
stretnutí dokument- Dohodu o skončení pracovného pomeru, resp. návrh tejto dohody, ktorú mu navrhla
uzatvoriť a ktorý návrh dohody o skončení pracovného pomeru mu v písomnom vyhotovení odovzdala.
Návrh dohody bol zo strany žalovaného podpísaný. V tomto čase si bol vedomý nekorektného správania
sa zo strany štatutárneho orgánu žalovaného. Riaditeľka žalovaného súčasne s návrhom dohody o
skončení pracovného pomeru mu podala aj lístok, ktorý jej vlastnoručným písmom potvrdzoval, že v
prípade skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.07.2011 má dostať odchodné vo výške 2
mesačných platov (v súlade s kolektívnou zmluvou) a údajnú odmenu vo výške 1 mesačného platu.
Na odmenu by však nemal byť právny nárok. Riaditeľka žalovaného pri tomto apelovala na neho, aby
šetril gymnáziu prostriedky v mzdovom fonde. Pri porovnaní podmienok skončenia pracovného pomeru
medzi navrhnutou dohodou a prípadnou výpoveďou mu bolo zrejmé, že riaditeľka žalovaného nie je
ochotná ponúknuť mu v rámci peňažných náhrad (odchodné, odstupné) ani toľko, koľko by mu patrilo
v prípade skončenia pracovného pomeru na základe platne doručenej výpovede (2 mesačné odchodné
+ 3 mesačné odstupné). Z týchto dôvodov sa na predmetnom stretnutí vyjadril, potom ako mu bola
predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, resp. jej návrh, že on žiadny takýto dokument
nepodpíše. Odmietol teda uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. Následne na to privolala
riaditeľka žalovaného do svojej kancelárie ďalšie osoby, a to H.. X. B. a Q.. X. Z. (ďalej len „svedkovia“).
Pred menovanými sa riaditeľka žalovaného vyjadrila, že výpoveď z pracovného pomeru má byť týmto
doručená. Týmto slovám riaditeľky žalovaného však vôbec nepredchádzalo odovzdanie výpovede z
pracovného pomeru a ani pokus o jej odovzdanie. Preto následne sám požiadal riaditeľku žalovaného,
aby mu aj dokument nazvaný „výpoveď“ dala k nahliadnutiu a následne, aby mu ho odovzdala. Pred
svedkami to však odmietla. Následne sa riaditeľka žalovaného pred svedkami vyjadrila, že výpoveď
považuje za doručenú, nakoľko mal odoprieť prevziať výpoveď. V predmetný deň dokument nazvaný
„výpoveď“ nemohol ani vidieť, ani doň nahliadnuť a ani prevziať, nemohol sa s ním oboznámiť, a ani
sa vyjadriť k výpovedným dôvodom. Nijakým spôsobom však nezmaril doručenie a ani neodmietol
výpoveď prevziať. Dokument, ktorý riaditeľka žalovaného na predmetnom stretnutí dňa 20.04.2011
mu malo doručovať, nazvaný ako „výpoveď“, mu nebol doručený do vlastných rúk, nakoľko sama
riaditeľka žalovaného osobne odoprela mu predložiť tento dokument označený ako „výpoveď“, a tento
dokument mu na výzvu odmietla odovzdať. Z tohto dôvodu tak nemohli nastať účinky doručenia
výpovede. Vzhľadom na správanie sa riaditeľky žalovaného v predmetný deň, ako a vzhľadom k
tomu, že mu nebolo dovolené vidieť dokument (ani obsah, ani skutočnosť, či vôbec existuje), má
vôbec pochybnosti, či dokument dňa 20.04.2011 vôbec existoval. Tým nemusela byť zachovaná ani
písomná forma výpovede. Jeho právny zástupca sa k predmetným skutočnostiam vyjadril listom zo
dňa 02.05.2011, ktorý bol doručený žalovanému dňa 03.05.2011. Tento v liste uviedol v jeho mene, že
výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní. Na tento list žalovaný odpovedal
listom zo dňa 10.05.2011, ktorý mu bol doručený dňa 11.05.2011. Ako vyplýva z obsahu tohto listu,
žalovaný mal za to, že k odmietnutiu prevzatia výpovede z jeho strany došlo. Jeho právny zástupca
zareagoval na tento list žalovaného zo dňa 10.05.2011 listom zo dňa 30.05.2011, ktorý bol doručený
žalovanému dňa 31.05.2011. V tomto liste jeho právny zástupca zotrval na tvrdení, že nenastali účinky
doručenia výpovede, nakoľko výpoveď nebola doručená a ani nedošlo k odmietnutiu prevzatia výpovede.
Jeho právny zástupca v tomto liste opätovne upozornil na to, že napriek spornému odmietnutiu
prevzatia výpovede bez pochybnosti pretrváva stav, kedy nemá on ako jeho klient k dispozícii písomné
vyhotovenie výpovede, takže do tohto času nemal ani možnosť sa vyjadriť k výpovedným dôvodom.
Pokiaľ mal žalovaný problém s doručovaním, poznajúc účinky právneho zastúpenia, mohol počnúc
dňom 03.05.2011 doručovať jeho klientovi akékoľvek písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru na
adresu sídla jeho advokátskej kancelárie. Žalovaný tak neučinil. Z uvedeného dôvodu, jeho právny
zástupca opätovne požiadal o zaslanie listiny „výpovede“, ktorá mala byť doručená dňa 20.04.2011.
Na žiadosť jeho právneho zástupcu odpovedal žalovaný dňa 09.06.2011 zaslaním kópie výpovede a
rozsiahleho dokumentu „zápisnica o doručovaní výpovede“. V sprievodnom liste žalovaného k týmto
listinám zo dňa 09.06.2011 žalovaný výslovne uviedol, že zasiela písomné vyhotovenie za účelom
oboznámenia sa s obsahom týchto listín. Uvedené tvrdenie priamo protirečí vyjadreniu riaditeľku
žalovaného v liste zo dňa 10.05.2011, kde uviedla, že „Váš mandant prevzal písomnú výpoveď do
vlastných rúk, aby sa s ňou oboznámil“. Aj uvedené neskoršie tvrdenie riaditeľky žalovaného v spojení
s jej predchádzajúcimi tvrdeniami preukazuje, že nemohlo dôjsť k prevzatiu výpovede ním a ani k
odmietnutiu jej prevzatia ním. Ďalej v písomnom vyhotovení výpovede nie je uvedené, že výpoveď
bola prerokovaná so zástupcom odborovej organizácie. Z tohto dôvodu má pochybnosti o tom, či



bola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov. U žalovaného pôsobí Základná odborová
organizácia OZ PŠaV na Slovensku pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Predsedom odborovej
organizácie je Y.. U. Z.. Riaditeľka žalovaného poukazuje vo svojom liste zo dňa 10.05.2011 aj na údajnú
dohodu uzatvorenú medzi ním a riaditeľkou, pri osobnom rozhovore koncom mája 2010, podľa ktorej
mal údajne „Zotrvať v pracovnom pomere ešte jeden školský rok s vyjadrením, že v roku 2011 požiada
o odchod do dôchodku. Považovala som túto našu ústnu dohodu za serióznu a svoju časť dohody
som splnila v plnom rozsahu... po uplynutí roka som preto predpokladala, že aj Váš mandant splní
svoju časť dohody“. Jeho právny zástupca v liste zo dňa 30.05.2011 na tieto nepravdivé skutočnosti
odpovedal: „Nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody v akejkoľvek forme, či už písomnej, ale ani ústnej. Môj
mandant v tom čase (r. 2010) na Vašu otázku, dokedy chce učiť, odpovedal, že sa necíti ani fyzicky, ani
psychicky, ani po odbornej stránke na odchod. Môj mandant teda nesúhlasil so skončením pracovného
pomeru ani v minulom roku, nesúhlasí ani dnes a trvá na ďalšom zamestnávaní“. Riaditeľka žalovaného
sa najmä v súvislosti s výpoveďou pre neho verejne vyjadrovala ohľadne zamestnávania vekovo
starších zamestnancov. Zamestnávanie vekovo starších, hoci odborne kvalifikovanejších zamestnancov
malo byť podľa riaditeľky žalovaného pre žalovaného finančne nevýhodnejšie, nakoľko sú kvôli
svojej kvalifikácii a odpracovaným rokov v mzdovej tabuľke na vyššom mieste s vyšším platovým
ohodnotením. To spôsobuje vyššie mzdové náklady oproti novým, hoci neskúseným pedagógom. Aj
uvedenými dôvodmi bolo verejne zdôvodňované skončenie pracovného pomeru s ním a výber jeho
ako zamestnanca, s ktorým bude skončený pracovný pomer. V písomnom vyhotovení výpovede,
ktorú zaslala riaditeľka žalovaného jeho právnemu zástupcovi za účelom oboznámenia sa s obsahom
tejto listiny sa uvádza, že zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol zamestnávateľ
ponúknuť, a to ani na skrátený pracovný čas. Má však pochybnosti o pravdivosti aj týchto skutkových
tvrdení. Podľa aktuálneho počtu zamestnancov vyučujúcich napríklad predmet fyzika, nemusí tento
počet zamestnancov postačovať na výučbu predmetu fyzika u žalovaného (prípadne predmetu chémia).
Pre rozhodovanie o tvorbe tried a ich delení do skupín ako aj o počte hodín jednotlivých tried, je štatutárny
orgán žalovaného viazaný tzv. Štátnym pedagogickým programom, špecificky Rámcovým učebným
plánom pre gymnáziá so štvorročným a osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom slovenským.
Uvedený dokument schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa
20. mája 2011 pod č. 2011-7915/18752:1-922 ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu pre vyššie
sekundárne vzdelávanie s vyučovacím jazykom slovenským. Uvedené dokumenty sú vydané a pre
školy záväzné v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 školského zákona štátne
vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona
na získanie kompetencií. Štátny vzdelávací program okrem iného určuje povinnosť uskutočniť časť
vyučovacích hodín s delenou triedou. Delená trieda je využívaná najmä na realizáciu laboratórnych
prác. V tejto súvislosti je presvedčený, že žalovaný mal alebo musel mať pre neho inú vhodnú prácu,
t.j. na vyučovanie predmetov fyzika alebo chémia v zmysle jeho aprobácie, a to aspoň na skrátený
pracovný čas. Poukázal pritom na pedagogických zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomere v školskom roku 2010/2011. Počet uzatvorených
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v rámci aprobácie fyzika a chémia a rozsah
vyučovacích hodín pre školský rok 2011/2012 mu nie je známy a preto žiadal, aby túto skutočnosť súd
preveril. V žalobe žalobca ďalej poukázal v súvislosti s tvrdenou výpoveďou na konanie žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú zákonu neodporujúce mimoprávne spoločenské normy
správania sa akceptované v danom čase v rámci určitej spoločenskej skupiny, ktoré zodpovedajú
požiadavke spravodlivého, teda vyváženého usporiadania vzájomných práv a povinností účastníkov
spoločenských vzťahov, ktoré takéto normy správania upravujú. Najvyšší súd SR všeobecne vymedzil
dobré mravy ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti
prevládajúcim morálnym zásadám. Civilno-právnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je a/ skutočnosť,
že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka a b/ že právny
úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. V tejto súvislosti je názoru, že právny
úkon - výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zo dňa 20.04.2011 je neplatná na skutkovom základe
uvedenom v jeho žalobe, ale aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Pracovný pomer mal podľa výpovede skončiť dňom 31.07.2011. Žalovanému však oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní dňa 03.05.2011.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa 28.10.2011, ktoré bolo doručené súdu dňa
03.11.2011 uviedol, že žalobca v žalobe nepravdivo uvádza skutkový stav, keď tvrdí, že mu nedoručil
výpoveď zo dňa 20.04.2011. Dňa 20.04.2011 bol žalobca predvolaný riaditeľkou V.. A. D. priamo



na pracovisku do kancelárie riaditeľky, kde riaditeľka žalobcovi odovzdala do jeho rúk návrh dohody
o skončení pracovného pomeru. Po jeho odmietnutí žalobcom riaditeľka pristúpila k uplatneniu
jednostranného skončenia pracovného pomeru výpoveďou a odovzdala žalobcovi písomnú výpoveď
z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Žalobca však túto výpoveď odmietol prevziať. Pri
doručovaní výpovede boli prítomní okrem riaditeľky aj zástupcovia školy Ing. X. B. a Q.. X. Z.. Žalobca
bol riaditeľkou školy ako aj H.. X. B. následne upozornený, že napriek jeho odmietnutiu prevziať výpoveď
je týmto aktom a týmto dňom výpoveď považovaná za osobne doručenú na pracovisku. Za účelom
odstránenia pochybností, či skutočne došlo k doručovaniu výpovede, spísal bezprostredne po odmietnutí
prevzatia výpovede zo strany žalobcu zápisnicu, v ktorej uviedol podstatné skutočnosti pre preukázanie
okolností ohľadom doručovania výpovede. Tým, že žalobca odmietol prevziať výpoveď, považoval
výpoveď za doručenú. Až neskôr právny zástupca žalobcu listom zo dňa 30.05.2011 požadoval od neho
zaslanie rovnopisu výpovede za účelom oboznámenia sa s obsahom tohto dokumentu. Teda až na
základe tejto žiadosti zaslal kópiu písomného vyhotovenia výpovede a kópiu zápisnice o doručovaní
výpovede právnemu zástupcovi žalobcu za účelom oboznámenia sa právneho zástupcu žalobcu s
obsahom týchto listín. V danom prípade rozhodne nešlo o oboznámenie sa s obsahom písomnej
výpovede žalobcom, nakoľko tento mal o obsahu výpovede vedomosť, keďže mu výpoveď odovzdal
priamo na pracovisku počas osobného rokovania v prítomnosti svedkov a to dňa 20.04.2011, keď išlo
o výpoveď zo dňa 20.04.2011.

Ohľadom neprerokovania výpovede so zástupcom odborovej organizácie žalovaný uviedol, že aj v
tomto prípade žalobca nepravdivo súdu opisuje skutočnosti v súvislosti s nesplnením hmotnoprávnej
podmienky prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Písomnou žiadosťou zo dňa
06.04.2011 požiadal výbor ZO OZ pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatnenou vo vzťahu k žalobcovi. Odo dňa 06.04.2011, t.j. odo dňa doručenia
písomnej žiadosti, mal výbor ZO OZ pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra 10 kalendárnych dní na to, aby mohol
výpoveď prerokovať. Po uplynutí 10 kalendárnych dní, aj keď zo strany zástupcov zamestnancov k
prerokovaniu výpovede nedošlo, mohol doručiť žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, čo v danom
prípade bolo splnené, keďže k doručeniu výpovede došlo žalobcovi až dňa 20.04.2011.

K namietanej diskriminácii žalobcu z dôvodu veku sa vyjadril žalovaný tak, že v čase uplatnenia
výpovede vo vzťahu k žalobcovi uplatnil popri žalobcovi niekoľko ďalších výpovedí, keďže na základe
rozhodnutia o organizačnej zmene došlo k rušeniu až niekoľkých pracovných miest. Rozhodnutím
o organizačnej zmene došlo k zrušeniu pracovného miesta učiteľa vyučujúceho telesnú a športovú
výchovu, toto pracovné miesto zastával zamestnanec V. O., ktorý bol vo veku 49 rokov. Ďalšie pracovné
miesto, ktoré bolo rozhodnutím o organizačnej zmene zrušené bolo miesto učiteľa vyučujúceho fyziku,
toto pracovné miesto zastával zamestnanec Y.. Q. Q., teda žalobca, ktorý bol vo veku 62 rokov, ďalšie
zrušené pracovné miesto podľa rozhodnutia o organizačnej zmene bolo miesto učiteľa vyučujúceho
chémiu v kombinácii s biológiou, toto pracovné miesto zastávala zamestnankyňa Q.. Q. G., ktorá bola
vo veku 40 rokov. Tu žalovaný poznamenal, že žalobca mal okrem predmetu fyzika aprobáciu aj na
vyučovanie predmetu chémia, avšak aj toto pracovné miesto učiteľa vyučujúceho predmet chémia
bolo zrušené. Na základe uvedené, keďže na základe rozhodnutia o organizačnej zmene sa rušilo
niekoľko pracovných miest, v dôsledku čoho sa stali nadbytoční traja zamestnanci v rôznych vekových
kategóriách, a to aj vekovo mladších od žalobcu, nie si je vedomý toho, že by bol žalobca z jeho
strany pri výpovedi diskriminovaný. Výpoveď žalobcovi nebola daná z dôvodu veku, ale z dôvodu
organizačných zmien uskutočnených na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene,
ktoré bolo pred uskutočnením výpovede prerokované so zástupcom zamestnancov. Právo výberu,
s ktorým zamestnancom skončí zamestnávateľ pracovný pomer pre nadbytočnosť je ponechané na
rozhodnutí zamestnávateľa, tieto okolnosti nie je oprávnený skúmať ani súd v prípadnom súdnom
konaní.

Čo sa týka neponúknutia inej vhodnej práce, v čase dania výpovede, tak ako aj uviedol vo výpovedi
pre žalobcu, nemal nijaké voľné pracovné miesto a to ani na kratší pracovný čas, ktoré by mohol
žalobcovi ponúknuť, a preto si nemohol iným spôsobom splniť ponukovú povinnosť, keďže nemal v
tomto čase nijaké voľné pracovné miesto. Tu poukázal aj na to, že v aprobácii žalobcu fyzika-chémia
nikto nevykonával ani nevykonáva vyučovaciu činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru.



K namietanému rozporu s dobrými mravmi uviedol, že rozpor s dobrými mravmi predstavuje také
konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán
a spoločností hrubo nevyvážené. Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je
taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú
všeobecne akceptované spoločnosťou. Motívom dotknutej výpovede boli organizačné zmeny na základe
rozhodnutia zamestnávateľa, t.j. bol tu zákonný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z
čoho vyplýva, že dôvod dotknutej výpovede je v súlade s právnym poriadkom a tým aj s dobrými mravmi.

O žalobe žalobcu rozhodol prvostupňový súd prvýkrát rozsudkom č.k. 9Cpr/1/2011-220 zo dňa
15.03.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cpr/1/2011-231 zo dňa 25.04.2012, keď určil,
že výpoveď žalovaného daná žalobcovi dňa 20.04.2011 je neplatná, súčasne rozhodol o náhrade
mzdy žalobcu, a tiež o náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým,
že výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi zo dňa 20.04.2011, pokladá za neplatnú, pretože nebola
splnená jedna zo zákonných podmienok pre platnosť výpovede a to doručenie výpovede žalobcovi. Za
preukázanú mal prvostupňový súd skutočnosť, že pri pohovore dňa 20.04.2011 bola riešená otázka
skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, keď pri tomto pohovore sa zúčastnili okrem
žalobcu a štatutárnej zástupkyne žalovaného aj zástupcovia štatutárnej zástupkyne žalovaného Ing.
Jozef B. a Q.. X. Z.. Podľa záverov prvostupňového súdu v tomto rozhodnutí však tieto osoby nie
sú nezainteresované na danej veci a to pre svoj pomer k žalovanému, keďže ide o zamestnancov
žalovaného, keď prvostupňový súd prihliadol na túto skutočnosť ohľadne ich svedeckých výpovedí.
Tiež prvostupňový súd dospel k záveru pri svojom rozhodovaní, že žalovaný žalobcovi dňa 20.04.2011
výpoveď z pracovného pomeru vlastne nedoručoval, že žalovaný odmietol žalobcovi na jeho výzvu
výpoveď doručiť, keď k takýmto skutkovým záverom prvostupňový súd dospel z výpovedí H.. X. B. a Q..
X. Z., ako svedkov, keďže rôzne formulácie jednotlivých myšlienok svedkov považoval za rozpory v ich
svedeckých tvrdeniach. Čo sa týka ostatných dôvodov neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o
týchto prvostupňový súd dospel k záveru, že tieto neboli naplnené.

Proti rozsudku prvostupňového súdu č.k. 9Cpr/1/2011-220 zo dňa 15.03.2012 v spojení s opravným
uznesením č.k. 9Cpr/1/2011-231 zo dňa 25.04.2012 podal žalovaný odvolanie. Na základe odvolania
žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie uznesením
č.k. 13CoPr/6/2012-267 zo dňa 16.07.2012.

V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že spochybňovať svedecké výpovede možno aj tvrdením
o ich zainteresovanosti. Treba však zdôrazniť, že dokiaľ sa nepreukáže opak, treba vychádzať z toho, že
svedecké výpovede sú pravdivé. Svedok pred výsluchom je o význame svedeckej výpovede poučený
a zároveň je poučený aj o trestných následkoch krivej výpovede. Takto boli poučení pred výsluchom
pred prvostupňovým súdom obidvaja svedkovia H.. X. B. i Q.. X. Z., keď poučenie im bolo dané podľa §
126 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Navyše prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia nekonkretizuje, že tá alebo oná časť tej ktorej svedeckej výpovede je nepravdivá, ale rôzne
časti svedeckých výpovedí považuje v kontexte za rozporné. Na základe tohto potom prvostupňový
súd dospel k záveru, že dňa 20.04.2011 žalovaný žalobcovi výpoveď vlastne nedoručoval, dokonca
vyhodnotil skutkový stav tak, že žalovaný odmietol žalobcovi na jeho výzvu výpoveď doručiť. Z celého
dokazovania ale vyplynulo, uvádza sa ďalej v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, že dňa 20.04.2011
žalovaný so žalobcom jednal o rozviazaní pracovného pomeru. Nie je ani rozpor medzi účastníkmi
konania v tom, že žalovaný ponúkol žalobcovi pri tomto rozviazaní pracovného pomeru dohodu, čo
žalobca odmietol. Zo skutkového stavu, ktorý bol zistený prvostupňovým súdom ďalej vyplynulo, že je
pravdou, že dňa 20.04.2011 žalobcovi výpoveď nebola doručená fyzicky. Prvostupňový súd vo svojom
rozhodnutí podľa záverov odvolacieho súdu však nepriamo dospieva k tomu, že žalovaný sa žalobcovi
v tento deň ani nepokúsil výpoveď doručiť. O tomto mali svedčiť tvrdené rozpory vo výpovedi svedkov
Ing. X. B. a Q.. X. Z.. V. súd sa však ako dôkazom nezaoberal záznamom v Registratúrnom denníku
žalovaného, kde okolnosť doručovania výpovede má byť zaznamenaná na strane 507 pod č. 569/2011.
Tiež prvostupňový súd nevyhodnotil ani zápisnicu o doručovaní výpovede spísanú dňa 20.04.2011, ktorú
vyhotovila riaditeľka školy V.. A. D., a z ktorej vyplýva, že RNDr. Q. Q., teda žalobca odmietol prevziať
zamestnávateľom doručovanú výpoveď priamo na jeho pracovisku. K obsahu tejto zápisnice sa žalobca
nevyjadroval a ani k tomu, že bola spísaná, hoci mal byť pri spisovaní zápisnice prítomný. Mal možnosť
vyjadriť sa priamo do zápisnice ohľadne výpovede. Odvolací súd ďalej nepovažoval za rozpor v tvrdení
svedkov v tom, kedy mal byť pohovor vykonaný s obsahom zápisnice o doručovaní, alebo kedy bol



dopisovaný rukou písaný text do výpovede. V prípade, že žalobca (podľa vlastného tvrdenia) požadoval
doručiť návrh výpovede (ktorý zrejme mal byť bez podpisu štatutára), ale aj výpoveď a riaditeľka školy
mu doručenie odmietla, je nelogický záznam o odmietnutí prevzatia dopísaný rukou na výpovednom
hárku. Ak by žalovaný odmietol dňa 20.04.2011 žalobcovi na jeho žiadosť niečo doručiť, nie je vysvetlený
dôvod spisovania zápisnice o doručovaní výpovede. Navyše prvostupňový súd ďalej neskúmal, či ku
skončeniu pracovného pomeru nemohlo dôjsť následne. To však prichádza do úvahy iba v prípade, ak
sa bez pochýb preukáže, že výpoveď nemožno považovať za doručenú dňom 20.04.2011. Je zrejmé,
že žalovaný na rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou trvá, ak k odvolaniu výpovede nedošlo.
Ak však zamestnávateľ doručí zamestnancovi niekoľko výpovedí, alebo vo výpovedi uvedie niekoľko
výpovedných dôvodov, musí každú výpoveď alebo každý výpovedný dôvod zamestnanec napadnúť v
zákonnej lehote žalobou o neplatnosť. Samozrejme iba v prípade, že výpoveď považuje za neplatnú.
Listom zo dňa 02.05.2011 oznámil právny zástupca žalobcu žalovanému, že tohto zastupuje a že je
oprávnený na prevzatie písomností za neho a že ich prevzatím nastanú účinky doručenia. Právnemu
zástupcovi žalobcu bola výpoveď žalovaného doručená na jeho vlastnú žiadosť, pričom z tvrdenia
právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že k doručeniu malo dôjsť 31.05.2011. Nie je pri tom rozhodné,
že v sprievodnom liste je uvedená výpoveď ako príloha č. 1 kópia, pretože z textu tejto „kópie“ je
zrejmé, že ide o výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca. Účinky právnej skutočnosti
nastávajú aj keď účastníci túto nepomenujú správne. Zo spisu nevyplýva, že by aj výpoveď, ktorá
bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu, bola na súde napadnutá pre neplatnosť výpovedného
dôvodu a v zákonom stanovenej lehote. Odhliadnuc od tohto však podľa záverov odvolacieho súdu
z doteraz vykonaných dôkazov po ich komplexnom zhodnotení skôr možno dôjsť k záveru, že dňa
20.04.2011 žalobcovi výpoveď doručovaná bola a on túto odmietol prevziať. To, že žalobca si text
výpovede neprečítal ešte nesvedčí o závere, že žalovaný mu výpoveď odmietol doručiť a výpoveď
nedoručoval vôbec.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13 CoPr/6/2012 zo dňa 16.07.2012 podal
dovolanie žalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o tomto dovolaní uznesením sp.zn.
4Cdo/19/2013 zo dňa 26.05.2014, dovolanie žalobcu odmietol a rozhodol o trovách dovolacieho konania
tak, že ich žalovanému nepriznal. V tomto uznesení dovolací súd dospel k záveru, že pri prejednávaní
veci odvolacím súdom, odvolací súd nepochybil, jeho rozhodnutie ani jeho konanie, ktoré vydaniu
rozhodnutia predchádzalo, nevykazuje také procesné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé založiť vadu
podľa § 237 písm. f/ O.s.p.. Možno preto uzavrieť, že postupom odvolacieho súdu dovolateľovi nebola
odňatá možnosť konať pre súdom. Zrušením rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátením mu veci
na ďalšie konanie sa vracia vec do štádia súdneho konania v prvom stupni, čím sa dovolateľovi
otvára možnosť v pokračujúcom konaní (pred súdom prvého stupňa) uplatniť všetky svoje procesné
práva. K uplatneným dovolacím dôvodom dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.) dovolací súd poznamenal, že Občiansky súdny
poriadok ich považuje za prípustné dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie
prípustné, avšak samotná iná procesná vada, ani samotné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť
dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;
pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Je
nepochybné, že podľa § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd skutkovými závermi súdu prvého stupňa
viazaný. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám, čo vyplýva z § 213
ods. 3 O.s.p.. V prejednávanej veci však táto procesná situácia nenastala, keďže odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. z dôvodov uvedených vo svojom zrušujúcom
uznesení zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil pre nesprávne právne závery a nedostatok skutkových zistení, preto potom nepatrične
vyznieva záverečná časť dôvodov jeho rozhodnutia (posledný odsek) o možnom doručovaní výpovede
žalovaným a odmietnutia žalobcom ju prevziať. Podľa názoru dovolacieho súdu, z celkového kontextu
dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu a vecného spojenia „skôr možno dôjsť k záveru“ však vyplýva, že
otázka (ne)doručenia výpovede žalobcovi má byť predmetom dokazovania v ďalšom konaní. Odvolací
súd z oznámenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.05.2011 žiadajúceho žalovaného o doručovanie
písomností patriacich žalobcovi vyvodil, na rozdiel od súdu prvého stupňa, že právnemu zástupcovi
žalobcu bola výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným doručená dňa 31.05.2011. Je nepochybné,



že tento postup odvolacieho súdu nebol správny, pokiaľ dokazovanie nevykonal na pojednávaní podľa §
214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. bez toho, aby mali účastníci možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť. Nemožno
však bez ďalšieho konštatovať odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti a zároveň
dôvodnosti podaného dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p..

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „ZP“) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených
v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej 2 mesiace. Ak je
daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľ najmenej 5 rokov, je výpovedná doba
najmenej 3 mesiace.

Podľa § 62 ods. 2 ZP, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ak sa
zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo
zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomností bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomností odmietne.

Podľa § 76 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa. Ak v
uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohoda môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá



na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov,
keď po odvolacom konaní doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, opätovným
výsluchom svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový stav:

Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1973 na základe
ktorej vykonával u žalovaného funkciu riaditeľa pre vyučovanie predmetu fyzika a chémia.

Žalovaný listom zo dňa 20.04.2011 dal žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca z dôvodu
zrušenia pracovného miesta podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď vo výpovedi uviedol,
že na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 05.04.2011 s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce, v nadväznosti na znížený počet žiakov pre školský rok 2011/2012 podľa plánu
výkonov na školský rok 2011/2012 schváleného zriaďovateľom školy a uplatnenia nového ŠKVP došlo
k zníženiu počtu vyučovacích hodín predmetu fyzika, v dôsledku čoho sa ruší pracovné miesto žalobcu,
ktorý vykonáva prácu učiteľa a učí predmet fyzika, keď z tohto dôvodu sa ruší pracovné miesto žalobcu ku
dňu 31.07.2011. Vo výpovedi žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu zrušenia pracovného miesta žalobcu
sa žalobca stal ku dňu 31.07.2011 pre žalovaného nadbytočným, zároveň vo výpovedi konštatoval, že
nemá inú vhodnú prácu, ktorú by mohol žalobcovi ponúknuť a to ani na skrátený pracovný čas. Vo
výpovedi je ďalej uvedené, že výpovedná doba trvá 3 mesiace a začína plynúť od 01.05.2011, končí
dňa 31.07.2011.

Z výpovede žalovaného zo dňa 20.04.2011 ďalej vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z dôvodov
ustanovených v Zákonníku práce, konkrétne z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Žalobca ako zamestnanec sa stal pre žalovaného ako zamestnávateľa nadbytočným a to vzhľadom
na rozhodnutie žalovaného ako zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 05.04.2011. Dôvod
výpovede zo dňa 20.04.2011, ktorá bola vyhotovená písomne, je skutkovo dostatočne vymedzený tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Nakoľko žalobca pracoval u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1973, podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, výpovedná doba u žalobcu
bola 3 mesiace, výpovedná doba mala začať plynúť dňom 01.05.2011 a mala uplynúť dňom 31.07.2011.
Žalobca žalobou napadol na súde neplatnosť výpovede dňa 28.09.2011, kedy bola súdu doručená v
predmetnej veci žaloba, teda v zákonom stanovenej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, keď neplatnosť
výpovede zamestnanec môže uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť.

Vo veci je ďalej nepochybné, čo mal súd za preukázané, a ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene, keď žalovaný rozhodol o organizačnej
zmene na gremiálnej porade dňa 30.03.2011. Organizačnú zmenu žalovaný oznámil aj odborovej
organizácii a to výboru ZO OZ pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene listom zo dňa 05.04.2011.
Žalovaný ako zamestnávateľ za účelom zvýšenia efektívnosti práce na základe plánu výkonov pre
školský rok 2011/2012 a zníženého počtu žiakov pre školský rok 2011/2012 o znížení počtu vyučovacích
hodín rozhodol, že sa stáva u neho nadbytočný jeden zamestnanec PK6-Zdravie a pohyb a dvaja
zamestnanci PK5-Človek a príroda, keď z týchto dôvodov dochádza ku dňu 31.07.2011 k zrušeniu
jedného pracovného miesta učiteľa vyučujúceho telesnú a športovú výchovu, jedného pracovného
miesta učiteľa vyučujúceho predmet fyzika a jedného pracovného miesta učiteľa vyučujúceho predmet
chémia v kombinácii s predmetom biológia.

V konaní medzi účastníkmi konania bolo sporné, a toto zostalo sporné aj po odvolacom konaní, či
výpoveď žalovaného zo dňa 20.04.2011 bola žalobcovi doručená, keďže žalobca v konaní tvrdil, že
žalovaný mu vôbec nedoručoval výpoveď, žalovaný tvrdil, že výpoveď žalobcovi doručoval, tento ju však
odmietol prevziať a preto nastali účinky doručenia výpovede žalobcovi.

Žalobca ako účastník konania pri výsluchu uviedol, že riaditeľka školy ho dňa 20.04.2011 pozvala do
riaditeľne, na stole mala papiere, pričom v úvode sa snažila mu objasniť dôvod prepustenia. Chcela,
aby podpísal dohodu, k čomu sa vyjadril tak, že momentálne nič nepodpíše, že si žiada dohodu, aby
si ju mohol preštudovať a ak by mal nejaké nejasnosti, tak aj poradiť sa s právnikom. Po tomto jeho
vyjadrení vytiahla zospodu druhý papier, na niekoľko sekúnd odišla a prišla aj so zástupcami školy H..



X. B. a Q.. X. Z.. Potom sa v ich prítomnosti vyjadrila tak, že mu dáva výpoveď a že táto výpoveď
keďže mu ju dáva v prítomnosti svedkov je platná. Nič mu však pri tomto nedoručila. V čase, keď
boli v kancelárii sami, tak mu nedoručovala žiadnu výpoveď, o výpovedi v tomto čase ani nehovorili.
V čase, keď boli v kancelárii už prítomní aj zástupcovia školy, tiež mu nedoučovala žiadnu výpoveď,
nedoručovala mu žiadnu listinu. On neodoprel žiadnu listinu prijať. Následne diskusia okolo rozviazania
pracovného pomeru pokračovala tak, že sa ho riaditeľka školy vrátane zástupcu školy H.. X. B. snažila
prehovoriť, aby súhlasil s dohodou, že dohoda je pre školu výhodnejšia. Nakoniec mu riaditeľka školy za
prítomnosti zástupcov školy odovzdala návrh dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý prevzal. Ani
v závere stretnutia mu výpoveď doručovaná nebola, výpoveď mu bola doručená až na základe žiadosti
jeho právneho zástupcu a to k rukám jeho právneho zástupcu.

Žalobca ako účastník konania po odvolacom konaní pri výsluchu uviedol, že na svojej predchádzajúcej
výpovedi nechce nič meniť. Celá situácia bola taká, že k stretnutiu dňa 20.04.2011 ho pozvala riaditeľka
školy. Cez koho to bolo, to si už nepamätal. Účel stretnutia mu nebol odkázaný. Keď vošiel do kancelárie
riaditeľky školy za účelom stretnutia, na ktoré bol pozvaný, za stolom sedela riaditeľka. Nikto iný vtedy
v kancelárii nebol. Táto na stole mala nejaké papiere. Keď vošiel, tak mu ponúkla dohodu o skončení
pracovného pomeru. Predtým nevedel, že sa uvažuje u neho o skončení pracovného pomeru. Z celej
situácii bol v šoku. Dohodu o skončení pracovného pomeru mu dala do ruky. Žiadala ho, aby ju podpísal.
Dohodu si neprečítal, ale ju doslova prosil, či si ju môže vziať a preštudovať. Mal taký dojem, že požiadal
o hodinovú pauzu s tým, že si pôjde do kabinetu v kľude dohodu prečítať. Bolo mu však povedané,
že dnes je posledný termín, že dnes to chce uzavrieť. On to bral tak, že naňho vyvíja nátlak, a že je
v tom aj niečo osobné. Ešte mu povedala, že pre školu je výhodnejšia dohoda, než výpoveď a to z
finančných dôvodov. Tiež mu povedala, že pritom nič nestratí. Spomínala aj výpoveď z pracovného
pomeru, povedala, že sú dve možnosti, že buď rozviaže pracovný pomer dohodou alebo dostane
výpoveď. Tušil, že je tam nejaký podraz, keď mu silou mocou bola ponúkaná dohoda. Ten podraz
spočíval v tom, že by dohodou prišiel o 2 mesačné platy. Bola mu ponúkaná odmena, ktorá by v prípade
skončenia pracovného pomeru dohodou bola po finančnej stránke v jeho neprospech oproti tomu, keby
dostal výpoveď. Potom riaditeľka vstala, tvrdila, že sa to musí uzavrieť, a odišla. Následne zostal v
kancelárii sám, dohodu o skončení pracovného pomeru mal v ruke stále. Dokonca s ňou možno aj
mával. Riaditeľka nesúhlasila s poskytnutím hodiny, aby si mohol dohodu preštudovať. Toto sa dialo
niekedy poobede okolo tretej. Ešte sa mu riaditeľka doslova vyhrážala, že ak nepodpíše dohodu, tak
že je to v neprospech profesorského zboru a že to povie na porade. Potom, čo riaditeľka z kancelárie
odišla, následne sa vrátila s kolegyňou Z. a kolegom B.. Mal dojem, že kolega B. prišiel trochu neskôr
než riaditeľka s kolegyňou Hameršmídovou. Bol medzitým sklz asi tak 3 minúty. Za ich účasti tlak na
podpísanie dohody pokračoval s tým, že ak dohodu nepodpíše, tak dostane výpoveď. Ešte mu riaditeľka
povedala, že pri výpovedi nie je potrebný jeho podpis. Povedala, že nie je potrebný k výpovedi jeho
podpis ak sú tam dvaja svedkovia. V kancelárii medzi ním a kolegom Výbohom prebiehal dialóg, tento
sa ho tiež snažil presvedčiť na podpísanie dohody. On stále trval na tom, že si dohodu chce prezrieť.
Potom sa už nedialo nič. Následne z kancelárie odišiel. Potom ako z kancelárie odišiel, vie, že bol
dodatočne robený nejaký zápis, keď on pri tomto zápise osobne prítomný nebol. Tento zápis videl
prvýkrát u svojho obhajcu. Potvrdil, že zápisom myslel zápisnicu o doručovaní výpovede. Pri spisovaní
zápisnice o doručovaní výpovede nebol osobne prítomný. Žiadna listina toho dňa 20.04.2011 okrem
dohody mu nebola doručovaná v kancelárii riaditeľky školy. Ešte keď odišiel, odišiel v nádeji, že o dohode
bude rokované, pretože si dohodu o skončení pracovného pomeru zobral so sebou. Bol v tom, že
žalovaný to neuzavrie výpoveďou. Výpoveď po prvýkrát videl u svojho právneho zástupcu. Predtým ju
nevidel. Keď bol v kancelárii riaditeľky školy, táto výpoveď mu nebola predostretá, stále sa točili okolo
dohody o skončení pracovného pomeru. Riaditeľka mu výpoveď v kancelárii neodovzdala, ani mu ju
nepredostrela. Situácia bola taká, že riaditeľka v kancelárii spod hŕby papierov, ktoré mala pred sebou
vytiahla nejaký a položila na vrch. To bolo všetko. Toto urobila vtedy, keď sa vrátila do kancelárie s
kolegami Hameršmídovou a B.. Vtedy povedala, keď vytiahla tento druhý papier na vrch, že ona mu tú
výpoveď dá, aj keď ju nepodpíše, keď to povedala za prítomnosti svedkov B. a Z.. Následne sa však
už neudialo nič.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného V.. A. D., riaditeľka školy pri výsluchu uviedla, že ona dňa 20.04.2011
vyzvala žalobcu na prerokovanie. Žalobca prišiel do jej kancelárie, následne privolala zástupcov Ing. B.
a Mgr. Z.. D. rozhovor sa odohrával v ich prítomnosti. Ešte pred doručením výpovede bolo žalobcovi
doručená dohoda o skončení pracovného pomeru. Tento dohodu odsunul smerom k nej s tým, že sa
vyjadril, že ostáva na škole. Následne mu doručila výpoveď, výpoveď predložila pred neho, na jeho



miesto, kde sedel, pričom žalobca papier odsunul s tým, že on nič neprijíma a nič nepodpíše. Následne
ho so zástupcom Ing. B. poučili, že týmto činom výpoveď bola doručená. Ďalej hovorili o tom, za akých
podmienok budú uplatnené zákonné nároky žalobcu. Následne ho znova vyzvala, či nesplní sľub z pred
roka, kedy sa vyjadril, že by minimálne aspoň rok v škole zotrval. Znova mu dala k dispozícii dohodu,
následne na osobitný papier spísali sumy, čo sa týka aj odmeny vo výške mesačného platu v prípade
uzavretia dohody. Následne žalobca požiadal o doručenie návrhu týchto dvoch listín, a to dohody o
skončení pracovného pomeru a výpovede, čo zdôvodňoval tým, že obidve listiny si chce vziať domov,
premyslieť si ďalší postup. Ona mu dohodu o skončení pracovného pomeru odovzdala, návrh výpovede
mu odmietla odovzdať, pretože žalobcovi bola daná výpoveď, nie návrh výpovede.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného V.. A. D., riaditeľka školy, po odvolacom konaní pri výsluchu uviedla,
že pred stretnutím v jej kancelárii sa asi mesiac so žalobcom rozprávali, ako budú riešiť jeho ďalšie
zotrvanie v škole. Bolo to preto, lebo bolo všeobecne známe, že škola nebude mať plné úväzky pre
budúci školský rok. Na to sa so žalobcom vzájomne dohodli, že príde k nej do kancelárie. Vzhľadom k
tomu, že očakávala ťažké rokovanie, tak sa na toto rokovanie pripravila. Zavolala svedkov Q.. Z. a Ing.
B., ktorí vedeli, že na toto stretnutie majú prísť. Keď žalobca prišiel do kancelárie, bolo to dňa 20.04.2011,
bola v kancelárii sama, ale oni viac menej prichádzali spolu. Prvý vstupoval žalobca, ona sedela za
stolom. Požiadala žalobcu, keď vstúpil do kancelárie, aby si sadol oproti nej, za ním vstupovali Mgr.
Z. a Ing. B., ktorých tiež požiadala, aby si sadli. Celé rokovanie sa potom odohrávalo počas ich celej
prítomnosti. Najprv oslovili žalobcu, či splní svoj sľub z pred roka, a teda či odíde do dôchodku. Preto
mu ponúkli dohodu o skončení pracovného pomeru, teda ona mu ju ponúkla. Listinu mala vyhotovenú.
Ako sedel, tak mu ju predložila na stôl pred neho. Išlo o rokovací stôl, okolo stola boli štyri stoličky. Z
jej strany dohoda bola podpísaná. Žalobca si listinu pozrel, chytil do ruky, možno ju aj chvíľu čítal. Na
to ju odsunul, povedal, že sa necíti na odchod a že ju neprijíma. V tomto prípade pristúpila k výpovedi.
Výpoveď si zobrala do ruky a takým istým spôsobom ako u dohody mu priamo pred neho na stôl túto
listu obsahujúcu výpoveď predložila. Mgr. Z. a Ing. B. boli pri tomto stále prítomní. Samozrejme žalobcovi
povedala, že je to výpoveď, povedala mu „tu máte výpoveď“. Žalobca na to listinu chytil, odsunul ju k nej,
že on „nič neprijíma, nič nepodpíše a nič neprevezme“. Na to ho upozornila, že mu výpoveď bola práve
doručená a že aj keď nepodpíše jej prevzatie, nastanú účinky výpovede. Hneď začala túto skutkovú
podstatu zapisovať na túto výpoveď. Začala túto skutočnosť písať na výpoveď v jeho prítomnosti rukou.
Tento zápis na výpovedi o tejto skutočnosti nebol dokončený za prítomnosti žalobcu, lebo rozhovor
prebiehal stále ďalej. Nevie kedy a v ktorom mieste prestala zápis písať, pretože medzi sebou debatovali
so žalobcom ďalej. Debatu viedol i Ing. B.. Hovorili spolu o tom, aké bude mať žalobca nároky v prípade
skončenia pracovného pomeru. Tiež hovorili so žalobcom o čerpaní dovolenky a o všetkých nárokoch,
ktoré s tým súvisia. Znovu sa tiež vrátili k otázke dohody. Nehovorili vtedy o rozdiele vo finančných
nárokoch medzi dohodou a výpoveďou, len povedala a hovorili o tom, že vytvorí výhodnejšie podmienky
ak žalobca odíde dohodou. Mala na mysli finančne výhodnejšie podmienky pre neho. On o nich vedel,
rozprávali sa o tom aj tam, zhruba zapísala tieto finančné podmienky na papier, papier bol na stole,
žalobca si ho zobral. Nad nárok podľa kolektívnej zmluvy mu bola ponúknutá navyše jednomesačná
odmena. Bolo to v prípade, keď pristúpi k skončeniu pracovného pomeru dohodou. Hovorili aj o výške
tejto odmeny, že sa bude rovnať výške jednomesačného platu. Je to odmena vyššia ako dostáva riaditeľ
školy za celoročnú prácu. Malo to byť okolo tých 700,- Eur. Ďalšou výhodou malo byť to, čo uviedol aj
samotný žalobca, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ak v budúcnosti bude potrebný
napríklad „záskok“, alebo by škola potrebovala učiteľa, tak prednosť budú mať dôchodcovia. Keď sa Ing.
Výboh rozprával so žalobcom, ona pokračovala v písaní zápisu na výpovedi. Za prítomnosti žalobcu
aspoň bola v tom, zápis stihla podpísať Mgr. Z.. Ona podpísala zápis, ktorý písala na výpovedi rukou
hneď. Ing. B. tento zápis podpísal kontinuálne ako žalobca odišiel. V priebehu rozhovoru sa žalobca
rozhodol odísť. V podstate si povedali, čo chceli. Odchádzal s tým, že si veci ešte premyslí. Na to
požadoval, aby mu dala návrh dohody a súčasne požadoval i návrh výpovede. Ona na to reagovala,
že mu dáva výpoveď. Výpoveď odmietol, chcel návrh. Chcel si všetko premyslieť, porovnať. Na to mu
povedali, že návrh výpovede nemôže mu byť daný, len výpoveď. To povedala ona. I kolega B. vtedy
hovoril, že účinky nastali aj keď neprevezme výpoveď. Zdôraznila, že žalobca chcel návrh výpovede,
nie výpoveď. Pri výpovedi rázne povedal, že ju neprijíma a že ju nepodpíše.

Mgr. X. Z., zástupkyňa školy, ako svedkyňa k otázke doručovania výpovede vypovedala, že žalobcovi
bola predložená dohoda aj výpoveď. Výpoveď bola doručovaná osobne do rúk, túto odmietol žalobca
prečítať aj podpísať. Riaditeľka školy mu navrhla dohodu alebo výpoveď. Žalobca si zobral návrh dohody.
Ďalej vypovedala, že pohovor bol o 12.00 hod. alebo o 13.00 hod. Uskutočnil sa v kancelárii riaditeľky



školy, pričom v kancelárii riaditeľky školy riaditeľka už bola prítomná, do jej kancelárie vstúpil žalobca,
následne ona a potom H.. B.. Riaditeľka školy žalobcovi predložila dohodu a výpoveď, aby sa žalobca
rozhodol, ak nechce dohodu, aby prevzal výpoveď a podpísal. Žalobca si vypýtal dohodu, výpoveď
nie. Následne potom čo bola oboznámená s výpoveďou štatutárnej zástupkyne žalovaného zo dňa
08.12.2011 vypovedala, že žalobca požadoval návrh výpovede. Na otázku, či žalobca následne žiadal či
už výpoveď alebo návrh výpovede a či riaditeľka školy mu odmietla vydať túto výpoveď vypovedala, že
výpoveď mu odmietla vydať, lebo on ju neprevzal. Rukou písaný text do výpovede zo dňa 20.04.2011 bo
písaný aj za prítomnosti žalobcu. Vypovedala, že následne bola spísaná osobitná zápisnica o odmietnutí
doručenia, ktorá ona podpísala v ten istý deň.

Svedkyňa Q.. X. Z. po odvolacom konaní uviedla, že bola prítomná pri stretnutí ohľadne ukončovania
pracovného pomeru žalobcu. Do kancelárie ju pozvala riaditeľka školy. Povedala jej, že budú
prerokovávať skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Keď prišla do kancelárie bola tam riaditeľka.
Prichádzali do kancelárie postupne, bol tam aj H.. B., aj žalobca, v akom poradí prichádzali to si už
nepamätala. Pri prerokovávaní skončenia pracovného pomeru so žalobcom však boli prítomní všetci. Do
kancelárie riaditeľky prichádzali za sebou, bolo to v nejakých sekundách. Začalo sa však prerokovávať,
keď boli všetci. Sedeli za pracovným stolom v kancelárii riaditeľky, kde mávajú gremiálne porady. Sedeli
po dvoch oproti. Ona sedela vedľa riaditeľky. Začali sa rokovania. Keď začali spolu hovoriť, už všetci
štyria sedeli za stolom. Rozhovor začala riaditeľka, vysvetľovala žalobcovi dôvod, prečo by mal s ním
byť skončený pracovný pomer. Toto vysvetľovanie bolo krátke, lebo zrejme predtým sa už spolu o tom
rozprávali. Pred týmto stretnutím ona ako zástupkyňa školy vedela, že je v školy organizačná zmena a
že teda dôjde k ukončovaniu pracovných pomerov u viacerých zamestnancov, medzi nimi konkrétne i so
žalobcom. V kancelárii riaditeľka školy predložila žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru. Ona
túto dohodu videla. Položila mu ju do ruky pred neho. Žalobca povedal, že on žiadnu dohodu podpisovať
nebude. Povedal, že sa nemá prečo a o čom dohovárať so školou. Dohodu vrátil pred riaditeľku, ktorá
sedela oproti nemu. Následne mu riaditeľka povedala, že keď neprijíma dohodu, tak mu dáva výpoveď.
Zobrala z pred seba dokument, ktorý bol výpoveďou, aj tento dokument videla, a podala ho žalobcovi do
ruky, teda túto výpoveď. Žalobca pozrel do výpovede, čítal si ju, držal listinu v ruke, opätovne vrátil listinu
riaditeľke a povedal, že výpoveď neprijíma. Riaditeľka pritom ako podávala dokument, výpoveď do ruky
žalobcovi tiež ho vyzvala, aby ju podpísal. Následne aby ju vrátil späť, avšak povedal, že nič nepodpíše.
Dôvod bol taký, že sa cítil na to, že môže učiť ďalej, že sa ešte necíti zrelý na odchod zo školy. Na
dokument riaditeľka potom napísala, že žalobca odmietol prijatie výpovede, napísala tam aj to, že boli
prítomní pri tomto ona a kolega B., ona tento zápis podpísala na tomto dokumente hneď. Ďalej napísala
riaditeľka meno kolegu B., ktorý bol tiež pri tomto jednaní. Pritom ako spisovala riaditeľka tento záznam
na dokumente výpoveď, žalobca si vyžiadal návrh dohody o skončení pracovného pomeru. Ona záznam
na výpovedi podpisovala za prítomnosti žalobcu, následne žalobca odišiel, a to vtedy, keď sa na záznam
dopisovalo meno kolegu B.. Kedy kolega B. podpisoval tento záznam, k tomu sa vyjadriť nevedela, ona
záznam na výpovedi podpísala ako prvá za prítomnosti žalobcu. Až potom odišiel. Predtým než žalobca
odišiel, žiadal si návrh dohody, ktorý mu riaditeľka poskytla, tiež žiadal ešte dokument, ktorý by mohol
porovnať s návrhom dohody, žiadal návrh výpovede, teda ako by táto výpoveď asi vypadala. Vtedy
riaditeľka a kolega B. povedali žalobcovi, a o tom je presvedčená, že predsa nejaký návrh výpovede
neexistuje, že existuje len výpoveď a tá mu bola doručená. Svedkyňa potvrdila, že žalobcovi bola
doručovaná výpoveď. Najskôr to bola dohoda, potom výpoveď. Určite to tak bolo. Pri tomto boli prítomní
spolu s kolegom B., pokiaľ žalobca neodišiel.

Svedok H.. X. B., zástupca školy, k okolnostiam vypovedal, že do kancelárie riaditeľky školy vstúpili za
žalobcom, Q.. Z. a on. Riaditeľka školy žalobcovi predložila návrh dohody, ktorý si žalobca preštudoval,
uviedol, že ju neprijíma a dnes ju nepodpíše, následne mu bola predložená výpoveď, ktorá bola položená
na stôl pred žalobcu. Túto žalobca odtlačil, vyjadril sa, že ju neprijíma. Následne žalobca povedal, že si
to chce rozmyslieť, že sa vyjadrí následne k výpovedi aj k dohode. Svedok pri výsluchu ďalej potvrdil,
že on sám žalobcovi na tomto rokovaní povedal, že výpoveď mu doručená bola. Rukou písaný text na
výpovedi zo dňa 20.04.2011 bol napísaný po odchode žalobcu v kancelárii riaditeľky školy, pohovor sa
skončil o 14.00 hod. Zápisnica o doručovaní bola spísaná a podpísaná toho istého dňa.

Svedok, H.. X. B. po odvolacom konaní uviedol, že o organizačnej zmene u zamestnávateľa vedel.
V rámci organizačnej zmeny sa uvažovalo o prepustení zamestnancov, uvažovalo sa aj o rozviazaní
pracovného pomeru so žalobcom. Vo vedení sa táto záležitosť riešila. Čo sa týka stretnutia v
kancelárii riaditeľky školy, na toto stretnutie bol pozvaný riaditeľkou. On nie je štatutárom školy, ani



zástupcom štatutára školy, zástupcom štatutára školy je Q.. Z.. On sa preto so žalobcom o skončení
pracovného pomeru pred týmto nebavil, pretože čo sa týka úväzkov, toto je v kompetencii Q.. Z.
spolu s riaditeľkou školy. Vedel však, čo bude predmetom stretnutia so žalobcom, pretože dokumenty
pripravoval. Pripravoval výpoveď z pracovného pomeru, ako aj dohodu o skončení pracovného pomeru.
Obidva dokumenty pripravil na žiadosť riaditeľky. Keď ich pripravil, tak jej ich odovzdal. Preto vedel,
čo bude obsahom stretnutia, že na stretnutí bude riešené skončenie pracovného pomeru so žalobcom.
Stretli sa toho 20.04.2011, bolo to po obede, okolo 14-tej, bolo to po skončení vyučovania, ktoré viedol
žalobca. Do kancelárie vchádzali spolu s Q.. Z., pred nimi vchádzal žalobca. Sadli si za rokovací stôl
všetci štyria. Riaditeľka školy začala rozhovor tak, že pripomenula žalobcov sľub a v súvislosti s týmto
sľubom mu predložila dohodu o skončení pracovného pomeru. Sľub bol v tom, že žalobca odučí ešte rok
a potom že sám odíde, pretože bol problém s úväzkami, bol problém naplniť úväzky. Presný obsah tohto
sľubu však nepoznal. Štandardne u zamestnancov, ktorí odchádzali do dôchodku sa končil pracovný
pomer takouto dohodou. Riaditeľka sedela v kancelárii pred žalobcom pri rokovacom stole, predložila mu
dohodu, a to pred žalobcu na stôl. Položila ju smerom k nemu písmenami smerom k nemu. Žalobca si ju
preštudoval, bolo zrejmé, že si ju čítal, keďže to trvalo pár minút. Potom mu vysvetlili aké by mal náhrady
v súvislosti s dohodou. Po preštudovaní tohto dokumentu žalobca povedal, že on sa ešte necíti na to, aby
odišiel, že sa mu učí dobre, a že nič neprijíma a odsunul tento dokument smerom k riaditeľke s tým, že
dohodu nepodpíše. Riaditeľka zvážila situáciu, videla, že tadeto cesta nebude, dohodu odložila, vybrala
výpoveď, alebo si prevrátila na druhú stranu dokumenty, proste mala pripravené obidva dokumenty,
výpoveď mala preloženú na druhú stranu bielou stranou hore, aby žalobca ju nevidel. Následne výpoveď
otočila a predložila pred žalobcu písmenami smerom k nemu na stôl. Žalobca po predložení tejto listiny,
keď bolo zjavné, že listinu nečíta ju odsunul, odsunul ju smerom k riaditeľke, keď riaditeľka ešte keď mu
tento dokument predložila mu povedala, že ide o výpoveď z pracovného pomeru. Tiež povedala, že keď
dohodu neprijíma, že keď ju nepodpíše, tak dostáva výpoveď a predložila mu tento dokument obsahujúci
výpoveď z pracovného pomeru. On sedel pri tomto rokovaní vedľa žalobcu, videl túto výpoveď. Keď
žalobca výpoveď odtlačil a povedal, že ju nepodpíše, tak mu povedal, že nemusí výpoveď prijímať, že
ju dostal a teda, že mu bola doručená a že na ňom má podpísať jedine prevzatie. Na výpovedi bola
pripojená a pripravená formula o prevzatí. On mu ešte povedal, že aj keď to nepodpíše, tak je to platné,
že mu to bolo doručené. Riaditeľka vzápätí začala vypisovať zápis o tom, že žalobca odmietol výpoveď
prevziať. Bol pritom i žalobca, lebo spisovanie tohto zápisu sa udialo hneď vzápätí. On tento zápis, resp.
záznam, tiež podpísal. Podpísal ho, keď bol na ňom vypísaný celý text. V závere stretnutia sa ešte
hovorilo, že žalobca si chce niečo premyslieť, že by sa chcel rozhodnúť do stredy budúceho týždňa, teda
že sa rozhodne či príjme výpoveď alebo príjme dohodu o skončení pracovného pomeru. On mu ešte raz
zopakoval, že výpoveď sa nedá prijať, že ju dostal a že mu bola doručená. Nedá sa preto ani rozmyslieť,
teda nemá si ani čo rozmyslieť. Dohodu o skončení pracovného pomeru tú si vyžiadal, a žiadal si aj
návrh výpovede, ktorý si chcel premyslieť. Na to mu riaditeľka povedala, že návrh výpovede mu nemôže
dať, lebo také niečo neexistuje. Ona mu dávala jedine výpoveď, ktorú on odmietol prevziať. Čo sa týka
uvedenia rozdielu pri výpovedi medzi uvedením výpovede a návrhom výpovede uviedol, že oni, teda
aj s Q.. Z. nemajú právnické vzdelanie, pri výpovedi išlo čisto o ich interpretáciu niečoho, čo v danom
momente mysleli a keďže žalobca požadoval niečo, čo si chce rozmyslieť, dožadoval sa teda návrhu
výpovede. Takto to pravdepodobne vyhodnotila i riaditeľka školy, keď takto to vyhodnotil aj on, keďže
obidva dokumenty, teda dohodu ako aj výpoveď pripravoval. Pokiaľ sa Q.. Z. vyjadrila, že žalobca pri
odchode požadoval výpoveď, takto to pomenovala ona, ale on a riaditeľka školy vyhodnotili, že žalobca
požadoval návrh výpovede, keďže si chcel v tomto ohľade niečo rozmyslieť.

Žalobca k žalobe predložil návrh Dohody o skončení pracovného pomeru číslo: 572/2011 zo dňa
20.04.2011 podpísaný zo strany žalovaného, ktorý žalobca neprijal (čl. 12-13 spisu), tiež listinu, o
ktorej štatutárna zástupkyňa žalovaného vypovedala, že túto spísala ona, pričom na nej zaznamenávala
finančné nároky žalobcu v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou (čl. 14 spisu). Na tejto listine
je uvedené „DOHODA, SKONČENIE PP - k 31.07.2011, ODCHODNÉ - 2-mes. platy, ODMENA- 1-mes.
plat“.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 02.05.2011 požiadal žalovaného, že
v prípade, pokiaľ má záujem na doručovaní mu akýchkoľvek písomností, tak nech tieto sú doručované
jeho právnemu zástupcovi na základe plnomocenstva, ktoré bolo pripojené k tomuto listu. Žiadosť o
takého doručovanie sa týkala aj pracovného pomeru. V tomto liste žalobca ďalej uviedol, že výpoveď
považuje za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko mu žalovaný odoprel nahliadnuť do



dokumentu nazvaného výpoveď a tento dokument mu žalovaný odmietol odovzdať, preto nemohli nastať
účinky doručenia tohto dokumentu, výpovede. Tento list bol žalovanému doručený dňa 05.05.2011.

Žalovaný reagoval na tento list žalobcu stanoviskom zo dňa 10.05.2011, ktoré bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.05.2011. V tomto stanovisku žalovaný uviedol, že dňa 20.04.2011
prostredníctvom štatutárnej zástupkyne v prítomnosti svedkov Q.. X. Z. a H.. X. B. pristúpil na pracovisku
v kancelárii riaditeľky školy k opätovnému osobnému prerokovaniu skončenia pracovného pomeru
žalobcu. Ďalej v tomto stanovisku je uvedené, že žalobca prevzal písomnú výpoveď do vlastných rúk,
aby sa s ňou oboznámil. Vzápätí ju vrátil na stôl so slovami, že s výpoveďou nesúhlasí, že jej prevzatie
nepodpíše a ani ju neprevezme.

Žalobca k tomuto stanovisku žalovaného zaslal list žalovanému zo dňa 30.05.2011 a to tiež
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý bol doručený žalovanému dňa 02.06.2011, v ktorom
žalobca uviedol, že mu bol na stretnutí odovzdaný len návrh dohody. Napriek jeho výslovnej žiadosti mu
nebolo odovzdané jedno písomné vyhotovenie dokumentu, tzv. výpoveď. Opätovne požiadal o zaslanie
rovnopisu tohto dokumentu. Zdôraznil, že štatutárna zástupkyňa žalovaného, ani nikto iný mu dokument
označený ako výpoveď neodovzdala, nikdy ho nedržal v rukách. Jeho obsah nepozná dodnes a preto
sa nemôže vyjadriť k výpovednému dôvodu a k samotnému obsahu výpovede.

Na uvedený list žalobcu žalovaný reagoval listom zo dňa 09.06.2011, v ktorom uviedol, že na žiadosť
žalobcu podanú prostredníctvom jeho právneho zástupcu o zaslanie písomného vyhotovenia výpovede
za účelom oboznámenia sa s obsahom tejto listiny, ako aj s obsahom listiny zápisnice o doručovaní
výpovede zo dňa 20.04.2011, zaslal tieto listiny ako prílohy tohto listu v podobe kópie predmetných listín.
Prílohu č. 1 tohto listu tvorila kópia „Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca, z dôvodu
zrušenia pracovného miesta podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z., v znení neskorších
predpisov (Zákonník práce)“, Prílohu č. 2 kópia „Zápisnica o doručovaní výpovede“. Tento list zo dňa
09.06.2011 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.06.2011.

Na výpovedi zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca z dôvodu zrušenia pracovného miesta
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z., v znení neskorších predpisov (Zákonník práce)
zo dňa 20.04.2011 č. 569/2011 sa nachádza rukou písaný text „Dolupodpísaný týmto prehlasujeme,
že RNDr. Q. Q. bola dňa 20.4.2011 v zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka práce doručená výpoveď, ktorú
odmietol prijať. Z uvedených dôvodov je možné podľa § 38 ods. 4 ZP považovať výpoveď za doručenú.
Q.. X. Z., H.. X. B., vo Zvolene 20.4.2011“. Vedľa mien Q.. X. Z. a Ing. X. B. sa nachádzajú podpisy
menovaných (čl. 25 spisu).

Zo Zápisnice o doručovaní výpovede zo dňa 20.04.2011 (čl. 26-27 spisu) súd zistil, že táto bola
vyhotovená štatutárnou zástupkyňou žalovaného dňa 20.04.2011. Z obsahu zápisnice vyplýva, že
riaditeľka školy túto vyhotovila dňa 20.04.2011 bezprostredne po odmietnutí doručenia výpovede
žalobcovi. Z obsahu zápisnice o doručovaní výpovede vyplýva, že prítomní pri doručovaní výpovede
boli samotná riaditeľka školy, ďalej Mgr. X. Z. a Ing. X. B., keď zápisnica o doručovaní výpovede je
opatrená podpismi riaditeľky školy, tiež Mgr. X. Z. a Ing. X. B.. Títo podpisom na zápisnici potvrdili
skutočnosti obsiahnuté v tejto zápisnici. Zo zápisnice o doručovaní výpovede vyplýva, žeby mal byť
prítomní pri jej spisovaní i Y.. Q. Q., teda žalobca, zápisnica o doručovaní výpovede však neobsahuje
jeho podpis. Z obsahu zápisnice o doručovaní výpovede vyplýva, že žalovaný doručoval dňa 20.04.2011
žalobcovi priamo na pracovisku výpoveď s poukazom na § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ďalej
z nej vyplýva, že riaditeľka školy do vlastných rúk žalobcovi odovzdala písomné vyhotovenie výpovede,
ktorú však žalobca odmietol prevziať, pričom bezprostredne po tomto odmietnutí sa táto skutočnosť
zapísala priamo v písomnom vyhotovení výpovede.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný predložil časť svojho Registratúrneho denníka (ďalej len
„registratúrny denník“), konkrétne stranu 507, keď tvrdil, že pod číslom 569/2011 je zaznamenaný údaj
o tom, že výpoveď zo dňa 20.04.2011 bola žalobcovi doručovaná dňa 20.04.2011 (čl. 284-287 spisu).
K tomuto dôkazu žalovaný predložil i registratúrny poriadok (čl. 402-432 spisu), tiež schválenie tohto
registratúrneho poriadku Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Štátnym archívom Banská Bystrica,
pobočka Zvolen zo dňa 07.02.2006 č. A/I-7/1-2006-282, ktorým bol schválený tento registratúrny
poriadok s účinnosťou od 07.02.2006 (čl. 401 spisu).



K zápisu č. 569/2011 na strane 507 registratúrneho denníka žalovaného na námietku žalobcu žalovaný
potvrdil, že tento záznam nesvedčí o tom, že bola doručovaná výpoveď žalobcovi zo dňa 20.04.2011,
ale že tento údaj svedčí o tom, že v tento deň táto listina, teda výpoveď z pracovného pomeru bola
vyhotovená, keď túto skutočnosť mal súd preukázanú i z výpovede svedka H.. X. B.. Žalovaný na
námietku žalobcu potvrdil, že tento záznam v registratúrnom denníku svedčí o tom, že výpoveď bola
vyhotovená, nie doručovaná žalobcovi.

Ďalej z listu žalovaného zo dňa 06.04.2011 č. 467/2011 súd zistil, že žalovaný týmto listom požiadal
výbor ZO OZ pri Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene o prerokovanie skončenia pracovného pomeru
so žalobcom v súlade s § 74 Zákonníka práce, ktorú žiadosť žalovaný doručil predsedníčke odborovej
organizácie pôsobiacej u žalovaného dňa 06.04.2011, o čom svedčí jej podpis na tomto liste, keď ide
o Y.. U. Z.. Túto skutočnosť mal súd preukázanú jednak zo samotnej tejto žiadosti, ako aj z výpovede
svedkyne Y.. U. Z.. Táto uviedla, že odborová organizácia túto žiadosť neprerokovala z dôvodu, že
skutočnosti, ktoré boli uvedené v tejto žiadosti boli faktom a nedali sa zmeniť, keď aj podľa jej prepočtov
jej bolo jasné, že musí dôjsť k zníženiu stavu zamestnancov. Tiež poukázala na to, že žalobca nebol
členom odborovej organizácie.

Na základe vykonaného a doplneného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná v celom rozsahu.

Základná otázka, ktorá bola v konaní medzi účastníkmi konania sporná bola tá, či žalovaný žalobcovi
doručil výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.04.2011 do vlastných rúk, resp. či mu ju doručoval a
či nastali účinky doručenia výpovede.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa okrem iného i skončenia
pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti doručuje
zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie
je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práca, povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo
zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštu vrátila zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú,
alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.

Z ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná
a doručená, inak je neplatná, čo platí tak v prípade, keď výpoveď dáva zamestnávateľ, i zamestnanec.
Nedoručenie výpovede z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zamestnancovi sankcionuje
Zákonník práce neplatnosťou tejto výpovede. Z ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva,
že výpoveď z pracovného pomeru musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk. Zákonník
práce upravuje len spôsob doručovania písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny, skončenia pracovného
pomeru zamestnanca. V posudzovanom prípade, keďže išlo o výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal
zamestnávateľ, táto výpoveď pre svoju platnosť si vyžadovala doručenie zamestnancovi do vlastných
rúk. Uvedené bol povinný preukázať v konaní žalovaný, keďže žalobcovi dal výpoveď z pracovného
pomeru listom zo dňa 20.04.2011. Z § 38 ods. 4 Zákonníka práca vyplýva, že povinnosť zamestnávateľa
doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Tiež z ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka
práce vyplýva, že písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ide o kogentné ustanovenie Zákonníka práce, ktoré uprednostňuje priame
doručovanie pred doručovaním poštou. Ak zamestnávateľ nedoručí zamestnancovi písomnosť, ktorá by
mala byť podľa Zákonníka práca doručená do vlastných rúk, písomnosť sa považuje za nedoručenú. V
prípade, ak zamestnanec odmietne doručenie písomnosti, platí nevyvrátiteľná domnienka, že písomnosť
bola doručená.

Žalobca v konaní tvrdil, že výpoveď mu nebola doručená vôbec, žalovaný tvrdil, že výpoveď žalobcovi
bola doručená vzhľadom k tomu, že doručovanú výpoveď žalobca odmietol prevziať. V konaní bolo
povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa preukázať, že žalobcovi doručoval výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 20.04.2011, a že nastali účinky jej doručenia, keďže tvrdil, že žalobca odmietol prevziať
výpoveď. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a medzi účastníkmi konania táto skutočnosť nebola



sporná, že dňa 20.04.2011 došlo k stretnutiu žalobcu a štatutárnej zástupkyne žalovaného, riaditeľky
školy v jej kancelárii za účasti zástupcov riaditeľky školy Mgr. X. Z. a Ing. X. B.. Pri tomto stretnutí
bola riešená otázka skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného v súvislosti s organizačnou
zmenou u žalovaného, keď u žalovaného na základe rozhodnutia o organizačnej zmene č. 464/2011
zo dňa 05.04.2011 došlo k organizačnej zmene a v príčinnej súvislosti s touto k skončeniu pracovného
pomeru viacerých zamestnancov žalovaného. Medzi účastníkmi konania nebol spor ani v tom, že
žalovaný ponúkol žalobcovi rozviazanie pracovného pomeru dohodou, čo žalobca odmietol. Žalovaný
pri tomto stretnutí predložil žalobcovi návrh dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.04.2011,
podpísaný žalovaným, a žiadal od žalobcu, aby pristúpil k tomuto návrhu na skončenie pracovného
pomeru dohodou. Žalobca toto odmietol. Vyžiadal si pri tomto stretnutí návrh tejto dohody, keď žalovaný
mu návrh tejto dohody odovzdal, o čom svedčí i skutočnosť, že žalobca návrh tejto dohody o skončení
pracovného pomeru sám predložil do súdneho konania. Napokon i zo svedeckých výpovedí Mgr.
X. Z. a Ing. X. B. vyplýva, že pri tomto stretnutí žalobcovi bolo ponúknuté skončenie pracovného
pomeru dohodou, čo žalobca odmietol. Žalovaný v konaní tvrdil, že potom, čo žalobca odmietol prijatie
návrhu dohody o skončení pracovného pomeru následne žalobcovi doručoval výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 20.04.2011, ktorú žalobca odmietol prevziať. Žalobca popieral tieto tvrdenia žalovaného,
tvrdil, že žalovaný pri tomto stretnutí mu výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.04.2011 vôbec
nedoručoval. Žalovaný ako zamestnávateľ v konaní však preukázal, že žalobcovi dňa 20.04.2011
výpoveď z pracovného pomeru doručoval. Pochybnosti žalobcu o tom, že výpoveď z pracovného pomeru
zo dňa 20.04.2011 k tomuto dňu písomne vôbec nebola vyhotovená vyvracia výpoveď svedka H.. X.
B., i svedkyne Q.. X. Z., keď zo svedeckej výpovede Ing. Jozefa B. vyplýva, že tento pripravoval pre
štatutárnu zástupkyňu žalovaného tak návrh dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj návrh
výpovede z pracovného pomeru, teda zabezpečoval vyhotovenie v písomnej podobe obidvoch listín,
čo bolo zaznamenané do registratúrneho denníka žalovaného. Že ku dňu 20.04.2011 bolo vyhotovené
písomné znenie výpovede z pracovného pomeru pre žalobcu zo dňa 20.04.2011 svedčí záznam na
strane č. 507 registratúrneho denníka žalovaného, kde pod č. 569/2011 je zaznamenané, že k tomuto
dňu výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.04.2011 pre žalobcu bola písomne vyhotovená, tak ako
bol vyhotovený i návrh dohody o skončení pracovného pomeru pre žalobcu, čo je zaznamenané pod
poradovým číslom 572/2011 registratúrneho denníka žalovaného na strane č. 508. Pod č. 568/2011 je
zaznamenané v registratúrnom denníku žalovaného, že ku dňu 20.04.2011 bola písomne vyhotovená
v súvislosti s predmetnou organizačnou zmenou aj výpoveď z pracovného pomeru pre ďalšieho
zamestnanca žalovaného Q.. V. O. a pod č. 570/2011 pre ďalšiu zamestnankyňu žalovaného Mgr.
Miriam G.. V. čísla č. 568/2011 až č. 570/2011 registratúrneho denníka žalovaného nasvedčujú k
tomu a preukazujú to, že ku dňu 20.04.2011 výpovede z pracovného pomeru pre žalobcu a týchto
dvoch ďalších zamestnancov žalovaného boli písomne vyhotovené, keď za týmito poradovými číslami
registratúrneho denníka nasledujú poradové čísla registratúrneho denníka č. 571/2011 až č. 573/2011,
pod ktorými je zaznamenané, že ku dňu 20.04.2011 boli v písomnom vyhotovení vypracované i návrhy
dohôd o skončení pracovného pomeru u všetkých týchto troch zamestnancov, teda i u žalobcu, keď
konkrétne pod č. 572/2011 je zaznamenané písomné vyhotovenie pre žalobcu návrhu dohody o
skončení pracovného pomeru, pod č. 571/2011 návrhu dohody o skončení pracovného pomeru pre
zamestnanca žalovaného Mgr. V. O. a pod č. 573/2011 návrhu dohody o skončení pracovného pomeru
pre zamestnankyňu žalovaného Mgr. Q. G.. Z týchto dôkazov mal súd tak jednoznačne preukázané,
že ku dňu 20.04.2011 výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.04.2011 pre žalobcu bola písomne
vyhotovená. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že záznam v registratúrnom denníku pod č. 569/2011
má svedčať i o doručovaní výpovede zo dňa 20.04.2011 pre žalobcu, nie je tomu tak, čo napokon
uznal i sám žalovaný, tento záznam svedčí len o tom, že k tomuto dňu výpoveď pre žalobcu bola
vyhotovená. O pravosti tohto záznamu súd nemal žiadne pochybnosti, i keď bola predložená len
príslušná časť registratúrneho denníka žalovaného, a len vo fotokópii, avšak žalobca pravosť tejto
fotokópie nerozporoval, a nerozporoval ani tento záznam, len namietal, že nesvedčí o tom, že mu bola
výpoveď doručovaná, čo napokon uznal i žalovaný. Tento dôkaz nemožno teda vyhodnotiť ako dôkaz
preukazujúci doručovanie výpovede žalobcovi, súd ho vyhodnocuje ako dôkaz preukazujúci, že ku dňu
20.04.2011 výpoveď z pracovného pomeru pre žalobcu bola vyhotovená v písomnej forme, čo napokon
vyplýva i zo svedeckej výpovede Ing. X. B.. Týmto pochybnosti žalobcu o tom, že ku dňu 20.04.2011
výpoveď neexistovala, boli vyvrátené. Napriek tejto skutočnosti súd je názoru, že žalovaný preukázal
v konaní, že žalobcovi dňa 20.04.2011 doručoval výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.04.2011
a že nastali účinky doručenia tejto výpovede žalobcovi podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, pretože
žalobca odmietol prevziať túto výpoveď. Rozhodujúcim dôkazom pre preukázanie tejto skutočnosti súd
svedecké výpovede Mgr. X. Z. a Ing. X. B., keď títo boli k týmto skutočnostiam vypočutý ako svedkovia



pred odvolacím konaním, a následne opätovne po odvolacom konaní. Už pred odvolacím konaním
svedkovia pri svedeckých výpovediach potvrdili, že výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi pri stretnutí
dňa 20.04.2011 doručovaná bola. Je nepodstatné, ako vo svojich svedeckých výpovediach svedkovia
označili tento dokument, či ho označili ako návrh výpovede, alebo výpoveď. Svedkovia nemajú právnické
vzdelanie, z tohto pohľadu takého odlišnosti pre nich nie sú právne významné, navyše podľa názoru
súdu ich ani nemôžu odlíšiť. Aj svedkyňa Mgr. X. Z. uviedla, že výpoveď žalobcovi doručovaná pri
tomto stretnutí bola, že on ju odmietol prečítať aj podpísať. Rovnako svedok Ing. X. B. vypovedal,
že žalobcovi pri tomto stretnutí bola predložená výpoveď, ktorú tento neprijal. Doručovanie výpovede
žalobcovi pri tomto stretnutí svedkovia potvrdili aj pri svojich opätovných výpovediach po odvolacom
konaní. Tak ako vyplynulo ďalej z vykonaného dokazovania, žalovaný bol nútený riešiť situáciu, ktorá mu
vznikla u zamestnancov v súvislosti s prijatou organizačnou zmenou. Organizačná zmena sa týkala troch
zamestnancov, medzi inými i žalobcu. Pre všetkých troch zamestnancov žalovaný pripravil skončenie
pracovného pomeru dohodou, keď pripravil návrhy týchto dohôd, ako i výpoveďou. Je nelogické a ničím
nevysvetlené zo strany žalobcu jeho tvrdenie, že ak nepristúpil na dohodu o skončení pracovného
pomeru, čo potvrdil, že tomu tak bolo pri stretnutí dňa 20.04.2011, aby mu žalovaný vôbec nedoručil
výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mal vyhotovenú ku dňu 20.04.2011, keď situáciu v súvislosti
s organizačnou zmenou musel nutne riešiť. Z konania nevyplýva žiaden dôvod pre takýto postup
žalovaného, teda že by tak ako tvrdil žalobca vôbec mu nedoručoval výpoveď z pracovného pomeru
potom, čo odmietol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, resp. k nej pristúpiť. Je možné
pripustiť, že skončenie pracovného pomeru so žalobcom dohodou by bolo finančne pre žalovaného
výhodnejšie, ale keďže žalobca na stretnutí dňa 20.04.2011 sa vyjadril, že dohodu nepodpíše, čo potvrdil,
žalovaný nemal žiaden logický dôvod, aby žalobcovi následne nedoručil výpoveď z pracovného pomeru.
Obidvaja svedkovia, hoci sú zamestnancami žalovaného potvrdili, že výpoveď žalobcovi na pracovisku
dňa 20.04.2011 doručovaná bola a že tento odmietol túto prevziať. Svedčí o tom i zápis na výpovedi
zo dňa 20.04.2011, ktorý je podpísaný obidvoma svedkami, keď títo potvrdili, že tento zápis vykonala
na tejto výpovedi štatutárna zástupkyňa žalovaného potom, čo žalobca odmietol výpoveď prevziať a
oni tento zápis podpísali. Mgr. X. Z. jednoznačne uviedla, že ho podpísala za prítomnosti žalobcu,
Ing. X. B. tento zápis podpísal až po nej, nevedela sa presne vyjadriť kedy, Ing. X. B. vo svedeckej
výpovedi potvrdil, že tento záznam na výpovedi o tom, že žalobcovi bola doručovaná výpoveď a že túto
odmietol prevziať tiež podpísal počas stretnutia dňa 20.04.2011. Či pritom ešte bol i žalobca, to si s
odstupom času nepamätal. Aj zápis na výpovedi (čl. 25 spisu) podpísaný týmito svedkami preukazuje,
že žalobcovi na stretnutí dňa 20.04.2011 výpoveď z pracovného pomeru doručovaná bola a že tento ju
odmietol prevziať. Pritom nie je na vadu, či žalobca bol osobne prítomný aj vtedy, keď zápis podpisoval
H.. X. B., pretože svedkovia na tomto zápise len svojimi podpismi potvrdili osvedčenie skutočnosti,
že žalobcovi výpoveď doručovaná bola a že ju odmietol prevziať, pričom z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, z výpovedí týchto svedkov, že tento zápis bol robený na stretnutí so žalobcom
dňa 20.04.2011. Obidvaja svedkovia, ako súd už uvádza, majú síce pomer k žalovanému, keďže sú
jeho zamestnancami, ale ide o hodnoverných svedkov, občanov, ktorých spôsob života je zárukou toho,
že títo vypovedali pravdu, keď pred svedeckými výpoveďami boli dôsledne poučení podľa § 126 O.s.p.
o povinnosti vypovedať pravdu a o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede, bolo to i
pred ich prvou svedeckou výpoveďou, i pred ich druhou svedeckou výpoveďou, a keďže v súdnom
konaní nebolo preukázané, že by títo vypovedali nepravdivo, súd z ich svedeckých výpovedí vychádzal
pri rozhodovaní pri žalobe žalobcu a dospel k záveru, že ich svedeckými výpoveďami je preukázaná
tvrdená skutočnosť zo strany žalovaného, že výpoveď žalobcovi doručovaná bola a že účinky doručenia
výpovede v zmysle § 38 ods. 4 O.s.p. nastali, keďže žalobca odmietol prevziať výpoveď. Už odvolací
súd v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, a to na základe už prvých svedeckých výpovedí svedkov,
že síce dňa 20.04.2011 žalobcovi výpoveď nebola doručená fyzicky, ale po komplexnom zhodnotení
dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom do odvolacieho konania skôr možno dôjsť k záveru, že
dňa 20.04.2011 žalobcovi výpoveď doručovaná bola a on túto odmietol prevziať. Po odvolacom konaní
doplnením dokazovania výsluchom žalobcu, štatutárnej zástupkyne žalovaného a opätovne výpoveďami
svedkov prvostupňový súd dospel k záveru, že účinky doručenia výpovede u žalobcu nastali. Nastali dňa
20.04.2011. Čo sa týka zápisnice o doručovaní výpovede zo dňa 20.04.2011 (čl. 26-27 spisu), z tejto síce
vyplýva, že by mal byť prítomný pri jej spisovaní i žalobca, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
táto zápisnica bola vyhotovená dňa 20.04.2011 až následne po skončení pohovoru so žalobcom, keď
na tejto zápisnici žalovaný a svedkovia Mgr. X. Z. Ing. X. B. potvrdili svojimi podpismi len skutočnosti,
ktoré sa odohrali pri stretnutí so žalobcom dňa 20.04.2011. Je pravdou, že žalobca pri spisovaní tejto
zápisnice nebol, čo potvrdil i žalovaný i svedkovia. Táto zápisnica však osvedčuje skutočnosti o tom,
že dňa 20.04.2011 výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi zo strany žalovaného doručovaná bola



a že tento ju odmietol prevziať, keď na tomto tiež nič nemení skutočnosť, že žalobca pri spisovaní
tejto zápisnice osobne nebol. Obidvaja svedkovia Mgr. X. Z. i Ing. X. B. pri svedeckých výpovediach
potvrdili, že táto zápisnica bola vyhotovená dňa 20.04.2011, i keď po skončení pohovoru so žalobcom
v kancelárii riaditeľky školy. Nebola teda vyhotovovaná dodatočne, a táto podľa názoru súdu osvedčuje
skutočnosti v nej uvedené, teda že žalobcovi výpoveď doručovaná bola a že ju odmietol prijať. Žalovaný
pri spôsobe doručovania výpovede žalobcovi zvolil zákonný postup, ktorý mu vyplýva z § 38 ods. 1
Zákonníka práce, podľa ktorého písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v
jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Len ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako
doporučenú zásielku. Žalovaný doručovaním výpovede žalobcovi na pracovisku dodržal toto kogentné
ustanovenie Zákonníka práce a v prvom rade doručoval výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi na
pracovisku, čo je obvyklý postup. A teda pokiaľ žalobca v konaní poukazoval, že žalovaný by mal týmto
neobvykle postupovať, a teda že výpoveď mu mal doručovať poštou, nie je tomu tak, ako súd už dôvodí,
keď takýmto spôsobom doručovania žalovaný len dodržal toto kogentné ustanovenie Zákonníka práce
o spôsobe doručovania. Žalobca bol na pracovisku, na pohovor bol pozvaný, tak ako potvrdil. Keďže
žalovaný postupoval čo sa týka doručovania písomnosti skončenia pracovného pomeru žalobcovi v
zmysle tohto zákonného ustanovenia, potom bol i logicky dôvod žalovaného, že si k tomuto doručovaniu
zabezpečil prítomnosť dvoch svedkov, svojich zamestnancov, čo je obvyklý postup zamestnávateľov,
ak doručujú písomnosti ohľadne skončenia pracovného pomeru svojim zamestnancom na pracovisku.
Účinky doručenia výpovede nastali v danom prípade bez ohľadu na to, či žalobca túto výpoveď fyzicky
prevzal do rúk, alebo ju neprevzal, keď žalobca poukazoval na rozporné tvrdenia svedkov v tom, že Mgr.
Jana Z. vypovedala, že výpoveď prevzal do rúk a svedok Ing. X. B. vypovedal, že ju neprevzal, len mu
ju štatutárna zástupkyňa žalovaného posunula po stole pred neho, keďže účinky doručenia nastávajú
bez ohľadu na to, či listinu žalobca prevzal fyzicky do rúk alebo neprevzal. Účinky doručenia nastávajú
tým, že žalobcovi výpoveď doručovaná bola a že tento ju odmietol prevziať, čo mal súd v konaní
preukázané. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 7CoPr/5/2014 zo
dňa 11.06.2014, na ktorý správne poukazoval žalovaný v konaní. K svedeckým výpovediam súd dodáva,
že v nich nezistil žiadne podstatné rozpory, ktoré by spochybňovali jeho záver v tejto veci. Obidvaja
svedkovia potvrdili, že boli súčasne prítomní pri tom, keď štatutárna zástupkyňa žalovaného žalobcovi
doručovala výpoveď z pracovného pomeru, obidvaja potvrdili, že pri tomto doručovaní videli obsah tejto
listiny, svedok Ing. X. B. potvrdil, že túto listinu aj pripravil. Obidvaja svedkovia sa vyjadrili i k zápisu na
výpovedi ohľadne doručovania výpovede žalobcovi a k tomu, že tento ju odmietol prevziať, čo potvrdili
svojimi podpismi na tomto zápise, ktorý bola vyhotovený pri stretnutí dňa 20.04.2011 a nimi aj podpísaný.
Je pravdou, že žalobca v danom spore má postavenie „slabšieho“, keď ak by súd mal pochybnosti o
tom, že by žalobcovi výpoveď doručovaná nebola, určite by sa priklonil na stranu žalobcu a poskytol
mu súdnu ochranu.

Čo sa týka ďalších namietaných dôvodov neplatnosti výpovede, tu súd dopĺňa, že v zmysle § 74
Zákonníka práce bola splnená podmienka prerokovania výpovede zo zástupcami zamestnancov, t.j.
s odborovou organizáciou pôsobiacou u žalovaného, tak ako to preukázal žalovaný, ktorý žiadosť
zo dňa 06.04.2011 o toto prerokovanie doručil predsedníčke odborovej organizácie pôsobiacej u
žalovaného dňa 06.04.2011. Odborová organizácia sa v zákonnej lehote 10 kalendárnych dní od
doručenia tejto žiadosti k výpovedi nevyjadrila, výpoveď neprerokovala, keď potom tu nastala zákonná
domnienka, a to po uplynutí 10 kalendárnych dní od doručenia žiadosti o prerokovanie, že k prerokovaniu
výpovede došlo. V zmysle § 74 Zákonníka práce zástupca zamestnancov bol povinný prerokovať
výpoveď uplatnenú zo strany žalovaného do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
žalovaného. Keďže v tejto lehote nedošlo k prerokovaniu, zo zákona platí, že k prerokovaniu došlo.
Tento dôvod neplatnosti výpovede namietal žalobca preto neopodstatnene.

Ohľadom tvrdenej diskriminácie žalobcu pri výpovedi z dôvodu veku súd poukazuje na to, že táto
diskriminácia ako dôvod neplatnosti výpovede v konaní pred súd preukázaná nebola. K rovnakému
obdobiu na základe rovnakej organizačnej zmeny došlo k skončeniu pracovného pomeru popri žalobcovi
aj u ďalších dvoch zamestnancov a to Q.. Q. G. a Petra O., žalobca v čase výpovede mal vek 62
rokov, Q.. Q. G. 40 rokov a V. O. 49 rokov. Vek týchto ostatných dvoch zamestnancov bol nižší od veku
žalobcu, preto diskriminácia z dôvodu veku nebola v konaní zistená pri skončení pracovného pomeru
so žalobcom. Navyše právo výberu, s ktorým zamestnancom skončí zamestnávateľ pracovný pomer
pre nadbytočnosť je ponechané na rozhodnutí zamestnávateľa a tieto okolnosti súd nie je oprávnený
skúmať ani v prípadnom súdnom konaní.



Čo sa týka ďalšej námietky, resp. ďalšieho dôvodu neplatnosti výpovede, keď žalobca namietal, že
žalovaný mu neponúkol inú vhodnú prácu, súd vykonaným dokazovaním nezistil ani tento dôvod
neplatnosti výpovede, nezistil, že by v čase dania výpovede žalovaný disponoval pracovným miestom,
ktoré by mohol ponúknuť žalobcovi, čím si teda splnil ponukovú povinnosť.

Rovnako súd nezistil ani dôvod neplatnosti výpovede spočívajúci v tom, že by výpoveď bola v rozpore s
dobrými mravmi. Navyše žalobca nekonkretizoval v čom presne by mal rozpor s dobrými mravmi byť, len
formálne poukazoval na to, kedy je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Napriek uvedenému súd
ani tento dôvod neplatnosti výpovede nezistil. Pri výpovedi nezistil konanie žalovaného, ktoré by bolo
zjavne právne neprijateľné a ktoré by nezodpovedalo právnym zásadám, resp. spoločenským normám,
ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Žalobcovi bola daná výpoveď z dôvodu organizačných
zmien, nebol jediným zamestnancom, s ktorým bol skončený pracovný pomer v súvislosti s predmetnou
organizačnou zmenou, k skončeniu pracovného pomeru v dôsledku organizačnej zmeny došlo i s ďalšími
dvomi zamestnancami a to nižšieho veku, než bol vek žalobcu, organizačná zmena bola v konaní
preukázaná, v konaní bolo preukázané, že v príčinnej súvislosti s touto organizačnou zmenou bola daná
i výpoveď žalobcovi z pracovného pomeru, pričom je na zamestnávateľovi a teda bolo na žalovanom
uskutočniť výber zamestnanca, s ktorým skončí pracovný pomer v príčinnej súvislosti s predmetnou
organizačnou zmenou.

Po odvolacom konaní ohľadne preukazovania ďalších dôvodov neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru neboli stranami sporu produkované žiadne dôkazy, ani po odvolacom konaní súd nemal dôvod
odchýliť sa pri vyhodnocovaní týchto ostatných tvrdených dôvodov neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru od svojho pôvodného súdneho rozhodnutia.

Na záver súd už len dodáva, že po odvolacom konaní súd doplnil dokazovanie a vykonal všetky dôkazy,
ktoré navrhovali strany sporu predtým, než po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil dokazovanie
za skončené.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

Nakoľko súd žalobu žalobcu o neplatnosť výpovede zamietol, nutne zamietol i žalobu o náhradu mzdy,
keďže nárok žalobcu na náhradu mzdy je podmienený vyhovením žalobe o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou.

Nakoľko súd dospel k záveru, že účinky doručenia výpovede zo dňa 20.04.2011 nastali dňa 20.04.2011,
neskúmal ďalej, či k skončeniu pracovného pomeru mohlo dôjsť následne, následným doručovaním tejto
výpovede poštou.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151
ods. 3 O.s.p., keď v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, keď ide o takýto prípad, súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).



Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)