Spojená škola, Slančíkovej 2, Nitra


Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11Cpr/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618202916
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4618202916.5

Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: X. O., K..
XX.XX.XXXX, I. O. G. Z. XXX/XX, XXX XX K., Č. D. , právne zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou
Bartovou, so sídlom 949 01 Nitra, Farská 25, IČO: 42 114 101 proti žalovanej: Spojená škola, Slančíkovej
2, 950 50 Nitra, IČO: 00 161 365, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa
20.9.2018 dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi je n e p l a t n é .
II. O trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne súd o celom uplatnenom procesnom
nároku.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca podal dňa 21.11.2019, ktorú odôvodnil tak, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril so
žalovaným ako zamestnávateľom.Pracovnú zmluvu zo dňa 5.1.2017 s dňom nástupu do práce 9.1.2017.
Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 8.1.2019. Dňa 20.9.2018 bol žalobcovi zo strany
žalovaného doručený list ako „Skončenie pracovného pomeru v súlade s § 63 ods. 1 písm e) ZP." V
predmetnom liste oznámil žalovaný žalobcovi, že v „súlade s § 63 os. 1. písm. e) Zákonníka práce s ním
končí zamestnávateľ pracovný pomer dňom 24.9.2018". V odôvodnení sa potom uvádza, že „riaditeľ
školy prijal rozhodnutie č. 1 zo dňa 2.7.2018 o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia
efektívnosti práce" a „organizačné zmeny nadobudli účinnosť 1.9.2018". následne žalovaný zmieňuje
jeho odmietnutie ponúknutého pracovného miesta v pozícií vrátnik. Zároveň ho žalovaný vyzval, aby
odovzdal vybavenie a kľúče Školskej plavárne dňa 21.9.2018 o 13 hod. za prítomnosti osôb uvedených
v dokumente.

Podľa § 66 ods. 1 písm. e) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, ak „sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede". Takéto
dôvody sa však v liste zo dňa 20.9.2018 neuvádzajú. Z odôvodnenia uvedeného v liste vyplýva, že
dôvodom skončenia pracovného pomeru majú byť organizačné zmeny na strane zamestnávateľa.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, ak „sa
zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách."
Podľa § 62 ods. 1 ZP ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa § 62 ods. 3 písm. a) ZP, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov
uvedených v §63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) ZP je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer u
zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť
rokov.



Podľa §62 ods. 7 ZP výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončení sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Žalobca listom zo dňa 21.9.2018 zaujal stanovisko k obsahu písomnosti „Skončenie pracovného pomeru
v súlade s ust. §63 ods. 1 písm. e) ZP". V Oznámení zo dňa 21.9.2018 žalobca súčasne oznámil
žalovanému ako zamestnávateľovi, že skončenie jeho pracovného pomeru považuje za neplatné
a že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Žalobca má za to, že výpoveď daná
žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi zo dňa 20.9.2018 nespĺňa materiálne
náležitosti právneho úkonu smerujúceho k platnému skončeniu pracovného pomeru. Pokiaľ ide o
materiálne nedostatky napadnutého skončenia pracovného pomeru, z prejavu vôle žalovaného ako
zamestnávateľa nie je možné určiť, z akého zákonného dôvodu je žalobcovi ako zamestnancovi
daná výpoveď, keď citácia Zákonníka práce sa nezhoduje so špecifikovaním zákonného ustanovenia
Zákonníka práce (výpovedný dôvod organizačné zmeny a odkaz na ust. §63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce. Rovnako tak žalovaný ako zamestnávateľ nesprávne uvádza deň skončenia pracovného pomeru,
keď vo výpovedi presne určuje deň jeho skončenia a to o 4 dni po prevzatí skončenia pracovného
pomeru zamestnancom. Pritom žalovanému ako školskému zariadeniu s množstvom zamestnancov,
musí byť, resp. by bezpodmienečne malo byť zrejmé aká právna úprava skončenia pracovného pomeru
a následkov s ním spojených. Žalobca sa domáha jednak určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 20.9.2018 a jednak priznania náhrady mzdy a to v sume priemerného
mesačného zárobku od 21.9.2018 do času, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal tento rozsudok:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru v súlade § 63 ods. 1 písm. e) ZP zo dňa 20.9.2018 dané
žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi je neplatné.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku
za obdobie od 21.9.2018 do času, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2019 uviedol, že ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej, dôvodom
skončenia pracovného pomeru malo byť porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Žalovaná predložila
dôkazy na podporu svojich tvrdení o porušení, či dokonca viacnásobnom porušovaní pracovnej disciplíny
žalobcom. Žalobca poukazuje na písomnú výpoveď žalovanej zo dňa 20.9.2018 doručenú žalobcovi dňa
20.9.2018. V skutkovom vymedzení výpovede žalovaná uvádza, že „riaditeľ školy prijal rozhodnutie č.1
zo dňa 2.7.2018 o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce - vyvolané
znížením počtu tried o 3 triedy v šk. roku 2018/2019. Organizačné zmeny pre šk. rok 2018/2019
nadobudli účinnosť 1.9.2018".
V písomnej výpovedi žalovanej, doručenej žalobcovi, sa neuvádzajú skutočnosti, ktoré žalovaná uvádza
vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o neplatnosti alebo
platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu z titulu písomnej výpovede žalovanej zo dňa 20.9.2018,
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 20.9.2018, s v nej uvedenými obsahovými náležitosťami. Keďže
písomná výpoveď obsahuje odkaz na ust. § 63 ods. 1 písm.e) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP") a skutkovo sa v nej uvádza, že došlo k prijatiu
rozhodnutia riaditeľa školy o znížení stavu zamestnancov, nie je dôvod, aby súd prejednával a vykonával
dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré uvádza žalovaná vo vyjadrení k žalobe.
Súčasne poukazujú na nasledovné rozhodnutia súdov: Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1M
Cdo 2/2008, zo dňa 28.júla 2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 278/2007, zo
dňa 25.11.2008: Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva výpoveď, musí byť vždy uvedený
v zrušujúcom písomnom prejave. Ak by výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je neplatná a
to bez ohľadu na to, či u zamestnanca aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V
písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia,
ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede, nespôsobuje
jej neplatnosť. V prípade, ak niektoré výpovedné dôvody uvedené v tomto odseku obsahujú viac
výpovedných dôvodov súčasne, zamestnávateľ je povinný vo výpovedi uviesť, na základe ktorého
konkrétneho výpovedného dôvodu dáva zamestnancovi výpoveď. Ak tak neurobí a z obsahu výpovede
táto skutočnosť nevyplýva, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. V písomnej výpovedi uvedený dôvod
výpovede nemôže zamestnávateľ dodatočne meniť.



Skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe písomnej výpovede žalovanej zo dňa 20.9.2018 je
nutné považovať za neplatné a to predovšetkým z nasledovných dôvodov:
- Odkaz na ust. § 63 ods. 1 písm. e) ZP je v rozpore so skutkovým vymedzením dôvodu výpovede,
pričom s poukazom na ust. § 61 ods. 2 ZP dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť,
- Skutkové vymedzenie výpovede - rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, nemožno považovať
relevantné, nakoľko žalovaná nemohla platne rozhodnúť o znížení stavu zamestnancov tak, aby sa toto
rozhodnutie malo vzťahovať práve na žalobcu, resp. prijatím právne záväzného rozhodovania žalovanej
o zrušení pracovnej pozície žalobcu (plavčík) žalovaná porušila právne predpisy,
- Druh práce, ktorú žalobca vykonával u žalovanej bol prevádzkový zamestnanec (plavčík).

V zmysle ustanovenia §19 ods. 4 zák. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
(ďalej len „ZoOPRVZ"), umelé kúpalisko je krytý stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení
využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.

Podľa ust. § 19 ods. 9 písm. n) bod 2 ZoOPRVZ, prevádzkovateľ umelého kúpaliska je povinný
zabezpečiť stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov tak, aby na plavecký bazén s dĺžkou do 25
metrov dohliadal aspoň jeden plavčík.
Keďže žalobca bol jediným zamestnancov žalovanej, ktorý mal ako druh práce uvedené plavčík, práve a
jedine prostredníctvom neho žalovaná plnila svoje zákonné povinnosti v zmysle ZoOPRVZ. U žalovanej
nie je možné zrušiť pracovnú pozíciu plavčík, ktorú žalobca vykonával, pričom práve zrušenie pracovnej
pozície žalobcu je skutkovo vymedzené v písomnej výpovedi žalovanej zo dňa 20.9.2018 ako výpovedný
dôvod.
Ak by aj žalovaná platne zrušila pracovnú pozíciu žalobcu (ktorú zo zákona nutne musí mať vytvorenú)
prijatím iného zamestnanca do pracovnej pozície plavčík, by žalovaná porušila ust. §61 ods.3 ZP, pričom
žalobca má vedomosť, že na pracovnú pozíciu plavčík nastúpil po ňom ihneď nový zamestnanec.
Majú zato, že žalovaná porušila povinnosť uvedenú v ust. §74 ZP a neprerokovala výpoveď so
zástupcami zamestnancov, ktorí u žalovanej pôsobia.
Ďalším nedostatkom písomnej výpovede (hoci nezakladajúcim jej neplatnosť) je i určenie konkrétneho
dátumu skončenia pracovného pomeru v dôsledku doručenia výpovede, čo je v rozpore s ust. § 62 ods.
1 ZP, podľa ktorého, ak je daní výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Súd uznesením č.k. 11Cpr/57/2018-34 zo dňa 7.1.2019 vyzval žalobcu okrem predloženia písomného
vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej, aj na uvedenie ďalších skutočností a označenia dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca v písomne podanej žalobe zo dňa 20.11.2018 ak aj v predmetnom vyjadrení uviedol všetky
relevantné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie súdu o neplatnosti či platnosti skončenia
jeho pracovného pomeru z titulu písomnej výpovede žalovanej zo dňa 20.9.2018.
Z dôvodov uvedených vyššie, žalobca nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa bližšie k listinným dôkazom
predložených žalovanou. Žalobca však popiera, že by sa počas trvania pracovného pomeru dopustil
konania, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ak by k takémuto
konaniu prišlo, bolo by nepochybne prinajmenšom predmetom písomného upozornenia zo strany
žalovanej (čo sa nestalo).
Žalobca opiera svoje tvrdenia o dôkazy predložené súdu súčasne so žalobou a súčasne súdu predkladá
tiež mzdové listy za mesiace apríl, máj a jún 2018 za účelom výpočtu a určenia priemerného zárobku
žalobcu s poukazom na ust. § 79 ods. 1 a ust. §134 ods. 2 ZP. Žalobca vyčísľuje svoj priemerný zárobok
vo výške 498,73 eur.

2./ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2018 uviedol, že škola si vybudovala školský bazén
z mimorozpočtových prostriedkov, ktorý slúži na tréningový proces plavcov Športového gymnázia,
vyučovanie telesnej výchovy a taktiež pre ubytovaných žiakov na školskom internáte.
Z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti žiakov, škola zamestnáva plavčíka. Jeho pracovná doba je
od 13,00 do 20,30 hod.
Plavčíkom bola P. O., ktorá po skončení pracovnej doby cestou domov vo večerných hodinách bola
fyzicky napadnutá. Následkom čoho bola práceneschopná a nemohla v plnej miere vykonávať funkciu
plavčíka. Preto bola dočasne preradená na inú prácu.
Pracovná zmluva s p. X. O. bola uzavretá dňa 5.1.2017 s nástupom do práce 9.1.2017 na dobu určitú do
8.1.2018. Dohodnutý druh práce - prevádzkový zamestnanec - plavčík. Dňa 15.12.2017 bola podpísaná
Dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 5.1.2017, ktorá sa mení dňom 8.1.2018 z dôvodu
predĺženia pracovnej zmluvy do 8.1.2019.



Pána X. O. poznajú dlhšiu dobu, pretože na tunajšej škole pôsobí ako pedagogický zamestnanec
jeho manželka I. O.. Ako riaditeľ školy si bol vedomý, že zamestnaním pána O. ako plavčíka ide do
určitého rizika. Predpokladal, že využije túto pracovnú príležitosť a pracovné povinnosti si bude plniť bez
problémov aj z toho dôvodu, že na škole pracuje jeho manželka a nebude jej robiť hanbu.
Na tunajšej škole študuje 1100 žiakov, škola má 217 zamestnancov, z toho vyše 130 pedagogických
zamestnancov. Na školskom internáte je ubytovaných 282 študentov.
Kvalitu vody v bazéne má na starosti H.. V. a strojovňu H.. Q.. Často bolo potrebné zabezpečiť čistotu
priestorov bazéna upratovačkami, pretože hygienu priestorov v bazéne p. O. zanedbával. Vážnym
nedostatkom bolo čistenie stien a dna bazéna automatickým vysávačom, ktorý prakticky nepoužíval, čo
malo za následok, že v dolnej časti bazéna sa objavovali nečistoty. Viac - menej pravidelne ho H.. V.
a H.. Q. informovali o nedostatkoch v čistote priestorov školského bazéna. Po dohovore z jeho strany
sľúbil, že urobí nápravu.
K zhoršeniu plnenia pracovných povinností prišlo na začiatku júla tohto roka, kedy sa voda z bazéna
vypustila a robilo sa čistenie stien, dna bazéna, taktiež výmena piesku vo filtroch atď. V. O. sa do tejto
práce nezapojil a preto ho presunul na školský internát za vrátnika. Tam počas júla odslúžil 10 nočných
služieb. Následne ho informoval o racionalizačných opatreniach, ktoré musí urobiť z dôvodu zníženia
počtu žiakov a tým aj počtu tried. Zároveň mu bola ponúknutá Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 5.1.2017 z dôvodu preradenia na inú prácu v súlade s § 55 ods. 5 Zákonníka práce - prevádzkový
zamestnanec Št. vrátnik aj nočný. Túto dohodu odmietol. Počas mesiaca september 2018 po odmietnutí
uvedeného pracovného miesta sa výrazným spôsobom zhoršil jeho prístup k plneniu si pracovných
povinností, pretože každý deň porušoval pracovnú disciplínu tým, že sa nezdržoval v priestoroch bazéna,
ale na školskom dvore, pričom fajčil a neustále telefonoval. Denne to bolo niekoľko hodín. Osobne ho
upozorňoval viac-menej každodenne pri odchode z práce, že jeho pracovné miesto je v priestoroch
bazéna a nie na školskom dvere. Zároveň mu zdôraznil, že ohrozuje zdravie a bezpečnosť žiakov, ktorí
sú v bazéne. Keďže sa to opakovalo sústavne, upozornil ho na to, že vzhľadom na sústavné porušovanie
pracovnej disciplíny dostane výpoveď pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Jeho reakcia bola v tom
zmysle, že „však ma tu necháš a výpoveď mi nedáš".
Na základe týchto jeho vyjadrení mu bolo jasné, keďže niekoľkokrát na školskom dvore diskutoval s
p. X. F. ml. kandidátom na primátora mesta K., že v prípade jeho zvolenia zo školy plánuje odísť.
H.. V. a H.. Q. si dovolili upozorniť p. O. na to, že v priestoroch bazéna je nečistota, nie sú upratané
sociálne zariadenia, nepoužíva automatický vysávač, čím znehodnocujú kvalitu vody. Reakcia p. O. bola
neprimeraná a takmer fyzicky napadol H.. Q. a H.. V., o čom ho informovala p. zástupkyňa Q.. Následne
menovaných oslovil a išli za p. O. vyjasniť si tieto veci. Opätovne slovne nevyberaným spôsobom
napadol menovaných a hrozilo aj ich fyzické napadnutie. Po tomto stretnutí sa rozhodol rozviazať
pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 1.3.2019 uviedol, že naďalej trvá na okamžitom zrušení
pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, pretože p. O. fyzicky a psychicky
napadol H.. Q. a H.. V. na školskom dvore, na ktorom sa pohybovali aj žiaci školy. Po príchode riaditeľa
školy a zástupkyne riaditeľa p. Q. naďalej hrubým spôsobom napádal oboch menovaných. Celý problém
vznikol na základe upozornenia p. O., že si neplní pracovné povinnosti plavčíka a hrozia značné škody
- vypustenie vody z bazény, odstránenie nečistôt, príp. vzniknutých plesní.
Uvedené konanie pána O. považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože napadol
spoluzamestnancov a len vďaka príchodu riaditeľa školy a zástupkyne riaditeľa školy sa podarilo zabrániť
ich fyzickému napadnutie. V súlade so súdnou praxou sa rozhodol na základe uvedených skutočností,
že ďalšia prítomnosť pána O. na pracovisku nie je možná. Zároveň bral do úvahy aj jeho prístup
k plneniu si pracovných povinností počas jeho pôsobenia na ich škole - sústavné sa zdržiavanie na
školskom dvore, pričom bola ohrozená bezpečnosť žiakov nachádzajúcich sa v bazéne. Viac-menej
každodenne bol zo strany riaditeľa školy upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny. Taktiež
zdôrazňuje, že na miesto plavčíka nebol prijatý nový zamestnanec, ale naspäť sa vrátila na miesto
plavčíčky p. O. P. po dlhšej rekonvalenscencii. Preto aj pán O. mal pracovnú zmluvu na dobu určitú.
Žalobca popiera vo svojom vyjadrení zo dňa 28.1.2019, že by sa počas trvania pracovného pomeru
dopustil konania, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V súlade
so súdnou praxou a ustanoveniami Zákonníka práce, fyzické a psychické napadnutie spolupracovníkov
je závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré v tomto prípade viedlo riaditeľa školy k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru (tzv. hodinová výpoveď).Žiada súd, aby žalobu pána X. O. v plnej miere
zamietol. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.10.2019 uviedol, že omylom sa stalo,



že obsah inej listiny, ktorá mala byť tiež výpoveďou sa skopíroval do výpovede, ktorú doručili žalovanému
a je si vedomý formálnych nedostatkov vo výpovedi, avšak bolo to spôsobené vypätou situáciou.

3. / Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou zo dňa
5.1.2017, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 15.12.2017, výpoveďou zo dňa 20.9.2018 na čl. 8,
oznámením na čl. 13, pracovnou náplňou na čl. 24, rozhodnutím č. 1 o znížení stavu zamestnancov
Spojenej školy, W. 2, K., záznamami žalovaného na č.l.32,33, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 31.8.2018, vyjadrením odborovej organizácie zo dňa 20.9.2018 na čl. 49, súd zistil tento skutkový
stav:

Strany sporu uzatvorili dňa 5.1.2017 pracovnú zmluvu na dobu určitú - do 8.1.2018 s dohodnutým
druhom práce - prevádzkový zamestnanec (plavčík) s miestom výkonu práce zamestnanca - Spojená
škola Slančíkovej 2, K.. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2017 došlo k zmene
obsahu pracovnej zmluvy a to tak, že táto pracovná zmluva bola predĺžená do 8.1.2019, pričom táto
dohoda tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 5.1.2017 a nadobudla účinnosť 8.1.2018.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy z 31.8.2018 vyplýva, že došlo k pokusu o dohodu o zmene
obsahu pracovnej zmluvy odo dňa 1.9.2018 z dôvodu preradenia na inú prácu - podľa § 55 ods. 5
ZP, prevádzkový zamestnanec (vrátnik, aj nočný na ŠI), avšak žalobca túto dohodu nepodpísal. Dňa
20.9.2018 bola žalobcovi doručená výpoveď zo dňa 20.9.2018 a to podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ktorý
pracovný pomer sa končí dňom 24.9.2018 na základe toho, že riaditeľ školy prijal rozhodnutie č. 1 zo
dňa 2.7.2018 o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce - vyvolané
znížením počtu tried o tri triedy v šk.r. 2018/2019. Organizačné zmeny pre šk.r. 2018/2019 nadobudli
účinnosť 1.9.2018. Riaditeľ školy mu 3.9.2018 ponúkol Dohodu o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej
dňa 5.1.2017 a v uvedenej dohode mu bolo ponúknuté pracovné miesto na školskom internáte pozícii
vrátnik. Zároveň bol upozornený, že ak túto ponuku nepríjme, bude s ním rozviazaný pracovný pomer.
písomne sa vyjadril, že s touto dohodou nesúhlasí, ponúknuté pracovné miesto neprijíma, čo potvrdil
svojím podpisom. Zároveň bol vyzvaný, aby odovzdal vybavenie a kľúče školskej plavárne 21.9.2018.
Z oznámenia žalobcu zo dňa 21.9.2018 na čl. 13, vyplýva, že mu bol doručený list označený ako
Skončenie pracovného pomeru v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) ZP, pričom podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP,
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, ak „sú u zamestnanca dôvody pre ktoré
by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi
výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne
upozornený na možnosť výpovede a takéto dôvody v liste zo dňa 20.9.2018 sa neuvádzajú, preto
oznamuje, že skončenie pracovného pomeru vykonané listom zo dňa 20.9.2018 považuje za neplatné
a trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával.

4. / Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zamedziť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohlo okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny : pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny,
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledních 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písemné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ , ktorý
je agenturou dočasného zamestnávania aj ak sa zamestnanec stane nadbytečným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.



Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , k zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 214 odsek 1, 3 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatněného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym
rozsudkom rozhodnúť, či tu je alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo z časti závisí rozhodnutie vo
veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom
nároku.

5./ Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1M Cdo 2/2008, zo dňa 28.júla 2008, Vo výpovedi
z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale ja skutkovo konkretizovať
(vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa § 61 ods. 2 Zákonníka
práce neplatná. Dôvod výpovede z pracovného pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným
spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je
nezameniteľný s inými skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou
právneho predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa §63
ods. 1 Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom
(skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je
zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer
skončený a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré
výpoveď neobsahuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do
všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z
pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola
daná zamestnancovi výpoveď.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 278/2007, zo dňa 25.11.2008: Výpovedný dôvod, pre
ktorý zamestnávateľ dáva výpoveď, musí byť vždy uvedený v zrušujúcom písomnom prejave. Ak by
výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je neplatná a to bez ohľadu na to, či u zamestnanca aj v
skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť
citáciou príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré
sa stalo dôvodom výpovede, nespôsobuje jej neplatnosť. V prípade, ak niektoré výpovedné dôvody
uvedené v tomto odseku obsahujú viac výpovedných dôvodov súčasne, zamestnávateľ je povinný vo
výpovedi uviesť, na základe ktorého konkrétneho výpovedného dôvodu dáva zamestnancovi výpoveď.
Ak tak neurobí a z obsahu výpovede táto skutočnosť nevyplýva, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. V
písomnej výpovedi uvedený dôvod výpovede nemôže zamestnávateľ dodatočne meniť.

6./ Zákonník práce z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti
Zákonníka práce nevymedzuje pojem „právny úkon". Z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho
zákonníka na pracovnoprávne účely treba používať pojem „právny úkon" tak, ako ho vymedzuje
Občiansky zákonník. Podľa § 34 OZ právnym úkonom aj pre pôsobnosti Zákonníka práce je prejav vôle,
ktorý smeruje najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom vôle spájajú. Legálna definícia právneho úkonu, tak ako ho zakotvuje OZ, znamená,
že ak sa v praxi nenaplnia všetky definičné znaky právneho úkonu, nejde o právny úkon, a preto nie je
v tejto súvislosti relevantná ani otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu. Náležitosťami prejavu
vôle sú jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma. Prejav vôle konajúceho subjektu
musí byť z formálneho hľadiska zrozumiteľný a z obsahového hľadiska určitý. Nezrozumiteľnosť prejavu
vôle spočíva najmä v nedostatkoch vo vyjadrovaní a neurčitosť prejavu vôle spočíva v obsahových
nedostatkoch prejavu vôle. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa ani pomocou výkladu nedá zistiť, čo ním
chcel účastník vyjadriť. Výklad prejavu vôle smeruje len k vyjasnenie jeho obsahu. Výkladom nemožno



nahradzovať obsah a skutočnú vôľu toho , kto konal. Nezrozumiteľný alebo neurčitý prejav vôle je v
pracovnom práve neplatný.

7./ Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd žalobu v časti o určenie skončenia pracovného
pomeru za neplatné za preukázanú. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovi
bola daná výpoveď zo strany žalovaného dňa 20.9.2018, pričom v tento deň bola žalobcovi táto
výpoveď aj doručená, pričom skončenie pracovného pomeru bolo uvedené ako výpovedný dôvod podľa
§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe písomnej
výpovede žalovanej zo dňa 20.9.2018 súd považuje za neplatné predovšetkým z dôvodu, že výpoveď
bola vymedzená tak, že ju zamestnávateľ dáva podľa § 63 ods.1 písm.e ) Zákonníka práce (t.j. pre
dôvod, pre ktorý by mohol s ním zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede), pričom žalovaný skutkovo vymedzil
dôvod výpovede tak, že došlo k prijatiu rozhodnutia riaditeľa školy o znížení stavu zamestnancov. V
písomných stanoviskách žalovaného zo dňa 13.12.2018, doručené súdu 20.12.2018 ako aj zo dňa
25.2.2019, doručené súdu 1.3.2019 jednoznačne vyplýva, že dôvod ku skončeniu pracovného pomeru
bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu , ktorý mal napadnúť spoluzamestnancov,
pričom takýto výpovedný dôvod a vyjadrenie zo strany žalovaného žalobcovi nikdy nebol doručený
a tento sa k takémuto porušeniu pracovnej disciplíny nikdy nemal možnosť vyjadriť. To, že došlo k
zmene výpovedného dôvodu uviedol na pojednávaniach dňa 6.8.2019 ako aj 22.10.2019 štatutárny
zástupca. Sám štatutárny zástupca na pojednávaní dňa 22.10.2019 uviedol, že sú si vedomí formálnych
nedostatkov vo výpovedi, nakoľko sa omylom stalo, že obsah prvej výpovede, ktorá nebola doručená
žalobcovi sa skopíroval do druhej výpovede, ktorá výpoveď je predmetom tohto konania, t.j. uznal,
že žalobcovi bola doručená fakticky zmätočná výpoveď a teda, že išlo o nezrozumiteľný a neurčitý
prejav vôle vyjadrený v písomnej výpovedi žalovaného zo dňa 20.9.2018 a teda neplatný právny úkon.
Vzhľadom k tomu, že došlo aj v priebehu po doručení výpovede žalobcovi k zmene dôvodu výpovede je
výpoveď neplatná aj pre túto skutočnosť, nakoľko v zmysle § 61 ods. 2 posledná veta, dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť. S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd potom rozhodol tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

8./ Súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom, nakoľko boli dané a zistené podmienky pre
takýto postup podľa § 214 CSP, najmä vzhľadom na účelnosť , kedy najskôr rozhodol o základe
uplatneného procesného nároku, pričom po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku v ďalšom štádiu
konania rozhodne aj o uplatnenom mzdovom nároku žalobcu.
9./ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.
Podľa § 262 ods. 3 CSP ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže
rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, kterým rozhodne o všetkých uplatnených
procesných nárokoch, alebo o celom uplatnenom procesním nároku.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol v predmetnej veci medzitýmnym rozsudkom, zároveň rozhodol o
trovách konania tak, že o nich bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených
procesných nárokoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).