Spojená škola, Slančíkovej 2, Nitra


Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11Cpr/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618202916
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4618202916.6

Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: X. O., K..
XX.XX.XXXX, I. O. G. Z. XXX/XX, XXX XX K., Č. D. , právne zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou
Bartovou, so sídlom 949 01 Nitra, Farská 25, IČO: 42 114 101 proti žalovanej: W. škola, W. 2, XXX XX
K., IČO: 00 161 365, v konaní o náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.759, 16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 149, 62 eur od 13.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 498,73 eur od 13.11.20018 do zaplatenia,
zo sumy 498,73 eur od 13.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 498,73 eur od 13.1.2019 do zaplatenia a zo
sumy 113,35 eur od 13.2.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca podal dňa 21.11.2018 žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy 21.11.2019, ktorú odôvodnil tak, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako
zamestnávateľom. Pracovnú zmluvu zo dňa 5.1.2017 s dňom nástupu do práce 9.1.2017. Pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 8.1.2019. Dňa 20.9.2018 bol žalobcovi zo strany žalovaného
doručený list ako „Skončenie pracovného pomeru v súlade s § 63 ods. 1 písm e) ZP.“ V predmetnom
liste oznámil žalovaný žalobcovi, že v „súlade s § 63 os. 1. písm. e) Zákonníka práce s ním končí
zamestnávateľ pracovný pomer dňom 24.9.2018“. V odôvodnení sa potom uvádza, že „riaditeľ školy
prijal rozhodnutie č. 1 zo dňa 2.7.2018 o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia
efektívnosti práce“ a „organizačné zmeny nadobudli účinnosť 1.9.2018“. následne žalovaný zmieňuje
jeho odmietnutie ponúknutého pracovného miesta v pozícií vrátnik. Zároveň ho žalovaný vyzval, aby
odovzdal vybavenie a kľúče Školskej plavárne dňa 21.9.2018 o 13 hod. za prítomnosti osôb uvedených
v dokumente.
Žalobca listom zo dňa 21.9.2018 zaujal stanovisko k obsahu písomnosti „Skončenie pracovného pomeru
v súlade s ust. §63 ods. 1 písm. e) ZP“. V Oznámení zo dňa 21.9.2018 žalobca súčasne oznámil
žalovanému ako zamestnávateľovi, že skončenie jeho pracovného pomeru považuje za neplatné a že
trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Žalobca má za to, že výpoveď daná žalovaným
ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi zo dňa 20.9.2018 nespĺňa materiálne náležitosti
právneho úkonu smerujúceho k platnému skončeniu pracovného pomeru. Pokiaľ ide o materiálne
nedostatky napadnutého skončenia pracovného pomeru, z prejavu vôle žalovaného ako zamestnávateľa
nie je možné určiť, z akého zákonného dôvodu je žalobcovi ako zamestnancovi daná výpoveď, keď
citácia Zákonníka práce sa nezhoduje so špecifikovaním zákonného ustanovenia Zákonníka práce
(výpovedný dôvod organizačné zmeny a odkaz na ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
Rovnako tak žalovaný ako zamestnávateľ nesprávne uvádza deň skončenia pracovného pomeru,
keď vo výpovedi presne určuje deň jeho skončenia a to o 4 dni po prevzatí skončenia pracovného
pomeru zamestnancom. Pritom žalovanému ako školskému zariadeniu s množstvom zamestnancov,
musí byť, resp. by bezpodmienečne malo byť zrejmé aká právna úprava skončenia pracovného pomeru
a následkov s ním spojených. Žalobca sa domáha jednak určenia neplatnosti skončenia pracovného



pomeru výpoveďou zo dňa 20.9.2018 a jednak priznania náhrady mzdy a to v sume priemerného
mesačného zárobku od 21.9.2018 do času, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal tento rozsudok:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru v súlade § 63 ods. 1 písm. e) ZP zo dňa 20.9.2018 dané
žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi je neplatné.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku
za obdobie od 21.9.2018 do času, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2019 uviedol, že ako vyplýva z vyjadrenia žalovanej, dôvodom
skončenia pracovného pomeru malo byť porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Žalovaná predložila
dôkazy na podporu svojich tvrdení o porušení, či dokonca viacnásobnom porušovaní pracovnej disciplíny
žalobcom. Žalobca poukazuje na písomnú výpoveď žalovanej zo dňa 20.9.2018 doručenú žalobcovi dňa
20.9.2018. V skutkovom vymedzení výpovede žalovaná uvádza, že „riaditeľ školy prijal rozhodnutie č.1
zo dňa 2.7.2018 o znížení stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce - vyvolané
znížením počtu tried o 3 triedy v šk. roku 2018/2019. Organizačné zmeny pre šk. rok 2018/2019
nadobudli účinnosť 1.9.2018“.
V písomnej výpovedi žalovanej, doručenej žalobcovi, sa neuvádzajú skutočnosti, ktoré žalovaná uvádza
vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o neplatnosti alebo
platnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu z titulu písomnej výpovede žalovanej zo dňa 20.9.2018,
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 20.9.2018, s v nej uvedenými obsahovými náležitosťami. Keďže
písomná výpoveď obsahuje odkaz na ust. § 63 ods. 1 písm.e) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) a skutkovo sa v nej uvádza, že došlo k prijatiu
rozhodnutia riaditeľa školy o znížení stavu zamestnancov, nie je dôvod, aby súd prejednával a vykonával
dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré uvádza žalovaná vo vyjadrení k žalobe.
Súčasne poukazujú na nasledovné rozhodnutia súdov: Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1M
Cdo 2/2008, zo dňa 28.júla 2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 278/2007, zo
dňa 25.11.2008: Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva výpoveď, musí byť vždy uvedený
v zrušujúcom písomnom prejave. Ak by výpoveď výpovedný dôvod neobsahovala, je neplatná a
to bez ohľadu na to, či u zamestnanca aj v skutočnosti niektorý z týchto dôvodov existoval. V
písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia,
ale aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede, nespôsobuje
jej neplatnosť. V prípade, ak niektoré výpovedné dôvody uvedené v tomto odseku obsahujú viac
výpovedných dôvodov súčasne, zamestnávateľ je povinný vo výpovedi uviesť, na základe ktorého
konkrétneho výpovedného dôvodu dáva zamestnancovi výpoveď. Ak tak neurobí a z obsahu výpovede
táto skutočnosť nevyplýva, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. V písomnej výpovedi uvedený dôvod
výpovede nemôže zamestnávateľ dodatočne meniť.
Skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe písomnej výpovede žalovanej zo dňa 20.9.2018 je
nutné považovať za neplatné a to predovšetkým z nasledovných dôvodov:
- Odkaz na ust. § 63 ods. 1 písm. e) ZP je v rozpore so skutkovým vymedzením dôvodu výpovede,
pričom s poukazom na ust. § 61 ods. 2 ZP dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť,
- Skutkové vymedzenie výpovede - rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, nemožno považovať
relevantné, nakoľko žalovaná nemohla platne rozhodnúť o znížení stavu zamestnancov tak, aby sa toto
rozhodnutie malo vzťahovať práve na žalobcu, resp. prijatím právne záväzného rozhodovania žalovanej
o zrušení pracovnej pozície žalobcu (plavčík) žalovaná porušila právne predpisy,
- Druh práce, ktorú žalobca vykonával u žalovanej bol prevádzkový zamestnanec (plavčík).
V zmysle ustanovenia § 19 ods. 4 zák. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
(ďalej len „ZoOPRVZ“), umelé kúpalisko je krytý stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení
využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.
Podľa ust. § 19 ods. 9 písm. n) bod 2 ZoOPRVZ, prevádzkovateľ umelého kúpaliska je povinný
zabezpečiť stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov tak, aby na plavecký bazén s dĺžkou do 25
metrov dohliadal aspoň jeden plavčík.
Keďže žalobca bol jediným zamestnancov žalovanej, ktorý mal ako druh práce uvedené plavčík, práve a
jedine prostredníctvom neho žalovaná plnila svoje zákonné povinnosti v zmysle ZoOPRVZ. U žalovanej
nie je možné zrušiť pracovnú pozíciu plavčík, ktorú žalobca vykonával, pričom práve zrušenie pracovnej



pozície žalobcu je skutkovo vymedzené v písomnej výpovedi žalovanej zo dňa 20.9.2018 ako výpovedný
dôvod.
Ak by aj žalovaná platne zrušila pracovnú pozíciu žalobcu (ktorú zo zákona nutne musí mať vytvorenú)
prijatím iného zamestnanca do pracovnej pozície plavčík, by žalovaná porušila ust. §61 ods.3 ZP, pričom
žalobca má vedomosť, že na pracovnú pozíciu plavčík nastúpil po ňom ihneď nový zamestnanec.
Majú zato, že žalovaná porušila povinnosť uvedenú v ust. §74 ZP a neprerokovala výpoveď so
zástupcami zamestnancov, ktorí u žalovanej pôsobia.
Ďalším nedostatkom písomnej výpovede (hoci nezakladajúcim jej neplatnosť) je i určenie konkrétneho
dátumu skončenia pracovného pomeru v dôsledku doručenia výpovede, čo je v rozpore s ust. § 62 ods.
1 ZP, podľa ktorého, ak je daní výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Súd uznesením č.k. 11Cpr/57/2018-34 zo dňa 7.1.2019 vyzval žalobcu okrem predloženia písomného
vyjadrenia k vyjadreniu žalovanej, aj na uvedenie ďalších skutočností a označenia dôkazov na
preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca v písomne podanej žalobe zo dňa 20.11.2018 ak aj v predmetnom vyjadrení uviedol všetky
relevantné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie súdu o neplatnosti či platnosti skončenia
jeho pracovného pomeru z titulu písomnej výpovede žalovanej zo dňa 20.9.2018.
Z dôvodov uvedených vyššie, žalobca nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa bližšie k listinným dôkazom
predložených žalovanou. Žalobca však popiera, že by sa počas trvania pracovného pomeru dopustil
konania, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ak by k takémuto
konaniu prišlo, bolo by nepochybne prinajmenšom predmetom písomného upozornenia zo strany
žalovanej (čo sa nestalo).
Žalobca opiera svoje tvrdenia o dôkazy predložené súdu súčasne so žalobou a súčasne súdu predkladá
tiež mzdové listy za mesiace apríl, máj a jún 2018 za účelom výpočtu a určenia priemerného zárobku
žalobcu s poukazom na ust. § 79 ods. 1 a ust. §134 ods. 2 ZP. Žalobca vyčísľuje svoj priemerný zárobok
vo výške 498,73 eur.
Dňa 28.8.2019 žalobca spresnil svoj žalobný návrh čo sa týka vyčíslenia uplatneného nároku tak, že
žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.759, 16 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 149, 62 eur od 13.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 498,73
eur od 13.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 498,73 eur od 13.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 498, 73
eur od 13.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 113, 35 eur od 13.2.2019 do zaplatenia, pričom uviedol, že v
zmysle výplatných pások žalobcovi bola vyplatená mzda za rozhodné obdobie od apríla do júna 2018 v
apríli 2018 498, 72 eur, v máji 2018 - 498, 74 eur, v júni 2018 - 498, 73 eur ako čistý príjem, pričom
priemer z uvedených čistých príjmov, teda mzdy zúčtovanej na výplatu žalobcovi predstavuje 498, 73
eur. V mesiaci september 2018 pracoval žalobca pre žalovaného do 20.9.2018, kedy prevzal písomne
doručenú výpoveď z pracovného pomeru, pričom alikvotna časť priemerného zárobku pripadajúca na
pracovné dni od 21.9.2018 do 30.9.2018 predstavuje sumu 149, 62 eur / teda 498,73 eur deleno 20
pracovných dní krát 6 pracovných dní / 21.9., 24.9. - 28.9.2018 sa rovná 149, 62 eur /. Za mesiace
október, november a december predstavuje primerný zárobok sumu 498, 73 eur mesačne. Alikvótna
časť priemerného zárobku pripadajúca na pracovné dni od 21.1.2019 do 8.1.2019 predstavuje sumu
113,35 eur / teda 498,73 eur deleno 22 pracovných dní, krát 5 pracovných dní / 2 . - 4. 1., 7, 8. januára
2019 / sa rovná 139, 35 eur.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.2.2020 uviedol, žalovaný nespochybnil žalobcom
vyčíslenú výšku priemernej mzdy a poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.11.2019, ktoré bolo
doručené súdu 15.11.2019, kde žalovaný nespochybnil žalobcom vyčíslenú výšku priemernej mzdy a v
tomto vyjadrení žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu mzdy len do konca novembra 2018. Nakoľko
výška priemernej mzdy medzi stranami nie je sporná navrhli, aby žalovaný zaplatil žalobcovi náhradu
mzdy vo výške 1.759, 16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 149, 62 eur od
13.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 498, 73 eur od 13.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 498, 73 eur od
13.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 498, 73 eur od 13.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 113, 35 eur od
13.2.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal, aby súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2 ./ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 1.3.2019 uviedol, že naďalej trvá na okamžitom zrušení
pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, pretože p. O. fyzicky a psychicky
napadol H. na školskom dvore, na ktorom sa pohybovali aj žiaci školy. Po príchode riaditeľa školy
a zástupkyne riaditeľa p. Q. naďalej hrubým spôsobom napádal oboch menovaných. Celý problém
vznikol na základe upozornenia p. O., že si neplní pracovné povinnosti plavčíka a hrozia značné škody
- vypustenie vody z bazény, odstránenie nečistôt, príp. vzniknutých plesní.



Uvedené konanie pána O. považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože napadol
spoluzamestnancov a len vďaka príchodu riaditeľa školy a zástupkyne riaditeľa školy sa podarilo zabrániť
ich fyzickému napadnutie. V súlade so súdnou praxou sa rozhodol na základe uvedených skutočností,
že ďalšia prítomnosť pána Bubáka na pracovisku nie je možná. Zároveň bral do úvahy aj jeho prístup
k plneniu si pracovných povinností počas jeho pôsobenia na ich škole - sústavné sa zdržiavanie na
školskom dvore, pričom bola ohrozená bezpečnosť žiakov nachádzajúcich sa v bazéne. Viac-menej
každodenne bol zo strany riaditeľa školy upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny. Taktiež
zdôrazňuje, že na miesto plavčíka nebol prijatý nový zamestnanec, ale naspäť sa vrátila na miesto
plavčíčky p. O. po dlhšej rekonvalenscencii. Preto aj pán O. mal pracovnú zmluvu na dobu určitú.
Žalobca popiera vo svojom vyjadrení zo dňa 28.1.2019, že by sa počas trvania pracovného pomeru
dopustil konania, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V súlade
so súdnou praxou a ustanoveniami Zákonníka práce, fyzické a psychické napadnutie spolupracovníkov
je závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré v tomto prípade viedlo riaditeľa školy k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru (tzv. hodinová výpoveď).Žiada súd, aby žalobu pána JT.U. v plnej miere
zamietol. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.10.2019 uviedol, že omylom sa stalo,
že obsah inej listiny, ktorá mala byť tiež výpoveďou sa skopíroval do výpovede, ktorú doručili žalovanému
a je si vedomý formálnych nedostatkov vo výpovedi, avšak bolo to spôsobené vypätou situáciou.
Žalovaný k mzdovému nároku žalobcu v písomnom vyjadrení na č.l. 69 uviedol , že priemerná mzda
žalobcu predstavuje sumu 498, 73 eur za mesiac, pričom uviedli, že žalobca bol vo výpovednej dobe,
pretože odmietol preradenie na inú prácu s poukazom na dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
31.8.2018 a následne mu bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práca, ktorú výpoveď dňa 3.9.2018 žalobca neprevzal - odmietol ju podpísať. Výpovedná
doba bola stanovená na 2 mesiace, tj. na dobu od 1.10.2018 do 30.11.2018 a preto podľa žalovaného
náhrada môže byť priznaná maximálne - za september 2018 - 149, 62 eur, za október 2018 - 498, 73
eur , za november 2018 - 498, 73 eur , spolu 1.147, 08 eur. Súd doteraz nebral do úvahy, že žalobca
napadol spolupracovníkov aj pedagogických zamestnancov.

Na pojednávaní dňa 20.2.2020 uviedol, že zdôrazňujú, že žalobca bol vo výpovednej dobe, ktorá bola
stanovená od 10.10.2018 do 30.11.2018 vzhľadom na to maximálna priznaná náhrad mzdy je vo výške
1.148, 08 eur a preto so žalobou nesúhlasia, trvajú na tom, že žalobca bol vo výpovednej dobe a sú mu
ochotní uhradiť sumu 1.147, 08 eur a zdôrazňujú, že žalobca napadol spolupracovníkov fyzicky , preto
celý tento problém vznikol a navrhujú neuznať mu žiadne trovy konania.
3. / Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou zo dňa
5.1.2017, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 15.12.2017, výpoveďou zo dňa 20.9.2018 na čl. 8,
oznámením na čl. 13, pracovnou náplňou na čl. 24, rozhodnutím č. 1 o znížení stavu zamestnancov W.,
záznamami žalovaného na č.l.32,33, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2018, výplatnými
páskami za mesiac apríl - jún 2018, vyjadrením odborovej organizácie zo dňa 20.9.2018 na čl. 49, súd
zistil tento skutkový stav:
Strany sporu uzatvorili dňa 5.1.2017 pracovnú zmluvu na dobu určitú - do 8.1.2018 s dohodnutým
druhom práce - prevádzkový zamestnanec (plavčík) s miestom výkonu práce zamestnanca - W..
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2017 došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy a
to tak, že táto pracovná zmluva bola predĺžená do 8.1.2019, pričom táto dohoda tvorila neoddeliteľnú
súčasť pracovnej zmluvy zo dňa 5.1.2017 a nadobudla účinnosť 8.1.2018. Z dohody o zmene pracovnej
zmluvy z 31.8.2018 vyplýva, že došlo k pokusu o dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy odo dňa
1.9.2018 z dôvodu preradenia na inú prácu - podľa § 55 ods. 5 ZP, prevádzkový zamestnanec (vrátnik, aj
nočný na ŠI), avšak žalobca túto dohodu nepodpísal. Dňa 20.9.2018 bola žalobcovi doručená výpoveď
zo dňa 20.9.2018 a to podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, ktorý pracovný pomer sa končí dňom 24.9.2018 na
základe toho, že riaditeľ školy prijal rozhodnutie č. 1 zo dňa 2.7.2018 o znížení stavu zamestnancov za
účelom zabezpečenia efektívnosti práce - vyvolané znížením počtu tried o tri triedy v šk.r. 2018/2019.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2017 na čl. 11 vyplýva, že strany sporu dohodli
zmenu pracovnej zmluvy, kde dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa mení dňom 8.1.2018 , pričom
pracovná zmluva sa mení z dôvodu predĺženia pracovnej zmluvy do 8.1.2019. Organizačné zmeny pre
šk.r. 2018/2019 nadobudli účinnosť 1.9.2018. Riaditeľ školy mu 3.9.2018 ponúkol Dohodu o zmene
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 5.1.2017 a v uvedenej dohode mu bolo ponúknuté pracovné miesto
na školskom internáte pozícii vrátnik. Zároveň bol upozornený, že ak túto ponuku nepríjme, bude s ním
rozviazaný pracovný pomer. písomne sa vyjadril, že s touto dohodou nesúhlasí, ponúknuté pracovné
miesto neprijíma, čo potvrdil svojím podpisom. Zároveň bol vyzvaný, aby odovzdal vybavenie a kľúče
školskej plavárne 21.9.2018. Z oznámenia žalobcu zo dňa 21.9.2018 na čl. 13, vyplýva, že mu bol



doručený list označený ako Skončenie pracovného pomeru v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) ZP, pričom
podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, ak „sú u
zamestnanca dôvody pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede a takéto dôvody v liste zo dňa 20.9.2018
sa neuvádzajú, preto oznamuje, že skončenie pracovného pomeru vykonané listom zo dňa 20.9.2018
považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Z obsahu pracovnej
zmluvy na čl. 10 zo dňa 5.1.2017 okrem iného vyplýva, že výplatný termín bol medzi stranami sporu
dohodnutý na 12.ty deň kalendárneho mesiaca. Za obdobie od apríla do júna 2018 bola vyplatená mzda
v rozhodujúcom období v mesiaci apríl 2018 vo výške 498,72 eur, máj 2018 498,74 eur, jún 2018 -
498,73 eur. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 11Cpr/57/2018 zo dňa
22.10.2019 súd určil, že skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce
zo dňa 20.9.2018 dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi je neplatné,
pričom medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť 7.12.2019.
4. / Podľa § 79 ods.1 Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods.2 Zák. práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Podľa § 79 ods.3 Zák. práce ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 79 ods.4 Zák. práce Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá
na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne
inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.
Podľa § 79 ods.5 Zák. práce V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 129 ods.1 Zák. práce vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna
zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania
mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia
alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 134 ods.1 Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za
prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť
pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa
nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Podľa § 134 ods.2 Zák. práce Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.
5./ Rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu
deklaratórneho rozsudku, tj. už iba potvrdzuje jestvujúce hmotné práva a povinnosti (priznaním náhrady
mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba procesne dodáva



kvalita vykonatelného práva). Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z
neplatného skončenia pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - teda nevzniká až
súdnym rozhodnutím , ale vyplýva z ustanovení hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote
splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej
pre občianskoprávne vztahy.
6./ Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd žalobu v časti o zaplatenie mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru za neplatné za preukázanú. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že žalovaný neplatne skončil pracovný pomer so žalobcom o čom už bolo právoplatne
rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn. 11 Cpr/57/2018 zo dňa
22.10.2019. Zároveň bolo preukázané a to listinným dôkazom na č.l. 13, čo nenamietol ani žalovaný,
že žalobca požiadal žalovaného, aby ho naďalej zamestnával. Keďže súd vyslovil právoplatným
medzitýmnym rozsudkom, že skončenie pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobcom je neplatné,
ďalším listinným dôkazom na čl. 11, ktorý listinný dôkaz a jeho obsah nepoprel ani žalovaný bolo
preukázané, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a to do 8.1.2019 a teda týmto dňom
mal skončiť pracovný pomer u žalobcu a do tohoto dňa mala byť žalobcovi riadne vyplácaná mzda.
Sám žalovaný uznal nárok žalobcu , čo sa týka jeho nároku na mzdu za mesiac september, október,
november, namietal iba uplatnenie priemernej mzdy za mesiac december a január. S poukazom
na skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu sa skončil na základe dohody o zmene pracovnej
zmluvy dňa 8.1.2019 je zrejmé, že žalobcovi patrí nárok na vyplatenie priemernej mzdy do 8.1.2019.
Neobstojí obrana žalovaného, že žalobca bol vo výpovednej dobe a patrí mu iba nárok na priemernú
mzdu do konca novembra 2018, pretože medzitýmnym rozsudkom bolo rozhodnuté, že skončenie
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zo dňa 20.9.2018 dané žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobcovi jako zamestnancovi je neplatné a teda jeho pracovný pomer v zmysle
platnej pracovnej zmluvy skončil dňom 8.1.2019. Čo sa týka samotného výpočtu priemernej mzdy,
tento nenamietol ani samotný žalovaný a jeho správnosť verifikoval aj písomným vyjadrením zo dňa
10.11.2019, ktoré došlo tunajšiemu súdu 15.10.2019. Vzhľadom k tomu, že v pracovnej zmluve, ktorá
bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.1.2017 je pod bodom 8/ uvedené, že plat sa bude
vyplácať zamestnancovi v 12. deň kalendárneho mesiaca je aj vyčíslenie úroku z omeškania vo výške
5% za jednotlivé obdobia splatnosti mzdy tak, ako ho vyčíslil a špecifikoval žalobca správne uplatnený
a preukázaný. S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd potom rozhodol tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohoto rozsudku.
7./ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní bol žalobca úspešný v spore a to v plnom rozsahu,
súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).