Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 7CoPr/5/2016 zo dňa 28.06.2016

Druh
Rozsudok
Dátum
28.06.2016
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
Povaha rozhodnutia
Potvrdzujúce
Odporca
00162051
Spisová značka
7CoPr/5/2016
Identifikačné číslo spisu
5415203400
ECLI
ECLI:SK:KSZA:2016:5415203400.1
Súd
Krajský súd Žilina
Sudca
Mgr. Katarína Beniačová


Text


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203400
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415203400.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne:
Ing. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X., H. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Agatou Džačovskou,
advokátkou so sídlom v Y., F. XXX, proti žalovanej: Obchodná akadémia Dolný Kubín, so sídlom v
Dolnom Kubíne, Radlinského 1725/55, IČO: 00 162 051, právne zastúpená JUDr. Pavlom Novotným,
advokátom so sídlom v D. X., A. Y. XXXX/X, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 5Cpr/3/2015-120 zo dňa 8. februára 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 89,50 Eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Novotného,
advokáta so sídlom v D. X., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 19.03.2015 a zároveň priznal žalovanej voči
žalobkyni náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania mal bezpečne preukázané naplnenie predpokladu stanoveného v hypotéze
ust. § 74 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Žalovaná totiž listom z 11.03.2015 požiadala príslušnú
odborovú organizáciu ako zástupcu zamestnancov o prerokovanie výpovede, ktorú mienila dať celkovo
piatim svojim zamestnancom z dôvodu nadbytočnosti, medzi nimi aj žalobkyni. V tento deň zároveň
došlo v kancelárii riaditeľky žalovanej k prejednaniu zmien organizačnej štruktúry žalovanej z dôvodu
zníženia počtu zamestnancov školy, a to zrušením pracovných miest s uvedením aj mien konkrétnych
osôb, k čomu došlo za prítomnosti riaditeľky žalovanej, dvoch zástupcov riaditeľky žalovanej a troch
zástupcov odborovej organizácie. Zo zápisnice zo zasadnutia výboru ZO OZ PŠaV na Slovensku pri
Obchodnej Akadémii v Dolnom Kubíne zo dňa 16.03.2015 vyplýva, že došlo na podklade žiadosti
riaditeľky žalovanej z 11.03.2015 k prerokovaniu výpovedi pre nadbytočnosť, ktoré žalovaná mienila
dať konkrétnym, v žiadosti uvedeným zamestnancom a medzi nimi aj žalobkyni. Teda ešte pred daním
výpovede žalobkyni došlo k jej predchádzajúcemu prerokovaniu zo strany žalovanej s ZO OZ v lehote
ust. § 74 ZP. Uvedené bolo preukázané aj z výpovede svedkyne Mgr. M. X., podpredsedníčky ZO OZ.
Námietka žalobkyne, že Mgr. M. X. sa dňa 11.03.2015 nemohla zúčastniť rokovania o 14-tej hodine,
nakoľko v tom čase mala učiť na SZŠ bolo vyvrátené potvrdením riaditeľa SZŠ PaeDr. R. W., z ktorého
vyplynulo, že Mgr. X. ako externá učiteľka anglického jazyka v školskom roku 2014/2015 po dohode
s vedením školy učila v stredu ôsmu vyučovaciu hodinu, vždy cez štvrtú vyučovaciu hodinu. Časovým
súvislostiam zodpovedajú aj záznamy z evidencie pošty u žalovanej, kde pod číslom 258 je zaevidovaná
pozvánka na stretnutie z 10.03.2015 ZO OZ PŠaV, pod č. 259 je zaevidované 11.03.2015 rozhodnutie



žalovanej o znížení počtu zamestnancov školy a pod č. 271 je zaevidovaná 11.03.2015 žiadosť žalovanej
adresovaná ZO OZ PŠaV. Rovnako rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov považoval za dostatočne
určité a zrozumiteľné, vymedzením ako tri miesta učiteľov všeobecno-vzdelávacích predmetov a dvoch
miest učiteľov odborných ekonomických predmetov. V prípade žalobkyne spadajúcej do „kategórie“
učiteľa odborných ekonomických predmetov dané vymedzenie zodpovedá vymedzeniu jej pedagogickej
spôsobilosti. Nevidí žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by mali byť vymedzené zrušované pracovné
pozície z hľadiska určitosti výlučne uvádzaním aprobačných predmetov, o to viac v prípade žalobkyne
ako učiteľky odborných ekonomických predmetov, ktoré pojmové vymedzenie je v súlade s Vyhláškou
č. 437/2009 Z. z. predstavujúcej vykonávací predpis k Zákonu č. 317/2009 Z. z.. Žalobkyňa ani nijako
nepreukázala, že by z dôvodu plánovaného zníženého počtu hodín aj tried na školský rok 2015/2016
oproti predchádzajúcemu školskému roku, nevznikla reálna nadbytočnosť učiteľov zabezpečujúcich
výučbu (aj) tých predmetov, ktoré vyučovala žalobkyňa v rozsahu dvoch plných pracovných úväzkov.
Na možnosť „výberu“ žalobkyne z okruhu učiteľov vyučujúcich odborné ekonomické predmety, nemala
žiadny vplyv skutočnosť, že u nej došlo listom zo dňa 02.09.2014 k doplneniu pracovnej náplne ako
pedagogického zamestnanca špecialistu - triedneho učiteľa, nakoľko takáto špecializovaná činnosť sa
s poukazom na § 33 ods. 1 Zákona č. 317/2009 Z. z. môže vykonávať (len) súčasne s výkonom
pedagogickej činnosti príslušnej kategórie a výkonom odborných činností príslušnej kategórie odborných
zamestnancov. To, že u žalovanej vyvstala potreba redukcie počtu pracovných miest vyplýva z listinných
podkladov, ako plán výkonov na školský rok 2015/2016, určenie počtu tried v členení podľa jednotlivých
študijných a učebných odborov pre prijímanie žiakov v stredných školách pre školský rok 2015/2016
z 31.10.2014 č. 2840/2014/OŠaŠ-113, predbežný záujem uchádzačov o štúdium na školský rok
2015/2016, vypracovaná analýza počtu a aprobačnej štruktúry pedagogických zamestnancov, rozpočet
na rok 2015 a podobne. V súlade so závermi inšpektorátu práce z 21.01. a 29.01.2016 konštatoval, že
u žalovanej v čase dania výpovede žalobkyni (19.03.2015), tak ani v čase skončenia jej pracovného
pomeru u žalovanej (30.6.2015) neexistovalo voľné pracovné miesto, a to ani na kratší pracovný čas
v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce a ani v kategórii vychovávateľ na školskom
internáte, kde podľa organizačnej štruktúry platnej k 01.03.2015 boli vytvorené 4 pracovné miesta, z
toho 3 s týždenným pracovným časom 37,5 hodín a jedno na kratší týždenný pracovný čas 5,97 hodín.
K zmene došlo až po 31.08.2015 po tom, ako došlo k skončeniu pracovného pomeru s Mgr. T. dohodou
k 31.08.2015, a to aj v súvislosti s výrazným zvýšením počtu ubytovaných prvákov a až v nasledujúcom
školskom roku od 17.09.2015 bola prijatá na plný úväzok Dr. U., ktorej rovnako ako žalobkyni bola daná
výpoveď. Žalobkyňa mala vymedzené ako miesto výkonu práce „Obchodná akadémia Dolný Kubín“.
Miesto výkonu práce všetkých vychovávateľov žalovanej je „školský internát pri OA v Dolnom Kubíne“.
Aj z organizačnej štruktúry žalovanej vyplýva, že táto pozostáva zo samostatných zložiek - škola a
školský internát, resp. aj školská jedáleň, ktorá sa však nachádza v tej istej budove ako školský internát.
Dohodnutie konkrétneho miesta výkonu práce, čo do jeho špecifikácie podlieha zmluvnej voľnosti. V
prípade obchodnej akadémie a školského internátu ide o rôzne pracoviská, osobitne vymedzené aj
v organizačnej štruktúre, nachádzajúce sa na iných uliciach, pričom dojednané miesto výkonu práce
vychovávateliek je iné, než aké bolo dojednané miesto výkonu práce žalobkyne. Preto žalovaná nemala
vo vzťahu k takémuto miestu ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. a/ ZP, nakoľko nešlo o
miesto, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce žalobkyne. Nevykonal dôkaz výsluchom svedka,
riaditeľa SZŠ PaeDr. R. W. z dôvodu, že vykonané dôkazy spoľahlivo preukázali, že Mgr. X. sa zúčastnila
prerokovania dňa 11.03.2015 a otázka, či postup riaditeľa SZŠ bol alebo nebol súladný so zákonom, nie
je významná pre posúdenie rozhodujúcich skutočností pre tento spor.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že výpoveď nebola
prerokovaná odborovou organizáciou tak, ako to bolo uvedené vo výpovedi. K prerokovaniu mohlo dôjsť
najskôr na mimoriadnom zasadnutí 16.03.2015, a preto určite nemohlo dôjsť k prerokovaniu výpovede
11.03.2015 tak, ako to bolo uvedené vo výpovedi. Výpoveď je striktne písomný právny úkon, kde obsah
je možné vykladať len s poukazom na písomné znenie. Preto ak vo výpovedi bolo uvedené, že dňa
11.03.2015 malo dôjsť k prerokovaniu výpovede s odborovým orgánom, musela byť v uvedený deň
aj výpoveď s odborovým orgánom prerokovaná. V tejto súvislosti poukázala na judikát R 29/1987.
11.03.2015 bola nanajvýš prerokovaná len organizačná štruktúra, čo je však sporné a vylúčené pre
rozpornosť a porušovanie povinností evidencie a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca u p. X..
V tento deň nemohlo dôjsť k prerokovaniu výpovede konkrétnych zamestnancov. Mgr. M. X., členka
výboru odborovej organizácie pôsobila v školskom roku 2014/2015 ako externá učiteľka v SZŠ v Dolnom
Kubíne. Podľa rozvrhu Mgr. M. X. na SZŠ učila v stredu šiestu až ôsmu vyučovaciu hodinu v čase



od 12:10 hod do 14:45 hod., v piatok prvú a druhú vyučovaciu hodinu v čase od 07:40 do 09:15
hod., teda 11.03.2015 o 14:00 hod. nemohlo dôjsť k prerokovaniu, ako to tvrdí žalovaná. Navrhovali
vypočuť ako svedka riaditeľa SZŠ a chceli sa ho spýtať, ako by vysvetľoval rodičom alebo orgánom
činným v trestnom konaní, ak by sa niektorému žiakovi počas ôsmej vyučovacej hodiny niečo stalo,
kedy podľa oficiálnej evidencie dochádzky je prítomný na vyučovaní v škole. Miesto výkonu práce
sa neviaže len na jednu adresu, ale na určité miesto výkonu práce - Obchodná akadémia Dolný
Kubín. Voľné pracovné miesto je povinný zamestnávateľ ponúknuť aj keď sa jedná o voľné pracovné
miesto v inej budove, a to aj s prípadnou prípravou na výkon tejto práce. Organizačná štruktúra OA
je určená na fyzické počty zamestnancov a nie na prepočítané stavy. Obchodná akadémia a školský
internát k 19.03.2015, 30.06.2015 aj 01.07.2015 mal plánovaný jednu vedúcu vychovávateľku a troch
vychovávateľov. Pokiaľ Mgr. T. mala čiastočný úväzok na 5,97 hodín týždenne, rozdiel 37 hodín úväzku
bol voľný aj v čase doručenia výpovede. V septembri 2015 Mgr. T. už nepracovala ako vychovávateľka
na čiastočný úväzok, obchodná akadémia preradila Dr. U., ktorej bola tiež doručená výpoveď na pozíciu
vychovávateľky na plný úväzok. Počet vychovávateľov nesúvisí s počtom prijatých žiakov na OA, lebo
podľa ich vedomostí je väčšina ubytovaných žiakov z inej školy. Osobitne je potrebné brať ohľad na
situáciu v školstve, kde počas konca školského roku po vykonaní maturitných skúšok, ukončenie školskej
dochádzky žiakov 4. ročníka dochádza k zníženiu počtu žiakov (mesiac jún) a v mesiacoch júl/august
dochádza k hromadnému čerpaniu dovoleniek učiteľov, pretože niet koho učiť. Na uvedenú situáciu
reagovalo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, keď zakázalo uzatvárať pracovný pomer
do konca júna a určilo, že pracovný pomer má kopírovať trvanie školského roka. Zistený pokles 75 hodín
zodpovedá najviac štyrom základným úväzkom a nie piatim. Tomu zodpovedá aj zamestnanie p. T. u
žalovanej od 01.09.2015, teda od nového školského roka na plný úväzok, nové vytvorené pracovné
miesto a zamestnanie p. U. ako vychovávateľky tiež na plný pracovný úväzok. Žalovaná zamlčala, že
rozviazala pracovný pomer dohodou ku dňu 30.06.2015 aj s p. X., ktorý vykonával na OA pedagóga,
a preto nebol dôvod na zrušenie pracovného pomeru s piatimi pedagógmi. Súd posúdil existenciu
voľných pracovných miest k času dania výpovede 19.03.2015, avšak organizačné zmeny posudzoval
až k novému školskému roku 2015/2016, teda od 01.09.2015. Organizačné zmeny boli účinné až od
01.09.2015 a nie k 19.03.2015, keď stav v počte žiakov bol v čase výpovede nezmenený. Dohodou o
zmene pracovnej zmluvy bola určená do funkcie pedagogický zamestnanec špecialista - triedny učiteľ,
túto funkciu v čase výpovede zastávala a v tomto rozsahu nedošlo k zmene určených pracovných
pozícii. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobe vyhovie,
alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu.
Ak by odvolací súd nevyhovel jej odvolniu a nezmenil, prípadne nezrušil napadnutý rozsudok, vzhľadom
na uvedené skutočnosti, správanie žalovanej pri výpovedi, zneužitia situácie, že ukončenie pracovného
pomeru nenastalo ku koncu školského roka, ale počas školského roka, čím došlo k znemožneniu
zamestnanca sa aspoň na kratší čas zamestnať v novom školskom roku, s ohľadom na skutočnosť, že
žalobkyňa je nezamestnaná, dlhodobo PN pre zdravotné problémy, jediný príjem je dávka PN, resp.
podpora v nezamestnanosti pred dôchodkom s nemožnosťou zamestnať sa, aby aplikoval ust. § 150
ods. 1 O.s.p. a nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázala na to, že odvolanie žalobkyne považuje za
nedôvodné a argumentácia v ňom uvádzaná je nesprávna a v časti aj irelevantná pre toto konanie. V
konaní bolo preukázané, že dňa 16.03.2015 došlo k prerokovaniu výpovedí pre nadbytočnosť, ktoré
žalovaná mienila dať konkrétnym zamestnancom. Dňa 11.03.2015 sa prioritne prerokúvali zmeny v
organizačnej štruktúre žalovanej od 01.07.2015. Miesto vychovávateľky na školskom internáte nejde o
pracovné miesto v mieste výkonu práce, ako to požaduje ust. § 63 ods. 2 písm. a/ ZP. Nemá žiadnu
povinnosť s ponukovou povinnosťou žalovanej ako zamestnávateľa. V čase podania výpovede nemala
žiadne voľné pracovné miesto v kategórii vychovávateľ, a to ani na kratší pracovný čas. K zmene
došlo až v nasledujúcom školskom roku, a to v súvislosti s výrazným zvýšením počtu ubytovaných
prvákov. V zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene, ako aj zápisnice z prejednávania zmien
organizačnej štruktúry obchodnej akadémie je zrejmé, že k organizačnej zmene došlo s účinnosťou
ku dňu 01.07.2015. Žalobkyňa nepreukázala, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle
ust. § 150 O.s.p., pre údajnú zlú finančnú situáciu nepožiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov
a obmedzila sa iba na konštatovanie (bez dokladovania), že jej jediný príjem predstavuje dávka z
titulu práceneschopnosti, resp. dávka v nezamestnanosti. Napriek svojej tvrdenej zlej finančnej situácii
využila služby advokátky. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Preto navrhuje
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania, ktoré zároveň
i vyčíslila.



Krajský súd, ako odvolací súd v zmysle § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016 (ďalej len "O.s.p.") po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s rozsiahlym
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Okresný súd na základe rozsiahleho dokazovania riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti
vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a správne dospel k právnemu záveru, keď žalobný návrh
žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou ako nedôvodný zamietol.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkového stavu, ako aj so zaujatým právnym záverom
okresného súdu, na ktoré v dôvodoch svojho rozsudku odkazuje.

V danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyni ako zamestnancovi zo
strany žalovanej ako zamestnávateľa bola daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. b/ ZP z dôvodu, že žalobkyňa ako zamestnanec sa stala nadbytočnou. V danom prípade k
organizačnej zmene došlo na základe rozhodnutia riaditeľky školy č. 259/2015 zo dňa 11.03.2015, s
účinnosťou od 01.07.2015, z dôvodu zníženia počtu pedagogických zamestnancov, ktoré rozhodnutie a
plánovaná zmena v organizačnej štruktúre bola prerokovaná odborovou organizáciou dňa 11.03.2015.
Okruh zrušovaných pracovných miest pedagogických zamestnancov bol riadne vymedzený, a to tri
miesta učiteľov všeobecno-vzdelávacích predmetov a dve miesta učiteľov odborných ekonomických
predmetov. K organizačnej zmene došlo na základe počtu a rozpisu plánu výkonov na školský rok
2015/2016 Žilinským samosprávnym krajom pod č. 2840/2014/OŠaŠ-113 zo dňa 31.10.2014 analýzy
úväzkov na školský rok 2015/2016 a predbežného záujmu uchádzačov o štúdium v školskom roku
2015/2016. V kontexte uvedeného bolo povinnosťou okresného súdu z hľadiska úplnosti zistenia
skutkového stavu ustáliť, či takéto rozhodnutie učinené bolo a či ho učinil zamestnávateľ. Rozhodnutie
o organizačnej zmene súd nepreskúmava z materiálnej (obsahovej) stránky. Výber nadbytočného
zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi, ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu
zo strany zamestnávateľa.

Žalobkyňa namietala, že Mgr. M. X., podpredsedníčka ZO OZ sa dňa 11.03.2015 nemohla zúčastniť
rokovania, nakoľko v tom čase ako externá učiteľka mala vyučovať hodinu na strednej zdravotnej
škole a namietala potvrdenie riaditeľa tejto školy, že vykonávala túto hodinu cez štvrtú vyučovaciu
hodinu, z ktorého dôvodu ho navrhovala vypočuť ako svedka. Okresný súd tento dôkaz nevykonal s
poukazom na to, že otázka, či postup riaditeľa SZŠ so súhlasom ktorého menovaná ako externá učiteľka
SZŠ v školskom roku 2014/2015 odučila dňa 11.03.2015 štvrtú vyučovaciu hodinu namiesto ôsmej
vyučovacej hodiny, bol alebo nebol súladný so zákonom, nie je významná pre posúdenie rozhodujúcich
skutočností. V uvádzanej súvislosti správne okresný súd v konaní z hľadiska preukazovania tvrdenia
žalobkyne nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ustálenú judikatúru uvedenú v R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000. Zdôrazňuje, že do
obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníkovi konania vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997). V danom prípade pokiaľ okresný súd rozhodol,
že nevykoná dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka, nedošlo takýmto spôsobom k odňatiu
možnosti účastníkovi konať pred súdom a nemalo to za následok ani neúplné zistenie skutkového stavu,
ktoré by viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti vykonanej
organizačnej zmeny žalobcu.

Zhodne so záverom okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že k prerokovaniu výpovede
došlo zástupcami zamestnancov dňa 16.03.2015, čo vyplýva zo zápisnice z rokovania zástupcov
zamestnancov ZO OZ PŠaV pri OA v Dolnom Kubíne. Zo zápisnice je zrejmé, že skutočnosti uvádzané



v prerokovaní výpovede zo dňa 16.03.2015 sa zhodujú so skutkovými dôvodmi, na základe ktorých došlo
k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou z 19.03.2015.

V súvislosti s prerokovaním výpovede so zástupcami zamestnancov žalobkyňa poukazovala na to, že
vo výpovedi, ktorá jej bola doručená bolo uvedené, že táto mala byť prerokovaná dňa 11.03.2015 a
v tejto súvislosti poukazovala na judikát R 29/1987. Odvolací súd poukazuje na ust. § 61 ZP, ktorý
upravuje, že výpoveď musí byť daná písomne a doručená a musí obsahovať dôvod, pre ktorý je výpoveď
daná. Každý právny úkon, aj výpoveď ako najdôležitejší jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá
všetky potrebné náležitosti právneho úkonu. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že podstatnou náležitosťou
výpovede je aj uvedenie dátumu, kedy bola prerokovaná výpoveď zástupcami zamestnancov. Preto
poukazovanie žalobkyne na to, že vo výpovedi bol uvedený nesprávny dátum tohto prerokovania nemá
žiaden význam na výsledok danej veci.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa ohľadom splnenia ponukovej povinnosti žalovaného v zmysle ust. § 63 ods. 2 ZP. Ak
zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, nemá
pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu podľa ZP, svoju ponukovú povinnosť ani
nemôže splniť. Navyše pracovné miesto, na ktoré žalobkyňa poukazuje bolo s miestom výkonu práce
na školskom internáte a v zmysle pracovnej zmluvy, ktorú mala uzavretú žalobkyňa so žalovanou,
jej miestom výkonu práce bola obchodná akadémia, a preto žalovanému by ani nevznikla ponuková
povinnosť podľa § 63 ods. 2 ZP, v prípade že by mal voľné pracovné miesto na školskom internáte.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát R 31/1980, v ktorom bolo vyslovené, že miesto
výkonu práce sa zvyčajne zhoduje s pracoviskom. Pracoviskom sa rozumie určitý ohraničený priestor
alebo organizačná zložka, v ktorých zamestnanec dojednanú prácu vykonáva, napr. dielňa, prevádzka,
cech, sklad, kancelária, oddelenie, učtáreň a podobne. Obchodná akadémia a školský internát sú dve
samostatné zložky, so svojou organizačnou štruktúrou, teda nie sú totožné miesta výkonu práce.

Odvolateľka v odvolaní poukazovala i na novú skutočnosť, že žalovaná zamlčala, že rozviazala pracovný
pomer dohodou ku dňu 30.06.2015 aj s p. Kakačkom, ktorý vykonával pedagóga, a preto nebol dôvod na
zrušenie pracovného pomeru s 5-timi pedagógmi. Odvolací súd poukazuje na ust. § 205a ods. 1 písm.
d/ O.s.p., pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že bez svojej viny tento dôkaz nemohla
označiť a predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napriek tomu odvolací súd poukazuje i na to,
že žalobkyňa v odvolaní ani neuvádzala a ani ničím nepreukázala či táto skutočnosť už bola známa v
čase doručenia výpovede z pracovného pomeru dňa 19.3.2015.

Odvolací súd rovnako poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal i s námietkou, že
žalobkyňa mala naďalej zastávať funkciu pedagogického zamestnanca špecialistu - triedneho učiteľa,
preto jej odvolacia námietka je neopodstatnená v tom, že súd sa vôbec nezaoberal touto skutočnosťou.
Napokon žalobkyňa v prípade, že odvolací súd nezmení alebo nezruší napadnutý rozsudok, navrhovala
vo veci použiť ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni nepriznať trovy konania. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že v ustanovení § 150 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Dáva súdu možnosť, aby za splnenia
predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi
konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Avšak
musí ísť o výnimočný prípad v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane obidvoch
účastníkov. Predmetné ustanovenie neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní
dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia
nároku a pod. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné poukázať druhú vetu citovaného
ustanovenia, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník
konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinná od 15.10.2008
výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä



skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až
následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania a pod. Na rozdiel od toho nové ustanovenie § 150 ods. 1, veta druhá O.s.p. ako prioritné (nie
však výlučné) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.
V preskúmavanej veci je nutné poukázať na to, že žalobkyňa v čase podania žaloby mala k
dispozícii všetky potrebné doklady preukazujúci daný stav (samotná výpoveď, následne rozhodnutie o
organizačnej zmene, zápisnice z rokovania zástupcov zamestnancov z 11.3.2015 a 16.3.2015). Sama sa
dala v konaní právne zastupovať a dokonca v odvolaní poukazuje na to, že bude musieť hradiť tieto trovy
právneho zastúpenia. Žalovaná sa riadne vyjadrila ku všetkým namietaným skutočnostiam žalobkyne,
ktoré dokladovala i potrebnými podkladmi pri prvom úkone, ktorý jej patril. Bola to práve žalobkyňa,
ktorá počas konania rozširovala dôvody neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Z týchto dôvodov
by sa javilo nespravodlivé, aby si žalovaná sama hradila trovy konania, keď dôvodne bránila svoje
záujmy. Žalobkyňa ani žiadnym spôsobom nepreukázala, že sú u nej také pomery, ktoré by odôvodňovali
podmienky hodné osobitného zreteľa a z týchto dôvodov ani nepožiadala u ustanovenie bezplatného
právneho zástupcu z Centra právnej pomoci. Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je možné
použiť ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok vo veci samej, ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods. 1
O.s.p., keď v odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná. Žalovaná si uplatnila trovy odvolacieho
konania titulom právneho zastúpenia, a to za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu
žalobkyne zo dňa 18.04.2016. Vzhľadom k tomu odvolací súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej
trovy odvolacieho konania v celkovej výške 89,50 Eur, v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keď 1/13
výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhlášky za rok 2016 predstavuje 66 Eur a režijný paušál
8,58 Eur, spolu s 20 % DPH predstavuje odmena celkom 89,50 Eur.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)