Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 5Cpr/3/2015 zo dňa 07.02.2016

Druh
Rozsudok
Dátum
07.02.2016
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Pracovné právo
Povaha rozhodnutia
Potvrdené
Odporca
00162051


Text


Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5Cpr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203400
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415203400.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: Z.. G. M.,
Q.. XX.XX.XXXX, U. D. X., H. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Agatou Džačovskou, advokátkou so sídlom
v Senici, Hviezdoslavova 315, proti žalovanej: Obchodná akadémia Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom
Kubíne, Radlinského 1725/55, IČO: 00162051, zastúpená JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so
sídlom v Dolnom Kubíne, A. Sládkoviča 1801/4, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 441,54 eura, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť zástupcovi žalovanej do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 31.08.2015 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala určenia neplatnosti
výpovede zo dňa 19.03.2015 danej jej žalovanou ako jej zamestnávateľom, ako aj náhrady trov tohto
konania.

Odôvodnila ju tým, že na základe pracovnej zmluvy z 11.03.2003 jej vznikol u žalovanej pracovný pomer
na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce 17.10.8.3.07 výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná
na rozširovanie a prehlbovanie vedomostí, zručností a návykov detí alebo mládeže s využitím špec.
diagnostických, vzdelávacích a kontrolných metód, ktorú vykonáva učiteľ ZŠ alebo SŠ po splnení
podmienok určených všeobecne záväzným právnym predpisom. Dňa 19.03.2015 jej bola na pracovisku
doručená výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b)
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) z dôvodu
nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien spočívajúcich v znížení stavu zamestnancov (ďalej len
„výpoveď“), ktorú považuje za neplatnú, pričom svoje nároky si uplatňuje v zákonom stanovenej dobe
dvoch mesiacov podľa § 77 ZP. Vo výpovedi bolo o.i. uvedené, že ju zamestnávateľ vopred prerokoval
s odborovou organizáciou Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku ZO 73-2303-005
pri Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne (OZ PŠaV pri OA) dňa 11.03.2015. Má poznatky, že toto
prerokovanie nebolo.

V podaní z 20.10.2015 žalobkyňa doplnila, že žalovaná rozhodla o znížení počtu zamestnancov, a to aj o
miesto učiteľov odborných ekonomických predmetov v rozsahu plného pracovného úväzku. Poukazujúc
na § 13, § 7 ods. 2, 3, 4 zákona č. 317/2009 Z. z. uviedla, že zamestnávateľ určuje učiteľom vyučovanie
pridelením počtu hodín v aprobačnom predmete (najmenej v rozsahu 1/2) a všetky tieto skutočnosti
zohľadňuje v rozsahu vyučovacích hodín pre určitý školský rok. Preto len vymedzením potreby či



nadbytočnosti učiteľov konkrétnych predmetov je možné určiť nadbytočnosť zamestnanca, v opačnom
prípade by sa jednalo o svojvôľu a obchádzanie zákona, pretože zákonom striktne stanovené výpovedné
dôvody by bolo možné obísť tým, že zamestnávateľ by rozhodol, že znižuje počet zamestnancov práve
o určitého zamestnanca. Podľa nej, ak chcel zamestnávateľ určiť nadbytočnosť zamestnancov, musel
vychádzať z určitých organizačných zmien, napr. zníženie počtu žiakov, počtu vyučovacích hodín, zmeny
štruktúry vyučovania a pod. a rozhodnutie o znížení zamestnancov vymedziť aprobáciou na vyučovanie
konkrétnych predmetov. Vymedzenie uvedením vyučovania všeobecno-vzdelávacích predmetov je
nedostatočné, naviac takéto vymedzenie, resp. rozdelenie na všeobecno-vzdelávacie predmety a
odborné predmety zákon nepozná, je irelevantné, či učiteľ získal humánne (magisterské) vzdelanie či
technické (inžinierske). Keď tak zamestnávateľ neurobil, nemožno považovať vymedzenie výpovedného
dôvodu nadbytočnosťou vzhľadom na rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov za kvalifikovaný
výpovedný dôvod, pretože takéto určenie je nedostatočné a umožňuje svojvôľu, nie prepustenie
zamestnanca, ktorý je skutočne nadbytočný. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/33/2008, podľa ktorého ak zamestnávateľ z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce
ruší určité pracovné miesto (funkciu), môže dať výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) ZP iba
zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii), nie však inému zamestnancovi,
ktorého pracovného miesta (funkcie) sa písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh,
technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov výslovne nedotýka. V takom prípade neplatí
zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie
je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Zamestnávateľ musí vymedziť
konkrétne určité zrušené pracovné miesto vymedzením funkcie, zariadenia či náplňou práva. Len ak
zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje počet zamestnancov
v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne
zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.
Za rovnaké pracovné zaradenie nemožno považovať pozíciu stredoškolského učiteľa, pretože táto
je ďalej vymedzená jeho kvalifikačnými predpokladmi pre vyučovanie rôznych predmetov, čo musí
zodpovedať počtu hodín daných rozvrhom práce. Podľa R 57/1968 (Skončenie pracovného pomeru
pre nadbytočnosť zamestnanca nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov, naopak,
môže k nemu dôjsť i pri zvyšovaní počtu zamestnancov; zamestnávateľovi nezáleží totiž len na
počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a kvalifikácie), V 79/1972 (V prípade
posudzovania odôvodnenosti použitia tohto zákonného výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu
pracovnej zmluvy a skúmať, či došlo u zamestnávateľa k nejakej organizačnej zmene, ktorá by robila
zamestnanca preňho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva). Zdôraznila, že
rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov musí byť dané výhrade s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce alebo z dôvodu iných organizačných zmien, nepostačuje len samotné rozhodnutie o znížení počtu
zamestnancov. Rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov musí byť v priamej súvislosti s rozhodnutím
o zabezpečení efektívnosti práce alebo iných organizačných zmenách (R 3/1992). Nakoľko bola zároveň
dohodou o zmene pracovnej zmluvy - doplnenie pracovnej náplne určená podľa § 33 ods. 8 zákona
č. 317/2009 Z. z. do funkcie pedagogický zamestnanec špecialista - triedny učiteľ, túto funkciu v čase
výpovede zastávala a v tomto rozsahu nedošlo k zmene určených pracovných pozícií u žalovanej
na mieste pedagogický zamestnanec špecialista - triedny učiteľ, počet miest zostal zachovaný, podľa
žalovanou predloženej organizačnej štruktúry, nemohla sa stať ani nadbytočná, ani jej miesto nebolo
zrušené. Nedošlo ku kvalifikovanému rozhodnutiu o znížení pracovných miest a jej pozícia nebola
zrušená, prečo nebol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a výpoveď je z tohto dôvodu
neplatná.
Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je to, že výpoveď mala byť prerokovaná so základnou
organizáciou OZ PŠaV pri OA dňa 11.03.2015. Dňa 11.03.2015, kedy podľa výpovede mala byť
prerokovaná výpoveď so základnou organizáciou OZ PŠaV pri OA, podľa zápisnice z 11.03.2015
bol program rokovania - prerokovanie zmien v organizačnej štruktúre OA z dôvodu zníženia počtu
zamestnancov školy - zrušenia pracovných miest, riaditeľka žalovanej mala oboznámiť prítomných o
znížení počtu pedagogických zamestnancov o tri pracovné miesta učiteľov všeobecno-vzdelávacích
predmetov v rozsahu plných úväzkov a dve pracovné miesta pedagogických zamestnancov-učiteľov
odborných ekonomických predmetov v rozsahu plných pracovných úväzkov. Podľa obsahu najskôr došlo
k zníženiu rozsahu pracovných miest a potom k prerokovaniu zmien v organizačnej štruktúre, ktoré
na to nadväzovalo. K prerokovaniu výpovede malo dôjsť najskôr podľa zápisnice OZ PŠaV pri OA
až na mimoriadnom zasadnutí 16.03.2015. Teda určite nemohlo dôjsť k prerokovaniu výpovede dňa
11.03.2015 tak, ako je to uvedené v zápisnici. Naviac podľa jej presvedčenia k prerokovaniu výpovede
nikdy nedošlo, prípadne bol obsah zápisnice pozmeňovaný, pretože dňa 11.03.2015 jedna z osôb J.. M.



X. vyučovala na Strednej zdravotníckej škole Dolný Kubín (ďalej len „SZŠ“), kde podľa rozvrhu na školský
rok 2014/2015 učila 6. až 8. vyučovaciu hodinu od 12.10 do 14.45 h, pričom podľa prehľadu zastupovania
v daný deň nechýbala a nebola zastupovaná. V daný deň na OA DK učila len 1. a 2. vyučovaciu
hodinu. Naviac so žiadnym rozhodnutím ani v deň výpovede nebola oboznámená a dokumenty jej
boli predložené len po písomnej žiadosti. Taktiež podľa číslovania žiadosti o prerokovanie výpovede z
11.03.2015 pod č. 271/2015, táto nie je v súlade s číslovaním dokladov, keď rozhodnutie o znížení počtu
zamestnancov bolo pod č. 259/2015, teda žiadosť by bola daná najskôr na konci dňa, pričom podľa listu
„Zmena organizačnej štruktúry - oznámenie“, bola organizačná zmena daná na vedomie až 25.03.2015.
Uvedené odôvodňuje názor, že dňa 11.03.2015 nemohla byť prerokovaná výpoveď, dokonca ani
zmena organizačnej štruktúry, keďže táto bola predložená až 25.03.2015, dokonca sa nekonalo žiadne
prerokovanie, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou výpovede, ktorej nenaplnenie postihuje právny úkon
neplatnosťou a dokument bol vyhotovený neskôr so spätným dátumom. Výpoveď, ktorá je prísne
formálnym úkonom, možno vykladať len vychádzajúc z jej obsahu a jej písomného znenia. Vo výpovedi
bol uvedený deň prerokovania výpovede zamestnávateľa so zamestnancami 11.03.2015, pričom aj
podľa obsahu zápisnice (odhliadnuc od pravdepodobnej manipulácie a pozmeňovania jej obsahu alebo
antidatovania vyhotovenia pre nemožnosť účasti osôb, ktoré mali byť prítomné pri prerokovaní) nedošlo
k prerokovaniu výpovede, ale len nanajvýš organizačných zmien. Preto nebola splnená ani len formálna
podmienka platnosti výpovede.
V priebehu mesiaca september 2015 žalovaná obsadila pracovné miesto vychovávateľka v školskom
internáte, ktoré jej nebolo ponúknuté, čím bol taktiež porušený ZP.

V záverečnom vyjadrení žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne uviedla, že výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 19.03.2015 považuje za neplatnú z dôvodu, že ju zamestnávateľ vopred
neprerokoval s odborovou organizáciou dňa 11.03.2015, čo bolo potvrdené aj predloženým uznesením
odborovej organizácie z 11.03.2015 (správne zo 16.03.2015), v ktorom sa uvádza, že odborová
organizácia prerokovala zmenu organizačnej štruktúry a zrušenie piatich pracovných pozícií učiteľov v
zložke škola v rozsahu plných pracovných úväzkov a čo potvrdila aj svedkyňa M. X., podľa ktorej dňa
11.03.2015 boli tieto mená len oznámené a prerokovali zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu
zamestnancov kvôli klesajúcemu počtu žiakov. Výpoveď nebola prejednaná dňa 11.03.2015, tak ako je
uvedené v doručenej výpovedi zo dňa 19.03.2015 č. 286/2015. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 245/2008
Z. z. pedagogickú dokumentáciu tvoria aj triedna kniha a rozvrh hodín. Tieto dokumenty musia byť v
súlade, bez ohľadu na to, či sú vedené v papierovej alebo elektronickej forme, t.j. aký je rozvrh, prípadne
suplovanie, tak musia byť vyučovacie hodiny zapísané. SZŠ podľa ich vedomostí vedie elektronickú
triednu knihu. Dňa 11.03.2015 na SZŠ podľa predložených dôkazov J.. X. podľa rozvrhu vyučovala 8.
hodinu, táto začínala o 14.00 h, končila 14.45 h. Takto je hodina zapísaná aj v elektronickej triednej
knihe, takže nemohla v tento deň byť prítomná aj na OA o 14.00 h na prerokovaní organizačných zmien
ako zástupkyňa odborovej organizácie. Riaditeľ SZŠ v písomnom potvrdení uviedol, že po dohode s
vedením školy J.. X. učila v stredu 8. vyučovaciu hodinu vždy cez 4. vyučovaciu hodinu počas celého
školského roka 2014/2015. Na pojednávaní 13.01.2016 však J.. X. ako svedkyňa uviedla, že len v
druhom školskom polroku vyučovala v stredu miesto 8. hodiny, okrem praxe žiakov. Je presvedčená, že
J.. X. dňa 11.03.2015 vyučovala 8. hodinu, čo chcela preukázať predvolaním riaditeľa SZŠ a predložením
kópie triednej knihy III. B triedy SZŠ Dolný Kubín v druhom polroku školského roka 2014/2015, čo bolo
zamietnuté, aj keď to boli podstatné dôkazy. Zverejňovanie rozvrhu, zápis do elektronickej triednej knihy
- odučeného učiva, ale aj dochádzky žiakov na príslušnej hodine, slúži samozrejme pre školu, ale aj
pre kontrolu dochádzky žiakov ich rodičmi. Žiaci tretieho ročníka sú niektorí ešte neplnoletí - ako by
to škola riešila, keby sa žiakovi, ktorý je evidovaný na 8. vyučovacej hodine ako prítomný niečo stalo
alebo by niečo nezákonné vykonal. Takéto porušovanie školského zákona si nedovolí žiadny riaditeľ.
Teda ako bol rozvrh zverejnený, bolo aj v skutočnosti na SZŠ Dolný Kubín učené. Určite nie je možné
porušovanie školského zákona v takom rozsahu, že celý školský rok, prípadne druhý polrok rozvrh nebol
v stredu pre III. B triedu zmenený a vyučovacie hodiny boli odučené v inú vyučovaciu hodinu a v inú
vyučovaciu hodinu boli zapísané do ETK. SZŠ Dolný Kubín po tom, ako požiadala o kópiu predmetnej
triednej knihy, zrušila verejný prístup do elektronického rozvrhu. Organizačná štruktúra je na fyzické
počty zamestnancov a nie na prepočítané stavy, ako uviedla vo svojej výpovedi riaditeľka žalovanej Z..
H. 13.01.2016. Aj k 30.06.2015 a aj od 01.07.2015 mala žalovaná v školskom internáte plánovaný počet
+ vedúcu vychovávateľku a 3 vychovávateľov. Na pojednávaní 25.11.2015 riaditeľka žalovanej uviedla,
že v školskom roku 2014/2015 pracovala ako vychovávateľka J.. T. aj preto, že vedúca vychovávateľka
má iné povinnosti - organizačné a pod. na plný úväzok a až na základe otázok sudcu pripustila, že J..
T. pracovala len na čiastočný úväzok. Poukázala na list Inšpektorátu práce Žilina z 21.01.2016, kde



síce konštatuje, že inšpektorát práce nie je oprávnený posudzovať opodstatnenosť rozsahu obsadenia
pracovných miest, ale zároveň uvádza: „Podľa predloženej Organizačnej štruktúry platnej k 01.03.2015,
zamestnávateľ mal štyri pracovné miesta kategórie vychovávateľ, z toho tri pracovné miesta s týždenným
pracovným časom 37,5 hodiny a jedno pracovné miesto na kratší týždenný pracovný čas 5,97 hodiny.
Počet štyroch pracovných miest v kategórii vychovávateľ zostal nezmenený aj po organizačnej zmene
uskutočnenej k 01.07.2015“. Z toho je zrejmé, že žalovaná mala voľné pracovné miesto na kratší
pracovný úväzok a túto teóriu potvrdzuje aj skutočnosť, že s J.. T. bol ukončený pracovný pomer na
kratší úväzok k 31.08.2015 a od septembra 2015 na jej miesto nastúpila na plný pracovný úväzok D..
U.. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že organizačná štruktúra je na fyzické počty zamestnancov a nie na
prepočítané stavy, ako uviedla vo svojej výpovedi riaditeľka žalovanej 13.01.2016. Žalovaná mala voľné
pracovné miesto na kratší pracovný úväzok aj k 19.03.2015, 30.06.2015 aj 01.07.2015, lebo plánovaný
počet bol 1 vedúca vychovávateľka a 3 vychovávatelia. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie
výpovede z dôvodu nadbytočnosti je splnenie tzv. ponukovej povinnosti zamestnávateľom. Možno
uviesť, že nesplnenie tejto podmienky je dôvodom, že pracovný pomer skončil neplatne. Ponukovú
povinnosť musí zamestnávateľ splniť pred doručením výpovede.

Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní 25.11.2015 uviedla, podľa jej vedomostí k tomuto prerokovaniu
výpovede odborovou organizáciou nedošlo, keďže až následne zistila, že dňa 11.03.2015, kedy malo
dôjsť k prerokovaniu, jedna z osôb, ktorá sa ho mala zúčastniť, J.. M. X., v ten deň učila na SZŠ
a nebola suplovaná, čo ju vedie k záveru, že buď sa táto nezúčastnila daného stretnutia alebo k
prerokovaniu došlo v iný deň, teda zápisnica bola antidatovaná. Na jej list z konca augusta 2015,
ktorým požiadala, aby ju zamestnávateľ ďalej zamestnával, jej žalovaná odpovedala tak, že nemá pre
ňu pracovnú náplň, a to ani na kratší pracovný úväzok. Pritom od 01.07.2015 podľa jej informácií bolo
jedno voľné miesto vychovávateľky, ktoré bolo obsadené D.. U., ktorej tiež ako jej bola daná výpoveď.
Jej však toto miesto ponúknuté nebolo a myslí si, že ponúknuté jej malo byť. Bola prijatá do pracovného
pomeru v súvislosti s jej aprobáciou, pričom organizačná zmena sa týkala zrušenia pracovného miesta
učiteľa odborných ekonomických predmetov v rozsahu plného pracovného úväzku, teda neuvádza sa
organizačná zmena, ktorá by súvisela s aprobáciou konkrétneho zamestnanca. Dňa 31.03.2015 si
prevzala od predsedníčky odborov zápisnicu zo zasadnutia výboru ZO OZ PŠaV. Podľa nej D.. U. bola
prijatá na miesto vychovávateľky aj preto, že tiež podala žalobu o neplatnosť výpovede, v ktorej namietla
aj nedodržanie 6-mesačnej výpovednej doby, ktorú mala dojednanú v pracovnej zmluve.

V ďalšom konaní tiež uviedla, že na internáte boli pre vychovávateľky podľa organizačnej štruktúry
vytvorené 4 pracovné miesta. V prípade J.. Z. T. na rozdiel od ostatných predložených pracovníčok bol
dojednaný pracovný čas ako vychovávateľky v rozsahu 5,97 hodín týždenne, teda len čiastočný úväzok.
Vo zvyšnej časti bol pracovný úväzok na dané miesto voľný až do 31.08.2015.

Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom vyjadrení z 30.09.2015 k žalobe túto žiadala
pre jej nedôvodnosť zamietnuť, nakoľko žalobkyni bola daná výpoveď z pracovnoprávneho pomeru z
organizačných dôvodov v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Namietla pravdivosť tvrdenia žalobkyne,
že žalovaná neprerokovala danú výpoveď s OZ PŠaV pri OA, poukazujúc v tejto súvislosti na žiadosť
o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 7 ZP zo dňa 11.03.2015 a zápisnicu zo
zasadnutia výboru OZ PŠaV pri OA zo 16.03.2015, ktoré listiny boli žalobkyni doručené dňa 22.04.2015
a z ktorých jednoznačne vyplýva, že daná výpoveď bola prerokovaná s odborovou organizáciou.

V ďalšom konaní zástupca žalovanej uviedol, že z vyjadrenia žalovanej k pracovným úväzkom zo
14.12.2015 vyplýva, že v priebehu školského roka 2014/2015 nedošlo k zmene pracovných miest v
školskom internáte a že pani J.. Z. T. na danom mieste pracovala až do 31.08.2015, čo vyplýva z
registračného listu zamestnanca. To znamená, že v čase dania výpovede žalobkyni a ani k 01.07.2015
nebolo na školskom internáte žiadne voľné pracovné miesto. Z tabuľky „Plán výkonov na šk. rok
2014/2015 a 2015/2016“ vyplýva pokles počtu žiakov a tried v školskom roku 2015/2016 oproti
predchádzajúcemu roku 2014/2015 a súčasne aj „Určenie počtu tried a žiakov v členení podľa
jednotlivých študijných a učebných odborov pre prijímanie žiakov na externú alebo kombinovanú formu
štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium pre školský rok 2014/2015“
zo Žilinského samosprávneho kraja z 22.04.2014 a „Určenie počtu tried a žiakov v členení podľa
jednotlivých študijných a učebných odborov pre prijímanie žiakov na externú alebo kombinovanú formu
štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium pre školský rok 2015/2016“ zo
Žilinského samosprávneho kraja z 24.04.2015. Z toho vyplýva, že skutočne v školskom roku 2015/2016



došlo k poklesu počtu žiakov o 60 a počtu tried o 3, nakoľko študijný odbor 6851Q soc. právna činnosť
- denná forma, 6851Q soc. právna činnosť - externá dištančná forma a 6332Q daňové služby - denná
forma neboli otvorené, pričom posledné dve neboli ani určené (schválené). Z tabuliek počtu žiakov
žalovanej v školskom roku 2014/2015 k 15.09.2014 a počet žiakov v školskom roku 2015/2016 k
15.09.2015 vyplýva, že došlo k úbytku počtu žiakov o 35.

V záverečnom vyjadrení zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyni bola daná výpoveď z pracovného
pomeru z organizačných dôvodov v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP, a to vzhľadom na písomné
rozhodnutie žalovanej zo dňa 11.03.2015 o znížení počtu piatich zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce z dôvodu jednak toho, že jej zriaďovateľ ŽSK na školský rok 2015/2016 znížil
oproti predchádzajúcemu školskému roku 2014/2015 počet žiakov o 60 a počet tried o 3, nakoľko
študijné odbory: 6851Q sociálnoprávna činnosť denná forma, 6851Q sociálnoprávna činnosť externá
dištančná forma a 6332Q daňové služby denná forma neboli otvorené. V tejto súvislosti poukázal na
tzv. plán výkonov určenie počtu tried zriaďovateľom a rozdiel medzi určením počtu tried a žiakov ŽSK,
z ktorého vyplýva dané zníženie o 60 žiakov a o 3 triedy. Súčasne druhým dôvodom bola aj nepriaznivá
demografická krivka, nakoľko bolo zrejmé, že počet žiakov bude nižší oproti r. 2014/2015, k čomu
skutočne aj došlo, nakoľko v školskom roku 2014/2015 bolo celkovo k 15.09.2014 344 žiakov a v
školskom roku 2015/2016 k 15.09.2015 celkovo 309 žiakov, čiže o 35 žiakov menej. Pred samotným
rozhodnutím o znížení počtu zamestnancov si žalovaná vypracovala plánovaný počet hodín, z ktorého
bol zrejmý úbytok hodín odborných predmetov, ktoré vyučovala žalobkyňa, a to o 73 hodín, čo vyplýva
z tabuľky zníženie počtu hodín v odborných predmetoch v reáli za september 2015, keď v odborných
predmetoch, ktoré vyučovala žalobkyňa u žalovanej, bol úbytok 46 hodín a v daňových službách to
bolo 27 hodín. Za daného stavu musela žalovaná takúto situáciu riešiť a preto prijala dňa 11.03.
zmieňované rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov, ktoré sa okrem iných týkalo aj žalobkyne. V
rovnaký deň potom žalovaná požiadala o prerokovanie výpovede odborovou organizáciou, pričom tá ju
aj dňa 16.03. prerokovala. Pokiaľ žalujúca strana poukazuje na dátum 11.03.2015 uvedený vo výpovedi,
jednalo sa iba o chybu v písaní, čo ostatne preukazujú všetky predložené dôkazy a najmä potom
zápisnica príslušnej odborovej organizácie zo dňa 16.03.2015. Následne 19.03.2015 bola žalobkyni
doručená výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončil k 30.06.2015. Žalovaná skutočne nemala
možnosť zamestnať žalobkyňu, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu práce, nakoľko žalovaná žiadne iné voľné pracovné miesto nemala, pretože ku dňu výpovede boli
všetky pracovné miesta obsadené inými zamestnancami a išlo tak o absolútnu nemožnosť zamestnať
žalobkyňu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na miesto vychovávateľky na školskom internáte, nejedná sa
o pracovné miesto v mieste výkonu práce ako požaduje ust. § 63 ods. 2 písm. a) ZP, nakoľko miestom
výkonu práce žalobkyne podľa pracovnej zmluvy zo dňa 11.03.2003 bola Obchodná akadémia Dolný
Kubín (tretí bod pracovnej zmluvy) na ul. Radlinského a nie Školský internát pri Obchodnej akadémii
v Dolnom Kubíne, ktorý má sídlo na ul. Obrancov mieru a ako to ostatne majú uvedené v pracovnej
zmluve vychovávateľky. Žalobkyňou označované miesto vychovávateľky na školskom internáte nemá
žiadnu súvislosť s ponukovou povinnosťou zamestnávateľa, nakoľko sa jednalo o pracovné miesto, ktoré
nebolo v dohodnutom mieste výkonu práce. Navyše aj keby bolo toto miesto voľné, boli všetky štyri
miesta vychovávateliek obsadené, v súvislosti s čím poukázal na predložené pracovné zmluvy J.. J., J..
H.Á., R.. X. a J.. T., ďalej na organizačnú štruktúru platnú od 01.03.2015, ktorá bola takto platná aj ku
dňu podania výpovede a aj na podanie správy z Inšpektorátu práce v Žiline z 21.01.2016 a 29.01.2016,
z ktorých vyplýva, že žalovaná nemala ani v čase dania výpovede (k 19.03.2015) a ani v čase skončenia
pracovného pomeru žiadne voľné pracovné miesto, a to ani na kratší pracovný čas. Podporne poukázala
aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/138/2012.

Riaditeľka žalovanej na pojednávaní 25.11.2015 vypovedala, že p. X. a spolu s ňou ďalších 5 osôb sa
zúčastnilo zasadnutia v jej kancelárii dňa 11.03.2015 o 14.00 h. Poukázala na § 7 ods. 6 zákona č.
317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý ustanovuje kvalifikačné predpoklady
a na toto ustanovenie nadväzujúci vykonávací predpis - vyhlášku Ministerstva školstva SR č. 437/2009
Z. z., kde v prílohe 1 časti 8 bode 6 sú vymedzené odborné predmety, ktoré vyučovala žalobkyňa,
ktorá vyučovala odborné ekonomické predmety. V pracovnej zmluve má žalobkyňa uvedené, že
bude vykonávať výchovnovzdelávaciu činnosť, v organizačnej zmene bolo vymedzené, že dôjde k
zníženiu pedagogických zamestnancov o troch vyučujúcich všeobecnovzdelávacie predmety a o dvoch
vyučujúcich odborné ekonomické predmety. Toto vymedzenie bolo vykonané v súlade s rozdelením
pedagogických zamestnancov podľa uvedeného zákona. Pokiaľ ide o evidenciu pošty, žalovaná
má registratúrny poriadok, podľa ktorého postupuje sekretárka. K číslovaniu evidovania listín, keď



rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov má č. 259 a žiadosť o prerokovanie výpovede z toho istého
dňa, teda z 11.03.2015, má číslo až 271 uviedla, že prvú poradu, ktorú mala 11.03.2015, bola porada
vedenia školy ráno, kde sa prijalo rozhodnutie pod č. 259 o znížení počtu zamestnancov. Medzitým
boli ďalšie porady aj vyučovanie, teda mala iné povinnosti. O 14.00 h bolo sedenie so základnou
odborovou organizáciou, kde tesne predtým už mala pripravenú žiadosť o prerokovanie, len ju ešte
nedala sekretárke a požiadala ju, aby jej k nej priradila číslo kvôli úniku informácií. Teda o druhej dala
sekretárke túto žiadosť o prerokovanie na zaevidovanie. V čase dania výpovede nebolo k dispozícii
žiadne voľné pracovné miesto. To, že majú k dispozícii jedno voľné pracovné miesto, zistila k 15.09.2015
a súviselo to s tým, že k uvedenému dátumu zistili počet žiakov na študijný program sociálno-výchovný
pracovník, kde sa im oproti predpokladom, z ktorých vychádzali v čase robenia úväzkov na školský rok
2015/2016, zmenilo to, že namiesto očakávaného nižšieho počtu žiakov sa im prihlásilo a bolo prijatých
až 33 žiakov, tým pádom mohli a museli triedu deliť, pričom p. U. ako pedagogický zamestnanec, s
ktorou sa rátalo na miesto vychovávateľky, mohla naďalej zostať v škole a miesto vychovávateľky mohli
obsadiť inou osobou. To miesto bolo obsadené D.. U., ktorá učila všeobecnovzdelávacie predmety a
ktorej rovnako ako žalobkyni bola daná výpoveď pre nadbytočnosť. Táto sa za ňou chodila viackrát pýtať,
či je nejaké miesto voľné. Vravela jej, že ako náhle bude, dá jej vedieť, prišla za ňou aj v danom období s
takouto istou otázkou a keďže už bolo voľné, tak bola na toto miesto prijatá od 17.09.2015. Nikomu inému
toto miesto ponúkané nebolo. V organizačnej štruktúre mali 4 vychovávateľky, z toho jedna vedúca
vychovávateľka. Všetky pracovné miesta v čase dania výpovede v pozícii vychovávateľky boli obsadené.
Jednou z vychovávateliek bola p. T., ktorá súčasne učila na škole odborné predmety. Teraz už je na škole
v plnom úväzku. Pani T. pôsobila na školskom internáte počas celého školského roka 2014/2015, kde
mala časť svojho úväzku. Vyhláška upravuje, že vo výchovnej skupine môže byť maximálne 30 žiakov
na jedného vychovávateľa. Na školskom internáte boli celkovo 4 miesta vychovávateľov, ktorí vykonávali
svoju činnosť v nočných a aj doobedňajších hodinách. K zníženiu počtu zamestnancov organizačnou
zmenou pristúpila z dôvodu, že Žilinský samosprávny kraj znížil plán výkonov, teda množstvo žiakov,
ktorých môžu prijať. Na základe veľkého demografického poklesu a analýzy úväzkov učiteľov, dospela
k záveru, že 5 učiteľov je nadbytočných. V tomto školskom roku zrušili úplne 2-ročné nadstavbové
štúdium odbor sociálnoprávna činnosť, ktorého druhý ročník dobehol minulý školský rok a prvý ročník
už nemali. Takisto im nepovolili pomaturitné štúdium v odbore daňové služby a povolili im len dištančné
štúdium popri zamestnaní. Ešte pred zrušením odboru daňové služby dennou formou mali na tomto
odbore v dennej forme veľmi málo žiakov, z prihlásených 13 sa ho reálne zúčastňovalo 5, čo malo
negatívny dopad na kvalitu štúdia. Pokiaľ ide o sociálno-výchovného pracovníka, majú síce jednu triedu,
ale delí sa na dve skupiny. To, že budú mať dve skupiny, sa dozvedeli až začiatkom septembra 2015
na základe počtu zapísaných a reálne nastúpených žiakov, ktorých nastúpilo 33. Rozdiel v počte tried
oproti predchádzajúcemu školskému roku je pokles o dve triedy, t. j. o 35 žiakov v rámci celej školy. V
príčinnej súvislosti s týmto poklesom žiakov a počtu tried je prijatá organizačná zmena.

V ďalšom konaní poukázala na to, že na základe pracovného poriadku žalovanej z 19.02.2013 čl. 11
ods. 14 písm. e) riaditeľ školy určuje úväzky pedagogických zamestnancov na obdobie jedného celého
školského roka. Školský rok podľa zákona č. 245/2008 Z. z. § 150 ods. 1 sa začína 1. septembra a
končí sa 31. augusta. Na základe tohto má riaditeľ školy právo stanoviť úväzky, na základe konkrétnych
podmienok daného školského roku. Keďže sa v priebehu školského roka 2014/2015 nezvýšili výkonové
ukazovatele ani v školskom internáte, nebol dôvod upraviť úväzok a nebolo voľné v školskom internáte
žiadne pracovné miesto. Organizačná štruktúra uvádza počet fyzických osôb 4 vychovávateľky 4 fyzické
osoby. V školskom roku 2015/2016 nastala nová situácia a preto určila nové úväzky v nadväznosti na
aktuálne výkonové ukazovatele na školskom internáte v súlade s výchovným programom školského
internátu. Nakoľko v priebehu školského roka sa výkonové ukazovatele nezvýšili, nebol dôvod na úpravu
úväzkov, a teda k 01.07.2015 nebolo voľné v škole ani v školskom internáte žiadne pracovné miesto.
V minulom školskom roku bol veľmi nízky počet prvákov 18, v tomto školskom roku 47, čo je viac ako
50 % kapacity internátu. V minulom školskom roku bolo veľmi nerovnomerne rozložené to ubytovanie
a stačil úväzok 5,97, avšak v tomto školskom roku, kedy je viac ako polovica prvákov, s ktorými musia
vychovávatelia pracovať, stanovili vychovávateľke plný pracovný úväzok. Na úvodných poradách v
školskom roku 2015/2016 si stanovili za ciel vyrovnať dovtedajšie výkyvy v počte ubytovaných na
internáte, čo vyhodnotia na konci školského roka. Pani T.Á., ktorá bola v minulom školskom roku, mala
na internáte 5,97 hodiny a zvyšok do plného úväzku mala na škole a obe zložky boli riešené samostatnou
zmluvou. Organizačná štruktúra uvádza počet fyzických osôb, ale nie každá fyzická osoba má rovnaký
úväzok. Ona ako riaditeľka má 4 hodiny vyučovacie, zástupca jeden 7 druhý 9, aj tak sa to potom do
určitej miery skresľuje, teda nie každý má plný úväzok 22 hodín. V organizačnej štruktúre uvádzajú vždy



len celé počty fyzických osôb a neuvádzajú menšie ako celé číslo, ak aj má daná osoba kratší úväzok.
Vo všetkých školských dokumentoch, a teda aj v materiáli Organizačná štruktúra školy sa uvádza počet
fyzických osôb. Prepočítaný počet zamestnancov ako ďalší údaj sa udáva jedine vo výkazoch pre platové
účely alebo v osobitných prípadoch (napr. jednorazové štatistické zisťovanie). K plánovanému počtu
hodín na školský rok 2015/2016 z marca 2015 urobeného ešte pred znížením počtu zamestnancov
uviedla, že ho robili podľa školského vzdelávacieho programu. Sú tam uvedené študijné učebné plány
jednotlivých študijných odborov, s konkrétnym počtom hodín zamerané na odborné vzdelávanie, ktoré
sa týka žalobkyne. Odborné vzdelávanie zahŕňalo u žalovanej 238 hodín a po vydelení základným
úväzkom 22 hodín na jedného učiteľa vyšiel počet učiteľov odborných predmetov 11, čo je nový počet
učiteľov po zmene, predtým ich bolo 13. To jasne dokazuje, že bolo potrebné znížiť počet zamestnancov
o dvoch z kategórie učiteľov vyučujúcich odborné vzdelávanie. To, že správne vypočítali predpoklad v
marci, svedčí zo skutočného stavu podľa počtu tried, z ktorého je zrejmé, že došlo k úbytku počtu hodín
odborných predmetov na obchodnej akadémii a daňových službách o 75 hodín.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa sa stala zamestnankyňou žalovanej na
základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú počnúc dňom 10.03.2003 s miestom výkonu
práce - Obchodná akadémia Dolný Kubín v dohodnutom druhu práce vymedzeným nasledovne:
„17.10.8.3.07 Výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná na rozširovanie a prehlbovanie vedomostí,
zručností a návykov detí alebo mládeže s využitím špec. diagnostických, vzdelávacích a kontrolných
metód, ktorú vykonáva učiteľ ZŠ alebo SŠ po splnení podmienok určených všeobecne záväzným
právnym predpisom“.

Listom zo dňa 19.03.2015 dala žalovaná žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu uvedeného
v § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu rozhodnutia orgánu zamestnávateľa č. 259/2015 z 11.03.2015 s
cieľom zabezpečiť racionalizáciu a zefektívnenie práce znížením stavu zamestnancov žalovanej dňom
30.06.2015 zrušením o.i. pracovnej pozície učiteľa odborných ekonomických predmetov v rozsahu
plného pracovného úväzku, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala nadbytočnou. V odôvodnení výpovede
je uvedené, že táto bola vopred prerokovaná s odborovou organizáciou OZ PŠaV pri OA dňa 11.03.2015.
Nebolo sporné, že uvedená výpoveď, podľa ktorej sa mal skončiť pracovný pomer žalobkyne u žalovanej
dňom 30.06.2015, bola žalobkyni doručená na pracovisku dňa 19.03.2015.

Nakoľko žalobkyňa uplatnila neplatnosť jej danej výpovede v dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej
lehote vyplývajúcej z § 77 ZP, súd sa následne zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby.

Žalobkyňa postupne namietala viaceré skutočnosti (dôvody), ktoré podľa nej spôsobujú neplatnosť danej
výpovede.

Už v podanej žalobe ako (jediný) dôvod uvádzala to, že nebol splnený hmotnoprávny predpoklad
platnosti výpovede, a to jej predchádzajúce prerokovanie s odborovou organizáciou.

Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Vykonané dokazovanie bezpečne preukázalo naplnenie predpokladu stanoveného v hypotéze cit. ust.
§ 74 ZP. Žalovaná totiž listom z 11.03.2015 č. 271/2015 požiadala príslušnú odborovú organizáciu ako
zástupcu zamestnancov (ZO OZ PŠaV pri OA) o prerokovanie výpovede, ktoré mienila dať celkovo
piatim svojim zamestnancom z dôvodu nadbytočnosti, medzi nimi aj žalobkyni. Dňa 11.03.2015 zároveň
došlo v kancelárii riaditeľky žalovanej k prejednaniu zmien organizačnej štruktúry žalovanej z dôvodu
zníženia počtu zamestnancov školy zrušením pracovných miest s uvedením aj mien konkrétnych osôb,
k čomu došlo za prítomnosti riaditeľky žalovanej, dvoch zástupcov riaditeľky žalovanej a troch zástupcov
odborovej organizácie (Z.. H. G. - predsedníčky ZO OZ PŠaV pri OA v D. Kubíne, Z.. N.Ó. J.K. -
hospodára ZO OZ a J.. M. X. - podpredsedu ZO OZ). V súvislosti s tým bol oboznámený aj rozpočet
žalovanej na rok 2015 a analýza úväzkov na školský rok 2015/2016. Zo zápisnice zo zasadnutia výboru



ZO OZ PŠaV na Slovensku pri Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne zo dňa 16.03.2015 vyplýva, že
uvedeného dňa za prítomnosti tých zástupcov odborovej organizácie, ktorí sa zúčastnili dňa 11.03.2015
prejednania zmien organizačnej štruktúry žalovanej, došlo na podklade žiadosti riaditeľky žalovanej z
11.03.2015 o prerokovanie výpovedí pre nadbytočnosť, ktoré žalovaná mienila dať konkrétnym v žiadosti
uvedeným zamestnancom, medzi nimi aj žalobkyni, k prerokovaniu uvedených výpovedí. Zápisnica
obsahuje záver, že výbor ZO OZ PŠaV na Slovensku pri Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne
prerokoval ukončenie pracovného pomeru s menovanými zamestnancami k 30.06.2015. V danom
prípade teda došlo ešte pred daním výpovede žalobkyni k jej prechádzajúcemu prerokovaniu zo strany
žalovanej s ZO OZ jednak na spoločnom zasadnutí vedenia žalovanej a členov výboru ZO OZ dňa
11.03.2015, kedy sa prioritne prerokúvali zmeny v organizačnej štruktúre žalovanej od 01.07.2015,
pričom následne 16.03.2015, teda v lehote vyplývajúcej z § 74 ZP členovia výboru ZO OZ prerokovali na
základe žiadosti žalovanej výpovede, ktoré žalovaná mienila dať o.i. aj žalobkyni. Výpoveďou svedkyne
J.. M. X. podpredsedníčky ZO OZ na pojednávaní dňa 13.01.2016 bolo preukázané, že táto sa zúčastnila
dňa 11.03.2015 so začiatkom rokovania o 14.00 h prerokovania zmien organizačnej štruktúry žalovanej z
dôvodu zníženia počtu zamestnancov školy v počte 5 pracovných miest pedagogických zamestnancov,
z toho troch učiteľov všeobecno-vzdelávacích predmetov a dvoch učiteľov odborných ekonomických
predmetov všetkých v rozsahu plných pracovných úväzkov. Výpoveď danej svedkyne bola podporená
nielen výpoveďou riaditeľky žalovanej, ale faktickú neexistenciu prekážky, pre ktorú sa táto svedkyňa
podľa tvrdenia žalobkyne nemala zúčastniť prerokovania dňa 11.03.2015 (že v tom čase mala učiť na
SZŠ), preukazuje potvrdenie riaditeľa SZŠ R.. R. W., že J.. X. ako externá učiteľka anglického jazyka
v školskom roku 2014/2015 po dohode s vedením školy učila v stredu 8. vyučovaciu hodinu vždy
cez 4. vyučovaciu hodinu. Súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala spochybňovať vierohodnosť
výpovede uvedenej svedkyne, ktorá vo výpovedi podrobnejšie popísala priebeh jednotlivých zasadnutí
z 11.03.2015 a 16.03.2015 uvádzaných vyššie. Časovým súvislostiam uvádzaným riaditeľkou žalovanej
a svedkyňou J.. X. zodpovedajú aj záznamy z evidencie pošty u žalovanej, kde pod číslom 258 je
zaevidovaná pozvánka na stretnutie z 10.03.2015 ZO OZ PŠaV (č. l. 77), pod č. 259 bolo zaevidované
dňa 11.03.2015 rozhodnutie žalovanej o znížení počtu zamestnancov školy (č. l. 71) a pod číslom 271
bola zaevidovaná dňa 11.03.2015 žiadosť žalovanej adresovaná ZO OZ PŠaV (č. l. 17).

Súd považoval za dostatočne určitý a zrozumiteľným spôsobom vyjadrený okruh zrušovaných
pracovných miest pedagogických zamestnancov ich vymedzením ako 3 miesta učiteľov všeobecno-
vzdelávacích predmetov a 2 miest učiteľov odborných ekonomických predmetov. V prípade žalobkyne
spadajúcej do „kategórie“ učiteľa odborných ekonomických predmetov dané vymedzenie zodpovedá
vymedzeniu jej pedagogickej spôsobilosti (doklad č. l. 45). Súd nevidí žiadny rozumný dôvod, pre
ktorý by (ako to prezentovala žalobkyňa) mohli a mali byť vymedzené zrušované pracovné pozície z
hľadiska určitosti výlučne uvádzaním aprobačných predmetov o to viac v prípade žalobkyne ako učiteľky
odborných ekonomických predmetov, ktoré pojmové vymedzenie (učiteľstvo odborných ekonomických
predmetov) je súladné s vyhláškou č. 437/2009 Z. z. stanovujúcej kvalifikačné predpoklady a osobitné
kvalifikačné požiadavky na pedagogických zamestnancov, predstavujúcej vykonávací predpis k zákonu
č. 317/2009 Z. z. Žalobkyňa pritom zostala len v polohe všeobecných tvrdení, že takéto vymedzenie je
nedostatočné a má umožňovať svojvôľu a nie prepustenie zamestnanca, ktorý je skutočne nadbytočný.
Žalobkyňa nijako nepreukázala, že by pri redukcii - znížení počtu zamestnancov z dôvodu plánovaného
zníženého počtu hodín a aj tried na školský rok 2015/2016 oproti predchádzajúcemu školskému roku,
nevznikla reálna nadbytočnosť učiteľov zabezpečujúcich výučbu (aj) tých predmetov, ktoré vyučovala
žalobkyňa (odborných ekonomických predmetov) v rozsahu dvoch plných pracovných úväzkov. Vo
vzťahu k žalobkyni sa prijatá organizačná zmena týkala práve tej časti, ktorou žalovaná rozhodla o
znížení počtu učiteľov odborných ekonomických predmetov o 2 miesta, čo dostatočne presne vystihuje
okruh tých učiteľov, ktorých sa táto organizačná zmena mala (mohla) dotýkať a z ktorého okruhu
bolo výlučne právom žalovanej vybrať dvoch učiteľov, ktorým dala výpoveď. Na možnosť „výberu“
žalobkyne z okruhu učiteľov vyučujúcich u žalovanej odborné ekonomické predmety, nemala žiadny
vplyv skutočnosť, že došlo u nej listom z 02.09.2014 k doplneniu pracovnej náplne ako pedagogického
zamestnanca špecialistu - triedneho učiteľa (doklad č. l. 26), nakoľko takáto „špecializovaná“ činnosť
sa s poukazom na § 33 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. môže vykonávať (len) súčasne s výkonom
pedagogickej činnosti príslušnej kategórie a výkonom odborných činností príslušnej kategórie odborných
zamestnancov, takže nie je možné skúmať možnú nadbytočnosť učiteľa vo vzťahu k „funkcii triedneho
učiteľa“, ale len (výlučne) vo vzťahu s potrebou výkonu pedagogickej činnosti, ktorú vykonávala
ako učiteľ odborných ekonomických predmetov. To, že u žalovanej vyvstala potreba redukcie počtu
pracovných miest z dôvodov, ktoré žalovaná podrobne popísala a aj zdokladovala, vyplýva z doložených



listinných podkladov, ktoré žalovaná mala k dispozícii pri prijatí danej organizačnej zmeny (plán výkonov
na školský rok 2015/2016, z ktorého vyplýva pokles počtu žiakov a tried v uvedenom školskom roku
oproti predchádzajúcemu školskému roku 2014/2015, určenie počtu tried v členení podľa jednotlivých
študijných a učebných odborov pre prijímanie žiakov v stredných školách pre školský rok 2015/2016
z 31.10.2014 č. 2840/2014/OŠaŠ-113, predbežný záujem uchádzačov o štúdium na školský rok
2015/2016, vypracovaná analýza počtu a aprobačnej štruktúry pedagogických zamestnancov, rozpočet
na rok 2015...). Podľa jedného z podkladov, ktorý v danej súvislosti mala žalovaná k dispozícii, bol ňou
vypracovaný plánovaný počet hodín pre odborné vzdelávanie na školský rok 2015/2016 v rozsahu 238
hodín (v členení 180 hodín OA 1. - 4. ročník, 72 hodín sociálno-výchovný pracovník 1. - 4. ročník a
33 hodín daňové služby 2. ročník a tomuto počtu hodín (po vydelení základným úväzkom 22 hodín)
zodpovedala potreba učiteľov odborných predmetov v počte 11, namiesto dovtedajšieho ich počtu 13.
Pri učiteľoch všeobecno-vzdelávacích predmetov bol naplánovaný počet hodín v rozsahu 278, čomu
zodpovedala potreba učiteľov takýchto predmetov v počte 13 namiesto dovtedajšieho počtu 16 (doklady
č. l. 78 - 81). Uvedenej požiadavke počtu hodín a tomu zodpovedajúcej potrebe učiteľov zodpovedala
prijatá organizačná zmena v zložke „škola“, kde od 01.07.2015 bol uvedený počet učiteľov 26 (č. l. 27)
oproti stavu existujúcemu k 01.03.2015, kedy v organizačnej štruktúre žalovanej bolo uvedených 31
učiteľov (č. l. 108). Aj podľa skutočného stavu došlo k poklesu počtu hodín odborných predmetov v
školskom roku 2015/2016 oproti školskému roku 2014/2015 o 75 hodín.

Súd tiež poukazuje na určenie počtu tried pre žalovanú jej zriaďovateľom listom z 31.10.2014
doručeného žalovanej 12.11.2014 v členení podľa jednotlivých študijných a učebných odborov pre
prijímanie žiakov v stredných školách pre školský rok 2015/2016 (v rozsahu celkovo 3 prvých tried a 90
žiakov) - č. l. 46, pričom v externej alebo kombinovanej forme štúdia a v nadstavbovom a pomaturitnom
štúdiu došlo v školskom roku 2014/2015 oproti predchádzajúcemu školskému roku k redukcii počtu tried
4 a počtu žiakov 80 na 1 triedu a 20 žiakov. Uvedené preukazuje opodstatnenosť prijatia organizačnej
zmeny spočívajúcej v znížení počtu pracovníkov o 5 v tom členení, v akom tak žalovaná učinila listom
č. 259/2015 z 11.03.2015, ktorí sa tak stali nadbytočnými.

Pokiaľ ide o posledný predpoklad, ktorého danosť žalobkyňa namietala, a to, že žalovaná nemala
možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto
výkonu práce (§ 63 ods. 2 písm. a) ZP), súd v súlade so závermi Inšpektorátu práce z 21.01. a 29.01.2016
konštatuje, že u žalovanej ako v čase dania výpovede žalobkyni (k 19.03.2015) tak ani v čase skončenia
jej pracovného pomeru u žalovanej neexistovalo voľné pracovné miesto, a to ani na kratší pracovný čas
v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce a ani v kategórii vychovávateľ na školskom
internáte, kde podľa organizačnej štruktúry platnej k 01.03.2015 boli vytvorené štyri pracovné miesta,
z toho tri s týždenným pracovným časom 37,5 hodiny a jedno na kratší týždenný pracovný čas 5,97
hodiny. Nebolo preukázané ani to, že by v priebehu školského roku 2014/2015 malo následne dôjsť k
zmene výkonových ukazovateľov, ktoré by oproti stavu na jeho začiatku, ktoré by vyžadovali potrebu
zvýšenia úväzku dovtedajších vychovávateliek. Na daných pracovných pozíciách pracovali v danom
školskom roku 4 vychovávateľky J.. J., J.. H. a R.. X., každá z nich v rozsahu 37,5 hodiny týždenne
a J.. T.P. v rozsahu 5,97 hodiny týždenne. K zmene došlo až po 31.08.2015 po tom, ako došlo k
skončeniu pracovného pomeru J.. T. dohodou k 31.08.2015, čiže v nasledujúcom školskom roku, a to aj
v súvislosti s výrazným zvýšením počtu ubytovaných prvákov, prečo podľa tvrdenia riaditeľky žalovanej
bola až v nasledujúcom školskom roku od 17.09.2015 prijatá na plný úväzok D.. U., ktorej rovnako
ako žalobkyni bola daná výpoveď. Nebolo preukázané, že by vykazovaný počet osôb v organizačnej
štruktúre obchodnej akadémie a školského internátu mal vykazovať počet „plných pracovných úväzkov“
a nie ako to uvádzala riaditeľka žalovanej skutočné počty fyzických osôb - zamestnancov bez ohľadu
na veľkosť ich úväzkov, a teda že by v období od 01.09.2014 do 31.08.2015 skutočne malo existovať
nejaké voľné pracovné miesto na školskom internáte v rozsahu úväzku predstavujúceho rozdiel medzi
úväzkom J.. T. a úväzkom 37,5 hodiny týždenne.

Už bolo uvedené, že žalobkyňa mala vymedzené ako miesto výkonu práce „Obchodná akadémia
Dolný Kubín“. Miesto výkonu práce všetkých vychovávateľov žalovanej je vymedzené ako „Školský
internát pri OA v Dolnom Kubíne“. Aj z organizačnej štruktúry žalovanej vyplýva, že táto pozostáva zo
samostatných zložiek - škola (obchodná akadémia) a školský internát, resp. aj školská jedáleň, ktorá sa
však nachádza v tej istej budove ako školský internát. Dohodnutie konkrétneho miesta výkonu práce čo
do jeho špecifikácie (viac alebo menej podrobnejšej, ktoré ale v oboch prípadoch musí byť vymedzené
dostatočne určito) podlieha zmluvnej voľnosti. V pracovnej zmluve môže označiť určením konkrétnej



obce (mesta) časti obce (časti mesta), pracoviska alebo inak, kde má zamestnanec dohodnutý druh
práce vykonávať. Hoci Obchodná akadémia a Školský internát sa nachádzajú v meste Dolný Kubín, ide
o „rôzne“ pracoviská, osobitne vymedzené aj v organizačnej štruktúre žalovanej, nachádzajúce sa na
iných uliciach, pričom dojednané miesto výkonu práce vychovávateliek žalovanej je iné, než aké bolo
dojednané ako dojednané miesto výkonu práce žalobkyne. Preto aj z uvedeného dôvodu s ohľadom na
rozdielnosť v dojednaní miesta výkonu práce zamestnancov žalovanej, z ktorých časť mala dojednané
miesto výkonu práce ako žalobkyňa a iní zamestnanci - vychovávateľky, mali dojednané iné miesto
výkonu ich práce, než aké mala dojednaná žalobkyňa (obchodná akadémia verzus školský internát)
žalovaná ani v prípade, že by mala mať nejaké voľné pracovné miesto vo svojej organizačnej zložke -
školský internát, konkrétne žalobkyňou uvádzané miesto vychovávateľky na kratší pracovný čas, nemala
by vo vzťahu k takémuto miestu ponukovú povinnosť podľa § 83 ods. 2 písm. a) ZP, nakoľko nešlo o
miesto, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce žalobkyne ako na to poukázal v záverečnom
prednese zástupca žalovanej.

Z vyššie uvedených dôvodov považujúc postup žalovanej pri skončení pracovného pomeru žalobkyne
u žalovanej za súladný s pracovnoprávnymi predpismi, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

Návrh žalobkyne na výsluch ako svedka riaditeľa SZŠ R.. R. W. súd ako nadbytočný zamietol. Vykonané
dôkazy spoľahlivo preukázali, že svedkyňa J.. X. sa zúčastnila „prerokovania“ dňa 11.03.2015. Otázka,
či postup riaditeľa SZŠ, so súhlasom ktorého menovaná ako externá učiteľka SZŠ v školskom roku
2014/2015 odučila dňa 11.03.2015 štvrtú vyučovaciu hodinu namiesto ôsmej vyučovacej hodiny, bol
alebo nebol súladný so zákonom, nie je významná pre posúdenie rozhodujúcich skutočností pre tento
spor. Len zo skutočnosti, že takýto postup nemal byť súladný so zákonom, nemožno vyvodzovať záver,
že sa tak nestalo (nemohlo stať).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalovanej ako plne
úspešnému účastníkovi, voči žalobkyni právo na ich náhradu. Žalovanej priznané trovy predstavujúce
dôvodne vzniknuté a súčasne uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 441,54 eura pozostávajú
z odmeny za 5 úkonov právnej služby - 1/ príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom
24.09.2015, 2/ písomné vyjadrenie z 30.09.2015 k žalobe, 3/ účasť na pojednávaní 25.11.2015, 4/ účasť
na pojednávaní 13.01.2016 a 5/ účasť na pojednávaní 08.02.2016 (za každý úkon vykonaný v r. 2015
prislúcha odmena po 64,54 eura + režijný paušál po 8,39 eura - úkony 1/ až 3/ a za úkony 4/ a 5/ vykonané
v r. 2016 po 66,- eur + režijný paušál k úkonom po 8,58 eura + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu).
Pri ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1, 3 v spojení s § 9, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1
písm. a), c) a d), § 15, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálne
účinnom znení. Z uplatnených trov právneho zastúpenia súd nepriznal odmenu za úkon špecifikovaný
ako „25.01.2016 - návrh žalovanej na doplnenie dokazovania podľa § 13a ods. 2 písm. a) vyhlášky“
vo výške 33,- eur + režijný paušál 8,58 eura, nakoľko takýto procesný návrh obsahoval len „rozšírenie“
súdom na pojednávaní dňa 13.01.2016 nariadeného dôkazu od inšpektorátu práce ohľadne otázky, či
u žalovanej existovalo nejaké voľné pracovné miesto k 01.07.2015, aj ohľadne toho, či takéto miesto u
žalovanej existovalo ku dňu 19.03.2015, pričom takýto návrh mohol zástupca žalovanej podať už priamo
na pojednávaní dňa 13.01.2016, ktorého sa osobne zúčastnil a účasť na ktorom bola zohľadnená v
priznaných trovách právneho zastúpenia.

Žalovanej priznané trovy je žalobkyňa povinná zaplatiť s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zástupcovi
žalovanej, ktorý požiadal o ich úhradu na účet vedený v Y. Y., G.. Y.., pobočka D. X., číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, pod variabilným symbolom O. XX/XX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).



Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).