Obchodná akadémia, Jesenského 259/6, Považská Bystrica


Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7Cpr/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516209488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3516209488.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobkyne: X..
U. Š., S.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, U. S. W., právne zast. JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom
so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum C I 57/132, proti žalovanému: Obchodná akadémia Považská
Bystrica, IČO: 162086 so sídlom Jesenského 259/6, 017 44 Považská Bystrica, právne zast. LEGAL
POINT s.r.o., IČO: 47253495 so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, o zaplatenie 4.034,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom došlým súdu dňa 22.11.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť jej sumu 4.034 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.06.2016 do
zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa bola zamestnaná
u žalovaného na základe pracovnej zmluvy č. 29/2002/Ška od 1.7.2002 ako riaditeľka J. L. W. E.. Túto
funkciu vykonávala nepretržite niekoľko funkčných období, naposledy na základe menovacieho dekrétu
predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 23.6.2014, ktorým bola menovaná riaditeľkou J.
L. E. s nástupom od 1.7.2014 na päťročné funkčné obdobie. Dohodou o zmene pracovných podmienok
uzatvorenou medzi žalobkyňou a Trenčianskym samosprávnym krajom zo dňa 17.10.2013 bol zmenený
čl. II. odst. 1 pracovnej zmluvy - druh práce na riaditeľ školy na dobu funkčného obdobia čl. II. odst.
4 na dobu neurčitú. Plat žalobkyne bol určený rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja dňa
15.1.2015 vo výške 1.474,50 €. Všeobecným záväzným nariadením Trenčianskeho samosprávneho
kraja č. 18/2015 bola ku dňu 31.8.2015 zrušená J. L., A. XXX/XX, E.. V zmysle tohto nariadenia
všetok majetok, práva a povinností, vrátane tých z pracovnoprávnych vzťahov prešli dňa 1.9.2015 na
J. L., F. XXX/X, Q. M., ktorá plní funkciu nástupníka organizácie. Napriek tejto skutočnosti žalobkyňa
nebola z funkcie riaditeľky školy odvolaná ani jej nebola navrhnutá zmena pracovnej zmluvy. Listom
zo dňa 31.8.2015, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 3.11.2015 však žalovaný žalobkyni určil výšku jej
funkčného platu spolu vo výške 1.185,- €. Listom zo dňa 4.11.2015 žalobkyňa žalovanému vyjadrila
nesúhlas s týmto určením a poukázala na porušenie ust. § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003. Na tento list
žalobkyne žalovaný nereagoval a mzdu počínajúc septembrom 2015 vyplácal žalobkyni vo výške 1.185,-
€. Listom zo dňa 21.6.2016 požiadala žalobkyňa žalovaného o doplatenie rozdielu medzi funkčným
platom 1.474,50 € a skutočne vyplácanou mzdou. Na tento list reagoval Trenčiansky samosprávny kraj
listom zo dňa 29.6.2016, kde žalobkyni oznámil, že jej doplatok neprináleží, nakoľko prácu riaditeľky
školy nevykonávala. Následne listom zo dňa 27.7.2016 označeným ako pokus o zmier opätovne
požiadala žalobkyňa žalovaného o doplatenie rozdielu v mzde, ktorý vyčíslila na sumu 2.592,- €.
Na tento list reagoval žalovaný listom zo dňa 28.7.2016, v ktorom v podstate zopakoval argument



Trenčianskeho samosprávneho kraja uvedený v liste zo dňa 29.6.2016. Pracovný pomer ukončila
žalobkyňa so žalovaným dňa 30.9.2016, z organizačných dôvodov jej miesto bolo zrušené. Podľa ust.
§ 3 ods. 1 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, riaditeľa vymenúva
na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej
len „zriaďovateľ"). Podľa ust. § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve, zriaďovateľ odvolá riaditeľa: a), ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b)
za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, c) za závažné porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo d) ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, e) na
návrh hlavného školského inšpektora [§12 ods. 3 písm. f)]. Podľa názoru žalobkyne, ani po zrušení J. L.
W. E. nedošlo k zmene jej funkcie, a teda nemohlo dôjsť ani k zmene jej funkčného platu. Funkčný plat
vo výške spolu 1.474,50 € bol žalobkyni určený na dobu 5ročného funkčného obdobia dňa 15.1.2015
a keďže z tejto funkcie nebola odvolaná, patrí jej až do skončenia pracovného pomeru so žalovaným
dňa 30.9.2016. Okrem toho, žalobkyňa si uplatňuje i doplatenie rozdielu vzniknutého medzi skutočne
vyplateným odstupným vo výške 3.706,50 € a nárokovanou výškou vypočítanou z jej funkčného platu
vo výške 1.474,50 €. V októbri 2016 jej bolo vyplatené odstupné vo výške 3.706,50 €, čo je trojnásobok
jej skutočného platu vo výške 1.235,50 €. V skutočnosti mala dostať trojnásobok jej funkčného platu
vo výške 4.423,50 € (3 x 1.474,50 €). Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa domáha vyplatenia rozdielu
medzi skutočne vyplateným platom a funkčným platom, ktorý ku dňu 30.9.2016 vyčísluje na 4.034,- €,
„vyčíslenie doplatku funkčných platov“ tvorí prílohu k žalobe. Žalobkyňa uplatňuje i trovy konania, a to
vynaložený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

2. Súd dňa 23.08.2017 vydal platobný rozkaz č.k. 7Cpr/28/2016-25. Keďže žalovaný podal včas odpor
s vecným odôvodnením, súd ho v súlade s § 267 ods. 3 C.s.p. zrušil uznesením č.k. 7Cpr/28/2016-35
zo dňa 15.05.2018.

3. Žalovaný v odpore zo dňa 27.11.2017 uviedol, že s platobným rozkazom nesúhlasí, pričom
nárok žalobcu v celom rozsahu rozporuje. Pohľadávku, ktorú si voči nemu žalobca uplatnil v súdnom
konaní namieta v celom rozsahu, pričom má zato, že žalobca v návrhu na vydanie platobného
rozkazu zámerne neuviedol všetky podstatné okolnosti prípadu, čím pripravil konajúci súd o možnosť
rozhodnúť v predmetnej veci objektívne a spravodlivo. Žiadal žalobu z dôvodu jej neodôvodnenosti a
neopodstatnenosti v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100%. Žalovaný považuje za potrebné sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadriť k
niektorým podstatným skutočnostiam tvrdeným zo strany žalobcu a pokladá za potrebné zdôrazniť
zásadné argumenty, pre ktoré nazerá na podanú žalobu ako nedôvodnú a návrh žalobcu považuje v
celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 27.10.2016
domáha zaplatenia finančnej sumy 4.034,00 EUR spolu s prísl.. Svoj nárok odôvodňuje tým, že na
základe pracovnej zmluvy č. 29/2002/Šk zo dňa 01.07.2002 bola zamestnaná ako riaditeľka J. L. W.
E., pričom jej bol na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja (ďalej len „TSK") určený
plat vo výške 1.474,50 EUR. Ďalej žalobkyňa tvrdí, že síce došlo k zrušeniu J. L. W. E., ale ona
nebola z funkcie riaditeľky nikdy odvolaná a na základe tejto skutočnosti jej prináleží plat, tak ako
jej bol určený vyššie označeným rozhodnutím TSK. Rovnako TSK týmto rozhodnutím rozhodlo, že
dňom 01. septembra 2015 bude plniť funkciu nástupníckej organizácie J. L. W. Q. M.. Následne teda
žalobkyňa pokračovala vo výučbe a bola zaradená ako zamestnankyňa J. W. Q.V. M., a to ako učiteľ
všeobecnovzdelávacích predmetov. Listom zo dňa 31.08.2015 oznámil žalobkyni zamestnávateľ výšku
a zloženie jej funkčného platu, kde je uvedené, že, „je zaradená do kariérového stupňa Pedagogický
(odborný) zamestnanec s 2. atestáciou". Argumentácia žalobkyne, že ju do dňa skončenia pracovného
pomeru nikto z funkcie riaditeľky neodvolal, pričom bola menovaná predsedom TSK neobstojí s
odvolaním sa na dikciu zákona, ktorý upravuje exaktne aj spôsob zániku funkcie riaditeľa školy zo
zákona. K tvrdeniam, o ktoré žalobkyňa opiera svoju žalobu, a síce, že zrušením J. L. W. E. nedošlo
k zmene jej funkcie, a teda nemohlo dôjsť ani k zmene jej funkčného platu uvádzame nasledovné:
V zmysle ustanovenia § 3a ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „ Výkon funkcie
riaditeľa zaniká: a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie, c) odvolaním podľa § 3 ods.
7 alebo ods. 8, d) právoplatnosťou rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, e)
dňom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí ministerstva o vyradení školy alebo školského zariadenia
zo siete alebo f) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.“ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky vydalo dňa 02.02.2015 Rozhodnutie číslo: 2015-5325/2706:2-10CO/OA, ktorým
rozhodlo o vyradení J. L., V. V.: A. XXX/XX, XXX XX E. zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej



republiky ku dňu 31.08.2015. Následne TSK vydal dňa 30.03.2015 Všeobecné záväzné nariadenie TSK
č. 18/2015, ktoré bolo schválené zastupiteľstvom TSK uznesením č. 248/2015 a ktorým na základe
vyššie uvedeného rozhodnutia ministerstva školstva ku dňu 31.08.2015 zrušil J. L., V. V.U.: A. XXX/
XX, XXX XX E., pričom všetok majetok, práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky prešli ku dňu
01.09.2015 na žalovaného. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že v
prípade rozhodnutia ministerstva školstva o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete škôl a
školských zariadení, funkcia riaditeľa zaniká zo zákona, a to ku dňu, ktorý je v tomto rozhodnutí uvedený.
V danom prípade funkcia žalobkyne, ako riaditeľky J. L. W. E., zanikla zo zákona ku dňu 31.08.2015,
o čom vzhľadom na vydané predmetné rozhodnutie ministerstva školstva v spojitosti s predmetným
ustanovením zákona nemožno mať pochybnosti. Odo dňa 01.09.2015 sa novým zamestnávateľom
žalobkyne stal žalovaný a tým, že zo zákona zanikla jej funkcia riaditeľky školy, stala sa pracovníkom
- učiteľom J. L. W. Q. M.. Automaticky a logicky tak prestala vykonávať aj funkciu riadenia a vedúcej
zamestnankyne. Tým, že funkcia žalobkyne ako riaditeľky školy zanikla ex lege ku dňu 31.08.2015
bol jej zo strany nového zamestnávateľa - žalovaného, oznámením zo dňa 31.08.2015, oznámený
funkčný plat, a to vo výške 1.185,00 EUR. Zoznámenia o výške a zložení funkčného platu vyplýva,
že plat žalobkyne bol ponížený o príplatok za riadenie a osobný príplatok, pričom jej bol priznaný
príplatok za výkon špecializovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 13b ods. 1 zákona č. 553/2003
Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní"). Čo sa týka otázky nárokovateľnosti príplatku za riadenie,
v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o odmeňovaní: „ Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za
riadenie. " Definíciu pojmu vedúci zamestnanec obsahuje ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov: „ Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci,
ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným
zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať
im na ten účel záväzné pokyny. " Z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok na príplatok za riadenie,
majú tí zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a
ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať
im záväzné pokyny. Pre vznik nároku na tento príplatok nie je dôležité, aké je formálne označenie
pracovného zaradenia osoby, ale podstatným je, či je takýto zamestnanec reálne oprávnený ukladať
úlohy a pokyny podriadeným. Tento právny názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/288/2012 zo dňa 23.04.2014, z ktorého rovnako vyplýva, že pre
posúdenie, či sa jedná o vedúceho zamestnanca nie je určujúce, akým spôsobom je funkcia (druh
práce) formálne označená, ale to, či sú mu podriadení zamestnanci, ktorým je v rozsahu poverenia
oprávnený ukladať pracovné úlohy, kontrolovať ich prácu a dávať im za týmto účelom záväzné pokyny.
Nakoľko v prípade žalobkyne došlo reálne k zmene jej pracovnej pozície a stala sa učiteľom J. L. W.
Q. M., táto nemôže byť ani len teoreticky považovaná za vedúceho zamestnanca. Reálne žalobkyňa
stratila kompetenciu ukladať zamestnancom pracovné úlohy, alebo riadiť a kontrolovať, či organizovať
ich prácu. Okrem iného je nepochybné, že J. L. Q. M. môže mať, mala a má len jedného riaditeľa,
ktorým je E.. Q. M.. Čo sa týka nárokovateľnosti príplatku osobného, o ktorý bol plat žalobkyne ponížený,
a to konkrétne zo sumy 230,00 EUR na sumu 40,00 EUR, tento možno v zmysle ustanovenia §
10 ods. 1 zákona o odmeňovaní, priznať zamestnancovi ako ocenenie jeho mimoriadnych osobných
schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných
povinností, a to až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu. O priznaní osobného príplatku jeho
zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ. Z uvedeného vyplýva, že osobný príplatok
je nenárokovateľnou zložkou platu. Jeho priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie je vo výlučnej
kompetencii zamestnávateľa. Preukázateľne zo zákona vyplýva, že nakoľko je priznanie osobného
príplatku vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa, tento rovnako rozhoduje tak o jeho priznaní, ako aj
o jeho znížení, pričom tak tomu bolo aj v prípade žalobkyne. Na základe vyššie uvedených argumentov
opretých o zákonné ustanovenia, listinné dôkazy a aj samotnú ustálenú judikatúru v danej oblasti práva
máme za nepochybné, že v danom prípade žalovaný popiera uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie
finančnej čiastky, tak ako to uvádza vo svojej žalobe zo dňa 27.10.2016. Žalovaný sa pridŕža svojich
hlavných protiargumentov, a to síce, že funkcia žalobkyne ako riaditeľky školy zanikla priamo zo zákona
ku dňu 31.08.2015 a príplatok za riadenie jej tým pádom objektívne nepatrí a rovnako ho rozporuje.
Žalovaný rozporuje rovnako zaplatenie takej zložky platu, akým je osobný príplatok, nakoľko sa tento
zo zákona považuje za nenárokovateľnú zložku platu zamestnanca a o jeho priznaní, odobratí, znížení
a celkovo o výške rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Na priznanie osobného príplatku teda neexistuje
právny nárok. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov uvádza, že nárok uplatnený žalobkyňou považuje
za neoprávnený, nepreukázaný, a preto je potrebné platobný rozkaz sp. zn. 7Cpr/28/2016 zo dňa



23.08.2017 zrušiť. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiada konajúci sud, aby žalobu
z dôvodu jej neodôvodnenosti a neopodstatnenosti zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa v podaní došlom súdu dňa 16.07.2018 uviedla, že zotrváva vo svojej argumentácii
uvedenej v žalobe zo dňa 27.10.2016. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že žalobkyni zanikla funkcia
riaditeľa školy zo zákona, a to na základe ust. § 3a ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o statnej správe
v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to dňom 31.08.2015.
Na zánik funkcie riaditeľa školy treba aplikovať ustanovenia zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom
v čase nadobudnutia účinnosti Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky č. 2015-5325/2706:2-10C0/OA, resp. VZN TSK č. 18/2015. Rozhodnutie Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2015- 5325/2706:2-1 OCO/OA resp. VZN TSK č.
18/2015 nadobudli účinnosť najneskôr k 31.08.2015. Ustanovenie § 3a ods. 1 zákona o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve nadobudli účinnosť dňa 01.09.2017 a teda nemôžu retroaktívne
upravovať právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto ustanovenia. Na právne vzťahy účastníkov v
súvislosti so zrušením Školy J. L., V. V.: A. XXX/XX, XXX XX E., treba aplikovať ust. § 3 ods. 7 zákona
č.596/2003 Z.z.v znení účinnom k 31.08.2015, podľa ktorého mal zriaďovateľ právo riaditeľa odvolať, ak
sa škola zrušuje. K odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľa školy však nedošlo. Z uvedeného vyplýva,
že žalobkyni funkcia riaditeľa školy nezanikla. Z tohto dôvodu je neplatným aj Oznámenie o výške a
zložení funkčného platu zo dňa 31.08.2015, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 03.11.2015 pretože k
tomu, aby jej mohol žalovaný určiť plat, musel by ju zriaďovateľ odvolať z funkcie riaditeľky. Tieto úkony
však vykonané neboli, a teda žalobkyňa mala dostať mzdu podľa posledného Určenia funkčného platu
zriaďovateľa Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 15.01.2015, teda v celkovej výške 1.474,50
€. Kým nedošlo k odvolaniu z funkcie riaditeľky, mohol žalobkyni určovať funkčný plat iba zriaďovateľ
- Trenčiansky samosprávny kraj a nie žalovaný. Na tieto skutočnosti žalobkyňa žalovaného upozornila
listom zo 4.11.2015, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Z uvedených dôvodov žalobkyňa na žalobe trvá
a žiada aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 26.07.2018 (duplika) uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení
zo dňa 12.07.2018, sp. zn. 7Cpr/28/2016 uviedla, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v žalobe
zo dňa 27.10.2016. Žalobkyňa uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že funkcia žalobkyne
ako riaditeľky školy zanikla zo zákona, nakoľko zákonné ustanovenia nemôžu retroaktívne upravovať
právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti novely zákona. Žalobkyňa naďalej tvrdí, že jej
prináležal plat vo výške uvedenej v oznámení TSK o zložení funkčného platu zo dňa 15.01.2015 a
nie ten, ktorý jej bol určený riaditeľom J. L. W. Q. M. ako nástupcu J. L. W. E., a to oznámením
zo dňa 31.08.2015. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uvádza, že nakoľko nedošlo k jej odvolaniu zo
strany zriaďovateľa (TSK), mohol a mal žalobkyni určovať funkčný plat len zriaďovateľ - TSK a nie
žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky a právny názor žalobkyne sa javí ako nedôvodné a
chyba v pasívnej vecnej legitimácii ten fakt, že sa žalobkyňa domáha svojho nároku od žalovaného,
keďže popiera akékoľvek jeho kompetencie. Javí sa ako rozporuplné, z čoho vyvodzuje žalobkyňa tento
svoj nárok. Ako bolo uvedené v odpore zo dňa 27.11.2017 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky vydalo dňa 02.02.2015 Rozhodnutie číslo: 2015-5325/2706:2-10CO/OA,
ktorým rozhodlo o vyradení J. L.X., V. V.: A. XXX/XX, XXX XX E. zo siete škôl a školských zariadení
Slovenskej republiky ku dňu 31.08.2015. Následne TSK vydal dňa 30.03.2015 Všeobecné záväzné
nariadenie TSK č. 18/2015, ktoré bolo schválené zastupiteľstvom TSK uznesením č. 248/2015 a ktorým
na základe vyššie uvedeného rozhodnutia ministerstva školstva ku dňu 31.08.2015 zrušil J. L., V. V.:
A. XXX/XX, XXX XX E., pričom všetok majetok, práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky prešli ku
dňu 01.09.2015 na žalovaného. Žalovaný na základe svojich nadobudnutých práv a povinností sa
stal novým zamestnávateľom žalobkyne, pričom ako zamestnávateľ je v zmysle ustanovenia § 4 ods.
7 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon
o odmeňovaní") povinný oznámiť žalobkyni zmenu jej funkčného platu, pretože došlo k zmene druhu
práce: „ Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu
pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu. " Z komentáru
k danému ustanoveniu vyplýva, že zamestnávateľ je povinný pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene
druhu práce, ako aj pri každej úprave funkčného platu vydať zamestnancovi písomné oznámenie o
výške a zložení funkčného platu, tzn. každá zmena musí byť vykonaná prostredníctvom takéhoto
oznámenia. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi určitú výšku funkčného platu, je povinný takto určený



plat zamestnancovi vyplácať. Nie je možné akceptovať argumenty žalobkyne, ktorá tvrdí, že pokiaľ
nebola z funkcie odvolaná, mohol jej určovať plat len zriaďovateľ. Takáto právna argumentácia nemá
oporu v žiadnom záväznom predpise. Vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
športu SR sa stal žalovaný nástupcom J. L. W. E. a v intenciách tohto rozhodnutia bol žalovaný povinný
aj postupovať, v dôsledku čoho došlo k oznámeniu o zmene zloženia funkčného platu. Žalobkyňa sa
zámerne nevyjadrila k argumentu žalovaného, ktorý jednoznačne tvrdí, že jednotlivé zložky platu, o
ktoré bol plat žalobkyne ponížený a ktorých zaplatenia sa domáha neboli nárokovateľné. Žalovaný sa
pridržiava svojich vyjadrení, ktoré uviedol v odpore zo dňa 27.11.2017, pričom považuje za potrebné
doplniť a uviesť niektoré skutočnosti. Zložky platu možno rozdeliť na nárokové a nenárokové. Medzi
nárokové zložky platu patrí tarifný plat, príplatok za riadenie, príplatok za nočnú prácu, príplatok za
prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za zmennosť, kreditový príplatok a ďalšie zložky, ktoré je
zamestnávateľ povinný vyplatiť v prípade, že zamestnanec splní zákonom vyžadované podmienky pre
vznik nároku na ne. Na rozdiel od nich, poskytnutie nenárokových zložiek je na vôli zamestnávateľa,
ktorý takéto plnenia môže zamestnancovi poskytnúť v prípade, že zamestnanec splní podmienky pre
ich priznanie a často tiež v závislosti od ekonomickej situácie zamestnávateľa. Typickým príkladom
nenárokovej zložky platu je osobný príplatok, odmena alebo výkonnostný príplatok. Nárok na príplatok
za riadenie, majú tí zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení
určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich
prácu a dávať im záväzné pokyny. Pre vznik nároku na tento príplatok nie je dôležité, aké je formálne
označenie pracovného zaradenia osoby, ale podstatným je, či je takýto zamestnanec reálne oprávnený
ukladať úlohy a pokyny podriadeným. Tak ako sme uviedli aj v odpore proti platobnému rozkazu zo
dňa 27.11.2017 tento právny názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 6Cdo/288/2012 zo dňa 23.04.2014, z ktorého rovnako vyplýva, že pre posúdenie, či sa jedná
o vedúceho zamestnanca nie je určujúce, akým spôsobom je funkcia (druh práce) formálne označená,
ale to, či sú mu podriadení zamestnanci, ktorým je v rozsahu poverenia oprávnený ukladať pracovné
úlohy, kontrolovať ich prácu a dávať im za týmto účelom záväzné pokyny. Vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zanikla J. L. W. E. a všetky práva
a povinnosti prešli na žalovaného, žalobkyni logicky nemohol ostať žiadny podriadený zamestnanec,
ktorému by mohla reálne ukladať povinnosti, pracovné úlohy a kontrolovať prácu. Tým, že nastal
takýto stav žalobkyňa de facto stratila nárok na príplatok za riadenia, pretože nespĺňa zákonom
vyžadované podmienky pre vznik nároku. Žalobkyňa reálne nemala riadiť koho prácu. V prípade
osobného príplatku, v tomto prípade je jednoznačné, že ide o nenárokovateľnú zložku platu, o ktorej
priznaní rozhoduje zamestnávateľ. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o odmeňovaní, osobný
príplatok môže zamestnávateľ priznať zamestnancovi ako ocenenie jeho mimoriadnych osobných
schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných
povinností, a to až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu. O priznaní osobného príplatku jeho
zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ. Jeho priznanie, zvýšenie, zníženie alebo
odobratie je vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa. Preukázateľne zo zákona vyplýva, že nakoľko
je priznanie osobného príplatku vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa, tento rovnako rozhoduje tak
o jeho priznaní, ako aj o jeho znížení, pričom tak tomu bolo aj v prípade žalobkyne. Na základe
všetkých tvrdení uvedených, či už v odpore zo dňa 27.11.2017, ako aj v duplike je absolútne zrejmé,
že nemôže mať žalobkyňa nárok na zaplatenie finančnej čiastky, tak ako to uvádza vo svojej žalobe
zo dňa 27.10.2016, predovšetkým z dôvodu, že jej funkcia ako riaditeľky školy, zanikla. Rovnako je
absurdné žalovať zaplatenie osobného príplatku, na ktoré priznanie neexistuje právny nárok a zaplatenie
príplatku za riadenie, nakoľko reálne nemala žiadnych zamestnancov, ktorých by mohla skutočne riadiť.
Poukazujúc na všetky vyššie prednesené skutočnosti žiadame konajúci súd, aby žalobu z dôvodu jej
neodôvodnenosti a neopodstatnenosti zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

6. Žalobkyňa v podaní došlom súdu dňa 13.08.2018 uviedla, že na rozdiel od žalovaného, je žalobkyňa
toho názoru, že žalobkyni funkcia riaditeľky školy nezanikla ku dňu 31.08.2015, pretože nebola z funkcie
riaditeľky odvolaná podľa ust. § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve) v znení zákona účinnom k 31.08.2015. Ak teda nebola z funkcie riaditeľky
odvolaná, jej funkcia trvá i naďalej, a to i po 31.08.2015, a teda dôvod na zmenu jej funkčného platu
nebol. Aj v prípade, že nadriadený by chcel z nejakého dôvodu zmeniť funkčný plat žalobkyne, túto
zmenu by mohol vykonať výlučne zriaďovateľ - Trenčiansky samosprávny kraj. V zmysle ust. § 3 ods.
3 zákona č.596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve však určenie platových



podmienok by malo byť účinné na celé funkčné obdobie riaditeľa, a teda ani neexistuje zákonný dôvod
takto určený funkčný plat meniť. Riešenie otázky, ktoré zložky funkčného platu žalobkyne sú nárokové
a ktoré nie, má význam až v prípade, že žalovaný preukáže, že žalobkyni funkcia riaditeľky zo zákona
alebo odvolaním z funkcie zanikla. Z uvedených dôvodov žalobkyňa na svojej žalobe v celom rozsahu
trvá a žiada aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní vypovedala, že všetko to začalo tým, že nedostala odvolávací
dekrét a na tomto všetko aj stálo. Legislatívu ovládala, aj ovláda, tak preto upozornila na toto aj pána
E.. Q. M., toho upozornila po tom, čo jej bolo doručené oznámenie o zložení jej platu. Očakávala, že
pán E.. M. bude v tejto veci konať, pričom v tej dobe to malo byť iba za mesiac september a október.
Keby to vtedy poriešil, tak by tu dnes nemuseli byť, ale pristupoval k tomu benevolentne. O skutočnosti
upozornila aj pána predsedu TSK M., aby to dali do poriadku a to dňa 29.06.2016. Ten to však presunul
na pána E.. M., ktorý v tejto veci nekonal.
Na otázku PZ žalovaného „Na akú pozíciu ste nastúpili na J. U. Q. M.“, žalobkyňa odpovedá: „Nastúpila,
na J. som pracovala ako riaditeľka, alebo som bola na J. som bola ako riaditeľka školy vo funkcii riaditeľka
školy, nakoľko som nebola z nej odvolaná.“
Na otázku PZ žalovaného „Správne tomu rozumiem, či pani žalobkyňa disponuje menovacím dekrétom
TSK do funkcie riaditeľa J. Q. M.?“, žalobkyňa odpovedá: „Menovací dekrét na riaditeľku J. Q. M. nemám,
mám menovací dekrét na riaditeľku J. W. E., ktorým som nebola odvolaná z funkcie. Stretli sa tam dvaja
riaditelia na jednej škole. Ešte by som chcela dodať tak de jure, som stále bola riaditeľka, nemala som
odvolávací dekrét.“
Na otázku PZ žalovaného „Boli ste si vedomá, že takýto stav de jure je nemožný?“, žalovaná odpovedá:
„Pokiaľ zriaďovateľ nevydal odvolávací dekrét, je to v kompetencii zriaďovateľa, posudzovať, či to tak
môže byť.“
Na otázku PZ žalovaného „Máte pocit, že zriaďovateľ vyhodnotil situáciu, že J. W. Q. M. môže mať dvoch
riaditeľov?“, žalovaná odpovedá: „Neviem povedať aké pocity mal zriaďovateľ.“
Na otázku PZ žalovaného „Aké konanie ste vyžadovali od riaditeľa pána M. v čase, kedy bola doručená
Vám odpoveď zriaďovateľa zo dňa 29.06.2016, kde sa vyslovene uvádza: ako zamestnankyňa ste v
skutočnosti nevykonávala činnosť, za ktorú si nároku mzdu a teda jej vyplatenie tak ako to požadujete, by
sa mohlo posudzovať aj ako platba za prácu, ktorú ste v skutočnosti nevykonávali?“, žalovaná odpovedá:
„Neviem čo mal vykonať, myslím si, že pán M. sa mal poradiť s pánom M.Š. o tom ako má postupovať
a riešiť dané veci.“
Na otázku PZ žalovaného „V zmysle zákona č. 596/2003 Z.z., uveďte ktoré z riadiacich funkcií podľa §
5 ods. 4 ste vykonávala na J. Q. M.?“, žalovaná odpovedá: „Nemusím ich vedieť, pretože odpoviem asi
tak. De jure som bola riaditeľka, nemala som odvolací dekrét. Vykonávala som to, čo som vykonávala,
to čo mi bolo povedané. Nebudem sa vyjadrovať vzhľadom na to, že toto mal riešiť zriaďovateľ.“
Na otázku PZ žalovaného „Je nejaký písomný akt alebo výstup počas pôsobenia na J. Q. M., pod ktorým
ste vy podpísaná ako riaditeľ školy?“, žalovaná odpovedá: „Nebudem sa vyjadrovať, zase mal to riešiť
zriaďovateľ.“
Na otázku súdu „Kedy sa vám skončil pracovný pomer na J. Q. M.?“, žalobkyňa odpovedá: „30.09.2016“.
Na otázku súdu „Ako sa skončil tento pracovný pomer?“, žalobkyňa odpovedá: „Dostala som výpoveď
z nadbytočnosti.“
Na otázku súdu „Od momentu zrušenia J. W. E. do momentu výpovede, ktorú ste dostali, čo ste
vykonávali na J. Q. M.?“, žalobkyňa odpovedá: „Na J. som vykonávala pedagogickú činnosť, tak ako
ju vykonáva aj riaditeľ školy.“
Na otázku súdu „Do momentu zrušenia J. W. E. ste ako riaditeľka J. vykonávali aj pedagogickú činnosť?,
žalobkyňa odpovedá?“, žalobkyňa odpovedá: „Áno, vykonávala.“
Na otázku súdu „Vy ste v podstate vykonávali pedagogickú činnosť tak ako ostatní vaši kolegovia?“,
žalobkyňa odpovedá: „Áno, áno.“

8. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom uviedla, že trvá na podanej žalobe
v takom rozsahu ako bola doručená súdu. Je presvedčená, že má nárok na funkčný plat tak, ako jej bol
naposledy platne stanovený predsedom TSK, určeným zo dňa 15.01.2015. Žalobkyňa je presvedčená,
že k zmene funkčného platu môže dôjsť len zo zákonných dôvodov. Tie zákonné dôvody sú uvedené
v zákone 596/2003. V danom prípade by bol zákonný dôvod odvolanie z funkcie riaditeľky, resp.
aj predseda TSK mohol v rámci svojej právomoci tento jej plat zmeniť. Keďže štátne orgány môžu
vykonávať svoju právomoc len v rámci zákona. K zániku funkcie riaditeľky nemohlo dôjsť in natura ale
len z dôvodov uvedených v zákone 596/2003. K takémuto zániku funkcie riaditeľa nedošlo. Je nesprávne



klásť žalobkyni otázky čo by bolo, keby bolo, ako bolo kladené zo strany PZ žalovanej, ale musíme
sa držať skutočností a k tejto skutočnosti sú tie, že žalobkyňa bola menovaná a nebola z tejto funkcie
odvolaná. Podľa jej názoru nie je rozhodujúce akú prácu vykonávala, ale aký jej bol stanovený plat. Keď
to dovedieme ad absurdum tak pokiaľ by žalobkyňa zostala od 01.09. doma a nevykonávala žiadnu
prácu, patrila by jej náhrada mzdy až do momentu kedy by bola z funkcie odvolaná.

9. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich písomných prednesov ako aj prednesov na tomto pojednávaní a opätovne poukazuje
a namieta svoju pasívnu legitimáciu s tým, že v kontexte zákona nemôže byť vzatý na zodpovednosť
za údajné porušenie povinnosti iného subjektu. Rovnako poukazuje na dôkaznú núdzu a skutočnosť,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tým, že by preukázala reálny výkon akýchkoľvek činností
riadiacich, s ktorými zákon spája nárokovateľnosť, tzv. príplatku za riadenie. Nie je možné a odporovalo
by to samotnému účelu zákona vyplácať akýkoľvek nárok za činnosť, ktorá vykonávaná preukázateľne
nebola. Napriek tomu, že exaktná úprava sa do predmetného zákona zapracovala až v roku 2017,
nič nebráni tomu, aby výkladom noriem súvisiacich a doložených dôkazov dospel súd k záveru, ktorý
považuje žalovaný za spravodlivý a to ten, že žalobkyni predmetný nárok nepatrí. Taktiež záverom
poukazuje na samotnú listinu zo dňa 15.01.2015 a teda určenie funkčného platu, kde je exaktne uvedené
pri mene žalobkyne o akú funkciu, v akej inštitúcii sa jedná. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že
funkciu riaditeľky žalobkyňa u žalovaného nikdy nevykonávala a ani vykonávať nemohla a zo všetkých
uvedených dôvodov navrhujeme, aby súd žalovaný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a
žalobkyňu zaviazol k úhrade trov konania a právneho zastúpenia žalovaného.

10. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobkyne na nariadenom
pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 01.07.2002 bola uzatvorená pracovná zmluva č. 29/2002/Škol. medzi žalobkyňou ako
zamestnancom a J. L. E. (zriaďovateľ zamestnávateľa: Trenčiansky samosprávny kraj N., zastúpený
E.. Š. Š., predsedom samosprávneho kraja) ako zamestnávateľom na pozíciu „riaditeľka J. L. W. E.“,
pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, miesto výkonu práce zamestnanca E. s nástupom
do práce dňa 01.07.2002. Dohodou o zmene pracovných podmienok uzatvorenou medzi žalobkyňou
a Trenčianskym samosprávnym krajom zo dňa 17.10.2013 bol zmenený čl. II. ods. 1 pracovnej
zmluvy - druh práce na riaditeľ školy na dobu funkčného obdobia čl. II. ods. 4 na dobu neurčitú.
Túto funkciu vykonávala žalobkyňa nepretržite niekoľko funkčných období, naposledy na základe
menovacieho dekrétu predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 23.6.2014, ktorým bola
menovaná riaditeľkou J. L. E. so sídlom A. XXX/XX, XXX XX E. s nástupom od 1.7.2014 na päťročné
funkčné obdobie. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 15.1.2015, bol žalobkyni s
účinnosťou od 01.01.2015 určený Funkčný plat mesačne vo výške 1474,50 Eur nasledovne:
Tarifný plat v zložení: Platová tarifa v platovej triede (príloha č. 7 k zákonu č. 553/2003Z.z.) 807,50 Eur,
Zvýšenie platovej tarify (podľa § 7 odst. 11-13 zákona č. 553/2003Z.z.) za 31 celých rokov započítanej
praxe 190 Eur,
Príplatok za riadenie podľa § 8 a prílohy 6 k zákonu č. 553/2003 Z.z. 150 Eur,
Osobný príplatok podľa § 10 zákona č. 553/2003 Z.z. 230 Eur
Kreditový príplatok podľa § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. /61 kreditov/ 97 Eur.
V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že funkčný plat sa bude žalobkyni vyplácať mesačne v termíne
určenom na výplatu platu po odpočítaní zákonných zrážok, pokiaľ sa nezmenia podmienky, za ktorých
bol priznaný.

11. Všeobecným záväzným nariadením Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 18/2015 zo dňa
30.03.2015 bola ku dňu 31.8.2015 zrušená J. L.X., A. XXX/XX, E. V. V. A. XXX/XX, E.. V zmysle tohto
nariadenia všetok majetok, práva a povinností, vrátane tých z pracovnoprávnych vzťahov prešli dňom
01.09.2015 na J. L., F.A. XXX/X, Q. M., ktorá plní funkciu nástupníka organizácie.

12. Listom zo dňa 31.8.2015, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 03.11.2015 žalovaný podľa § 27 zákona
č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov zaradil žalobkyňu do kariérového stupňa „Pedagogický (odborný) zamestnanec
s 2. atestáciou“ a v súlade s uvedeným zaradením žalobkyňu podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o
odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 314/2004 Z.z, ktorým sa
ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme, doplnené zákonom č.



393/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme, zaradil do 12 platovej triedy, pracovná trieda 1 v závislosti od dĺžky
započítanej praxe 31 rokov. V súlade so zaradením určil žalobkyni výšku jej funkčného platu spolu vo
výške 1.185,- € nasledovne:
Tarifný plat podľa § 7 zákona č. 553/2003 Z.z. v členení - platová tarifa podľa § 7 ods. 10 zákona č.
553/2003 Z.z. 807,50 Eur, Zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods.11 zákona č. 553/2003 Z.z. /23,50%/
190,- Eur,
Osobný príplatok podľa § 10 zákona č. 553/200 3Z.z. 40,- Eur
Príplatok za výkon špecializovanej činnosti podľa §13b ods. 1 zákona č. 553/200 3 Z.z. 50,50 Eur
Kreditový príplatok podľa § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003Z.z. 97,- Eur.

13. Listom zo dňa 4.11.2015 označeným ako „Stanovisko k oznámeniu o výške a zložení funkčného
platu“ žalobkyňa žalovanému vyjadrila nesúhlas s týmto určením a poukázala na porušenie ust. § 3
ods. 7 zákona č. 596/2003. Na tento list žalobkyne žalovaný nereagoval a mzdu počínajúc septembrom
2015 vyplácal žalobkyni vo výške 1.185,- €.

14. Listom zo dňa 21.6.2016 označeným „Žiadosť o doplatenie mzdy“ požiadala žalobkyňa žalovaného
o doplatenie rozdielu medzi funkčným platom 1.474,50 € a skutočne vyplácanou mzdou.

15. Trenčiansky samosprávny kraj listom zo dňa 29.6.2016 označeným ako „Žiadosť o doplatenie mzdy
- odpoveď“ oznámil žalobkyni, že jej doplatok neprináleží, nakoľko prácu riaditeľky školy nevykonávala.
Uviedol, že J. L. E., na ktorej bola žalobkyňa do 31.08.2015 riaditeľkou sa stala od 01.09.2015
elokovaným pracoviskom J. L. Q. M., na ktorej je riaditeľom - štatutárnym zástupcom E.. Q. M.. To
znamená, že od 01.09.2015 nevykonávala a ani nemohla vykonávať funkciu riaditeľky školy, nakoľko J.
L. E. ako samostatný právny subjekt dňom 31.08.2015 zanikol. Ako zamestnankyňa tak v skutočnosti
nevykonávala činnosť, za ktorú si nárokuje mzdu, a teda jej vyplatenie tak ako to požaduje, by sa
mohlo posudzovať aj ako platba za prácu, ktorú v skutočnosti nevykonávala. Všetky právne kroky voči
žalobkyni ako zamestnankyne J. L. Q. M. vykonáva za jej zamestnávateľa riaditeľ školy E.. Q. M..
Záverom sa uvádza, že predpokladajú, že pokiaľ žalobkyňa od 01.09.2015 zostala zamestnankyňou J.
L. Q. M., musel ju zamestnávateľ zaradiť na inú pracovnú pozíciu v rámci školy a určiť jej nový plat a
riešenie personálnych a finančných záležitostí je v rukách jej zamestnávateľa.

16. Žalobkyňa listom zo dňa 27.7.2016 označeným ako „Pokus o zmier“ opätovne požiadala žalovaného
o doplatenie rozdielu v mzde, ktorý vyčíslila na sumu 2.592 Eur. Na tento list reagoval žalovaný listom
zo dňa 28.7.2016 označeným ako „Odpoveď na žiadosť o doplatenie mzdy“, v ktorom uviedol, že sa
rozhodol ňou požadovanú sumu nevyplatiť a to z dôvodu, že v období od 01.09.2015 do 30.06.2016
nevykonávala funkciu riaditeľky, ale bola učiteľkou všeobecnovzdelávacích predmetov.

17. Pracovný pomer žalobkyni so žalovaným skončil dňa 30.9.2016, na základe výpovede
zamestnávateľa z organizačných dôvodov.

18. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

19. Podľa § 7 odsek 3 Zákonníka práce, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo
právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

20. Podľa § 9 odsek 3 Zákonníka práce, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci,
ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným
zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im
na ten účel záväzné pokyny.

21. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v
znení účinnom do 31.03.2015, riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ
školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len "zriaďovateľ").

22. Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v
znení účinnom do 31.03.2015, zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh



rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na
kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol
odvolaný podľa odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c). Návrh rady školy je pre zriaďovateľa
záväzný, ak tento zákon v odseku 12 neustanovuje inak.

23. Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení účinnom do 31.03.2015, zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na
dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové
náležitosti podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 3 odsek 6 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v
platnom znení, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktoré v právnych vzťahoch vystupuje
vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov (ďalej len "právnická osoba"), je
zamestnancom školy alebo školského zariadenia.

25. Podľa § 3 odsek 7 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v
znení účinnom do 31.08.2015, zriaďovateľ odvolá riaditeľa:
a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, 9)
c) za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, 10) alebo
d) ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie,
e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].

26. Podľa § 3a odsek 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v
platnom znení (účinné od 01.09.2017) výkon funkcie riaditeľa zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) vzdaním sa funkcie,
c) odvolaním podľa § 3 ods. 7 alebo ods. 8,
d) právoplatnosťou rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
e) dňom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí ministerstva o vyradení školy alebo školského zariadenia
zo siete alebo
f) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

27. Podľa § 5 odsek 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v
platnom znení, školu a školské zariadenie riadi riaditeľ.

28. Podľa § 5 odsek 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení
účinnom do 31.08.2017, riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o
a) prijatí žiaka na štúdium na strednú školu,
b) oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
c) oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí,
d) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu,
e) povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí,
f) prerušení štúdia,
g) povolení zmeny študijného alebo učebného odboru,
h) preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky,
i) povolení opakovať ročník,
j) uložení výchovných opatrení,
k) povolení vykonať komisionálnu skúšku,
l) priznaní štipendia,
m) určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť
poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení,
n) individuálnom vzdelávaní žiaka,
o) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom
zastupiteľského úradu iného štátu.



29. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení účinnom do 31.03.2015, samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy zriaďuje a
zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete
a) stredné školy,
b) strediská praktického vyučovania.

30. Podľa § 19 odsek 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení účinnom do 31.03.2015, školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo
pracovisko praktického vyučovania možno zriadiť až po jeho zaradení do siete.

31. Podľa § 19 odsek 2 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení účinnom do 31.03.2015, školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo
pracovisko praktického vyučovania môže zriadiť
a) obec,
b) samosprávny kraj,
c) obvodný úrad v sídle kraja,
d) štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť,
e) iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

32. Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení účinnom do 31.03.2015, škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo
pracovisko praktického vyučovania sa po jeho vyradení zo siete zruší.

33. Podľa § 23 odsek 2 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
v znení účinnom do 31.03.2015, školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo
pracovisko praktického vyučovania zruší zriaďovateľ v súlade s rozhodnutím ministerstva o vyradení
zo siete.

34. Podľa § 4 odsek 7 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ je povinný písomne
oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene
druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

35. Podľa § 8 (Príplatok za riadenie) odsek 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie.

36. Podľa § 8 odsek 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príplatok za riadenie vedúcemu
zamestnancovi určí zamestnávateľ v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify najvyššieho
platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zaradený, a vedúcemu pedagogickému zamestnancovi a
vedúcemu odbornému zamestnancovi v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify platovej
triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 14%. Rozpätie percentuálneho podielu podľa
stupňa riadenia a pôsobnosti zamestnávateľa je uvedené v prílohe č. 6.

37. Podľa § 8 odsek 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príplatok za riadenie podľa odseku
2 určí zamestnávateľ s prihliadnutím na náročnosť riadiacej práce pevnou sumou zaokrúhlenou na 50
eurocentov nahor.

38. Podľa § 10 (Osobný príplatok) odsek 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom do 31.12.2017, zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností,
dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností
možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa nevzťahuje na
zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou
zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.



39. Podľa § 10 odsek 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2017, o priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí
rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

40. Podľa § 10 odsek 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2017,
limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 100% platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej
triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, a u pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca
100% z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24%.

41. Na základe vykonaného dokazovania, súd po skutkovej a právnej stránke vec posúdil tak, že
žalobný návrh je nedôvodný a žalobu zamietol. Podľa žalobkyne jej patrí žalovaná suma vo výške
celkovo 4.034 Eur, ktorá pozostáva z rozdielu funkčných platov za obdobie od 01.09.2015 do 30.09.2016
vo výške 3.317 Eur a rozdielu odstupného vo výške 717 Eur. S týmto názorom sa súd nestotožňuje.
Súd je toho názoru, že žalobkyni zanikla funkcia riaditeľky školy dňa 31.08.2015, kedy zanikla J. L.
W. E., na základe Všeobecne záväzného nariadenia Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 18/2015
zo dňa 30.03.2015, ktorému predchádzalo Rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky, zo dňa 02.02.2015, ktorým sa k 31.08.2015 vyradila zo siete škôl a školských
zariadení Slovenskej republiky J. L. E.. Dňom 31.08.2015 teda zanikla škola, v ktorej žalobkyňa
vykonávala funkciu riaditeľky školy. Dňom 01.09.2015 prešiel všetok majetok práva a povinností,
pohľadávky a záväzky i neznáme vyplývajúce z právnych vzťahov vzniknutých a neukončených podľa
protokolu o odovzdaní majetku a záväzkov, prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
zamestnancov, odovzdaní a prevzatí žiakov a odovzdaní spisovej agendy na J. L., F. XXX/X, Q. M.,
ktorá plní funkciu nástupníckej organizácie. Súd mal za preukázané, že od 01.09.2015 sa novým
zamestnávateľom žalobkyne stal žalovaný, a od tohto dňa žalobkyňa funkciu riaditeľky na J. L. Q. M.
nevykonávala, ale vykonávala prácu pedagogického zamestnanca. Táto skutočnosť vyplýva nielen z
listu žalovaného označeného ako „Oznámenie o výške a zložení funkčného platu“ zo dňa 31.08.2015,
ale vyplýva to aj z výpovede žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 29.06.2020, kde na otázku právnej
zástupkyne žalovaného, aby uviedla, ktoré z riadiacich funkcií podľa § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003
Z.z. vykonávala na J. L. Q. M., pričom tieto jej aj súd prečítal, žalobkyňa uviedla: „Nemusím ich vedieť,
pretože odpoviem asi tak, de jure som bola riaditeľka, nemala som odvolávací dekrét, vykonávala som
to, čo som vykonávala, to čo mi bolo povedané. Nebudem sa vyjadrovať vzhľadom na to, že toto mal
riešiť zriaďovateľ.“ Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že list žalovaného označený ako „Oznámenie o výške a
zložení funkčného platu“ je neplatný z dôvodu, že žalobkyni funkcia riaditeľky školy nezanikla, nakoľko
ju zriaďovateľ neodvolal, tak s týmto názorom sa súd nestotožňuje z dôvodu, že J. L. V. V. A. XXX/XX
E. bola ku dňu 31.08.2015 zrušená a funkcia riaditeľky k tomuto dňu aj zanikla. Na tejto skutočnosti nič
nemení fakt, že žalobkyňa formálne nebola odvolaná z funkcie riaditeľky J. L.É. W. E. zriaďovateľom. Ide
totiž o prirodzený dôvod zániku funkcie riaditeľa školy, keďže zanikol subjekt, na čele ktorého riaditeľ stál
a ktorý v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z. riadil. Interpretácia - výklad zákona nemôže popierať účel a
zmysel právnej úpravy, preto sa žalobkyňa mylne domnieva, že jej funkcia z dôvodu absencie odvolania
zriaďovateľom trvala a nezanikla. Opak je pravda, a to z dôvodu, že bola menovaná dekrétom zo dňa
23.06.2014 zriaďovateľom Trenčianskym samosprávnym krajom do funkcie riaditeľky J. L., A. XXX/XX,
E., so sídlom A. XXX/XX, XXX XX E., na päťročné funkčné obdobie. Táto škola dňa 31.08.2015 zanikla.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti novelu zákona č. 596/2003 Z.z. a to ustanovenie § 3a účinného
od 01.09.2017, pričom išlo o zmeny, ktoré reagovali na podnety aplikačnej praxe a zmeny sa týkali úpravy
chýbajúcich absentujúcich dôvodov zániku funkcie riaditeľa školy. Okrem iného sa zmena týka aj zániku
funkcie riaditeľa pri odvolaní podľa § 3 ods. 7 alebo ods.8.. V zmysle § 3a ods. 1 písm. e) predmetného
zákona: „Výkon funkcie riaditeľa zaniká dňom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí Ministerstva o
vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete“. Teda funkcia riaditeľa zaniká zo zákona a to
bez predchádzajúceho odvolania zriaďovateľom. Pre úplnosť súd uvádza, že neaplikoval ustanovenie
§ 3a zákona č. 596/2003 Z.z. na tento prípad, nakoľko toto ustanovenie je účinné od 01.09.2017, ale
utvrdzuje súd v právnom názore, že funkcia riaditeľky žalobkyne zanikla najneskôr 31.08.2015. Súd dáva
do pozornosti § 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého bol žalovaný ako
nový zamestnávateľ žalobkyne povinný oznámiť žalobkyni zmenu jej funkčného platu, pretože došlo
k zmene jej druhu práce. Žalovaný si túto povinnosť splnil a žalobkyňu zaradil do kariérového stupňa
„pedagogický (odborný) zamestnanec s 2. atestáciou“ a bola zaradená do 12. platovej triedy, pracovná



trieda 1 v závislosti od dĺžky započítanej praxe 31 rokov, a zároveň žalobkyni oznámil výšku a zloženie
funkčného platu. V súlade s týmto zaradením jej určil mesačne od 01.09.2015 funkčný plat spolu vo výške
1.185 Eur. Pokiaľ žalobkyňa sa žalobou domáha rozdielu funkčných platov tak, ako ich špecifikovala
v žalobe a v prílohe v žalobe, treba uviesť, že porovnaním funkčného platu určeného Trenčianskym
samosprávnym krajom dňa 15.01.2015 a žalovaným dňa 31.08.2015, súd zistil, že žalobkyni zostala
zložka mzdy: tarifný plat podľa § 7 zákona v členení- 807,50 Eur, zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods.
11 zákona/ 23,50 %/- 190 Eur, a kreditový príplatok podľa § 14 ods. 2 zákona- 97 Eur, bol jej odobratý
príplatok za riadenie- 150 Eur, osobný príplatok bol znížený zo sumy 230 Eur na 40 Eur, ale pribudol jej
príplatok za výkon špecializovanej činnosti podľa § 13b ods. 1 zákona vo výške 50,50 Eur. Žalovaným
určené jednotlivé zložky mzdy zodpovedali reálne vykonávanej práce žalobkyňou u žalovaného od
01.09.2015 do skončenia pracovného pomeru. Súd dospel k záveru, že príplatok za riadenie jej nemohol
žalovaný priznať z dôvodu, že od 01.09.2015 reálne nevykonávala funkciu riaditeľky (táto jej zanikla dňa
31.08.2015). Takýto príplatok patrí len zamestnancovi, ktorý reálne funkciu riaditeľa vykonáva. V zmysle
ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedúcemu zamestnancovi patrí
príplatok za riadenie. Definíciu pojmu vedúci zamestnanec obsahuje ustanovenie § 9 ods. 3 Zákonníka
práce: „Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia
zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.“ Pre vznik
nároku na tento príplatok nie je dôležité, aké je formálne označenie pracovného zaradenia osoby, ale
podstatným je, či je takýto zamestnanec reálne oprávnený ukladať úlohy a pokyny podriadeným. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/288/2012
zo dňa 23.04.2014, z ktorého vyplýva, že pre posúdenie, či sa jedná o vedúceho zamestnanca, nie je
určujúce, akým spôsobom je jej funkcia (druh práce) formálne označená, ale to, či sú mu podriadení
zamestnanci, ktorým je v rozsahu poverenia oprávnený ukladať pracovné úlohy, kontrolovať ich prácu
a dávať im za týmto účelom záväzné pokyny. Čo sa týka žalobkyňou uplatneného nároku- osobného
príplatku, ktorý jej bol znížený z 230 Eur na 40 Eur, tak súd uvádza, že ide o nenárokovateľnú
zložku platu a bolo len na rozhodnutí žalovaného v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o
odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, akú výšku osobného príplatku jej prizná. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia
na priznanie osobného príplatku neexistuje právny nárok a o jeho priznaní, odobratí, znížení a celkovo
o výške rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Uplatnený nárok žalobkyne pozostával aj z doplatenia
rozdielu vzniknutého medzi skutočne vyplateným odstupným vo výške 3.706,50 Eur (3x 1.235,50 Eur)
vypočítaného z funkčného platu pedagogického zamestnanca a ňou nárokovanou výškou odstupného
vo výške 4.423,50 Eur (3x 1.474,50 Eur) vypočítaného z funkčného platu riaditeľa školy. Tento rozdiel
predstavuje sumu 717 Eur. Tak ako už súd vyššie uviedol, uplatnené mzdové nároky žalobkyne nie sú
dôvodné a ňou uplatnené odstupné súd nepriznal. Ak žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k zmene funkcie, tak
podľa názoru súdu sa mala u žalovaného domáhať výkonu funkcie riaditeľky v zmysle kompetencií podľa
§ 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z., a súd má za preukázané, že reálne tieto kompetencie po zrušení J. L.
E. nevykonávala, ale ani nepreukázala, že by požiadala žalovaného, aby jej umožnil reálny výkon funkcie
riaditeľky J. L. W. Q. M.. Pokiaľ sa týka namietanej pasívnej legitimácie žalovaného, tak súd je názoru,
že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto spore. Na základe Všeobecne záväzného nariadenia
Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 18/2015 zo dňa 30.03.2015, s účinnosťou od 01.09.2015 na J.
L., F. XXX/X, Q. M., t.j. na žalovaného prešiel všetok majetok práva a povinností, pohľadávky a záväzky
i neznáme vyplývajúce z právnych vzťahov vzniknutých a neukončených podľa protokolu o odovzdaní
majetku a záväzkov, prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, odovzdaní
a prevzatí žiakov a odovzdaní spisovej agendy. Žalovaný tak od 01.09.2015 plnil funkciu nástupníckej
organizácie. J. L. Q. M. existovala pred 01.09.2015 a preukázateľne mala aj riaditeľa, ktorým bol E.. Q.
M. a zostal ním aj po 01.09.2015. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa prácu riaditeľky školy
na J. L. Q. M. nevykonávala, naopak vykonávala prácu pedagogického zamestnanca. V konaní tvrdenia
žalobkyne o vzniku nárokov, tak ako ich uplatnila v žalobe, neboli preukázané a v konaní nevyšli najavo
žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by viedli k tomu, že nárok žalobkyne je dôvodný. Z týchto dôvodov
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

42. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.



43. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol vo veci úspešný v plnom rozsahu,
preto súd rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.