Obchodná akadémia, Watsonova 61, Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25Cpr/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114213794
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114213794.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: Q.. V.. I. W., K.. XX.X.XXXX, I. O. B. S., X. XXXX/
XX proti žalovanému: Obchodná akadémia, so sídlom v Košiciach, Watsonova 61, IČO: 162 141, za
účasti intervenienta: Košický samosprávny kraj, Námestie maratónu mieru 1, 042 66 Košice o neplatnosť
dodatku k pracovnej zmluve takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 30.5.2014 sa domáhala vyslovenia a určenia neplatnosti dodatku
uzatvoreného medzi stranami sporu dňa 28.6.2013 k pracovnej zmluve z 31.8.2000. Požadovala aj
náhradu trov konania.

2. Uviedla, že dňa 31.8.2000 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, ktorá bola dňa 21.5.2001
dodatkom zmenená v časti dohodnutej doby pracovného pomeru s úpravou na dobu neurčitú. Počas
celej doby výkonu pracovného pomeru nebola ani raz disciplinárne zamestnávateľom napomenutá,
rovnako jej neboli vytknuté iné porušenia pracovnej disciplíny.

3. Dňa 28.6.2013 bola pozvaná na rozhovor k štatutárnemu orgánu žalovaného, kde bez prítomnosti
zástupcov zamestnancov jej bol predložený dokument, ktorý bol štatutárnym orgánom ústne popísaný
ako oznámenie o informovaní o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas. Žalobkyni
nebolo umožnené uvedený dokument prečítať, zamestnávateľ ju neoboznámil s dôsledkami uvedeného
dokumentu, ani o časovom harmonograme a požiadavke na zmenu rozsahu pracovného pomeru
na kratší pracovný čas. Po pomerne expresívnom verbálnom vyjadrení a nátlaku na žalobkyňu, aby
podpísala prevzatie informovania o možnostiach zmeny pracovného pomeru na kratší pracovný čas,
inak obdrží výpoveď, žalobkyňa podpisom osvedčila prevzatie uvedenej informácie. Následne žiadala,
aby rovnopis dokumentu jej bol vydaný, čo zamestnávateľ odmietol s odôvodnením, že ho podpísala
pre interné účely.

4. Žalobkyňa však následne zistila, že jej zamestnávateľ jednostranne skrátil pracovný pomer bez toho,
aby to s ňou, a so zástupcami zamestnancov prejednal, alebo uzavrel dodatok k pracovnej zmluve. Podľa
štatutárneho orgánu žalobkyňa uzavrela dohodou o zmene pracovných podmienok, kde potvrdila zmenu
pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Potom, čo jej uvedená dohoda bola predložená zistila, že ju
podpísala napriek tomu, že nemala a nemá vedomosť že by sa tak stalo. Následne 22.8.2013 predložila
svoju zamestnávateľovi žiadosť o plný úväzok, z obsahu ktorého možno určiť, že šlo o odstúpenie od
pod nátlakom podpísaného dodatku k pracovnej zmluve.



5. Žalobkyňa preto mala za preukázané, že dodatok k pracovnej zmluve podpísala pod nátlakom
a za nápadne nevýhodných podmienok, kedy jej nebolo poskytnuté akékoľvek protiplnenie. Okrem
uvedeného zmluva, dodatok, podpísala v omyle s tým, že podpisuje len oznámenie o možnostiach
úpravy pracovného pomeru na kratší pracovný čas, čo jej opakovane štatutárny orgán potvrdil.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 1.7.2014 uplatnený nárok žalobkyne neuznal, jej tvrdenia považoval
za tendenčné a plné rozporov. Situáciu ozrejmil, keď uviedol, že v roku 2013 musel pristúpiť k
organizačnej zmene v podobe úpravy úväzkov, v zmysle zák. č. 317/2009 Z.z. úpravou priamej
vyučovacej povinnosti - skrátením pracovného času, čo bolo so zamestnancami prerokované a následne
realizované podpísaním Dohôd o zmene pracovných podmienok. Na zamestnancov v tomto smere
nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Dôvody pre organizačnú zmenu vyplynuli z potreby zabezpečiť vyučovací
proces v školskom roku 2013/2014 podľa očakávaného a neskôr aktuálneho naplnenia počtu žiakov
do príslušných tried a skupín podľa študijných odborov, čo limitovalo možnosti zamestnávateľa napĺňať
jednotlivým učiteľom úväzky - priamu vyučovaciu povinnosť a od toho sa odvíjajúcu možnosť prideľovať
prácu v rozsahu pôvodne dohodnutého pracovného času. Uvedená organizačná zmena bola prijatá v
júni 2013, kedy dochádzalo k podpisovaniu dohôd o zmene pracovných zmlúv s účinkami od školského
roku 2013/2014. Žalovaný ako zamestnávateľ starostlivo posúdil kvalifikačný predpoklad jednotlivých
pedagogických zamestnancov, ktorých zaradil na výučbu príslušných predmetov, vrátane odborných.
Organizačné zmeny boli riešené na predmetových komisiách vo februári 2013, konkrétne zefektívnenie
vyučovania predmetu Administratíva a korešpondencia bolo riešené na predmetovej komisii 25.2.2013.
Na operatívnej porade 4.6.2013 riaditeľ školy informoval pedagógov o výsledku prijímacích skúšok, o
úbytku žiakov v novom školskom roku a s tým súvisiaci prebytok pracovných miest na pozíciu učiteľ o
dve, tri pracovné miesta. Zamestnávateľ informoval Zamestnaneckú radu o nutnosti znižovania istého
počtu pracovných úväzkov na zasadnutí 25.6.2013, v tomto smere postupoval v súlade so zákonom.

7. Dňa 28.6.2013 žalobkyňa podpísala u zamestnávateľa Dohodu o zmene pracovných podmienok.
Pri jej podpise nebol na žalobkyňu v žiadnom prípade vyvíjaný nátlak tak, ako to prezentovala
v žalobnom návrhu. Vzhľadom na jej vek, profesiu a vzdelanie je zrejmé, že si musela byť plne
vedomá toho aký dokument podpisuje a tvrdenia, že dohodu podpísala v omyle, že podpisuje len
oznámenie o možnostiach úpravy pracovného pomeru na kratší pracovný čas, okrem toho, že vyznievajú
účelovo, odporujú aj jej tvrdeniam v žalobnom návrhu, keď uviedla, že po naliehaní, aby jej uvedená
dohoda bola predložená zistila, že sa na nej nachádza jej podpis a to napriek tomu, že nemala
a nemá vedomosť, že dohodu podpísala. Na jednej strane tak tvrdí, že bola uvedená do omylu a
nevedela presne aký dokument podpisuje, na strane druhej popiera skutočnosť, že sporný dokument
vôbec podpísala. Tvrdenia žalobkyne, že jej nebolo umožnené dohodu prečítať, a zamestnávateľ
ju neoboznámil s dôsledkami, žalovaný považoval vzhľadom na prehľadnosť a krátkosť sporného
dokumentu za irelevantné, ničím nepodložené obvinenia v snahe vyhnúť sa zodpovednosti.

8. Nakoniec poukázal na ustanovenia zák.č. 311/2001 Z.z., v zmysle ktorého Dohodu o zmene
pracovných podmienok je možné uzatvoriť nielen kedykoľvek, ale aj niekoľkokrát počas trvania
pracovného pomeru, a aj v prípade ak by došlo k zmene pracovných podmienok ústne, táto zmena je
platná, keďže zákonník práce nedodržanie písomnej formy túto nesankcionuje neplatnosťou.

9. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

10. Žalobkyňa I. W.Á. pracovala a pracuje u žalovaného, Obchodnej akadémii, Watsonova 61 Košice
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2000 s tým, že do práce nastúpila 1.9.2000 ako stredoškolský
učiteľ. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2001, so skúšobnou dobou tri mesiace.

11. Dohodou o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 21.5.2001 riaditeľ žalovaného v
zmysle § 36 ods.1 Zákonníka práce sa dohodol so žalobkyňou na zmene dohodnutých pracovných
podmienok s účinnosťou od 1.7.2001 a to v časti, keď pracovných pomer dohodnutý na dobu určitú sa
zmenil na dobu neurčitú, čím sa zmenila pracovná zmluva zo dňa 31.8.2000.

12. Dňa 28.6.2013 bola medzi stranami sporu podpísaná ďalšia Dohoda o zmene pracovných
podmienok v zmysle § 54 Zákonníka práce, keď s účinnosťou od 1.9.2013 základný úväzok žalobkyne
22 hodín týždenne sa znížil na 11 hodín týždenne, čím jej týždenný pracovný čas bol 18,75 hodín.



Podľa uvedenej dohody o zmene pracovných podmienok sa pracovná zmluva zo dňa 31.8.2000 v časti
pracovný pomer nemenila. Uvedená dohoda je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa
31.8.2000, Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 21.5.2001, ako aj Dodatku k pracovnej
zmluve zo dňa 18.3.2013.

13. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 23.3.2015 žiadala o doplnenie žalobného petitu, jeho zmenu,
keď okrem určenia neplatnosti dodatku, uzatvoreného dňa 28.6.2013 žiadala určiť, že jej pracovný
pomer u žalovaného je v rozsahu plného základného pracovného úväzku uvedeného týždenného
pracovného času, zároveň žiadala od žalovaného nahradiť ušlú mzdu z plného pracovného pomeru zo
sumy priemerného zárobku od 1.9.2013 do právoplatnosti rozsudku spolu s príslušenstvom. Navrhovanú
zmenu žalobného návrhu súd nepripustil na pojednávaní dňa 5.4.2018.

14. Písomným podaním zo dňa 18.5.2014 Košický samosprávny kraj, Námestie maratónu mieru 1, 042
66 Košice navrhol vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovaného s poukazom na
skutočnosť, že je jeho zriaďovateľom, ktorý je rozpočtovou organizáciou, zriadenou v zmysle ustanovení
zák.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve. Žalovaný je teda v zmysle uvedených právnych predpisov napojený
na rozpočet Košického samosprávneho kraja, z ktorého sú financované jednak činnosti v rámci výkonu
štátnej správy, ako aj ostatné činnosti súvisiace s prevádzkou žalovaného ako rozpočtovej organizácie.
Prípadný neúspech žalovaného v konaní by mal negatívny dopad na jeho rozpočet, ktorý v konečnom
dôsledku, s prihliadnutím na uvedené skutočnosti bude znášať zriaďovateľ. Z uvedených dôvodov
oznámil súdu vstup do konania popri žalovanom ako vedľajší účastník na jeho strane na jeho podporu.

15. Súčasne podal vyjadrenie, keď uplatnený nárok žalobkyne považoval za nedôvodný a tendenčný.
T.č. vedľajší účastník sa pridŕžal stanoviska žalovaného, keď uviedol, že organizačná zmena v podobe
úpravy úväzkov bola so zamestnancami riadne prerokovaná a následne realizovaná podpísaním dohôd
o zmene pracovných podmienok, dôvod vyplynul z potreby zabezpečiť vyučovací proces v nasledujúcom
školskom roku podľa aktuálneho naplnenia počtu žiakov, z ktorého dôvodu mal zamestnávateľ v tomto
smere značne limitované možnosti napĺňať jednotlivým učiteľom úväzky a možnosť prideľovať prácu v
rozsahu pôvodne dohodnutého pracovného času. Pokiaľ žalobkyňa navrhla a žiadala doplnenie, resp.
zmenu žalobného petitu v tomto smere zastával názor, že obojstranným podpísaním Dohody o zmene
pracovných podmienok zo dňa 28.6.2013 bezpochyby došlo k prejavu súhlasu s touto zmenou zo strany
žalobkyne. V predmetný deň žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyjadrila svoj nesúhlas so zmenou a
zamestnávateľ nepristúpil k tejto zmene iba formou konkludentnej dohody napriek tomu, že zákon mu to
umožňuje. Dôvody žalobkyňa neoprela o žiadne fakty, ktoré by podporili jej tvrdenia o tom, že k podpisu
dohody bola dotlačená, navyše sa jej tvrdenia javia ako tendenčné a plné rozporov už v prvotnej žalobe.
Z uvedených skutočností Košický samosprávny kraj navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súčasne predložil súhlas žalovaného s jeho vstupom do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho
strane.

16. Žalobkyňa predložila súdu nasledujúce listinné doklady:
- Žiadosť o plný úväzok zo dňa 22.8.2013, keď požadovala o prekontrolovanie úväzkov a celý úväzok
s poukazom na Vyhlášku Ministerstva školstva SR
č. 437/2009 Z.z. pre stredné školy na vyučovanie predmetu ADK, podľa ktorej je povinné učiteľstvo
administratívy, pričom má dve atestácie na predmet ADK, i na vyučovanie predmetu etickej výchovy
- pedagogiky. Podľa jej tvrdenia pri úväzkoch je povinnosťou vedenia školy prideľovať predmety
kvalifikovaným učiteľom a až potom dopĺňať úväzky učiteľom, ktorým hodiny chýbajú.
- Odpoveď žalovaného zo dňa 13.9.2013, z obsahu ktorej je zrejmé, že z dôvodu niekoľkoročného
demografického poklesu počtu žiakov a následného zníženia počtu tried škola bola nútená prijať
príslušné opatrenie. Znížil sa aj počet hodín predmetu Administratíva a korešpondencia, daný stav
bol prerokovaný na zasadnutí predmetovej komisie ADK, na základe ktorej skutočnosti bol žalobkyni
navrhnutý polovičný pracovný úväzok, ktorý vzájomnou dohodou bol potvrdený. Keďže k uvedenému
dátumu nenastala žiadna zmena daného stavu, nebolo možné žalobkyni zvýšiť počet hodín úväzku.
- Žalobkyňa predložila žiadosť o plný úväzok - druhýkrát z 23.9.2013, keď
opakovane žiadala o celý úväzok.
- Vyhodnotenie školského roka 2012/2013, ktorý doklad mal svedčiť o úspechoch vo vyučujúcom
predmete.
- Opätovnú odpoveď žalovaného zo dňa 1.10.2013 na opakovanú žiadosť žalobkyne o plný úväzok.



- Žiadosť o doplatenie výplaty za september zo dňa 24.10.2013.
- Odpoveď žalovaného na uvedenú žiadosť žalobkyne zo dňa 19.11.2013, podľa ktorej odpovede
znížený plat je v súlade s uzavretou dohodou o znížení úväzku.
- Prípis žalobkyne adresovaný Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 29.4.2015.
- Stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 19.5.2015, z obsahu ktorého
je zrejmé, že v zmysle § 3 ods.4 zák.č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov riaditeľ školy, alebo školského zariadenia určí
týždenný rozsah hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi (úväzok)
najviac na obdobie školského roka. Z uvedeného vyplýva, že je v kompetencii riaditeľa školy určiť úväzok
jednotlivým učiteľom s prihliadnutím na spĺňanie ich kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej
činnosti. S poukazom na § 5 ods.2 písm.f) zák.č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve, v znení niektorých zákonov, vyučovanie jednotlivých vyučovacích predmetov je riaditeľ
školy povinný zabezpečiť kvalifikovanými učiteľmi, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na vyučovanie
jednotlivých predmetov podľa prílohy vyhl. MŠ SRč. 437/2009 Z.z., čím zodpovedá okrem iného za
úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy. Ak teda na škole pôsobí učiteľ, ktorý na vyučovanie predmetu
administratíva a korešpondencia spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa uvedených predpisov a učiteľ,
ktorý na vyučovanie tohto predmetu kvalifikačný predpoklad nespĺňa, riaditeľ školy je povinný zabezpečiť
vyučovanie predmetu kvalifikovaným učiteľom a učiteľovi, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad na
vyučovanie uvedeného predmetu môže v prípade potreby určiť vyučovanie na skrátený úväzok. Určenie
predmetov, ktoré bude učiteľ vyučovať je v kompetencii riaditeľa, ktorý zodpovedá aj za personálne
obsadenie školy. Z uvedených dôvodov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nemôže
zasiahnuť do kompetencií jednotlivých zamestnávateľov. Uvedené stanovisko nemá právnu záväznosť
a je podpornou pomôckou pre aplikačnú prax.
- Žalobkyňa predložila súdu aj Rozpis predmetov ADK, ADC, ktoré vyučuje, ako aj rozpis týchto
predmetov, ktoré vyučuje H.. Q., B., F., K..

17. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 28.8.2013 žalovaný oznámil žalobkyni výšku
funkčného platu vo výške 488,75 €.

18. Žalobkyňa predložila súdu aj Oznámenie o výsledku šetrenia opakovaného podnetu Košického
samosprávneho kraja zo dňa 29.1.2014 (čl. 61 spisu), z obsahu ktorého je zrejmé, že žalobkyňa
vyjadrila nespokojnosť s vybavením pôvodného podania listom zo dňa 10.12.2013, ktorým poukázala
na nedostatky v riadení školy a postup riaditeľa pri riešení personálnych otázok. Na základe kontroly
predložených dokladov, Košický samosprávny kraj zistil, že sa tvrdenia o nekvalifikovanosti niektorých
pedagogických zamestnancov Obchodnej akadémie, Watsonová 61, Košice nepotvrdili.

19. Ďalším oznámením výsledku preverovania informácií o nekvalifikovanosti pedagógov zo dňa
17.3.2014 Košický samosprávny kraj informoval žalobkyňu, že zamestnanci Odboru školstva Úradu
KSK preverovali z vybraných osobných spisov pedagógov všetky informácie o údajnom nesplňaní
kvalifikačných predpokladov na vyučovanie predmetov stanovených rozvrhom, ako aj na zisťovanie
pracovnej klímy a medziľudských vzťahov. Ani z opakovaného preverovania kvalifikovanosti pedagógov
porovnaním dokladov o získaní vzdelania a predmetov podľa stanoveného rozvrhu, sa informácie
poskytnuté žalobkyňou jednoznačne nepotvrdili. Košický samosprávny kraj prvýkrát informoval
žalobkyňu o výsledku šetrenia podnetom zo dňa 10.12.2013.

20. Z výsluchu žalobkyne je zrejmé, že za dôvody neplatnosti dodatku uzavretného dňa 28.6.2013
považovala to, že ho uzatvorila v omyle a pod nátlakom.

21. Potvrdila skutočnosti dokladované listinami a to, že do pracovného pomeru nastúpila v septembri
2000, pracovná zmluva bola uzatvorená 31.8.2000 na skúšobnú dobu tri mesiace, pracovný pomer
na dobu určitú do 30.6.2001. Do pracovného pomeru bola prijatá na funkciu stredoškolského učiteľa s
tým, že jej vyučujúcim predmetom je administratíva a korešpondencia - ADK. Po roku došlo k zmene
dojednaných pracovných podmienok, keď pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú. Celé obdobie
považuje za riadne fungujúce s väčšími, či menšími problémami. Medzičasom si zvyšovala kvalifikáciu,
na základe čoho bola zaradená do vyššej platovej triedy. To sa udialo až potom, čo o zaradenie
do správnej kvalifikačnej triedy požiadala ministerstvo, na základe čoho jej zamestnávateľ doplatil
mzdu. Tieto okolnosti sa udiali v roku 2012, 2013, v dôsledku čoho podľa jej tvrdenia dostala zníženie
pracovného úväzku.



22. Dňa 28.6.2013 v popoludňajších hodinách, cca o 13:00 hod. dostala cez sekretárku odkaz, aby
sa dostavila k riaditeľovi. Bol to piatok a koniec školského roka. Mala dojem, že riaditeľ školy sa
jej chce poďakovať za prácu. Keď ho v riaditeľni navštívila zistila, že nešlo o poďakovanie, ale iný
dôvod. Žalobkyňa potvrdila, že riaditeľ jej ozrejmil skutočnosť, keď od nasledujúceho školského roku,
od septembra 2013 na škole bude pokles žiakov a z toho dôvodu nebudú úväzky. Ďalšia komunikácia
prebehla v tom smere, že riaditeľ ju nechcel poslať na úrad práce ako nezamestnanú, že ju potrebuje, nič
sa nezmení, ale bude mať nižší pracovný úväzok, 11 hodín týždenne s tým, že jej doplní inú prácu. Keďže
nasledovalo prázdninové obdobie, situácia sa mala riešiť začiatkom školského roku. Vtedy jej predložil
doklad - Dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.6.2013. Podľa žalobkyne, podpísala len
jeho prevzatie. Rovnopis obdŕžala po niekoľkých dňoch cestou ekonómky školy. Z uvedeného konania
žalobkyňa mala za to, že v čase, keď dodatok podpisovala, podpisovala len jeho prevzatie, keďže nemalo
dôjsť k podstatným zmenám, mzdovým podmienkam, navyše nemala možnosť sa s jeho obsahom
oboznámiť. Celý rozhovor trval cca desať minúť a nik iný pri tejto komunikácii nebol. Až zástupkyňa
personalistiky jej situáciu ozrejmila, že podpísala dohodu - dodatok a čoho sa týkal. Aj keď vedela, že
šlo o zníženie týždenného úväzku z 22 na 11 hodín, vedomosť o jeho dôsledkoch nemala. Uvedený
predmet, ktorý vyučuje na škole učia traja učitelia, ktorí majú odborné vzdelanie, vyučujú ho však aj
viacerí, nekvalifikovaní kolegovia. Po obdŕžaní dodatku mala snahu situáciu riešiť s odborom školstva,
ten však stanovisko zaujať nechcel. Žalobkyňa potvrdila, že k zníženiu úväzkov došlo u viacerých
učiteľov, dvoch dôchodkýň, ďalších dvoch kolegýň, aj kolegyne, ktorá mala právnické vzdelanie. Vyjadrila
sa aj k rozvrhu hodín, s ktorým nebola spokojná. Podľa riaditeľa sa dodatkom nemalo na pracovných
podmienkach nič meniť, čo si vysvetlila tak, že mala dostať mzdu ako dovtedy, čo sa však nestalo.
Riaditeľ jej ďalšiu prácu neponúkol, dostala polovicu mzdy, čo bolo dôvodom podania žaloby.

23. Keďže s postupom riaditeľa nesúhlasila, žiadala o prijatie u vedúceho VÚC. Prijal ju vedúci odboru
školstva za účasti právničky. Po ozrejmení situácie jej prisľúbil pomoc, situáciu chcel riešiť tak, aby sa
vytvorilo viac skupín, čím by mala plný úväzok. Šlo o praktický maturitný predmet, z ktorého dôvodu
vedúci odboru školstva riaditeľovi navrhol doplatenie polovičného úväzku od januára 2015. Riaditeľ na
takéto riešenie nepristúpil. Ani ďalšie jednania neboli úspešné.

24. V mesiaci február 2015 bola mesiac práceneschopná, po návrate jej vedenie školy ponúklo riešenie,
keď kolegyňa, ktorá vyučovala obdobný predmet bola dlhodobo PN, čím ju mohla zastupovať a vyučovať
pôvodných 22 vyučovacích hodín s tým, že keď sa kolegyňa vráti, opätovne pôjde na polovičný úväzok.
Na takúto dohodu nepristúpila, keďže šlo o dočasné riešenie. Je pravdou, že kolegyňa bola dlhodobo
práceneschopná. Keďže sa situácia neriešila, žalobkyňa sa obrátila na Ministerstvo školstva, ktorú
odpoveď predložila súdu. Podľa jej obsahu s poukazom na všetky zákony riaditeľ školy je povinný
zabezpečiť odbornosť vyučovania, a v prípade, že je malý záujem o školu, mal by pristúpiť k zníženiu
úväzkov u nekvalifikovaných učiteľov. Žalobkyňa uviedla možnosti ako by riaditeľ situáciu v jej prípade
mohol riešiť. V kompetencii každého riaditeľa školy je zo zákona deliť praktické maturitné predmety
na skupiny. Predmet, ktorý vyučuje je praktickým maturitným predmetom, žiaci na hodine pracujú s
počítačmi, preto mu bolo doporučené rozdelenie triedy na dve skupiny, pretože nie všetci žiaci majú
rovnakú zručnosť. Riaditeľ školy tak postupoval niekoľkokrát, podľa situácie, ktorá na škole vznikla.
Nátlak žalobkyňa ozrejmila, keď uviedla, že podľa slov riaditeľa dohodu mala rýchlo podpísať, nič sa
meniť nemalo, zmluva ostáva na neurčito, a veci sa budú riešiť v auguste. Pri tejto návšteve mala pocit
výsmechu, nepochopenia, napriek tomu, že celý čas si kvalifikáciu zvyšuje, považuje sa za odborného
učiteľa, a uvedený prístup bol pre ňu urážlivým. Keď jej situáciu riaditeľ ozrejmoval, nepredpokladala,
že k zníženiu úväzku dôjde aj v jej prípade.

25. Súčasťou spisu je Správa o plnení opatrení na odstránenie nedostatkov Obchodnej akadémie zo dňa
16.4.2014 adresovaná Inšpektorátu práce Košice, Protokol Inšpektorátu práce Košice zo dňa 7.4.2014,
z obsahu, ktorého je zrejmé, že výkon inšpekcie práce v subjekte Obchodná akadémia, Košice bol
zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov, a kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálneho zamestnávania od roku 2013, aj Zápisnica zo záverečnej pedagogickej rady, ktorá sa konala
29.6.2012 v zborovni školy. Z obsahu, bodu 2. uvedenej zápisnice vyplýva, že riaditeľ školy zhodnotil
uplynulý školský rok, oboznámil prítomných o krátení finančných prostriedkov zo strany zamestnávateľa,
informoval o celkovej situácii v školstve, o znižovaní počtu žiakov, zlučovaní škôl, znížení počtu tried, keď
požiadal pedagógov, aby napriek vzniknutej situácii neznižovali kritéria na žiakov, ale aby ich motivovali
k štúdiu aj k mimoškolským aktivitám, poďakoval za dobré výsledky.



26. Žalovaný predložil Zápisnicu z 3. zasadnutia predmetovej komisie ADK, ktoré sa konalo 25. februára
2013 o 14:30 hod. (č.l. 84 spisu), z obsahu, ktorej, bodu 9. - Diskusia je zrejmé, že riaditeľ školy H..
R.G.U. odovzdal návrh na zefektívnenie vyučovania ADK. Žalobkyňa navrhla kombinovať vyučovanie
ZAV s ATF, jej návrh bol zamietnutý.

27. Predložil aj Zápisnicu zo zasadnutia PK EKO zo dňa 4.3.2013. Podľa bodu 4. Ing. B. informovala
členov PK o návrhu na efektívnosť v rámci PK, ktorý predložila na požiadanie vedeniu školy. Tento
návrh zahŕňal a) spájanie skupín vo vyučovaní POE 1. ročník, b) spájanie žiakov viacerých tried vo
vyučovaní voliteľných predmetov, c) predmet komunikácia nevyučovať samostatne, ale obsah zaradiť
do POE 4. ročník. Z obsahu zápisnice rovnako vyplýva, že riaditeľ školy informoval o zlej finančnej
situácii a možných opatreniach, ktoré z toho vyplývajú, uvažovalo sa aj o znížení počtu zamestnancov.

28. Zo Zápisnice z operatívnej porady, ktorá sa konala 4.6.2013 v zborovni školy vyplýva, že riaditeľ školy
H.. R. informoval pedagógov o výsledkoch prijímacích skúšok. Na školu bolo prijatých 178 prihlášok. Z
dôvodu prebytku voľných miest na stredných školách uvedená škola mala pokles záujmu o 60 žiakov.
Riaditeľ informoval, že v ďalšom školskom roku otvoria 4 triedy obchodnej akadémie a 1 bilingválnu
triedu. Rozdiel medzi počtom odchádzajúcich a prichádzajúcich žiakov bol cca 35, čo predstavoval
úbytok 2-3 pracovné miesta. Podľa bodu 3. zápisnice Ing. X. informovala o vytvorení Zamestnaneckej
rady, ktorá bola zriadená na základe žiadosti 10% zamestnancov, a ktorá začala pôsobiť po voľbách
troch členov rady, ktoré sa uskutočnili 11.6.2013.

29. Podľa Zápisnice zo zasadnutia Zamestnaneckej rady s riaditeľom školy, ktoré sa konalo 25.6.2013
(č.l. 94 spisu) vyplýva, že zamestnávateľ informoval členov Zamestnaneckej rady o nutnosti znižovania
pracovných úväzkov na polovicu z organizačných dôvodov, ktorý krok členovia Zamestnaneckej rady
zobrali na vedomie. Súčasne sa dohodli s riaditeľom na vypracovaní dohody o kompetenciách, ktoré
následne mali s ním prerokovať.

30. Žalovaný predložil Stanovisko základnej organizácie Odborového zväzu k zameškaniu práce
žalobkyne zo dňa 21.12.2005, ktoré bolo adresované riaditeľstvu žalovaného, a ktorá organizácia,
jej Výbor na zasadnutí 21.12.2005 prerokoval Zápis z pohovoru riaditeľa a zástupcu riaditeľa školy s
pracovníčkou V.. I. W.u (č.l.91) k neospravedlnenému zameškaniu práce dňa 4.11.2005 v čase od 11:30
do 13:30 hod., kedy menovaná nepredložila regulérny doklad o neprítomnosti v zamestnaní. Výbor
zhodnotil neprítomnosť žalobkyne na pracovisku uvedeného dňa ako neospravedlnené zameškanie
práce.

31. Upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 4.7.2005 žalovaný oznámil žalobkyni
prešetrenie sťažnosti zo dňa 17.6.2005, čím bolo zistené, že sa nesprávala v súlade s pracovným
poriadkom pedagogických zamestnancov na hodinách ADK v 2. polroku školského roku 2004/2005,
v triede 3.F voči žiačke H., keď neprimerane na ňu zvyšovala hlas, počas písania kontrolnej práce ju
vyrušovala kladením otázok, a ponižovala ju. Uvedeným konaním hrubo porušila pracovnú disciplínu,
na čo bola upozornená.

32. Rovnako upozornením zo dňa 22.12.2005 žalobkyňa bola upozornená na porušenie pracovnej
disciplíny, keď 4.11.2005 mala dovolené opustiť pracovisko na návštevu lekára po tretej vyučovacej
hodine podpísaním priepustky, a podľa rozvrhu práce mala 5. a 6. vyučovaciu hodinu učiť. Šetrením
žalovaný zistil, že v uvedený deň žalobkyňa nebola ošetrená v ambulancii, ani jej nebola potvrdzovaná
priepustka ošetrujúcou lekárkou, z čoho vyplýva, že ňou predložený doklad o neprítomnosti nebol
regulérny. Uvedeným konaním porušila pracovnú disciplínu, za čo bola opätovne upozornená, aj
možnosťou skončenia pracovného pomeru.

33. Zástupca žalovaného H.. R. potvrdil, že riaditeľom uvedenej školy je od roku 1999, ide o Obchodnú
akadémiu v Košiciach, na Watsonovej 61, je to pôvodná Ekonomická stredná škola. V rámci Košíc škola
bola vychytená, s dobrou úrovňou, povesťou, a je tomu tak doposiaľ. Začiatkom roku 2008/2009 došlo
k tomu, že v dôsledku situácie v spoločnosti i demografického poklesu žiakov na základných školách
zaznamenali nižší záujem žiakov o štúdium na ich škole. Keď v predchádzajúcich rokoch otvárali 8 tried,
posledných 5, 6 rokov sa to ustálilo na 6 tried v ročníku. V zmysle legislatívy jedna trieda mohla mať



30 žiakov, čo malo pre školu finančný dopad, zníženie finančných prostriedkov, keďže tie dostávali na
žiaka. K riešeniu situácie každá škola pristupovala inak, niektoré školy zavádzali atraktívne odbory, oni
sa snažili ísť do kvality, pristúpili k rozdeleniu štúdia. Zriaďovateľ škole poskytol určitý objem finančných
prostriedkov, z ktorého museli zabezpečiť všetky veci, ktoré súviseli s chodom školy. Do roku 2012, 2013
to ustáli bez toho, aby urobili akékoľvek zmeny, resp. robili opatrenia, aby zmiernili ich dopad, pristúpili
k obmedzeniu osobných príplatkov a odmien zamestnancov.

34. V školskom roku 2012/2013 sa však situácia vyostrila, už 29.6.2012 na záverečnej pedagogickej
rade v zborovni školy všetkých učiteľov oboznámil s tým, že došlo ku kráteniu finančných prostriedkov
zo strany zamestnávateľa, ktorá skutočnosť mala mať v ďalšom období dopad. Keďže sa situácia
nezmenila, začiatkom roku 2013 uložil všetkým predmetovým komisiám úlohu (na škole je ich v počte
7), aby zasadli, a danú situáciu mu pomohli riešiť a navrhli riešenia týkajúce sa toho, ktorého predmetu.
Žalobkyňa spadala pod predmetovú komisiu administratívy a korešpondencie, ktorá zasadala 25.2.2013.
Zápisnica tejto komisie bola predložená súdu, rovnako Zápisnica zo zasadnutia komisie podnikovej
ekonomiky zo dňa 4.3.2013. Takmer všetky výstupy boli v tom smere, aby došlo k spájaniu skupín v rámci
triedy, spájaniu hodín v rámci predmetu, prípadne k spájaniu žiakov viacerých tried. Boli to opatrenia,
ktoré sa týkali jednotlivých predmetov. Pokiaľ ide o návrhy komisie, do ktorej spadala žalobkyňa, tá
navrhla, aby sa žiaci v 2. ročníku spojili, a učivo presunuli do tretieho ročníka. Na základe výstupov
jednotlivých komisií vo vedení mali vybrať riešenie, ktoré by bolo pre ich školu prijateľné a správne.
Situáciu riešili na niekoľkých poradách, mali možnosť buď prepustiť 4 zamestnancov, alebo znížiť úväzky
u ôsmich z nich. Týkalo sa to učiteľov, ktorí vyučovali odborné predmety. Na porade neuvádzali kritéria,
ani mená zamestnancov, ktorých sa situácia mala týkať. Tú riešil 4.6.2013, po ukončení prijímacích
skúšok, kedy už vedeli, koľko žiakov do 1. ročníka prijmú. V školskom roku 2013/2014 plánovali otvoriť
4 triedy obchodnej akadémie, 1 triedu bilingválnu. Všetkých učiteľov so vzniknutým stavom oboznámil,
o čom rovnako predložil Zápisnicu z operatívnej porady. Aj keď z jej obsahu nie je zrejmé, malo ísť o
prepustenie 4 zamestnancov, alebo zníženie úväzkov. Iné školy pristúpili k zníženiu úväzkov u všetkých
zamestnancov, on k takému riešeniu pristúpiť nechcel, keďže nie každý zamestnanec bol na rovnakej
odbornej úrovni. Podľa stanoviska pedagogického zboru bol záver taký, že pre zamestnanca, ktorého
by sa to týkalo, určite by bolo zníženie úväzku lepším riešením, než by mal prísť o prácu. K zníženiu
úväzku okrem žalobkyne, pristúpili aj u ďalších zamestnankýň - H.. V., Č., D., P., B. U. Z.Ľ.R.. Pri
stanovení, ktorých zamestnancov sa zníženie úväzku bude týkať, brali do úvahy výsledky dlhoročnej
praxe, či, ten, ktorý zamestnanec nemal problémy so žiakmi, rodičmi, jeho odbornú spôsobilosť pri
výučbe, či nie je v dôchodkovom veku. Zo siedmych učiteľov, ktorých sa zníženie úväzku týkalo, štyria
odbornosť v predmete, ktorý vyučovali mali, traja predmet vyučovali ako ďalší, u dvoch zamestnankýň,
B. U. V., šlo o dôchodkyne, tie pracujú doposiaľ, sú to zdatné osoby, pracujú a zapájajú sa aj do
iných činností spojených s rozvojom školy. Voči zníženiu úväzkov ani jedna zamestnankyňa, okrem
žalobkyne nenamietala. Pokiaľ ide o žalobkyňu, v tomto smere predložil upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny z roku 2005. Od uvedeného obdobia do roku 2013 na jej osobu neboli žiadne
sťažnosti písomného charakteru, niekoľko vecí riešili ústne cez triednych učiteľov. Týkali sa správania
a vystupovania voči žiakom.

35. Žalobkyňa aj v priebehu konania písomne podaním zo dňa 6.7.2015 opätovne žiadala o riešenie
situácie, na ktoré podanie obdŕžala odpoveď, podaním zo dňa 5.8.2015.
Predložila aj listinné doklady svedčiace o tom, že pod jej vedením žiaci dosiahli dobré výsledky,
konkrétne Y. S. vybojoval 1. miesto v disciplíne - písanie na počítači, 10 prstovou hmatovou metódou.
Predložila aj Výsledkovú listinu postupujúcich na celoštátne kolo.

36. Zástupca žalovaného potvrdil, že o tom, ktorých učiteľov sa zníženie úväzkov bude týkať, rozhodol
spolu s tromi zástupcami školy, čo bolo na gremiálnej porade v polovici júna 2013. A bolo to na základe
kritérií, ktoré stanovili, a o ktorých vypovedal. Zníženie úväzkov sa týkalo 7 učiteľov, ktorí vyučovali
odborné predmety, ďalšia zmena sa týkala 3 dôchodkýň, s ktorými ukončili pracovný pomer. Potvrdil aj
to, že s každým zamestnancom, ktorého sa zníženie úväzku týkalo, komunikoval. Ozrejmil situáciu, ako
došlo k podpísaniu dohody so žalobkyňou dňa 28.6.2013. Každému zamestnancovi, teda aj žalobkyni,
situáciu ozrejmil. To znamená, že sa na začiatku spýtal, či im je známa situácia, v dôsledku, ktorej musel
pristúpiť k určitým zmenám. Každého pracovníka zavolal za tým účelom, aby mohol pracovať na znížený
úväzok, a podpísal dohodu. V prípade odmietavého stanoviska toho, ktorého zamestnanca by musel
pristúpiť k ďalšej možnosti, a to k skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov.



37. Po ozrejmení situácie, žalobkyňa na uvedenom stretnutí reagovala poznámkou „no, čo už mám
robiť“. Zástupca žalovaného uviedol aj to, že každý zo zamestnancov, ktorého sa zníženie úväzku
týkalo, a teda aj žalobkyňa mala možnosť dohodu predtým, ako ju podpísal, prečítať, oboznámiť sa
s jej obsahom, čo žalobkyňa aj urobila, a až následne ju podpísala. Dohoda bola podpísaná v dvoch
vyhotoveniach, jedno vyhotovenie obdŕžala žalobkyňa, druhé ostalo škole. Všetkým zamestnancom
uviedol, že ako náhle nastanú zmeny, ktoré by znamenali zvýšenie úväzku, bude ich o tom informovať.
U žalobkyne sa črtala možnosť vyrovnať jej úväzok potom, ak by sa im podarilo rozbehnúť projekt, na
ktorý potrebovali sponzorov, finančné prostriedky. Doposiaľ sa im to však nepodarilo. Podľa zástupcu
žalovaného, nie je pravdou, aby žalobkyňa dohodu zo dňa 28.6.2013 podpísala v nevedomosti, a v
žiadnom prípade by nebolo v omyle, keďže situáciu jej ozrejmil, a určite nie pod nátlakom. Postupom
času u všetkých pracovníkov, ktorých sa zníženie úväzku týkalo, okrem pani D., ktorá odišla, došlo
k zmenám, k zvýšeniu úväzkov, okrem žalobkyne, ktorá zvýšenie odmietla. K zvýšeniu úväzkov u
žalobkyne malo nastať z dôvodu dlhodobej PN kolegyne, tá sa vrátila, následne však na PN odišla ďalšia
kolegyňa. K zmenám v počte úväzkov u jednotlivých učiteľov dochádza podľa potreby, situáciu musí
riešiť za pochodu.

38. V súlade s ust. § 81 a nasl. CSP, v dôsledku zmeny procesných predpisov Košický samosprávny
kraj podaním zo dňa 14,3.2017 oznámil súdu vstup intervienta do konania na strane žalovaného.

39. Žalovaný predložil súdu komunikáciu, podanie žalobkyne zo dňa 8.3.2015 adresovanú riaditeľovi
školy, z obsahu ktorej vyplýva, že z dôvodu, že od 28. júna 2013 s ňou neboli prerokované
žiadne pracovné podmienky k údajnému polovičnému úväzku, žiada riaditeľa školy, aby jej nedával
zastupovanie za H.. F. až do vyriešenia celej záležitosti (č. l. 143 spisu).

40. Na návrh strán sporu boli vypočuté svedkyne: svedkyňa Q., je zástupkyňou riaditeľa pre technicko-
ekonomickú činnosť, na škole pôsobí doposiaľ. Situáciu na škole riešili dlhodobejšie, keďže klesal
záujem žiakov o štúdium na ich škole, znižovali sa počty predmetov i tried. Uvažovali o tom, aké riešenie
prijať. Keď už situácia bola neúnosná, zadali úlohu predmetovým komisiám na zaujatie stanoviska a
navrhnutie riešenia. Vo vedení riešili situáciu, či prepustiť nadbytočných zamestnancov, alebo pristúpiť
k zníženiu úväzkov. Druhú možnosť považovali za menej bolestivú, týkala sa 6-7 zamestnancov
odborných ekonomických predmetov, rátali aj s prirodzeným odchodom, keďže do tejto skupiny patrili aj
dôchodcovia. Kolegom, ktorých sa to týkalo, situáciu ozrejmili predtým ako dodatok podpísali. Samotné
dohody pripravovala s personalistkou. Podpisovania dodatkov s jednotlivými pracovníkmi, tejto úlohy
sa zhostil riaditeľ školy. O tom, že dôjde k zníženiu úväzkov sa na škole vedelo, ktorých zamestnancov
sa to týkalo, tým to na vedomie nedali. Svedkyňa pri podpise dodatku o znížení úväzku so žalobkyňou
prítomná nebola. Nekomunikovala s ňou ani následne, po podpise tohto dokladu, nevedela uviesť, aké
stanovisko žalobkyňa zaujala. Každý zamestnanec podpisoval dva rovnopisy, jeden zostal na škole,
druhý obdŕžal. Svedkyňa poprela akúkoľvek komunikáciu so žalobkyňou po podpise dodatku, na ktorú
sa odvolávala. Výber zamestnancov, ktorých sa malo zníženie úväzku týkať, tých určili podľa kritérií, brali
do úvahy odbornosť kolegov, či učia viac predmetov, osobnosť, či bol alebo nebol s dotyčným problém,
či sa podieľal na zveľaďovaní a dobrom mene školy. Zníženie úväzku sa týkalo vyučujúcich odborné
predmety, keďže zníženie úväzkov pri všeobecne vzdelávacích predmetov nebolo potrebné, 3 kolegyne
odchádzali do dôchodku. Svedkyňa potvrdila aj to, že pokiaľ sa žalobkyňa bránila tým, že predmet,
ktorý učí je maturitným predmetom, a jej žiaci uspeli v súťažiach, k tomu podotkla, že každý vyučujúci
si zvyšuje kvalifikáciu, vedie žiakov na súťaže, takže konanie žalobkyne nebolo výnimočné.

41. Aj svedkyne B. sa zníženie úväzku v roku 2013 týkalo. O tom, že k takémuto kroku dôjde, vedeli,
keďže riaditeľ školy ich o danej situácii oboznamoval minimálne školský rok predtým ako k podpisu
dohôd došlo. O tom, že sa to týka aj jej osoby sa dozvedela v deň, keď ju zavolal riaditeľ školy. Svedkyňa
ozrejmila okolnosti, za akých k podpisu dohody došlo. Situáciu jej riaditeľ vysvetlil, tú pochopila, dodatok
podpísala už aj z toho dôvodu, že v rozhodnom období nadobudla nárok na dôchodok. Pri komunikácii
mal riaditeľ ľudský prístup, na znížený úväzok pracuje doposiaľ. Pri podpisovaní dodatku mala možnosť
sa s týmto listinným dokladom oboznámiť, prečítať ho, po podpise jeden rovnopis obdŕžala, druhý si
ponechal riaditeľ školy.

42. Aj svedkyňa P. bola zamestnankyňou, ktorej sa zníženie úväzku týkalo. Potvrdila, že o danej situácii
všetci zamestnanci vedeli, keďže riaditeľ ich so znížením úväzkov oboznamoval. Danú situáciu im
ozrejmila aj zástupkyňa riaditeľa, situáciu riešili na predmetových komisiách, ona bola členkou komisie



účtovníctva. Zníženie úväzku sa týkalo 7 zamestnancov, dohodu o znížení úväzku podpísala posledný
deň pred koncom školského roku, v jej prípade išlo o zníženie úväzku na polovicu. Aj táto svedkyňa
ozrejmila situáciu ohľadom podpísania dodatku, keď uviedla, že riaditeľ jej zníženie úväzku odôvodnil,
a keďže bola najmladšou kolegyňou, okolnosti pochopila a dodatok podpísala, samozrejme, že mala
možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť, jeden rovnopis obdŕžala. V žiadnom prípade riaditeľ na ňu
netlačil, situáciu každému vysvetlil. Odo dňa zníženia úväzku došlo k úprave, zastupovala kolegyňu F.,
od septembra minulého roku má plný úväzok. Okrem žalobkyne, každý situáciu pochopil, voči tomu
nenamietal, u každej jednej z nich, okrem žalobkyne, a dvoch kolegýň, dôchodkýň došlo k zvýšeniu
úväzkov.

43. Aj svedkyňa Z. je kolegyňou žalobkyne. O tom, že vedenie školy pristúpi k určitým opatreniam
v dôsledku zníženia žiakov na škole, vedeli minimálne rok predtým, ako k samotnému úkonu došlo.
Riaditeľ zamestnancov o situácii informoval na viacerých poradách, konkrétne hovoril o znižovaní
úväzkov. Tento krok brali ako menšie zlo, než keby malo dôjsť k prepúšťaniu. Svedkyni to osobne
pomohlo, keďže mala zdravotné problémy s dieťaťom. O tom, že zníženie úväzku sa týka aj jej osoby sa
dozvedela posledný deň školského roku. Ju riaditeľ zavolal hneď ráno, situáciu jej vysvetlil. Z jeho strany
bol do budúcna prísľub riešenia situácie. Aj táto svedkyňa potvrdila, že dohodu mala možnosť prečítať,
rozmyslieť si, či pristúpi na dané riešenie, po podpísaní jeden rovnopis obdŕžala. Ani ona žiaden nátlak
zo strany riaditeľa pri podpise nepotvrdila. Uvedený krok brala ako fakt, o pol roka sa jej zvýšil úväzok
na 15 hodín, od februára 2016 má plný úväzok.

44. Žalovaný predložil súdu Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou zo dňa 27. marca
2017.

45. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 25.8.2017 navrhla doplnenie dokazovania,
dovypočutie zástupcu žalovaného ku skutočnostiam ohľadom krátenia pracovného úväzku, žiadala o
predloženie listinných dôkazov preukazujúcich splnenie kvalifikačných predpokladov učiteľov F., Q. U.
B..

XX. Zástupca žalovaného na základe tohto doplnenia dokazovania opätovne zdôraznil, a poukázal na
svoju výpoveď v tom smere, že situáciu, ktorá na škole vznikla riešili niekoľko mesiacov, na poradách,
na predmetových komisiách, so zástupcami zamestnancov. Žalobkyňa voči takto vzniknutej situácii
nenamietala. K Dohode o zmene pracovných podmienok so žalobkyňou došlo v posledný deň školského
roka, obdobne ako u iných zamestnancov, v ten deň jej situáciu ozrejmil, reagovala slovami „čo už
mám robiť“. Tento okamih považuje za dohodu o zmene pracovných podmienok. Dohody u všetkých
zamestnancov, boli vypracované vopred, keďže predtým sa vo vedení dohodli, ktorých pracovníkov sa
zníženie úväzku bude týkať. Bolo to aj z toho dôvodu, že pokiaľ by dotyčný pracovník s tým nesúhlasil,
situáciu by riešili inak. V marci 2013, prepustili 3 dôchodcov, k zníženiu úväzkov boli nútení pristúpiť u
7 učiteľov. Ďalšie dokazovanie sa týkalo zamestnankyne Č., s ktorou žalovaný ukončil pracovný pomer
na jar 2003, v septembri 2003 ju opätovne prijal, keďže potreboval učiteľa na účtovníctvo a ekonomiku,
a žalobkyňa odborné vzdelanie pre tento predmet nemala, čo žalobkyňa namietala. Predmet, ktorý
žalobkyňa vyučuje - ADK, v rozhodnom období vyučovalo niekoľko zamestnancov - Q., F., B., pri tomto
predmete znížil úväzok, len u žalobkyne. Na základe kritérií určili zamestnancov, ktorých sa zníženie
úväzku týkalo, čo bolo v júni 2013.

47. Súd zabezpečil listinné doklady požadované žalobkyňou týkajúce sa zamestnankyne B. č. l. 177
- 181 (Osvedčenie o vykonaní druhej atestácie, Diplom, Vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške,
Vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti, Vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti), zamestnankyne F. -
Osvedčenie o vykonaní druhej atestácie, Diplom, Vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti, zamestnankyne
H.. Q. - Osvedčenie o vykonaní druhej atestácie, Diplom, Vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške,
Vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti, Vysvedčenie o učiteľskej spôsobilosti pre vyučovanie techniky
a administratívy na odborných školách.

48. Súčasťou spisu sú aj listinné doklady v zmysle návrhu žalobkyne ohľadom zamestnankyne H.. Č. -
Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 22.8.2013, na základe ktorej sa základný úväzok tejto
zamestnankyne znížil na 11 hodín týždenne, Dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 8.9.2005,
2.7.2008, Pracovná zmluva. Táto zamestnankyňa 3.5.2010 oznámila žalovanému, že od 15.6.2010
do 31.7.2012 nastupuje na RD, z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa. V zmysle oznámenia zo dňa



5.5.2010 Obchodná akadémia zobrala uvedené oznámenie na vedomie. Žiadosťou zo dňa 22. apríla
2013 H.. Č. žiadala o dočerpanie rodičovskej dovolenky, s ktorým dočerpaním zamestnávateľ súhlasil v
čase od 1.5.2013 do 31.8.2013, s následovným nástupom do zamestnania 1.9.2013.

49. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala ďalšie doplnenie dokazovania, predloženie originálu listinných
dôkazov, dotazovanie na Sociálnu poisťovňu Košice o predloženie prehľadu čerpania rodičovskej
dovolenky Č. od 1.1.2013 do 31.12.2013, ako aj o predloženie prehľadu prihlásenia a odhlásenia
uvedeného zamestnanca v uvedenom období, keďže mala za to, že táto pracovníčka skončila pracovný
pomer v apríli 2013, a opätovne do pracovného pomeru nastúpila v septembri 2013. Uvedené doklady
boli súdom zabezpečené, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 16.4.2008 poisťovňa uviedla, že
menovaná H.. Č. v rozhodnom období bola vedená v evidencii Sociálnej poisťovni ako platiteľ poistného,
fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov jeho veku, od 7.5.2013 do
31.8.2013, a ako zamestnanec - Dohoda o vykonaní práce - nepravidelný príjem, od 18.11.2013 do
20.11.2013, Technická univerzita v Košiciach. Aj k týmto dokladom sa žalobkyňa vyjadrovala.

50. Podľa ust. § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak
sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

51. V pracovnoprávnych vzťahoch platí zásada zmluvnosti, podľa ktorej možno obsah pracovného
pomeru zmeniť zásadne dohodou účastníkov. Predmetom vzájomnej dohody o zmene obsahu
pracovného pomeru môžu byť len tie práva a povinnosti, ktoré boli založené prejavom vôle účastníkov,
napr. v pracovnej zmluve, alebo ktoré vyplývajú z dispozitívnych ustanovení Zákonníka práce.
Vychádzajúc zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov, v priebehu trvania pracovného pomeru
sa môžu účastníci kedykoľvek dohodnúť na zmene pracovného pomeru. Zákonník práce zakotvuje
písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, ale jej nedodržanie nespája so sankciou neplatnosti zmeny
pracovnej zmluvy. Z toho dôvodu počíta aj so situáciami, že k zmene obsahu pracovnej zmluvy dôjde aj
ústnou formou, resp. konkludentne. Podľa judikatúry, ak pri organizačných zmenách u zamestnávateľa
odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý takto prestal byť vo svojom pracovnom
úväzku vyťažený, má zamestnávateľ navrhnúť zamestnancovi zmenu dojednaných pracovných
podmienok. Pokiaľ k takejto zmene nedôjde a zamestnávateľ sa so zamestnancom nedohodne na
skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer výpoveďou z dôvodu
nadbytočnosti
(R 42/1982).

52. Podľa § 17 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich
práv, je neplatný.

53. Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo
na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

54. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.

55. V súvislosti s dôvodom neplatnosti právneho úkonu, spočívajúcom vo vzdaní sa práva vopred,
Zákonník práce prihliada len na prípady, keď sa vopred vzdá svojich práv zamestnanec, nie
zamestnávateľ. Vopred vzdanie sa práva zo strany zamestnanca smeruje k právu, ktoré má, alebo môže
vzniknúť v budúcnosti. Ak by sa zamestnanec vzdal takéhoto práva do budúcnosti, právny úkon by bol
absolútne neplatný.

56. Osobitným spôsobom v porovnaní s Občianskym zákonníkom Zákonník práce rieši neplatnosť
právneho úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy, alebo pre nedostatok súhlasu,
či prerokovania so zástupcami zamestnancov. Zákonník práce také právne úkony považuje za neplatné
len za predpokladu, že to sám alebo osobitný predpis tak výslovne ustanovujú. Zákonník práce výslovne



tak ustanovuje v príslušných ustanoveniach, tzv. doložkami neplatnosti formuláciou: „inak je právny úkon
neplatný“.

57. Sama písomná forma právneho úkonu predpokladá splnenie dvoch základných náležitostí,
existenciu písomnosti, a existenciu vlastnoručného podpisu. Písomný prejav vôle musí byť súčasne
podpísaný, a je platný až od momentu podpisu konajúcej osoby.

58. Podľa § 19 ods.1 Zákonníka práce účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel
byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve
nedošlo.

59. Vyššie uvedené citované ustanovenie sa týka odstúpenia od pracovnej zmluvy na základe omylu.
Pri odstúpení od zmluvy podľa odseku 1 citovaného ustanovenia dochádza s použitím subsidiárnej
pôsobnosti Občianskeho zákonníka.

60. Právne relevantný omyl v pracovnom práce je omyl, ktorý v čase robenia právneho úkonu bol
skrytý, konajúci o ňom nevedel, ktorý druhému účastníkovi bol známy, a ktorý sa musí dotýkať takej
okolnosti, bez ktorej by nebolo došlo k zmluve. Zákonník práce nerozlišuje, či dôvodom pre odstúpenie
od zmluvy je omyl vo vôli, alebo omyl v prejave vôle. O omyl vo vôli ide vtedy, ak má účastník nesprávnu,
alebo nedostatočnú predstavu o obsahu zmluvy, o jej predmete, o druhom účastníkovi, alebo o iných
skutočnostiach, ktoré boli rozhodujúce pri utváraní jeho vôle. O omyl v prejave vôle ide vtedy, ak prejav
vôle nezodpovedá samotnej vôli, ktorú účastník chcel v skutočnosti vyjadriť. Omyl konajúceho možno
považovať za podstatný vtedy, ak je nepochybné, žeby účastník zmluvu neuzatvoril, keby mu bol známy
omyl vo vôli alebo omyl v prejave vôle. Na platné odstúpenie od zmluvy musia byť splnené všetky
zákonné podmienky.

61. Podľa ust. § 1 ods.1, ods.4 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne
vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby
a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

62. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

63. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu, alebo dostatočnú
predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov
tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec
neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa
kvalifikuje ako podstatný omyl.

64. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu.
Druhý účastník musel omyl vyvolať, alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl
možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Omyl
sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu
(zmluvy), alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za
podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní.

65. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, školu a školské zariadenie riadi riaditeľ.

66. Podľa ods. 2 písm. f) citovaného zákonného ustanovenia, riaditeľ zodpovedá za úroveň výchovno-
vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia.

67. Podľa ust. § 3 ods. 4 zák. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia určí týždenný rozsah hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému



zamestnancovi (ďalej len úväzok), najviac na obdobie školského roka; v zariadeniach s celoročnou
prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou riaditeľ určí úväzok pedagogickému zamestnancovi najviac
na obdobie kalendárneho roka. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, tak ako konštatovalo
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR stanoviskom zo dňa 19.5.2015 (č. l. 53 spisu),
je v kompetencii riaditeľa školy určiť úväzok jednotlivým učiteľom s prihliadnutím na spĺňanie ich
kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej činnosti.

68. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa I. W. je zamestnankyňou žalovaného,
Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice, na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2000 vo funkcii
stredoškolského učiteľa. Uvedená pracovná zmluva bola zmenená Dohodou o zmene pracovných
podmienok zo dňa 21.5.2001, keď pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú sa zmenil na dobu určitú,
aj Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.6.2013, keď základný úväzok žalobkyne 22
hodín týždenne sa znížil na 11 hodín týždenne, čím jej týždenný pracovný čas predstavoval 18,76
hodín. Uvedená Dohoda je podpísaná tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľom. Z obsahu Zápisnice
zo zasadnutia Zamestnaneckej rady s riaditeľom školy, ktoré sa konalo 25.6.2013 je zrejmé, že
zamestnávateľ informoval členov zamestnaneckej rady o nutnosti znižovania pracovných úväzkov na
polovicu z organizačných dôvodov, ktorý krok členovia zamestnaneckej rady vzali na vedomie.

69. Žalobkyňa uvedenou žalobou sa domáhala neplatnosti Dohody o zmene pracovných podmienok
zo dňa 28.6.2013 z dôvodu, že túto uzatvorila v omyle a pod nátlakom, ktorá skutočnosť je zrejmá
z jej výpovede. Žalobkyňa v konaní potvrdila, že v rozhodný deň, t. j. 28.6.2013 jej riaditeľ školy
ozrejmil situáciu na škole, a to, že od nasledujúceho školského roka, t. j. od septembra 2013 bude
pokles žiakov na škole, z ktorého dôvodu nebudú úväzky, a že z uvedeného dôvodu bude mať nižší
pracovný úväzok 11 hodín týždenne s tým, že situáciu bude v ďalšom období riešiť. Z predložených
dokladov je preukázané, že riaditeľ už na záverečnej pedagogickej porade dňa 29.6.2012 ( č. l. 81
spisu) informoval prítomných o krátení finančných prostriedkov zo strany zamestnávateľa, aj o celkovej
situácii na škole, informoval zamestnancov o znížení počtu žiakov, zlučovaní škôl, znížení počtu tried.
Rovnako všetky vypočuté svedkyne potvrdili, že danú situáciu riešili niekoľko mesiacov predtým, ako
k samotnému podpísaniu dohôd o znižovaní úväzkov došlo. Situácia sa riešila aj na zasadnutiach
jednotlivých predmetových komisií. V tomto smere žalobca predložil súdu Zápisnicu zo zasadnutia
predmetovej komisie ADK, ktorej účastná bola aj žalobkyňa, a ktoré zasadnutie sa konalo 25. februára
2013. O riešení situácie svedčí aj Zápisnica zo zasadnutia PK EKO zo dňa 4.3.2013. Napokon aj
Zápisnica z operatívnej porady zo dňa 4.6.2013 v zborovni školy svedčí o tom, že riaditeľ školy informoval
pedagógov o výsledkoch prijímacích skúšok, keď z dôvodu prebytku voľných miest na stredných školách,
ich škola mala pokles záujmu o 60 žiakov. Rozdiel medzi počtom odchádzajúcich a prichádzajúcich
žiakov predstavoval počet 35 žiakov, čo znamenal úbytok 2-3 pracovných miest. Všetci zamestnanci
žalovaného vrátane žalobkyne teda o vzniknutej situácii na škole vedeli, ktorú situáciu riešili tak vo
vedení ako aj na predmetových komisiách v súčinnosti s členmi zamestnaneckej rady. Riaditeľ školy
aj svedkyňa Q., ako jeho zástupkyňa potvrdili, že zníženie záväzkov u niektorých zamestnancov bolo
priateľnejším riešením ako ukončenie pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti.

70. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.

71. Individuálne pracovno-právne vzťahy, vychádzajúc už z podstaty slova podľa cit. ust. zákona, sú
vzťahy medzi individuálnymi subjektmi, v danom prípade medzi zamestnancom na jednej strane, a
zamestnávateľom na druhej strane.

72. Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je
zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

73. Podľa § 320 CSP, zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.



74. Podľa § 323 CSP, na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

75. Dôkazné bremeno podľa ust. § 185 CSP, možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé)
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca teda
musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (II.ÚS 38/2015).

76. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj to, a súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného,
že žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala nátlak pri podpisovaní Dohody o zmene pracovných
podmienok dňa 28.6.2013, čím neuniesla dôkazné bremeno, ani to, že pri tomto úkone konala v omyle.
Uvedená skutočnosť je preukázaná vyššie uvedenými dôkazmi, samotnou výpoveďou žalobkyne, ako
aj vypočutých svedkýň. Žalobkyňa pri podpisovaní dohody o zmene pracovných podmienok 28.6.2013
nemohla konať v omyle, pokiaľ mala správnu a dostatočnú predstavu o obsahu uvedenej Dohody, čo
nakoniec sporné medzi stranami sporu nebolo, keďže obe strany potvrdili, že riaditeľ školy žalobkyňu
pred podpisom tejto dohody informoval o situácii, aj o znížení úväzku. Žalobkyňa tak vedela, čo je
predmetom dokladu, ktorý podpisuje, a ktorá situácia nebola pre ňu prekvapivou, keďže bola dlhodobo
riešená. Keďže dohodu o zmene pracovných podmienok podpísala potom, čo bola oboznámená so
znížením úväzku na polovicu, vzhľadom na kvalifikáciu i postavenie musela a mala predpokladať aj
následky tohto zníženia, t.j. aj finančného ohodnotenia už aj vzhľadom na to, že zo strany riaditeľa
bol prísľub riešenia situácie do budúcna. V danom prípade je preto súd toho názoru, že žalobkyňa v
omyle nekonala. Navyše Dohoda o zmene pracovných podmienok predstavuje jednostranný dokument,
s obsahom ktorého žalobkyňa pred jej podpísaním bola oboznámená. Žalobkyňa nepreukázala ani to,
že žalovaný si jej podpis vynútil, resp. jej nedal čas na rozmyslenie, ani to, že podpísanie dohody
odmietla. Určenie týždenného rozsahu hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému
zamestnancovi patrí do kompetencií riaditeľa školy. Riaditeľ pristúpil k zníženiu úväzku na základe
zníženého záujmu žiakov o štúdium na škole, okrem žalobkyne sa zníženie úväzku týkalo ďalších
zamestnancov, situáciu riešil niekoľko mesiacov pred spísaním dohôd, so všetkými zamestnancami,
i s tými, ktorých sa to týkalo, a pokiaľ ide o dokazovanie v časti kvalifikačných predpokladov u
jednotlivých učiteľov toho, ktorého predmetu, resp. predmetu, ktorý vyučovala žalobkyňa, v tomto smere
sa súd stotožňuje so žalovaným, že toto dokazovanie je k predmetu sporu irelevantné. Žalobkyni bolo
ponúknuté zvýšenie úväzku, aj keď len na určitý čas, čo odmietla, pritom tak ako bolo preukázané riaditeľ
školy situáciu riešil podľa potreby. Nakoniec aj svedkyne potvrdili, že znížené úväzky boli u väčšiny z
nich dočasným riešením, a takmer všetky už majú zvýšené alebo pôvodné úväzky.

77. Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, z ktorého dôvodu bola zamietnutá.

78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje aj tzv. zásada úspechu, t. j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala.

80. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

81. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako úspešná strana
sporu má nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Podľa vyjadrenia žalovaného, ten si nárok na
náhradu trov konania neuplatnil, z ktorého dôvodu žalovanému náhrada trov konania priznaná nebola.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.