Stredná odborná škola lesnícka, Akademická 16, Banská Štiavnica


Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 21Er/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417200326
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417200326.3

Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Coleco, s.r.o., so sídlom Stráž 8418, 960
01 Zvolen, IČO: 45 648 411, právne zast.: JUDr. Peter Psotka, advokát, Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti
povinnému: Stredná odborná lesnícka škola, so sídlom Akademická 16, 969 01 Banská Štiavnica, IČO:
00 162 710, právne zast.: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava,
IČO: 36 669 661, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Andrej Halada, na vymoženie povinnosti a
trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom Exekútorského úradu
Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 1/2017, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 101609 zo dňa 26. januára 2017 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len
„okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so sídlom
Exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1/2017.

2. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 12. mája 2017, povinný doručil návrh na
zastavenie exekúcie (ďalej len „Návrh“) zo dňa 10. mája 2017. V Návrhu povinný uvádza nasledovné:
„Dňa 13.03.2017 bolo povinnému zo strany konajúceho exekútora doručené upovedomenie o začatí
exekúcie spolu s listom označeným ako „Oznámenie v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom do 31.08.2005 (ďalej v
texte aj „Oznámenie“), v ktorom súdny exekútor označil majetok, ktorý bude v exekúcii postihovať.

Dôkaz:
List označený ako „Oznámenie v zmysle § 47 ods. 4 Exekučného poriadku

V zmysle predmetného oznámenia postihuje predmetná exekúcia aj pohľadávky z deviatich účtov
vedených v peňažnom ústave - Štátnej pokladnici ako aj v štrnásť motorových vozidiel bližšie
identifikovaných v predmetnom oznámení.“ Povinný ďalej odkazuje na ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
d), § 61a ods. 1 a §61c ods. 1 Exekučného poriadku, § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„zákon o rozpočtových pravidlách“), § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o štátnej
správe v školstve a školskej samospráve“) a § 1 ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní
základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ako „zákon o financovaní“). „Povinný je verejnou strednou školou. Vzhľadom na vyššie citované
zákonné ustanovenia je zrejmé, že verejná stredná škola má z právneho hľadiska povahu rozpočtovej
organizácie, ktorá bola zriadená pri prenesenom výkone štátnej správy (t.j. nie pri výkone samosprávy),
a ktorej činnosť je financovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu. Inak povedené, povinný má zo zákona
povahu štátnej rozpočtovej organizácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak peňažné prostriedky na



bežných účtoch povinného vedených v štátnej pokladnici v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §
61 c ods. 1 Exekučného poriadku nepodliehajú exekúcii a preto nemôžu byť exekúciou postihované.
Peňažné prostriedky, resp. pohľadávky z deviatich účtov vedených v Štátnej pokladnici, ktoré konajúci
súdny exekútor označil v Oznámení tak predstavujú majetok, ktorý nepodlieha exekúcii čo je dôvodom
na zastavenie exekúcie v časti postihujúcej pohľadávky (resp. peňažné pohľadávky) z týchto účtov
(vedených v Štátnej pokladnici).“ Následne povinný v bode II Návrhu citoval ustanovenie § 8 ods. 10
zákona o rozpočtových pravidlách. „V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepodliehajú
výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku (a teda exekúcii) peňažné prostriedky poskytnuté zo
štátneho rozpočtu ako ani hnuteľný majetok obstaraný z peňažných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Keďže povinný je rozpočtovou organizáciou, ktorá je v súlade so zákonom o financovaní financovaná
zo štátneho rozpočtu, možno uzavrieť, že aj z tohto dôvodu nie je možné postihovať exekúciou peňažné
prostriedky, resp. pohľadávky na vyplatenie peňažných prostriedkov z vyššie uvedených bežných účtov
vedených v Štátnej pokladnici, keďže na predmetných účtoch sa nachádzajú peňažné prostriedky
poskytované zo štátneho rozpočtu, ktoré nepodliehajú exekúcii. Povinný zároveň dodáva, že rovnaký
záver možno prijať aj vo vzťahu k motorovým vozidlám, ktoré exekútor označil v Oznámení, nakoľko
tieto vozidlá majú povahu hnuteľného majetku, ktorý bol obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo
štátneho rozpočtu. Tieto motorové vozidlá tak rovnako nepodliehajú predmetnej exekúcii. V bode III
povinný uvádza nasledovné: „..., že aj v prípade, ak by peňažné prostriedky nachádzajúce sa na
príslušných bežných účtoch povinného vedených v Štátnej pokladnici exekúcii hypoteticky podliehali (čo
je však vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia vylúčené), tieto prostriedky sú nevyhnutne potrebné
na plnenie verejnoprospešného účelu- prevádzku verejnej strednej školy, ktorá dlhodobo zabezpečuje
výchovno-vzdelávací proces pre veľký počet žiakov.“ Následne cituje ustanovenia § 61c ods. 2 a § 57
ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku. „Je nepochybné, že prevádzka Strednej odbornej školy lesníckej
v Banskej Štiavnici (povinného), ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie pre veľké množstvo detí a
mládeže, je vo verejnom záujme a slúži na plnenie verejnoprospešného účelu. Je zároveň nepochybné,
že bez peňažných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nachádzajúcich sa na účtoch vedených v Štátnej
pokladnici by prevádzka tejto školy nebola možná. V prípade výkonu exekúcie na tento majetok
by tak došlo k ohrozeniu chodu či dokonca samotnej existencie školy, ktorá by nebola schopná
financovať výchovno- vzdelávací proces ako aj iné náklady súvisiace s prevádzkou školy. Možno tak
uzavrieť, že tento majetok (prostriedky na účtoch v Štátnej pokladnici) je nevyhnutne potrebný na plnenie
verejnoprospešného účelu.“ V Bode IV povinný uvádza nasledovné: „Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti povinný navrhuje: 1. Aby súd zastavil exekúciu v časti, v ktorej postihuje peňažné prostriedky,
resp. pohľadávky z účtov povinného v Štátnej pokladnici, ktoré sú opísané v Oznámení ako aj v časti,
v ktorej postihuje motorové vozidlá povinného opísané v Oznámení, nakoľko tento majetok nepodlieha
exekúcii, 2.aby v prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu súd návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nevyhovel, súd rozhodol o tom, že peňažné
prostriedky, resp. pohľadávky z účtov povinného vedených v Štátnej pokladnici, ktoré sú opísané v
Oznámení, predstavujú majetok, ktorý je nevyhnutne potrebný na plnenie verejnoprospešného účelu, a
z tohto dôvodu exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku v tejto časti zastavil.

4. Oprávnený bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30. mája 2017 vyzvaný, aby sa
k predmetnému Návrhu povinného vyjadril a uvádza nasledovné: „Z dôvodu, že podaný návrh na
zastavenie exekúcie považujeme v celom rozsahu za nedôvodný, oprávnený nižšie uvádza viaceré
skutočnosti a tvrdenia, na podklade, ktorých je preukázateľné, že neexistujú dôvody na pozitívne
rozhodnutie o podanom návrhu povinného. Oprávnený citoval ustanovenia § 61c ods. 1 ods. 2
Exekučného poriadku. Rozsah exekúcie vo vzťahu k majetku štátu je v Exekučnom poriadku explicitne
upravený tzv. absolútnou exekučnou imunitou z zmysle §61c ods. 1 Exekučného poriadku a tzv.
relatívnou exekučnou imunitou v zmysle § 61c ods. 2 Exekučného poriadku. V pomere k povinným
podanému Návrhu je preto najdôležitejším posúdením, či povinný relevantným spôsobom preukázal,
že: Majetok povinného nepodlieha exekúcii jedným z taxatívne vymedzených dôvodov podľa §61c ods.
1 Exekučného poriadku, a/alebo z exekúcie má byť vylúčený majetok štátu, a zároveň tento majetok
štátu (povinného) je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného
účelu. V tejto veci je pritom zrejmé, že povinný je rozpočtovou organizáciou vyššieho územného celku,
ktorá je v registri organizácii vedenom Štatistickým úradom SR zapísaná vo vzťahu k druhu vlastníctva
pod vlastníctvom územnej samosprávy. Ďalej uvádzame, že z obsahu exekučného spisu, do ktorého
oprávnený nahliadol, je zrejmé, že súdny exekútor vydal Oznámenie zo dňa 08.03.2017 v zmysle § 47
ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré doručil povinnému a obsahom ktorého explicitne uviedol množinu
jeho majetku, ktorý eventuálne môže predstavovať majetok štátu v zmysle § 61c Exekučného poriadku. V



tejto veci však máme zato, že povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, že na jeho majetok sa vzťahuje ustanovenie § 61c ods. 1 alebo ods. 2 Exekučného
poriadku, t.j. povinný nepreukázal, že jeho majetok nepodlieha výkonu exekúcie z dôvodu, že sa naň
vzťahuje tzv. absolútna exekučná imunita alebo tzv. relatívna exekučná imunita. Uvedené odôvodňujeme
na základe nasledovných skutočností:
Ad a) Majetok povinného nespĺňa zákonnú požiadavku podľa § 61c ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku: Podľa vyjadrenia povinného, ktoré je obsahom bodu I. Návrhu na zastavenie exekúcie:
„...Inak povedené povinný má zo zákona povahu štátnej rozpočtovej organizácie...“ Následne oprávnený
odkazuje na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. „Ako
bolo uvedené vyššie, vychádzajúc z obsahu zákona a z registra organizácii, povinný je rozpočtová
organizácia vyššieho územného celku (ďalej len „VÚC“). Zákonodarca pritom striktne rozlišuje, či
rozpočtová organizácia, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet alebo
rozpočet obce alebo rozpočet VÚC je právnickou osobou štátu alebo obce alebo VÚC. Neexistuje tak
stav, kedy by rozpočtová organizácia VÚC mala „povahu“ rozpočtovej organizácie štátu, nakoľko sa
jedná o dve samostatné kategórie. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k finančným prostriedkom
predstavujúcich pohľadávky z bankových účtov, ktoré sú pre povinného vedené v Štátnej pokladnici preto
nemôže aplikovať tzv. absolútnu exekučnú imunitu (postup v zmysle § 61c ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku), keďže povinný nie je štátnou rozpočtovou organizáciou.
Ad b) Majetok povinného nespĺňa zákonnú požiadavku podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku:
Oprávnený ďalej cituje ustanovenia §2 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných
celkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku VÚC“), § 2 ods. 1 písm. a) až
písm. i) zákona o financovaní a § 8 ods. 1 písm. e) zákona o rozpočtových pravidlách. „V súlade s
vyššie uvedený, povinný v Návrhu neuniesol dôkazné bremeno preukázania eventuálneho majetku
štátu ako majetku povinného, ktorý je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu. Povinný predovšetkým z množiny majetku označeného súdnym exekútorom
v Oznámení nešpecifikoval tento majetok štátu, ktorý je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu
alebo na plnenie verejnoprospešného účelu. Stotožňujeme sa pritom s argumentáciou povinného v
tom zmysle, že jedným zo zdrojov financovania strednej školy sú aj prostriedky zo štátneho rozpočtu
(konkrétne výdavky štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy VÚC,
ktoré v zmysle ustanovenia § 8 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách nepodliehajú exekúcii, avšak
takýto zdroj financovania povinného je len jeden z možných ôsmich spôsobov financovania povinného...
Ak preto povinný mal za to, že celkový majetok označený v Oznámení pochádza výlučne z prostriedkov
zo štátneho rozpočtu, takéto tvrdenie mal povinný preukázať relevantnými dôkazmi. V opačnom prípade
platí, že povinný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z exekučného spisu oprávnení zistil
nasledovné skutočnosti: „Obsahom exekučného spisu je aj rozsiahla 255 stranová súčinnosť poskytnutá
súdnemu exekútorovi zo strany Štátnej pokladnice predstavujúca výpisy z deviatich bankových účtov
povinného za obdobie troch kalendárnych mesiacov (od 21.11.2016 do 21.02.2017), z ktorých sú zrejmé
subjekty vystupujúce na strane kreditných operácii. Z výpisov bankového účtu povinného vedeného
pod č. R. XXXX XXXXXXXX XXXX XXXX (ďalej len ako „účet č. 1“) vyplýva, že platiteľom najvyšších
finančných prostriedkov poukazovaných na tento účet bol Banskobystrický samosprávny kraj, avšak
povinný prijal úhrady aj obchodnej spoločnosti SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.. Z výpisov bankového účtu
povinného vedeného pod č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, (ďalej len ako „účet č. 4“) J. Č..
R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len ako „ účet č. 8“) a pod č. R. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX (ďalej len ako „účet č. 9“) vyplýva, že na bankové účty povinného poukazovali finančné
prostriedky viaceré fyzické a právnické osoby. Platby od konkrétnych platiteľov sa na bankových účtoch
povinného opakovali, napr.: opakované platby poukázané od Slovenskej pošty a.s. na bankový účet č.
4, opakované platby poukazované od osoby označenej ako „BAKOMI“ na bankový účet č. 4, opakované
platby poukazované od osoby označenej ako „Lesagro, s.r.o.“ na bankový účet č. 9, opakované platby
poukazované od osoby označenej ako „DREVMARK, s.r.o.“ na bankový účet č. 9,..., t.j. povinný
vo vzťahu k vyššie uvedenému neuviedol v Návrhu žiadne relevantné skutočnosti preukazujúce, že
finančné prostriedky evidované na bankových účtoch zriadených v prospech povinného, ktoré boli na
bankové účty poukazované od fyzických a právnických osôb predstavujú majetok štátu. Vzhľadom k
tomu je preto možné sa domnievať, že tieto finančné prostriedky môžu predstavovať zdroj financovania
povinného uvedený v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) až písm. h) zákona o financovaní. Z exekučného
spisu je ďalej zrejmé, že povinný je vlastníkom hnuteľných vecí - šestnástich vozidiel vo vzťahu k
nadobudnutiu, ktorých povinný rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmetné vozidlá alebo
ktorékoľvek z nich sú a) majetkom štátu podľa § 61c ods. 1 Exekučného poriadku alebo, že b) tieto
vozidlá povinného sú nevyhnutne potrebné na plnenie úloh štátu na plnenie verejnoprospešného účelu,



čím by tento majetok mohol byť na základe rozhodnutia súdu v zmysle § 61c ods. 2 v spojení s § 57
ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku vylúčený z výkonu tejto exekúcie. Povinný v návrhu konštatuje, že
hnuteľný majetok (vozidlá) obstaraný z peňažných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nepodlieha výkonu
exekúcie, avšak povinný opomenul skutočnosť, že zdrojom financovania strednej školy nie sú výlučne
finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu, ako aj to, že hnuteľné veci vo vlastníctve VÚC
sú podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku VÚC (teda aj motorové vozidlá ako hnuteľné veci) v správe
právnických osôb, ku ktorým prešla zriaďovateľská funkcia zo štátu na VÚC, a teda nie sú majetkom
štátu. Zákon o financovaní taxatívne vymenúva osem spôsobov/zdrojov financovania strednej školy,
čím nie je vylúčená alternatíva, že ktorékoľvek vozidlo/ resp. vozidlá povinného boli nadobudnuté z
iných finančných prostriedkov, ako sú finančné prostriedky pochádzajúce zo štátneho rozpočtu, napr. z
finančných prostriedkov VÚC, z finančných prostriedkov získaných darom od žiaka/rodiča strednej školy.
Vo vzťahu k vyššie citovanej argumentácii povinného oprávnený konajúcemu súdu navrhuje, aby sa pri
rozhodovaní o podanom návrhu na zastavení exekúcie zaoberal aj tým, že povinný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že finančné prostriedky poukazované od fyzických a právnických osôb, predovšetkým na
bankový účet č. 4, bankový účet č. 8 a bankový účet č. 9, predstavujú finančné prostriedky poukázané
povinnému zo štátneho rozpočtu. Uvedené totiž nie je tak „jednoznačné“, ako sa to povinný snaží
preukázať v návrhu apriori z dôvodu , že povinný vystupuje ako rozpočtová organizácia VÚC, ktorej
majetok je v zmysle verejne dostupného registra organizácii majetkom územnej samosprávy a nie štátu.
V prípade, že by sme sa mali stotožniť s tvrdením povinného uvedeného v jeho návrhu, t.j. že exekúcii
by nepodliehal v podstate celý majetok povinného, došlo by tým k vylúčeniu zákonnej možnosti viesť
voči povinnému nútený výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku. Ako však bolo uvedené vyššie,
zákonodarca neposkytol povinnému úplnú exekučnú imunitu. Podstatou exekúcie je pritom ručenie
povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou len toho majetku, ktorý
je preukázateľne podľa zákona vylúčený z exekúcie. Opätovne zdôrazňujeme, že dôkazné bremeno
ohľadne naplnenia hypotézy podľa § 57 ods.1 písm. d)alebo k) Exekučného poriadku znáša povinný.
Akceptovanie tvrdení povinného by preto zasahovalo do základného práva oprávneného na súdnu
ochranu podľa § 48 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má zato, že povinný
nepreukázal naplnenie žiadneho zákonom predpokladaného dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. d) alebo k) Exekučného poriadku. Povinný najmä jednoznačne nepreukázal, že všetok
jeho majetok špecifikovaný v Oznámení nepodlieha exekúcii z dôvodov stanovených v zmysle §61c
Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby konajúci súd v zmysle § 58
Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.“

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúcia postihuje veci
alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodol, že majetok štátu
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného
účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne
potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh
6.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 61c ods. 1 Exekučného poriadku exekúcii nepodlieha nehnuteľný majetok štátu v správe
správcu podľa osobitného predpisu okrem nehnuteľností v dočasnej správe podľa osobitného predpisu,
príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z
právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy, cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu
v právnických osobách, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,
iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.

8. Podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok
Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podliehajúci exekúcii, je vylúčený z exekúcie, ak súd
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k). Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. k) môže povinný podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 61c ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať
len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu, z ktorého činnosti pohľadávka oprávneného vznikla.



10. Okresný súd z predložených listinných dôkazov, a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie
Upovedomenia o začatí exekúcie a Oznámenia v zmysle § 47 ods. 4 Exekučného poriadku povinnému
dňa 13. marca 2017 zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k) podal povinný
v zákonnej 60-dňovej lehote.

11. Z obsahu exekučného spisu okresný súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii
je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
Stredoslovenského rozhodcovského súdu so sídlom vo Zvolene (ďalej len „rozhodcovský súd“) č. XC/
X/XXXX-XXX zo dňa 20. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. novembra 2016 a
vykonateľnosť dňa 05. decembra 2016.

12. Povinný vo svojom Návrhu uvádza, že exekúcia na peňažné prostriedky, resp. pohľadávky z
bežných účtov povinného vedených v Štátnej pokladnici, sa vedie neoprávnene. Z dôvodu, že ide o
peňažné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o financovaní škôl. Podľa
názoru povinného je exekúcia neoprávnene vedená aj voči motorovým vozidlám v jeho vlastníctve, a
to z dôvodu, že tieto motorové vozidlá boli obstarané z prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Povinný
zároveň žiada, aby okresný súd zastavil exekúciu voči uvedeným finančným prostriedkom, z dôvodu
ich nevyhnutnej potreby na plnenie verejnoprospešného účelu. Okresný súd pri rozhodovaní o Návrhu
preskúmal predložený spisový materiál za účelom zistenia, či pohľadávky z účtu a motorové vozidlá
sú majetkom nepodliehajúcim exekúcii. Povinný nepredložil dokumenty preukazujúce, že by uvedené
motorové vozidlá boli zaobstarané z prostriedkov štátneho rozpočtu a že prostriedky na uvedených
účtoch sú poskytnuté iba zo štátneho rozpočtu a nie aj z iných zdrojov. Z exekučného spisu poskytnutého
súdnym exekútorom vyplýva, že na povinného účty, ktoré sú vedené v Štátnej pokladnici, boli
poukazované aj iné platby, ako platby z Banskobystrického samosprávneho kraja.

13. Okresný súd v prípade relatívnej exekučnej imunity zvažuje, či a z akých dôvodov je majetok
štátu potrebné chrániť exekučnou imunitou, pričom dôkazné bremeno ohľadne naplnenia hypotézy
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku znáša povinný. Povinný nepredložil okresnému
súdu žiadne doklady preukazujúce, že jeho majetok je z vykonávania exekúcie vylúčený. Okresný súd
však túto skutočnosť nemal zo strany povinného žiadnym spôsobom za preukázanú, preto okresný súd
konštatuje, že povinný neuniesol dôkazné bremeno.

14. Po oboznámení sa s Návrhom povinného okresný súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
ani na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. d) alebo k) Exekučného poriadku. Okresný súd
nezistil, ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 a § 58 Exekučného poriadku, a preto súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie v časti, v ktorej postihuje peňažné pohľadávky z účtov povinného
vedených v Štátnej pokladnici, uvedených v Oznámení v zmysle § 47 ods. 4 Exekučného poriadku zo
dňa 08. marec 2017, ako aj v časti, v ktorej postihuje motorové vozidlá povinného uvedených tamtiež,
zamieta.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).