Konzervatórium, Timonova 2, Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Cpr/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114226614
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114226614.7

Rozhodnutie
Okresný súd Košice I. sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobkyne: P. zastúpená
advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, P. O. Box 46, 811 09
Bratislava, IČO: 36 861 553, proti žalovanému: KONZERVÁTORIUM Košice so sídlom Timonova č.
2, 042 03 Košice, IČO: 00 162 761, zastúpený advokátom Mgr. Branislav Granec, advokát so sídlom
Kováčska č. 28, 040 01 Košice, IČO: 42 248 434 v konaní o náhradu mzdy vo výške 6 988,56 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 6 214,01 Eur spolu s úrokom z
omeškania takto:
- vo výške 9% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.2.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.3.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.4.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.5.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.6.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.7.2.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.8.2012 do zaplatenia,
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.9.2012 do zaplatenia,
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.10.2012 do zaplatenia,
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.11.2012 do zaplatenia,
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 564,91 Eur od 10.12.2012 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 27.10.2014 domáhala voči žalobcovi
zaplatenia náhrady mzdy v celkovej výške 6 988,56 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 582,38 EUR od 10.1.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR
od 10.2.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR od 10.3.2012 do
zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR od 10.4.2012 do zaplatenia, s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR od 10.5.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 582,38 EUR od 10.6.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 582,38 EUR od 10.7.2012 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38
EUR od 10.8.2012 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR od
10.9.2012 do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR od 10.10.2012 do
zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR od 10.11.2012 do zaplatenia,
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 582,38 EUR od 10.12.2012 do zaplatenia a to do 3 dní



od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania v celkovej výške 1 007,91
Eur, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku 419 Eur a trov právneho zastúpenia 588,91 Eur. Svoj návrh
odôvodnila tým, že dňa 4.9.2009 s odporcom uzatvorila Pracovnú zmluvu, na základe čoho jej vznikol
pracovný pomer, ktorý odporca neplatne ukončil ku dňu 22.12.2009 a od 23.12.2009 jej prestal vyplácať
mzdu aj napriek tomu, že dňa 11.1.2010 vyzvala žalovaného, že trvá na pokračovaní pracovného
pomeru. Žalovaný jej však dňa 23.11.2010 opätovne oznámil, že trvá na skončení pracovného pomeru
ku dňu 22.12.2009.

2. Dňa 25.1.2010 žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde o určenie, že pracovný pomer medzi
ňou a zamestnávateľom naďalej trvá. Súd si túto skutočnosť overil a nechal si pripojiť spis Okresného
súdu Košice I sp. zn. 11C/39/2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. Okrem
tohto konania žalobkyňa viedla súdny spor s tým istým žalovaným pod sp. zn. 38Cpr/2/2011, ktorým si
nárokovala náhradu mzdy, avšak za obdobie od 10.1.2010 do 10.1.2012. V rámci tohto konania bol aj
vypracovaný Znalecký posudok súdnej znalkyne Ing. Magdalény Rimarčíkovej, Mengusovská 14, 040 01
Košice, pod č. 1/2015, ako aj Doplnok znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Milan Lagosz, Pauliního
50, Košice, pod č. 44/2015. Súd si nechal pripojiť tieto Znalecké posudky.

3. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 právny zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že
žiada priznať náhradu mzdy v zmysle Znaleckého posudku, ktorý vypracoval súdny znalec Ing. Milan
Lagosz a zároveň žiadal úhradu trov konania.

4. Dňa 3.12.2014 žalovaný doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol,
že nárok žalobkyne, ktorý si uplatňuje v tomto konaní je iba rozšírenie žaloby vo veci 38Cpr/2/2011.
Zároveň predložil súdu písomnosť zo dňa 17.9.2013, teda s dátumom ešte pred podaním tejto žaloby,
ktorá podľa názoru súdu patrí do spisu 38Cpr/2/2011. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že vzhľadom
na právoplatné rozhodnutie súdu o trvaní pracovného pomeru žalobkyne, nepopiera jej zákonné právo
na náhradu mzdy. Je však toho názoru, že rozsah, v akom žalobkyňa toto právo uplatňuje, je v
rozpore s dobrými mravmi. Tak ako na to už v minulosti poukázal, žalobkyňa hneď po tom, ako prestala
pracovať u žalovaného uzavrela nový pracovný pomer na Súkromnom Konzervatóriu D. Kardoša v
Topoľčanoch, pobočka Prešov, s rovnakým pracovným zaradením. Ďalej uviedol, že tento pracovný
pomer trvá doposiaľ. Od začiatku školského roka 2010-2011 popri tomto pracovnom pomere uzavrela
ďalší pracovný pomer na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, ktorý jej taktiež trvá doposiaľ. Z
uvedeného vyplýva, že neprideľovanie práce zo strany žalovaného nemalo u tejto za následok zhoršenie
jej zárobkových pomerov, ale naopak jej zlepšenie. Za ďalšiu právne významnú skutočnosť žalovaný
považuje to, že napriek tomu, že žalobkyňa počas celého súdneho konania prezentovala záujem naďalej
pracovať u žalovaného, potom, ako ju tento vyzval na nástup do práce, oznámila, že o túto prácu záujem
nemá. Takýto jej postoj nesvedčí o skutočnom záujme vykonávať prácu, za ktorú by obdŕžala mzdu, ale
iba o snahu získať finančný efekt v podobe náhrady mzdy.

5. Dňa 1.3.2017 právny zástupca žalobkyne doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie spolu so žiadosťou
o ospravedlnenie. Vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetný spor je logickým pokračovaním sporu
o určenie trvania pracovného pomeru, ktorý podala žalobkyňa žalobným návrhom zo dňa 25.1.2010.
Ďalej právny zástupca žalobkyne uviedol, že účastníci konania ukončili pracovný pomer podľa § 60
Zákonníka práce dohodou dňom 30.11.2012. ďalej uviedol, že právnym základom uplatnenej pohľadávky
je skutočnosť, že žalovaný dňom 23.12.2009 prestal žalobkyni bezdôvodne prideľovať prácu a vyplácať
mzdu, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, a preto podľa §
142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľa ako sú uvedené v ods. 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho
priemerného zárobku. V danom prípade poukázal na to, že žalovaný nemôže postaviť svoju obranu na
tom, že pokiaľ žalobkyňa v období, za ktoré požaduje náhradu mzdy bola zamestnaná, tak jej nepatrí
náhrada mzdy, resp. že súd môže na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci niekoľko mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať.
Žalobkyňa zastáva právny názor, že v danom prípade konajúci súd nemôže použiť svoje moderačné
oprávnenie, ktoré mu zákonodarca dal v prípadoch náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Mal za to, že žalobkyni patrí náhrada mzdy podľa § 142
ods. 3 Zákonníka práce z dôvodu iných prekážok v práci na strane zamestnávateľa, a to v sume jej
priemerného zárobku.



6. Ďalej zaujal aj stanovisko k doplnku Znaleckého posudku č. 44/2015 zo dňa 31.9.2016 znalca
Ing. Milana Lagosza, ktorý vyčíslil náhradu mzdy žalovanej aj za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012
a uviedol, že žalobkyňa sa už k nemu vyjadrila podaním zo dňa 24.10.2016. Poukázala na to, že
Doplnok znaleckého posudku č. 44/2015 správne vychádza zo skutočnosti, že žalobkyňa bola u
žalovaného zamestnaná na základe zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme
ako zamestnankyňa Konzervatória v Košiciach, ktorého zriaďovateľom jej odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako zamestnankyňa Konzervatória v Košiciach,
ktorého zriaďovateľom je vyšší územný celok. Jej odmeňovanie sa riadilo zákonom č. 553/2003 Z. z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V tomto prípade sa
priemerný zárobok vypočítava podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 553/2003 Z. z..

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 právny zástupca žalobkyne do zápisnice uviedol, že v celom
rozsahu zotrváva na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že táto žaloba bola podaná z toho dôvodu, že v tom
čase, keď bola podaná prvá žaloba, nebol ukončený spor o trvanie pracovného pomeru.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 do zápisnice uviedol, že
pokiaľ sa jedná o skutočnosti, ktoré zazneli zo strany právneho zástupcu žalobkyne ohľadom existencie
pracovného pomeru a jeho následného rozhodnutia súdu, tak s týmto sa plne stotožňuje. Čiže tieto
skutočnosti nie sú medzi nimi sporné. V podstate za sporné považujú vznik toho nároku na náhradu
mzdy tak, ako bol uplatnený žalobou, v tomto smere sa v podstate v plnom rozsahu odvoláva na
tvrdenie aj v konaní sp. zn. 38Cpr/2/2011, a to, že tento nárok uplatnený v tomto konaní nie je možné
priznať z toho dôvodu, že žalobkyňa bola počas celej doby, za ktorú si uplatňuje náhradu mzdy
zamestnaná u iného zamestnávateľa. Ďalej vyslovil aj názor, že nakoľko žalobkyňa bola zamestnaná
u dvoch zamestnávateľov, z uvedeného dôvodu v podstate nebola u nej splnená jedna zo základných
podmienok, a to je pripravenosť vykonávať právu u žalovaného.

9. Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2018 obaja právni zástupcovia uviedli, že zotrvávajú na predošlých
písomných, resp. ústnych vyjadreniach, ktoré učinili buď písomnou formou alebo ústnou do zápisnice. V
rámci dokazovania sa súd oboznámil s Pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou a
zistil, že v priebehu troch rokov uzavreli Pracovnú zmluvu opakovane na dobu určitú, a to dňa 3.9.2007
na dobu určitú od 5.9.2007 do 30.6.2008, dňa 2.9.2008 na dobu určitú od 4.9.2008 do 23.6.2009, dňa
4.9.2009 na dobu určitú od 7.9.2009 do 22.12.2009 s tým, že platové zaradenie a plat určí zamestnávateľ
zamestnancovi osobitným oznámením o zložení a výške funkčného platu podľa platných predpisov, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

10. Súd v rámci dokazovania sa zároveň oboznámil aj s pracovnou náplňou žalobkyne zo dňa 4.9.2009,
ktorú žalobkyňa prevzala dňa 23.2.2010. Z tejto pracovnej náplne súd zistil, že žalobkyňa mala plniť
úlohy súvisiace so špecifickým zameraním konzervatória vo výchovnovzdelávacom procese. Posledným
oznámením o výške a zložení funkčného platu je oznámenie zo dňa 28.10.2009, na základe ktorého jej
bol stanovený funkčný plat spolu 508,09 Eur, a to s účinnosťou od 1.11.2009.

11. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj s Oznámením žalovanej strany, z ktorého zistil, že žalovaná
strana oznámila žalobkyni, že dňom ukončenia Pracovnej zmluvy dňa 22.12.2009 Váš pracovný pomer
na Konzervatóriu v Košiciach končí. Následne žalovaný zaslal žalobkyni Oznámenie, že na základe
Vašej žiadosti zo dňa 11.1.2010 o pokračovanie pracovného pomeru na Konzervatóriu v Košiciach Vám
oznamujem, že podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 4.9.2009 Váš pracovný pomer skončil dňa 22.12.2009.
Súd sa zároveň oboznámil aj so Žiadosťou žalobkyne o pokračovanie pracovného pomeru a prideľovanie
úloh pôvodne dohodnutej pracovnej náplne, v ktorom uviedla, že sa domnieva, že jej pracovný pomer
naďalej trvá.

12. Ďalej v rámci dokazovania sa súd oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo
dňa 26.6.2012, sp. zn. 11C/39/2010-74 zo dňa 15.6.2011 v spojení s rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 11Co/343/2011-101 zo dňa 20.6.2012, z ktorého zistil, že pracovný pomer medzi
zamestnankyňou a zamestnávateľom uzavretá Pracovnou zmluvou zo dňa 4.9.2009 trvá a bol uzavretý
na dobu neurčitú. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zamestnávateľ nemohol uzavrieť so
zamestnankyňou pracovnú zmluvu na dobu určitú od 7.9.2009 do 22.12.2009, z dôvodu neexistencie
vecného dôvodu, pretože v priebehu posledných troch rokov s ňou uzavrel pracovné zmluvy na dobu
určitú, z čoho vyplýva, že počas troch rokov uzatvoril so zamestnankyňou trikrát pracovnú zmluvu na



dobu určitú s vymedzením časového obdobia, čo je v rozpore so zákonníkom práce, podľa ktorého
pracovný pomer na dobu určitú do troch rokov možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac
jedenkrát bez toho, aby na to zákonník práce vyžadoval vecný dôvod.

13. Ako súd ďalej zistil, k ukončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania došlo dňa 30.11.2012
na základe ust. § 60 Zákonníka práce, teda dohodou.

14. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj s Pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2010 uzavretej medzi
žalobkyňou a Cirkevným konzervatórium v Bratislave, so sídlom na Beňadickej č. 16 v Bratislave,
na základe ktorej žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru na výkon pedagogickej činnosti na
dobu určitú do 30.6.2011 s tým, že nový zamestnávateľ zamestnankyni s účinnosťou od 6.9.2010 určil
mesačný plat vo výške 594,33 Eur. Následne ďalšou Pracovnou zmluvou jej bol stanovený plat na sumu
658,03 Eur mesačne a od 1.11.2012 vo výške 711 Eur a od 1.1.2013 vo výške 851 Eur mesačne.

15. Z pripojeného spisu sp. zn. 38Cpr/2/2011 a z vyjadrenia, ktoré sa nachádza v tomto spise
Súkromného konzervatória D. Kardoša zo dňa 15.7.2013 súd zistil, že žalobkyňa vykonávala prácu u
neho na základe Dohody o pracovnej činnosti v čase od 1.9.2012 do 30.6.2013 za dohodnutú odmenu
8,30 Eur na hodinu a na dobu určitú do 30.6.2013.

16. Z uvedeného pripojeného spisu tunajšieho súdu, súd zároveň zistil, že súd uznesením sp.
zn. 38Cpr/2/2011-107 zo dňa 16.10.2004 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing.
Magdalénou Rimarčíkovou na zistenie výšky náhrady mzdy podľa mzdových podkladov. Zamestnankyňa
vo svojom vyjadrení zo dňa 25.2.2015 k Znaleckému posudku znalkyne Ing. Magdalény Rimarčíkovej
vyjadrila nesúhlas, pretože znalkyňa nezohľadnila, že zamestnankyňa vykonávala práce vo verejnom
záujme a jej odmeňovanie sa riadilo zákonom č. 553/2003. Z toho dôvodu súd v rámci konania sp.
zn. 38Cpr/2/2011 nariadil doplnenie Znaleckého posudku znalkyne Ing. Magdalény Rimarčíkovej, avšak
na žiadosť znalkyne o ustanovenie iného znalca bolo uznesením sp. zn. 38Cpr/2/2011-141 zo dňa
30.4.2015 nariadené doplnenie dokazovania znalcom Ing. Milanom Lagoszom. Znalec Ing. Lagosz vo
svojom Znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 12.9.2015 sa vysporiadal aj s obdobím za rok 2012. Z
uvedeného Doplnku znaleckého posudku súd zistil, že za obdobie január 2012 - december 2012 bola
tarifná mzda určená sumou 508,91 Eur a zvýšenie podľa § 7 predstavovalo mesačne 56 Eur, a teda
náhrada mzdy bola znalcom stanovená na sumu 564,91 Eur mesačne.

17. Dňa 6.6.2017 právny zástupca žalobkyne vo svojom stanovisku v časti VI. bod 36. sa vyjadril aj
k posledne spracovanému Znaleckému posudku Ing. Milana Lagosza, v ktorom uviedol ,že žalobkyňa
s priemernými mesačnými platmi a s znalcom vypočítanou náhradou mzdy za rok 2012 uvedenými v
Doplnku znaleckého posudku č. 44/2015 súhlasí, a preto si voči žalovanému uplatňuje náhradu mzdy
v celovej výške 6 737,37 Eur.

18. Právny zástupca žalovanej strany sa k Znaleckému posudku znalca Ing. Lagosza nevyjadril, čo sa
týka určenia náhrady mzdy za rok 2012. Naďalej však spochybňoval celý nárok ako taký, že žalobkyni
náhrada mzdy nepatrí.

19. Podľa ust. § 3 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.12.2012) pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

20. Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
21. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

22. Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.



23. Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

24. Podľa § 134 ods.2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Súd pri rozhodovaní sa taktiež opieral aj o ustanovenia zákonov č. 552/2003 a 553/2003 Z. z.

26. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme predmet a pôsobnosť
zákona tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo
verejnom záujme.

27. Podľa § 1 ods. 1, písm. j) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje odmeňovanie
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú školy, v
ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom
uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak ide o
pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

28. Podľa § 29 ods.1 a 2 zákona č. 553/2003 Z. z. ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa
tohto zákona. Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1
ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa
§ 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi
v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

29. Podľa § 4 ods.4 zákona č. 553/2003 Z. z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu,
zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1
písm. c) až j) a l). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa
§ 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

30. Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi a odbornému
zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 10 a sumy
zvýšenia platovej tarify podľa odseku 11. Rovnako sa postupuje aj u vedúceho pedagogického
zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.

31. Podľa § 7 ods.10 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi a odbornému
zamestnancovi patrí platová tarifa podľa stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a
odborných zamestnancov uvedenej v prílohe č. 7 v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradený
podľa § 5, a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený podľa § 5a.

32. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi a
odbornému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý
celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov
započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa
zvyšuje o 0,5 %.

33. Zo Znaleckého posudku znalca Ing. Lagosza súd zistil, že tento znalec sa riadil týmito ustanoveniami
zákonov č. 552/2003 a 553/2003.

34. Súd zistil, že je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Pracovná zmluva dňa
4.9.2009 na dobu určitú, na základe § 3 Zákonníka práce, ďalej zákona č. 552/2003 a zákona č.
553/2003. Súd mal taktiež za preukázané, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou dohodnutý



Pracovnou zmluvou zo dňa 4.9.2009 aj po Oznámení zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru
ku dňu 21.12.2009 naďalej trval, a to na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
26.6.2012 pod sp. zn. 11C/39/2004-74 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.
12Co/343/2001-101 zo dňa 20.6.2012. Tieto skutočnosti ani žalovaný nepopieral. Žalovaný nepoprel ani
to, že žalobkyňa mu oznámila dňa 11.1.2010, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru a žiadala o
prideľovanie práce na základe pracovnej náplne. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný aj naďalej trval na
skončení pracovného pomeru ku dňu 22.12.2009 a od tohto dátumu prestal zamestnankyni prideľovať
prácu a vyplácať jej mzdu, čím spôsobil prekážku na strane zamestnávateľa, na čo sa vzťahuje ust. §
142 ods. 3 Zákonníka práce, teda náhrada mzdy.

35. Ako súd z priložených listinných dôkazov zistil, že účastníci konania uzavreli Dohodu o skončení
pracovného pomeru ku dňu 30.11.2012. Súd nárok žalobkyne na náhradu mzdy posúdil podľa § 142
ods. 3 Zákonníka práce z dôvodu, že v tomto prípade právnym podkladom pre uplatnenie tohto nároku
nebola neplatnosť výpovede, či okamžitého skončenia pracovného pomeru, či iné spôsoby neplatného
skončenia pracovného pomeru uvedené v ust. § 77 - 80 Zákonníka práce, ale v tomto prípade, že
žalovaný ako zamestnávateľ bez právneho dôvodu tvrdil, že jej pracovný pomer netrvá, na základe
čoho jej od 22.12.2009 prestal prideľovať prácu podľa platnej Pracovnej zmluvy a od 23.12.2009 jej
prestal poskytovať dohodnutú mzdu. Prekážku v práci na strane zamestnávateľa možno vo všeobecnosti
charakterizovať ako situáciu, ktorá zamestnávateľovi z objektívnych dôvodov bez vplyvu zo strany
zamestnanca bráni v istom časovom okamihu plniť voči zamestnancovi povinnosti vyplývajúcemu z
pracovného pomeru. V cit. zákonnom ustanovení § 142 ods. 3 Zákonníka práce ide o tzv. iné prekážky na
strane zamestnávateľa, to je iné ako sú prekážky z dôvodu prestoja spočívajúce v dočasnom prerušení
prevádzky zamestnávateľa alebo prekážky z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov. Takýmto
prípadom je odmietnutie zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, ako
napríklad v prípade, ak zamestnanec bez zbytočného odkladu po dni, kedy sa mal pracovný pomer
skončiť na základe doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru, alebo výpovede
zo strany zamestnávateľa, alebo oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, prípadne
po uzavretí dohody o skončení pomeru oznámil zamestnávateľovi, že trvá na prideľovaní práce podľa
pracovnej zmluvy a následne sa určovacou žalobou domáhal na súde určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, ktorej súd svojím rozsudok vyhovel. V takomto prípade zamestnancovi vzniká
nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku (100%) bez možnosti manipulácie s ňou nadol
alebo nahor, resp. mu ju vôbec nepriznať.

36. Na základe preukázaného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd
dospel k záveru, že z dôvodu prekážok existujúcich na strane zamestnávateľa v zmysle platného § 142
ods. 3 Zákonníka práce, ktoré sa prejavovali neprideľovaním práce žalobkyni z dôvodu domnienky na
strane odporcu, že pracovný pomer s navrhovateľkou už netrvá, navrhovateľke dňom 21.12.2009 vznikol
nárok na náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce v rozsahu priemerného zárobku podľa §
134 ods. 1 Zákonníka práce a vo výške stanovenej znalcom Ing. Milanom Lagozsom v sume 6 778,92
Eur. Žalobkyňa sa svojou žalobou pôvodne domáhala sumy 6 988,56 Eurm následne po vypracovaní
Znaleckého posudku znalcom Ing. Milanom Lagoszom túto sumu upravila na sumu, ktorú určil súdny
znalec, na sumu 6 778,92 Eur.

37. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade použitia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, nemá možnosť
použiť moderačné právo a je irelevantné, či navrhovateľka pracovala u iných zamestnávateľov a akú
výšku mzdy u iných zamestnávateľov poberala, preto súd pri výpočte výšky náhrady mzdy namietanú
skutočnosť zo strany žalovaného nezohľadnil.

38. Z ust. § 119 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu
za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. K
omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného
pomeru dochádza preto u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u
nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, ktoré je len deklaratórnym rozhodnutím súdu ohľadne skončenia pracovného pomeru.

39. Žalobkyňa si svojou žalobou nárokovala aj úhradu náhradu mzdy za obdobie za mesiac december
2011, avšak zo spisu sp. zn. 38Cpr/2/2010 súd mal za preukázané, že náhrada mzdy za mesiac
december 2011 už bola predmetom tamojšieho konania a v prípade, ak by ju súd priznal aj v tomto



konaní, došlo by k duplicitnej náhrade mzdy. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala aj úroku z
omeškania.

40. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. v znení § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Z toho dôvodu súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne za
obdobie od 10.2.2012 do 10.8.2012 a od 10.9.2012 do 10.12.2012 vo výške 8,75% ročne z nárokovaných
jednotlivých súm.

41. Žalobkyňa si zároveň uplatňovala aj náhradu trov konania, o ktorých súd rozhodol takto:
Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov
konania vo rozsahu 88,92 Eur, pretože zo žalovanej sumy 6 988,56 Eur bola úspešná iba v sume 6
214,01 Eur, preto jej súd priznal náhradu trov konania vo výške 88,92 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).