Konzervatórium, Timonova 2, Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38Cpr/2/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111234348
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7111234348.21

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľky (zamestnanca)
P. zastúpenej advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, P. O. Box
46, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, proti odporcovi (zamestnávateľovi) KONZERVÁTORIUM Košice
so sídlom Timonova č. 2, 042 03 Košice, IČO: 00 162 761, zastúpenému advokátom Mgr. Branislav
Granec, advokát so sídlom Kováčska č. 28, 040 01 Košice, IČO: 42 248 v konaní o náhradu mzdy vo
výške 14.172,80 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 1.516,87 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľke náhradu mzdy v sume 12.611,10 EUR spolu s úrokom
z omeškania takto :
- vo výške 9% ročne zo sumy 110,46 EUR od 10.1.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.2.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.3.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.4.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.5.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.6.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.7.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.8.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.9.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.10.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.11.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.12.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.1.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.2.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.3.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.4.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.5.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.6.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.7.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.8.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.9.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.10.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.11.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.12.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.1.2012 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .



IV. Navrhovateľka má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 77,97 %, ktoré je odporca povinný
zaplatiť na účet advokátskej kancelárie GRMAN & PARTNERS, s.r.o. do 3 dní od doručenia uznesenia,
ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2011 domáhala voči odporcovi
zaplatenia náhrady mzdy vo výške 14.172,80 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
195,68 EUR od 10.1.2010 do zaplatenia, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od
10.2.2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.3.2010 do
zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.4.2010 do zaplatenia, s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.5.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.6.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
582,38 EUR od 10.7.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od
10.8.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.9.2010 do
zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.10.2010 do zaplatenia, s
9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.11.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.12.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 582,38 EUR od 10.1.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38
EUR od 10.2.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.3.2011
do zaplatenia, s 9 %úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.4.2011 do zaplatenia, s
9 %úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.5.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.6.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 582,38 EUR od 10.7.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38
EUR od 10.8.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.9.2011
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.10.2011 do zaplatenia,
s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.11.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 582,38 EUR od 10.12.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 582,38 EUR od 10.1.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. V zmysle poslednej úpravy, zamestnankyňa upravila výšku žalovanej sumy na sumu 12.655,93 EUR
s príslušenstvom.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 4.9.2009 s odporcom uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe čoho
jej vznikol pracovný pomer, ktorý odporca neplatne ukončil ku dňu 22.12.2009 a od 23.12.2009 jej prestal
vyplácať mzdu aj napriek tomu, že dňa 11.1.2010 mu oznámila, že trvá na pokračovaní pracovného
pomeru. Zamestnávateľ jej však dňa 23.11.2010 opätovne oznámil, že trvá na skončení pracovného
pomeru ku dňu 22.12.2009. Preto dňa 25.1.2010 podala žalobu okrem zaplatenia, aj o určenie, že
pracovný pomer medzi ňou a zamestnávateľom naďalej trvá. Tento spor sa viedol na tunajšom súde
pod sp.zn.č. 11C/39/2010. V tomto konaní si zamestnankyňa následne samostatnou žalobou uplatnila
nárok na náhradu mzdy pre neplatné skončenie pracovného pomeru vo výške 14.172,80 EUR s
príslušenstvom za obdobie od 24.12.2009 do 31.12.2011.
4. Žaloba bola odporcovi doručená dňa 19.1.2012, k žalobe sa vyjadril dňa 31.1.2011, navrhol konanie
prerušiť a žalobu zamietnuť z dôvodu, že ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, že pracovný pomer
naďalej trvá.
5. Navrhovateľka dňa 2.2.2012, rovnako ako odporca navrhli toto konanie prerušiť do času
právoplatného skončenia konania o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá.
6. Na základe toho súd Uznesením pod sp.zn.č. 38Cpr/2/2011-22 zo dňa 7.3.2012 konanie prerušil do
času právoplatného skončenia vo veci vedenej pod sp.zn.č. 11C/39/2010.
7. Dňa 26.6.2012 Okresný súd Košice I. pod sp.zn.č. 11C/39/2010-74 (z 15.6.2011), v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 11Co/343/2011-101 (z 20.6.2012) právoplatne
rozhodol o tom, že pracovný pomer medzi zamestnankyňou a zamestnávateľom uzavretý pracovnou
zmluvou zo dňa 4.9.2009 trvá a bol uzavretý na dobu neurčitú.
8. Nakoľko odpadla prekážka konania, súd Uznesením 38Cpr/2/2011-52 zo dňa 11.1.2013 rozhodol o
pokračovaní v tomto prerušenom konaní.

Súd v y k o n a l dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é skutkové okolnosti považuje :
9. Odporca, ako zamestnávateľ s navrhovateľkou, ako zamestnankyňou v priebehu 3 rokov uzavrel
Pracovnú zmluvu opakovane na dobu určitú, a to dňa 3.9.2007 na dobu určitú od 5.9.2007 do 30.6.2008,



ďalej dňa 2.9.2008 na dobu určitú od 4.9.2008 do 23.6.2009, dňa 4.9.2009 na dobu určitú od 7.9.2009
do 22.12.2009, s tým, že platové zariadenie a plat určí zamestnávateľ zamestnancovi osobitným
oznámením o zložení a výške funkčného platu podľa platných predpisov, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť tejto zmluvy.
10. V zmysle Pracovnej náplne zo dňa 4.9.2009, ktorú si zamestnankyňa prevzala dňa 23.2.2010
obsahom jej práce boli nasledujúce činnosti:
1. Vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť.
2. Vyučuje podľa základných pedagogických dokumentov, prideleného pedagogického úväzku a
platného rozvrhu.
3. Plní úlohy súvisiace so špecifickým zameraním konzervatória vo výchovno-vzdelávacom procese.
4. Plní úlohy dané Pracovným poriadkom Konzervatórium Košice pre pedagógov.
5. Vykonáva a plní ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho
nadriadeného zamestnanca.
6. Zachováva mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri vykonávaní pracovnej činnosti, a
ktoré v záujme zamestnávateľa nie je možné oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného
pomeru.
11. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu u súdeného zamestnávateľa pod č. 1322/2009
bol zamestnankyni s účinnosťou od 7.9.2009 určený funkčný plat v celkovej sume 508,09 EUR mesačne.
Ďalším oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 28.10.2009 pod číslom 1322/2009
zamestnávateľ určil výšku a zloženie funkčného platu pre zamestnankyňu s účinnosťou od 1.11.2009
vo výške 508,09 EUR mesačne.
12. Dňa 22.12.2009 (podľa podpisu zamestnankyne o prevzatí listiny, nachádzajúceho sa v ľavom
dolnom rohu listiny) zamestnávateľ doručil zamestnankyni Oznámenie o ukončení pracovnej zmluvy k
dohodnutému dátumu.
13. Listom zo dňa 11.1.2010 požiadala zamestnankyňa o pokračovanie pracovného pomeru a o
prideľovanie úloh pôvodne dohodnutých v pracovnej náplni, z dôvodu, že pracovný pomer naďalej trvá,
keďže nespadá pod výnimku podľa § 48 ods. 6 Zákonníka práce.
14. Dňa 26.1.2010 zamestnávateľ opätovne oznámil zamestnankyni, že pracovná zmluva zo dňa
4.9.2009 skončila a že pracovný pomer skončil ku dňu 22.12.2009.
15. Z Rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 26.6.2012 pod sp.zn.č. 11C/39/2010-74 (z 15.6.2011),
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 11Co/343/2011-101 (z 20.6.2012)
vyplýva, že pracovný pomer medzi zamestnankyňou a zamestnávateľom uzavretý pracovnou zmluvou
zo dňa 4.9.2009 trvá a bol uzavretý na dobu neurčitú. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
zamestnávateľ nemohol uzavrieť so zamestnankyňou pracovnú zmluvu na dobu určitú od 7.9.2009
do 22.12.2009 z dôvodu neexistencie vecného dôvodu, pretože v priebehu posledných 3 rokov s ňou
uzavrel pracovné zmluvy na dobu určitú, z čoho vyplýva, že počas 3 rokov uzatvoril so zamestnankyňou
3 krát pracovnú zmluvu na dobu určitú s vymedzením časového obdobia, čo je v rozpore so Zákonníkom
práce podľa ktorého, pracovný pomer na dobu určitú do 3 rokov možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť
najviac 1 krát bez toho, aby na to Zákonník práce vyžadoval vecný dôvod. V danom prípade vecný dôvod
neexistoval, pretože ust.§ 48 ods. 6, písm. d) Zákonníka práce sa na zamestnankyňu nevzťahuje.
16. K ukončeniu pracovného pomeru následne došlo dohodou podľa § 60 Zákonníka práce medzi
zamestnancom a zamestnávateľom dňa 30.11.2012.
17. Právny zástupca zamestnankyne v písomným podaní doručenom súdu dňa 7.6.2013 uviedol
že navrhovateľke patrí náhrada mzdy, z dôvodu, že odporca jej od 23.12.2009 prestal bezdôvodne
prideľovať prácu a tým aj vyplácať mzdu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z §48 ods. 1 Zákonníka
práce. Pri výpočte priemerného zárobku vychádzal z ustanovenia §134 Zákonníka práce, pričom denný
pracovný čas je 6,1 hod. a priemerný hodinový zárobok je 4,5828 EUR/ hod., tzn., že a priemerná
denná mzda: 27,9551 EUR a priemerný mesačný zárobok je : 582,38 EUR (t.j. počet pracovných
dní v roku x počet odpracovaných hodín denne = počet odpracovaných hodín v roku ( 250 x 6,1 =
1525), počet odpracovaných hodín v roku: počet v mesiacov=priemerný počet odpracovaných hodín v
mesiaci (1525:12=127,08), priemerný počet odpracovaných hodín v mesiaci x priemerná hod. mzda:
4,5828 EUR/hod.= priemerný mesačný zárobok ( 127,08 x 4,5828). Preto náhrada mzdy za 23.-25 a
28.-31.12.2009 je 195,68 EUR ( 7 dní x 27,9551 EUR= 195,68 EUR). Uviedol, že zamestnankyňa naďalej
trvá na zaplatení náhrady mzdy vo výške 14.172,80 EUR s príslušenstvom.
18. Zamestnávateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 20.6.2013 uviedol, že nárok zamestnankyne neuznáva
ani čo do základu, ani čo do výšky, pretože zamestnankyňa v žalovanom období za ktoré si uplatňuje
náhradu mzdy pracovala, bola zamestnaná u iných zamestnávateľov, a to: na Súkromnom konzervatóriu



T., na základe pracovnej zmluvy s úväzkom 20 hod., za čo poberala mzdu 500 EUR mesačne, a od
22.12.2009 bola zamestnaná na Cirkevnom konzervatóriu W. na celý úväzok.
19. Ako vyplýva z Pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2010 uzavretej medzi zamestnankyňou a I. (.
zamestnankyňa bola prijatá do pracovného pomeru na výkon pedagogickej činnosti na dobu určitú do
30.6.2011 s tým, že nový zamestnávateľ zamestnankyni s účinnosťou od 6.9.2010 určil mesačný plat vo
výške 594,33 EUR mesačne, ďalej na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 22.6.2011 uzavretej na dobu
určitú do 30.6.2014 jej s účinnosťou od 1.9.2011 určil mesačný plat vo výške 658,03 EUR mesačne,
od 1.1.2012 vo výške 711 EUR, od 1.9.2012 vo výške 827 EUR mesačne a od 1.1.2013 vo výške 851
EUR mesačne.
20. Z vyjadrenia Súkromného konzervatória T.) zo dňa 15.7.2013 súd zistil, že zamestnankyňa
vykonávala prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti v čase od 1.9.2012 do 30.6.2013, za
dohodnutú odmenu 8,30 EUR/hod a na dobu určitú do 30.6.2013.
21. Dňa 11.7.2013 zamestnankyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila súdu vyjadrenie
v ktorom uviedla, že tvrdenie zamestnávateľa o tom, že jej nepatrí náhrada mzdy z dôvodu, že je
zamestnaná u iného zamestnávateľa považuje za právne irelevantné, ktoré nemožno použiť na skutkový
stav prebiehajúceho súdneho konania, pretože zamestnávateľ jej prestal od 23.12.2009 bezdôvodne
prideľovať prácu a vyplácať mzdu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. §118 ods. 1 Zákonníka práce,
preto s odkazom na § 142 ods. 3 Zákonníka práce pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa, je
zamestnávateľ povinný poskytnúť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku. Zamestnankyňa
sa domnieva, že konajúci súd nemôže použiť svoje moderačné oprávnenie, pretože zamestnankyňa
listom zo dňa 11.1.2010 požiadala zamestnávateľa o pokračovanie pracovného pomeru a o prideľovanie
prác podľa pracovnej náplne, avšak dňa 21.1.2010 jej bola doručená jeho odpoveď v tom zmysle, že
pracovný pomer skončil, čím jej dal najavo, že ju odmieta ďalej zamestnávať a svoje rozhodnutie o
neprideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy a pracovnej náplne nezmenil.
22. Uznesením pod sp.zn.č.38Cpr/2/2011-107 zo dňa 16.10.2014 súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Magdalénou Rimarčíkovou na zistenie výšky náhrady mzdy podľa mzdových
podkladov.
23. Podľa záverov Znaleckého posudku znalkyne Ing. Magdalény Rimarčíkovej č. X/XXXX zo dňa
21.1.2015 vypočítaný priemerný mesačný hrubý zárobok zamestnankyne k 1.10.2009 je nižší ako
zmluvný „funkčný“ plat dohodnutý medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve, čiže v
tom prípade je priemerný mesačný hrubý zárobok tzv. pravdepodobný zárobok a je vo výške zmluvného
platu, t.j. 508,09 Eur/mesiac. Od toho zárobku odvodený hodinový hrubý zárobok je vo výške 3.8313
Eur/h a denný hrubý zárobok je vo výške 23,3712 Eur/deň. Preto náhrada mzdy v sledovanom období od
24.12.2009 do 31.12.2011 je 12.304,62 EUR, práceneschopnosť nebola preukázaná. Znalecký posudok
však bol neúplný, pretože znalkyňa nezabezpečila pre jeho vyhotovenie výplatné pásky od nového
zamestnávateľa.
24. Zamestnankyňa vo vyjadrení z 25.2.2015 k Znaleckému posudku znalkyne Ing. Magdalény
Rimarčíkovej vyjadrila nesúhlas, pretože znalkyňa nezohľadnila, že zamestnankyňa vykonávala práce
vo verejnom záujme a jej odmeňovanie sa riadilo zákonom č. 553/2003 Z.z., preto znalkyňa nesprávne
uviedla ani náhradu mzdy za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011. Namietala aj ďalšie hodnotenie
znalkyne vo vzťahu k zisteniu výšky náhrady mzdy za obdobie od 1.7.2011 do 31.12.2011. Právny
zástupca ďalej uviedol, že súd v tomto prípade nemá moderačné právo, pretože zamestnávateľ spôsobil
žalobkyni prekážky v práci podľa § 142 ods.3 ZP.
25. Súd dňa 26.3.2015 vo veci nariadil opravu Znaleckého posudku znalkyne Ing. Magdalény
Rimarčíkovej, avšak na žiadosť znalkyne o ustanovenie iného znalca, bolo Uznesením pod
sp.zn.č.38Cpr/2/2011-141 zo dňa 30.4.2015 nariadené doplnenie dokazovania znalcom Ing. Milanom
Lagoszom.
26. Znalec Ing. Milan Lagosz vo svojom Znaleckom posudku č.. zo dňa 12.9.2015 dospel k záveru,
že k 1.10.2009 bola priemerná mesačná mzda žalovanej 508,09 EUR, denná priemerná mzda 23,37
EUR a hodinová mzda 3,8311 EUR v hrubom. Ďalej náhrada mzdy za obdobie od 24.12.2009 do
31.12.2011 predstavuje sumu 12.304,62 EUR brutto, teda z uvedenej čiastky zamestnávateľ zrazí
odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne a preddavok na daň. Za skúmané obdobie nebola zistená
práceneschopnosť žalobkyne. Znalec ďalej skonštatoval, že rozdiel náhrady a mzdy za vykonanú
prácu za celé skúmané obdobie je záporný, pretože zamestnankyňa mala vyššiu mzdu u nového
zamestnávateľa Cirkevné konzervatórium Q. ako u zamestnávateľa za celé obdobie, t.j. od 1.7.2011 do
31.12.2011 o 745,58 EUR brutto.
27. Súd uznesením pod sp. zn. 38Cpr/2/2011-167 priznal znalcovi znalečné v celkovej sume 352,02
EUR dňa 18.9.2015.



28. Právny zástupca navrhovateľky dňa 29.9.2015 k znaleckému posudku uviedol, že skutočnosť,
že navrhovateľka bola u zamestnávateľa zamestnaná na základe zákona č. 552/2003 Z. z. a jej
odmeňovanie sa riadilo zákonom č. 553/2003 Z. z. má, vplyv na výšku priemerného mesačného zárobku
t.j. na jeho zvyšovanie v nasledujúcich rokoch. Priemerný zárobok zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme nie je rovnaký v každom roku, pretože sa pravidelne zvyšuje o 1 % za každý celý rok
započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej
praxe. V tomto prípade ide o zákonný nárok navrhovateľky. Vzhľadom k tomu nie je správne vyčíslená
náhrada mzdy za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011, pretože nie je v nej zahrnuté každoročne zvýšenie
platovej tarify za započítanú prax, na ktorú má navrhovateľka nárok podľa § 7 ods. 11 cit. zákona. Podľa
ich výpočtov mala navrhovateľka priemerný mesačný plat v závislosti od funkčného platu za:
a/ rok 2009 v období od 22.12.2009 do 31.12.2009 platovú tarifu 470,45 EUR + zvýšenie platovej tarify
za započítanú prax (8 rokov) 37,64 EUR. Priemerný mesačný plat v roku 2009 predstavuje 508,09 EUR,
b/ rok 2010 v období od 1.1.2010 do 31.12.2010 platovú tarifu 475,36 EUR + zvýšenie platovej tarify za
započítanú prax (9 rokov) 42,78 EUR. Priemerný mesačný plat v roku 2010 predstavuje 518,14 EUR,
c/ rok 2011 v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 platovú tarifu 475,36 EUR + zvýšenie platovej tarify za
započítanú prax (10 rokov) 47,54 EUR. Priemerný mesačný plat v roku 2011 predstavuje 522,90 EUR,
d/ rok 2012 v období od 1.1.2012 do 31.12.2012 platovú tarifu 508,91 EUR + zvýšenie platovej tarify za
započítanú prax (11 rokov) 55,98 EUR. Priemerný mesačný plat v roku 2012 predstavuje 564,89 EUR.
Právny zástupca navrhovateľky namietal, že navrhovateľka má nárok na náhradu mzdy aj za obdobie,
kedy bola zamestnaná preto, že právnym základom uplatnenej pohľadávky je skutočnosť, že dňom
23.12.2009 prestal zamestnankyni bezdôvodne prideľovať prácu a vyplácať mzdu, čím porušil svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce, preto ak v zmysle § 142 ods. 3
Zákonníka práce nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,
ako sú uvedené v odseku 1, 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku a súd tu nemôže použiť svoje moderačné oprávnenie.
29. Na základe pripomienok zamestnankyne k znaleckému posudku, súd uznesením pod sp. zn.
38Cpr/2/2011-186 zo dňa 26.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.6.2016, nariadil doplnenie
znaleckého dokazovania. Znalec Ing. Milan Lagosz v doplnku znaleckého posudku pod č. 44/2015
zo dňa 31.8.2016 uviedol, že navrhovateľka bola zaradená v zmysle „Oznámenia o výške a zložení
funkčného platu“ do 11-tej platovej triedy a pracovnej triedy 1 a z 22 hodinového úväzku mala 18
hodinový úväzok, k 31.12.2008 mala započítaných 8 rokov praxe. Rok 2009 je vypočítaný ešte z
podkladov školy, úmerne krátený za počet dní. Rok 2010 platová tarifa 581,- EUR/22 hodinový úväzok
x 18 hodinový úväzok navrhovateľky = 475,36 EUR ; zvýšenie za započítaných 9 rokov praxe = 9 % zo
sumy 475,36 EUR = 42,78 EUR zaokrúhlených na 50 eurocentov nahor 2 = 43,- EUR. Rok 2011 platová
tarifa 581,- EUR/22 hodinový úväzok x 18 hodinový úväzok navrhovateľky = 475,36 EUR; zvýšenie za
započítaných 10 rokov praxe = 10 % zo sumy 475,36 EUR = 47,54 EUR zaokrúhlených na 50 eurocentov
nahor3 = 48,- EUR. Náhrady mzdy za obdobie od 24.12.2009 do 31.12.2011 bola vo výške 12.611,10
EUR brutto, teda z uvedenej čiastky zamestnávateľ zrazí odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne a
preddavok na daň.
30. Právny zástupca navrhovateľky dňa 14.9.2016 k doplneniu znaleckého posudku písomne uviedol,
že znalec správne aplikoval na výpočet priemerného mesačného platu navrhovateľky ustanovenia §
4 ods. 4, § 7 ods. 7, 8, 9, 10 a 11 zákona č. 553/2003 Z. z. a následne aj na vypočítanie náhrady
mzdy. Vzhľadom k tomu má za to, že náhrada mzdy za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011 je správne
vyčíslená. V náhrade mzdy je zahrnuté každoročné zvýšenie platovej tarify za započítanú prax, na ktorú
má navrhovateľka nárok podľa § 7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. Zamestnankyňa s priemernými
mesačnými platmi a so znalcom vypočítanou náhradou mzdy za roky 2009, 2010 a 2011 uvedenými
v Doplnku znaleckého posudku č. 44/2015 súhlasí. Taktiež súhlasí s celkovou sumou náhrady mzdy
vypočítanou znalcom, ktorú si zamestnankyňa nárokuje od odporcu vo výške 12.611,10 EUR.
31. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 30.9.2016 k doplnenému znaleckému
posudku uviedol, že bola nanovo vypočítaná výška náhrady mzdy za vykonanú prácu aj za obdobie
1.7.2011 do 31.12.2011 tentokrát s prihliadnutím na ustanovenie § 4 ods. 4 a § 7 ods. 7, 8, 9, 10 a
11 zákona č. 552/2003 Z. z., pričom pri vyčísľovaní príjmu u druhého zamestnávateľa v Cirkevnom
Konzervatóriu v W. neboli ustanovenia § 4 ods. 4 a § 7 ods. 7, 8, 9, 10 a 11 zákona č. 552/2003 nijako
zohľadnené. Kým v doplnku k znaleckému posudku bola vyčíslená náhrada mzdy vo výške funkčného
platu, pri vypočítavaní náhrady mzdy za vykonanú prácu za obdobie od 1.7.2011 do 31.12.2011 v
znaleckom posudku bral znalec do úvahy nie funkčný plat u druhého zamestnávateľa, ale len tarifný plat
bez navýšenia platovej tarify podľa § 7 ods. 11 zákona č. 552/2003 Z. z. a osobného príplatku podľa §
10 uvedeného zákona. Ku dňu 3.10.2016 (uviedol k dnešnému dňu) nie je teda vyčíslená výška náhrady



mzdy za vykonanú prácu za obdobie od 1.7.2011 do 31.12.2011 s prihliadnutím na príjem u druhého
zamestnávateľa v Cirkevnom Konzervatóriu v W.. Nie je zrejmé, ako sa v doplnku znaleckého posudku
zohľadnila skutočnosť, že náhrada mzdy je vypočítavaná z priemerného zárobku.
32. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa dňa 24.10.2016 k vyjadreniu odporcu
uviedla, že bola u zamestnávateľa zamestnaná na základe zákona č. 552/2003 Z. z. a jej odmeňovanie
sa riadilo zákonom č. 553/2003 Z. z. Priemerný zárobok pri výkone práce vo verejnom záujme nie
je rovnaký v každom roku, pretože sa pravidelne zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítanej praxe
dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Pri určení
priemerného mesačného platu a vypočítaní náhrady je potrebné vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 4,
§ 7 ods. 7, 8, 9, 10 a 11 zákona č. 553/2003 Z. z. Z doplnku znaleckého posudku č. 44/2015 vyplýva,
že znalec správne aplikoval na výpočet priemerného mesačného platu zamestnankyne ustanovenia §
4 ods. 4, § 7 ods. 7, 8, 9, 10 a 11 zákona č. 553/2003 Z. z. a následne aj na vypočítanie náhrady
mzdy. Vzhľadom k tomu má za to, že náhrada mzdy za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011 je správne
vyčíslená. V náhrade mzdy je zahrnuté každoročné zvýšenie platovej tarify za započítanú prax, na ktorú
má zamestnankyňa nárok podľa § 7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. S priemernými mesačnými platmi a
znalcom vypočítanou náhradou mzdy za rok 2012 uvedenými v Doplnku znaleckého posudku č. 44/2015
súhlasí.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :
33. Podľa § 3 Zákonníka práce (v znení účinnom do 31.12.2012, ďalej v texte len Zákonníka práce)
pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.
34. Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
35. Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé
poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného
zárobku.
36. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.
37. Podľa § 118 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.
38. Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
39. Podľa § 134 ods.2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 552/2003 Z. z.o výkone práce vo verejnom záujme predmet a pôsobnosť
zákona tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo
verejnom záujme.
41. Podľa § 1 ods. 1, písm. j) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od
1.1.2010 do 31.3.2010, ďalej v texte len zákona č. 553/2003 Z. z.) tento zákon upravuje odmeňovanie
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú školy, v
ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom
uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak ide o
pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ak ďalej nie je ustanovené inak.
42. Podľa § 29 ods.1 a 2 zákona č. 553/2003 Z. z. ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa
tohto zákona. Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1
ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa
§ 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi
v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.



43. Podľa § 4 ods.4 zákona č. 553/2003 Z. z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu,
zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1
písm. c) až j) a l). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa
§ 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.
44. Podľa § 7 ods.9 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi a odbornému
zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 10 a sumy
zvýšenia platovej tarify podľa odseku 11. Rovnako sa postupuje aj u vedúceho pedagogického
zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.
45. Podľa § 7 ods.10 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogickému zamestnancovi a odbornému
zamestnancovi patrí platová tarifa podľa stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a
odborných zamestnancov uvedenej v prílohe č. 7 v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradený
podľa § 5, a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený podľa § 5a.
46. Podľa § 7 ods.11 zákona č. 553/2003 Z. z. platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi a
odbornému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý
celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do 16 rokov
započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa
zvyšuje o 0,5 %.

Právny z á v e r :
47. Pracovná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 4.9.2009 bola uzavretá na dobu určitú
na základe § 3 Zákonníka práce, ďalej zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a na
základe zákona č.553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme.
48. Rovnako mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom dohodnutý
pracovnou zmluvou zo dňa 4.9.2009 aj po oznámení zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru
ku dňu 21.12.2009 naďalej trval (na základe právoplatného Rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa
26.6.2012 pod sp.zn.č. 11C/39/2010-74, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č.
11Co/343/2011-101 (z 20.6.2012)).
49. V spore nebolo sporné ani tvrdenie navrhovateľky, že dňa 11.1.2010 oznámila odporcovi, že trvá na
pokračovaní pracovného pomeru a žiada o prideľovanie úloh dohodnutých v pracovnej náplni. Dátum
doručenia tejto listiny nebol zo strany navrhovateľky preukázaný, preto súd za tento dátum uznal deň,
ktorým je datovaná odpoveď odporcu, t.j. 26.1.2010.
50. Nesporným bolo zistenie, že zamestnávateľ aj napriek tomu trval na skončení pracovného pomeru
so zamestnankyňou k 22.12.2009 a aj to, že od tohto dátumu prestal navrhovateľke prideľovať prácu a
vyplácať jej mzdu podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, čím spôsobil prekážku na jeho strane spočívajúcu
v neprideľovaní práce svojej navrhovateľke, ako svojej zamestnankyni, ktorá so sebou prináša následok
v zmysle § 142 ods.3 Zákonníka práce, náhradu mzdy.
51. Z obsahu spisu je nesporné, že k ukončeniu pracovného pomeru následne došlo dohodou medzi
stranami sporu v zmysle § 60 Zákonníka práce k 30.11.2012.
52. Súd nárok navrhovateľky na náhradu mzdy posúdil podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce
z dôvodu, že v tomto prípade právnym podkladom pre uplatnenie tohto nároku nebola neplatnosť
výpovede, či okamžitého skončenia pracovného pomeru, či iné spôsoby neplatného skončenia
pracovného pomeru uvedené v ustanoveniach §§ 77 až 80 Zákonníka práce, ale v tomto prípade
právnym dôvodom pre nárok navrhovateľky na náhradu mzdy bola skutočnosť, že odporca, ako
zamestnávateľ bez právneho dôvodu tvrdil, že jej „pracovný pomer už netrvá“, na základe čoho jej
od 22.12.2009 prestal prideľovať prácu podľa platnej pracovnej zmluvy a od 23.12.2009 jej prestal
poskytovať dohodnutú mzdu.
53. Prekážku v práci na strane zamestnávateľa možno vo všeobecnosti charakterizovať ako situáciu,
ktorá zamestnávateľovi z objektívnych dôvodov, bez vplyvu zo strany zamestnanca, bráni v istom
časovom okamihu plniť voči zamestnancovi povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru.
54. V cit. zák. ustanovení § 142 ods.3 Zákonníka práce ide o tzv. iné prekážky na strane zamestnávateľa,
t.j. iné, ako sú prekážky z dôvodu prestoja spočívajúce v dočasnom prerušení prevádzky zamestnávateľa
(odsek 1) alebo prekážky z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov (odsek 2). Typickým
príkladom je odmietnutie zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
napríklad v prípade, ak zamestnanec bez zbytočného odkladu po dni, kedy sa mal pracovný pomer
skončiť na základe doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru alebo výpovede
zo strany zamestnávateľa alebo oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, prípadne
po uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru, oznámil zamestnávateľovi, že trvá na prideľovaní



práce podľa pracovnej zmluvy a následne sa určovacou žalobou domáhal na súde určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, ktorej súd svojím rozsudkom vyhovel. V tomto prípade zamestnancovi
vzniká nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku (100%) bez možnosti manipulácie s ňou
nadol alebo nahor.
55. Na základe preukázaného skutkového stavu a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami, súd dospel
k záveru, že z dôvodu prekážok existujúcich na strane zamestnávateľa v zmysle platného § 142 ods.3
ZP, ktoré sa prejavovali neprideľovaním práce navrhovateľke z dôvodu domnienky na strane odporcu, že
pracovný pomer s navrhovateľkou už netrvá, navrhovateľke dňom 21.12.2009 vznikol nárok na náhradu
mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, v rozsahu priemerného zárobku podľa § 134 ods.1 Zákonníka
práce, a vo výške zistenej znalcom Ing. Milanom Lagoszom v sume 12.611,10 EUR.
56. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
57. Podľa § 123 ods.2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
58. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
59. Zamestnankyňa si pôvodne uplatnila náhradu mzdy vo výške 14.172,80 EUR s príslušenstvom,
po oboznámení sa s výsledkami znaleckého posudku túto žalovanú sumu upravila na 12.655,93 EUR
s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil toto jej vyjadrenie podľa obsahu ako čiastočné
späťvzatie žaloby, na základe čoho konanie o zaplatenie sumy 1.516,87 EUR s príslušenstvom v súlade
s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.
60. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu mzdy za žalované obdobie,
v rámci ktorého existovali na strane zamestnávateľa prekážky v práci, v celkovej sume 12.611,10
EUR //náhrada mzdy za obdobie od 24.12.2009 do 31.12.2011//, pričom v tejto sume náhrady mzdy
je zohľadnená skutočnosť, že zamestnankyňa bola u zamestnávateľa zamestnaná na základe zákona
č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, pričom jej odmeňovanie sa riadilo zákonom č.
553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v zmysle
§ 4 ods.4 zákona č. 553/2003 Z. z., na základe čoho jej patril funkčný plat, ktorý pozostával z tarifného
platu, zvýšenia tarifného platu (§ 7 ods.7 a 8 cit. zákona) a príplatkov (§ 7 ods. 9,10,11 cit. zákona).
61. Vzhľadom na to, že súd v prípade aplikácie § 142 ods. 3 Zákonníka práce nemá v prípade priznania
náhrady mzdy moderačné právo, je bezpredmetné, či navrhovateľka pracovala u iných zamestnávateľov
a akú výšku mzdu u iných zamestnávateľov poberala, preto súd pri výpočte výšky náhrady mzdy túto
skutočnosť nezohľadňoval.
62. Z ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná
pozadu za mesačné obdobie v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného
pomeru dochádza preto u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u
nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, ktoré je len deklaratórnym rozhodnutím súdu ohľadne skončenia pracovného pomer.
63. Zákonník práce neupravuje inštitút úrokov z omeškania, avšak zakotvuje v § 1 ods. 4 subsidiárnu
pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce.
64. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
65. Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008), ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
66. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu mzdy v rozsahu určenom
znalcom (dňa 31.8.2016), za obdobie od 24.12.2009 do 31.12.2011 v celkovej výške 12.611,10 EUR,
spolu aj s úrokom z omeškania (vo výške podľa 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č.586/2008 Z.z. a tak, ako to požadovala navrhovateľka, nakoľko uplatnený úrok z omeškania je v
niektorých žalovaných mesiacoch nižší, ako by prichádzal do úvahy podľa cit. zákona) a ku dňu splatnosti
mesačnej mzdy za ten, ktorý mesiac takto :
- za 12/2009 vo výške 9% ročne zo sumy 110,46 EUR od 10.1.2010 do zaplatenia,
- za 1/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.2.2010 do zaplatenia,



- za 2/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.3.2010 do zaplatenia,
- za 3/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.4.2010 do zaplatenia,
- za 4/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.5.2010 do zaplatenia,
- za 5/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.6.2010 do zaplatenia,
- za 6/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.7.2010 do zaplatenia,
- za 7/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.8.2010 do zaplatenia,
- za 8/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.9.2010 do zaplatenia,
- za 9/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.10.2010 do zaplatenia,
- za 10/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.11.2010 do zaplatenia,
- za 11/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.12.2010 do zaplatenia,
- za 12/2010 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.1.2011 do zaplatenia,
- za 1/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.2.2011 do zaplatenia,
- za 2/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.3.2011 do zaplatenia,
- za 3/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.4.2011 do zaplatenia,
- za 4/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.5.2011 do zaplatenia,
- za 5/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.6.2011 do zaplatenia,
- za 6/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.7.2011 do zaplatenia,
- za 7/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.8.2011 do zaplatenia,
- za 8/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.9.2011 do zaplatenia,
- za 9/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.10.2011 do zaplatenia,
- za 10/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.11.2011 do zaplatenia,
- za 11/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.12.2011 do zaplatenia,
- za 12/2011 vo výške 9% ročne zo sumy 518,36 EUR od 10.1.2012 do zaplatenia,
a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
67. Žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 44,83 EUR s príslušenstvom, súd ako nedôvodnú
zamietol (navrhovateľka po poslednej úprave žaloby žalovala o zaplatenie sumy 12.655,93 EUR (rozdiel
medzi pôvodne žalovanou sumou 14.172,80 a čiastočným späťvzatím 1.516,87 EUR), z ktorej je
odpočítaná súdom priznaná suma náhrady mzdy vo výške 12.611.10 EUR).

O trovách konania súd rozhodol takto :
68. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
71. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov
konania vo výške 77,97 %, (čo predstavuje jej úspech v spore, pretože zo žalovanej sumy 14.172,80
EUR jej bola prisúdená suma 12.611,10 EUR, čo predstavuje úspech vo výške 88,98%, neúspech vo
výške 11,01%, pričom za neúspech navrhovateľky súd považoval aj sumu, v ktorej zobrala žalobu späť,
t.j. o zaplatenie sumy 1.516,87 EUR sprísl.), o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti vo veci
samej (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,



f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).