IVES, organizácia pre informatiku verejnej správy


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/491/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107228637
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7107228637.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu B. - B., spol. s r.o., so sídlom L.
L., B. E. 7, S.: 36 474 916, zast. JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Prešov, Vajanského 33,
proti žalovanému S., organizácia pre informatiku verejnej správy Q., so sídlom v Q., ul. Z.. armády XX,
IČO: 162957, zast. JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie JUDr. M. Katunský,
JUDr. M. Kuzma & spol., so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu 36C/190/2007-336 z 29.9.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením priznal žalovanému
náhradu trov konania vo výške 100 % a priznal štátu náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak samostatným uznesením o trovách konania a trovách štátu po právoplatnom rozhodnutí
sporu rozsudkom 36C/190/2007-302 z 22.4.2014, ktorým súd žalobu zamietol a cit. rozsudok vo
výroku o trovách konania bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/796/2014-319
z 29.4.2016 a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súd pri opätovnom rozhodnutí v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v zrušujúcom uznesení z úradnej moci (ex offo) skúmal, či z dôvodov hodných osobitného zreteľa
neprichádza do úvahy výnimočná aplikácia ust. § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému
žalovanému a aplikáciu tohto ustanovenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosti odôvodňujúce
aplikáciu § 257 CSP na daný prípad, a to neuplatnenie kompenzačnej námietky žalovaným pri prvom
procesnom úkone, preukázanie výšky kompenzačnej námietky až znaleckým dokazovaním v r. 2013 a
pochybenia pri zápisoch v katastri nehnuteľností, ktoré žiadnym spôsobom neboli zavinené žalobcom,
tieto skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nebolo
možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
ponúkal žalobcovi možnosť mimosúdneho riešenia sporu, ktoré ostalo bez primeranej odozvy. Neobstojí
ani námietka žalobcu týkajúca sa oneskorenej kompenzačnej námietky, keďže táto bola žalovaným
uplatnená po prvom pojednávaní vo výške žalovanej sumy a znaleckým dokazovaním v r. 2013 došlo
k spresneniu jej výšky. Súd záverom zdôraznil, že žalobca ani potom, keď bolo zrejmé, že je povinný
titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalovanému sumu vyššiu ako je dlh žalovaného voči nemu,
neprejavil záujem o mimosúdne riešenie sporu a ani neprehodnotil ďalšiu dispozíciu (späťvzatie) so
žalobou. Súd zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danom prípade nie sú
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a preto podľa ust. § 255 ods. 1 a
2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech. O náhrade



trov štátu, ktoré vznikli v konaní pred 1.7.2016, súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na
to, že Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 neupravuje výslovne právo štátu na náhradu trov,
ktoré v konaní platil. Článok 4 základných zásad CSP obsahuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá
umožňuje sudcovi použiť ustanovenia svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je podľa neho
žiaduce posúdiť aj právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. Súd podľa
výsledku konania, pri analogickej aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP, priznal štátu náhradu trov, ktoré v
konaní platil, a to proti žalobcovi, ktorého podľa výsledku konania postihuje povinnosť nahradiť trovy
konania. Záverom súd uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. CSP).

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, event. zmeniť a nepriznať stranám sporu náhradu trov konania. Nesúhlasil
so záverom súdu, že v tomto prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust.
§ 257 CSP a poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa
29.4.2016 a dôvody, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 18.7.2014, s ktorými sa súd prvej inštancie mal
vyporiadať, a síce, že pri podávaní žaloby plne vychádzal zo stavu zápisu v katastri nehnuteľností,
kedy dôvodne predpokladal, že pozemok pod stavbou so súp. č. 1175, ktorá je v jeho výlučnom
vlastníctve, je riadne vysporiadaný. O tom svedčil aj zápis v katastri nehnuteľností, kedy predmetná
stavba bola riadne zapísaná na liste vlastníctva a rovnako bol zapísaný aj pozemok pod stavbou. Z
uvedeného dôvodu po preverení zápisu v katastri nehnuteľností, sa dôvodne domáhal voči žalovanému
vydania bezdôvodného obohatenia, a keďže tento bezdôvodné obohatenie nevydal dobrovoľne, bol
nútený domáhať sa nároku súdnou cestou. Žalovaný pri svojich prvotných úkonoch, teda v písomnom
vyjadrení sa k žalobe, rovnako ani na pojednávaní konanom dňa 24.6.2008, žiadnym relevantným
spôsobom nenamietal dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, namietal len výšku
žiadaného plnenia. Až následne pri ďalších úkonoch, žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, pričom
túto nekapitalizoval, bez predloženia relevantného dôkazu, ktorým by preukazoval výšku svojho nároku,
svoju pohľadávku započítal voči mojej pohľadávke. Zo znaleckého posudku č. 7/2011 znalca Ing. J. P.
je zrejmé, že zápis v katastri nehnuteľností ohľadne evidovania pozemku zastavaného stavbou súp.
č. XXXX, bol neštandardný, pretože v r. 1993 sa zamieňal pozemok parcela C KN č. XXXX/3 bez
stavby za pozemok parcelu C KN č. XXXX/4 nachádzajúci sa pod existujúcou stavbou. Do katastra
nehnuteľností však bol zapísaný stav, ktorý nezodpovedal realite a nedošlo k takému zápisu vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam (jednak vlastníckeho práva k existujúcej stavbe, ako aj k pozemkom zastavaným
predmetnou stavbou), ktorý by v budúcnosti nevyvolal stav právnej neistoty. Keďže on plne rešpektoval
stav zápisu v katastri nehnuteľností, avšak pri vynaložení primeranej opatrnosti, ktorú je možné od
účastníka konania spravodlivo požadovať, v r. 2007 nemohol predpokladať chybnosť zápisu v katastri
nehnuteľností, domáhal sa preto dôvodného nároku voči žalovanému. Výšku trov konania zavinil sám
žalovaný, kedy nehospodárne a hlavne neefektívne, bez predloženia dôkazov vzniesol kompenzačnú
námietku, ktorej výška bola ustálená až znaleckým posudkom č. 6/2013 znalca Ing. Stanislava T.. Z
uvedených dôvodov mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom súd prvej inštancie
nemal v zmysle § 257 CSP priznať náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodne podané a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto odvolací
súd uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania a trovách štátu v prejednávanej veci v súlade so
zákonom, aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu, ktoré sú v danej veci relevantné, a to ust.
§ 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), rešpektujúc pri rozhodovaní aj právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom
uznesení 11Co/796/2014-319 z 29.4.2016, ktorým bol v súlade s § 226 O.s.p. účinného do 30.6.2016 (od
1.7.2016 ust. 391 ods. 2 CSP) viazaný. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu, ku ktorému dospel v otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov
konania plne úspešnému žalovanému, a taktiež sa zhoduje s názorom súdu, že v prejednávanej veci
neboli preukázané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovanému,
ktorý mal v spore plný úspech .



7. Súčasne odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom
rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia, nezakladajú výnimočnosť prípadu ani z hľadiska okolností danej veci ani
z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu v
prejednávanej veci. Žalobca v odvolaní iba opakovane uvádza skutočnosti a argumentáciu prednesené
už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento súd úplne, správne a presvedčivo vysporiadal
v odôvodnení svojho rozhodnutia, a preto odvolací súd nepovažuje za potrebné k dôvodom napadnutého
uznesenia nič podstatné doplniť.

9. Preskúmavané uznesenie je vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu, ako aj v dôvodoch vecne
správne, preto bolo odvolacím súdom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdené.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní žalovaný nemal úspech a trovy žalobkýň spojené s vyjadrením k odvolaniu
žalovaného nemožno považovať za účelne vynaložené (žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu sa iba
stotožnili so skutkovým a právnym posúdením veci a neuviedli žiadne procesne významné skutočnosti),
preto bolo rozhodnuté, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.