Centrum pre deti a rodiny Pezinok


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cpr/4/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213146
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215213146.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:
G.. K. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX L. U. N. Č.. XXX, O. E., právne zastúpený: Kanisová &
Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti
žalovanému: Centrum pre deti a rodiny Pezinok (predtým pod názvom Detský domov Harmónia), IČO:
00163261, so sídlom Nová 4642/9, 902 03 Pezinok, právne zastúpený: Fons iuris s.r.o., IČO: 47 240
318, so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Trnava dňa 30.10.2013 domáhal voči žalovanému
určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalovaným dňa 10.06.2013. Žalobca sa
súčasne domáhal voči žalovanému i náhrady trov konania. Postúpenie veci bolo z dôvodu miestnej
príslušnosti žalovaného doručené tunajšiemu súdu dňa 26.05.2015.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej dňa 16.04.2010 v znení jej dodatku č. 3 zo dňa 15.06.2011 na pracovnej pozícii
profesionálneho rodiča s miestom výkonu práce na adrese trvalého pobytu žalobcu. Pracovný pomer
bol dojednaný na dobu určitú do 30.06.2011, pričom spomínaným dodatkom č. 3 bol zmenený na
dobu neurčitú. Spolu s pracovnou zmluvou žalovaný odovzdal žalobcovi v písomnej forme obsah
jeho pracovnej náplne. V rámci výkonu práce pre žalovaného mal žalobca od 19.04.2010 zverené do
profesionálnej rodičovskej starostlivosti maloleté deti G. G., U.. XX.XX.XXXX a K. G., U.. XX.XX.XXXX.
Maloletý K. začal od septembra 2012 navštevovať 1.ročník základnej školy v Križovanoch nad
Dudváhom. Listom zo dňa 06.12.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že maloletý K. má na základe
zistených skutočností nastúpiť od 10.12.2012 do Spojenej školy v Trnave. Žalobca s týmto rozhodnutím
nesúhlasil, nakoľko žalobca dieťa dobre poznal a mal za to, že takáto zmena neprispeje k zdravému
vývoju dieťaťa. Okrem toho žalobca považoval žalovaným zistené skutočnosti za nedostatočné, nakoľko
stav maloletého posudzovali osobe bez dôkladnej znalosti celej veci. Keďže žalobca nevidel inú
možnosť, pričom mal záujem urobiť všetko preto, aby bol zachovaný zdravý telesný a duševný
vývoj dieťaťa, rozhodol sa prípad medializovať. Na vyššie uvedené reagoval žalovaný listom zo dňa
19.12.2012, ktorým žalobcu napomenul na porušenie pracovnej disciplíny a upozornil tohto na možnosť
výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) Zákonníka práce. Žalovaný ako dôvod napomenutia uviedol



porušenie bodu 12 a bodu 13 pracovnej náplne a súčasne vyzval žalobcu, aby svojim konaním a
prístupom predchádzal situáciám traumatizujúcim dieťa. Žalobca s týmto napomenutím nesúhlasil a
považoval ho za nedôvodné. Maloletý K. začal od januára 2013 navštevovať Spojenú školu v Trnave.
O priebehu starostlivosti bol žalovaným vyhotovený záznam zo dňa 04.03.2013 adresovaný Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v ktorom žalovaný uviedol, že vzťah žalobcu a jej manžela k maloletým
deťom je hodnotený pozitívne. Dňa 03.06.2013 žalovaný prišiel po maloleté deti do školy s tým, že
ich berie od žalobcu späť k sebe do domova. Spolu s deťmi prišli do bytu žalobcu, kde si mali deti
pobrať svoje osobné veci a odísť do domova. Žalovaný podal žalobcovi iba stručné vysvetlenie, že
ide o podnet M. R. a jeho otca D. R. ako aj na základe nimi podaného trestného oznámenia pre
podozrenie z týrania maloletých detí. Dňa 10.06.2013 sa žalobca dostavil k žalovanému za účelom
vysvetlenia celej situácie. Na tomto stretnutí dal žalovaný k nahliadnutiu žalobcovi zápisnicu z výpovede
M.K. R. a jeho otca D. R. a oznámil žalobcovi, že bolo naňho podané trestné oznámenie. Na tomto
stretnutí žalovaný doručil žalobcovi dve písomné napomenutia a upozornenia na možnosť výpovede.
Prvé napomenutie sa týkalo porušenia pracovnej disciplíny žalobcu konaním v rozpore s pozíciou
profesionálneho rodiča u žalovaného a konkrétne išlo o porušenie bodu 2,6 a 13 pracovnej náplne,
keď žalobca nepostupoval v záujme zverených detí. Podkladom pre napomenutie bol úradný záznam z
31.05.2013 a záznam zo stretnutia zo dňa 06.06.2013, kedy došlo k stretnutiu žalovaného s maloletou
G. G.. Na základe týchto podkladov bez možnosti vyjadrenia žalobcu, dospel žalovaný k záveru, že
žalobca sa o deti riadne nestará, poskytuje deťom nevyhovujúce bytové podmienky, deti nedostávajú
vreckové, ktoré im patrí, nie sú vychovávané rovnocenne ako biologické deti žalobcu, je porušované
ich súkromie - sledovanie správ, denníkov, súkromnej korešpondencie, nie sú zabezpečené základné
potreby dieťaťa v súvislosti so zabezpečením výdavkov na stravovanie, ošatenie, obuv, na zabezpečenie
ostatných vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa. Druhé napomenutie sa týkalo porušenia bodu 2 a
13 pracovnej náplne. Dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný na základe ŠZŠ od Centra špeciálno-
pedagogického poradenstva zo dňa 16.04.2013 dospel k záveru, že žalobca do individuálneho plánu,
ktorý je povinný v zmysle pracovnej náplne predkladať, uviedol nepravdivé informácie týkajúce sa
zlej adaptácie maloletého K. v novej škole. Žalovaný uviedol, že žalobca uvádzaním nepravdivých
informácií konal proti záujmom dieťaťa. Pri oboch napomenutiach žalovaný upozornil žalobcu na
možnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) Zákonníka práce. Žalobca s týmito napomenutiami
nesúhlasil a považoval ich za nedôvodné. Žalobca sa snažil celú situáciu vysvetliť, čo žalovaný nevzal
do úvahy a ponúkol žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobca odmietol podpísať.
Následne na to, žalovaný predložil žalobcovi dokument označený ako „Výpoveď daná zamestnávateľom
- pôsobenie zamestnanca do skončenia pracovného pomeru", podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka
práce. Žalovaný výpoveď odôvodnil tým, že tento upozornil žalovaného v posledných šiestich mesiacoch
na porušenie pracovnej disciplíny, čím žalobca porušil povinnosti uvedené ako v pracovnej náplni a tak i v
ustanovení § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce. Žalobca túto výpoveď odmietol prevziať, nakoľko mal za
to, že si nebol vedomý porušenia pracovnej disciplíny. Skončenie pracovného pomeru považuje žalobca
za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca listom zo dňa 30.10.2013 žalovanému oznámil, že
naďalej trvá na tom, aby ho žalovaný zamestnával.

3. Žalovaný v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.06.2015 uviedol, že dňa 16.04.2010 uzatvoril
žalobca a žalovaný pracovnú zmluvu č. 2/2010 zo dňa 16.04.2010 so zamestnávateľom - Detský
domov Harmónia č. 3017, 900 01 na miesto profesionálneho rodiča v Detskom domove Harmónia.
Na základe skutočností zistených na základe relevantných podnetov, výsledkov kontroly, prešetrení
situácie, žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny dňa 19.12.2012 (Napomenutie a
upozornenie na možnosť výpovede zo dňa 19.12.2012, ktoré bolo doručené dňa 28.12.2012), ako aj 2x
Upozornenie o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 10.06.2012 na osobnom stretnutí. Žalobca tvrdí, že
považoval skutočnosti zistené žalovaným, na základe ktorých malo dôjsť k zmene školy maloletého za
nesprávne, nakoľko k takýmto záverom dospeli osoby šetriace uvedenú záležitosť bez dôkladnej znalosti
celej veci. V tomto ohľade je nevyhnutné zdôrazniť, že znalosť o pomeroch vykonali dlhoroční pracovníci
žalovaného ako ai nezávislí odborníci v danej oblasti. Je zaujímavé, že o svojom nesúhlase žalobca
nikdy žalovaného neoboznámil, ale táto skutočnosť ani nebola podstatná pre samotné napomenutie,
kde bolo riešené porušenie v súvislosti s medializáciou zo strany žalobcu bez vedomosti a súhlasu
žalovaného. Žalobca sa dokonca ani k Upozorneniu z 19.12.2012 nevyjadril až následne je dopísaný
na Upozornení dátum 10.6.2013. Ak nesúhlasil a nebol si vedomý porušenia, žalovaný vzniesol otázku
prečo nevyjadril svoj nesúhlas s napomenutím skôr, ale až 5 mesiacov po tom na stretnutí dňa
10.6.2013. Sám žalobca priznáva vo svojej žalobe, že medializoval skutočnosti v médiách, avšak bez
súhlasu zamestnávateľa (žalovaného), ktorý o tom v žiadnom prípade nevedel a dozvedel sa o tom



až po odvysielaní príspevku v televízii, na čo danú situáciu prešetril a zistil predmetné pochybenia,
ktoré následne žiadal vysvetliť aj od žalobcu, a na základe čoho aj upozornil na porušenie pracovnej
disciplíny dňa 19.12.2012. Nie je pravdou, že by žalobca nesúhlasil s predmetným napomenutím,
k predmetnému sa nevyjadril. V prípade Záznamu z 4.3.2013 boli uvedené skutočnosti na základe
informácií poskytnutých aj samotným žalobcom, ktorý zjavne skresľoval informácie o stave detí, ako aj
ovplyvňoval samotné deti. V prípade zamestnávateľa je v prvom rade dôležitý záujem maloletých detí,
ktoré ale po prešetrení skutočnosti boli ovplyvňované práve žalobcom. Zmena názoru detí a odhalenie
nezrovnalostí sa udiala až následne, keď bolo zistené z iných preukázaných šetrení, ako aj z rozhovorov
so samotnými deťmi, že informácie tak ako boli v súvislosti s rodinou sa nezakladajú na pravdivých
a celkom reálnych skutočnostiach. Rovnako nie je pravdou, že by sa nemal ako a kedy žalobca
vyjadriť k predmetným skutočnostiam na stretnutí dňa 10.6.2013 a k predmetným dôvodom výpovede
predchádzajúcim napomenutiam. Ako vyplýva aj zo Záznamu zo stretnutia z 10.6.2013 predmetné
tvrdenia a vysvetlenia žalobcu neboli relevantné vzhľadom k uvedeným skutočnostiam. Žalobca sa však
mohol k predmetným dôvodom riadne vyjadriť, na čo mu bol aj poskytnutý dostatočný čas a priestor. Sám
žalobca tvrdí, že v predmetnej veci na stretnutí dňa 10.6. 2013 sa dožadoval konfrontácie s vtedy ešte
mal. G.. Je tak evidentné, že sa k veci vyjadroval a mal možnosť vyjadriť sa. Všetky podnety a dôvody
uvedené vo výpovedi boli podložené zisteniami v rámci kontroly a prešetrenia akéhokoľvek podnetu. V
súvislosti s trestným oznámením pánov R. žalovaný poznamenáva, že trestné oznámenie nie je a ani
nebolo dôvodom výpovede. Všetky podnety - sťažnosť z decembra 2012 ako aj úradný záznam, ktorý
bol spísaný dňa 31.05.2013- boli preverené. Predmetnému sťažovateľovi sa dala možnosť vyjadriť sa
na osobnom stretnutí, pričom o dôvode rozhovoru vopred vedel a vopred bol naň pripravený. Žalobca
podal na riaditeľku žalovaného sťažnosť, výsledok ktorej žalobca súdu zatajil. Žalovaný má za to, že
boli splnené všetky formálne ako i materiálne podmienky pre platnosť všetkých úkonov týkajúcich sa
skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Všetky dôvody boli relevantne opísané, bolo relevantne
uvedené akých porušení zákonov, ako aj interných predpisov sa žalobca dopustil predmetným konaním,
rovnako bol vopred upozornený na následky ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny a rovnako sa
mal možnosť k predmetnému vyjadriť. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

4. Vo veci samej nariadil súd na deň 07.09.2015 pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že nastúpil
do Detského domova v roku 2010 a dostal 2 deti súrodencov vo veku 14 a 5 rokov (G. mala 14 rokov a K.
mal 5 rokov). Profesionálny rodič deti dostáva pridelené, nemôže si ich vyberať. Žalobca má ukončené
vysokoškolské vzdelanie odbor vychovávateľstvo. Výchova týchto detí bola veľmi náročná a podarilo
sa mu z nich po 3 rokoch urobiť slušných ľudí, pričom mal záujem o pestúnsku starostlivosť. Maloletý
K. chodil 2 roky do MŠ v Križovanoch, mal 2x odklad školskej dochádzky lebo mu zle vyhádzali roky a
nebol zrelý na to, aby nastúpil do 1 triedy. Pred nástupom do 1.triedy s ním žalobca chodil pravidelne do
Pedagogicko-psychologického centra na prípravu do 1 ročníka. Potom nastúpil do 1.triedy v Križovanoch
a pani učiteľka čakala ako sa K. vyvinie a v októbri oslovila žalobcu za účelom psychologického
vyšetrenia pretože by pomohlo keby mal učebnice špeciálnej školy a mohol byť tak integrovaný. Koncom
novembra sa maloletý K. vyšetrenia do špeciálnej školy na Bethovenovej ul. zúčastnil. Potom žalobca
navštívil pani riaditeľku v Detskom domove kde priniesol K. knihy, zvlášť písanky a žiadal ju aby maloletý
K. zostal integrovaný na Základnej škole. Na stretnutí sa strany sporu nedohodli. Následne žalovaný
informoval žalobcu, že vytvoril tím odborníkov ktorý rozhodne o tom, čo bude ďalej s maloletým K.. Keď
sa žalobca spýtal prečo v tíme nie je, pretože ho pozná 3 roky, pani T. mi povedala, že má čakať na ich
vyjadrenie a tak sa aj stalo. Žalovaný oboznámil žalobcu, že tento musí dochádzať z Križovian do Trnavy
a súčasne zaslal aj rozpis autobusov. Keď žalovaný nechcel dovoliť aby bol maloletý K. integrovaný v
Križovanoch kde poznal spolužiakov, bol tam v škôlke, aby sa mohol plnohodnotne vzdelávať, žalobca
našiel ZŠ v Majcichove, kde ich poprosil, či by mohol byť maloletý K. integrovaný. V Križovanoch aj v
Majcichove mali integrované deti. Žalobca je presvedčený, že neporušil žiadnu mlčanlivosť a ani osobné
údaje nikoho a nespôsobil nikomu žiadnu ujmu, pričom išlo mu o to najlepšie pre maloletého K. a aby
zostal integrovaný lebo to bolo nutné pre jeho ďalší rozvoj. Maloletý K. potreboval pozitívne v správaní
ako to integrovaná škola poskytovala. Žalobca si ho aj s manželom chceli nechať a pripravovali sa
na pestúnsku starostlivosť. Vzdelávanie je iba jedna zložka z celej výchovy, maloletý K. je celiatik a
preto musel mať pozitívne vzory správania. Medializácia prípadu nepomohla, preradili ho a on začal
chodiť do špeciálnej školy. Zákonným zástupcom bol žalovaný a keby požiadal Križovany o integráciu
táto by musela požiadavke vyhovieť. Povinnosťou žalobcu ako profesionálneho rodiča bolo podávať
mesačné správy. Písal ich tak ako to videl, ako sa deti prejavovali v rodine. Žalobca si myslí, že potom by
musel dostať každý profesionálny rodič pokarhanie za mesačné správy, že píše o problémoch s deťmi.



Maloletý K. nakoniec do Špeciálnej školy nastúpil, avšak tento sa správaním vrátil tam kde bol 3 roky
pozadu. Dostal sa do kontaktu s postihnutými deťmi a preto žalobcovi záležalo na integrácii a keď bol
v negatívnom prostredí preberal zlé správanie. V týchto správach popisoval problémy, ktoré s K. boli.
Odmietal písať domáce úlohy a za toto ho žalovaný trestal. Do školy mal veľmi ďaleko a s obedárom
chodil až na koniec Trnavy a toto ho zaťažovalo, pretože bol veľmi drobné dieťa. V škole to, čo už on
vedel tam to nebolo potrebné využiť lebo do 5 sa učili celý rok. Našiel si kamaráta s ktorým robil stále
zle, chodil domov špinavý a s plným obedárom chodil naspäť. Znova mal problém zo správaním. V
týchto mesačných správach žalobca uvádzal tie problémy ako sa mu javil maloletý K. doma, ako ho
žalobca pozoroval. Právny zástupca žalobcu doplnil, že výsledkom psychologického vyšetrenia bolo, že
mal. K. spadá do skupiny vzdelávacej A, to znamená, že môže byť integrovaný. Žalobca kontaktoval tri
základné školy, ktoré súhlasili s integráciou avšak žalovaný s integráciou nesúhlasil a trval na nástupe do
špeciálnej školy v Trnave. Ani v reportáži ani v článku ani raz nezaznelo priezvisko K. ani žalovaného. To
znamená, že nikto si nemohol spojiť žalovaného a dieťa z tohto dôvodu sa žalobca domnieva, že neboli
porušené zákonné ustanovenia o ochrane osobných údajov a ani mlčanlivosť v zmysle pracovnej zmluvy.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca neakceptuje zamestnávateľa, nadriadeného, komisiu,
psychológa a považuje svoj názor za podstatný a jediný relevantný, čo je v podstate aj základom tejto
žaloby. Čo sa týka predmetnej reportáže z decembra 2012 žalovaný poukazuje na to, že čo sa týka
osobných údajov, tie boli porušené vzhľadom k tomu, že žalobca vystupoval v predmetnej reportáži a
mal. mohol byť na základe uvedenia jeho krstného mena, že ľudia vedeli koho má žalobca v starostlivosti
respektíve na základe služobného stavu. Na základe reportáže, mala riaditeľka žalovaného návštevu
a to starostku obce s riaditeľom školy. Od riaditeľky žiadali verejné ospravedlnenie v televízii, potom
sa však dohodli a po vysvetlení situácie od toho upustili. Najlepším riešením pre maloletého K. bola
špeciálna škola, pričom zamestnanci žalovaného dostávali informácie o maloletom K. od psychologičky
zo školy. Do školy maloletého K. vodila G. a nie žalobca. Zistili sa také postupy, ktoré nie sú vhodné a
deti sa k žalobcovi nechceli vrátiť. Počas výpovednej lehoty žalovaný ponúkal žalobcovi prácu na prácu
doma alebo ako vychovávateľ, no na všetko však reagoval negatívne.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 17.09.2015
ďalej pre spor podstatné uviedol to, že maloletý K. by bol integrovaným žiakom základnej školy do
ktorej nastúpil, mal by učebnice zo špeciálnej školy. Učiteľka žalobcovi uviedla, že v škole majú
takto integrovaných osem detí. S týmto faktom žalobca oboznámil aj žalovaného a trval na tom,
aby bol maloletý K. integrovaný a zostal vo svojej základnej škole a v kolektíve detí, ktoré pozná.
Po pedagogicko-psychologickom vyšetrení bol maloletý zaradený do učebnej skupiny A, teda len s
ľahkými poruchami v učení a jednoznačne mohol byť integrovaný práve v základnej škole Križovany nad
Dudváhom, pretože podľa miesta bydliska bola škola povinná ho integrovať, zvlášť, ak už integrované
deti mala. Zákonným zástupcom maloletého K. bol žalovaný, teda žalovanému prináležalo vybaviť a
trvať na integrácii. Lenže žalovaný žalobcovi oznámil, že základná škola Križovany nad Dudváhom ho
integrovať nechce. Žalobca sa dohodol s vedením školy v Majcichove na integrácii maloletého K. v
tejto základnej škole a tento fakt dal žalobca vedieť žalovanému. Žalobca navštívil túto základnú školu
spolu so psychologičkou žalovaného G.. G. L. a sociálnou pracovníčkou G.. L. F., ktoré nesúhlasili
s umiestnením maloletého K. do tejto základnej školy Majcichov a ani samotný riaditeľ školy G.. Ľ.
Z. už nechcel maloletého K. po tomto stretnutí integrovať. Žalobca ďalej oslovil základnú školu vo
Vlčkovciach, ktorá prejavila záujem o integráciu maloletého K. a túto skutočnosť žalobca oznámil
žalovanému. Žalovaný oznámil žalobcovi, že maloletý K. do základnej školy vo Vlčkovciach nenastúpi.
Keďže žalovaný trval na prestupe maloletého K. zo základnej školy v Križovanoch nad Dudváhom do
špeciálnej školy v Trnave na Beethovenovej ulici, žalobca sa v tejto zúfalej situácii obrátil na média. Bola
to jeho posledná možnosť. Pre medializáciu prípade žalovaný žalobcu listom zo dňa 19.12.2012 písomne
napomenul pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď žalobca neupovedomil žalovaného
na reportáže a žalovaný na ne nedal súhlas. Reportáže sa týkajú žalobcu a základnej školy Križovany
nad Dudváhom a netýkajú sa žalovaného. Žalobca nikomu neposkytol osobné údaje maloletého K.
a ani v reportáži či článku nie je spomenuté meno žalovaného. Žalobca je presvedčený, že dodržal
mlčanlivosť ako i zákonné predpisy chrániace osobné údaje a taktiež je presvedčený, že ani maloletému
K. ani žalovanému nepôsobil žiadnu ujmu. Žalobca tvrdí, že žalovaný integráciu maloletého K. zámerne
zmaril. Žalobca bol z celej situácie vyčerpaný a skončil na PN-ke pre bolesti chrbtice a pravého lakťa,
pričom túto skutočnosť oznámil žalovaného a ten jej nariadil, že do špeciálnej školy má maloletého K.
vodiť jeho maloletá sestra G. a aj ho vodila. Žalobca bol práceneschopný do 15.04.2013. Čo sa týka
maloletej G., žalobca uviedol, že tá žalobcovi svoj osobný denník vydala dobrovoľne, aby si ho tento
prečítal. Maloletá G. sa stretávala s drogovo závislým chlapcom N. vo veku asi 25 rokov, s čím žalobca



nesúhlasil a situáciu nahlásil žalovanému, ktorý ju vyriešiť nevedel. Dňa 03.06.2013 prišli pracovníčky
žalovaného do školy pre maloleté deti a spolu s nimi prišli do domácnosti žalobcu, kde žalobcovi uviedli,
aby zbalili deťom veci na 14 dní, nakoľko ich berú do detského domova z dôvodu, že M. K. D. R.
boli 31.05.2013 v detskom domove a žalovanému oznámili, že žalobca spolu s manželom týrajú deti,
nedávajú im jesť, nemajú oblečenie, nemajú dobré bytové podmienky, dokonca, že deti bijú. Trestné
oznámenie na žalobcu a jeho manžela bolo podané dňa 31.05.2013 popoludní, teda v čase odoberania
detí, trestné oznámenie pánov R. ešte podané nebolo. Žalobca sa hneď domáhal stretnutia s riaditeľkou
žalovaného za účelom oboznámenia sa so situáciou, ktoré sa uskutočnilo až dňa 10.06.2013, kde mu
dala podpísať najprv dohodu o skončení pracovného pomeru, avšak žalobca túto odmietol. Žalovaný
poslal žalobcu za dvere a po chvíli ho zavolal a dal mu podpísať výpoveď pre opakované porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré odmietol. Žalovaný nikdy nevytkol za celé tri roky akékoľvek pochybenie,
práve naopak správou z marca 2013 odporučil zveriť deti do pestúnskej starostlivosti žalobcu a jeho
manžela a to na základe kontrol z januára 2013 a februára 2013. Avšak správa žalovaného zo dňa
06.06.2013 už uvádza, že nie je v záujme maloletých detí a ich budúcnosti, aby boli tieto aj naďalej v
starostlivosti žalobcu. Záznam z pohovoru s maloletou G. vykonaný žalovaným, žalobca považuje za
neobjektívny, nakoľko žalovaný vykonal tento pohovor s maloletou G. po odobratí z domácnosti žalobcu,
teda maloletí boli dva dni pod vplyvom žalovaného. Pre úplnosť skutkového stavu žalobca uvádza, že
trestné oznámenie pánov R. bolo políciou odmietnuté. Trestné oznámenie bolo podané na odporúčanie
žalovaného. Žalobca týmto poukazuje na to, že žalovaný si mal najprv overiť informácie od pánov R. a až
následne pristúpiť k odoberaniu detí z rodiny žalobcu. Čo sa týka nevyhovujúcich bytových podmienok,
ktoré žalovaný vytýkal žalobcovi, žalobca uvádza, že žalovaný nekonkretizoval o aké nevyhovujúce
bytové podmienky malo ísť, keďže žalovaný bol v byte žalobcu viackrát a nikdy bytovým podmienkam nič
nevyčítal. Žalobca i jeho manžel dávali zverené deti na roveň ich biologických detí. Obvinenie, že žalobca
nedával deťom vreckové, považuje žalobca za absurdné a nepravdivé. G. dával žalobca pravidelne
mesačne 23,-Eur a K. 7,-Eur vo forme zväčša sladkostí. Žalobca odovzdával pravidelne každý mesiac
okrem vyúčtovania ostatných financií týkajúcich sa detí i vyúčtovanie vreckového, pričom obdŕžanie
vreckového G. potvrdzovala svojim podpisom, K. písať nevedel. Tieto potvrdenia žalobca odovzdával
žalovanému pravidelne mesačne. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že nie sú zabezpečované základné
potreby dieťaťa v súvislosti so zabezpečením výdavkov na stravovanie, ošatenie, obuv, na zabezpečenie
veci a ostatných služieb osobnej potreby dieťaťa. Žalobca ďalej predložil posledný lekársky nález, ktorý
má k dispozícii, a to z gastroenterologického vyšetrenia K., nález je z 02.07.2013, vyšetrenie prebehlo v
apríli alebo máji 2013 (dlhšie sa čakalo na výsledky), kde doktorka jednoznačne uvádza „pekný prírastok
na hmotnosti aj výške". Žalobca sa tak o deti riadne staral. Žalobca predložil i obrázok, ktorý na deň
matiek 10.05.2013 K. K. G. darovali žalobcovi. Za prácu, ktorú žalobca vykonával, bol tento ešte v roku
2011 ocenený čestným uznaním Inštitútu rodovej rovnosti pod záštitou podpredsedu vlády a ministra
práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Žalobca poukázal i na to, že žalovaný tohto preradil na inú prácu
a to na prácu vychovávateľky týchto detí v detskom domove, čo preukazuje, že dôvody uvedené v
napomenutí a i vo výpovedi, nie sú pravdivé. Žalobca vníma výpoveď žalovaného ako formu pomsty
riaditeľky žalovaného voči žalobcovi ešte za prípad F. T., v ktorom žalobca poukázal na nekalé praktiky
pestúnky voči Terezke. Riaditeľka žalovaného vtedy žalobcovi povedala, že keby mohla, tak ho prepustí.
Žalobca vo svojom pracovnom spise našiel i pokarhanie za prípad F., ktoré však žalobcovi doručené
nebolo. To, že ide o pomstu riaditeľky žalovaného voči žalobcovi, potvrdila i G.. L. F., v čase keď prišla
spolu so sociálnou pracovníčkou pre veci patriace maloletým deťom.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 18.09.2015
poukázal na Stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci odpovede na sťažnosť
žalobcu, podľa ktorého celý postup detského domova v predmetnom prípade, bol v súlade so zákonom
a aj záujmom detí. V ďalšom žalovaný uviedol, že žalobca pochybil, keď bez súhlasu a vedomia
žalovaného sa tento vyjadroval pre média, čím porušil svoje povinnosti informovať zamestnávateľa,
ako aj povinnosť mlčanlivosti a to napriek tomu, že mu boli oznámené všetky skutočnosti súvisiace s
integráciou maloletého K. na základe relevantných zistení a vyjadrení odborníkov ako aj škôl. Predmetná
škola žiadala od žalovaného ospravedlnenie v médiách, o ktorej bola uvedená reportáž. Je evidentné,
že v súvislosti s uvedeným a so sťažnosťou bolo zo strany žalobcu ohrozené dobré meno inštitúcie o
narušené profesionálne vzťahy zamestnávateľa vzhľadom a na základe odvysielanej reportáže v TV
C.. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu o akejkoľvek zaujatosti zamestnávateľa voči žalobcovi, tieto sú
vykonštruované a vyfabulované. Žalovaný vykonal interakcie v januári a februári 2013 v súvislosti s deťmi
G., výsledkom ktorého bola Správa z nadviazania osobného vzťahu - 04.03.2013, kde dokonca bola
odporúčaná pestúnska starostlivosť žalobcu. Žalovaný však nemal v tom čase informácie o reálnych



skutočnostiach a maloleté deti boli podľa všetkého ovplyvňované samotným žalobcom. Až neskôr sa
na základe zistení, keď deti neboli v prítomnosti žalobcu, sa mohli slobodne vyjadriť o pomeroch a
skutočnostiach, ktoré boli následne potvrdené aj inými zisteniami.

7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 58Cpr/4/2015-263 zo dňa 14.06.2016, súd na návrh žalobcu zo dňa
26.05.2016 pripustil zmenu žaloby jej rozšírením o nárok na náhradu mzdy žalobcu vo výške 597,50
Eur mesačne odo dňa 30.10.2013 do vyhlásenia rozsudku súdom, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

8. Podaním doručeným súdu dňa 23.08.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že žalovaný do súčasnosti nedokáže presne a bez akýchkoľvek pochybností identifikovať,
akým konaním mal údajne žalobca porušiť pracovnú disciplínu, a to či už v prípade napomenutia
a upozornenia na možnosť výpovede zo dňa 19.12.2012 (nešpecifikoval ohľadne akých informácii
mal žalobca porušiť povinnosť mlčanlivosti) ako aj v prípade napomenutí a upozornení na možnosť
výpovede zo dňa 10.06.2013. Žalovaný nedal žalobcovi akúkoľvek možnosť vyjadriť sa k napomenutiam
a upozorneniam na možnosť výpovede zo dňa 10.06.2013, nedal mu možnosť odstrániť podľa jeho
názoru závadný stav a zdržať sa konania porušujúceho pracovnú disciplínu, ale práve naopak ihneď
po odovzdaní napomenutí predložil žalobcovi dohodu o ukončení pracovného pomeru ako aj výpoveď
(porušenie ustanovenia § 63 ods. 6 zákona č. 311 /2001 Z. z. Zákonník práce. Napomenutia a
upozornenia na možnosť výpovede zo dňa 10.06.2013 sú neurčité a nejasné, takouto sa následne
stáva aj samotná výpoveď, ktorá prevzala znenie napomenutí a tu uvedenými konaniami žalobcu
odôvodňuje výpoveď daná zamestnávateľom. Napomenutia zo dňa 10.06.2013 opisujú konanie žalobcu
bez presného časového vymedzenia, konanie, ktoré sa vyskytlo pravdepodobne v období od mesiaca
január 2013 do mesiaca jún 2013, podľa prednesov žalovaného tak išlo o dlhotrvajúci porušujúci stav,
s napomenutím na ktorý však špekulatívne a bez akéhokoľvek dôvodu čakal a žalobcu na tento podľa
neho závadný stav prvýkrát napomenul a zároveň preň podal žalobcovi výpoveď až dňa 10.06.2013.
Žalovaný tak porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého pre
porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer,
môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o
dôvode výpovede dozvedel. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď z dôvodu, že tento mu podal informácie a
poznatky o stave maloletého K., ktoré nadobudol. Žalobca podal žalovanému správu o tom, čo vnímal
ako realitu v súvislosti s maloletým K., o tom čo považoval za jeho realitu. Žalobca však v správach
(Individuálnom pláne dieťaťa) vyjadril svoje poznatky o dieťati, tzn. plnil si svoje povinnosti uložené
jej v pracovnej náplni a pracovnej zmluve. Aj napriek tomu, že žalobca a žalovaný sa v názore na
nástup maloletého K. do špecializovanej základnej školy rozchádzali, žalobca vždy rešpektoval pokyn
žalovaného, aj v tomto prípade poslúchla žalovaného a maloletý K. nastúpil do danej základnej školy a
riadne sa zúčastňoval vyučovania. Žalovaný vôbec nepreukázal a ani nešpecifikoval, kedy a ako sa mal
žalobca dopustiť konania proti záujmom maloletého K. skresľovaním, resp. uvádzaním nepravdivých
údajov tak ako to žalovaný uvádza v prvom napomenutí zo dňa 10.06.2013. Žalobca preto neporušil
bod 2 pracovnej náplne a taktiež neporušil ani bod 13 pracovnej náplne, nakoľko riadne informoval
žalovaného o maloletých deťoch. Výpoveď preto nespĺňa náležitosti ani z hľadiska určitosti vytýkaného
nedostatku v pracovnej činnosti žalobcu, výpoveď nie je špecifikovaná riadne časovo ani skutkovo a
zároveň nie je podložená dôkazmi. Žalovaný v druhom napomenutí zo dna 10.06.2013 len všeobecne
uvádza vágne ustanovenia o nevyhovujúcich bytových podmienkach, o tom, že maloleté deti nie sú
vychovávané rovnocenne ako deti, ktoré nie sú zverené do osobnej starostlivosti žalobcu a že nie sú
zabezpečované základné potreby maloletých detí. Žalovaný však konkrétne neuvádza akým spôsobom
žalobca nezabezpečuje vyhovujúce bytové podmienky alebo napríklad ako nie je zabezpečovaná strava
maloletým deťom. Žalobca nakupoval pre maloletého K. ako celiatika špeciálnu stravu z obchodu C.,
ktorá bola drahšia ako strava kupovaná pre ostatných členov domácnosti. Tu mu žalobca kupoval okrem
obvyklej stravy aj sladkosti a iné pochutiny, ktorých cena vysoko prevyšovala hodnotu prideleného
vreckového. Maloletá G. sa hnevala na žalobcu, že jej nechce dovoliť stýkať sa s N. D. vo veku 24 rokov,
narkomanom, ktorý mal negatívny vplyv na maloletú G., hnevala sa na žalobcu, že o tom informoval
žalovaného a keď maloletá G. zistila, že u žalovaného jej vzťah s N. zakazovaný nebude, jej jediným
cieľom sa stal návrat do detského domova. Ihneď po návrate maloletej G. do detského domova jej dali
predpísať antikoncepciu a mohla sa voľne stretávať s N., následne žalovanému maloletá G. vo vidine,
že jej vzťah s N. nebude zakazovaný, ochotne dosvedčila všetko čo chcel žalovaný počuť a čo uviedol
vo výpovedi. G. je do súčasnosti aj po odchode z detského domova prostredníctvom sociálnej siete W.
v kontakte so zamestnankyňou žalovaného, pani R. a je preto možné mať odôvodnené pochybnosti



o objektívnosti výpovede G.. Napomenutia a upozornenia na možnosť výpovede zo dňa 10.06.2013
nedefinujú presne, jasne a bez vzniku pochybností, kedy a ako sa mal žalobca dopustiť porušenia
pracovnej disciplíny a aké povinnosti vyplývajúce mu z pracovnoprávneho vzťahu a akým konaním mal
porušiť. Prvé napomenutie zo dňa 10.06.2013 neuvádza, v ktorých konkrétne správach mal žalobca
uviesť nesprávne údaje a aké nesprávne údaje to boli, v napomenutí sa neuvádza ako sa mal žalobca
snažiť zabrániť adaptácii maloletého K. v Základnej škole Beethovena v Trnave, u koho, kedy a čím.
Druhé napomenutie zo dňa 10.06.2013 neuvádza, ako, kedy a akým spôsobom mal porušiť žalobca
pracovnú náplň a svoje povinnosti, žalovaný nedal žalobcovi čas na vyjadrenie a nápravu. Žalobca
pracovnú disciplínu neporušil, neporušil ju vedome a nie je si vedomý ani toho, že by svojim konaním
porušil pracovnú disciplínu z nedbanlivosti. Žalobca vyzdvihol tú skutočnosť, aby súd pri posudzovaní
neplatnosti skončenia pracovného pomeru zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca bol od 07.12.2012 do
15.04.2013 práceneschopný, o čom svedčí potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Na základe
uvedeného nie je zrejmé, ako mohol žalobca v čase od mesiaca január - jún 2013 ako sa uvádza
v napomenutí a upozornení na možnosť výpovede zo dňa 10.06.2013, keď v čase január 2013 až
15.04.2013 nemal vôbec pracovať. Ak aj žalobca počas svojej pracovnej neschopnosti pracoval, aj
napriek tomu, že žalovanému túto skutočnosť a svoju PN oznámil a žalovaný aj napriek tomu trval
na pokračovaní vo výkone práce, je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca v tomto čase nemusel byť
zdravotne spôsobilý plniť si riadne všetky svoje povinnosti vyplývajúce z výkonu pracovnej činnosti a
celodennej starostlivosti o maloleté deti a žalovaný mal túto skutočnosť vo svojom postupe zohľadniť,
zabezpečiť mu možnosť vytvoriť si kľudový režim a zotaviť sa a až následne by od neho požadoval
plný výkon práce. Žalovaný však konal úplne opačne aj počas pracovnej neschopnosti žalobcu od neho
požadoval úplný výkon pracovnej činnosti a konštatoval, že svojim konaním žalobca porušil pracovnú
disciplínu. Žalovaný nesplnil taktiež povinnosti vyplývajúce zamestnávateľovi z ukončenia pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, a to prerokovať výpoveď so zástupcami
zamestnancov, riadne a bez vzniku povinností. Na výpovedi chýba podpis všetkých osôb zastupujúcich
zamestnancov, navyše na potvrdení je vyslovene uvedené, že so zástupcami zamestnancov „bola
prerokovaná dohoda o skončení pracovného pomeru a v prípade nesúhlasu G.. Š. s dohodou bude
jej daná výpoveď zo strany zamestnávateľa.", tzn. žalovaný prerokoval so zástupcami zamestnancov
dohodu o skončení pracovného pomeru, nie však výpoveď. Na základe výpovede svedkyne F., má
žalobca odôvodnené pochybnosti o autenticite potvrdenia zo dňa 10.06.2013 - Prerokovanie Dohody o
skončení pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru je preto neplatné. Neplatnosť výpovede
spôsobuje taktiež jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko výpoveď bola podaná takmer pred uplynutím
6 mesačnej lehoty, počas ktorej je potrebné za účelom uvedeného výpovedného dôvodu opätovne
upozorniť zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny.

9. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu pre
spor podstatné ďalej uviedol, že v prípade doručenia oznámenia o tom, že žalobca trvá na ďalšom
zamestnávaní nemá žalovaný vedomosť, že by takýto list bol doručený žalovanému od žalobcu dňa
30.10.2013. Je potrebné rovnako skonštatovať, že žalovanému bola žaloba doručená až v roku 2015,
zo strany Okresného súdu Trnava, teda zo strany nepríslušného súdu v danej veci. Je potrebné
konštatovať, že v prípade napomenutí zo dňa 10.6.2013, mohol predmetné napomenutia žalovaný už
zahrnúť do výpovede, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že nešlo v prípade stretnutia dňa 10.6.2013
o účelovú výpoveď, svedčí aj skutočnosť, že boli pripravené aj upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny, ako aj iné dokumenty v rámci pracovnoprávneho vzťahu, a rovnako boli predmetné doklady
a dokumenty prerokované žalovaným v zmysle zákona, a vopred. Predloženie Dohody o ukončení
pracovného pomeru bolo následkom nedostatočného vysvetlenia situácie zo strany žalobcu a bolo
ústretovou skutočnosťou, preukazujúcou vôľu zamestnávateľa - žalovaného sa dohodnúť na skončení
pracovného pomeru. Rovnako tak zákon v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny zo
strany zamestnanca nekladie žiadnu povinnosť naprávať predmetné skutočnosti, jednoducho ide o
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa udialo, tak ako bolo opísané v predmetných písomnostiach.
Zamestnávateľ rovnako v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods.
1 písm. e) ZP doručil aj výpoveď, a teda nemal povinnosť už druhý krát upozorňovať na porušenie
pracovnej disciplíny žalobcom a bol oprávnený vzhľadom na konanie žalobcu a upozornenie zo dňa
19.12.2012 udeliť aj predmetnú Výpoveď, ktorá je založená na skutkoch, ktoré boli preverené a overené,
a ktoré sú doložené a preukázané relevantnými závermi, zisteniami a dokladmi a v žiadnom prípade nie
sú založené na neoverených skutočnostiach. Vo výpovedi nie je odkaz na žiadne trestné oznámenie
pánov R. a ani trestný spis a nijako s podanou výpoveďou nesúvisí. Rovnako výpoveď pána R.
a zápisnica bola spísaná 12.6.2013, a teda až po podaní a doručení výpovede. Táto skutočnosť



jasne hovorí o tom, že žiadny súvis medzi podaním trestného oznámenia a výpoveďou nie je a že
predmetné skutočnosti boli riadne prešetrené žalovaným, a až na základe týchto zistení bolo pristúpené
k Napomenutiam, ako aj následne k výpovedi. Tvrdenie žalobcu o nedodržaní subjektívnej lehoty na
upozornenie rovnako nedáva žiadny zmysel a nemá oporu ani v skutkovom, tak ani v právnom stave.
Sám žalobca potvrdil v konaní, že odovzdával predmetné správy neskôr, ako bolo potrebné, a že
odovzdával správy naraz. V prípade zistenia nedostatkov, je začiatok lehoty stanovený na 2 mesiace od
kedy sa zamestnávateľ o predmetnom dôvode dozvedel. Žalovaný sa predmetnú skutočnosť dozvedel
na základe šetrenia tak ako uvádza aj vo výpovedi a predmetných Upozorneniach dňa 16.4.2013.
Rovnako predmetné skutočnosti a niektoré dôvody bolo možné zistiť a prešetriť až po návrate detí od
žalobcu. Tým je jednoznačne zachovaná 2-mesačná subjektívna lehota stanovená zákonom. Poukázal
na to, že je potrebné rozlišovať medzi subjektívnou a objektívnou lehotou stanovenou Zákonníkom
práce, žalobca mal v prípade spomínania obdobia január až jún 2013 na mysli objektívnu lehotu,
ktorá však nie je 2 mesiace, ale jeden rok. V prípade predmetných správ, nešlo o názor žalobcu,
nakoľko žalobca mal povinnosť podávať objektívne správy o dieťati. Žalobca však za účelom potvrdenia
svojich tvrdení ohľadom školy a snahou pre svoju pohodlnosť neodvážať maloletého do školy do
Trnavy, chcel zámerne navodiť dojem, že maloletému v škole nie je dobre, a úmyselne tak uvádzal
nepravdivé skutočnosti, čo bolo v rozpore so správou Centra špeciálno- pedagogického poradenstva,
ale aj inými dokladmi. Správy, ktoré mal žalobca dokladať nie sú slohovou prácou, ktorú má vypracovať
profesionálny rodič na základe svojich domnienok a pocitov alebo názorov, ale správa o dieťati má
obsahovať reálne skutočnosti a opis reality. Ide o maloleté deti a ich starostlivosť, a nie o pohľad
profesionálneho rodiča a jeho názor na danú vec. Tvrdenia žalobcu v tomto smere absolútne neobstoja
a nie sú založené na pravde, čo potvrdili aj zistenia v danej veci zo strany žalovaného a preverenie
situácie. Žalovaný doložil do súdneho spisu záznam z pohovoru so žalobcom konaného dňa 18.10.2012
spísaný triednou učiteľkou maloletého K. spolu s odpoveďou žalobcu. Rovnako je zaujímavé, že napriek
skutočnosti, že žalobca účelovo uvádza, že výpoveď nie je určitá a nespĺňa náležitosti, čo žalovaný
absolútne odmieta, vie žalobca opísať nielen v žalobe, vyjadreniach v rámci konania, ale aj v sťažnosti,
ktorú podal na zamestnávateľa a postup zamestnávateľa skutočnosti k jednotlivým skutkom, ktoré sa
mu kladú na vinu. Evidentne tak musel vedieť a vie samotný žalobca aké skutky sa mu vytýkali a aké
správanie mu bolo v súvislosti s predmetnými skutkami vytýkané. Čo sa týka vreckového, je jednoznačne
preukázané, že vreckové deti nedostávali, čo vyplynulo z výpovedí detí a že potvrdenia boli dávané
deťom účelovo na podpis. Predmetná skutočnosť však nebola viditeľná vo vyúčtovaní, ktoré predkladal
žalobca. Žalobca tak len potvrdil, že predmetné vreckové deťom nedával, čím porušoval starostlivosť o
deti a ich právo na vreckové. Tvrdenia žalovaného sú tak plne dôvodné. Nie je pravdou, že by žalovaný
porušoval pracovnoprávne predpisy v súvislosti s PN žalobcu. Sám žalobca žiadal, aby mu deti neboli
zobrané zo starostlivosti počas PN. Žalovaný sa vyjadril, že deti budú musieť počas PN z rodiny odísť,
čo na naliehanie práve žalobcu neurobil. Žalobca teraz namieta skutočnosť, ktorú sám inicioval. Na
jednej strane uvádza, ako sa o deti staral, teraz vyčíta žalovanému, že porušoval Zákonník práce, keď
mu umožnil mať maloleté deti pri sebe, na jeho vlastnú žiadosť. Pritom ako vyplýva z predloženého
dôkazu Záznamu z kontaktov (str. 3), bolo už v decembri rozhodnuté, že deti ďalej nebudú v rodine
žalobcu. Čo sa týka prerokovania - nie je stanovená v § 74 ZP forma a ani spôsob prerokovania, a teda
forma ako bola prerokovaná úplne postačuje a je dostatočná. Predmetné skutočnosti boli prerokované
s odbormi tak ako to vyžaduje zákon. Žalobca si odporuje vo svojich tvrdeniach, kde na jednej strane
odkazuje namiesto objektívnej lehoty na subjektívnu, respektíve naopak v súvislosti s napomenutím zo
strany zamestnávateľa dňa 10.6.2013, a to, že konanie sa malo stať v období od januára do júna 2013,
následne tvrdí, že bol do apríla PN, a následne tvrdí, že teda Výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi z
dôvodu, že jeho výpoveď nebola daná počas PN, ale až po skončení jeho PN a na základe skutočností,
ktoré zistil žalovaný až následne po preverení skutočností a vypočutí detí a teda na základe relevantných
a podložených dokladov, ktoré mu boli doručené, alebo ktoré šetril on sám. Čo sa týka tvrdení žalobcu,
že mu bolo ponúknuté počas výpovednej doby, aby pracoval v Detskom domove v Modre, a že by sa
staral o mal. deti K. K. G., v tomto prípade je potrebné skonštatovať, že to nie je pravdou, nakoľko v
Modre je množstvo možností, kde by mohol žalobca pôsobiť a vykonávať činnosť. Koniec koncov sám
žalobca takúto možnosť odmietol.

10. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2019 žalovaný reagoval na doklady predložené žalobcom,
najmä čo sa týka potvrdení o aktívnom hľadaní si zamestnania tak, že tieto neboli dokladané každý
mesiac v predmetnom období, čo evokuje že buď bol žalobca v danom čase práceneschopný alebo že si
nesplnil povinnosti. V súvislosti s týmito potvrdeniami resp. s predloženými dokladmi, žalovaný žiada aj v
zmysle § 79 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, aby súd rozhodol, že od žalovaného, teda zamestnávateľa



nie je možné spravodlivo žiadať, aby žalobcu ďalej zamestnával, a to od právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci a v prípade ak by súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, rovnako tak
žiada v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, aby súd rozhodol tak, že náhradu mzdy žalobcovi primerane
zníži, a to najviac na dobu 12 mesiacov, resp. že mzdu a náhradu mzdy nad obdobie 12 mesiacov
žalobcovi neprizná. Predmetný návrh odôvodnil tým, že najmä žaloba bola podaná na nepríslušný súd,
čím došlo zo strany žalobcu jednak k predĺženiu konania, rovnako tak nemal záujem so žalovaným
sa dohodnúť. Z predložených dokladov o hľadaní zamestnania vyplýva, že si nikdy nehľadal prácu
vo svojom odbore, resp. prácu, ktorá by bola podobná práci, ktorú vykonával u žalovaného. Poukázal
i na to, že sa žalobca dobrovoľne odhlásil z evidencie uchádzačov o zamestnanie, rovnako žiadosť
odôvodnil aj tým, že správanie žalobcu voči žalovanému v prípade doručovania výpovede, nebolo v
súlade s morálnymi zásadami, keď jeho vyjadrenia ohľadom doručenia výpovede boli sprevádzané
vulgárnymi vyjadreniami žalobcu. Aj vzhľadom na legitímnosť podania sťažnosti má žalovaný za to, že
nepravdivo uvedené informácie v sťažnosti sú rovnako prejavom toho, že nie je možné žalobcu ďalej
zamestnávať v prípade, ak by súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Povinnosť
žalobcu predkladať žalovanému mesačné správy o deťoch vyplýva z interného predpisu žalovaného,
ktoré však žalovaný nepredložil skôr, nakoľko táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalobca
bol s internými predpismi oboznámený a poučený a mal tieto interné predpisy dodržiavať. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pre výkon práce žalobcu bola primárna pracovná
náplň zo dňa 16.04.2010, v ktorej sa uvádzalo, že správy má vypracovávať polročne a preto sa na činnosť
žalobcu interný predpis nevzťahuje a prednosť má pracovná náplň, na základe čoho navrhol, aby súd na
taký dôkaz neprihliadol. K skutočnosti aktívneho hľadania si práce, žalobca uviedol, že tento si nechcel
mariť možnosť zamestnať sa v danom odbore a preto po prvom informatívnom rozhovore s potenciálnym
zamestnávateľom, ktorý sa ho pýtal na predchádzajúce zamestnanie, už ďalej nehľadal žiadnu prácu v
tomto odbore. Žalobca sa snažil nájsť akúkoľvek možnú prácu, v ktorej by sa dokázal zamestnať a to
aj ekonomického zamerania. Od roku 2015 žalobca vykonával osobnú asistentku zdravotne postihnutej
osobe. Potom ako začal vykonávať osobnú asistenciu, si viac prácu nehľadal, nakoľko táto práca
mu zaberala celý jeho pracovný čas. Návrh žalovaného na primerané zníženie náhrady mzdy na 12
mesiacov je nespravodlivé voči žalobcovi, ktorý sa sám nepričinil o to, aby toto súdne konanie trvalo
až do roku 2019. Taktiež Zákonník práce alebo iné predpisy nepoznajú sankcie za podanie žaloby
na nepríslušný súd s dôsledkom zníženia náhrady mzdy. Takéto návrhy žalovaného považuje žalobca
za špekulácie. Žalovaný sa chcel zbaviť žalobcu, nakoľko tento nesúhlasil s preradením maloletého
K. do špeciálnej školy, mal viacero pripomienok k výchovným postupom, ktoré mu radili použiť pri
výchove maloletej G. vo vzťahu s mužmi, konkrétne p. N.. Žalovaný potreboval nájsť dôvod, ktorý by
ospravedlnil ukončenie pracovného pomeru, tak si ho vytvorili. Účelovosť možno vidieť aj v tom, že
využil nepodložené tvrdenia p. R., ktorí sú do súčasnosti v sporoch s rodinou žalobcu. Žalovaný ich
tvrdenia nepreveroval, nekonfrontoval ich so žalobcom, ale rovno tieto nepodložené tvrdenia prevzal
za svoje zistenia a za to žalobcovi uložil napomenutia a rovno aj výpoveď. Žalovaný k preradeniu
maloletého K. do špeciálnej školy uviedol, že tento navštevuje uvedenú špeciálnu školu v Pezinku
aj doposiaľ. Maloletý je už na pohľad odlišný od ostatných detí, ktoré navštevujú bežnú základnú
školu. V špeciálnej škole, ktorú navštevuje, buď stagnuje, alebo sa zhoršuje jeho stav, raz lepšie raz
horšie. Je to na základe jeho schopností, ktoré má. Cíti sa tam dobre. K interným predpisom žalovaný
uviedol, že tieto sú dané ústredím práce a nie je možné všetky tieto uviesť do pracovnej náplne,
nakoľko by išlo o nespočetné množstvo strán pracovnej zmluvy. Boli vedené pracovné porady so
žalobcom, ako i s ostatnými profirodičmi, čo sa týka zverených detí, ako má postupovať, čo treba urobiť
mesačne, ako si má žalobca plniť svoje povinnosti. V prípade tvrdení o účelovosti výpovede tieto len
potvrdzujú, že žalobca nespolupracoval, neakceptoval odborníkov, autority a ani závery jednotlivých
inštitúcií týkajúcich sa zverených detí a neakceptoval ani zamestnávateľa napriek rozsiahlej komunikácii
zo strany zamestnávateľa. Rovnako všetky tvrdenia ako aj podania boli riadne preverené a overené
zamestnávateľom, čo vyplýva aj z dokladov predložených do súdneho spisu. Rovnako tak nie je
povinnosťou zamestnávateľa konfrontovať osoby so zamestnancami žalovaného.

11. Podaním doručeným súd dňa 20.03.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k
internému predpisu žalovaného uviedol, že ako v napomenutí a upozornení na možnosť výpovede zo
dňa 10.06.2013, tak ani vy výpovedi žalovaný vyslovene žalobcovi nevytkol, že nepodával správy o
dieťati raz mesačne a tento dôvod žalovaný prezentoval až na pojednávaní tunajšieho súdu, čím de
facto rozšíril dôvody výpovede danej žalobcovi. Skutočnosť, či žalobca odovzdával alebo neodovzdával
správy o dieťati v mesačných intervaloch tak ako argumentuje žalovaný je vzhľadom na absenciu
špecifikácie tejto povinnosti vo výpovedi irelevantná. Žalovaný v podaní odkazuje na § 55 ods. 1 zákona



č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý určuje povinnosti detského
domova, tzn. žalovaného, vypracovať individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa, zákon však túto
povinnosť neukladá priamo profesionálnemu rodičovi, tzn. žalobcovi a túto povinnosť profesionálneho
rodiča nemožno ani výkladom z tohto ustanovenia vyvodiť. Navyše zákon hovorí o individuálnom
pláne rozvoja osobnosti dieťaťa nie o správach o dieťati, ktoré žiada žalovaný od žalobcu. Individuálny
plán rozvoja osobnosti dieťaťa podľa citovaného ustanovenia zákona zahŕňa plán výchovnej práce s
dieťaťom, plán sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou vypracovaný v spolupráci s obcou a orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo v spolupráci s akreditovaným subjektom. Plán
je dokumentom udávajúcim ďalší postup pri výchove dieťaťa do budúcnosti. Správy o dieťati, ktoré
údajne žalobca pre žalovaného nevypracovával, však obsahovali prevažne informácie o súčasnom
stave maloletého dieťaťa a jeho výsledkoch. Z uvedeného je zrejmé jednak, že individuálny plán
rozvoja osobnosti dieťaťa a správy o dieťati sú dva odlišné dokumenty a tieto nemožno stotožňovať
a rovnaké povinnosti ako sú pri tomto dokumente príslušným zákonom uložené detskému domovu
požadovať aj od profesionálneho rodiča, ako aj skutočnosť, že povinnosť vypracovať individuálny plán
rozvoja osobnosti dieťaťa je uložená detskému domovu, nie profesionálnemu rodičovi. Argumentácia
žalovaného odkazujúca na tieto ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. je preto pre túto právnu vec
irelevantná. V súvislosti s ustanovením § 55 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. žalovaný následne odkazuje
na internú normu MPSVaR č. IN-041/2012 - Metodický pokyn č. 4-9 2012, ktorá v bodoch 2.2 a 2.3
určuje štandardy práce detského domova a profesionálneho rodiča, a to napríklad, že profesionálny
rodič poskytuje informácie detskému domovu vo vopred stanovených intervaloch. Interval poskytovania
informácii bol stanovený v pracovnej zmluve a pracovnej náplni na pol roka a preto aj v súvislosti s
touto internou normou žalobca neporušil pracovnú disciplínu. Žalovaný následne uvádza, že termín
jedného mesiaca bol stanovený praxou u žalovaného a pokynmi zo strany žalovaného, ktoré bol povinný
žalobca dodržiavať. Vzťah žalobcu a žalovaného sa primárne spravuje ustanoveniami Zákonníka práce,
pracovnou zmluvou, ako aj pracovnou náplňou. O určitej ustálenej praxi medzi stranami možno hovoriť
až v prípade, ak by zákonná ani zmluvná úprava neexistovala. V danom prípade tak tomu nie je,
nakoľko polročná lehota na predkladanie správ vyplýva priamo z písomnej pracovnej náplne, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy zakladajúcej pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným.
Navyše žalobca nemal vedomosť o existencii takejto internej normy platnej u žalovaného, žalovaný ho
nikdy s normou neoboznámil, o čom svedčí napríklad aj skutočnosť, že v časti normy s názvom Zásady
práce s internou normou v kolónke č. 4 s názvom Záznam o oboznámení zamestnancov so smernicou
nie je uvedené meno a ani podpis Žalobcu. Žalovaný nepredložil podpísanú a vyplnenú stranu 2 internej
normy a preto vzniká taktiež pochybnosť o tom, či vôbec táto interná norma u žalovaného platila. Žalobca
súčasne obsiahlo vysvetlil dôvody medializácie problém integrácie maloletého K. do základnej školy
Križovany nad Dudváhom.

12. Na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 žalovaný súdu preukázal, že žalobca bol s interným
predpisom oboznámený a to prostredníctvom e-mailu. Titulom záverečnej reči sa strany sporu pridŕžali
svojich písomných a ústnych podaní.

13. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami výhradne podstatnými pre
spor, výpoveďou žalobcu a zástupcu žalovaného R. G. a výpoveďami svedkov Q. T., L. F., Ľ. Z., D. R.,
G. L. K. Q. R., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Žalobca ako zamestnanec na jednej strane uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom na strane
druhej dňa 16.04.2010 pracovnú zmluvu č. 2/2010, na základe ktorej žalobca pracoval pre žalovaného
na pozícii „profesionálneho rodiča" s miestom výkonu práce Križovany nad Dudváhom č. 251, na dobu
určitú do 30.06.2011, s dohodnutým druhom práce vykonávanie profesionálnej výchovy maloletých detí
v rodine žalobcu. Na základe dodatku č. 3 zo dňa 15.06.2011 sa pracovný pomer žalobcu upravil na
dobu neurčitú.

15. Popis pracovnej činnosti žalobcu ako zamestnanca upravoval samostatný dokument označený
ako „Pracovná náplň" zo dňa 16.04.2010. Podľa bodu 2 pracovne náplne, profesionálny rodič sleduje
vývoj dieťaťa a svoje poznatky o jeho vývine pravidelne zaznamenáva v osobnom denníku. Vo svojej
výchovnej práci volí výchovné metódy, ktoré sú v súlade s deklaráciou detských práv. Svojou výchovnou
činnosťou rozvíja duševný a duchovný vývoj dieťaťa, rozvíja morálne a mravné cítenie. Polročne
vypracováva písomne správu o dieťati. Podľa bodu 6, suma poskytnutá detským domovom na úhradu
výdavkov na dieťa v profesionálnej rodine je určená na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie, obuv,



na zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa - vedie sa evidencia výdavkov. Podľa bodu
12, profesionálny rodič dodržiava mlčanlivosť vo veciach služobného charakteru. Podľa bodu 13, všetky
mimoriadne udalosti o dieťati (výchovné problémy, hospitalizácia, úraz, pobyt dieťaťa mimo rodiny a iné)
bezodkladne oznámi riaditeľke detského domova. Profesionálny rodič vedie peňažný denník, osobnú
kartu na zverené predmety, osobný záznam dieťaťa, pedagogický denník.

16. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí a rodiny, č.
A2011/20607/K5P zo dňa 19.09.2012, bol žalobca spolu s manželom zapísaný do zoznamu žiadateľov
o náhradnú rodinnú starostlivosť.

17. Zo záznamu z pohovoru so žalobcom zo dňa 18.10.2012 vykonaným triednou učiteľkou G.. L. súd
zistil, že na základe dlhšie pretrvávajúcich slabých výchovno-vzdelávacích výsledkov maloletého K. táto
informovala žalobcu o to, že maloletý K. výrazne zaostáva oproti ostatným spolužiakom v získaných
poznatkoch. Škola navrhla žalobcovi komplexné vyšetrenie maloletého K. v CPPaP Trnava, v opačnom
prípade môže dôjsť k opakovaniu 1. ročníka, čo by bolo pre dieťa nežiadúce.

18. E-mailom zo dňa 26.11.2012 a zo dňa 06.12.2012 žalovaný vyzval žalobcu na zaslanie sociálnych
správ o zverených deťoch.

19. E-mailom zo dňa 06.12.2012 riaditeľ základnej školy v Majcichove G.. Ľ. Z. zaslal žalovanému
zamietavé stanovisko o integráciu maloletého K. do základnej školy, ktoré zdôvodnil tým, že vzdelávanie
žiakov s mentálnym postihnutím integrovanou formou v podmienkach štandardnej triedy základnej školy
z odborného hľadiska sa neodporúča, ak nie je na škole špeciálnym pedagógom zabezpečený sústavný
odborný prístup, pričom uvedená škola nedisponuje takým špeciálnym pedagógom.

20. Listom zo dňa 06.12.2012 resp. 07.12.2012, žalovaný oznámil žalobcovi, že vzhľadom na zistené
skutočnosti týkajúce sa maloletého K. z psychologických vyšetrení, vyšetrení špeciálneho pedagóga,
pozorovaní psychologičiek žalovaného, učiteľky základnej školy, jeho osobnostných a intelektových
predpokladov, žalovaný hľadal možnosti integrácie. Vzhľadom na odmietavé stanovisko základnej školy
Majcichov a základnej školy Križovany nad Dudváhom, žalovaný oznámil žalobcovi, že maloletý K. bude
zaradený do špeciálnej školy v Trnave s nástupom dňa 10.12.2012. Žalovaný súčasne zaslal žalobcovi
rozpis dopravných spojov do školy a informáciu, že je možné každý deň doniesť maloletému stravu,
ktorú bude pracovník školy prihrievať.

21. Z reportáže založenej v súdnom spise na CD nosiči súd zistil, že túto reportáž pripravil N.
T.. V reportáži je zobrazená základná škola bez uvedenia jej názvu alebo sídla, riaditeľ školy a
žalobca. Maloletý K. nie je zobrazovaný tak, aby tomuto bolo vidieť tvár, resp. v oblasti tváre je jeho
podoba rozostrená alebo je snímaný zozadu. Súčasne bolo uvedené, že žalobca býva s maloletým
v Kraľovanoch nad Dudváhom. Riaditeľ školy uviedol, že počas mesiacov september a október škola
zistila, že maloletý K. nedosahuje výchovno-vzdelávacie výsledky aké by mal, z dôvodu ktorého škola
navrhla psychologické vyšetrenie, ktoré preukázalo, že maloletý K. patrí do špeciálnej školy. V ďalšej
reportáži bola naviac zobrazená biologická dcéra žalobcu a vnučka žalobcu.

22. Z článku uverejneného na webovom portáli X..U..sk vyplýva, že podnet na spracovanie tejto témy
podal žalobca, ktorý sa v texte spomína krstným menom a priezviskom v pozícii profesionálneho rodiča
maloletého K., ktorý prišiel z Detského domova a má iba staršiu sestru. Žalobcovi sa nepáči preloženie
maloletého K. do špeciálnej školy v Trnave, chce aby zostal pri ňom. Riaditeľ školy D. L. sa vyjadril,
že počas mesiacov september až október K. jednoducho nedosahuje výchovno-vzdelávacie výsledky,
aké by mal. Žalobca si myslí, že to všetko je mierené proti nemu za to, že sa v minulosti nepohodol s
riaditeľom. Maloletého K. vraj učiteľka bije. Psychologické vyšetrenie však poukázalo na to, že maloletý
K. patrí do špeciálnej školy. Zdá sa, že prípad sa posunul do roviny osobných konfliktov medzi školou
a profesionálnou matkou.

23. Z článku uverejneného na webovom portáli X..U..sk vyplýva, že podnet na spracovanie tejto témy
podal žalobca, ktorý sa v texte spomína krstným menom a priezviskom v pozícii profesionálneho rodiča
maloletého K., ktorý prišiel z Detského domova a má iba staršiu sestru. Žalobca uviedol, že maloletého
K. v minulosti týral jeho otec tak, že ho hádzal o stenu. Maloletý K. žije so žalobcom neďaleko Trnavy a



do školy to má len pár metrov. Premiestnenie do školy v Trnave by znamenalo hodiny cestovania denne.
Škola tvrdí, nemáme na to podmienky, profi matka zase máte, ale nechcete.

24. Základná škola s materskou školou Križovany nad Dudváhom zaslala žalovanému listom zo dňa
10.12.2012 sťažnosť na zamestnanca žalovaného (žalobcu), ktorý uvádzal nepravdivé informácie o
riaditeľovi školy, učiteľke H. L. v médiách (TV C.) a internetovej stránke TV C., s cieľom toho, aby
maloletý K. zostal na škole v mieste bydliska a nemusel ho doprevádzať do špeciálnej školy v Trnave,
čím zdiskreditovala dobré meno školy, riaditeľa školy a učiteľky školy. Riaditeľ školy požiadal o verejné
ospravedlnenie škole, riaditeľovi školy a učiteľke školy. Listom zo dňa 18.12.2012 uvedená škola
upustila od verejného ospravedlnenia, vzhľadom k tomu, že riaditeľka žalovaného informovala riaditeľa
predmetnej školy o tom, že nevedela o medializácii klienta žalovaného K. G. zo strany žalobcu, ktorý
tak konal bez súhlasu žalovaného.

25. Listom zo dňa 19.12.2012 žalobca napomenul žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny a
upozornil tohto na možnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) Zákonníka práce. Žalovaný
ako dôvod napomenutia uviedol porušenie bodu 12 a bodu 13 pracovnej náplne a súčasne vyzval
žalobcu, aby svojim konaním a prístupom predchádzal situáciám traumatizujúcim dieťa. Porušenia
pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil konaním, ktoré je v rozpore s pozíciou profesionálneho rodiča
v Detskom domove. Uvedenému predchádzala situácia zo dňa 06.12.2012, kedy žalobca zavolal
televíziu C., aby medializoval klienta žalovaného K. G. s prezentáciou svojej osoby ako profesionálneho
rodiča a teda zamestnanca žalovaného. Dňa 07.12.2012 bola odvysielaná reportáž v televízii C. v
správach o 12:00 hod. a o 17:00 hod., dňa 08.12.2012 o 19:30 hod. Po odvysielaní boli tieto reportáže
zverejnené aj na internetovej stránke TV C. v rubrike krimi - čierna kronika. Celé konanie žalobcu bolo
bez upovedomenia a hlavne bez súhlasu zamestnávateľa (žalovaného). Žalobca konal svojvoľne, bez
vedomosti a súhlasu riaditeľky žalovaného ako priameho nadriadeného žalobcu. Žalovaný súčasne
uviedol, že bez upovedomenia a oznámeniu svojmu zamestnávateľovi, žalovaný v televízii C. uvádzal
informácie o maloletom K., ktoré mohli viesť k nerešpektovaniu a porušeniu zásad o ochrane osobných
údajoch klienta žalovaného.

26. Zo správy z nadviazania osobného vzťahu zo dňa 04.03.2013 súd zistil, že žalobca mal zverenú
starostlivosť o maloleté deti G. počas výkonu svojej práce v Detskom domove ako profesionálny rodič
od 19.04.2010. Maloletá G. vyslovila dňa 22.01.2013 súhlas so zverením do pestúnskej starostlivosti
žalobcu. Deti sú spokojné a radostné. Na základe interakcií s maloletými deťmi a žalobcom, ktoré
sa uskutočnili dňa 22.01.2013 a 11.02.2013, psychologička žalovaného G. L. odporučila realizáciu
pestúnskej starostlivosti žiadateľov a to žalobcu a manžela žalobcu.

27. Z výsledkov vstupného pedagogického pozorovania Spojenej školy v Trnave zo dňa 23.03.2013 súd
zistil, že maloletý K. je správne zaradený a bude úspešný žiak.

28. Listom zo dňa 16.04.2013 Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Trnave, zhodnotilo
adaptačný proces maloletého K. na špeciálnej základnej škole ako úspešný, na prostredie školy a
kolektív sa maloletý adaptoval bez výraznejších problémov a v relatívne krátkom čase, zažíva pocit
úspechu a sociálnej začlenenosti, ktoré mu chýbali pri vzdelávaní v základnej škole.

29. Z porady pracovníkov odborného tímu CPPR konanej dňa 03.05.2013 súd zistil, že riaditeľka
žalovaného informovala pracovníkov o návšteve pána M. R. a jeho otca, ktorí vyjadrili nespokojnosť
so starostlivosťou žalobcu o zverené deti, pričom na žalobcu a jeho manžela sa rozhodli podať trestné
oznámenie. Po porade tímu bol zvolený postup dočasného odobratia detí od žalobcu, oboznámenie
žalobcu so situáciou, preverenia situácie v rodine, preverenie informácii v škole, u lekárky, u susedov
a vyhodnotenie situácie.

30. Zo záznamu zo stretnutia žalovaného na jednej strane a M. R. K. D. R. na strane druhej súd zistil, že
pán M. R. uviedol, že od septembra 2011 pozoroval nedostatočnú starostlivosť o deti zverené žalobcovi,
dochádzalo k fyzickým a psychický nátlakom na zverené deti zo strany žalobcu. Maloletej G. bol zo
strany žalobcu odobratý mobilný telefón, zakázaný internet, nemala možnosť vybrať si oblečenie, nikam
ju osamote žalobca nepúšťal. Maloletý K. bol často fyzicky trestaný. Pán M. R.Ý. tiež uviedol, že nie je
vyhovujúca ani bytová situácia žalobcu, nakoľko od 24.04.2013 sa do domácnosti žalobcu nasťahovala



jeho manželka D. s ich dcérou (19 mesačnou). Z pohľadu pána M. R.O. je motívom starostlivosti žalobcu
o zverené deti iba finančný prospech.

31. Zo záznamu zo stretnutia s maloletou G. G. konanom dňa 05.06.2013 (potom čo boli zverené deti
odobraté z rodiny žalobcu) a vyhotovenom dňa 06.06.2013 súd zistil, že žalovaný vykonal šetrenie za
účelom preverenia skutočností, ktoré sa dozvedel od zaťa žalobcu. Maloletá G. uviedla, že vreckové
od žalobcu nedostávali (aj keď to na papieri podpísali), pričom žalobca jej uviedol, vreckové im dáva
napr. prostredníctvom sladkostí a vecí, ktoré im kupuje. Maloletý K. zvykne byť pokrikovaný (poprípade
dostane po zadku alebo pohlávky) pri učení a pod. Maloletá G. tiež uviedla, že žalobca preferuje vlastnú
dcéru pred G., nemá nikde súkromie, žalobca jej pozerá do všetkých vecí, do mobilu, do denníka a pod.
Súčasne uviedla, aby žalovaný o daných skutočnostiach žalobcu neinformoval, stretnutia so žalobcom
sa pravdepodobne obáva. Záverom psychologička žalovaného Q. R. zhrnula, že v záujme detí a ich
budúcnosti nie je ďalej vhodné, aby boli v starostlivosti žalobcu.

32. Z listiny označenej ako „Prerokovanie - Dohody o skončení pracovného pomeru, Výpoveď daná
zamestnávateľom - G.. K. Š.Á.", zo dňa 10.06.2012, súd zistil, že so zástupcami odborov ZO SLOVES
bola prerokovaná dohoda o skončení pracovného pomeru v prípade nesúhlasu žalobcu s dohodou bude
jej daná výpoveď zo strany zamestnávateľa. Za organizáciu je podpísaná riaditeľka žalovaného R. G.
K. Q. R.Č., za ZO SLOVES je podpísaná L. F., L. L., K. Q. R..

33. Listom zo dňa 10.06.2013 žalobca napomenul žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny a
upozornil tohto na možnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) Zákonníka práce. Žalovaný
ako dôvod napomenutia uviedol porušenie bodu 2 a bodu 13 pracovnej náplne a súčasne vyzval
žalobcu, aby svojim konaním a prístupom predchádzal situáciám traumatizujúcim dieťa. Porušenia
pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil konaním, ktoré je v rozpore s pozíciou profesionálneho rodiča
v Detskom domove. Uvedenému predchádzala situácia, kedy do odovzdaného individuálneho plánu za
obdobie január 2013 až jún 2013, ktorý je žalovaný povinný o maloletom K. predkladať žalovanému.
Overením predmetných skutkov a faktov, resp. správou - Vyjadrenie k adaptačnému procesu dieťaťa
v prostredí ŠZŠ od Centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa 16.04.2013, dospel žalovaný
k skutočnosti, že žalobca údaje a informácie podal v správe nepravdivo a nezakladajúc sa na realite.
V uvedenej správe žalobca uvádzal informácie o maloletom K., že tento si nevie zvyknúť na novú
školu, nevie sa začleniť do nového kolektívu, odmieta písať domáce úlohy, je málo zaťažený na
hodinách vyučovania, demotivovaný a prestup bol nešťastným krokom, všetko v rozpore so správou
Centra špeciálno-predagogického poradenstva zo dňa 16.04.2013, ktoré poukazuje na dobrú adaptáciu
maloletého K. N. K., nevyskytli sa žiadne problémy, ani komplikácie, ktoré by bolo treba riešiť, vyhovuje
mu menší kolektív, je mu poskytovaná individuálna starostlivosť a pozornosť, zažíva pocit úspechu a
sociálnej začlenenosti, ktoré mu chýbali pri vzdelávaní v základnej škole, kde bol sociálne izolovaný,
adaptačný proces bol vyhodnotený ako úspešný. Na tieto skutočnosti bol žalovaný už v minulosti
písomne i ústne upozornený, avšak aj napriek správam od psychológov, pedagógov základnej školy a
pracovníkov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, žalovaný tieto odporúčania nebral do úvahy ani po
upozornení riaditeľky žalovaného ako priamej nadriadenej žalobcu a opakovane žalovaný nadradil svoje
vlastné záujmy nad záujem dieťaťa.

34. Listom zo dňa 10.06.2013 žalobca napomenul žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny a
upozornil tohto na možnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) Zákonníka práce. Žalovaný ako
dôvod napomenutia uviedol porušenie bodu 2, bodu 6 a bodu 13 pracovnej náplne a súčasne vyzval
žalobcu, aby svojim konaním a prístupom predchádzal situáciám traumatizujúcim dieťa. Uvedenému
predchádzali zistenia žalovaného o nevyhovujúcich bytových podmienkach žalobcu, o tom, že zverené
deti nedostávajú vreckové, ktoré im patrí, zverené deti nie sú vychovávané rovnocenne ako deti, ktoré
nie sú zverené do starostlivosti žalobcu, je porušované súkromie zverených detí - sledovaním správ,
denníkov, súkromnej korešpondencie, nie sú zabezpečované základné potreby dieťaťa v súvislosti so
zabezpečením výdavkov na stravovanie, ošatenie, obuv, na zabezpečenie vecí a ostatných služieb
osobnej potreby dieťaťa, všetko v nadväznosti na úradný záznam zo dňa 31.05.2013, záznam zo dňa
06.06.2013, ktorý obsahuje odporúčané, že nie je v záujme detí a ich budúcnosti, aby boli naďalej v
starostlivosti žalobcu.

35. Z návrhu dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že žalovaný ponúkol žalobcovi skončenie
pracovného pomeru dohodou ku dňu 10.06.2013, pričom zamestnávateľ je povinný zamestnancovi



v najbližšom výplatnom termíne vysporiadať všetky mzdové nároky odpracované obdobie, vrátane
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

36. Žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi ako zamestnancovi dňa 10.06.2013 výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a to na základe opakovaného porušenia
pracovnej disciplíny vyplývajúcej z pracovnej náplne žalobcu v posledných šiestich mesiacoch,
na ktoré porušenie pracovnej disciplíny bol žalobca upozornený napomenutím zo dňa 19.12.2012
a napomenutiami zo dňa 10.06.2013. Pracovný pomer žalobcu skončí uplynutím dvojmesačnej
výpovednej doby dňa 31.08.2018.

37. Zo zápisu zo stretnutia zo dňa 10.06.2013, súd zistil, že dňa 10.06.2013 o 9:30 hod. sa v kancelárii
riaditeľky žalovaného uskutočnilo stretnutie so žalobcom, riaditeľkou žalovaného a koordinátorom
Centra podpory profesionálnych rodín L. F.. Žalobca si vypočul oznámenie o porušení pracovnej
disciplíny, preštudoval si predložené dokumenty, vlastnoručne ich podpísal a prevzal z každého po
jednom vyhotovení, s tým, že s napomenutím nesúhlasí. Vzhľadom k tomu, že žalobca nedokázal
vysvetliť nastolené otázky relevantným spôsobom k predmetným upozorneniam, bola žalobcovi
ponúknutá a predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobca po prečítaní odmietol.
Následne bola žalobcovi predložená výpoveď z pracovného pomeru spolu s uvedením dôvodov
skončenia pracovného pomeru, ktoré vyplývali z upozornení zamestnávateľa a bol mu daný priestor
na vyjadrenie sa. Žalobca odmietol prevziať predmetný dokument s tým, že s dôvodmi skončenia
pracovného pomeru nesúhlasí a žalovaný mu má doručiť výpoveď prostredníctvom pošty, postavil sa
a odišiel. Následne žalobca pod oknami kancelárie začal vykrikovať skutočnosti ohľadne výpovede
hlasným a vulgárnym spôsobom.

38. Žalovaný vzhľadom na ukončenie pracovného pomeru so žalovaným, preradil listom žalobcu odo dňa
12.07.2013 do 31.08.2013 na inú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii žalobcu a to na prácu vychovávateľa
v Modre - Harmónia.

39. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície, ČVS:
ORP-929/1-OVK-TT-2013 Kd zo dňa 04.07.2013, bolo odmietnuté trestné oznámenie M. R., v ktorom
uvádza, že má podozrenie, že rodičia jeho manželky D. R. a to K. Š. K. M. Š., psychicky a fyzicky
týrajú deti, ktoré majú zverené do svojej starostlivosti ako profesionálni rodičia, nakoľko nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Trestné oznámenie
bolo podané dňa 31.05.2013.

40. Listom zo dňa 29.08.2013 žalobca podal na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, sťažnosť
voči konaniu riaditeľky žalovaného, ktorá dala žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru za hrubé
porušenie pracovnej disciplíny. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny listom zo dňa 17.04.2014
oznámil žalobcovi, že podanie žalobcu nie je možné hodnotiť ako sťažnosť v zmysle zákona č. 289/2012
Z.z., súčasne ponúkol žalobcovi možnosť stretnúť sa v rámci mediácie. Záznam o riešení sporu
mediáciou zo dňa 05.08.2014 žalobca popísať odmietol.

41. Žalobca listom zo dňa 30.10.2013 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

42. Žalobca vypracoval o zverenom maloletom dieťati G. G. sociálne správy zo dňa 30.11.2012, zo
dňa 31.12.2012, zo dňa 31.01.2013, zo dňa 28.02.2013, zo dňa 31.03.2013 a zo dňa 30.04.20013.
V poslednej správe žalobca poukázal na nevhodný vzťah, ktorý maloleté udržiava s problémovým
24-ročným chlapom z ich dediny, bola objednaná ku gynekológovi a gastroenterológovi, žalobca tento
vzťah nepodporuje, maloletá vzťah ukončiť odmieta, bol jej uložený zákaz stretávania sa s uvedeným
chlapcom).

43. Žalobca vypracoval o zverenom maloletom dieťati K. G. sociálne správy zo dňa 30.11.2012, zo dňa
31.12.2012, zo dňa 31.01.2013, zo dňa 28.02.2013, zo dňa 31.03.2013 a zo dňa 30.04.20013.V správe
zo dňa 30.11.2012 žalobca hodnotí školské výsledky maloletého K. ako slabšie. Učiteľka navrhla jeho
integráciu s čím žalobca súhlasil v nadväznosti na skutočnosť ktorú po upovedomení žalovaným, žalobca
absolvoval s maloletým K. psychologické vyšetrenie. Na základe uvedeného vyšetrenia sa má maloletý
vzdelávať podľa variantu A špeciálnych škôl. Žalobca trvá na to, aby maloletý K. ostal na základnej škole
z dôvodu, že tento je o.i. naviazaný na kolektív žiakov ešte z materskej školy, cestovanie do Trnavy



ho bude fyzicky veľmi vyčerpávať, je celiatik a preto musí do školy do Trnavy nosiť jedlo v obedári,
spojená škola je veľmi ďaleko od autobusovej stanice. Žalobca nevidí dôvod na preradenie maloletého
do špeciálnej školy, nakoľko riaditeľ základnej školy je povinný integrovať žiaka z jeho obvodu, ak má
žiak variant A. Navyše podľa žalobcu si maloletý nechce zvykať na nových spolužiakov. Zo správy
datovanej dňa 31.12.2012 vyplýva, že maloletý K. po tom, čo sa dozvedel, že musí odísť do inej školy,
z toho ochorel, nevedel sa s touto skutočnosťou vyrovnať. Preradenie maloletého do špeciálnej školy
žalobca hodnotí ako unáhlený a nešťastný krok, navyše nedostal žiadnu šancu byť integrovaný, nie je to
v záujme dieťaťa a v budúcnosti sa to prejaví na jeho negatívnom správaní. Žalobca súčasne vyslovil, že
hrozí, že maloletý bude premiestnený späť do Detského domova vzhľadom na organizačnú neúnosnosť
situácie. Maloletý sa z veselého chlapca zmenil na úzkostné dieťa, ktorému sa vrátili tiky z minulosti. Zo
správy datovanej dňa 31.01.2013 vyplýva, že maloletý K. po tom, čo nastúpil do špeciálnej školy sa jeho
výsledky a správanie v škole zhoršili, má výraznú nechuť k učeniu, učivu v špeciálnej škole nerozumie,
uvoľnenejší režim vyučovania mu nevyhovuje, nechce sa mu doma učiť, má pocit, že nemusí nič robiť, od
svojich spolužiakov odzerá negatívne správanie. Zmena školského prostredia mu z hľadiska správania
neprospela. Preradenie maloletého do špeciálnej školy nepomohlo, práve naopak, správaním sa vrátil tri
roky dozadu, čo bolo ovplyvnené i neúmernou záťažou z každodenného cestovania. Žalobca opätovne
poukázal na absolútnu disharmóniu rodiny žalobcu spôsobenú umiestnením maloletého do špeciálnej
školy v Trnave, z dôvodu ktorého podnikol kroky smerujúce k zmene formy náhradnej starostlivosti z
profesionálnej na pestúnsku. Zo správy datovanej dňa 28.02.2013 vyplýva, že maloletý K. ani vo februári
nie je plne aklimatizovaný na nové školské prostredie. Zo správy zo dňa 31.03.2013 súd zistil, že maloletý
K. si postupne zvyká na nové školské prostredie, dosahuje veľmi dobré školské výsledky, avšak začal
používať neslušné výrazy a opakuje správanie takýchto detí aj doma, no agresívne sa doma neprejavuje,
čo je správanie jasne kopírované zo školského prostredia. Zo správy zo dňa 30.04.2013 súd zistil, že
v tomto mesiaci maloletý K. dosahoval v škole veľmi dobré výsledky, cíti sa veľmi úspešný, keď sa mu
podarí prečítať čokoľvek mimo čítanky, úspešný je aj v písaní, učí sa rád.

44. Z výpisu klasifikácie prospechu, správania a dochádzky maloletej G. na Odbornom učilišti
internátnom v Trnave súd zistil, že jej prospech za prvý polrok školského roku 2012/2013 je v slovenskom
jazyku, telesnej výchove a odbornom výcviku výborný a v predmete občianskej náuky, matematiky,
technológie a potravín a výživy hodnotený ako chválitebný.

45. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti občana/uchádzača o zamestnanie súd zistil, že
žalobca bol práceneschopný od 26.11.2013 do 29.11.2013.

46. Podľa bodu 2.2 a 2.3 internej normy č. IN-041/2012 Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
metodického pokynu č. 4-9/2012 zo dňa 15.08.2012, účinného odo dňa 01.09.2012 vyplýva, že
profesionálny rodič informuje vopred dohodnutou formou v pravidelných intervaloch o zmenách
prostredia,, v ktorom dieťa žije, o zmenách v zložení členov domácnosti, o zmenených vzťahoch v rodine.
Odborný tím vyžaduje od profesionálneho rodiča predkladanie podkladov na vyhodnocovanie plánu
výchovnej práce s dieťaťom a individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa vo vopred stanovených
intervaloch. Profesionálny rodič dôsledne vedie potrebnú dokumentáciu o dieťati a predkladá ju v
dohodnutých intervaloch.

47. E-mailom zo dňa 21.01.2013 žalovaný informoval žalobcu o internej norme č. IN-041/2012 a túto
v prílohe e-mailu žalobcovi poskytol. Súčasne vyzval žalobcu na podpísanie oboznámenia sa s touto
smernicou na porade konanej dňa 29.01.2013.

48. Z výpovede R. G. súd zistil, že táto je riaditeľkou žalovaného. Na otázku žalobcu, prečo žalovaný
čakal s prvým napomenutím takmer dva týždne, táto uviedla, že sa preverovala a prešetrovala situácia,
riešila sa aj sťažnosť základnej školy a obce Križovany a to na základe záznamu spomínanej reportáže.
Žalovaný medializoval prípad zo svoje strany pohľadu a uviedol tam vec kde otec maloletého K. trieskal
o stenu. Táto skutočnosť spôsobila ujmu žalovanému a maloletému K. už aj tým, že prišla sťažnosť zo
strany starostky obce a riaditeľa základnej školy. Deťom mohla byť spôsobená ujma tým, že tam bol štáb
a nakrúcali to. Aj napriek tomu, že názov žalovaného či priezvisko maloletého K. v reportáži spomenuté
neboli, nič to nemení na tom, že žalobca porušil pracovnú disciplínu v tom, že išlo o informácie o ktorých
sa žalobca dozvedel počas pracovného pomeru a tieto použil v televízii a keby nepracoval u žalovaného,
tieto informácie by nemal. Na otázku žalovaného, prečo žalovaný čakal s druhými napomenutiami
takmer dva mesiace, zástupca žalovaného uviedol, že informácie boli zo strany žalobcu zaslané až



v marci a čo sa týka správ mesačných hodnotení na deti november 2012, december 2012, január
2013, február 2013, marec 2013, tieto žalobca odovzdal žalovaného na opakovanú výzvu pri šetrení
domácnosti dňa 15.04.2013. Navyše sa situácia preverovala aj v škole a čakalo sa na posudok zo
psychologickej poradne. Žalobca do individuálneho plánu od januára až júna 2013 písal skutočnosti,
ktoré nekorešpondovali s vyjadreniami školy a ktoré šetreniami zisťoval žalovaný. Profesionálny rodič,
akým bol aj žalobca, by mal zaznamenávať všetky dôležité a pravdivé informácie o dieťati, vo forme
vlastných poznatkov, poznatkov zo školy alebo od lekára. Komunikácia so žalobcom bola veľmi zložitá,
veci si vykladal po svojom a bol presvedčený iba o svojej pravde, napríklad vtedy, keď žalobca uvádzal,
že mal vybavenú integráciu pre maloletého K. v troch základných školách, pri konkrétnych návštevách a
komunikácii so školami sa však zistilo, že nikto mu nič neprisľúbil. Aj napriek (nie písomným) prosbám,
školy zaslali žalovanému zamietavé stanovisko, čo si žalobca interpretuje tak, že žalovaný nemal záujem
integrovať maloletého K. do normálnej základnej školy. Integráciu maloletého K. mohol vybaviť len
žalovaný ako jeho zákonný zástupca. Žalobca mal po napomenutí zo dňa 10.06.2013 dostatok času na
vyjadrenie sa k napomenutiu, aj sa vyjadril svojim nesúhlasom.

49. Z výpovede svedka Q. T. súd zistil, že táto je hlavnou psychologičkou u žalovaného. Svedok uviedol,
že o možnosti preradenia maloletého K. do špeciálnej školy sa hovorilo už pri zápise do školy, kedy bol
žalobca upozornený, že maloletý K. nespĺňa požiadavky, zastal vo vývine a bude mať problém. V októbri
2012 svedok na poslednej návšteve u žalobcu na základe dlhodobých problémoch tomuto uviedol, že
možno počítať s touto alternatívou, ale musí o tom rozhodnúť odborný tím. Svedok chodil pravidelne
na návštevy k žalobcovi, pričom všetko je uvedené v záznamoch. Čo sa týka vreckového, maloletá
G., keď bola strašia, tak sa preriekla, že ho nedostáva ako deti v detskom domove, ale že jej za ne
kupuje žalobca sladkosti. Žalobca často kontroloval maloletej G. telefón a SMS-ky. O problémoch bola od
začiatku informovaná aj riaditeľka žalovaného. Svedok vyslovil, že maloletému K. bola vzhľadom na jeho
emocionálnu vyspelosť reportážou spôsobená ujma. Ku koncu výkonu práce svedka vzťahujúcemu sa k
starostlivosti žalobcu o zverené deti, boli podmienky pre maloleté deti G. v rodine žalobcu nevyhovujúce,
lebo tam bývala biologická dcéra žalobcu spolu s dieťaťom a bolo ich tam veľa. Žalobca zvykol o
problémoch s deťmi informovať žalovaného, avšak komunikácia so žalobcom bola náročná. Čo sa týka
integrácie maloletého K. do špeciálnej školy, žalobca toto odmietal s tým, že tam chodia deti z iných
detských domovov alebo Rómovia.

50. Z výpovede svedka L. F. súd zistil, že táto je sociálnou pracovníčkou u žalovaného. Svedok uviedol,
že do rodiny žalobcu chodil spolu so psychologičkou, keď sa začalo riešiť premiestnenie maloletého K.
do špeciálnej školy. Navštevovali školy, chodili na šetrenia k žalobcovi. Základná škola v Majcichove i
základná škola vo Vlčkovciach odmietli maloletého K. integrovať. Komunikácia prebehla i s riaditeľom
základnej školy v Križovanoch nad Dudváhom, pričom odpoveď bola zamietavá. Zo správy o adaptácii
maloletého K. vyplynulo, že maloletý K. sa vhodne integroval, našiel si kamarátov a že má lepšie
výsledky. Situácia sa vyhrotila, keď začali problémy s maloletou G. a v tom období sa zistilo, že tam boli
nevhodné výchovné metódy, najmä neskôr keď tam začala bývať dcéra žalobcu. Svedok taktiež zistil,
že maloletá G. nedostávala vreckové a nepodieľala sa na nakupovaní oblečenia. Svedok potvrdil, že
v daný deň bol pri odoberaní detí z rodiny žalobcu, na ktorom sa dohodli s odborným tímom, v ktorom
bola kolegyňa psychologička R. (predtým R.), pričom deti sa tešili že idú do detského domova. Dňa
10.06.2013 bol svedok prítomný pritom ako sa dávalo žalobcovi napomenutie, preberalo sa upozornenie,
následne návrh na Dohodu o výpovedi a potom keď to žalobca neprijal a vrátil sa do kancelárie, tak
bol prítomný pri dávaní výpovede žalobcovi. Žalobca mal dostatok času aj priestoru vyjadriť sa ku
všetkému. Pred uvedeným dňom svedok preberal danú situáciu spolu so psychologičkou a riaditeľkou
žalovaného, avšak priebežne sa situácia prerokovávala s p. R. a p. G.. Svedok participoval aj za odbory
v rámci ktorých si prešli dňa 10.06.2013 spolu s predsedníčkou p. R. upozornenia, dohodu i výpoveď.
Skutkový stav dôvodov výpovede bol vymedzený v rámci upozornení. Svedok ďalej uviedol, že správy
o maloletých deťoch neboli zo strany žalobcu podávané načas, pretože pri návšteve nám prvý krát dal
žalobca správy od novembra 2012 do apríla 2013 až v apríli 2013. Na odovzdvanie správ načas bol
žalobca upozorňovaný telefonicky, e-mailom a toto vyplýva i z pracovnej náplne žalobcu. Skutočnosť,
že žalobca uvádzal odlišné zistenia v správach od skutočného stavu, svedok spozoroval v čase keď
bol maloletý K. umiestnený v špeciálnej škole a boli tam iné informácie ktoré uvádzala škola a žalobca.
Komunikácia so žalobcom bola obtiažna, pretože detský domov mal nejaké informácie od žalobcu, ktoré
keď si svedok overoval boli opačné, čo sa stalo niekoľkokrát. Svedok potvrdil, že deti boli ovplyvňované
zo strany žalobcu, čo sa prejavilo pri niekoľkých výpovediach maloletej G., ktorá žalovaného stále
ubezpečovala, aby nič nehovoril žalobcovi. Maloleté deti po odobratí nehovorili, že by sa chceli vrátiť



k žalobcovi. Skutočnosť, že žalobca prezerá denník maloletej G. sa potvrdila tým, že žalobca priniesol
svedkovi kópiu denníka.

51. Z výpovede svedka Ľ. Z. súd zistil, že tento je riaditeľom základnej školy v Majcichove. Maloletý K.
nebol však do tejto školy umiestnený, nakoľko dieťa nebolo v školskom obvode uvedenej školy. Žiadosť
o umiestnenie maloletého K. do školy posudzovala zástupkyňa riaditeľa školy spolu s metodickým
združením základnej školy, výsledkom ktorého bolo, že uvedené nebude na prospech dieťaťa. Povinnosť
integrovať maloleté deti v základnej škole sa vzťahuje len na maloleté deti z príslušného obvodu, na
základe žiadosti zákonného zástupcu. Dieťa z iného obvodu by bolo integrované vtedy, ak by zákonný
zástupca podpísal informovaný súhlas o následkoch zápisu takého dieťaťa do školy.

52. Z výpovede svedka D. R. súd zistil, že táto je dcérou žalobcu a manželkou M. R.. Svedok uviedol, že
po príchode G. s K. bol vzťah veľmi dobrý v rámci rodiny, brali sme ich ako vlastných súrodencov. Cítili
sa u nás dobre aj vzhľadom k tomu, že K. začal hovoriť jej rodičom mama a tato. Bohužiaľ ku koncu sa
potom G. začala meniť kvôli priateľovi N. D. kvôli ktorému boli aj tie konflikty. Svedok má vedomosť o tom,
že mal. K. mal byť preradený do špeciálnej školy. K. bol šikovný troška mu to trvalo kým sa zaradil do
prvého ročníka v pôvodnej základnej škole. Ale keďže bol so spolužiakmi s ktorými chodil do škôlky tak
mu tam bolo dobre. Dokonca si sám vyžadoval, aby mu mama predpisovala do cvičného zošita, do školy
sa tešil a nemal tam žiadne problémy. Po preradení do špeciálnej školy sa jeho správanie zhoršilo, začal
nadávať, boli tam s ním deti, ktoré slintali a začal napodobňovať ich správanie a prestal mať motiváciu
chcieť sa učiť. Boli tam problémy aj s tým, že maloletý K. chodil do školy v roztrhaných nohaviciach.
Nechceli mu v škole zohrievať obed alebo mu ho zohriali priamo v obedári. Viem, že žalobca riešil aj to,
že mu odmietli dať príbor aby sa mohol riadne najesť. Neraz bola svedkom toho, keď žalobca odovzdával
vreckové G.. G. povedala mame čo si za to vreckové kúpila a zasa mama povedala čo kúpila K. pretože
bol malý. Takto to bolo aj pri ostatných veciach. Svedok nemá vedomosť o tom, že by G. nedostávala
vreckové. G. mala taký osobitný spôsob komunikácie vždy keď riešila nejakú situáciu napísala to do
svojho denníka a dala to prečítať mame. Svedok býval v domácnosti žalobcu do roku 2011 a potom od
júna 2013, keď žalobca dostal výpoveď, pričom v čase nezhôd medzi manželom a svedkom, svedok
býval u svojich starých rodičov. Svedok uviedol, že žalobca sa staral o zverené deti ako o svoje deti a nič
nezanedbal, so žalovaným komunikoval. Práve žalovaný nespravil všetko preto, aby mohol byť maloletý
K. integrovaný. Čo sa týka reportáže, svedok má za to, že uvedené nikomu neuškodilo, na zverejnenie
sa ich nikto nikdy nepýtal. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že tento pracoval ako profesionálny rodič.

53. Z výpovede svedka G. L. súd zistil, že táto bola od septembra 2012 do marca 2013 psychologičkou
u žalovaného. V danom období sa so žalobcom a deťmi stretla možno 10x. Svedok sa podieľal na
spolupráci s centrom a školu a na základe tohto bol maloletý K. odporúčaný do centra, ktoré vyhodnotilo,
že vzhľadom na jeho správanie a výkon toto nespadá pod základnú školu. S centrom sa dohodol termín a
spoločne sme tam šli. Obsah komunikácie so žalobcom bol viac menej informačný, stále sme dodržiavali
postup a svedok nikdy nerozhodoval sám s kolegyňou, ale bolo to na podnet školy, ktorá odporučila
preverenia schopností maloletého K. a teda táto žiadosť sa išli osobne konzultovať. Po konzultácii s
riaditeľom a triednou učiteľkou a so žalobcom sa dohodol postup umiestnenia maloletého K. do školy. V
tomto štádiu so strany žalobcu nebolo badať žiadne negatívne stanovisko. Zvažovali sme túto alternatívu
či základná škola alebo škola špeciálna. Osobne prechádzali situáciu v škole v Križovanoch aké majú
oni podmienky a toto stretnutie bolo i so žalobcom. Keď došla správa z centra tak sa riešila integrácia
troch základných škôl, ktoré žalobca navrhol. Školy však zaujali negatívne stanovisko. Čo sa týka
maloletého K., svedok nič negatívne po preradení maloletého K. do špeciálnej školy nezachytil. Na
základe vyšetrenia centra a jeho hodnotenia bol maloletý K. zaradený do variantu A, ktorý znamená
mentálnu retardáciu, pri ktorom je dieťa integrovateľné do základnej školy. Špeciálna škola bola v
tom čase pre maloletého K. vhodnejšia, keďže už bol začiatok školského roka. Svedok uviedol, že zo
základnej školy Križovany nad Dudváhom boli hlásené problémy triednou učiteľkou, avšak v špeciálnej
škole takéto problémy svedok nepostrehol. Komunikácia so žalobcom bola v úvode profesionálna v
rámci medzí, ale potom začala byť chaotická, najmä vo vzťahu k základnej škole.

54. Z výpovede svedka Q. R. súd zistil, že od apríla 2013 je táto zamestnancom žalovaného na pozícii
psychologičky. Raz mesačne chodievali na návštevy k žalobcovi, štandardne sa rozprávali s deťmi, aj so
žalobcom, čo bolo minulý mesiac, prípadne nejaké problémy, aké opatrenia prijať a podobne. Čo sa týka
G. G., u tejto svedka prekvapila skutočnosť, že G. si nemohla vzhľadom na svoj vek (stredoškoláčka)
kupovať napr. rifle, nedostávala vreckové (o ktorom sa vyjadril tiež žalobca, že im namiesto toho



kupoval sladkosti a čo potrebujú), čo museli riešiť spolu s odborným tímom, kde sa dozvedeli závažné
skutočnosti uvedené pánom R.. Všetky tieto skutočnosti sú popísané v záznamoch. Pán R. oznámil
žalovanému o tom, že deti nedostávajú vreckové, o fyzických útokoch, o násilí, o nepriaznivom prostredí
pre výchovu detí. U žalobcu bývala aj biologická dcéra, čím sa zmenili bytové podmienky. Tieto fakty
prinútili žalovaného k tomu, aby deti dočasne odobrali naspäť do domova za účelom preverenia týchto
skutočností, či sú pravdivé alebo nie. Potom sa urobil plán, ako deti vziať, aby neboli traumatizované.
V deň odoberania detí u žalobcu bola prítomná i pani F., vtedajšia sociálna pracovníčka žalovaného,
ktoré žalobcovi vysvetlili dôvod odobratia detí. Podľa názoru svedka, pre deti to nebola nejaké rana,
zobrali sa a išli. Neskôr, keď sa svedok rozprával s G., zistil, že s rešpektom sa pýtala na žalobcu, aby
sa tento o rozhovoroch medzi žalovaným a G. nedozvedel. Žalobca sledoval G. jej osobný denník, ako
i túto porovnával s jeho biologickou dcérou, chcel mať nad ňou kontrolu. Na základe rozprávanie sa
s deťmi, si svedok myslí, že žalobca nepodával v rámci správ a rozhovoroch žalovanému pravdivé a
relevantné informácie. Deti keď dostali vreckové, tak to podpísali, ale reálne ich nedostali. Komunikácia
so žalobcom bola ťažká, žalovaný často narážal na možnú neochotu, resp. čo sa ako nedá, potom
sa ťažko pracovalo, keď sa žalobcovi dávali odporúčania. Žalobca nemal k deťom vhodný prístup. Pri
ukončení pracovného pomeru so žalobcom, svedok nebol prítomný.

55. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom
a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len „Zákonník práce"), právny úkon, na ktorý neudelil
predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas
zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov,
alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

56. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou,
výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

57. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

58. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť.

59. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol
okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich
mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

60. Podľa ustanovenia § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď
pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť
mu vyjadriť sa k nemu.

61. Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

62. Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť.



63. Podľa ustanovenia § 81 písm. a), c) a f) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je
aj predstavený podľa osobitného predpisu, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa
na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,
o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať
iným osobám.

64. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci
za preukázané, že žalobca ako zamestnanec pracoval u žalovaného ako zamestnávateľa na základe
pracovnej zmluvy č. 2/2010 zo dňa 16.04.2010 na pozícii „profesionálneho rodiča" s miestom výkonu
práce Križovany nad Dudváhom č. 251, na dobu určitú do 30.06.2011, s dohodnutým druhom práce
vykonávanie profesionálnej výchovy maloletých detí v rodine žalobcu. Na základe dodatku č. 3 zo
dňa 15.06.2011 sa pracovný pomer žalobcu upravil na dobu neurčitú. Táto skutočnosť medzi stranami
sporná nebola. Spornou bola skutočnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi
ako zamestnancovi žalovaného zo dňa 10.06.2013, ktorému predchádzali tri napomenutia na porušenie
pracovnej disciplíny a to zo dňa 19.12.2012 a dve zo dňa 10.06.2012. V prvom rade súd uvádza, že
žalobca podal na súd žalobu o neplatnosť výpovede v lehote na podanie žaloby uvedenej v ustanovení
§ 77 Zákonníka práce, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

65. V druhom rade súd uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre použitie výpovedného dôvodu
podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce je prerokovanie skončenia pracovného
pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákonníka práce a ak bol
zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne
upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a súčasne upozornený na možnosť výpovede. Tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne.

66. Zamestnanec, ktorý neplní svoje pracovné povinnosti, porušuje pracovnú disciplínu. Na rozdiel
od neuspokojivého plnenia pracovných úloh, takýto zamestnanec podáva riadne pracovné výkony, no
porušil aspoň jednu pracovnú povinnosť. Ide o povinnosť, s ktorou bol zamestnanec preukázateľne
oboznámený v pracovnej zmluve, interných predpisoch zamestnávateľa, alebo mu taká povinnosť
vyplýva priamo zo Zákonníka práce alebo osobitného zákona vzťahujúceho sa na výkon jeho
práce a bol s ňou oboznámený zamestnávateľom. Porušenie pracovnej disciplíny je zavineným
konaním zamestnanca (aj z nedbanlivosti), pričom preukázanie zavinenia je dôkazným bremenom
zamestnávateľa.

67. Porušenie pracovnej disciplíny musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce rozlišuje
medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny (podmienka výpovede) a závažným porušením
pracovnej disciplíny (podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru). Napriek veľkému
významu stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny pre samotný výber spôsobu skončenia
pracovného pomeru a taktiež pre posudzovanie platnosti rôznych spôsobov skončenia pracovného
pomeru, absentuje presnejšia špecifikácia pravidiel pri určovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny v Zákonníku práce. V uvedenom prípade je preto úlohou súdu, aby z vykonaného dokazovania
skúmal všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny, pričom prihliadne na osobu zamestnanca,
na funkciu, ktorú zastáva, na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, na dobu
porušovania pracovnej povinnosti, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru
zavinenia zamestnanca, ako aj na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky
porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 21 Cdo 1252/2002).

68. Pre prípad menej závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce nevyžaduje, aby
zamestnávateľ určoval zamestnancovi v prípade konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny lehotu na
nápravu, resp. aby dával zamestnancovi šancu na napravenie daného porušenia disciplíny. Zákonník
práce však vyžaduje pre platnosť výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce
(pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny), aby v predchádzajúcich 6 mesiacoch už bol
zamestnanec v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na to, že pre takéto porušenie
môže zamestnávateľ pristúpiť k jednostrannému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. De facto
zamestnávateľ je oprávnený pristúpiť k výpovednému dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce za predpokladu, že zamestnanec v priebehu 6 mesiacov dvakrát poruší pracovnú disciplínu,



pričom toto porušenie sa nemusí týkať tej istej povinnosti zamestnanca ani nemusí medzi dvoma
porušeniami pracovnej disciplíny existovať súvislosť.

69. Pre uvedený výpovedný dôvod je nevyhnutnou podmienkou, aby zamestnanec preukázateľne
nesplnil nejakú svoju pracovnú povinnosť, čím porušil pracovnú disciplínu, aby zamestnávateľ písomne
upozornil zamestnanca na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej
disciplíny, a to počas posledných 6 mesiacoch pred novým porušením pracovnej disciplíny a podaním
výpovede.

70. V tejto súvislosti súd zistil, že žalovaný napomenul žalovaného listom zo dňa 19.12.2012 na
porušenie pracovnej disciplíny (prvé napomenutie), ktoré odôvodnil tým, že žalobca porušil bod 12 a
13 pracovnej náplne. Žalovaný súčasne žalobcu upozornil na možnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) Zákonníka práce. Na základe vykonaného dokazovania
súd ustálil, že žalobca skutočne porušil pracovnú disciplínu tým, že porušil mlčanlivosť vo veciach
služobného charakteru, keď poskytol informácie o klientovi žalovaného (maloletom K.) a o sebe,
svojom pracovnom pomere a vzájomných súvislostiach autorovi príspevku a to aj napriek tomu, že
v spomínanej reportáži či novinovom príspevku na webe nie je vyslovene uvedené meno klienta
žalovaného, či zobrazená jeho podobizeň (tvár), avšak je uvedené celé meno a priezvisko žalobcu
ako i celé meno a priezvisko riaditeľa základnej školy (v novinovom príspevku). Pre dané porušenie
pracovnej disciplíny je irelevantné či (ne)boli verejne uverejnené akékoľvek informácie smerom navonok
k širokému spektru prijímateľov správ, podstatné je to, že žalobca vôbec akékoľvek informácie o veciach
služobného charakteru poskytol inej osobe (autorovi príspevku N. T.), pod ktoré možno nepochybne
zahrnúť nesúhlas žalobcu s umiestnením maloletého K. do špeciálnej školy v nadväznosti na neochotu
základnej školy integrovať maloletého K.. Všetky tieto informácie pritom vyplývajú z pracovného pomeru
žalobcu. Súd sa stotožnil aj s porušením bodu 13 pracovnej náplne žalobcu v tom, že žalobca
neinformoval žalovaného bezodkladne o všetkých mimoriadnych udalostiach o dieťati a to v tom, že
o maloletom K. a o jeho (ne)zaradení do (akejkoľvek) školy bude vyhotovená reportáž, či zverejnená
jeho osoba. Práve naopak, prax potvrdzuje, že takáto medializácia dieťaťa môže mať veľmi negatívny
vplyv na psychiku dieťaťa (podľa všeobecne dostupného vyjadrenia komisárky pre deti). Žalobca konal
svojvoľne, bez súhlasu žalovaného ako zákonného zástupcu maloletého K.. Profesionálny rodič je totiž
zamestnanec detského domova, ktorý vykonáva ústavnú starostlivosť v rodinnom dome alebo byte
poskytnutom detským domovom, alebo vo vlastnom dome či byte. Úlohou profesionálneho rodiča je
napĺňať emocionálne, fyzické, intelektové, sociálne a morálne potreby dieťaťa (bezpodmienečne prijať
dieťa do svojej rodiny, hojiť či zmierniť dopady traumy z opustenia, re-saturovať jeho zanedbané vývinové
potreby, pomôcť dieťaťu prepracovať negatívne zážitky a posilniť jeho sebaúctu a nádej do budúcnosti)
a plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovno-právneho vzťahu. Ide o veľmi zodpovednú a náročnú
prácu, ktorá spočíva najmä v 24 hodinovej starostlivosti o dieťa, ktoré má špecifické potreby vzhľadom k
tomu, že nemôže vyrastať vo svojej vlastnej biologickej rodine a vzhľadom na jeho mentálne postihnutie.
Hlavným poslaním profesionálneho rodiča je naplniť jednu zo základných potrieb dieťaťa, a to potrebu
blízkej osoby, s ktorou si dieťa vytvorí vzťah. Tento vzťah má byť vzájomný, nie jednostranný. Vzájomné
puto, ktoré priaznivo ovplyvní jeho fyzický a psychický vývin, sa stane kľúčovým pre utváranie citových
väzieb a sociálnych vzťahov dieťaťa v jeho ďalšom živote. Žalobca tak v konaní nevyvrátil skutočnosti,
ktoré sú mu kladené v spojitosti s porušením pracovnej disciplíny.

71. Žalovaný napomenul žalovaného listom zo dňa 10.06.2013 na porušenie pracovnej disciplíny (druhé
napomenutie), ktoré odôvodnil tým, že žalobca porušil bod 2 a 13 pracovnej náplne. Druhé napomenutie
žalovaný vykonal v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prvého napomenutia. Na základe vykonaného
dokazovania súd ustálil, že žalobca skutočne porušil pracovnú disciplínu tým, že do odovzdaného
individuálneho plánu za obdobie január 2013 až jún 2013 (polročná správa podľa bodu 2 pracovnej
náplne), ktorý je žalovaný povinný o maloletom K. predkladať žalovanému, účelovo uvádzal nepravdivé
informácie (z dôvodu vlastného pohodlia, keďže špeciálna škola sa nachádza v Trnave a základná
je omnoho bližšie, čo vyplynulo i z reportáže TV C.). Uvedené vyplýva zo správy - Vyjadrenie k
adaptačnému procesu dieťaťa v prostredí ŠZŠ od Centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo
dňa 16.04.2013, ktoré poukazuje na dobrú adaptáciu maloletého K., nevyskytli sa žiadne problémy, ani
komplikácie, ktoré by bolo treba riešiť, vyhovuje mu menší kolektív, je mu poskytovaná individuálna
starostlivosť a pozornosť, zažíva pocit úspechu a sociálnej začlenenosti, ktoré mu chýbali pri vzdelávaní
v základnej škole, kde bol sociálne izolovaný, adaptačný proces bol vyhodnotený ako úspešný. Oproti
tomu žalobca poskytoval žalovanému v správach informácie o maloletom K., že tento si nevie zvyknúť



na novú školu, nevie sa začleniť do nového kolektívu, odmieta písať domáce úlohy, je málo zaťažený
na hodinách vyučovania, demotivovaný a prestup bol nešťastným krokom. Správy, ktoré mal žalobca
dokladať nie sú slohovou prácou, ktorú má vypracovať profesionálny rodič na základe svojich domnienok
a pocitov alebo názorov, ale správa o dieťati má obsahovať reálne skutočnosti a opis reality. Ide o
maloleté deti a ich starostlivosť, a nie o pohľad profesionálneho rodiča a jeho názor na danú vec.
Žalovaný má za to a súd sa s týmto stotožňuje, že skresľovaním resp. uvádzaním nepravdivých
informácií o maloletom K., žalobca konal v rozpore so záujmom maloletého K.. Skutočnosť, že žalobca
sa nestotožňoval s odporúčaniami žalovaného vo veci starostlivosti o maloletého K. potvrdilo i Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci odpovede na sťažnosť žalobcu zo dňa 17.04.2014 ako i vypočutí
svedkovia (okrem D. R.), ktorí uviedli, že komunikácia so žalobcom bola náročná. Komunikácia so
žalobcom bola ťažká, žalovaný často narážal na možnú neochotu, resp. čo sa ako nedá, ťažko sa
pracovalo, keď sa žalobcovi dávali odporúčania (z výpovede svedka Q. R.). Žalobca tak v konaní
nevyvrátil skutočnosti, ktoré sú mu kladené v spojitosti s porušením pracovnej disciplíny.

72. Žalovaný napomenul žalovaného listom zo dňa 10.06.2013 na porušenie pracovnej disciplíny (tretie
napomenutie), ktoré odôvodnil tým, že žalobca porušil bod 2, bod 6 a 13 pracovnej náplne. Podkladom
bol záznam vyhotovený dňa 06.06.2013 s maloletou G. G. a úradný záznam s M. K. D. R.. Po prešetrení
žalovaný nadobudol vedomosť, že žalobca neposkytuje zvereným deťom vhodné bytové podmienky,
nedostávajú vreckové, ktoré im patrí, zverené deti nie sú vychovávané rovnocenne ako deti, ktoré
nie sú zverené do starostlivosti žalobcu, je porušované súkromie zverených detí - sledovaním správ,
denníkov, súkromnej korešpondencie, nie sú zabezpečované základné potreby dieťaťa v súvislosti so
zabezpečením výdavkov na stravovanie, ošatenie, obuv, na zabezpečenie vecí a ostatných služieb
osobnej potreby dieťaťa. Uvedené skutočnosti potvrdil ako žalobca (vo vzťahu k vreckovému a čítaniu
denníka, či súkromnej pošty) tak i svedok Q. R., L. F., Č. Q. T.Á.. Prítomnosť dcéry žalobcu v byte žalobcu
potvrdila reportáž TV C.. Súd má za to, že tretie napomenutie na porušenie pracovnej disciplíny bolo
vzhľadom na splnenú povinnosť skončiť pracovný pomer so žalobcom v lehote do šiestich mesiacov
od prvého napomenutia, za nadbytočné, ak zamestnanec v tejto lehote opätovne upozornil žalobcu
na porušenie pracovnej disciplíny, čo je nepochybne týmto prípadom. Avšak na základe vykonaného
dokazovania súd ustálil, že žalobca skutočne porušil pracovnú disciplínu o.i. tým, že použil vreckové
zverených detí na nákup sladkostí s vecí, ktoré potrebovali, napriek tomu, že žalovaný poskytoval
žalobcovi zvlášť sumu na úhradu výdavkov na dieťa podľa bodu 6 pracovnej náplne. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca nespolupracoval, neakceptoval odborníkov, autority a ani závery
jednotlivých inštitúcií týkajúcich sa zverených detí a neakceptoval ani zamestnávateľa napriek rozsiahlej
komunikácii zo strany zamestnávateľa. Naopak žalobca v konaní nepreukázal, že by tvrdenia a získané
poznatky žalovaného neboli riadne preverené a overené žalovaným. Žalobca tak v konaní nevyvrátil
skutočnosti, ktoré sú mu kladené v spojitosti s porušením pracovnej disciplíny.

73. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov
vyplývajúcim z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo
strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce
rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej
disciplíny. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri posudzovaní
tohto problému vychádzať. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych
okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu
došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi
škodu, a pod.

74. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď
zamestnanca, Zákonník práce spája s neplatnosťou výpovede aj v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods.
2 Zákonníka práce. Súd uvádza, že prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným
odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ má povinnosť predložiť
vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu za účelom ich prerokovania a to predtým
než vo veci rozhodne. Forma prerokovania pritom nie jej daná, preto sa môže uskutočniť i ústne.
Prerokovanie dohody o skončení pracovného pomeru so žalobcom a možnosť výpovede v prípade, že
žalobca nebude súhlasiť s dohodou bola prerokovaná dňa 10.06.2013, o čom svedčí písomný záznam.



Uvedenú skutočnosť potvrdila i svedkyňa L. F.. Táto podmienka platného skončenia pracovného pomeru
výpoveďou zamestnanca preto splnená bola.

71. Zákonník práce stanovuje časový limit, v rámci ktorého môže dať zamestnávateľ zamestnancovi
výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, resp. pre existenciu dôvodov oprávňujúcich
zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Lehoty sú dve, jedna je
subjektívna dvojmesačná, závislá od zistenia výpovedného dôvodu zamestnávateľom, a druhá lehota je
objektívna a ohraničuje objektívnu možnosť skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, u ktorého
nastali výpovedné dôvody, na obdobie jedného kalendárneho roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol. Pre platnosť výpovede z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce musia byť súčasne
dodržané obidve lehoty. Výpoveď daná zamestnancovi v priebehu obdobia presahujúceho 2 mesiace
od zistenia výpovedného dôvodu zamestnávateľom ani pri naplnení podmienky, že výpoveď bola daná
do jedného roka, odkedy tento dôvod výpovede vznikol, resp. nastal (napr. odkedy zamestnanec
porušil pracovnú disciplínu), nebude platná, čo však týmto prípadom nie je. K tomu, aby začala
plynúť dvojmesačná lehota k výpovedi z pracovného pomeru postačuje, aby zamestnávateľ získal
vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod k
výpovedi z pracovného pomeru. Uvedené samozrejme nemožno vykladať tak, že by zamestnávateľ
mal pristupovať k výpovedi z pracovnému pomeru so zamestnancom iba na základe podozrenia zo
skutkov zakladajúcich dôvod k takému rozviazaniu pracovného pomeru. Dvojmesačná lehota, behom
ktorej musí byť výpoveď z pracovného pomeru zamestnancovi daná, slúži okrem iného k tomu, aby
zamestnávateľ mohol vykonať potrebné šetrenie , či zamestnanec skutočne porušil pracovnú disciplínu
a či išlo o porušenie pracovnej disciplíny. Právna úprava tu nedáva priestor pre výklad, že by táto lehota
začala plynúť iba na základe predpokladov či domnienky porušenia pracovnej disciplíny (rozhodnutie
Najvyššieho súdu českej republiky sp.zn. 21 Cdo 13/2000).

72. Žalovaný ako zamestnávateľ skončil so žalobcom ako zamestnancom dňa 10.06.2013 pracovný
pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny a to na základe opakovaného porušenia pracovnej disciplíny vyplývajúcej z pracovnej
náplne žalobcu v posledných šiestich mesiacoch, na ktoré porušenie pracovnej disciplíny bol žalobca
upozornený napomenutím zo dňa 19.12.2012 a napomenutiami zo dňa 10.06.2013 ako i upozornený na
možnosť výpovede, za dodržania dvojmesačnej lehoty na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Súd vyhodnotil všetky napomenutia na porušenie pracovnej disciplíny ako súladné so Zákonníkom
práce, pracovnou zmluvou a náplňou práce, z dôvodu ktorého bol naplnený výpovedný dôvod uvedený
v ustanovení § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Pracovný pomer žalobcu skončil uplynutím
dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.08.2013. Žalobca v konaní opak nepreukázal.

73. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 6 Zákonníka práce, je pre platné podanie výpovede z dôvodu
porušenia pracovnej disciplíny nevyhnutné, aby zamestnávateľ ešte pred podaním výpovede oboznámil
zamestnanca s dôvodom výpovede a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Na splnenie tejto povinnosti
Zákonník práce neurčuje žiadne lehoty ani nestanovuje časové minimálne ani maximálne doby, v ktorých
právo zamestnanca vyjadriť sa k dôvodom výpovede trvá. Nevyužitie práva zamestnanca vyjadriť sa k
dôvodom výpovede spočívajúcim v porušení jeho pracovnej disciplíny resp. iba vyslovenie nesúhlasu
bez náležitého zdôvodnenia svojich skutkov či vysvetlenia danej situácie, nemá vplyv na platnosť
výpovede.

74. Skutkový záver súdu preto zodpovedá výsledkom dokazovania a súd k nemu dospel postupom
zodpovedajúcim podľa ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivé a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných
dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia
a jeho logického myšlienkového postupu.

75. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu keď kumulatívne boli splnené všetky
hmotnoprávne podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi ako
zamestnancovi, súd považoval žalobu za nedôvodnú a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.



76. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Ak aj strany sporu
navrhli vykonať dokazovanie vo väčšom rozsahu, resp. ďalšími dôkazmi, počas konania od týchto
návrhov upustili, z dôvodu ktorého súd na tieto neprihliadol. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

77. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

78. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

79. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak



a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis
alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).