Národný inštitút vzdelávania a mládeže


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/180/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111221889
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8111221889.7

Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Metodicko-pedagogické centrum,
so sídlom Ševčenkova 11, Bratislava, IČO: 00 164 348, právne zastúpený: Eva Petránová Advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti žalovanej: U. F., O.. X.XX.XXXX, zomr.
X.XX.XXXX, naposledy bytom Tarasa Ševčenka 11/A, Prešov, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. konanie zastavuje,

II. žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2011 domáhal voči žalovanej vypratania
nehnuteľnosti v kat. úz. P. zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. X, na 1. poschodí, stavba so súpisným
číslom XXXXX, postavaná na parcele registra C č. XXXX/X, druh stavby 11, popis stavby polyfunkčný
objekt na ulici Z. Š. XX/A X. P..

2. Rozsudkom zo dňa 24.09.2014, č.k. 14C/180/2011-97 tunajší súd žalobe vyhovel. Uvedený rozsudok
bol dňa 24.09.2014 doručený právnej zástupkyni žalobcu a dňa 29.09.2014 právnemu zástupcovi
žalovanej. Počas plynutia odvolacej lehoty žalovaná dňa 9.10.2014 zomrela.

3. Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2014 navrhol C.. R. F., bytom Z. Š. XX/A, P. vstup do konania
namiesto doterajšej žalovanej podľa § 92 ods. 2 O.s.p.. Tento návrh odôvodnil tým, že je synom
žalovanej, s ktorou predmetný byt užíval a užíva ho doposiaľ. Nakoľko je legálnym užívateľom bytu,
o ktorého vypratanie sa v konaní jednalo, tento dlhodobo užíva a užíval ho aj v čase smrti žalovanej,
pokiaľ by žalovanej nebola doručená výpoveď z nájmu bytu, došlo by v súlade s § 706 ods. 1
Občianskeho zákonníka k prechodu nájmu bytu. Keďže k úmrtiu žalovanej došlo po podanej výpovedi,
ale pred zabezpečením náhradného bytu, na ktorý mala žalovaná bezpochyby nárok, jeho právo užívať
predmetný byt je právom obdobným právu nájmu. Pokiaľ by žalovaná zomrela po pridelení náhradného
bytu, ktorý by s ňou užíval (iné bývanie nemá), z dôvodu prechodu nájmu bytu by stal nájomcom
náhradného bytu. Z dôvodu prechodu nájmu bytu (presnejšie práva odvodeného právu bývania),
odvolávajúc sa na prechod nájmu bytu zo zákona navrhol, aby súd pripustil jeho vstup do konania
na miesto doterajšieho účastníka na strane žalovanej. Zároveň žiadal, aby súd v konaní pokračoval v
zmysle § 107 O.s.p. s ním ako právnym nástupcom žalovanej z dôvodu jej úmrtia.

4. Uznesením zo dňa 10.01.2015, č.k. 14C/180/2011 - 115 tunajší súd nepripustil, aby do konania na
miesto doterajšej žalovanej vstúpil C.. R. F., z dôvodu, že žalovaná nebola nájomníčkou predmetného
bytu, keďže tunajší súd už v rozhodnutí sp. zn. 11C/199/2011 zo dňa 16.05.2012 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/75/2012 zo dňa 30.01.2013 právoplatne rozhodol o zamietnutí
žaloby nebohej žalovanej o neplatnosť výpovede z predmetného nájmu, z čoho vyplýva, že nebohá
žalovaná užívala byt bez právneho dôvodu, preto nemohlo na C.. R. F. prejsť právo nájmu bytu.



5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie C.. R. F., ktorý uviedol, že sa súd
nevysporiadal s jeho návrhom, rozhodol na základe skutočností, ktoré vo svojom návrhu netvrdil,
odignoroval jeho argumentáciu, keďže sa nevyjadril k návrhu a dôvodom vstupu do konania, preto sa
takéto rozhodnutie javí ako nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

6. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.08.2016, č.k. 11Co/68/2015 - 154 potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa zo dňa 11.01.2015, č.k. 14C/180/2011 - 115, z dôvodu, že odvolanie je nedôvodné.
Uviedol, že ak prvostupňový súd zamietol návrh na zmenu účastníka konania na strane žalovanej v
zmysle § 92 ods. 2, 3 O.s.p. rozhodol správne, pretože o takomto návrhu možno rozhodovať len v
prípade, ak účastníci žijú. V prípade, že jeden z účastníkov zomrel, je treba rozhodovať podľa § 107 ods.
1, 3 O.s.p.. V rámci odôvodnenia uznesenia odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť rozhodnúť
o návrhu C.. R. F. v zmysle § 107 ods. 1, 3 O.s.p..

7. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.05.2015, č.k. 26D/1182/2014 - 40, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.05.2015, vyplýva, že dedičmi po poručiteľke U. F., ktorá zomrela X.XX.XXXX, sú jej deti C.. F.
F., E.. F. R. C.. R. F..

X. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

10. Podľa § 706 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak nájomca zomrie
a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti,
vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú
vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť
zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň
tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

11. S poukazom na pokyn odvolacieho súdu rozhodnúť o návrhu C.. R. F. podľa § 107 ods. 1, 3 O.s.p.,
v súčasnosti § 63 CSP, súd posudzoval, či je v predmetnej veci možné v konaní pokračovať s dedičmi
nebohej žalovanej, resp. či je potrebné konanie zastaviť.

12. Ako už bolo vyššie konštatované, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11C/199/2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1.3.2013, súd zamietol žalobu žalovanej o neplatnosť výpovede z nájmu. Z tohto
dôvodu ani nemohlo dôjsť k prechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo žalovanej
na C.. R. F., keďže v čase úmrtia žalovanej (9.10.2014) nájomný vzťah medzi žalobcom a nebohou
žalovanou už neexistoval a práve z tohto dôvodu súd v tejto veci vyhovel žalobe o vypratanie
predmetného bytu. Pokiaľ C.. R. F. uvádza, že k úmrtiu žalovanej došlo až po podaní výpovede, tak to
je síce pravdou, ale k úmrtiu žalovanej došlo zároveň po právoplatnom rozhodnutí o tom, že výpoveď,
ktorú dal nebohej žalovanej žalobca je platná a nájomný vzťah teda platne zanikol.

XX. C.. R. F. v rámci svojho podania, súdu doručeného dňa 2.12.2014 poukázal taktiež na to, že k
úmrtiu žalovanej došlo pred zabezpečením náhradného bytu, pričom pokiaľ by žalovaná zomrela po
pridelení náhradného bytu, tento byt by s ňou užíval aj on a z dôvodu prechodu nájmu by sa stal
nájomcom náhradného bytu. V súvislosti s pôvodne uloženou povinnosťou žalobcu zabezpečiť náhradný
byt, súd poukazuje na to, že žalobca by si túto povinnosť splnil tak, že by nebohej žalovanej ponúkol
prenájom obdobného bytu, ktorý by našiel sám, resp. napr. prostredníctvom realitnej kancelárie, čo
teda neznamená, že žalobca by mal povinnosť zakúpiť žalovanej byt, resp. zabezpečiť obecný resp.
družstevný byt na nájom, ako si to pravdepodobne vysvetľuje C.. F., keďže v takomto prípade postačuje
zabezpečenie prenájmu bytu, za ktorý by nájomca uhrádzal dohodnuté (trhové) nájomné. Súd zároveň
poukazuje na to, že z ustanovenia § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva prechod práv k nájmu
bytu a nie prechod práv týkajúci sa zabezpečenia náhradného bytu, navyše ako už bolo konštatované



medzi žalobcom a nebohou žalovanou došlo k platnému skončeniu nájomného vzťahu. Navyše C..
R. F. nemal nikdy so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu týkajúcu sa predmetného bytu a ako už
bolo konštatované nájom predmetného bytu naňho neprešiel ani na základe ustanovenia § 706 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a teda nemohlo naňho prejsť ani právo zabezpečenia náhradného bytu,
pričom spôsob zabezpečenia náhradného bytu súd ozrejmil vyššie. Na základe vyššie uvedeného, preto
súd rozhodol o zastavení konania, keďže vzhľadom na povahu sporu má za to, že v konaní nemožno
pokračovať s dedičmi nebohej žalovanej.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom,
keďže žalovaná počas konania zomrela a súd z tohto dôvodu konanie zastavil, neexistuje subjekt,
ktorému by súd uložil prípadnú povinnosť nahradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.