Národný inštitút vzdelávania a mládeže


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113217272
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113217272.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu AG EDIT, s.r.o., IČO: 36
215 783, Levočská 11, Prešov, zast. Mgr. Adriánom Fabianom, advokátom, Prešov, Tkáčska 2, proti
žalovanému Metodicko - pedagogické centrum, IČO: 00 164 348, Ševčenkova 11, Bratislava, v konaní
o vyslovenie neplatnosti výpovede, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
25C/77/2013-308 zo dňa 8. februára 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol, že vypovedanie zmluvy o nájme nebytového
priestoru zo dňa 3.4.2013 pod spisovou značkou GR-10/2013 adresované od žalovaného žalobcovi je
neplatné.
Rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi iné trovy konania vo výške 199 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 560,82 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobca sa domáhal určenia, že výpoveď z nájmu
nebytových priestorov sp. zn. GR-180/2013 zo dňa 3.4.2013 je neplatná.
Prvým rozsudkom č.k. 25C/77/2013-128 prvoinštančný súd žalobu zamietol, pretože nezistil neplatnosť
výpovede z nájmu nebytového priestoru.
Odvolací súd uznesením č.k. 5Co/155/2014-178 zo dňa 2. júla 2015 prvoinštančný rozsudok zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že podľa § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. má zmluva o nájme
nebytových priestorov písomnú formu, preto aj výpoveď z takéhoto nájmu musí mať písomný charakter
s požiadavkami na jednoznačnú určitosť tohto úkonu s následkom podľa § 37 OZ.

2. Prvoinštančný súd po tom, čo doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu pod sp. zn.
5Co 155/2014-178 zistil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových
priestorov, na základe ktorej si žalovaný na dobu určitú prenajal od žalobcu nebytové priestory
špecifikované v zmluve. Predmet nájmu bol riadne odovzdaný a následne aj žalovaným užívaný. Tieto
okolnosti v priebehu konania neboli sporné.
Pri preberaní priestorov žalovaný nevytkol žalobcovi žiadnu vadu. Žiadnu vadu nevytkol ani v lehote 4
týždňov tak, ako to umožňoval čl. VI. bod 4 Zmluvy o nájme.
Čl. I. bod 3 Zmluvy o nájme presne upravovať spôsob, akým majú medzi sebou strany komunikovať a
kto je výlučným kontaktným partnerom každej zo strán. Na strane žalobcu v zmysle tohto zmluvného
dojednania to bol konateľ Miroslav Balčák a za žalovaného Ing. Eva Kaduková. Strany zmluvy si
podrobne dohodli aj to, akým spôsobom môže dôjsť k zmene kontaktného partnera.



Ako to vyplýva z predchádzajúceho dokazovania, od 2.6.2012 telefonicky žalovaný upozorňoval žalobcu
na závady a nedostatky na predmete nájmu a vyzýval ho na odstránenie závad a nedostatkov. K
odstráneniu vád nedošlo. Preto žalovaný vyzýval žalobcu na odstránenie závad a nedostatkov listami zo
dňa 10.9.2012, 20.9.2012, 15.10.2012 a zo dňa 7.11.2012, a zo dňa 21.12.2012 a 7.2.2013. Tieto listiny
boli podpísané hlavným finančným manažérom G.. F. U.. Naposledy výzvu na odstránenie vád doručoval
žalobcovi G.. F. Q., kontrolór (výzva zo dňa 7.2.2013 pod č. GR-97/13). Aj keď v zmluve o nájme zmluvné
strany mali dohodnuté podľa čl. 1 bod 3 Zmluvy, že tieto výzvy budú doručované protistrane doporučene,
po vykonanom dokazovaní prvoinštančným súdom bolo zistené, že tieto listiny doporučenou poštou
neboli doručované. Žalovaný sám potvrdil tieto okolnosti, že ani jedna zásielka nebola doručovaná
doporučene. Je pravdou, že žalovaný doručovanie zásielok preukazoval svojimi poštovými knihami a
dokladmi o zaplatení poštovného. Napriek tejto dôkaznej núdzi zo strany žalovaného žalobca potvrdil
prevzatie týchto zásielok.
V priebehu konania žalobca namietal, že ani jedna zásielka nebola podpísaná kontaktnou osobou, ale
Ing. U., ktorý mal byť ústne poverený G.. B. O. na podávanie písomných výziev žalobcovi. Zmena
kontaktného partnera nebola zo strany žalovaného žalobcovi písomne oznámená tak, ako to bolo
dohodnuté v čl. 1 bod 3.2 Zmluvy o nájme. Teda žiadna výzva, ktorá by spôsobovala následky upravené
v zmluve a uvedené v čl. VII bod 2.1 žalobcovi nebola doručená a žalobcovi preto nezačala plynúť ani
lehota na prípadné odstránenie existujúcich vád.
Aj napriek tomu žalovaný doručil žalobcovi vypovedanie zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 3.4.2013, kde poukazuje na § 9 ods. 3 písm. b/, c/ zákona a ďalej na čl. VII bod 2.1 Zmluvy.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že k vypovedaniu zmluvy došlo z dôvodu, že žalobca ako prenajímateľ
hrubo porušil povinnosti uložené mu v § 5 ods. 1 zákona, keďže prenajaté priestory neudržiaval v
stave spôsobilom na dohovorené užívanie a to napriek telefonickým a písomným upozorneniam. Od
20.12.2012 žalobca neodstránil závady a nedostatky, na ktoré bol viackrát upozorňovaný písomne,
telefonicky a listami finančného manažéra. Následne boli vo výpovedi uvedené čísla výziev, ktorými
žalovaný vyzýval žalobcu na odstránenie závad a nedostatkov, a to výzvy zo dňa 10.9.2012, 20.9.2012,
15.10.2012, 7.11.2012 a 21.12.2012. Na záver príkladmo uviedol žalovaný, že dňa 22.1.2013 bola
vykonaná kontrola dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prenajatých priestorov, kde
kontrolou boli zistené príkladmo uvedené nedostatky.
Prvoinštančný súd skonštatoval, že pokiaľ skutočne došlo k tomu, že predmet nájmu sa stal
nespôsobilým na dohovorené užívanie, čo súd nemal preukázané, došlo tak z dôvodu konania na strane
žalovaného, ktorý náležitým spôsobom, v súlade so zmluvou, neoznamoval žalobcovi prípadnú potrebu
odstránenia nedostatkov v predmete nájmu.
Preto keďže absentovali výzvy na adresu žalobcu, nemohol žalobca hrubým spôsobom porušovať svoje
povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.
Ďalej prvoinštančný súd skonštatoval, že v písomnej výpovedi z nájmu nebytových priestorov nestačí,
aby boli uvedené len zákonné alebo zmluvné ustanovenia, ktoré boli porušené žalobcom, ale je potrebné
presne a nezameniteľne skutkovo vymedziť, aké skutočnosti a okolnosti konkrétne odôvodňujú výpoveď
z nájmu nebytového priestoru. Výpovedný dôvod musí byť jednoznačne identifikovateľný bez toho, aby
bolo možné o dôvodoch výpovede v konkrétnom prípade čo i len pochybovať.
Keďže výpovedný dôvod nie je jednoznačne špecifikovaný, odkaz na listinu takouto špecifikáciou nie je,
považoval aj z toho hľadiska tento právny úkon prvoinštančný súd za neplatný.
Naviac, prvoinštančný súd uviedol, že výzvy na odstránenie závad neboli riadne označené, neboli
doručené a podpísané kontaktnou osobou v súlade so zmluvou o nájme nebytových priestoroch. Vo
výpovedi uvedené nedostatky sú uvedené len príkladmo, pričom niektoré príkladmo uvedené nedostatky
boli v priebehu nájmu už odstránené.
Preto prvoinštančný súd žalobe vyhovel. Právne vec posúdil jednak podľa § 3 ods. 1, 3 Zákona o nájme
a podnájom nebytových priestorov č. 116/1990 Zb., ďalej podľa § 5 ods. 1, 2 citovaného zákona a podľa
§ 9 ods. 3 písm. b/ a c/ citovaného zákona.
Podľa čl. I. bod 3 Zmluvy o nájme konštatoval prvoinštančný súd spôsob konania za obe zmluvné strany
a spôsob písomnej komunikácie medzi zmluvnými stranami a ďalej vychádzal aj z čl. 4 bod 1, čl. 6 bod
3, bod 4, čl. 8 a čl. 7 bod 2 Zmluvy o nájme.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému
účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávali z trov právneho
zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podrobne na 560,82 eur a z iných trov v sume 199 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplatených súdnych poplatkov.



2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení odvolania namietal, že prvoinštančný súd sa nedostatočne
vysporiadal s dôkazmi, ktoré v doterajšom konaní predložil zástupca žalovaného. Zástupca žalovaného
na pojednávaní dňa 8.2.2016 predložil originály podacích lístkov k jednotlivým zásielkam - výzvam
na odstránenie nedostatkov, ktoré nepotvrdzujú podanie týchto výziev zo strany žalovaného na
poštovú prepravu. Preto tvrdenie prvoinštančného súdu, že ani jedna zásielka obsahujúca výzvu
na odstránenie nedostatkov na prenajatých priestoroch zo strany žalovaného ako nájomcu nebola
doručovaná doporučene, nie je správne.
Naviac, keďže od podania zásielok uplynul dlhší čas, nie je možné na webovom sídle Slovenskej pošty
preveriť podľa podacieho čísla zásielky jej doručenie adresátovi. Preto žiadal žalovaný o zaobstaranie
týchto listín zo strany súdu, avšak prvoinštančný súd nepripustil vykonanie navrhovaného dôkazu.
Žalovaný namietal, že dôvod vo výpovedi nie je dostatočne a jednoznačne špecifikovaný, pretože
výpoveď bola daná na základe ust. § 9 ods. 3 písm. b/, c/ zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, podľa čl. 7 bod 2.1 Nájomnej zmluvy, v spojení s ust. § 5 ods. 1 citovaného
zákona.
Namietal konštatovanie prvoinštančného súdu, že výzvy na odstraňovanie nedostatkov neboli
podpisované kontaktnou osobou. V tom čase, keď boli zasielané výzvy, bol Ing. Kadukovou poverený
na zasielanie predmetných výzviev Ing. Jarošinec, čo potvrdila aj Ing. Kaduková vo svojej výpovedi pred
súdom. Rozhodnutie súdu sa opiera o prísne formalistický výklad zákona a zmluvy o nájme nebytových
priestorov, kedy všetky výzvy na odstránenie nedostatkov boli doručované oficiálnym spôsobom pod
hlavičkou Metodicko-pedagogického centra a bez akýchkoľvek pochybností bolo, v akej veci, voči komu
a čoho sa domáha.
Ďalej žalovaný namietal aj výrok o trovách konania.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Vo vyjadrení žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol
potvrdený. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Vo vzťahu k doručovaniu písomnosti uviedol, že žalovaný vedel, že je jeho povinnosťou preukázať
doručenie výziev na odstránenie nedostatkov žalobcovi. Potvrdenie o doručení výziev vydá Slovenská
pošta po podaní osobitnej písomnej žiadosti, ktorá je spoplatnená. Dôkazné bremeno je na samotnom
žalovanom. Žalovaný mal dostatok času na preukázanie doručenia výziev žalobcovi.
Pokiaľ žalovaný nesúhlasí s tým, že výpovedný dôvod vo výpovedi nie je dostatočne špecifikovaný a
jasný poukázal žalovaný na existujúcu súdnu prax, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR pod sp.
zn. 26Cdo 4575/2009 zo dňa 13.1.2011. Zákon stanovuje pre výpoveď z nájmu nebytových priestorov
pod sankciou absolútnej neplatnosti písomnú formu. Nestačí, aby z tejto listiny bolo jasné len účastníkom
zmluvného vzťahu, čo je predmetom zmluvy, pokiaľ to nie je zreteľné z jej textu, ale jednostranný
hmotnoprávny úkon vo forme výpovede musí taktiež zreteľne uviesť dôvod výpovede z nájmu, aby
prenajímateľ vedel, z akého konkrétneho zákonného alebo zmluvného dôvodu je nájom nebytových
priestorov vypovedaný. Prenajímateľ nemôže bez rozumných pochybností vnímať ako určitý prejav vôle
takú výpoveď, v ktorej nie je uvedené, z akého konkrétneho dôvodu bola daná. Požiadavku na uvedenie
výpovedného dôvodu nie je odkázanie na zákonné ustanovenie alebo na ustanovenie zmluvy, ale
musí byť výpovedný dôvod skutkovo vymedzený, teda uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú
zákonný výpovedný dôvod. Toto skutkové vymedzenie nesmie byť zameniteľné s iným skutkom, inak je
výpoveď pre neurčitosť absolútne neplatná.
Ďalej žalobca uviedol, že v zmluve si ustanovenie o výlučných kontaktných partneroch presadil žalovaný,
ktorý zmluvu aj vypracoval. Žalovaný neakceptoval žiadne zmeny v tomto zmluvnom ustanovení. Keďže
túto podmienku si presadil žalovaný, nie je možné jej nedodržanie akceptovať v neprospech žalobcu.

4. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančné rozhodnutie, podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu
bolo vykonané a doručené v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis platný v tom čase bol počnúc dňom 1.7.2016 zrušený
a nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z.
Podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí



skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470
ods. 2 CSP).
Na základe citovaného zákonného ustanovenia platí princíp okamžitej aplikability nového procesného
predpisu, to znamená, že nový procesný predpis sa použije na všetky konania prebiehajúce na
súde a začaté podľa doterajších zrušených predpisov. Okrem toho platí aj princíp justifikácie účinkov
procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané
počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s
relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda následky úkonu
sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta.
Princíp okamžitej aplikability procesného predpisu v zákonom predpokladaných dôvodov je nahradený
princípom ultraaktivity procesného predpisu, čo znamená, že v istých špecifických prípadoch alebo zo
špecifických, obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý procesný režim na konania za tohto
starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového procesného režimu.
Princíp ultraaktivity procesného predpisu však v danom prípade nie je aplikovateľný, platí princíp
okamžitej aplikability nového procesného predpisu.

5. Preto odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Prvoinštančný súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu, riadne zistil skutkový stav,
riadne vyhodnotil dôkazy, vec správne právne posúdil a správne a zákonne vo veci rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia prvoinštančného súdu.

6. Vzhľadom na námietky žalovaného je potrebné uviesť, že okolnosť, že prvoinštančný súd
správne nevyhodnotil otázku doručenia upozornení na nedostatky v prenajatých priestoroch zo strany
žalovaného žalobcovi a nevykonal navrhnutý dôkaz zo strany žalovaného na predloženie listín
svedčiacich o doručení týchto zásielok žalobcovi nie je správne.

7. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti síce konštatoval, že listiny, a to upozornenia na nevyhovujúce
nebytové priestory zo strany žalovaného žalobcovi neboli doručované doporučene tak, ako to bolo
dohodnuté v zmluve o nájme nebytových priestoroch žalobcovi, dokonca sám žalovaný potvrdil, že
ani jedna zásielka nebola doručovaná doporučene, avšak aj napriek tomu tieto listiny boli doručené
žalobcovi, čo nakoniec žalobca pred prvoinštančným súdom aj potvrdil. Preukázanie doručenia týchto
výziev žalobcovi má ako dôkazné bremeno žalovaný. Odvolacia námietka je bezvýznamná, pretože
nemá podstatný vplyv na zmenu skutkových zistení a právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom.
Prvoinštančný súd sa týmito okolnosťami zaoberal, tieto okolnosti vyhodnotil a bolo by nehospodárne
vykonávať dokazovanie (za finančnú náhradu), keď tieto okolnosti vyplývajú zo zhodných prejavov
sporných strán, že výzvy boli žalobcovi doručené.

8. K odvolacej námietke, že výzvy na odstránenie nedostatkov podpisoval Ing. Jarošinec dôvodne,
pretože ho Ing. Kaduková mala ústne poveriť, odvolací súd udáva, že je nedôvodná. V zmluve o nájme
nebytových priestorov si zmluvné strany dohodli, kto a za akých okolností bude v mene zmluvnej strany
konať, akým spôsobom je možné dosiahnuť zmenu tohto dojednania. Je bez právneho významu, že
listiny a to výzvy na odstránenie nedostatkov boli doručované „pod hlavičkou“ žalovaného. Dôležité je,
ktorá osoba a akú kompetenciu na konanie v mene žalovaného mala a či tieto úkony boli vo vzťahu
k žalobcovi úkonmi právne účinnými. Pokiaľ v zmluve bolo dohodnuté, že za žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi bude konať Ing. Eva Kaduková, a k písomnej informácii o zmene mena splnomocnenca
nedošlo, všetky úkony, ktoré boli vykonané inak než dohodnuté podľa čl. 1 bod 3 Zmluvy o nájme
nebytových priestorov, nie sú vykonané kompetentnou osobou a nemajú záväzný účinok vo vzťahu k
žalobcovi.

9. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil aj tú okolnosť, že dôvod výpovede z nájmu nebytového
priestoru musí byť jednoznačne, nezameniteľne špecifikovaná. Túto okolnosť nakoniec uviedol aj
odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 5Co 155/2014-178 zo dňa 2.7.2015. Dôležitosť
špecifikácie úkonu vychádza z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon
musí byť okrem iného urobený určite a zrozumiteľne pod následkom absolútnej neplatnosti tohto úkonu.
Výpovedný dôvod zo strany žalovaného mal byť jednoznačne identifikovateľný bez toho, aby bolo možné
o dôvodoch výpovede v konkrétnom prípade čo i len pochybovať. Výpovedný dôvod nemôže byť jasný



len žalovanému, prípadne aj žalobcovi, ale musí byť jednoznačne identifikovateľný a nesmie vzbudzovať
dôvodné pochybnosti aj vo vzťahu k tretím osobám. Nestačí len poukázať na zákonné či zmluvné
ustanovenia, je potrebné skutkovo vymedziť okolnosti, individualizovať okolnosti, ktoré sú tie, pre ktoré
je vykonávaný jednostranný právny úkon a to výpoveď z nájmu nebytových priestorov. Keďže sporný
úkon nebol jednoznačne vykonaný, je nejasný, skutkový dôvod je zameniteľný alebo vysvetliteľný veľmi
široko alebo veľmi úzko podľa písomných upozornení, je potrebné takýto právny úkon považovať za
absolútne neplatný.
Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil podľa § 387 CSP.

10. Potvrdil aj rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania, keďže prvoinštančný súd
rozhodoval podľa v tom čase platného procesného predpisu, podľa ktorého za trovy zodpovedá
neúspešný účastník konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), podľa § 387 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalobcovi právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
Výšku týchto trov vyčísli a o výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP prvoinštančný súd.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.



Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.