TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Piešťany Spisová značka: 3C/231/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509211558 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2509211558.10  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: O.. E. R., O. XX, XXX XX T., zast. advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti odporcovi: Národné osvetové centrum, Nábrežie Ivana Kraska 1, 921 01 Piešťany, IČO: 00 164 615, zast. advokátom: JUDr. Andrej Králik, AK Barrister, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava o vyplatenie odchodného, takto  r o z h o d o l :  Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi odchodné v sume 1.602,60 eur brutto, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za mesiac november 2006 zastavuje.  O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.  o d ô v o d n e n i e :  Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2009, doplneným dňa 07.10.2010, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu odchodné vo výške 2-mesačného priemerného zárobku a jednomesačnú mzdu za tretí mesiac výpovednej lehoty. Návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval v pracovnom pomere od 01.10.1994, pričom pracovný pomer bol ukončený k 31.10.2006 výpoveďou zo strany odporcu s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Ešte v čase trvania pracovného pomeru požiadal sociálnu poisťovňu o predčasný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.11.2006. Na základe uvedeného požiadal zamestnávateľa (odporcu) o vyplatenie dvojmesačného odchodného, čo mu odmietol vyplatiť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ako zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa viac ako 5 rokov, mal mať výpovednú lehotu tri mesiace, a nie dva, čím bol ukrátený o jednu mesačnú mzdu, pričom jeho žiadosti o doplatenie tejto mzdy odporca rovnako doposiaľ nevyhovel. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.12.2010 uviedol, že pokiaľ ide o vyplatenie odchodného navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky uvedené v § 76 ods. 6 Zákonníka práce (ďalej len ZP), ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom v prípade navrhovateľa jeho pracovný pomer u odporcu skončil 31.10.2006 a nárok na predčasný starobný dôchodok mu vznikol až od 01.11.2006, čo vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2006. Navrhovateľ tak nesplnil prvú podmienku nároku na odchodné uvedenú v § 76 ods. 6, písm. a) Zákonník práce (ďalej len ZP), podľa ktorej zamestnanec končí pracovný pomer prvý raz potom, keď mu vznikol nárok na dôchodok zo systému sociálneho poistenia. Okresný súd Piešťany rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 3C/231/2009-40 zo dňa 26.09.2011, ktorý bol v dôsledku podaného odvolania zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 41Co/15/2011-67 zo dňa 26.09.2011 z dôvodu neúplného a nejasného podania navrhovateľa, za účelom výzvy navrhovateľovi na opravu a doplnenie podaného návrhu.    Navrhovateľ na pojednávaní pred Krajským súdom v Trnave dňa 26.09.2011 vzal návrh v časti zaplatenia jednomesačnej mzdy za mesiac november späť a odporca s týmto čiastočným späťvzatím súhlasil. Na základe uvedeného súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za mesiac november 2006 zastavil, v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).  Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.01.2012, navrhovateľ opravil resp. doplnil podaný návrh v časti konkretizácie sumy, zaplatenia ktorej sa titulom odchodného domáha tak, že žiada od odporcu zaplatiť sumu 1.562,76 eur.  Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012 navrhovateľ zmenil (rozšíril) podaný návrh tak, že žiadal od odporcu titulom odchodného zaplatiť sumu 1.602,60 eur brutto. Súd uvedenú zmenu návrhu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 22.10.2012.  Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to najmä: potvrdením o zamestnaní zo dňa 31.10.2006, výpoveďou zo dňa 31.0.82006, rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 11.12.2006, žiadosťou navrhovateľa o vyplatenie odchodného zo dňa 20.10.2009, odpoveďou odporcu na vyplatenie odchodného zo dňa 22.10.2009, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 20.12.2010, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2012, kolektívnou zmluvou, výplatnými páskami navrhovateľa za mesiace 07/2006 -09/2006 a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný od 01.10.1994 a jeho pracovný pomer skončil dňa 31.10.2006; pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o odchodné je presvedčený, že splnil obe podmienky pre jeho vyplatenie, nakoľko nárok na predčasný starobný dôchodok mu podľa jeho názoru vznikol ešte pred 31.10.2006, lebo v tento deň o dôchodok požiadal. Nárok na dôchodok mu teda vznikol oveľa skôr, než bol priznaný sociálnou poisťovňou, nakoľko už pred týmto dňom, t.j. pred 01.11.2006 splnil všetky zákonné podmienky ako sú odpracované roky a podobne. Pokiaľ ide o samotné skončenie jeho pracovného pomeru u odporcu, jeho miesto bolo v tom čase zrušené, pričom zo strany odporcu mu najskôr bola daná výpoveď a až potom mu povedali, aby nerobil problémy a dali mu podpísať dohodu. Pred podaním tejto žaloby nenapadol navrhovateľ na súde platnosť skončenia pracovného pomeru u odporcu dňa 31.10.2006, či už dohodou alebo iným spôsobom.  Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že dňa 31.08.2006 bola zo strany odporcu daná navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 odsek 1, písm. b) ZP ku dňu 31.10.2006 s tým, že výpovedná lehota v nej bola uvedená dvojmesačná a mala začať plynúť od 01.11.2006. Navrhovateľ však v liste adresovanom odporcovi, ktorého fotokópiu súčasne predložila súdu, súhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.10.2006 a súčasne uviedol, že prijíma odstupné vo výške 5 funkčných platov. Tento list je podpísaný navrhovateľom i štatutárnym zástupcom odporcu. Na základe uvedeného má odporca zato, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou podľa § 60 ZP, a to ku dňu 31.10.2006. Nárok navrhovateľa na vyplatenie odchodného odporca neuznáva, nakoľko navrhovateľ podľa neho nesplnil obe zákonné podmienky uvedené v § 76 ods. 6, písmeno a/, b/, ZP, pretože nárok na predčasný starobný dôchodok mu vznikol až po skončení pracovného pomeru u odporcu, a to dňa 01.11.2006.  Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v zmysle § 76 odsek 6 ZP, pri prvom ukončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok patrí zamestnancovi odchodné. Dôležité je podľa nej spojenie „po nadobudnutí nároku“, keďže aj podľa oznámenia Sociálnej poisťovne navrhovateľ požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku dňa 31.10.2006, pričom nárok naň mu vznikol už 46 dní predtým, t.j. ešte za trvania pracovného pomeru u odporcu. Nie je teda dôležité kedy mu Sociálna poisťovňa dôchodok priznala, ale kedy mu naň vznikol nárok.  Z potvrdenia o zamestnaní predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný od 01.10.1994 do 31.10.2006. Z písomnej žiadosti navrhovateľa o vyplatenie odchodného zo dňa 20.10.2009 adresovanej odporcovi súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o vyplatenie odchodného vo výške jedného mesačného platu a podľa kolektívnej zmluvy vo výške 1 mesačného platu, celkovo vo výške 2 mesačných platov. Z dekrétu o funkčnom plate zo dňa 30.06.2006 súd zistil, že tarifný plat navrhovateľa u odporcu bol určený v sume 608,78 eur (18.340 Sk), osobný príplatok v sume 172,61 eur (5.200 Sk), mesačný plat tak predstavoval spolu 781,38 eur (23.540 Sk). Táto úprava nadobudla účinnosť 01.07.2006.    Z kolektívnej zmluvy platnej u odporcu v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa súd zistil, že v článku XVI uvedenej kolektívnej zmluvy bolo dohodnuté, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, odchodné vo výške dvoch funkčných platov.  Z výplatných pások navrhovateľa u odporcu za obdobie 07/2006 - 09/2006 súd zistil, že navrhovateľ za 07/2006 dosiahol hrubú mzdu 841,13 eur (25.340 Sk), v 08/2006 v sume 781,38 eur (23.540 Sk) a v 09/2006 v sume 781,38 eur (23.540 Sk).  Z rozhodnutia Sociálne poisťovne - ústredie č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2006 súd zistil, že navrhovateľovi bol od 01.11.2006 priznaný predčasný starobný dôchodok s odôvodnením, že podľa § 67 odsek 1 z.č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká ak poistenec získal najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie ,je vyššia ako 1,2 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. K 01.11.2006 získal navrhovateľ 16 727 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. ku dňu priznania dôchodku získal 45 rokov a 302 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil prvú podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok. Ďalej sa v tomto odôvodnení uvádza, že suma predčasného starobného dôchodku je prípade navrhovateľa vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím splnil druhú podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok.  Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.10.2012 súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou 31.10.2006, požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 01.11.2006. Pretože splnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu podľa § 68 zákona o sociálnom poistení v platnom znení, bol mu predčasný starobný dôchodok od 01.11.2006 priznaný.  Podľa § 76 ods. 6 ZP v znení platnom do 31.08.2011, pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.  Podľa § 119 ods. 2, veta prvá ZP, mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Podľa § 134 ods. 1, 2 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 254 ods. 1 ZP, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem "plat", je ním mzda podľa tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v platnom znení, kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 2/1991 Zb. v platnom znení, kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany.  Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení platnom do 31.12.2007, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a b) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Podľa § 69 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2007, predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok.  Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že kolektívna zmluva je normatívnou zmluvou, čo znamená, že obsah jej normatívnej časti, je prameňom pracovného práva. Ak je obsahovou    súčasťou kolektívnej zmluvy úprava odchodného, tvorí jej normatívnu časť, ktorá je z hľadiska súdnej vymáhateľnosti na rovnakej úrovni, akoby tento nárok zakotvoval samotný zákon.  S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa na vyplatenie odchodného je dôvodný.  Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej bol navrhovateľ u odporcu zamestnaný od 01.10.1994. Rovnako bolo vykonaným dokazovaním preukázané a medzi účastníkmi zároveň nesporné, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 31.10.2006 a išlo o prvé skončenie pracovného pomeru. U odporcu ako zamestnávateľa bola na rok 2006 uzavretá kolektívna zmluva, v zmysle čl. XVI ktorej, bolo dohodnuté, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, odchodné vo výške dvoch funkčných platov.  Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2006 bolo preukázané, že navrhovateľ získal 16 727 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. ku dňu priznania dôchodku (k 01.11.2006) získal 45 rokov a 302 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil prvú podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok suma predčasného starobného dôchodku v jeho prípade bola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím navrhovateľ splnil druhú podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok.  Bolo teda preukázané, že ku dňu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu t.j. k 31.10.2006, navrhovateľovi vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok, keďže splnil obe zákonom stanovené podmienky vzniku nároku na predčasný dôchodok podľa zák. č. 461/2003 Z. z. t.j. bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a suma jeho predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 18.10.2012 bolo ďalej zistené, že o predčasný starobný dôchodok navrhovateľ požiadal žiadosťou spísanou dňa 31.10.2006 t. j. v posledný deň trvania pracovného pomeru u odporcu.  V zmysle § 76 ods. 6 ZP v znení platnom do 31.08.2011 tak navrhovateľovi vznikol nárok na vyplatenie odchodného, nakoľko splnil zákonné podmienky na jeho výplatu. Nakoľko kolektívnou zmluvou, platnou u odporcu v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, bola ustanovená výška odchodného vo výške 2 funkčných platov, platí táto úprava dohodnutá v kolektívnej zmluve, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odchodné v sume 1.602,60 eur brutto t.j. vo výške 2 funkčných platov.  Pri výpočte sumy odchodného súd vychádzal z brutto mzdy navrhovateľa u odporcu v rozhodnom období, ktorým je v tomto prípade 3. štvrťrok 2006 t.j. mesiace júl - september 2006, keďže pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil 31.10.2006. Z predložených výplatných pások bolo zistené, že navrhovateľ dosiahol u odporcu brutto mzdu za 07/2006 vo výške 841,13 eur (25.340 Sk), za 08/2006 vo výške 781,38 eur (23.540 Sk) a za 09/2006 vo výške 781,38 eur (23.540 Sk). Priemerná brutto mzda navrhovateľa tak za rozhodné obdobie predstavuje sumu 801,30 eur (t.j. 841,13 eur + 781,38 eur +781,38 eur : 3). Odchodné vo výške dvojnásobku funkčného platu (mzdy) navrhovateľa tak predstavuje sumu 1.602,60 eur brutto (priemerný mesačný plat navrhovateľa za rozhodné obdobie t.j. 801,30 eur x 2).  O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením, nakoľko účastník, ktorému sa prisúdi náhrada trov konania, je povinný tieto vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ktoré rozhodnutie bude vyhlásené na pojednávaní, na ktorom súčasne treba prítomným účastníkom odovzdať písomné vyhotovenie rozsudku a úspešný účastník si môže aj za tento úkon uplatniť náhradu trov konania, preto v tomto rozsudku nebolo možné o náhrade trov konania rozhodnúť.  Poučenie:  : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia    jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku.  Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).  Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.   