Štátna vedecká knižnica v Košiciach


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/57/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212312
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2023:7222212312.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobcu: Štátna vedecká
knižnica v Košiciach, IČO: 00164674, so sídlom Hlavná 10, 042 30 Košice, proti žalovanej: T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. O. XX, XXX XX X., o vydanie hnuteľnej veci alebo náhradu škody t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáha vydania hnuteľnej veci - knihy, dátum výpožičky: 19.02.2020,
signatúra: PV 438.41 HOH, autor: Sandra Hohmann, názov: Einfach schreiben! 2011, počet strán: 64,
zamieta.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9,40 Eur titulom náhrady škody do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2022 domáhal od žalovanej vydania hnuteľnej veci
- knihy, dátum výpožičky: 19.02.2020, signatúra: PV 438.41 HOH, autor: Sandra Hohmann, názov:
Einfach schreiben! 2011, počet strán: 64, alebo v prípade nemožnosti vydania sa domáhal uloženia
povinnosti zaplatiť sumu 9,40 Eur titulom náhrady škody.
Žalobca je právnickou osobou - štátnou rozpočtovou organizáciou zriadenou Ministerstvom kultúry
Slovenskej republiky. Žalovaná sa dňa 29.12.2009 stala používateľom - príjemcom knižnično -
informačných služieb žalobcu, pričom dňa 19.02.2020 si od žalobcu vypožičala hnuteľnú vec, knihu, s
povinnosťou ju vrátiť najneskôr do termínu 14.05.2021. Žalovaná však knihu v určenom termíne nevrátila
a túto povinnosť nesplnila ani po doručení upomienok. Žalovaná preto porušila ustanovenia Knižného
poriadku žalobcu, s ktorými bola riadne oboznámená. Takto žalobca žiada vrátiť knihu, resp. pre prípad
preukázania, že žalovaná knihu nebude objektívne spôsobila vrátiť (ak ju zničila, stratila a pod.), žalobca
žiadal súd, aby in eventum zaviazal žalovanú na plnenie náhrady škody zodpovedajúcej nákladom
žalobcu na vyhotovenie kópie knihy vo výške 9,40 Eur.

2. Dňa 09.02.2023 bola žaloba s prílohami doručená žalovanej v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), aby sa v lehote určenej
súdom písomne vyjadrila k žalobe. Žalovaná bola v uznesení zo dňa 14.12.2022 súčasne poučená
súdom, že ak túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, t.j. sa nevyjadrí k žalobe, súd môže aj bez
nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalovaná sa k
žalobe nevyjadrila.

3. Súd následne určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 21.03.2023.



4. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

5. Základnou podmienkou postupu podľa § 273 a 274 CSP je procesná pasivita žalovaného. Súd si
v tejto súvislosti dovoľuje dať do pozornosti názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 2Cob/63/2016 zo dňa 23.2.2017 v zmysle ktorého „procesná pasivita žalovaného v konaní sa
prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti účastníka konania. ..... V tejto súvislosti odvolací súd
pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). Uvedená zásada zdôrazňuje aj
vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník civilného (občianskeho) súdneho
konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k
ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje
zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (obdobne
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2013, sp. zn. I.ÚS 25/2013). Odvolací súd
tiež zdôrazňuje úpravu v ust.§101 ods. 1 a 2 OSP, z ktorej vyplývalo, že účastníci boli okrem iného
povinní dbať na pokyny súdu, pričom súd pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní. Bola to
práve nečinnosť žalovaného v rozhodnom štádiu prvoinštančného konania, ktorá viedla k rozhodnutiu
v sporovej veci rozsudkom pre zmeškanie.“ Na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s § 273
CSP súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

6. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

7. Súd uvádza, že nárok žalobcu posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 4 a 6 zákona č. 126/2015
Z.z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z.z. o múzeách a o galériách a o ochrane
predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z.z., a podľa § 420 ods. 1, § 659 a podľa § 662
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Súd dodáva, že žalobca v žalobe uviedol tzv. eventuálny petit, ktorého podstatou je navrhnutie jedného
nároku (napr. vydanie veci), a ak by toto nebolo objektívne možné (napr. strana, zničenie veci), bude na
mieste druhý návrh najčastejšie smerujúci k priznaniu peňažnej náhrady obvykle charakterizovanej ako
náhrada škody. Takto ak sa súd prikloní k subsidiárnemu petitu, prvý návrh zamietne. Naopak, ak sa súd
prikloní k primárnemu petitu, o subsidiárnom návrhu už nerozhoduje (obdobne v uznesení Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo/113/2010 zo dňa 28.09.2011). V predmetnom konaní bolo preto vzhľadom na
nepreukázanie možnosti splnenia petitu v časti vydania veci nevyhnutné v tejto časti návrh žalobcu
zamietnuť a priznať nárok subsidiárny tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto rozsudku. Toto však podľa
súdu stále nie je prekážkou na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP, nakoľko
nároku žalobu bolo v konečnom dôsledku plne vyhovené.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (ust. § 356 písm. c) CSP), a to okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.



Podľa § 277 ods. 2 a 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.