Štátna vedecká knižnica v Košiciach


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/12/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121202660
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7121202660.2

Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Hlavná 10, 040 01 Košice,
IČO: 00 164 674 , proti žalovanej: F. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XX, XXX XX A., o vrátenie kníh alebo
zaplatenie ich hodnoty

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú vrátiť mu
knihy, alebo zaplatiť 60,60 EUR za vyhotovenie kópií týchto kníh.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.5.2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a
konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že žalovaná vrátila vypožičané knihy.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

P r á v n y záver :
9. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.
dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca
urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval
stanovisko žalovanej k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného
prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.
11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom
konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú



zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a
to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože
po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne
zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu
na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.
12. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
tak len z procesného hľadiska.
13. V danom prípade súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom, teda na základe jeho
dispozičného úkonu. Dôvodnosť podania žaloby, a ani skutočnosť, že žaloba bola vzatá späť pre
správanie žalovanej sa v priebehu sporu nepreukázali. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť,
že dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu a je práve na žalobcovi, aby túto skutočnosť, t.j.
vrátenie knihy žalovanou po podaní žaloby bez pochybností preukázal. Žalobca preto znáša zavinenie
na zastavení konania (nepredložil objektívny dôkaz o vrátení knihy ) a vzniká mu povinnosť uhradiť
trovy konania žalovanej. Nakoľko žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že stranám
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.