Slovenská filharmónia


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/292/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217717
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214217717.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej
veci navrhovateľa Slovenská republika, v zastúpení správcu majetku štátu Slovenská filharmónia, so
sídlom Medená 3, Bratislava, IČO: 00 164 704, zastúpeného JUDr. Milanom Švecom, advokátom, so
sídlom Vajnorská 98/D, Bratislava, proti odporcovi: CASINOS SLOVAKIA a.s., so sídlom Miletičova
1, Bratislava, IČO: 00 698 750, zastúpenému JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, so sídlom
Podbrezovská 34, Bratislava, o 22.286,93 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 22.286,93 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 10.762,31 € od 21. 7. 2011 do zaplatenia, zo sumy 10.762,31 € od 23. 8. 2011 do zaplatenia, zo
sumy 762,31 € od 01. 10. 2011 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia 1.895,09 € na účet
advokáta JUDr. Milana Šveca, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok
1.337,- €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 14. 7. 2014, podaným na súd dňa 17. 7. 2014,
domáhal proti odporcovi zaplatenia 22.286,93 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.762,31
€ od 21. 7. 2011 do zaplatenia, zo sumy 10.762,31 € od 23. 8. 2011 do zaplatenia, zo sumy 762,31 €
od 01. 10. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podanie návrhu na súd navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 16. 3. 2010 uzavrel ako prenajímateľ s
odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX. Predmetom nájmu bol
nebytový priestor celkovo o výmere XXX,XX m?, nachádzajúci sa v budove O., na A. C. X E. J., ktorá
je vo vlastníctve štátu, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo stavby XXXXXX, postavená
na pozemku parc. č. XXX, obec J. - C.. Č.. D. C., katastrálne územie D. C.. Účelom nájmu bolo
prevádzkovanie kaviarne a hazardných hier.

Podľa článku IV bod 4.2 zmluvy bol odporca povinný platiť nájomné za predmet nájmu ročne v sume
183.126,12 € bez DPH (s DPH v sume 217.920,08 €). Podľa článku VI bod 6.1 zmluvy bol odporca
ako nájomca povinný platiť nájomné v mesačných splátkach v sume 18.160,- € s DPH. Podľa článku
VI bod 6.4 sa vyhotovil medzi zmluvnými stranami splátkový kalendár, ktorý nahrádzal faktúry. Ten bol
označený ako Dohoda o platbách na rok 2011, pričom bol dvakrát zmenený, a to dňa 28. 02. 2011 a
dňa 20. 09. 2011.



Ďalej bol odporca ako nájomca povinný platiť preddavky na služby spojené s užívaním predmetu nájmu,
a to v sume 387,- € bez DPH (v sume 460,53 € s DPH), na základe faktúr vystavených prenajímateľom.
Nedoplatok bol odporca povinný uhradiť na základe vyúčtovania.

Z dôvodu ukončenia prevádzkovania hazardných hier odporca ako nájomca zmluvu o nájme listom zo
dňa 21. 10. 2011 vypovedal. Navrhovateľ listom zo dňa 11. 11. 2011 doručenie výpovede potvrdil a
oznámil, že uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty nájom dňa 31. 01. 2012 zaniká. Navrhovateľ
zároveň požiadal odporcu o úhradu záväzkov do 31. 12. 2011. Odporca neplatil nájomné riadne a včas.
Boli uzavreté dve dohody o uznaní a splatení dlhu, odporca však svoj dlh nesplatil.

Odporca ako nájomca neuhradil doposiaľ svoj dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním
predmetu nájmu v celkovej sume 142.246,08 €. Ide o nájomné a služby splatné v období od 20. 11.
2010 do 20. 01. 2012. Napriek viacerým rokovaniam a prísľubom odporcu neboli dlžné čiastky v celom
rozsahu odporcom dobrovoľne uhradené.

Navrhovateľ si v konaní proti odporcovi uplatňuje iba časť svojho nároku na zaplatenie dlhu, a to
zaplatenie sumy 22.286,93 € s príslušenstvom, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny v sume 10.762,31
€, splatnej dňa 20. 7. 2011, z nezaplatenej istiny v sume 10.762,31 €, splatnej dňa 20. 8. 2011 a z
nezaplatenej istiny v sume 762,31 €, splatnej dňa 30. 9. 2011. Navrhovateľ má proti odporcovi aj nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta vo výške 2 % ročne z dlžnej sumy 120.683,47 € od
03. 10. 2011 do zaplatenia bola medzi zmluvnými stranami písomne dohodnutá v Dohode o uznaní a
splácaní dlhu č. 2 zo dňa 30. 9. 2011.

Listom zo dňa 15. 01. 2013 vyzval právny zástupca navrhovateľa odporcu na úhradu dlhu v sume
162.606,65 €, súčasťou ktorého boli aj úroky z omeškania vyčíslené do 17. 12. 2012. Rovnako listom
zo dňa 31. 05. 2013 vyzval právny zástupca navrhovateľa odporcu na úhradu celkového dlhu v sume
173.389,71 €, ktorá pozostáva z istiny v sume 143.862,54 € a zmluvnej pokuty vo výške 2 % dohodnutej
v Dohode o uznaní a splatení dlhu č. 2 zo dňa 30. 9. 2011, vyčíslenej k rovnakému dňu v sume 4.777,02
€. Odporca svoj dlh navrhovateľovi neuhradil, a to ani čiastočne.

Súd vydal dňa 23. 7. 2014 platobný rozkaz č. k. 32Ro/1948/2014-44, proti ktorému podal odporca
v zákonnej lehote odpor. V odpore odporca uviedol, že zmluvou o nájme nebytových priestorov mu
navrhovateľ prenechal do užívania predmet nájmu. Táto zmluva je poslednou zo súboru viacerých
nájomných zmlúv, ktoré mu umožňovali užívať predmet nájmu nepretržite v období od 29. 5. 1991 do
31. 01. 2012. Počas trvania tohto nájomného vzťahu odporca investoval vo viacerých etapách značné
finančné prostriedky do nebytových priestorov tvoriacich predmet nájmu. Jednotlivé investície smerovali
predovšetkým do vykurovania, vetrania, sanity, silno a slaboprúdovej elektrickej inštalácie, špecifického
zariadenia dodaného výlučne pre dané nebytové priestory ako aj cena služieb nevyhnutných na
vykonanie uvedených prác. Na skutočnosť, že počas doby trvania nájomného vzťahu v zmysle poslednej
zmluvy budú do predmetu nájmu investované finančné prostriedky odporcu, reflektovala zmluva v
článku I bod 1.2, v ktorom sa odporca zaviazal zabezpečiť na svoje náklady nové technológie EPS,
EZS, doplnenie VTZ, vrátane povrchových úprav priestorov a všetky ostatné stavebné a iné úpravy
potrebné k užívaniu predmetu nájmu v súlade s účelom zmluvy. Odporca sa taktiež zaviazal, že
v priebehu stavebných prác ako celku v koordinácii so zhotoviteľom stavby zabezpečí na svoje
náklady nasledovné služby: elektrina (vrátane meračov), OLO (vrátane priestorov na umiestnenie
nádob), telefónne pripojenie, deratizácia, dezinsekcia, resp. iné služby podľa svojich potrieb (článok
V bod 5.1 zmluvy). V zmysle článku VII bod 7.12 zmluvy sa odporca zaviazal v súlade s platnými
právnymi predpismi taktiež zabezpečiť revíziu, údržbu a opravu elektrických rozvodov a zariadení,
kontrolu hydrantov a ručných hasiacich prístrojov a pravidelne navrhovateľovi predkladať kópiu
všetkých revíznych správ. Zmluvný vzťah založený zmluvou bol ukončený zo strany odporcu písomnou
výpoveďou zo dňa 21. 10. 2011, a to ku dňu 31. 01. 2012. Z uvedených skutočností nepochybne
vyplýva, že počas trvania nájomného vzťahu došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu prostredníctvom
značných investícií, ktoré boli postupne v niekoľkých etapách vykonávané v nebytových priestoroch
predmetu nájmu výlučne na náklady odporcu. Odporca počas trvania nájomného vzťahu (od 29. 5.
1991 do 31. 01. 2012) investoval značné finančné prostriedky do nebytových priestorov predstavujúcich
predmet nájmu. Po ukončení predmetného nájomného vzťahu bol odporca vyzvaný navrhovateľom na
vypratanie predmetu nájmu. Odporca predmet nájmu vypratal, avšak nemožno od odporcu spravodlivo
požadovať, aby odstránil už uskutočnené investície do nebytových priestorov, ktorými nepochybne došlo



k zhodnoteniu predmetu nájmu. Naopak, ak by toto zhodnotenie predmetu nájmu nebolo zo strany
navrhovateľa akceptované, došlo by z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu, v akom
došlo k zhodnoteniu predmetu nájmu počas doby trvania nájomného vzťahu vzhľadom na postupne
vykonané investície odporcu. Odporca má voči navrhovateľovi pohľadávku pozostávajúcu zo zostatkovej
hodnoty stavebných úprav priestorov v objekte predmetu nájmu s príslušenstvom, ktoré odporca počas
trvania nájomného vzťahu nepretržite užíval a ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa. Zostatková hodnota
týchto stavebných úprav predmetu nájmu predstavuje pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi v sume
652.445,71 €. Výška tejto pohľadávky bola stanovená na základe odborného stanoviska znaleckej
organizácie v odbore ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov,
obchodnej spoločnosti G. D..O..M.., K. O. X, Ž.. Odborné stanovisko znaleckej organizácie zo dňa 01. 6.
2013 sa týka stanovenia hodnoty rozsahu investícií odporcu do nebytových priestorov predmetu nájmu.
Znalecká organizácia vychádzala pri stanovení zostatkovej hodnoty vykonaných investícií z podkladov
(faktúr a fotodokumentácie), ktoré dodal odporca. Z týchto podkladov vyplýva rozsah a hodnota
uskutočnených prác a fotodokumentácia preukazuje ich reálne vykonanie. Znalecká organizácia
pri stanovení zostatkovej hodnoty vykonaných investícií zohľadnila rozdiel medzi predpokladanou
životnosťou uskutočnených investícií a vekom jednotlivých stavebných úprav, ktorý uplynul do skončenia
nájomného vzťahu. Fakturované investície boli taktiež znížené o hodnotu predmetov krátkodobej
spotreby tak, ako je to podrobne popísané v predmetnom odbornom stanovisku. Navrhovateľ listom zo
dňa 31. 5. 2013 informoval odporcu o svojej pohľadávke v sume 173.389,71 €, pozostávajúcej z istiny
v sume 143.862,54 €, zákonných úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne (čo k 31. 5. 2013 je suma
24.750,15 €) a zmluvnej pokuty vo výške 2 % za každý deň omeškania, dohodnutej v dohode, ktorá
ku dňu 31. 5. 2013 je v sume 4.777,02 €. Následne odporca informoval navrhovateľa listom zo dňa
07. 6. 2013 o existencii svojej pohľadávky pozostávajúcej zo zostatkovej hodnoty investícií vykonaných
počas trvania nájomného vzťahu do nebytových priestorov predstavujúcich predmet nájmu, pričom
celková suma pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi predstavujúca zostatkovú hodnotu investícií
bola vyčíslená na 652.445,71 €. Odporca tak využil právo vyplývajúce z § 580 Občianskeho zákonníka
a jednostranným právnym úkonom vykonal zápočet vzájomných pohľadávok v sume 173.389,71
€. Odporca ďalej informoval navrhovateľa, že využitím práva vzájomného započítania pohľadávok
považuje pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie dlžného nájomného, vrátane úrokov z omeškania
v celkovej sume 173.389,71 € za bezpredmetnú. Zároveň odporca vyzval navrhovateľa, aby uhradil
zostávajúcu časť pohľadávky, predstavujúcej zostatkovú hodnotu investícií vykonaných na predmete
nájmu v sume 479.056,- € najneskôr v lehote 30 dní. Navrhovateľ však svoj záväzok voči odporcovi
neuhradil, a to ani čiastočne. Nároky navrhovateľa uplatnené v tomto konaní na úhradu nájomného sú v
celom rozsahu neopodstatnené. Odporca nemá žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť vyššie uvedenú
pohľadávku navrhovateľa uhradiť, pretože táto pohľadávka, ako aj celý zostávajúci doposiaľ neuplatnený
nárok opísaný v podanom návrhu zanikol z titulu jednostranného započítania voči pohľadávke, ktorú má
odporca voči navrhovateľovi.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 14. 11. 2014 k odporu odporcu uviedol, že odporcovi oznámil, že v
zmysle § 580 a 581 Občianskeho zákonníka možno jednostranným zápočtom započítať iba pohľadávky
na započítanie spôsobilé. Na základe toho je evidentné, že započítacím prejavom nemohlo a ani nedošlo
k zániku pohľadávky navrhovateľa. Tvrdenie odporcu, že užíval nebytové priestory na základe viacerých
nájomných zmlúv je pravdivé a navrhovateľ túto skutočnosť nepopiera. Na základe poslednej zmluvy o
nájme nebytových priestorov č. X/XXXX zo dňa 16. 3. 2010 sa odporca ako nájomca zaviazal na svoje
náklady zabezpečiť nové technológie EPS, EZS, doplnenie VTZ, vrátane povrchových úprav priestorov
a všetky ostatné stavebné a iné úpravy potrebné k užívaniu predmetu nájmu na účel zmluvy. Pokiaľ ide
o stavebné úpravy, bolo zmluvnými stranami výslovne v zmluve dohodnuté, že ich nájomca vykoná na
vlastné náklady a nie je možné ich proti nájomnému započítať a zároveň ani požadovať ich náhradu od
prenajímateľa, teda navrhovateľa. Uvedené dojednanie o nemožnosti požadovať náhradu sa vzťahovalo
aj na vyššie označené technológie. Vzhľadom k tomu, že nájom trval od mája 1991 do januára 2012,
teda veľmi dlhé obdobie, je nutné konštatovať, že všetky investície boli nájomcom skonzumované, a to
tak z účtovného ako aj vecného hľadiska. Ukončiť nájomný vzťah sa rozhodol odporca, a to samostatne
a jednostranne. Je neprípustné, aby dôsledky nepriaznivých hospodárskych výsledkov odporcu znášal
navrhovateľ. Ten sa nepodieľal ani na jeho doterajších priaznivých výsledkoch. Odporca bol opakovane
žiadaný a vyzývaný na odstránenie a vysťahovanie svojich vecí z predmetu nájmu, pričom je nutné
uviesť, že nemá právo na odinštalovanie zabudovaných zariadení, ale má povinnosť odviezť svoje
hnuteľné veci. Ich odvozom nedôjde k vzniku škody na majetku štátu, práve naopak, uvoľnia sa priestory
na ich lepšie využitie. Ak by si vypratanie predmetu nájmu vyžiadalo predsa zásahy do konštrukcie



budovy, je povinnosťou bývalého nájomcu urobiť ich maximálne šetrne, aby eliminoval vznik škody, a to
v rámci univerzálnej prevencie pri predchádzaní vzniku škôd, ktorú mu ukladá Občiansky zákonník.

Vykonaným dokazovaním oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania zistil
súd tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzavreli dňa 16. 3. 2010 písomnú Zmluvu o nájme
nebytových priestorov č. X/XXXX, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti na C. A. X E. J., ktorá je vo vlastníctve štátu, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
súpisné číslo stavby XXXXXX, postavená na pozemku parc. č. XXX, nachádzajúca sa v obci J. - C.. Č..
D. C., katastrálne územie D. C., a to:
a) nebytový priestor na 1. poschodí o výmere XXX,XX m?,
b) nebytové priestory v prízemí o výmere XXX,XX m?,
c) nebytové priestory v suteréne o výmere XXX,XX m?.

V článku IV bod 4.2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na ročnom nájomnom v sume 217.920,08 €
vrátane DPH (bez DPH suma 183,126,12 €). V článku VI bod 6.1 sa zmluvné strany dohodli, že nájomca
bude platiť nájomné v mesačných splátkach v sume 18.160 € vrátane DPH (bez DPH suma 15.260,51
€). V článku VI bod 6.2 sa zmluvné strany tiež dohodli, že nájomca bude povinný platiť prenajímateľovi
preddavky na služby v sume 460,53 € vrátane DPH (bez DPH suma 387,- €) mesačne. Podľa dohody o
platbách na rok 2011, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2010
zo dňa 16. 3. 2010, uzavretej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom
dňa 07. 01. 2011, bolo mesačné nájomné v sume 18.312,61 € vrátane DPH splatné vždy k 20. dňu
príslušného mesiaca roku 2011.

Podľa článku I bod 1.2 zmluvy si nájomca zabezpečí na svoje náklady nové technológie EPS, EZS,
doplnenie VTZ, vrátane povrchových úprav priestorov a všetky ostatné stavebné a iné úpravy potrebné
k užívaniu predmetu nájmu na účel podľa tejto zmluvy. Projekt, resp. návrh predloží prenajímateľovi a
KPÚ, po jeho odsúhlasení oboma subjektmi môže zrealizovať práce. Nájomca sám zabezpečí na vlastné
náklady vybavenie povolenia na užívanie predmetnej časti stavby (kolaudáciu) v súčinnosti s technickým
dozorom investora celej stavby.

Podľa článku VII ods. 7.7 zmluvy nájomca je oprávnený vykonať stavebné úpravy na predmete
nájmu na vlastné náklady bez možnosti započítania proti nájomnému, alebo požadovania ich náhrady
od prenajímateľa - predovšetkým úpravy v zmysle bodu 1.2, avšak len na základe vopred daného
písomného súhlasu prenajímateľa a príslušných pamiatkových úradov. Nájomca nie je oprávnený
zasahovať do vonkajšej fasády objektu, v ktorom sa predmet nájmu nachádza.

Odporca listom zo dňa 21. 10. 2011 vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX
uzavretú s navrhovateľom dňa 16. 3. 2010 podľa § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. a článku IX bod
9.3 písm. b) zmluvy.

Navrhovateľ listom zo dňa 11. 11. 2011 oznámil odporcovi, že výpoveď zmluvy o nájme nebytových
priestorov č. X/XXXX zo dňa 16. 3. 2010, danú odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 21. 10. 2011,
akceptuje. Navrhovateľ zároveň odporcovi oznámil, že výpovedná lehota je tri mesiace, s tým že začala
plynúť 01. 11. 2011 a končí 31. 01. 2012. Navrhovateľ tiež vyzval odporcu na úhradu záväzkov za rok
2011 do 31. 12. 2011.

Odporca listom zo dňa 07. 6. 2013 uskutočnil jednostranný zápočet pohľadávky navrhovateľa v sume
173.389,71 € so svojou pohľadávkou proti navrhovateľovi v sume 652.445,71 €, ktorá pohľadávka podľa
odporcu predstavuje zostatkovú hodnotu stavebných úprav vykonaných v predmete nájmu. Odporca
zároveň vyzval navrhovateľa na úhradu zostávajúcej časti pohľadávky odporcu proti navrhovateľovi v
sume 479.056,- € do 30 dní.

Navrhovateľ listom zo dňa 18. 6. 2013 oznámil odporcovi, že popiera existenciu domnelej pohľadávky
odporcu, a to tak čo dôvodu ako aj výšky. Navrhovateľ sa nijako nezaviazal na úhradu vynaložených
nákladov ani stavebných a rekonštrukčných prác. Naopak v nájomnej zmluve je výslovne uvedené, že
prípadné stavebné úpravy môže odporca zrealizovať výlučne na vlastné náklady. Ak by aj pohľadávka



odporcu vznikla, čo navrhovateľ popiera, zmluvné strany sa dohodli, že ju nie je možné započítať
proti dlžnému nájomnému. Presné určenie pohľadávky navrhovateľa odporcom a jej označenie za
pohľadávku považuje navrhovateľ za jej uznanie odporcom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení účinnom
v rozhodnom čase, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a
účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 6a ods. 8 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, v znení účinnom v rozhodnom čase,
pohľadávku štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje
inak, započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak
a) existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,
b) vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,
c) pohľadávka dlžníka je splatná,
d) pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,
e) správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
pohľadávku štátu nižšiu ako 1 000 eur.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.



Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2013,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Medzi účastníkmi konania bola dňa 16. 03. 2010 platne uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov
č. X/XXXX, na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania nebytový priestor a odporca
sa zaviazal uhrádzať navrhovateľovi dohodnuté nájomné a platiť za služby spojené s užívaním
nebytového priestoru. Odporca si svoju povinnosť riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho mu vznikol voči
navrhovateľovi dlh 173.389,71 €. Existenciu uvedeného dlhu čo do základu a výšky v konaní odporca
nespochybnil. Túto pohľadávku navyše odporca uznal tým, že ju jednostranne započítal proti svojej
tvrdenej pohľadávke proti navrhovateľovi.

Spornou zostala skutočnosť, či má odporca proti navrhovateľovi pohľadávku pozostávajúcu zo
zostatkovej hodnoty stavebných úprav v prenajatom nebytovom priestore v sume 652.445,71 € a v
prípade, ak takáto pohľadávka existuje, či je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou navrhovateľa na
dlžnom nájomnom proti odporcovi.

Súd má za to, že pokiaľ by aj bola preukázaná existencia pohľadávky odporcu proti navrhovateľovi, túto
pohľadávku nie je v zmysle § 6a ods. 8 zákona č. 278/93 Zb. o správe majetku štátu možné započítať
jednostranným právnym úkonom proti pohľadávke štátu. Ak teda odporca jednostranne započítal ním
tvrdenú pohľadávku proti pohľadávke štátu, tento právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný. Navyše v zmluve o nájme nebytových priestorov bolo medzi účastníkmi konania
výslovne dohodnuté, že odporca môže na predmete nájmu na vlastné náklady vykonať stavebné úpravy
bez možnosti ich započítania proti nájomnému alebo požadovania ich náhrady od navrhovateľa.

Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 22.286,93 €.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2013. Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
navrhovateľ mal tak nárok domáhať sa proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 9,5 % ročne.

Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1
O. s. p. priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa právnym
zástupcom 1.895,09 €.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je
základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 22.286,93 € v sume 386,74 € za jeden úkon
právnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, v znení účinnom do 30. 6. 2013
a podľa § 13a ods. 1 písm. c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, v znení účinnom od 01. 7.
2013, súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za štyri úkony právnej služby po 386,74
€ za jeden úkon (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26. 8. 2013, 2. písomné podanie žaloby zo dňa
14. 7. 2014 na súd, 3. písomné podanie vyjadrenia zo dňa 14. 11. 2014 na súd, 4. účasť na pojednávaní
súdu dňa 14. 01. 2015), plus režijný paušál 7,81 €, plus režijný paušál 16,08 € (2 x 8,04 €), plus režijný
paušál 8,39 €, plus 20 % DPH z odmeny a náhrad 1.579,24 €, čo je 315,85 €.



Občiansky súdny poriadok neupravuje ako podmienku prípustnosti súdneho konania tzv. predsúdnu
upomienku alebo pokus o zmier. Túto predsúdnu korešpondenciu nie je možné považovať za úkon
právnej služby v zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom do 30. 6.
2013. Súd preto nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon právneho zástupcu predžalobný pokus o
zmier zo dňa 15. 01. 2013.

Keďže navrhovateľ je od súdneho poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a súd jeho
návrhu v celom rozsahu vyhovel, povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 1.337,- € súd v súlade
s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov uložil odporcovi. Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).