Slovenská národná galéria


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/355/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113237251
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113237251.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská národná galéria, Riečna
ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 164 712, zast. advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Panenská ul. č. 13,
Bratislava, proti žalovanej: LITA, autorská spoločnosť, IČO: 00 420 166, Mozartova 9, Bratislava, zast.
advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičová, Biely Kríž č. 3, Bratislava, o určenie obsahu hromadnej licenčnej
zmluvy, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 8. júna 2017, č. k.
8C/207/2013-454 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalovanej sa priznáva nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej a žalovanej nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou
domáhala proti žalovanej určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Dňa 06.06.2017 žalobkyňa vzala
žalobu späť a navrhla konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že vykonané dokazovanie
neprinieslo očakávaný výsledok a rozsah práv, ktorými žalovaná disponuje, sa nepodarilo dostatočne
zistiť. Súd prvej inštancie po vyslovení súhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby konanie zastavil podľa
§ 145 ods. 1 C.s.p.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 257 C.s.p. a
čl. 2 ods. 1 C.s.p., keď po preskúmaní dôvodov zastavenia nekonštatoval procesné zavinenie žiadnej
zo sporových strán. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že síce dôvodom zastavenia konania bolo
späťvzatie žaloby žalobkyňou, v tomto prípade však treba skúmať aj dôvod samotného späťvzatia,
ktorým bola skutočnosť, ktorú žalobkyňa sama nezavinila. Tento dôvod späťvzatia žaloby súd prvej
inštancie vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje použitie ust. § 257 C.s.p.
pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady žalovanej, ktorej inak na náhradu
trov konania vznikol nárok podľa § 256 ods. 1 C.s.p. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie
nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok o trovách konania. Navrhla,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že jej prizná náhradu



trov konania v plnom rozsahu. Namietla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je
v rozpore s ním vysloveným predbežným posúdením veci. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
17.03.2017 výslovne žalobkyňu vyzval k úprave petitu s tým, že v opačnom prípade žalobu zamietne.
Žalobkyňa pôvodne podala žalobu o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, ktorou sa v podstate
domáhala určenia výšky licenčných odmien v inej výške ako sú uvedené v sadzobníku žalovanej. Až
v priebehu konania zmenila žalobu tak, že jej prioritou sa stalo preverovanie právnych titulov nositeľov
práva a extenzívne výklady tzv. zákonných výnimiek z autorskoprávnej ochrany. Súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 17.03.2017 žalobkyni vysvetlil, že konanie o určenie obsahu hromadnej licenčnej
zmluvy nie je tým typom konania, v ktorom môže získavať takéto informácie. Neobstojí preto záver súdu
prvej inštancie, že dôvody späťvzatia žaloby žalobkyňa nezavinila. Žalobkyňa zastúpená advokátom,
teda osobou znalou práva, nesporne mala vedieť, aký obsah má mať hromadná licenčná zmluva a
čoho sa môže v konaní domáhať. Žalobkyňa ako dôvod späťvzatia uviedla, že dokazovanie neprinieslo
očakávaný výsledok, keď sa nepodarilo sa zistiť rozsah práv, ktorými žalovaná disponuje. S ohľadom na
inštitút hromadnej licenčnej zmluvy takéto dokazovanie nie je možné, čo súd prvej inštancie žalobkyni
v rámci predbežného právneho posúdenia veci aj objasnil. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa vzala žalobu
späť a tým v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. procesne zavinila zastavenie konania. Žalovaná má za to,
že pre rozhodnutie o nepriznaní trov neboli splnené podmienky stanovené § 257 C.s.p., pretože v
prejednávanej veci niet žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočných okolností.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a
pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán zavinila,
že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že strana podala žalobu vo
veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podala
proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť sporovou stranou, že vzala žalobu späť a pod. Zavinenie
treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania
bolo sporovou stranou zavinené, súd prizná protistrane náhradu trov konania podľa § 256 C.s.p. Ak
je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť
žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného. Ide najmä o prípady, keď žalovaný
po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú
dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska
vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba
podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť.

7. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej určenia obsahu hromadnej
licenčnej zmluvy podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona. Písomným podaním zo dňa 01.06.2007 (č.l.
424 a nasl.) vzala žalobu späť dôvodiac, že „vykonané dokazovanie neprinieslo očakávaný výsledok a
rozsah práv, ktorým žalovaná disponuje sa nepodarilo dostatočne zistiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že
nie je možné určiť rozsah práv, ktorým žalovaná disponuje, nie je možné ani zodpovedajúcim spôsobom
stanoviť obsah navrhovanej hromadnej licenčnej zmluvy a výšku primeraných odmien“. Z uvedeného
možno vyvodiť, že späťvzatie žaloby nebolo spôsobené - zavinené správaním sa žalovanej, ktorá
dôvodnosť žaloby namietala, ale výlučne správaním sa žalobkyne. Žalobkyňa vzala žalobu späť z
dôvodu, že priebeh súdneho konania nezodpovedal jej očakávaniam (súd prvej inštancie zamietol ňou
navrhované dokazovanie ako nedôvodné), zjavne s cieľom vyhnúť sa procesnému neúspechu vo veci
samej. Možno zhrnúť, že zastavenie konania zavinila výlučne žalobkyňa a preto žalovanej vznikol nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že nekonštatoval procesné
zavinenie žiadnej zo sporových strán za zastavenie konanie. Rozporne s tým však za dôvod hodný
osobitného zreteľa považoval dôvod späťvzatia žaloby, pre ktorý žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Aplikácia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dôjde k záveru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Musí
však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane sporových strán. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto



rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči sporovým stranám a aby neodporovalo dobrým
mravom. V sporovom konaní (o ktoré ide v prejednávanej veci) sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a že sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci. V prejednávanom prípade však adekvátna úvaha súdu prvej inštancie o konkrétnych dôvodoch
umožňujúcich použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania v odôvodnení jeho
rozhodnutia absentuje. Inými slovami, súd prvej inštancie síce postupoval v zmysle § 257 C.s.p. a
žalovanej nepriznal náhradu trov konania, ale nevysvetlil, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré odôvodňujú použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania. Ako je to uvedené už
vyššie, dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť dôvod späťvzatia žaloby.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej vyslovenom v odvolaní, že v prejednávanom prípade
neboli pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov splnené podmienky, ktoré predpokladá ust. § 257 C.s.p.
Výnimočnosť situácie nevyplýva ani z okolností sporovej veci (ide o žalobu na plnenie na podklade
Autorského zákona, ktorej cieľom bolo vydanie rozsudku ukladajúceho povinnosť nahradiť prejav vôle
žalovaného - aktuálne podľa § 229 C.s.p.), ani z okolností na strane žalobkyne (k podaniu žaloby proti
žalovanej ju neviedla taká okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa).
10. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania
nie je vecne správne. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil
podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním
a nadobudol právoplatnosť.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396
ods. 1 C.s.p. a priznal ich náhradu žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech.

13. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).