Slovenská národná galéria


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/218/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222562
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112222562.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu:
Slovenská národná galéria, Riečna 1, 815 13 Bratislava, IČO: 164 712, zastúpený: Mgr. Ivan Petkov,
advokát, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej:
Z.. G. J., Q.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená:
Mgr. Romana Paliderová, advokátka, Jégeho 19, 821 08 Bratislava o zaplatenie 4.575 Eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.575 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 4.575 Eur od 06.07.2012 do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 4.575 Eur od 29.06.2012 do
05.07.2012 zastavuje.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.07.2012 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k
zaplateniu 4.575 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.09.2010 uzatvoril žalobca so
žalovanou pracovnú zmluvu na základe ktorej žalovaná vykonávala pre žalobcu prácu na pozícii "riaditeľ
úseku ekonomiky a prevádzky." Popis pracovnej činnosti žalovanej je špecifikovaný v pracovnej náplni
tvoriacej súčasť pracovnej zmluvy. Žalovanej bola v januárovom výplatnom termíne spolu s platom za
mesiac december 2010 vyplatená odmena.

Na vyplácanie odmien zamestnancov Slovenskej národnej galérie sa vzťahuje zákon o odmeňovaní
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme č. 553/2003 Z.z. ( ďalej len zákon o odmeňovaní)
ako i vnútorný predpis žalobcu t.j. Organizačný poriadok Slovenskej národnej galérie ( ďalej len SNG),
Pracovný poriadok SNG.

Podľa §20 ods.1 zákona o odmeňovaní " zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu".

Podľa čl.2 bod.2.2.1. Organizačného poriadku SNG "generálny riaditeľ riadi činnosť SNG a koná vo
všetkých jej veciach".

Podľa čl.1 ods.2. Pracovného poriadku SNG "štatutárnym orgánom oprávneným konať v mene
zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch je generálny riaditeľ SNG. Generálny riaditeľ SNG koná
vo všetkých veciach v rámci pracovnoprávnych vzťahov".



Rozhodnúť o poskytnutí odmeny žalovanej môže a mohol len generálny riaditeľ SNG. Návrh na
vyplatenie odmeny, na základe ktorého bola žalovanej vyplatená odmena, vypracovala a podpísala dňa
30.12.2010 sama žalovaná. Žalovaná bola poverená generálnou riaditeľkou žalobcu na jej zastupovanie
v dňoch 17.12.2010 do 31.12.2010 počas jej neprítomnosti z dôvodu čerpania dovolenky. Poverenie
pre žalovanú sa nevzťahovalo na udeľovanie odmien. Uvedené by bolo v rozpore s čl. V druhý odsek
Pracovného poriadku SNG podľa ktorého sa zastupovanie štatutárneho zástupcu nevzťahuje na platové
otázky zamestnancov. Pracovný poriadok je všeobecne záväzným pre všetkých zamestnancov žalobcu.

1.2. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na znenie § 20 ods.1 zákona o odmeňovaní v ktorom sú upravené
kritériá odmeňovania ako aj na §20 ods.2 zákona o odmeňovaní z ktorého vyplýva, že návrh na
poskytnutie odmeny zamestnancovi vrátane jej výšky odôvodní príslušný vedúci zamestnanec. V danom
prípade návrh na vyplatenie odmeny žalovanej nespĺňal podmienky stanovené zákonom. Z návrhu na
vyplatenie odmeny žalovanej nevyplýva, či bola odmena poskytnutá za kvalitné vykonávanie pracovných
činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého
druhu práce. Návrh odmeny teda nie je písomne zdôvodnený príslušným vedúcim zamestnancom.
Žalobca má zato, že činnosti, na základe ktorých si žalovaná vyplatila odmenu nie sú preukázané.

Žalovaná vzhľadom na svoje pracovné zaradenie musela vedieť, že návrh na vyplatenie odmeny tým
že nie je zdôvodnený a podpísaný oprávnenou osobou, nadriadeným vedúcim zamestnancom, nespĺňa
zákonné náležitosti a preto na vyplatenie odmeny neexistuje právny dôvod. Navyše uvedená finančná
operácia je aj v rozpore so zákonom č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, ktorý
stanovuje povinnosť vykonať predbežnú finančnú kontrolu, ktorú potvrdzujú vedúci zamestnanec a
zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné
činnosti podľa charakteru finančnej operácie svojím podpisom a uvedením dátumu.

1.3. Konaním žalovanej ktorá si neoprávnene poskytla odmenu a teda plnenie bez právneho dôvodu
došlo na strane žalovanej k neoprávnenému bezdôvodnému obohateniu a preto má žalobca za to, že
sú splnené podmienky na vrátenie neprávom vyplatenej sumy
v zmysle § 22 ods.6 Zákonníka práce. Žalobca má teda právny nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Dňa 28.06.2012 bola žalovanej doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia v
lehote do 7 dní od doručenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaná výzvu nerešpektovala a bezdôvodné
plnenie žalobcovi nevrátila dostala sa do omeškania
s finančným plnením od 29.06.2012 a z uvedeného dôvodu má žalobca nárok aj na úroky
z omeškania.

2. V predmetnej veci súd na návrh žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 12Ro/69/2012 zo dňa
03.08.2012. Proti platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote žalovaná odpor ktorý zdôvodnila tým,
že jej štatutárny zástupca žalobcu dal pokyn
k vyplateniu odmien v celkovej výške 400.000 Eur. Odmeny boli vyplatené v decembri 2010 a až do roku
2012 s tým, neboli žiadne problémy. Pokiaľ generálna riaditeľka vydala nesprávny pokyn musí za to niesť
zodpovednosť sama a nie prenášať to na iných zamestnancov. Odmeny dostali všetci zamestnanci a zo
strany žalobcu ide o vykonštruovanú kauzu s cieľom uškodiť žalovanej a pomstiť sa za hľadanie pravdy
a spravodlivosti a za domáhanie sa práv, ktoré jej boli upreté zo strany žalobcu.

3. V poradí prvom rozsudku prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 12.06.2014 č.k. 4C 218/2012-120
žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že na vyplatenie odmeny vydala pokyn
generálna riaditeľka a i keď sa jednalo o pokyn ústny a v rozpore s pracovným poriadkom , nemôže
byť takto vykonaný úkon na ťarchu žalovaného ako zamestnanca. Úkon žalovanej nemožno vyhodnotiť
ako neplatný podľa § 17 ods.2 Zákonníka práce, nakoľko išlo iba o úkon ktorý bol v rozpore s interným
predpisom žalobcu. Pri posudzovaní úkonu žalovaného je tiež bez významu skutočnosť, že úkon
neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje osobitný predpis. Vzhľadom k tomu, že odmeny boli
vyplatené všetkým zamestnancom vrátane generálnej riaditeľky, konanie žalobcu možno označiť za
konanie hraničiace s výkonom práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi.

4. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 4Co
790/2014-143 zo dňa 30.11.2015 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že za bezdôvodné obohatenie je možné považovať
neoprávnene či nesprávne vyplatené odmeny. Za plnenie bez právneho dôvodu sa považuje každé



plnenie , na ktoré nevznikol zamestnancovi právny nárok ( §222 ZP ). Pri posudzovaní bezdôvodného
obohatenia v pracovnom práve je zamestnanec povinný vydať bezdôvodné obohatenie iba vtedy
ak vedel alebo z okolností prípadu mohol predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo
omylom vyplatené ( § 222 ods.6 Zákonníka práce). Na vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje
zákon trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začne plynúť od výplaty peňažných súm. Dôkazné bremeno
zaťažuje zamestnávateľa, ktorý musí z okolností prípadu preukázať, že zamestnanec vedel alebo musel
predpokladať, že mu vyplatená sumy nepatrí. Ďalej poukázal na to, že z hľadiska odôvodnenia rozsudku
vychádzal prevažne z tvrdení žalovanej, závery vykonaného dokazovania založil v podstate na vzťahu
nadriadenosti a podriadenosti na základe čoho žalovaná plnila len pokyn nadriadenej a preto nenesie
za nesprávny postup pri vyplácaní odmien zodpovednosť. Jeho závery sú predčasné nakoľko v konaní
sa nevysporiadal aj
s inými závažnými okolnosťami súvisiacimi s predmetom sporu a to je, že žalovaná z titulu svojej funkcie
mala vedieť a poznať interné predpisy žalobcu, rozsahom poverenia žalovanej na zastupovanie, či je
daný predpoklad vedomosti žalovanej, že jediným oprávneným subjektom na vypracovanie a podpísanie
návrhu vo vzťahu k jej osobe je generálny riaditeľ SNG.

5. V predmetnej veci prvostupňový súd, vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu, opätovne vyhodnotil
vykonané dôkazy ( zriaďovacia listina žalobcu čl.9, pracovná zmluva žalovanej čl.14, poverenie k
zastupovaniu čl.16, návrh na vyplatenie odmeny žalovanej čl.17, pracovný poriadok čl.20, dodatok k
pracovnému poriadku čl.30, správa o výsledku finančnej kontroly čl.83, výpoveď žalovanej čl.75 ) a
doplnil dokazovanie o výsluch štatutárneho zástupcu čl.156, výsluch svedkyne Z.. Š., oboznámením sa
s listinnými dôkazmi zoznam zamestnancom SNG, ktorým bola vyplatená odmena za rok 2010 čl.163 -
173 a dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený z nasledovných dôvodov.

5.1. Predmetom tohto sporu je bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu ku ktorému malo
dôjsť vyplatením odmeny v rozpore s ustanoveniami Pracovného poriadku ako aj v rozpore s postupom
stanoveným v zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme .
Preto súd pri skúmaní oprávnenosti žaloby sa obmedzil na dôkazy a skutkové tvrdenia súvisiace so
spornou skutočnosťou.

5.2. V konaní bolo nesporne preukázané, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovanou dňa 30.09.2010 vznikol pracovný pomer na základe ktorého žalovaná u žalobcu vykonávala
prácu v pozícii "Riaditeľ úseku ekonomiky a prevádzky". Súčasťou obsahu tejto zmluvy je popri inom
aj bod 12. z ktorého vyplýva, že " Zamestnanec bol pred uzatvorením pracovnej zmluvy oboznámený
s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, z Pracovného poriadku SNG
a z právnych predpisov, ktoré je povinný dodržiavať. Zamestnanec bol oboznámený s pracovnými a
mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať."

Ďalej z bodu 13. pracovnej zmluvy veta druhá vyplýva, že " Zamestnanec je povinný vykonávať osobne
práce podľa pracovnej zmluvy, plniť pokyny nadriadeného zamestnanca vydané v súlade s právnymi
predpismi a dodržiavať pracovnú disciplínu".

V bode 14 pracovnej zmluvy sa uvádza, že "Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúcich
z tohto pracovného pomeru sa spravujú príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, Zákona o výkone
práce vo verejnom záujme ( 552/2003 Z.z., ) Zákona
o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ( 553/2003 Z.z.). Zmluva bola riadne
podpísaná oboma zmluvnými stranami.

Z uvedeného je možné dôvodne predpokladať, že žalovaná pri podpise zmluvy nadobudla vedomosť o
tom, znalosť ktorých právnych predpisov sa pre výkon jej práce vyžaduje a súčasne vedomosť o tom, že
v súvislosti s plnením pracovných úloh sa bude riadiť pokynmi vedúceho pracovníka vydaných v súlade s
právnymi predpismi. Pokiaľ aj uvedené ustanovenie ohľadom oboznámenia sa s právnymi normami pred
uzatvorením zmluvy nekorešpondovalo s realitou, vzhľadom k pracovnej pozícii vedúceho pracovníka,
ktorú žalovaná u žalobcu zastávala je možné oprávnene očakávať, že tak následne učinila
v súvislosti s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z jej pracovného zaradenia a zodpovednosti a v
neposlednej miere aj s jej finančným ohodnotením. V opačnom prípade nedbanlivosť žalovanej nemožno
vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť a subsumovať ju pod vzťah nadriadenosti a podriadenosti s tým,
že žalovaná " iba" plnila pokyn nadriadeného zamestnanca.



Podľa § 81 Zákonníka práce platného v čase vzniku sporu je zamestnanec povinný plniť pokyny
nadriadeného pokiaľ vyplývajú z právnych predpisov. Prameňom povinnosti zamestnanca sú aj
interné predpisy ako kolektívne zmluvy, pracovný poriadok, organizačný poriadok. To znamená, že
podriadení zamestnanci sú v rámci svojho postavenia a zodpovednosti povinný preskúmať právnu
relevanciu pokynu v opačnom prípade participujú na náhrade škody spôsobenej zamestnávateľovi podľa
ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu ( § 179 ZP, § 187 ZP).

5.3. V zriaďovacej listine žalobcu v čl. V je stanovené, že štatutárnym zástupcom SNG je generálny
riaditeľ, ktorý je vymenovaný ministrom kultúry SR. Generálny riaditeľ má oprávnenie vymenovať a
odvolávať svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti na pracovisku. Táto právna
úprava bola následne premietnutá aj do pracovného poriadku žalobcu čl. V v rámci ktorého sa všeobecne
uvádza, že "vedúceho zamestnanca
v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený zamestnanec v rozsahu operatívneho riadenia
organizácie práce pracoviska zastupovaného zamestnanca. zastupovanie sa nevzťahuje na
organizačné zmeny pracoviska a platové otázky zamestnancov pracoviska.".
Z uvedeného znenia teda jednoznačne vyplýva, že kompetencie zástupcu sa nevzťahujú na oblasť platu
a jeho súčastí.

5.4. Podľa poverenia zo dňa 10.12.2010 bola žalovaná oprávnená zastupovať generálnu riaditeľku SNG
počas jej neprítomnosti na pracovisku z dôvodu čerpania dovolenky v dňoch 17.12. 2010 a ž 31.12.2010.
Z obsahu poverenia nevyplývajú žiadne osobitné splnomocnenia, na základe ktorých by žalovaná bola
oprávnená konať nad rámec stanovený pracovným poriadkom.

Podľa tvrdenia žalovanej počas zastupovania generálnej riaditeľky SNG jej táto mala udeliť ústny pokyn k
vyplateniu odmien zamestnancom SNG z finančných prostriedkov ktoré boli poukázané na účet žalobcu
z rozpočtu Ministerstva kultúry SR v rozsahu 400.000Eur a to do konca roka 2010 , nakoľko na iný účel
ako na platy a odmeny ich nebolo možné použiť. O tejto skutočnosti v rámci výpovedi vypovedala aj
svedkyňa Z.. Y. Š., ktorá potvrdila, že počula rozhovor prebiehajúci medzi generálnou riaditeľkou SNG a
žalovanou, obsahom ktorého bol ústny pokyn k výplate odmien. Taktiež uviedla, že výšku odmien podľa
jej vedomostí mala určovať generálna riaditeľka. Toto tvrdenie svedkyne sa však v konaní nepreukázalo
a to napr. ani návrhom na vyplatenie odmeny žalovanej, ani výsledkami finančnej kontroly v roku 2011
v ktorej sa výslovne uvádza, že odmeny schvaľovala žalovaná v tom čase poverená zastupovaním
generálnej riaditeľky SNG. Na základe uvedenej skutočnosti boli finančné prostriedky použité na výplatu
odmien zamestnancom žalobcu. Generálna riaditeľka J.. G. X., R.. vo svojej výpovedi poprela, žeby
akýkoľvek pokyn k výplate odmien žalovanej udelila, nakoľko finančné prostriedky neboli určené na
odmeny, ale na osobné ohodnotenie zamestnancov. Pokiaľ ide o návrh na vyplatenie odmeny žalovanej
v tomto smere sa nevyjadrila tak, žeby žalovanej mala byť odmena priznaná a vyplatená. Žalovaná si
podľa tvrdenia štatutárnej zástupkyni žalobcu, odmenu vyplatila bez jej vedomia.

5.5. Na vyplácanie odmeny zamestnancom žalobcu sa v zmysle čl. VIII. pracovného poriadku vzťahuje
okrem ustanovení Zákonníka práce zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme, ktorý v § 20 upravuje podmienky za ktorých zamestnávateľ môže
zamestnancovi poskytovať odmenu.

Podľa § 20 ods1) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu

a) kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných
činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce.
splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy alebo osobitne významnej pracovnej úlohy, alebo vopred určenej
cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy.
b) pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do sumy jeho funkčného platu,
c) poskytnutie osobnej pomoci pri zdolávaní požiaru ") alebo mimoriadnej udalosti, pri likvidácii a
odstraňovaní ich následkov, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, alebo
d) aktívnu účasť na zvýšení výnosov získaných podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ktorý je
príspevkovou organizáciou.
V (2) Návrh na poskytnutie odmeny zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej výšky písomne odôvodní
príslušný vedúci zamestnanec.



Vo vzťahu k osobe žalovanej v konaní bolo preukázané a zo strany žalovanej nebolo rozporované, že
návrh na vyplatenie odmeny zo dňa 30.12.2010 bol vypracovaný žalovanou, nenesie podpis vedúceho
zamestnanca nadriadeného žalovanej a ani po obsahovej stránke a
z hľadiska dodržania schvaľovacieho procesu nezodpovedá podmienkam stanoveným zákonom o
odmeňovaní. To znamená, že sa nejedná len o nedodržanie obsahovej stránky návrhu ale o celkové
porušenie schvaľovacieho procesu odmeňovania explicitne upraveného zákonom. Ďalej je nesporné,
že žalovanej odmena, v súlade s návrhom vo výške 4.574 Eur bola vyplatená .

Podľa správy o výsledku následnej finančnej kontroly č.37/2011 bolo konštatované, že odmeny
vyplatené 35 zamestnancom žalobcu boli schválené riaditeľkou úseku ekonomiky a prevádzky SNG
( žalovanou) na základe poverenia k zastupovaniu GR SNG počas jej neprítomnosti z dôvodu čerpania
dovolenky v čase od 17.12.do 31.12.2010. Návrhy na vyplatenie odmien nie sú odôvodnené vedúcimi
zamestnancami z hľadiska výšky odmeny a dôvodu priznania odmeny. uvedeným postupom žalobca
porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods.1 písm. j) 523/2004 Z.z. tým, že nehospodárne a
neefektívne nakladal s finančnými prostriedkami.

5.6. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaná v čase zastupovania generálnej riaditeľky na základe
písomného poverenia konala nad rámec svojho oprávnenia a v súvislosti s odmeňovaním zamestnancov
ako aj v súvislosti s rozhodovaním o vlastnej odmene postupovala v rozpore s relevantnými právnymi
normami s ktorými mala a mohla byť oboznámená z titulu svojej pracovnej pozície. Vzhľadom k tomu jej
nevznikol právny nárok na vyplatenie odmeny a preto finančné prostriedky jej vyplatené z titulu odmeny
vykazujú znaky bezdôvodného obohatenia podľa § 222 ZP.

Podľa § 222 Zákonníka práce

1) Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ
bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca musí obohatenie vydať.

2) Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

3) Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí Vydať tomu, bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudla bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

4) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydar z neho, ak ten, kto obohatenie získal,
nekonal dobromyseľne.

5) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, i na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec
vynaložil.

6) Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak
zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo
omylom vyplatené a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Vykonaným dokazovaním bola nesporne preukázaná oprávnenosť nároku žalobcu a preto súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel. Pre posudzovanie otázky vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej
a práva na jeho vydanie na strane žalobcu súd nepovažoval za relevantné okolnosti ohľadom vyplatenie
odmien ostatným zamestnancom žalobcu, vrátane štatutárneho zástupcu, nakoľko sa v osobe žalovanej
nejednalo o radového zamestnanca ale
o vedúceho pracovníka u ktorého sa predpokladá znalosť problematiky a patričné právne vedomie a
preto sa nimi v rámci svojej hodnotiacej činnosti nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Keďže žalovaná na výzvu žalobcu za účelom vydania bezdôvodného obohatenia
nereagovala a v stanovenej lehote finančné prostriedky žalobcovi nezaplatila dostal sa do omeškania



uplynutím 7-dňovej lehoty na plnenie t.j. 06.07.2012. Výška úrokovej miery bola stanovená v súlade s
vykonávacím predpisom
k zákonnému ustanoveniu.

6. Výrok o zastavení konania v časti uplatnenia úrokov z omeškania sa opiera o ust. § 144 ods.2 CSP.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a sporovým stranám
priznal pomerne na základe zásady úspechu podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.