Slovenská národná galéria


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10C/204/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208463
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1312208463.24

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci
žalobcu : Slovenská národná galéria, so sídlom Riečna 1, Bratislava, IČO: 164 712, zastúpeného Mgr.
Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanej: O. B., bytom O. XX,
N., zastúpenej Mgr. Romanou Paliderovou, advokátka, so sídlom Jégeho 19, Bratislava, o zaplatenie
3 004 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalovanej trovy konania, vo výške o ktorej rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.07.2012 sa žalobca ako zamestnávateľa domáhal voči žalovanej ako
zamestnankyni vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.004 euro príslušenstvom, podľa § 222
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, o ktorú sumu sa žalovaná obohatila na úkor žalobcu tým, že
žalovaná, ktorá pracovala u žalobcu ako mzdová účtovníčka, si pri spracovaní a likvidácii svojho platu za
december 2010, neoprávnene poskytla odmenu vo výše 3.004 euro, ktorá jej bola následne vyplatená
v riadnom výplatnom termíne v januári 2011.

2. Skutkovo ďalej žalobca žalobu odôvodnil tým, žalobca je štátnou príspevkovou inštitúciou, u ktorého
žalovaná pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2010 ako mzdový účtovník, s popisom
pracovnej činnosti špecifikovaným v pracovnej náplni, tvoriacej súčasť pracovnej zmluvy. S účinnosťou
od 01.10.2010 sa strany dohodli na zmene druhu práce a žalovaná vykonávala od tohto dátumu druh
práce „mzdový účtovník, personalista“ a s účinnosťou od 01.10.2011, sa strany opäť dohodli na zmene
druhu práce, opäť na „mzdový účtovník“. Poukázal na to, že v tom čase, keď žalovaná vykonávala druh
práce „mzdový účtovník, personalista“, mala podľa Pracovnej náplne zo dňa 15.02.2010 okrem iných
povinností aj povinnosť: „k stanovenému termínu vykonáva likvidáciu platov a ďalších zložiek miezd,
príspevkov zo sociálneho fondu v zmysle platnosti mzdového predpisu SNG a kolektívnej zmluvy SNG
a v súvislosti s realizáciou platieb prostredníctvom Štátnej pokladnice mesačne predkladá podklady
na výplatu miezd, daní, odvodov a zrážok zamestnancov SNG elektronickou formou“, tzn. samostatné
vedenie a komplexné spracovanie mzdovej agendy žalobcu a jeho zamestnancov. Rozhodnúť o
poskytnutí odmeny žalovanej mohol len generálny riaditeľ žalobcu. Žalovaná pri spracovávaní a likvidácii
platov za december 2010 si neoprávnene poskytla odmenu vo výše 3.004 euro, ktorá jej bola vyplatená
vo výplatnom termíne v januári 2011. Návrh na vyplatenie odmeny na základe ktorého si odmenu
vyplatila, vypracovala a podpísala dňa 30.12.2010 iná zamestnankyňa žalobcu - Ing. O., ktorá bola
poverená generálnou riaditeľkou SNG, Mgr. V. G., PhD., na jej zastupovanie počas neprítomnosti z
dôvodu dovolenky v dňoch od 17.12.2010 do 31.12.2010. Poverenie pre Ing. O. sa však nevzťahovalo



na udeľovanie odmien a to pre rozpor s článkom V. druhý odsek Pracovného poriadku SNG, ktorý
stanovuje, že zastupovanie sa nevzťahuje na platové otázky zamestnancov. Pracovný poriadok je
všeobecne záväzným pre všetkých zamestnancov. Podľa názoru žalobcu, návrh na vyplatenie odmeny,
okrem skutočnosti, že je nulitným úkonom vykazoval aj ďalšie vady, konkrétne nešpecifikuje, či bola
odmena poskytnutá za kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej
rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce a tiež neuvádza výšku samotnej
odmeny. To znamená, že návrh ani výška odmeny nie sú písomne zdôvodnené príslušným vedúcim
zamestnancom, čo predstavuje porušenie § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní.
Podľa žalobcu nie sú tiež preukázané činnosti, na základe ktorých si žalovaná vyplatila odmeny, pričom
žalovaná vzhľadom na svoje pracovné zaradenie musela vedieť, že návrh na vyplatenie odmeny tým,
že nie je zdôvodnený a nie je podpísaný oprávnenou osobou, nespĺňa zákonné náležitosti, a že na
vyplatenie odmeny od počiatku neexistoval právny dôvod. Žalobca tiež uviedol, že vyplatenie odmeny
žalovaným bolo navyše aj v rozpore so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole, ktorý stanovuje
povinnosť vykonať predbežnú finančnú kontrolu, poukazujúc na § 9 ods. 3 zákona o finančnej kontrole,
podľa ktorého vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú vedúci zamestnanec a zamestnanci
zodpovedný za rozpočet verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa
charakteru finančnej operácie a to podpisom a uvedením dátumu vykonania predbežnej finančnej
kontroly na doklade súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciu, pričom na predmetnom návrhu
na vyplatenie odmeny je iba podpis L.. O.. Ďalej podľa § 9 ods. 4 zákona o finančnej kontrole,
finančné operácie nemožno vykonať bez ich overenia predbežnou operáciou. Žalovaná preto svojim
konaním vedome porušila zákon o finančnej kontrole a svojim konaním, ktorým si neoprávnene poskytla
odmenu, poskytla si plnenie bez právneho úkonu a prišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, vzhľadom
k čomu má žalobca zákonný dôvod na vrátenie neprávom vyplatených súm, tzn. nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce. Žalovanej bola dňa
01.06.2012 zaslaná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.004 euro, zodpovedajúcej
výške neoprávnene poskytnutej odmeny do 7 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaná je v omeškaní
s finančným plnením od 09.06.2012. Preto si žalobca zároveň uplatňuje zo žalovanej sumy aj nárok
na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho vládneho nariadenia, vo
výške 9 % ročne až do zaplatenia, vychádzajúc z úrokovej sadzby ECB vo výške 1,00 % od 14.12.2011.

3. V skrátenom konaní, za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občianskeho súdneho
poriadku), vydal súd platobný rozkaz č. k. 39Ro/521/2012-46 zo dňa 27.08.2012, voči ktorému
dňa 14.09.2012 podala žalovaná včas odôvodnený odpor, v ktorom žalovaná uviedla, že ide o
vykonštruovanú kauzu s cieľom žalovanej uškodiť, pomstiť sa za hľadanie pravdy a spravodlivosti,
nakoľko spolu so skupinou zamestnancov Slovenskej národnej galérie (SNG), podala v septembri
2011 na Ministerstvo kultúry SR a Úrad vlády petíciu, vzhľadom na čoraz zhoršujúci sa stav v SNG
pod vedením generálnej riaditeľky V. G., s cieľom konkrétne poukázať na jej neodborné vedenie,
neefektívne hospodárenie, preferovanie určitých zamestnancov, nedodržiavanie zákonov, šikanovanie
zamestnancov, atď.. Na základe tejto petície vykonalo Ministerstvo kultúry SR u žalobcu kontrolu,
pričom zamestnanci SNG otvorene poukazovali inšpektorom na praktiky generálnej riaditeľky Mgr. G..
Následne, na základe petície a kontroly sa zvýšilo ešte viac šikanovanie zamestnancov žalobcu a
hlavne tých, ktorí podpísali petíciu, medzi ktorými bola aj žalovaná. Generálna riaditeľka SNG O.. G.
začala voči žalovanej úmyselne konštruovať rôzne napomenutia, brať osobné príplatky, šikanovať ju
a znepríjemňovať jej pracovný život. Práve z dôvodu šikanovania žalovaná dala výpoveď a ukončila
pracovný pomer v Slovenskej národnej galérii, avšak aj potom dostala upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny. Žalovaná ďalej uviedla, že keď generálna riaditeľka Mgr. G. zistila, že žalovaná
na jej nekalé praktiky podala žalobu, rovnako podala žalobu na žalovanú a tým sa snaží znepríjemniť
život žalovanej aj po tom, ako prestala byť v pracovnom pomere so Slovenskou národnou galériou.
Žalovaná sa rozhodla pred takými, z jej pohľadu nekalými praktikami a praktikami v rozpore s dobrými
mravmi brániť tým, že podala na Mgr V. G., generálnu riaditeľku SNG sťažnosti na MK SR, Inšpektorát
práce a aj žalobu na Okresný súd Bratislava I. Žalovaná poukázala na to, že počas svojho pôsobenia
v SNG pracovala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, plnila príkazy svojich nadriadených,
postupovala v súlade s pracovnou zmluvou a so zákonmi a predpismi. Zdôraznila , že práve generálna
riaditeľka SNG Mgr. V. G., vydala v decembri 2010 pokyn na vyplatenie odmien v sume 400.000 euro
všetkým zamestnancom žalobcu a nemala s tým žiadne problémy, až do roku 2012, kedy začala
vyhľadávať rôzne zámienky na tých zamestnancov (a aj bývalých), ktorí sa na ňu sťažujú a súdia sa
so žalobcom. O sumu 400.000 euro na mzdy písomne žiadala generálna riaditeľka Ministerstvo kultúry
SR ako zriaďovateľa SNG a pokyn na ich vyplatenie vydala v decembri 2010 nepriamej nadriadenej



žalovanej - riaditeľke úseku ekonomiky a prevádzky. Vzhľadom k tomu žalovaná namietala, že by
postupovala svojvoľne a v žiadnom prípade sa neobohatila, pričom odmeny dostali všetci zamestnanci
žalobcu a ešte aj tí, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer. Žalovaná namietala práve tú okolnosť,
že generálna riaditeľka SNG Mgr. V. G. až v máji 2012 zistila, a to len vo vzťahu k žalovanej a nie
ku všetkým zamestnancom, že vydala v súvislosti s vyplateným odmien nesprávny pokyn, za čo musí
sama znášať zodpovednosť z titulu, že je generálna riaditeľka a nie túto zodpovednosť prenášať na
druhých. Žalovaná preto vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovala, aby súd žalobu, ktorú považuje
za neopodstatnenú, šikanóznu a v rozpore s dobrým i mravmi, v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listiny: Zriaďovaciu listina SNG, menovanie
do funkcie generálnej riaditeľky, Pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2010, Dohodu o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 30.09.2010 a zo dňa 29.09.2011, Pracovnú náplň z 15.02.2010, výplatnú listinu žalovanej
za rok 2010, Poverenie na zastupovanie zo dňa 10.12.2010, Návrh na vyplatenie odmeny žalovanej
z 30.12.2010, Pracovný poriadok SNG z 10.01.2005 a Dodatok k pracovnému poriadku 01.09.2007,
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia s poštovou doručenkou z 01.07.2012, Správa o výsledku
následnej finančnej kontroly č. 37/2011+ prílohy, Personálny spis žalovanej.

5. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu listiny: Petíciu na Úrad vlády SR
z 20.09.2011, nesúhlas s dokumentom Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny
z 23.09.2011, nesúhlas s dokumentom Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z
15.11.2011, výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce z 12.12.2011, nesúhlas s dokumentom Upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny z 16.01.2012, žiadosť o preverenie zákonnosti postupu z 29.09.2011,
ekonomicko-prevádzkové informácie SNG z 19.08.2010, nesúhlas z výzvou na vydanie bezdôvodného
obohatenia z 06.06.2012, spôsobenie škody - nesúhlas z 13.07.2012, list Ministerstva kultúry SR z
27.12.2010 a z 30.12.2010, list žalovanej z 03.07.2012.

6. Súd vec prejednal, pričom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu - žalobcu v zastúpení
generálnej riaditeľky SNG Mgr. V. G., žalovanej, výsluchom svedkýň Ing. Z. S., Ing. Andrei O., listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu (uvedené v bodoch 4. a 5. rozsudku), podstatným obsahom
pripojeného spisu OS Bratislava I sp. zn. 4C/218/2012 a sp. zn. 6Cpr/2/2012, listinami vyžiadanými
súdom : Organizačný poriadok spolu s organizačnou štruktúrou žalobcu platné na rok 2010, Smernica o
finančnom riadení a finančnej kontrole SND účinná od 15.06.2005, pracovná náplň Ing. O. a Ing. S. obe
platné k 31.12.2010, zoznam zamestnancov, ktorým boli vyplatené odmeny a zistil nasledovný skutkový
stav:

7. Za nesporné súd považoval, vzhľadom na vyjadrenia strán a predložené listiny (bod 4.,5.,6.), že
žalobca - Slovenská národná galéria, je štátnou príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky, ktoré je jej zriaďovateľom. Štatutárnym orgánom žalobcu je generálny
riaditeľ (čl. V ods. 1 zriaďovacej listiny SNG), a do tejto funkcie bola od 01.06.2010 vymenovaná Mgr.
V. G.. PhD..
Žalovaná bola zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2010 s dohodnutým
druhom práce najskôr ako „mzdový účtovník, s účinnosťou od 01.10.2010 ako „mzdový účtovník,
personalista“(Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30.09.2010) a s účinnosťou od 01.10.2011, opätovne
ako „mzdový účtovník“ “(Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 29.09.2011).
Generálna riaditeľka žalobcu požiadala listom zo dňa 19.08.2010 Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky (zriaďovateľa) okrem iného, o pridelenie príspevku na mzdy, platy, služobné vyrovnanie a
ostatné osobné výdavky (610) vo výške 400.000 euro, z dôvodu dorovnania príspevku, ktorý bol v
roku 2010 oproti predchádzajúcemu roku krátený o 22%, a nútené plošné odňatie priznaných osobných
príplatkov. List vychádzal zo záverov výsledkov operatívnej porady vedenia žalobcu zo 17. a 19. 08.
2010, kde v zázname z tejto porady je uvedené v bode I. že MK SR prisľúbilo dorovnanie rozpočtu na
základe žiadosti. V bode III. zápisnice týkajúceho sa odmien je uvedené, že ak upravený rozpočet dovolí,
tak EPC (ekonomicko-prevádzkové centrum žalobcu) navrhne výšku prostriedkov použiť na odmeny.
Na základe tejto žiadosti potom zriaďovateľ poskytol žalobcovi finančné prostriedky na uvedený účel v
požadovanej čiastke 400.00 euro.
Písomným poverením zo dňa 10.12.2010 poverila generálna riaditeľka Mgr. V. G.. PhD., riaditeľku
Úseku ekonomiky a prevádzky Ing. O. O., zastupovaním vo funkcii generálnej riaditeľky SNG, počas
jej neprítomnosti z dôvodu dovolenky v dňoch od 17.12.2010 do 31.12.2010, predĺžené do 05.01.2011
(vrátane).



Z úradnej korešpondencie medzi žalobcom a Ministerstvom kultúry SR - listy generálnej riaditeľky sekcie
ekonomiky a projektového riadenia v zastúpení z 27.12.2010 (žalobcovi doručené 30.12.2010) a z
30.12.2010 (žalobcovi doručené 03.01.2011) súd zistil, že zriaďovateľ rozpočtovým opatrením najskôr
listom z 27.12.2010 žalobcovi zvýšilo záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2010 v
kategórii 610 - služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania o sumu 400 000,- Eur a následne listom
zo dňa 30.12.2010 upravil záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu pre SNG na rok 2010 tak, že na
základe žiadosti generálnej riaditeľky SNG, vyčlenil na bežné výdavky sumu 422.391,22 euro a z toho na
mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné dorovnania (610) sumu 280.000 euro a poistné a odvody
sumu 120.000 euro (celkom 400.000 euro). Rozpísanie týchto rozdielov bolo potrebné zrealizovať do
31.12.2010, stanoveného termínu v MUR (modul úprav rozpočtu), pričom žalobca ako príspevková
organizácia musí rešpektovať finančnú a rozpočtovú disciplínu. Z navýšených finančných prostriedkov
boli všetkým zamestnancom žalobcu, vyplatené odmeny vo výplatnom termíne za mesiac december
2010 (január 2011); žalovanej bola takto vyplatená odmena v sume 3.004,00 euro.
Rovnako nebolo sporným, že návrh na vyplatenie odmeny vo všetkých prípadoch, všetkých
zamestnancov žalobcu, tzn. aj v prípade žalovanej, podpisovala v zastúpení generálnej riaditeľky
poverená Ing. O..

8. Sporným v danom prípade bolo to, či poverená zamestnankyňa Ing. O. mala konkrétne v prípade
žalovanej oprávnenie na vypracovanie a podpísanie návrhu na vyplatenie odmeny alebo nie, a z toho
odvodne, či uvedenú odmenu žalovaná prijala dôvodne alebo nie. V nadväznosti na to bola spornou aj
dobromyseľnosť žalovanej, tzn. či vedela alebo z okolností musela predpokladať, že odmena jej bola
nesprávne určená alebo vyplatená omylom.

9. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že koncom roka 2010 dostala od svojej priamej nadriadenej Ing. S.
pokyn zúčtovať a vyplatiť odmeny všetkým zamestnancom. Podľa žalovanej išlo vo vzťahu k Ing. S.
o priamy pokyn Ing. O., ktorá v tom čase v plnom rozsahu zastupovala generálnu riaditeľku žalobcu.
Žalovaná ďalej uviedla, že finančné prostriedky na odmeny prišli na účet žalobcu ku koncu roka 2010,
konkrétne v dňoch 29.12.2010 alebo 30.12.2010. V tomto čase už mala žalovaná spracované výplaty
pre zamestnancov a preto musela urýchlene zúčtovať k výplatnému termínu aj odmeny z navýšených
prostriedkov, čo bolo naliehavé, podľa svedkyne zrejme z dôvodu, že bolo potrebné vyčerpať tieto
finančné prostriedky ešte v roku 2010. Žalovaná uviedla, že odmeny zúčtovala na základe návrhu na
vyplatenie odmeny pre každého zamestnanca žalobcu, pričom každý návrh bol vyhotovený a podpísaný
Ing. S. a Ing. O. a na každom jednom návrhu bola uvedená výška odmeny a dôvod, na základe
ktorého sa priznáva, tzn. za akú prácu. Odmeny boli priznané a vyplatené všetkým zamestnancom
žalobcu, vrátane generálnej riaditeľky a aj tým, ktorí boli v tom čase vo výpovednej lehote, išlo asi o
160 zamestnancov žalobcu. Žalovaná trvala na tom, že tak ako vo všetkých návrhov bola uvedená
suma (výška) odmeny, taktiež aj v jej prípade, kde bola uvedená suma 3.004 euro. Rozhodne odmietala
tvrdenie, že by si sama stanovila odmenu a vyplatila ju bez takéhoto návrhu, to si nemohla dovoliť a
ani nemala prístup do štátnej pokladni, ani by nevedela výšku, v akej si má odmenu zúčtovať. Žalovaná
sa nevedela vyjadriť a ani vysvetliť, prečo žalobca predložil v súdnom konaní vyhotovenie návrhu na
vyplatenie odmeny bez uvedenia konkrétnej výšky odmeny, pretože do mzdovej dokumentácie založila
u všetkých zamestnancov návrhy na vyplatenie odmeny, v ktorých bola výška odmeny uvedená, tzn.
aj v jej prípade, kedy návrh na vyplatenie odmeny bol podpísaný Ing. S. a Ing. O., ktorých podpisy
poznala. Všetky návrhy na vyplatenie odmeny boli zoradené podľa abecedného zoznamu jednotlivých
zamestnancov tak, ako to už mala v počítačovom mzdovom systéme. Okrem uvedených písomných
návrhov na základe ktorých spracovala (zúčtovala) odmeny všetkým zamestnancom žalobcu žalovaná
uviedla, že dostala aj od oboch vedúcich zamestnankýň aj ústny pokyn aby urýchlené realizovala
a zúčtovala na výplatu navrhnuté odmeny. Žalovaná potvrdila, že s existujúcimi internými predpismi
žalobcu bola oboznámená, avšak nevedela či mala k dispozícii všetky, ktoré v tom čase platili u žalobcu,
pretože v počítačovom systéme neboli všetky a viaceré boli staré. Žalovaná vnímala predmetnú žalobu
ako jeden zo sporov, ktorý žalobca voči nej začal z dôvodu, že podpísala petíciu voči vedeniu žalobcu
poukazujúc na to, že k zmene vedenia neprišlo, avšak tí ktorí podpísali petíciu, napokon pracovný pomer
ukončili výpoveďou.

10. K spornej otázke, či návrh na vyplatenie odmeny, na základe ktorého bola žalovanej zúčtovaná a
vyplatená odmena, podpísali Ing. S. a Ing. O., s ohľadom na žalobcom predloženú listinu (návrh), na
ktorej nie je uvedená ani výška odmeny ani jej zdôvodnenie a listinu (návrh), predloženú žalovanou s



uvedenou výškou odmeny aj jej zdôvodnením, súd vykonal výsluch menovaných zamestnankýň žalobcu
ako svedkýň.

11. Svedkyňa Ing. Slávka S., uviedla, že pracovala u žalobcu od septembra 2010 do septembra 2011,
ako vedúca ekonomického oddelenia, pričom jej pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončil
skôr ako bolo v pracovnej zmluve dohodnuté, a to skončenie je predmetom iného súdneho sporu,
v ktorom sa svedkyňa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V rozhodnom čase
bola žalovaná priamou nadriadenou svedkyne.
V súvislosti s vyplatením sporných odmien v roku 2010 svedkyňa uviedla, že z hľadiska jej pracovnej
pozície sa jej tento prípad bezprostredne týkal. Len potvrdila, že išlo o odmeny vyplatené z
účelovo viazaných finančných prostriedkov určených na dofinancovanie mzdových náležitostí u žalobcu,
poskytnutých zriaďovateľom na základe žiadosti generálnej riaditeľky ešte v čase pred nástupom
svedkyne do zamestnania u žalobcu a túto informáciu mala priamo od generálnej riaditeľky. Tiež
potvrdila, že k poskytnutiu finančných prostriedkov a k vyplateniu sporných odmien došlo asi 3 dni
pred koncom roka, čo bolo dovolenkové obdobie, kedy dovolenku čerpala aj generálna riaditeľka Mgr.
G., avšak chodila do práce aby dala určité pokyny alebo skonzultovala potrebné veci. Pri poukázaní
týchto finančných prostriedkov MK SR najskôr neuviedlo podpoložky ekonomickej klasifikácie (610)
tak, aby bolo z nich možné vyplatiť nielen mzdové náležitosti ale aj poistné a odvody, čo obratom
ministerstvo napravilo a stanovilo pre navýšené finančné prostriedky aj podpoložky ekonomickej
klasifikácie. Svedkyňa L.. S., Ing. O. a žalovaná v tom čase boli v práci, nakoľko bolo potrebné ku
koncu roku spracovať všetku ekonomickú a mzdovú agendu. Svedkyňa výslovne uviedla, že si pamätá
na pokyn generálnej riaditeľky žalobcu Mrg. G., ktorý dala Ing. O. na vyplatenie odmien aj odvodov a
následne Ing. O. dala pokyn svedkyni na realizovanie výpočtu a vyplatenia týchto odmien. Pracovný
stôl svedkyne bol od pracovného stola Ing. O. oddelený len priečkou, všetko bolo počuť a preto počula,
keď generálna riaditeľka s Ing. O. konzultovala vyplatenie odmien, dávala jej pokyny a následne Ing.
O. dávala pokyny svedkyni. Svedkyňa následne, ako jej priama nadriadená, dala pokyn na spracovanie
mzdových náležitostí vrátane vyplatenia odmien, žalovanej.
Ohľadom konkrétneho písomného návrhu na vyplatenie odmien v prípade žalovanej svedkyňa s
určitosťou potvrdila, že ako priama nadriadená podpisovala žalovanej návrh na vyplatenie odmeny a
mala by byť na návrhu podpísaná aj Ing. O., pretože tá ako riaditeľka ekonomického úseku, podpisovala
návrhy všetkým zamestnancom žalobcu. Svedkyňa si ale nepamätala či v prípade žalovanej, bola
na návrhu uvedená konkrétna výška odmeny, nakoľko sa jednalo o veľké množstvo písomností,
ale pamätala si, že sa jednalo o podrobne rozpísané návrhy a z toho usudzovala, že u všetkých
zamestnancov bola výška odmeny v návrhu uvedená a pri výpočte odmeny sa vychádzalo u všetkých
zamestnancov z rovnakého násobku mzdy. Svedkyňa si tiež presne nepamätala, či malo byť vyplatenie
odmien realizované v januárovom výplatnom termíne, alebo niekedy po novom roku (2011).

12. Svedkyňa Ing. V. O., ktorej pracovný pomer u žalobcu vznikol 01.10.2010 a pracovala v pozícii
riaditeľky úseku ekonomiky a prevádzky vo svojej výpovedi uviedla, že sama vedie so žalobcom súdne
spory, konkrétne o neplatnosť skončenia jej pracovného pomeru u žalobcu (svedkyňa v procesnom
postavení žalobcu) a rovnako voči nej podal žalobca žalobu o vrátenie vyplatených sporných odmien,
v oboch prípadoch nie je konanie právoplatne skončené.
Svedkyňa vypovedala, že generálna riaditeľka SNG, Mgr. G., ju ešte začiatkom decembra 2010
písomne poverila jej zastupovaním počas doby čerpania dovolenky, pričom v priebehu dovolenky, medzi
vianočnými sviatkami prišla do práce za svedkyňou a oznámila jej, že si ešte predlžuje dovolenku až do
05.01.2011 a neskôr, keď spolu telefonovali a sa rozprávali ohľadom zahájenia nového roku jej oznámila,
že príde až 10.01.2011. Svedkyňa potvrdila, že o poverení na zastupovanie generálnej riaditeľky v
čase jej neprítomnosti svedkyňou bola žalovaná oboznámená, pretože túto skutočnosť generálna
riaditeľka pred odchodom na dovolenku oznámila všetkým vedúcim zamestnancom jednotlivých úsekov,
tzn. celému vedeniu a zároveň každému uložila, aby túto skutočnosť oznámil zamestnancov na svojom
úseku. Svedkyňa preto na úseku ekonomiky a prevádzky, ktorý riadila všetkým zamestnancom vrátane
žalovanej oznámila, že je poverená počas neprítomnosti generálnej riaditeľky ju zastupovať.
Konkrétne okolnosti vyplatenia sporných odmien svedkyňa popísala tak, že ku koncu roka 2010, ju
generálna riaditeľka Mgr. G. pred odchodom na dovolenku oznámila, že na účet žalobcu majú prísť
peniaze určené na mzdové prostriedky, konkrétne na odmeny a že pokiaľ tieto peniaze prídu, aby
ju svedkyňa ihneď o tom informovala. Peniaze prišli na účet posledný decembrový týždeň, o čom
svedkyňa informovala generálnu riaditeľku, ktorá prišla do práce, do kancelárie svedkyne, kde sa tešili,
že tieto prostriedky na odmeny skutočne prišli a vtedy dala generálna riaditeľka Mgr. G. svedkyni ústny



pokyn, aby celú sumu 400.000 euro použila na vyplatenie odmien všetkým zamestnancom žalobcu,
tzn. všetkým, ktorí boli v tom čase u žalobcu v pracovnom pomere vrátane tých, čo boli vo výpovednej
dobe, na PN-ke, a pod.. To že sa jednalo o ústny pokyn, bolo úplne obvyklé, pričom svedkyňa si
nepamätala, že by jej generálna riaditeľka dávala konkrétne pokyny písomne. V tejto súvislosti sa
svedkyňa spýtala, akým spôsobom, „kľúčom“, má odmeny rozdeliť, na čo generálna riaditeľka povedala,
že keďže nebola ekonómom, aby sama svedkyňa rozhodla tak, aby všetci dostali odmeny rovnako,
aby to bolo spravodlivé pre všetkých zamestnancov a zároveň, aby po ekonomickej stránke svedkyňa
všetko zabezpečila tak, aby to bolo v poriadku. Najskôr boli finančné prostriedky klasifikované len ako
prostriedky na vyplatenie miezd (odmien) a až následne po tom, čo svedkyňa komunikovala telefonicky aj
e-mailom so zamestnankyňou MK SR ohľadom vyriešenia situácie, ministerstvo rozpočtovým opatrením
preklasifikovalo podpoložku tak, aby bolo možné z prostriedkov vyplatiť nielen odmeny ale aj príslušné
odvody a poistné.
Svedkyňa ohľadom výšky vyplatených odmien ďalej uviedla, že konkrétna výška u jednotlivých
zamestnancov bola stanovená nejakým násobkom mzdy, u všetkých zamestnancov rovnakým. Avšak
v prípade žalovanej, to bol vyšší násobok oproti ostatným práve preto, že žalovaná pracovala aj
počas vianočných sviatkov, Nového roku a Troch kráľov tak, aby bola všetka mzdová agenda a
vyplatenie odmien, spracované už k výplatnému termínu v januári 2011 (k 10.01.2011). Podľa svedkyne
generálna riaditeľka výšku odmeny u žalovanej schválila, resp. potom, čo svedkyňa generálnu riaditeľku
informovala, že odmeny boli vyplatené všetkým zamestnancom a že žalovaná dostala vyššie odmeny,
práve z dôvodu, že pracovala aj cez sviatky, nemala generálna riaditeľka Mgr. G. voči tomu žiadne
výhrady. Svedkyňa uviedla, že generálna riaditeľka v podstate ponechávala všetku ekonomickú a
mzdovú agendu v jej plnej kompetencii práve z dôvodu, že nebola ekonóm, navyše v tom čase čerpala
dovolenku, ktorú si opakovane predĺžila a vrátila sa do práce až po Novom roku, dňa 10.01.2011. Po
návrate generálnej riaditeľky z dovolenky, bola porada vedenia a všetci zamestnanci SNG boli zvolaní na
slávnostné zahájenie nového roku, kde generálna riaditeľka pred všetkými poďakovala zamestnancom
ekonomického úseku a špeciálne svedkyni za odvedenú prácu a aj za to, že mohli by všetkým vyplatené
odmeny, čo zaslala aj prostredníctvom e-mailovej pošty. Z toho je zrejmé, že v tom čase bola generálna
riaditeľka o všetkom informovaná a nemala žiadne výhrady, práve naopak. Svedkyňa potvrdila, že
žalovaná ako mzdárka a personalistka, spracovala na základe jej pokynu tabuľku, kde bolo jasné
v akej výške má každý zamestnanec dostať odmenu a aj agendu s tým spojenú, tzn. vypočítala u
všetkých zamestnancov odvody a daň. Ďalej svedkyňa uviedla, že spoločne so žalovanou technicky
riešili aj to, ako majú vyzerať návrhy na vyplatenie odmeny, spoločne tieto spracovali a vypracovali ich
podľa jedného vzoru pre jednotlivé úseky, pričom žalovaná zabezpečovala podklady zamestnancov na
vysunutých pracoviskách žalobcu (galérie atď.), následne predložili tieto návrhy jednotlivým vedúcim
úsekov, aby sa s nimi oboznámili, prípadne pripomienkovali, schválili a podpísali ich a u tých, ktorí v čase
dovoleniek neboli v práci, sa to technicky dokončilo až na zahájení nového roku. Svedkyňa konkrétne
ako riaditeľka úseku ekonomiky a prevádzky, podpisovala návrhy za tento úsek, pod ktorý patrili 3 odbory.
Záverom svedkyňa doplnila, že podľa nej sa generálna riaditeľka na ňu hnevala za to, že nepoužila
všetky vyčlenené rozpočtové prostriedky na vyplatenie odmien a časť z nich, cca 170.000 euro boli
vrátené MK SR, čo svedkyňa vysvetľovala tým, že by následne neobhájila a nezdôvodnila, jednorazové
vyplatenie 4 alebo 5 násobku platu všetkým zamestnancom titulom odmeny. Pritom svedkyňa uviedla, že
sa s Mgr. G. poznala ešte pred nástupom do SNG, pričom od nástupu riešili práve zmenu organizačnej
štruktúry žalobcu a vymysleli úplne nové rozčlenenie aj označenie jednotlivých organizačných jednotiek.
S novou organizačnou štruktúrou (tzv. pavúk), podľa ktorej boli novo pomenované a rozčlenené
jednotlivé úseky a pracoviská, oboznámila zamestnancov generálna riaditeľka ešte v priebehu roka
2010 v rámci porady vedenia. Preto v rozhodovania o odmenách reálne už neplatila stará organizačná
štruktúra z roku 2005.

13. Generálna riaditeľka žalobcu Mgr. V. G., PhD., konajúca za žalobcu ako strana sporu spočiatku
jednoznačne tvrdila, že nedala návrh na vyplatenie odmeny žalovanej koncom roku 2010, pretože
nemala pocit, že si ich žalovaná zaslúži a o vyplatení odmien žalovanej sa dozvedela až po tom, čo ju
upozornil na to kontrolór, ktorý oboznámil generálnu riaditeľku aj s výškou vyplatenej odmeny žalovanej,
ktorou ako uviedla, bola šokovaná. Kontrolór konštatoval, že sa jedná o neefektívne nakladanie
prostriedkami štátu. Proces priznávania odmien u žalobcu generálna riaditeľka popísala tak, že návrh
na odmenu podáva priamy nadriadeného toho ktorého zamestnanca a konečné rozhodnutie je vždy
na generálnom riaditeľovi. Prakticky k tomu dochádza dvomi spôsobmi: v prvom prípade sa zostaví
finálny zoznam zamestnancov, v ktorom je uvedená aj výška konkrétnej odmeny a každú stranu
zoznamu musí podľa interných predpisov podpísať generálny riaditeľ. Podľa tohto zoznamu sa následne



vyhotovia návrhové listy pre jednotlivých zamestnancov a ktoré sú opätovne podpísané generálnym
riaditeľom. Druhý spôsob je, že sa priamo vystavujú návrhové listy, ktoré podpisuje generálny riaditeľ a
ktoré obsahujú meno zamestnanca, jeho pracovné zaradenie, výšku odmeny a odôvodnenie priznania
odmeny.
Ku konkrétnym okolnostiam vyplatenia odmien zamestnancom žalobcu v roku 2010 generálna riaditeľka
najskôr uviedla, že podrobnosti si už nepamätá, ale potvrdila, že podstata väčšiny odmien súvisela s
kompenzáciou za odobraté osobné ohodnotenia (príplatky) v lete roku 2010 a preto sa týkala väčšiny
zamestnancov. Riaditeľom jednotlivých úsekov sa vyplatili podľa výkonnosti ich práce a väčšina podľa
množstva peňazí, ktoré ostali ku koncu roka. Potvrdila tiež, že v danom čase bola vyplatená odmena
rovnako aj jej ako generálnej riaditeľke žalobcu, avšak osobitným postupom, keď o odmene rozhoduje
minister kultúry a nesúvisela s odmenami ostatných zamestnancov.
K udeleniu poverenia a pokynu Ing. O. generálna riaditeľka rovnako najskôr uvádzala, že k rozsahu
poverenia zo dňa 10.12.2010 sa konkrétne vyjadriť nevie, okolnosti si už nepamätá a tvrdila, že v
čase svojej neprítomnosti vždy vydávala úplne bežné poverenie, ktoré sa týkalo jej zastupovania v
neprítomnosti, tzn. iba ohľadom bežnej agendy (zbierkovej agendy a podobne).
Neskôr vo výpovedi generálna riaditeľka však popísala celý proces ako došlo k vyplácaniu sporných
odmien na prelome rokov 2010/2011 tak, že na porade vedenia bola dohoda, že keď prídu finančné
prostriedky za rok 2010 na vyplatenie odmien, tak bude u všetkých zamestnancov zahrnutá do odmeny aj
suma, ako kompenzácia za odobraté osobné ohodnotenia, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
v mesiacoch jún, júl 2010. Konkrétne spresnila, že na porade vedenia, keď sa hovorilo o predmetných
odmenách poverila Ing. O., ktorá mala na starosti ekonomický úsek, aby pripravila na ich vyplatenie
všetky príslušné podklady a návrhové listy, z ktorých bude zrejmé, koľko vo finančnom vyjadrení má
predstavovať kompenzácia za osobné ohodnotenia, či to vyjde z vyčlenených finančných prostriedkov
a či bude možné ešte tieto navýšiť aj ako odmeny pre jednotlivých riaditeľov (aby pripravila excelové
tabuľky).
Ďalej vo výpovedi potvrdila, že aj následne keď v mesiacoch október, november 2010 prišli uvedené
finančné prostriedky na odmeny dala rovnaký pokyn Ing. O. na prípravu potrebných podkladov a
návrhových listov na ich vyplatenie. Pre svoju odmenu bola generálna riaditeľka na Ministerstve kultúry
SR, niekedy pred Vianocami v 2010 a následne odišla na dovolenku. Uviedla, že návrhové listy pre
riaditeľov vypracovala generálna riaditeľka sama a preto potrebovala vedieť koľko predstavuje suma
osobného ohodnotenia. Vychádzala z predpokladu, že tieto podklady budú riadne pripravené a všetko
bude v poriadku a ďalej sa o túto vec nestarala. Nepamätala si pritom, či medzi množstvom inej
agendy podpisovala aj zoznam zamestnancov s výškou vyplatených odmien, na základe ktorého sa
následné vypracúvajú návrhové listy s tým, že sa v podstate o to už ani nezaujímala s odôvodnením,
že profesijným zameraním je kunsthistorička a ekonomická agenda je jej vzdialená. Ani po návrate
z dovolenky 10.01. alebo 11.01.2011, kedy sa dozvedela, že odmeny boli všetkým zamestnancom
vyplatené, nepredpokladala, že by mal byť s výškou odmien nejaký problém. Všetci sa tešili, že boli dané
finančné prostriedky na odmeny. Nakoľko generálnu riaditeľku ani nenapadlo, že by nebolo niečo v
poriadku, neriešila či, odmeny zamestnancom podpisovala alebo nie. Až následne, pri kontrole vysvitlo,
že nebol dodržaný predpísaný postup a kedy zistila, že jej nebol predložený na podpis návrhový
list, tzn. zoznam zamestnancov s výškou vypočítaných odmien. Tiež až na podnet kontrolóra zistila,
že v prípade žalovanej bola na dekréte podpísaná Ing. O., ktorá rovnako podpísala aj svoj návrh na
vyplatenie odmien a práve z toho dôvodu obe žalobca zažaloval na súde o vrátenie vyplatených odmien.
Od ostatných zamestnancov (tzn. všetkých) sa žalobca vrátenia odmien nedomáhal, čo generálna
riaditeľka zdôvodnila tým, že v prípade Ing. O., ktorá bola jej priamou podriadenou, mala odmenu
navrhnúť a odsúhlasiť generálna riaditeľka, preto je daný dôvod na žalobu. V prípade žalovanej,
podanie predmetnej žaloby generálny riaditeľka zdôvodnila tým, že žalovaná musela vedieť akým
administratívnym postupom sú vyplácané a odhlasované odmeny, mala všetky podklady, čo podľa nej
iní zamestnanci žalobcu nevedia, čím zdôvodňovala aj to, prečo spor voči žalovanej nepovažuje za
diskriminačný oproti všetkým ostatným zamestnancom žalobcu, ktorým boli rovnako odmeny vyplatené.
V tejto súvislosti však generálna riaditeľka neobjasnila, akým odlišným spôsobom mala byť oproti iným
zamestnancom, žalovaná oboznámená s internými predpismi žalobcu týkajúcimi sa vyplácania odmien
oproti ostatným zamestnancom a nevedela s odstupom času uviesť konkrétne, kto bol v danom čase
priamou nadriadenou žalovanej s tým, že v súčasnosti patrí toto oddelenie do priamej pôsobnosti
generálnej riaditeľky a v určitom čase patrilo pod ekonomický úsek kde bola priamou nadriadenou
Ing. O.. Generálna riaditeľka ďalej vypovedala, že pozná obsah pracovnej náplne žalovanej, nakoľko
bola jedinou personalistkou a mzdárkou, pričom zároveň uviedla, že bod pracovnej náplne týkajúci sa
povinnosti dodržiavať pokyny priamej nadriadenej nepozná ale považuje ho za úplne štandardný bod



pracovnej náplne. K listine - Návrh na vyplatenie odmeny (založený v spise na čl. 83), na ktorej je podpis
Ing. O. a Ing. S., generálna riaditeľka uviedla, že si tento doklad nepamätá, nevie kedy a ako vznikol,
avšak podpísané sú osoby, ktoré nemali oprávnenie na podpisovanie. Generálny riaditeľka k tomu
doplnila, že pri kontrole žalovaná odovzdala kontrolórovi z ministerstva proti podpisu celú svoju agendu
obsahujúcu rovnaký dokument ale bez uvedenia výšky odmeny. Rozpor vo výpovedi, keď najskôr
generálna riaditeľka tvrdila, že na vyplatenie odmien u žalovanej nebol daný žiadny dôvod a neskôr,
že odmeny mali byť kompenzáciou za nevyplatené osobné príplatky objasnila tak, že nespochybňuje
tú okolnosť, že odmeny mali byť žalovanej vyplatené, ale v prípade žalovanej a Ing. O. mala na mysli
konkrétnu výšku odmien, na ktorú nebol dôvod a to, že žalovaná a Ing. O. konali svojvoľne, pričom jej
ako generálnej riaditeľke neboli predložené príslušné podklady.

14. Právny zástupca žalobcu namietal dôveryhodnosť svedkýň Ing. S. a Ing. O. z dôvodu, že obe sú
zároveň stranami v ďalších súvisiacich súdnych konaniach v ktorých ich zastupuje rovnaká advokátka
a navzájom si dosvedčujú skutočnosti, pričom majú objektívne možnosť navzájom komunikovať o
sporných veciach. Poukazoval na to, že svedkyne nevedeli jednoznačne uviesť aké kritéria resp.
metóda boli použité pri stanovení konkrétnej výšky odmien, keď zo mzdových podkladov je zrejmé, že
v niektorých prípadoch boli zamestnancom vyplatené odmeny v nízkych sumách (300 - 500 € a menej)
a naproti tomu u žalovanej bola odmena vo výške 3.004 euro a u svedkýň v prípade Ing. O. vo výške
4.575 € a Ing. S. 2.875 €. Preto nie je pravdou, že všetci zamestnanci mali vyplatené odmeny rovnakým
násobkom. Poprel tvrdenie, že by generálna riaditeľka SNG Mgr. G. dala pokyn na vyplatenie odmien
v takejto výške, pričom táto pochybnosť vyplýva aj z toho, že svedkyne si nepamätali akým kľúčom
mali byť predmetné odmeny podľa údajného pokynu generálnej riaditeľky vypočítané. Ďalej poukazoval
na to, že odmeny boli vyplatené k výplatnému termínu 10.01.2011 a generálna riaditeľka sa vrátila z
dovolenky dňa 11.01.2011, kedy na porade vedenia generálna riaditeľka ďakovala ekonomickému úseku
za to, že boli spracované zadané úlohy. Z toho možno vyvodiť pochybnosť o tom, že generálna riaditeľka
mala vedomosť o konaní žalovanej a aj svedkýň v súvislosti s vyplatením odmien. Namietal tvrdenie, že
účelové finančné prostriedky mali byť vyčerpané do konca roka 2010, poukazujúc na § 26 ods. 5 zákona
o rozpočtových pravidlách č. 523/2004, v zmysle ktorého postačovalo tieto vyčerpať do konca februára
2011, tzn. že žalobca mal čas na vyčerpanie poskytnutých účelových prostriedkov. Podľa právneho
zástupcu žalobcu, pokiaľ by generálna riaditeľka, ktorá bola oprávnená na priznanie odmeny, mala
úmysel žalovanej priznať odmenu, tak to mohla urobiť aj k výplatnému termínu za január (v 02/2011).
K tej časti výpovede svedkyne Ing. O., ktorá sa týkala organizačného poriadku a organizačnej štruktúry
žalobcu právny zástupca žalobcu uviedol, že v rozhodnom období pre posúdenie uplatneného nároku
(tzn. k 31.12.2010) bol platným organizačný poriadok z roku 2005, i keď je pravdou, že následne s
účinnosťou od 04.04.2011 prišlo k zmene v organizačného poriadku a organizačnej štruktúry.

15. Právna zástupkyňa žalovanej k výpovediam svedkýň v prvom rade uviedla, že preukazujú tvrdenia
žalovanej, že konala na základe pokynov priamych nadriadených, ktorými boli práve obe svedkyne a
za daného stavu preto nie je možné, aby žalovaná zodpovedala za žalované bezdôvodné obohatenie.
Poukázala tiež aj na to, že svedkyňa Ing. S. potvrdila výpoveď žalovanej z 22.09.2014 v tom, že
návrh na vyplatenie odmeny, ktorým žalovaná disponovala pri spracovaní odmien bol ten, na ktorom
bola uvedená výška odmeny a bol podpísaný. Naproti tomu návrh predložený žalobcom neobsahuje
výšku odmeny a ani nebol podpísaný nadriadenou Ing. S.. Ďalej právna zástupkyňa žalovanej k veci
uviedla, že žalovaná, ktorá bola v pracovnom pomere u žalobcu, mala stanovený funkčný plat v
súlade so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o odmeňovaní“).
V zmysle § 4 ods. 4 zákona o odmeňovaní je funkčný plat súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného
platu a ďalších príplatkov podľa zákona o odmeňovaní určených mesačnou sumou, pričom odmena,
i keď je príjmom zamestnanca, nie je zložkou funkčného platu zamestnanca a poskytnutím odmeny
nedochádza k zmene platu zamestnanca, tak ako to tvrdí v žalobe žalobca Túto skutočnosť potvrdzuje
aj dokument vypracovaný žalobcom - Zaradenie zamestnanca do platovej triedy, v rámci ktorého
navrhovateľ stanovil odporkyni funkčný plat tvorený siedmymi položkami, medzi ktorými nefiguruje
odmena. Žalobca ako štátna príspevková organizácia je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na
štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly svojho zriaďovateľa, ktorým je Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky. Poukázala na to, že generálna riaditeľka, ktorá sama žiadala o navýšenie prostriedkov v
auguste 2010, pričom tieto mali byť poskytnuté koncom roku 2010, si na koniec roka 2010 plánovala
dovolenku a preto si musela byt' vedomá, že poverenie na jej zastupovanie vo funkcii počas dovolenky,
ktoré dňa 10.12.2012 vystavila pre Ing. O. ako riaditeľku Úseku ekonomiky a služieb SNG, bude



zahŕňať prípadné vyplatenie odmien zamestnancom SNG. Pri vystavovaní poverenia si generálna
riaditeľka musela byť zároveň vedomá aj ustanovenia Pracovného poriadku, na ktoré sa odvoláva
žalobca a o ktoré opiera údajnú nezákonnosť konania žalovanej. Preto ak v decembri 2010 generálna
riaditeľka SNG vystavila poverenie v rozpore s čl. V Pracovného poriadku, nie je zrejmé, prečo jej táto
skutočnosť, ako štatutárnemu orgánu, začala vadiť až v roku 2012, kedy bola podaná žaloba. Preto
namietala, že ak by aj vystavené poverenie neoprávňovalo na platné vyplatenie odmien, týkalo by sa to
všetkých zamestnancov SNG a nielen žalovanej (resp. Ing. O.), potom túto vadu poverenia spôsobila
výlučne generálna riaditeľka SNG, ktorá ho poverenie vystavila. Ing. O. ako riaditeľku úseku ekonomiky
a služieb disponovala platným a riadne udeleným poverením na zastupovanie vo funkcii generálnej
riaditeľky SNG v dňoch od 17.12.2010 do 31 l2.2010 počas neprítomnosti generálnej riaditeľky z
dôvodu dovolenky v súlade s § 9 Zákonníka práce bol rozsah poverenia pre Ing. O. na všetky úkony, na
ktoré je oprávnený generálny riaditeľ SNG, nakoľko poverenie neobsahovalo žiadne obmedzenie.
Právna zástupkyňa žalovanej poukázala aj na tú skutočnosť, že o tom, že všetkým zamestnancom
žalobcu bola vyplatená odmena a generálna riaditeľka SNG o tom v čase jej udeľovania vedela, svedčí
aj zápis z operatívnej porady vedenia 1/2011 zo dňa 11.01.2011, kde je v rámci príspevkov v rámci
diskusie uvedené, že generálna riaditeľka SNG poďakovala riaditeľke ÚEP Ing. O. a jej úseku za
mimoriadne pracovné výkony pri plnení urgentných úloh zadaných v čase vianočných a novoročných
sviatkov. Tieto skutočnosti ohľadom vystaveného poverenia z 10.12.2010 generálnej riaditeľky SNG sa
týkali Ing. O. ako riaditeľku Úseku ekonomiky a služieb SNG, pričom žalovaná ako mzdová účtovníčka
a personalistka, bola povinná spracovať platy a ostatné príjmy zamestnancov SNG a nie skúmať
sporné poverenie vystavené generálnou riaditeľkou jej nadriadenej, o ktorého existencii a presnom
texte ani nevedela, ani nemala dôvod vedieť. Zdôraznila, že žalovaná postupovala štandardne pri
plnení svojich pracovných úloh, keď spracovala platy a ostatné príjmy všetkých zamestnancov
žalobcu za mesiac december 2010 podľa podkladov predložených jej nadriadeným zamestnancom,
ďalej spracovala odmeny pre všetkých zamestnancov SNG a medzi nimi aj svoje platové náležitosti a
odmenu. Uvedený postup bol štandardný, pričom podkladom na vyplatenie odmeny vo výške 3.004
euro bol ten návrh na vyplatenie odmeny, ktorý mal presne určenú výšku odmeny pre žalovanú. Z
toho vyplýva, že žalovaná nepostupovala svojvoľne, ani neporušila pri svojej činnosti svoje právne
povinnosti vyplývajúce z jej pracovného zaradenia, Zákonníka práce alebo iného právneho predpisu.
V tejto súvislosti napokon právna zástupkyňa poukázala na ustanovenie § l7 ods. 2 a 3 zákona č.
311/200 1 Z. z. (Zákonník práce), v zmysle ktorého, ak ide o neplatný právny úkon, táto neplatnosť
právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak ju nespôsobil sám, pričom ak vznikne
zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť,
pričom Zákonník práce zakotvuje zvýšenú ochranu zamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu
a platí, že ak zamestnanec prijal od zamestnávateľa plnenie na základe neplatného právneho úkonu,
ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať len vtedy, ak neplatnosť právneho úkonu spôsobil
sám.

16. Zo Správy o výsledku následnej finančnej kontroly č. 37/2011 a jej Prílohy (zväzok), ktorú vykonal
zriaďovateľ u žalobcu v dňoch 07.11.2011 do 12.03.2012 na str. 22 (čl. 156 al. originál výtlačok č.
2) vyplýva, že navrhnuté odmeny boli zo dňa 30.12.2010, schválené riaditeľkou úseku ekonomiky a
prevádzky SNG (Ing. O.) na základe poverenia GR SNG počas jej neprítomnosti z dôvodu čerpania
dovolenky od 17.12. do 31.12.2010. U žalovanej (zamestnanec č. 521.), bola navrhnutá odmena v
zdôvodnení obsahovo zhodná s činnosťami uvádzanými v zdôvodneniach návrhov odmien jednotlivých
zamestnancov s tým, že návrh neobsahuje výšku navrhovanej odmeny. Ďalej sa v správe konštatuje
vo viacerých prípadoch porušenie finančnej disciplíny (str. 94 Správy a v danej súvislosti na str.
21, že žalobca poskytol odmenu bez vymedzenia konkrétneho dôvodu poskytnutej odmeny, návrh
konkrétnej výšky písomne neodôvodnil príslušný vedúci zamestnanec,,,, a kontrolný orgán uložil
žalobcovi uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa
osobitných predpisov. Ďalej bolo kontrolou zistené, že vecne príslušný zamestnanec poverený na výkon
predbežnej finančnej kontroly podľa Smernice o finančnom riadení a finančnej kontrole SNG účinnej od
15.06.2005 pripravované finančné operácie uvedené v predmetných odmenách zamestnancov neoveril.
Vykonanie predbežnej finančnej kontroly podľa uvedenej smernice bol vecne príslušný zamestnanec
podpisom a uvedením dátumu jej vykonania potvrdiť na kontrolnom liste súvisiacom s pripravovanou
finančnou operáciou. Kontrolné listy súvisiace s pripravovaný mi finančnými operáciami uvedenými v
odmenách zamestnancov kontrolnej skupine predložené neboli.



17. V Návrhu na vyplatenie odmeny žalovanej z 30.12.2010, predloženého žalobcom (čl. 22, 194, 204)
nie je uvedená ani konkrétna výška navrhovanej odmeny a ani jej zdôvodnenie. Na návrhu je uvedená
GR Mgr. G. a podpis je v zastúpení Ing. O..

18. Z Návrhu na vyplatenie odmeny žalovanej z 30.12.2010, predloženého žalovanou (čl. 83) vyplýva,
že výška navrhovanej odmeny bola u žalovanej 3.004 euro, ktorú navrhla jej priama nadriadená Ing. S.
a túto odmenu mala schváliť riaditeľka úseku (ekonomického) Ing. O., obe na návrhu podpísané, pričom
nebolo uvedené zdôvodnenie návrhu odmeny a jej výšky.

19. Podľa v danom čase platných interných predpisov žalobcu - Pracovného poriadku žalobcu (čl. VIII.)
účinného od 01.01.2005 (čl. 24-32), Organizačného poriadku úč. od 01.08. 2005 (časť E.3., bod 7) spolu
s organizačnou štruktúrou (čl. 205 až 223) a Smernici o finančnom riadení a finančnej kontrole SNG
účinnej od 15.06.2005 (čl. 317 - 322), Ekonomické oddelenie, ktorého riaditeľkou bola od 01.0.2010
L.. O. (od 01.11.2010 ako Úsek ekonomiky a prevádzky), rámci hlavnej odbornej činnosti vykonával
okrem iného likvidáciu miezd a mimoriadnych odmien zamestnancov SNG...,pričom v tomto bode sa
výslovne neuvádza (na rozdiel od napr. bodu 6, čl. 216), že zodpovedá za ich správnosť, vecnú a
finančnú kontrolovateľnosť účtovných dokladov a že vykonáva predbežnú finančnú kontrolu. Naopak
presný postup, ktorého nedodržanie konštatoval aj kontrolný orgán MK SR pri kontrole od 11/2011 do
03/2012, stanovuje uvedená Smernica o finančnom riadení a finančnej kontrole SNG v Čl. 5, podľa
ktorého vecne príslušný zamestnanec vykonáva predbežnú finančnú kontrolu na kontrolnom liste pred
tým ako vykoná samotnú finančnú operáciu, ktorú tým overuje, potvrdí ju svojim podpisom a uvedením
dátumu. Následne sa ako návrh pripravovanej finančnej operácie predkladá riaditeľovi resp. príslušnému
zodpovednému zamestnancovi za daný úsek, ktorý v tejto etape zodpovedá za všetky náležitosti návrhu
a následne sa tento návrh predkladá na schválenie GR SNG (generálnemu riaditeľovi žalobcu) alebo
príslušnému vedúcemu zamestnancovi.

20. Podľa § 4 ods. 1 písm. t/ zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení úč. od 01.07. do
31.12.2011 (ďalej len „zákon o odmeňovaní“), zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených
týmto zákonom patrí plat, ktorým je odmena.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o odmeňovaní, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu,
zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1
písm. c) až j) a l). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa
§ 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a

21. Podľa § 20 ods. 1 zákona o odmeňovaní, zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu
za
a) kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných
činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce,
b) splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy alebo osobitne významnej pracovnej úlohy, alebo vopred
určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy,
c) pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do sumy jeho funkčného platu,
d) poskytnutie osobnej pomoci pri zdolávaní požiaru 31) alebo mimoriadnej udalosti, 32) pri likvidácii a
odstraňovaní ich následkov, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, alebo
e) aktívnu účasť na zvýšení výnosov získaných podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, ktorý je
príspevkovou organizáciou.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o odmeňovaní, návrh na poskytnutie odmeny zamestnancovi podľa odseku 1
vrátane jej výšky písomne odôvodní príslušný vedúci zamestnanec.

21. Podľa § 29 ods. 1 zákona o odmeňovaní, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov
a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o odmeňovaní, pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje
tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a
3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.

22. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), ak sa zamestnanec bezdôvodne
obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca,
musí obohatenie vydať.



Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca
požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

23. Podľa § 15 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa
urobil, zodpovedá dobrým mravom.

24. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka <aspi://module='KO'&link='KO311_a2001SK%252315'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť
nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je
zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

25. Bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym inštitútom a vzniká ako mimozmluvný záväzkový
právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Ustanovenie § 222 Zákonníka práce upravuje inštitút bezdôvodného obohatenia
v pracovnom práve a je svojím obsahom takmer totožná s právnou úpravou bezdôvodného
obohatenia podľa Občianskeho zákonníka, pričom zásadnou podmienkou aplikácie pracovnoprávnej
úpravy bezdôvodného obohatenia je, aby bol neoprávnený majetkový prospech získaný z plnení
na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi subjektmi v postavení zamestnanca a
zamestnávateľa. Obohateným subjektom môže byť tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Pokiaľ
k dôjde k bezdôvodnému obohateniu, je ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil povinný
takto získaný prospech vydať tomu, na úkor koho ho získal (§ 222 ods. 1 ZP). Výpočet jednotlivých
skutkových podstát bezdôvodného obohatením upravuje § 222 ods. 2 Zákonníka práce a je ním
majetkový prospech získaný ad a) plnením bez právneho dôvodu, ad b) plnením z neplatného právneho
úkonu alebo ad c) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj ad d) majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov. Plnením bez právneho dôvodu je v zmysle ustanovení Zákonníka
práce akékoľvek plnenie, na ktoré nevznikol zamestnancovi alebo zamestnávateľovi právny nárok.
Najčastejším prípadom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, je plnenie, ku ktorému
došlo omylom. Ďalším prípadom je bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho
úkonu, tzn. plnenie, získané na základe právneho úkonu, ktorý vykazoval vady spôsobujúce jeho
neplatnosť, či už podľa ustanovení Zákonníka práce, alebo Občianskeho zákonníka. Predpokladom
bezdôvodného obohatenia v prípade plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol je skutočnosť, že právny
dôvod na plnenie v čase jeho poskytnutia existoval, ale dodatočne odpadol; ide o prípady že právny
dôvod odpadol uplynutím času, splnením rozväzovacej podmienky, objektívnou nemožnosťou plnenia
alebo odstúpením od zmluvy. Napokon za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov sa vo
všeobecnosti považuje najmä majetkový prospech získaný činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, pod ktoré sa zaraďujú aj prípady získania prospechu trestnou činnosťou a pod. V každom
prípade ale subjekt, ktorému vznikla majetková ujma, domáhajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia,
musí preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a touto majetkovou ujmou.

26. Citované ustanovenie § 222 ods. 6 Zákonníka práce predstavuje špeciálnu právnu úpravu
vydania bezdôvodného obohatenia, získaného prijatím peňažného plnenia zamestnancom, a to iba za
splnenia dvoch zákonných predpokladov, a to: a) dobromyseľnosť zamestnanca, ktorú musí preukázať
zamestnávateľ a b) výlučná aplikácia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty plynúcej od momentu
vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi. Vo vzťahu ku kritériu dobromyseľnosti zamestnanca pri
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie získané z neplatného právneho úkonu je navyše nevyhnutné
prihliadať na príčiny neplatnosti právneho úkonu, pretože v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce, ak
zamestnanec neplatnosť nevyvolal sám, nemôže mu byť neplatnosť právneho úkonu na ujmu.

27. Vychádzajúc z uvedeného, je pre úspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia vo
forme neprávom vyplatených súm zamestnancovi je vo vzťahu k obohatenému zamestnancovi viazané
na to, že zamestnávateľ musí preukázať, že zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať,



že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené (nedobromyseľnosť zamestnanca) a pokiaľ
došlo k ich vyplateniu na základe neplatného právneho úkonu, zamestnávateľ musí preukázať, že túto
neplatnosť spôsobil resp. vyvolal sám zamestnanec.
28. V danom prípade sa žalobca domáha voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia podľa §
222 Zákonníka práce, získaného vyplatením odmeny na základe neplatného právneho úkonu (sporného
poverenia udeleného Ing. O. na zastupovanie GR počas dovolenky. V zmysle citovaných ustanovení
Zákonníka práce zaťažuje dôkazné bremeno zamestnávateľa, ktorý je povinný preukázať, že žalovaná
vedela, alebo z okolnosti musela predpokladať, že jej vyplatená suma nepatrí, tzn. že nekonala pri
prijatí plnenia dobromyseľne a že neplatnosť tohto právneho úkonu zavinila žalovaná. Zo skutkových
okolností zistených súdom vykonaným dokazovaním vyplýva, že žalobca nepreukázal že by žalovaná
vedela alebo musela z okolností predpokladať, že jej vyplatená suma bola nesprávne určená prípadne
omylom vyplatená a že jej nepatrí. Žalobcovi ako zamestnávateľovi sa dôkazne nepodarilo preukázať,
že žalovaná pri prijatí odmeny, ktorú podľa názoru žalobcu mala prijať bez právneho dôvodu, nebola
dobromyseľná (§ 222 ods. 6 Zákonníka práce). Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, v prípade
žalovanej, zamestnanej u žalobcu v rozhodnom čase na pozícii personalista - účtovník, ktorá prijala
odmeny na základe rozdelenia finančných prostriedkov poskytnutých ku koncu roku 2010 z rozpočtovej
kapitoly zriaďovateľa za takých okolností, že ako priama podriadená Ing. S. a v druhom stupni Ing.
O., bola povinná rešpektovať ich príkazy, nekonala svojvoľne ani pri určení výšky odmeny (čo obe
svedkyne potvrdili) a ani pri jej zúčtovaní, keď nebolo sporným, že odmeny boli vyplatený všetkým
zamestnancom žalobcu. Kritérium určenia ich výšky nebol síce v konaní jednoznačne objasnený, avšak
túto okolnosť mal rovnako preukázať predovšetkým žalobca. Z výsluchu svedkýň L. O. a Ing. S. a
aj výpovede žalovanej vyplývalo, že výška bola určená rovnakým násobkom, resp. si to už presne
nepamätali, avšak ani generálna riaditeľka Mgr. G. nevedela uviesť akým konkrétnym kľúčom boli u
jednotlivých zamestnancov odmeny stanovené. Pokiaľ v prípade žalovanej boli vo vyššej výške ako u
väčšiny zamestnancov žalobcu, žalovaná a aj jej nadriadené túto okolnosť odôvodňovali práve tým, že
museli spracovať celú mzdovú a účtovnú agendu týkajúcu sa vyplatenia odmien práve v čase vianočných
sviatkov, tzn. nečerpali dovolenku a pracovali aj nad rámec pracovného času, pričom toto nebolo medzi
stranami sporné a toto podporoval aj záznam z porady z januára 2011, kde GR ďakovala všetkým
trom zamestnankyniam práve za túto pracovnú činnosť. Argument žalobcu opierajúci sa o zákonné
ustanovenie, ohľadom možnosti vyčerpať prostriedky až do konca februára 2011 (tzn. nasledujúceho
roku po tom ako boli poskytnuté) je síce nesporný avšak, túto možnosť evidentne nemienil žalobca
využiť, z pokynov zriaďovateľa vyplývalo, že je potrebné financie vyčerpať do 31.12.2010 a aj z výpovede
generálnej riaditeľky v tomto konaní a aj v súvisiacich konaniach bolo zrejmé, že snahou bolo odmeny
vyplatiť zamestnancom čo najskôr ako to bude možné a zúčtovať ich bolo potrebné do konca roka 2010.
Navyše je pravdepodobné, že túto okolnosť o možnosti čerpať prostriedky až do konca februára 2011 v
tom čase ani generálna riaditeľka a ani Ing. O., resp. žalovaná nevedeli a vychádzali z predpokladu, že
je potrebné odmeny urýchlene vyplatiť do konca roka 2010. Navyše v rozmedzí pár dní bolo potrebné
požiadať zriaďovateľa o navýšenie prostriedkov na úhradu odvodov v súvislosti s vyplatením odmien.
Podľa zistení súdu sa uvedené kroky realizovali s vedomím generálnej riaditeľky, ktorá vedela o
poskytnutí financií a o ich spracovaní („rozdelení“) na odmeny, resp. s vedomím, že rozdelenie odmien
zabezpečovala Ing. O. a na základe jej pokynov Ing. S. a žalovaná, nakoľko generálna riaditeľka v tom
čase čerpala dovolenku. Pokiaľ danú situáciu vyhodnotila tak, že nie je potrebné aby v tom čase sa sama
podieľala, resp. kontrolovala celý proces, ako jej to navyše ukladá Pracovný poriadok, nemôže žalobca
prenášať zodpovednosť vedúceho zamestnanca, ktorým je generálny riaditeľ SNG v celom rozsahu na
podriadených. Je rovnako nepochybné, že ani po návrate z dovolenky ani neskôr, generálna riaditeľka
nezistila akékoľvek pochybenia a svojvoľné konanie pri vyplatení odmien, čo výrazne spochybňuje jej
tvrdenie o tom, že nedala pokyn na ich vyplatenie práve v tej výške ako boli vyplatené a aj jej ďalšie,
navyše viac krát zmenné tvrdenia, resp. značne nepresné tvrdenia o tom ako vlastne konkrétne znel jej
ústny pokyn v súvislosti s vyplatením odmien. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam žalobca
nepreukázal, že žalovaná konala svojvoľne, nebola pri prijatí plnenia z titulu odmien dobromyseľná
a napokon žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná spôsobila neplatnosť právneho úkonu,
v dôsledku ktorého sa mala údajne bezdôvodne obohatiť na jeho úkor. Pokiaľ by aj poverenie na
zastupovanie bolo neplatným právnym úkonom pre rozpor s čl. V Pracovného poriadku, túto neplatnosť
žalovaná nespôsobila sama a preto jej nemôže byť na ujmu a o tom, že by malo pri udelení poverenia
ísť o neplatný právny úkon žalovaná vedela, žalobca nepreukázal. Samotná skutočnosť, že žalovaná
mala poznať a byť oboznámená tak ako všetci ostaní zamestnanci s Pracovným poriadkom za daných
okolností takýmto dôkazom nie je. Čl. V Pracovného poriadku neuvádza ako výnimku z poverenia na
zastupovanie explicitne rozhodovanie o vyplatení jednorazových odmien, i keď uvádza organizačné a



platové otázky, avšak nie jednoznačné či sa týka obmedzenia pri rozhodovaní vo veciach obligatórnych
zložiek platu, alebo aj fakultatívnych zložiek, ktorou je odmena. Je nezanedbateľnou okolnosťou v
tejto súvislosti práve to, že žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia až dňa
01.06.2012, tzn. viac ako 16 mesiacov odo dňa jej vyplatenia žalovanej a to až na základe zistení
kontrolného orgánu zriaďovateľa. Navyše po tom, čo sa žalovaná apríli 2012 domáhala na súde voči
žalobcovi zaplatenia 3.747 euro s príslušenstvom titulom nevyplatených osobných príplatkov (OS
Bratislava I., sp. zn. 6Cpr/2/2012). V tomto konaní žalobca v postavení žalovaného v rámci obrany okrem
iného uvádzal, že žalovanej bola v mesiaci december 2010 vyplatená odmena vo výške 3.004 euro
ako kompenzácia odobraných osobných príplatkov za rok 2010 a žiadal to zohľadniť práve z dôvodu, že
žalovanej boli na určitý čas odobraté osobné príplatky (vyjadrenie na pojednávaniach dňa 02.l0.2012 a
30.10.2012). V danom prípade bolo z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že generálna
riaditeľka Mgr. G. ako štatutárny orgán žalobcu, požiadala (list zo dňa 19.08.2010) zriaďovateľa o
pridelenie príspevku na mzdy, platy, služobné vyrovnanie a ostatné osobné výdavky a mala vedomosť, že
zriaďovateľ žiadosť akceptoval a požadované navýšenie poskytol. Nakoľko v čase keď MK SR oznámilo
zvýšenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu (27.12. 2010- 31.12.2010, kedy bol vyhotovené
návrhy na vyplatenie odmeny), generálna riaditeľka čerpala plánovanú dovolenku a aj z vykonaného
dokazovania je podľa názoru súdu nepochybné a zrejmé, že okrem poverenia na zastupovanie počas
dovolenky, ktoré neobsahovalo žiadne výslovné obmedzenie, písomné poverenie bolo podporené aj
ústnym pokynom generálnej riaditeľky žalobcu vo vzťahu k Ing. O. v tom, že má zabezpečiť celú
agendu ohľadom vyplatenia odmien, vrátane výpočtu ich výšky a vypracovania návrhových listov. Aj
pokiaľ by bol uvedený pokyn v rozpore s Pracovným poriadkom žalobcu a nebol dodržaný postup podľa
internej Smernice žalobcu, nemôže takto vykonaný úkon byť na ťarchu žalovanej ako zamestnankyne
a zakladať bezdôvodné obohatenie. Posúdenie miery zodpovednosti u nadriadených žalovanej (tzn.
priamej nadriadenej Ing. S., riaditeľky ekonomického úseku Ing. O. a v konečnom dôsledku generálnej
riaditeľky Mgr. G.), je vecou súvisiacich konaní a nemá vplyv na uvedené závery súdu vo vzťahu k
žalovanej. K okolnosti viacerých verzií Návrhu na vyplatenie odmien, keď žalovaná a svedkyne tvrdili, že
návrh obsahoval tak výšku ako aj podpisy och nadriadených žalovanej (Ing. S. a vz. Ing. O.) a žalobca,
že neobsahoval ani výšku a ani návrh nadriadenej (Ing. S.), ktorú okolnosť vytkol aj kontrolný orgán
súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, svoje tvrdenie že žalovaná konala svojvoľne a je zrejmé, že
kontrolór vychádzal z tých podkladov, ktoré mu boli pri kontrole v novembri 2011 až marci 2012 žalobcom
predložené, čo však nepreukazuje, že by pri zúčtovaní odmeny žalovaná v danom čase nevychádzala
z návrhu kde boli výška odmeny a aj podpisy oboch nadriadených uvedené.

29. Súd preto z dôvodu, že žalobca ktorého zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázal, že žalovaná
vedela, alebo z okolnosti musela predpokladať, že jej vyplatená suma bola nesprávne určená prípadne
omylom vyplatená a že jej nepatrí, tzn. nepreukázal, že by nebola pri prijatí odmeny dobromyseľná (§
222 ods. 6 Zákonníka práce) a ani to, že by neplatnosť právneho úkonu (poverenia udeleného Ing.
O. na zastupovanie GR počas dovolenky), resp. návrhu na vyplatenie odmeny), na základe ktorého
mala majetkový prospech (odmenu) získať, zavinila žalovaná, resp. jej bolo známe, že ide o neplatné
poverenie alebo neplatný návrh na vyplatenie odmeny (§ 17 ods. 3 Zákonnníka práce). Nakoľko nebolo
preukázané, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, ktoré by bola povinná vydať, súd
žalobu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok
na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p.
samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:



Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.