Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 22Cb/38/2018 zo dňa 18.02.2020

Druh
Rozsudok
Dátum
18.02.2020
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Ostatné
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
00164721
Odporca
00179205
Zástupca odporcu
50120000
Spisová značka
22Cb/38/2018
Identifikačné číslo spisu
8118202375
ECLI
ECLI:SK:OSPO:2020:8118202375.5
Súd
Okresný súd Prešov
Sudca
JUDr. Štefan Tomašovský
Odkazované predpisy


Text


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 22Cb/38/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202375
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomašovský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118202375.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: Slovenské národné
múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry, so sídlom ul. Centrálna 258, 089 01 Svidník, IČO: 00 164
721, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, so sídlom Hlavná 2870/1, 081 35 Prešov, IČO:
00 179 205, zastúpenému Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského
1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 9.261,98 € od 27.12.2017 do zaplatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť
žalobcovi zaplatiť trovy konania žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 02.03.2018 sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 9.261,98 € od 27.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žaloba
bola odôvodnená tým, že uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 5C 9/2008-297 zo dňa 16.06.2016
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 10.463,38 € do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia, pričom následne Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 19Co 235/2016-314
zo dňa 31.10.2017 toto uznesenie zmenil vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 9.261,98 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie
Krajského súdu v Prešove nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017 a vykonateľnosť dňa 26.12.2017.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v paričnej lehote svoju povinnosť' nesplnil, mailom zo dňa 20.12.2017 zo
strany zástupcu žalobcu bol právny zástupca žalovaného vyzvaný k úhrade prisúdených trov konania.
Žalovaný však svoju povinnosť do dnešného dňa nesplnil, a prisúdené trovy v sume 9.261,98 € neuhradil.

2. Na základe predložených listín súd dňa 11.03.2019 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému
podal žalovaný odpor, ktorým navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný považoval nárok žalobcu za
nedôvodný a vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu, že žalovaný nebol stranou
konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C 9/2008, resp. nasledovných konaní,
ale len zástupcom samostatného subjektu Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, s vlastnou právnou
subjektivitou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd SR uznesením č. k. IV. ÚS 51/2018-9 zo
dňa 25.01.2018, kde uviedol, že žalovaný nebol účastníkom, resp. stranou súdnych konaní, na ktoré
poukazuje žalobca.



3. Podľa žalobcu spory medzi stranami prebiehajú od roku 1994, kedy žalovaný, ktorý sa označil
ako Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom v Prešove, podal
žalobu proti žalobcovi o vydanie hnuteľnej veci. Toto konanie sa viedlo na Okresnom súde Svidník.
Rozsudkom č. k. 5C/617/94-180 zo dňa 16.04.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 1 Co/380/02-06 bolo žalobe vyhovené, t. j. bola uložená povinnosť vydať obraz ,,Posledný súd“.
Na základe uvedených rozhodnutí súdny exekútor z priestorov múzea odňal tento obraz. Žalobca podal
proti žalovanému Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov
žalobu o vydanie hnuteľnej veci, o ktorej Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. 5C/9/2008-178 zo
dňa 04.05.2011 rozhodol tak, že žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi obraz
„Ikona posledného súdu“ - technika tempera na konopnom plátne so špecifikáciou rozmerov obrazu,
ktorý je evidovaný v knihe prírastkov pod č. 1/72, inventárne číslo M1793. Následne Krajský súd v
Prešove rozsudkom č. k. 19Co 59/2012-201 zo dňa 30.10.2012 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok
vo veci samej a zrušil vo výroku o trovách konania. Ani počas tohto konania žalovaný nenamietal
nedostatok právnej subjektivity na strane žalovaného. O trovách konania rozhodol súd uznesením zo
dňa 16.06.2016 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 10.436,38
€, ktoré uznesenie Krajský súd v Prešove zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy
konania v sume 9.261,98 €. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017, t. j. paričná lehota
uplynula dňa 29.12.2017. Všeobecné súdy v priebehu viacerých sporov medzi tými istými stranami ako
z hmotnoprávneho, tak aj z procesnoprávneho hľadiska rozhodli v merite veci bez toho, aby žalovaný
namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Prešovská Gréckokatolícka metropolitná cirkev sui iuris na
Slovensku ma tri eparchie. Orgány a útvary s právnou subjektivitou na Slovensku má Gréckokatolícke
arcibiskupstvo Prešov, Gréckokatolícka eparchia Košice a Gréckokatolícka eparchia Bratislava.

4. Žalovaný namietol, že skutočnosti, na ktoré odkazuje žalobca, treba považovať za právne irelevantné,
nakoľko zo samotného uznesenia ÚS SR, IV. ÚS 51/2018 - 9 zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že
žalovaný nebol stranou súdnych konaní, na ktoré poukazuje žalobca. Subjekt Gréckokatolícka cirkev
na Slovensku nie je totožný so subjektom Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, nakoľko žalovaný je
len jeho zástupcom.

5. Na pojednávaní žalobca uviedol, že medzi stranami prebiehalo viacero súdnych sporov, najmenej
od roku 1996. Posledným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/235/2016-314 zo dňa
31.10.2017 došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že bola priznaná žalobcovi náhrada
trov konania v sume 9.261,98 €, ktoré bol zaviazaný žalovaný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2017 a vykonateľnosť dňa 26.12.2017.
Po uplynutí paričnej lehoty žalobca opakovane vyzval žalovaného na plnenie, tento však plnenie do
dnešnej doby neuhradil, je v omeškaní, preto si žalobca voči nemu uplatňuje príslušenstvo pohľadávky.
Námietku nedostatku pasívnej legitimácie považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú, pretože ide
o toho istého a jediného účastníka konania. Aj z výpisu vyplýva, že Gréckokatolícka cirkev na
Slovensku je reprezentovaná a zastupovaná troma subjektmi, a to Gréckokatolícke arcibiskupstvo
Prešov, Gréckokatolícka eparchia Košice a Gréckokatolícka cirkev, eparchia Bratislava, teda ide o
Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, ktoré je jediným takýmto subjektom. Poukázal aj na „at un
orario“, na ustálenú súdnu prax, a to rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 9/01, kde sa uvádza:
„vada v označení osoby, ktorá je stranou zmluvy, sporu „a contrario“ nespôsobuje sama o sebe
neplatnosť tejto zmluvy, pokiaľ možno z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom podľa § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka, poprípade k objasneniu skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon
urobený zistiť, kto bol stranou zmluvy sporu, o absolútne neplatnej zmluve by so zreteľom k tomu bolo
možné hovoriť len vtedy, pokiaľ by označenie strany sporu bolo natoľko neurčité a nezrozumiteľné, že
pochybnosti o tom, kto ním je nebolo možné odstrániť, ani iným výkladom právneho úkonu“. Žalovaný
nikdy nedostatok pasívnej legitimácie v predchádzajúcich sporoch nenamietal. Označenie žalovaného
je správne a zákonné, napr. možno to porovnať v prípade označenia Slovenskej republiky, ktorá je
zastúpená ústredným orgánom, niektorým ministerstvom. Gréckokatolícka cirkev, je len názov cirkvi, ale
táto cirkev je zastúpená troma subjektmi. Súdy sú viazané len výrokom nálezu ústavného súdu a nie
jeho odôvodnením.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že subjekt, ktorý je na danej strane žalovaný nie je totožný so subjektom,
u ktorého by si mal tento nárok uplatňovať žalobca. Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
voči Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Exekútorský úrad vydal návrh na vydanie exekúcie
voči Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, IČO je úplne rozdielne ako je IČO Gréckokatolíckeho



arcibiskupstva Prešov. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov je len zástupcom Gréckokatolíckej cirkvi
na Slovensku. Vždy bolo žalované ako Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Arcibiskupstvo v danom
prípade nie je legitimovaným subjektom. Rozsudok znie na Gréckokatolícku cirkev na Slovensku.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to uznesenia Krajského súdu
v Prešove zo dňa 31.10.2017, elektronickej komunikácie, výpisu zo zoznamu registrovaných cirkví a
náboženských spoločností, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2018, výpisu z
registra organizácií, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Uznesením č. k. 19Co/235/2016-314 zo dňa 31.10.2017 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že
žalovaný, a to Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov,
Hlavná 1, 081 35 Prešov, je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 9.261,98 €
na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.12.2017 a vykonateľnosť dňa 26.12.2017.

9. Dňa 20.12.2017 právny zástupca žalobcu oznámil právnemu zástupcovi žalovaného číslo účtu v
banke, na ktorý žiadal poukázať prisúdenú náhradu trov konania.

10. Z výpisu zo zoznamu registrovaných cirkví a náboženských spoločností, vedeného Ministerstvom
kultúry Slovenskej republiky vyplýva, že právnu subjektivitu na Slovensku má arcibiskupstvo v Prešove,
eparchie v Košiciach a v Bratislave a jednotlivé gréckokatolícke farnosti. Iné inštitúcie, ktorým právnu
subjektivitu udelila kompetentná cirkevná autorita.

11. Uznesením č. k. IV. ÚS 51/2018-9 zo dňa 25.01.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť
Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Ústavný
súd Slovenskej republiky v odôvodnení okrem iného uviedol, že Okresným súdom Svidník bolo pod sp.
zn. 5 C 9/2008 vedené konanie, v ktorom si žalobca Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej
kultúry, Centrálna 258, Svidník, uplatňoval nárok na vydanie hnuteľnej veci (výtvarného diela) proti
žalovanej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, Hlavná 1, Prešov, „zastúpenej“ sťažovateľom. Okresný
súd rozsudkom sp. zn. 5 C 9/2008 zo 04.05.2011 zaviazal žalovanú vydať žalobcovi predmetnú vec
a zaplatiť mu trovy konania v sume 9.677,07 €. Krajský súd v Prešove rozsudok okresného súdu vo
výroku o povinnosti vydať vec potvrdil, vo výroku o povinnosti náhrady trov konania rozsudok zrušil
a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne okresný súd uložil žalovanej
povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v
sume 10.463,38 € a štátu v sume 395,00 €. Krajský súd napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade
trov konania zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v sume 9.261,98 €. Sťažovateľ namietal, že tak Okresný súd Svidník,
aj Krajský súd Prešov konali a vydali rozhodnutia s účastníkom konania - žalovaným Gréckokatolícka
cirkev na Slovensku zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvo Prešov, pričom účastník konania žalovaný
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku nemá právnu subjektivitu, teda ani procesnú subjektivitu, pričom pri
skúmaní podmienok konania zo strany jednotlivých súdov nedošlo ani v jednom konaní k spochybneniu
tejto skutočnosti, hoci jednotlivé súdy mali na túto podmienku konania prihliadať ex offo tzn., že
konali so subjektom bez právnej/procesnej subjektivity, nakoľko Gréckokatolícka cirkev na Slovensku
je výlučne registrovanou cirkvou avšak nie samostatným subjektom, de facto v právnych vzťahoch
nemôže vystupovať samostatne, nedisponuje samostatným identifikačným číslom organizácie alebo
iným identifikačným znakom. V označení žalovaného v návrhu žalobcu disponovalo Gréckokatolícke
arcibiskupstvo Prešov ako zástupca tak hmotnoprávnou ako aj procesnoprávnou subjektivitou a nie
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku a z toho dôvodu sťažovateľ vzniesol námietku nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného dôsledkom ktorej je nulitnosť rozhodnutí. Ústavný súd konštatoval, že
sťažnosť podal subjekt (Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov), ktorý nebol účastníkom (resp. stranou)
konania, resp. konaní, v ktorých boli vydané napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu.
Ak totiž všeobecné súdy s určitým subjektom konali ako s účastníkom konania (resp. stranou sporu), vec
meritórne prejednali a dospeli k záveru, že tento účastník (strana) má právnu (a procesnú) subjektivitu,
výlučne tento subjekt je spôsobilý namietať prípadné porušenie svojich práv garantovaných ústavou
(prípadne kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému
súdu. Ústavný súd poukázal aj na skutočnosť, že zo samotného obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ
sa ňou domáha ochrany práv žalovanej v napadnutom konaní, a nie ochrany práv svojich. Na základe
uvedeného ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci dospel k záveru, že ak sťažovateľ ako



samostatný subjekt právnych vzťahov s vlastnou právnou subjektivitou, ktorý ako taký nebol účastníkom
napadnutého konania pred všeobecnými súdmi, podal vo vlastnom mene sťažnosť, ktorou namieta
porušenie v sťažnosti označených práv iného subjektu, podal ju ako neoprávnená osoba.

12. Z výpisu z registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky vyplýva, že
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku je cirkevná organizácia so sídlom Hlavná 2870/1, Prešov, 08001,
ktorej bolo pridelené identifikačné číslo 51 311 917. Táto organizácia vznikla dňa 31.12.1976.

13. Podľa § 18 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby. Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a
náboženských spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby.
Môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá.

15. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví
a náboženských spoločností, registrujúci orgán vedie evidenciu všetkých právnických osôb podľa tohto
zákona, včítane tých, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností,
pokiaľ nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii a upraví jej podmienky.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 9.261,98 € od 27.12.2017 do zaplatenia, z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením trov
konania v zmysle vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co 235/2016-314 zo dňa
31.10.2017. Medzi stranami nebola sporná existencia, ani výška uplatneného záväzku, spornou však
ostala pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný sa bránil tým, že nebol sporovou stranou konania
vedeného na Okresnom súde Svidník, ani nasledujúcich konaní, no len zástupcom samostatného
subjektu Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, s vlastnou právnou subjektivitou.

19. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

20. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti v predmetnom spore, majúcim pasívnu vecnú legitimáciu, nie je žalovaný, no
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, so sídlom Hlavná 2870/1, 080 01 Prešov, IČO: 51 311 917, ktorá
je samostatným subjektom právnych vzťahov s vlastnou právnou aj procesnou subjektivitou, a ktorej
súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 9.261,98 €. Uvedená skutočnosť vyplýva
tak z uznesenia Krajského súdu v Prešove, ako aj z výpisu z registra organizácií, v zmysle ktorého bolo
tomuto subjektu pridelené samostatné identifikačné číslo organizácie, odlišné od identifikačného čísla



žalovaného. Uvedený záver je potvrdený zároveň nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý
výslovne uviedol, že žalovaný nebol účastníkom konania pred všeobecnými súdmi, z ktorého vyplýva
žalobcom uplatnený nárok. Z uvedeného dôvodu súd nemal inú možnosť než žalobu v celom rozsahu
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietnuť.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol súd
tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalovanému, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške trov
konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).