Slovenské národné múzeum


Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813210487
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3813210487.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Slovenská republika -
Slovenské národné múzeum, IČO: 00 164 721, so sídlom: 810 06 Bratislava 16, Vajanského nábrežie
2, právne zastúpený ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom 811 06 Bratislava, Tolstého 9, proti žalovanému:
SLOVAKIA RING AGENCY, s.r.o., IČO: 44407793, so sídlom: Orechová Potôň 800, 930 02 Orechová
Potôň, právne zastúpený Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská
8/A, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažené záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným číslom XXX, zapísaná na Liste vlastníctva číslo XXXX,
postavená na pozemku parcelné číslo X/X, parcela registra „C“, o výmere 163m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na Liste vlastníctva XXX, všetko v Katastri nehnuteľností,
vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor, Okres: O., Obec: K., Katastrálne územie: K.,
nie je zaťažená záložným právom podľa zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť číslo XX/
XX zo dňa XX.X.XXXX, V XXXX/XX a záložné právo tu nie je.

II. Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2013 pôvodne proti žalovanému
Československej obchodnej banke, a.s. domáhal, aby súd určil, že právny úkon - zmluva o zriadení
záložného práva k zálohu - nehnuteľnosti, stavbe: zámocká reštaurácia, súpisné číslo XXX, postavená
na pozemku CKN parc. č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 nachádzajúca sa v
katastrálnom území K., obec K., zapísaná v katastri nehnuteľností Správy katastra Prievidza na LV XXXX
je neplatná.

2. V žalobe uviedol, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 4Co/153/2008-582 zo 14.3.2013 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/91/1997-297 z 18.12.2000 v spojení s opravným uznesením
č.k. 7C/91/1997-338 z 10.4.2001. Prvostupňový rozsudok tak nadobudol právoplatnosť 2.3.2013 a
vykonateľnosť 26.3.2013. Uvedeným rozsudkom súd určil, že príklepom na dražbe vykonanej komisiou
pre privatizáciu národného majetku pre okres Prievidza dňa 16.10.1991 a zaplatením kúpnej ceny
R. W., nar. X.X.XXXX neprešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti - zámockej reštaurácii z vlastníka
Slovenská republika (predtým Československý štát) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
R. W. a M. W. ale len záhradná linka bez súpisného čísla. Súd ďalej týmto rozsudkom určil, že
vlastníkom Zámockej reštaurácie je v celosti Slovenská republika v správe Slovenského národného
múzea. Na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX je v časti C „Ťarchy“ zapísané záložné právo v
prospech GUARRO, s.r.o. Bratislava, IČO: 35 928 301 podľa zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX zo
dňa 22.5.1996 č. Z - na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.7.2005 - Z XXXX/XX-XX/
XX. Uvedené záložné právo bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 22.5.1996,



uzatvorenej medzi záložným veriteľom ISTROBANKA, a.s. Bratislava, IČO: 31 331 491 a záložcami
R. W. a M. W.. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej
zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, na základe ktorej ISTROBANKA, a.s. (jej právnym nástupcom je v
súčasnosti žalovaný ČSOB, a.s.) poskytla úver dlžníkovi živnostníkovi: R. W. - Zámocká reštaurácia,
Poluvsie, IČO: 34 340 726. Neskôr ISTROBANKA, a.s. zmluvou zo dňa 22.7.2005 postúpila pohľadávku
spoločnosti GUARRO, s.r.o., ktorá ďalej dňa 29.7.2009 postúpila pohľadávku spoločnosti MIRACOM
LLC, so sídlom v Spojených štátoch amerických. Táto spoločnosť postúpila dňa 28.2.2010 pohľadávku
spoločnosti TRADEFORM FINANCE LIMITED so sídlom vo Veľkej Británii, ktorá dňa 1.10.2012 postúpila
pohľadávku spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC so sídlom v Spojených štátoch amerických. Podľa
žalobcu, napriek tomu, že jednotlivé prevody uvedenej pohľadávky môžu byť platné, nie je platná zmluva
o zriadení záložného práva. Nebolo teda možné, aby v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
postúpenou pohľadávkou prešlo na právnych nástupcov aj zabezpečenie pohľadávky - záložné právo
k Zámockej reštaurácii, keďže v zmysle citovaných rozsudkov záložcovia nikdy neboli vlastníkmi tejto
nehnuteľnosti a neboli teda ani oprávnení zriadiť k nej záložné právo. Z uvedeného podľa navrhovateľa
vyplýva, že právny úkon - uzatvorenie záložnej zmluvy je absolútne neplatný. Na základe právoplatných
rozsudkov je nespochybniteľné, že záložnú zmluvu podpísal R. W. s manželkou M. W. ako nevlastníci
nehnuteľnosti neoprávnene, t.j. nedisponovali právom, platne a účinne konať ako osoba s právnym
statusom záložcu (vlastníka) k nehnuteľnosti a zaviazať sa ako vlastník (a záložca) nehnuteľnosti voči
tretím osobám záväzkami vyplývajúcimi zo záložnej zmluvy týkajúcimi sa nehnuteľnosti. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti je tento právny úkon (záložná zmluva) v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný, keďže svojim obsahom odporuje zákonu.

3. Dňa 18.9.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zmenil (rozšíril) pôvodnú
žalobu a navrhol vstup ďalších účastníkov do konania. Žiadal, aby súd pripustil na strane žalovaných
vstup R. W., ktorý zomrel X.X.XXXX, M. W., manželky R. W., resp. ich právnych nástupcov. Ďalej žiadal,
aby súd pripustil vstup týchto subjektov: GUARRO, s.r.o., MIRACOM LLC, so sídlom v Spojených štátoch
amerických, TRADEFORM FINANCE LIMITED so sídlom vo Veľkej Británii a LONGSTAND INVEST
LLC so sídlom v Spojených štátoch amerických. Zmenenou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd
určil, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 22.5.1996 je neplatná a zároveň že sú neplatné aj
jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené postupne medzi Istrobankou, a.s. a GUARRO,
s.r.o., medzi GUARRO, s.r.o. a MIRACOM LLC, medzi MIRACOM LLC a TRADEFORM FINANCE
LIMITED a medzi TRADEFORM FINANCE LIMITED a LONGSTAND INVEST LLC a to v časti prechodu
záložného práva zapísaného pod č. Z k zálohu - nehnuteľnosti stavbe: Zámocká reštaurácia, súpisné
číslo XXX, postavená na pozemku CKN parc. č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2
nachádzajúca sa v katastrálnom území K., obec K., zapísaná v katastri nehnuteľností Správy katastra
Prievidza na LV XXXX.

4. R. W., nar. X.X.XXXX, zomrel ešte dňa X.X.XXXX. Dedičské konanie po R. W. sa viedlo na tunajšom
súde pod sp.zn. 14D/827/2006 a v tom čase ešte nebolo skončené. R. W. nemal v čase, keď sa navrhoval
jeho vstup do konania už spôsobilosť byť účastníkom konania a súd s ním nemohol konať. Keďže ešte
nebolo skončené dedičské konanie, v tom čase ešte nebol známy ani jeho právny nástupca. Súd preto
konanie vedené pod sp.zn. 14C/12/2013 prerušil až do právoplatného skončenia uvedeného dedičského
konania.

5. Súd uvádza, že proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/153/2008-582 zo 14.3.2013 podal
vedľajší účastník na strane žalovaných, spoločnosť LONGSTAND INVEST LLC dovolanie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo/214/2013-671zo dňa 29.3.2016 toto dovolanie odmietol.

6. Súd vlastnou činnosťou zistil, že konanie vedené pod sp.zn. 14D/827/2006 sa právoplatne skončilo
a to Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 14D/827/2006-1017 zo dňa 26.5.2017 v spojení s
opravným uznesením sp.zn. 14D/827/2006 zo dňa 2.1.2018. Súd v dedičskom konaní schválil dohodu
účastníkov o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov. Súd následne, uznesením zo dňa
25.7.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní.

7. Dňa 16.8.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým navrhol, aby súd pribral do konania na
strane žalovaného spoločnosť SLOVAKIA RING AGENCY, s.r.o., IČO: 44407793, so sídlom: Orechová
Potôň 800. Žalobca zároveň zobral späť žalobu voči pôvodnému žalovanému Československej
obchodnej banke, a.s. v celom rozsahu. Žalobca zároveň zmenil žalobu (žalobný návrh) tak, že sa



domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným číslom XXX zapísaná na LV č. XXXX
postavená na pozemku s parc. č. X/X (parcela registra „C“) o výmere 163 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria zapísaný na LV č. XXX, všetko vedené Okresným úradom Prievidza, okres: Prievidza,
obec: K., katastrálne územie: K., nie je zaťažená X/X záložným právom podľa zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľnosť č. XX/XX zo dňa 22.05.1996, V XXXX/XX a záložné právo tu nie je.

8. Žalobca svoje podanie odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.11.2017
došlo k prechodu záložného práva zo spoločnosti DRIVING ACADEMY, s.r.o., IČO: 45 433 348, so
sídlom: Orechová Potôň 800 na spoločnosť SLOVAKIA RING AGENCY, s.r.o.. Žalobca trvá na tom,
že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť č. XX/XX zo dňa 22.5.1996, V XXXX/XX je
neplatná z dôvodov uvedených v zmluve, avšak má za to, že rozhodnutím v zmysle žalobného návrhu
obsiahnutého v žalobe by nedosiahol cieľ sledovaný žalobou, a to výmaz záložného práva podľa
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť č. XX/XX zo dňa 22.05.1996, ktoré je v súčasnosti
zapísané v prospech žalovaného v II. rade. Výmaz záložného práva z katastra je možné dosiahnuť
jedine určením neexistencie záložného práva. Vzhľadom na zmluvy o postúpení pohľadávky uzavreté po
uzavretí záložnej zmluvy sa veriteľom pohľadávky, ktorá je predmetnom zabezpečenia, stala spoločnosť
SLOVAKIA RING AGENCY, s.r.o..

9. Súd uznesením zo dňa 15.10.2018 pribral na strane žalovaného do konania spoločnosť SLOVAKIA
RING AGENCY, s.r.o., zastavil konanie voči Československej obchodnej banke, a.s. a pripustil zmenu
žaloby v súlade s podaním žalobcu.

10. Súd doručil žalobu a podanie so zmenou žaloby žalovanému, spoločnosti SLOVAKIA RING
AGENCY, s.r.o.. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že namieta
neodstrániteľný nedostatok pasívnej legitimácie. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, predmetom ktorej
je nehnuteľnosť, musia byť stranami sporu všetci tí, ktorí ju uzavreli. Pasívne legitimovaní by mali byť
účastníci záložnej zmluvy a všetci ich právni nástupcovia, ktorí sa nimi stali pred zapísaním informatívnej
poznámky do katastra nehnuteľnosti. Je dôležité, aby bol rozsudok vydaný v tomto spore materiálne
vykonateľný, a najmä, aby bol záväzný pre každého, kto bol účastníkom záložnej zmluvy, ako aj pre
každého, kto bol v právnom postavení záložného veriteľa z titulu veriteľa pohľadávky nadobudnutej od
pôvodného veriteľa. V opačnom prípade môže po platnom odstúpení od niekoľkých zmlúv o postúpení
nastať sporná situácia. Žalovaný ďalej namietol neodstrániteľný nedostatok naliehavého právneho
záujmu. Záložné právo nemôže zaniknúť rozhodnutím súdu o určení absolútnej neplatnosti záložnej
zmluvy, resp. zmluvy o zriadení záložného práva. Uviedol, nesúhlasí so žalobou, žalobcom uplatnený
nárok neuznáva, a pritom má zato, že pokiaľ by súd vyhovel žalobe, postupoval by v rozpore so
základnými princípmi Civilného sporového poriadku. Pôvodný záložný veriteľ v právnom postavení
veriteľa poskytol pôvodnému záložcovi v právnom postavení dlžníka úver v sume niekoľko miliónov
Slovenských korún, a to účelovo. Tieto finančné prostriedky boli investované do nehnuteľnosti, konkrétne
na jej rekonštrukciu, resp. obnovu, čo bolo preverované pôvodným záložným veriteľom. Dlžník ako
pôvodný záložca však svoju pohľadávku nesplatil. Svoju pohľadávku si pôvodný veriteľ zabezpečil
záložným právom zriadeným na nehnuteľnosť, ktorá v danom čase preukázateľne v zmysle výpisu z
Listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. bola vo vlastníctva dlžníka. Následne však bolo rozhodnutiami nižších
súdov, a to rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k.: 4Co/153/2008-582 zo dňa 14. marca 2013
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k.: 7C 91/97-297 zo dňa 18. decembra 2000 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, č. k.: 7C 91/97-338 zo dňa 10. apríla 2001 rozhodnuté
tak, že z nich vyplývalo, že dlžník ako pôvodný záložca nikdy nebol vlastníkom zálohu. Nielen žalobca je
hodný súdnej ochrany, ale aj žalovaný. Pokiaľ by bol žalobca v deväťdesiatich rokoch právne správne a
riadne aplikoval vtedajšie platné právne predpisy, pôvodný (záložný) veriteľ by nikdy neposkytol dlžníkovi
tak vysoký úver, pretože by na liste vlastníctva bola vyznačená informatívna poznámka, resp. správny
vlastník. V zmysle ustanovenia článku IV. ods. 1 zákona číslo 17/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach
prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov, žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žaloba bola uplatnená po
uplynutí zákonnej lehoty. Návrh na začatie konania bolo možné podať do troch rokov od prevodu alebo
prechodu vlastníctva. Žalobca však v danom čase výsledky malej privatizácie nenapadol zákonným
spôsobom v zákonnej lehote, a tak istým spôsobom (svojou hrubou nedbanlivosťou, a tiež zanedbaním
starostlivosti dobrého hospodára) spôsobil absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorej sa tu teraz



na úkor žalovaného dovoláva. Žalobca týmto spôsobom získa plnenie dvakrát. A to tým, že sa mu
prinavrátilo vlastnícke právo k nehnuteľnosti a zároveň má nehnuteľnosť technicky zhodnotenú sumou
rádovo 166.000,- EUR, a to bez toho, aby v žalobe navrhol spôsob vysporiadania tejto nespravodlivosti.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sporu sa na pojednávaní nezúčastnili, boli prítomní ich
právni zástupcovia, ktorí ospravedlnili neprítomnosť svojich klientov. Súd pojednával v neprítomnosti
strán.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že platnosť záložnej zmluvy má len povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k existencii záložného práva. Pokiaľ ide o zápisy v katastri a rozhodnutím
súdu by mala byť dosiahnutá zmena zápisu v katastri, je vo veci vždy daný naliehavý právny záujem.
Okresný súd Prievidza rozhodol, že vlastníkom nehnuteľností nikdy nebol R. W. s manželkou, preto túto
nehnuteľnosť ani nemohli založiť. Predmetom dražby bola len záhradná linka (prístrešok), a to že nie je
vlastníckom reštaurácie sa žalobca dozvedel až z katastra nehnuteľností.

13. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že existuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave, potvrdený
Najvyšším súdom Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že pokiaľ došlo v rámci malej privatizácie k
nejakým nedostatkom, tieto sa mali uplatniť do troch rokov prostredníctvom generálneho prokurátora.
Okresný súd Prievidza tak nebol oprávnený rozhodnúť o tom, že R. W. nie je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, keďže žaloba bola podaná až v roku 1997, čo bolo šesť rokov po malej privatizácii,
teda trojročná prekluzívna lehota už v tom čase uplynula. Rozsudky Okresného súdu Prievidza a
Krajského súdu v Trenčíne sú nezákonné. Aj naliehavý právny záujem bol formulovaný odlišne v čase
keď rozhodol Okresný súd Prievidza a v čase keď rozhodoval Krajský súd v Trenčíne. V roku 1997
bolo uvedené, že je v záujme aby kultúrne pamiatky ostali vo vlastníctve štátu. V čase rozhodovania
Krajského súdu už kultúrna pamiatka bola vo vlastníctve Slovenskej republiky, takže nebol daný
naliehavý právny záujem. Nehnuteľnosť bola vtedy v správe Okresného úradu Trenčín. Aj sporové strany
boli iné v čase rozhodovania Okresným súdom Prievidza a iné v čase rozhodovania Krajským súdom
v Trenčíne. Žaloba v tomto konaní bola teda podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty a zároveň nebol
daný naliehavý právny záujem. Žalovaný v spomínanom konaní vystupoval ako vedľajší účastník na
strane Slovenskej republiky. Žalovaný aj podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Keďže však
Slovenská republika sa vyjadrila že súhlasí s rozhodnutím, vedľajší účastník s dovolaním neuspel.
Žalovaný má za to, že ide o nezákonné rozhodnutie, avšak nemal zákonný prostriedok ako tento
rozsudok napadnúť. Žalovaný poukazuje aj na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu. Otázka
znie, akú chybu urobila Istrobanka, pokiaľ poskytla úver niekomu kto investoval do nehnuteľnosti
166.000,-EUR? Úver bol poskytnutý v lete 1996, nehnuteľnosť bola zrekonštruovaná v prvej polovici
roku 1997 a Slovenské národné múzeum podalo žalobu, ktorou sa domáhalo vlastníctvom nehnuteľnosti
až po tom, čo bola nehnuteľnosť zrekonštruovaná. Žalovaný má za to, že záložné právo trvá a žaloba
by mala byť zamietnutá. Pokiaľ bude žalobe vyhovené, žalovanému ako záložnému veriteľovi vznikne
škoda. Existuje pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, a toto záložné právo zatiaľ
nezaniklo žiadnym zákonným spôsobom. Záložné právo bolo zriadené na základe listu vlastníctva,
kde bol uvedený ako vlastník R. W.. Slovenské národné múzeum do roku 1997 nevedelo, že nie je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ako je možné, že Slovenské národné múzeum si nevšimlo, že sa
táto nehnuteľnosť rekonštruuje. Slovenské národné múzeum zanedbalo svoje povinnosti ako správca
majetku štátu. Záložné právo bolo zriadené kvôli úveru a v čase poskytnutia úveru boli určité podmienky,
ktoré má súd povinnosť skúmať. Súdy rozhodli o vlastníctve len predbežne, keďže v zmysle petitu
rozhodli, že príklepom a zaplatením kúpnej ceny neprešlo vlastnícke právo na R. W. s manželkou.
Pasívna legitimácia nie je daná ani po zmene žaloby, lebo nebude možné spätne si žiadať náhradu od
jednotlivých záložných veriteľov. Toto rozhodnutie nebude materiálne vykonateľné. Žalovaný sa až v
októbri dozvedel, že je účastníkom konania. Pokiaľ niekto poukazuje na to, že kataster niečo zapísal,
tak to, že kataster niečo zapíše, ešte nemožno brať tak, že to má nejakú právnu relevanciu.

14. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výpis z Listu vlastníctva č. XXXX
pre KÚ K. z 21.5.2013 č l. 10, zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť č. 12-96 zo dňa
22.5.1996 č.l. 11, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/153/2008-582 zo dňa 14.3.2013 č.l.
14, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.12.2000 č.k. 4C/91/1997-297 na č.l. 21, opravné
uznesenie č.k. 7C/91/1997-338 zo dňa 10.4.2001, návrh na vykonanie záznamu na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok č.l. 35, zmluva o postúpení pohľadávok č. X/Vk/XXXX č.l. 36, zmluva o postúpení
pohľadávok č.l. 38, zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 46, zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 52,



výpis z Obchodného registra č l. 81, výpis z Obchodného registra č.l. 92, odvolanie č.l. 243, uznesenie
č.k. 7C/91/1997-52 zo dňa 27.6.1997, oznámenie o zmene záložného veriteľa na č.l. 255, výpis z
Listu vlastníctva č. XXXX pre KÚ K. z 2.9.2014 č.l. 280, oznámenie o zmene záložného veriteľa č l.
300, zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 301, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/214/2013
zo dňa 29.3.2016, uznesenie o dedičstve 14D/827/2006-1017 zo dňa 26.3.2017, opravné uznesenie
14D/827/2006 zo dňa 2.1.2018, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre KÚ K. zo dňa 20.4.2018 č. l. 321,
čiastočný výpis z LV XXX pre KÚ K. zo dňa 20.4.2018 č. l. 322, oznámenie o zmene záložného veriteľa
č.l. 340, zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 341, listiny predložené právnou zástupkyňou žalovaného
na pojednávaní: výpis z Listu vlastníctva pre KÚ K. č. XXXX zo dňa 10.1.2019, výpis z Listu vlastníctva
pre KÚ K. č. XXXX zo dňa 1.3.1996, výpis z Listu vlastníctva pre KÚ K. č. XXXX zo dňa 20.12.2000,
výpis z Listu vlastníctva pre KÚ K. č. XXXX zo dňa 8.11.2001, fotografia zámockej reštaurácie a
bojnického zámku (podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného ide o stav nehnuteľnosti, ktorý bol
v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na R. W.), rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
43Cbi/26/2002-150 zo dňa 10.7.2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obo/230/2006-173 zo dňa
28.3.2007.

15. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v znení účinnom ku dňu 22.5.1996 záložné
právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného
nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa
vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

16. Podľa § 151b ods. 1 OZ, v znení účinnom ku dňu 22.5.1996 záložné právo vzniká na základe
písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

17. Podľa § 151b ods. 2 OZ, v znení účinnom ku dňu 22.5.1996 záložné právo vzniká, ak ide o
nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.

18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Žalobca sa po zmene žalobného návrhu domáhal určenia, že nehnuteľnosť uvedená v žalobe nie
je zaťažená záložným právom. V zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku je možné sa
určovacou žalobou domáhať určenia existencie alebo neexistencie práva, vtedy ak je na tom naliehavý
právny záujem.

20. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým (R 17/1972).

21. V prípade, že by súd žalobnému návrhu vyhovel, na jeho podklade môže katastrálny úrad vykonať
výmaz záložného práva z listu vlastníctva. Zbavenie sa ťarchy, ktorá viazne na nehnuteľnosti bolo
cieľom, ktorý žalobca nepochybne sledoval, keď žalobu podával. V tomto prípade teda jeho žaloba rieši
otázku praktického života. Súd preto považoval naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom
určení (neexistencie záložného práva) za daný.

22. Žalovaný je právnym nástupcom pôvodného veriteľa pohľadávky, spoločnosti Istrobanka, a.s..
Pohľadávka vznikla na základe Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX zo dňa 22.5.1996. Na
základe tejto zmluvy poskytol veriteľ, Istrobanka, a.s. subjektu: R. W. - Záhradná reštaurácia, IČO:
313 314 91, s miestom podnikania O. č. XXX úver vo sume 5.000.000,-Sk. Z dokazovania vyplynulo,
že pohľadávka bola z pôvodného veriteľa postupovaná nasledovným spôsobom: ISTROBANKA, a.s.
zmluvou zo dňa 22.7.2005 postúpila pohľadávku spoločnosti GUARRO, s.r.o., ktorá ďalej dňa 29.7.2009
postúpila pohľadávku spoločnosti MIRACOM LLC, so sídlom v Spojených štátoch amerických, táto
postúpila dňa 28.2.2010 pohľadávku spoločnosti TRADEFORM FINANCE LIMITED so sídlom vo Veľkej
Británii, ktorá dňa 1.10.2012 postúpila pohľadávku spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC so sídlom
v Spojených štátoch amerických, ktorá ďalej postúpila pohľadávku dňa 27. októbra 2015 spoločnosti



DRIVING ACADEMY, s.r.o., ktorá napokon Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.11.2017
postúpila pohľadávku žalovanému, spoločnosti SLOVAKIA RING AGENCY, s. r.o..

23. Žalovaný v konaní namietol svoju pasívnu legitimáciu. Okrem iného uvádzal, že v konaní, v ktorom
má byť určená neplatnosť zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musia byť stranami sporu všetci
tí, ktorí ju uzavreli. Pasívne legitimovaní by mali byť účastníci záložnej zmluvy a všetci ich právni
nástupcovia, ktorí sa nimi stali pred zapísaním informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti. Súd
konštatuje, že po zmene žaloby už nebolo predmetom konania určenie neplatnosti záložnej zmluvy.
Žalobca sa domáhal určenia neexistencie záložného práva. Podľa názoru súdu, v takomto prípade je
pasívne vecne legitimovaným ten subjekt, ktorému patrí právo, ktorého neexistenciu žalobca žiada určiť.
Podľa aktuálneho výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K. je v jeho časti C ako záložný veriteľ
uvedená spoločnosť Slovakia Ring Agency, s.r.o., teda žalovaný. Z uvedených dôvodov súd nemal
pochybnosti o tom, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný.

24. Záložné právo ako vecnoprávny inštitút slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa v záväzkovom
právnom vzťahu. Podstatou záložného práva je, že vlastník veci na základe vlastnej vôle (vyjadrenej
uzavretím záložnej zmluvy) zriadi na tejto veci záložné právo, ktoré zabezpečuje pohľadávku, ktorú má
(spravidla) voči vlastníkovi veci (ako záložcovi) záložný veriteľ.

25. R. W. a jeho manželka M. W. uzatvorili a podpísali dňa 22.5.1996 Zmluvu o zriadení záložného
práva na nehnuteľnosť č. XX/XX v postavení záložcov. Podľa znenia tejto zmluvy (Čl. III, ods. 1 a ods.
2) je predmetom záložného práva nehnuteľný majetok, evidovaný v katastri nehnuteľností Prievidza,
nachádzajúci sa v katastrálnom území Bojnice, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, majetková
podstata: parcela číslo 5, zastavaná plocha - budovy bez pozemku, súpisné č. XXX, L.M. XXXX, ktorý
je vo vlastníctve R. W., nar. X.X.XXXX.

26. Podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľnosti: „Zámocká reštaurácia,
súpisné číslo XXX, postavená na pozemku CKN parc. č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
163 m2 nachádzajúca sa v katastrálnom území Bojnice, obec Bojnice“ Slovenská republika a Správcom
tejto nehnuteľnosti ako majetku štátu je žalobca. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti bolo premetom
sporu, ktorý sa na tunajšom súde viedol v konaní pod sp.zn. 7C/91/1997. V spore bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/91/1997-297 z 18.12.2000 v spojení s opravným
uznesením č.k. 7C/91/1997-338 z 10.4.2001, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 4Co/153/2008-582 zo 14.3.2013. Žalovaný namietal, že Okresný súd Prievidza nebol v uvádzanom
konaní oprávnený rozhodnúť o tom, že R. W. nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže
žaloba v tejto veci bola podaná až v roku 1997, čo bolo šesť rokov po tzv. malej privatizácii, a teda
trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné napadnúť prostredníctvom Generálneho prokurátora
výsledky malej privatizácie už v tom čase uplynula. Preto sú podľa žalovaného uvádzané rozsudky
Okresného súdu Prievidza a Krajského súdu v Trenčíne nezákonné. Žalovaný pritom poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 43Cbi/26/2002-150 zo dňa 10.7.2006 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č.k. 2Obo/230/2006-173 zo dňa 28.3.2007.

27. Podľa názoru súdu, otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - Zámockej reštaurácii vyriešil
tunajší súd v citovanom rozsudku č.k. 7C/91/1997-297 z 18.12.2000 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne. Súd konštatuje, že nebol oprávnený žiadnym spôsobom preskúmavať správnosť
právoplatných rozsudkov vydaných v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/91/1997.

28. K námietkam žalovaného súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky (v tomto prípade
rozhodoval v postavení odvolacieho a nie dovolacieho súdu) v rozsudku č.k. 2Obo/230/2006-173 zo
dňa 28.3.2007, v konaní o vylúčení veci (Zámockej reštaurácie) z konkurznej podstaty síce konštatuje,
že si otázku vlastníckeho práva k Zámockej reštaurácii posúdil ako prejudiciálnu otázku a poukazuje
na ustanovenia Čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z. v zmysle ktorých štát mohol podať návrh na
určenie prevodu alebo prechodu vlastníctva ak boli (v rámci malej privatizácie) porušené ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom návrh bolo možné podať do troch rokov od prevodu
alebo prechodu vlastníctva. No v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/91/1997 dospel súd
k záveru, že malá privatizácia, t.j. dražba zo dňa 16.10.1991, ktorá sa konala podľa zákona č. 427/1990
Zb. o prevodoch majetku štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, sa netýkala aj
objektu Zámockej reštaurácie. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní sp.zn. 7C/91/1997 vyplynulo,



že predmetom dražby bola len záhradná linka bez súpisného čísla. R. W. sa teda nestal vlastníkom
objektu Zámockej reštaurácie. Naopak tento objekt si neskôr R. W., na základe zmluvy zo dňa 24.6.1994
od žalobcu prenajal na dobu 10 rokov.

29. Keďže R. W. v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nebol vlastníkom
tejto nehnuteľnosti, nemohol ju ani zaťažiť záložným právom. Z uvedených dôvodov je záložná zmluva
neplatná, záložné právo nevzniklo a preto ani nehnuteľnosť: Zámocká reštaurácia, súpisné číslo XXX,
postavená na pozemku CKN parc. č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, nachádzajúca
sa v katastrálnom území K., obec K., zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K. nie je zaťažená
záložným právom. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

33. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanému
nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.