Slovenské národné múzeum


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/95/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608200249
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8608200249.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Slovenského národného múzea - Múzeum ukrajinskej
kultúry, so sídlom vo Svidníku, Centrálna č. 258, IČO: 00164721, zastúpeného JUDr. Františkom
Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 27, proti žalovanej Gréckokatolíckej cirkvi
na Slovensku - Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, so sídlom v Prešove, Hlavná č. 1, IČO:
00179205, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského č. 1735/29, IČO: 50120000, o vydanie hnuteľnej veci, vedenom na Okresnom súde Svidník
pod sp. zn. 5 C 9/2008, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. októbra
2017 sp. zn. 19 Co 235/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 16. júna 2016 č.k. 5 C 9/2008-297
zaviazal žalovanú v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 10 463,38 € a na účet súdu
prvej inštancie trovy štátu vo výške 395 €. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil §142 ods. 1 a § 148
ods. 1 O.s.p. Proti výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania podala odvolanie žalovaná.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2017 sp. zn. 19 Co 235/2016
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná je povinná v lehote 3 dní
zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 9 261,98 € a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Pri výpočte náhrady trov zohľadnil účelnosť ich vynaloženia a žalobcovi priznal
náhradu len vo výške 9 261,98 €.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorá jeho prípustnosť
vyvodzovala z § 420 písm. b/ a f/, § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Na odôvodnenie dovolania uviedla, že súdy v konaní neskúmali právnu subjektivitu žalovanej, hoci tento
nedostatok namietala, rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Navrhla, aby najvyšší súd
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách
konania je neprípustné, preto žiadal dovolanie odmietnuť.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či je
podané dovolanie prípustné. Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť ako procesne neprípustné.
Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:



8. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (viď napríklad sp. zn. 1
Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu
nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým
obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby aj právo domôcť sa na opravnom súde
nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje
len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a
rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho
konania (m. m. I. ÚS 4/2011).

9. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú
priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie
naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov
civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je
„ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím
súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania, ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie
odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2
Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých
môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016,
3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014).

11. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
[porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) sp. zn. II. ÚS
172/03].

12. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená,
že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

13. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré
sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to že ide buď o rozhodnutie vo
veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť
svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v
ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady
konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak
je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až
f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

14. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP a napadol ním
uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania. Vecou samou nie je rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania a takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím vo veci samej,
resp. ktorým sa konanie končí (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha,
2016, str. 1353 až 1356). Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť.



15. Žalovaná prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. V zmysle
uvedeného ustanovenia je síce dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, no v
zmysle odseku 2 tohto ustanovenia je v takomto príde prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
15.1. Pretože v § 357 písm. m/ CSP je uvedené uznesenie o nároku na náhradu trov konania, je v
zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o trovách konania.

16. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako
procesne neprípustné.

17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku vo veci samej a
pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.