Slovenské národné múzeum


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33C/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116213076
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116213076.4

Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: Slovenská republika -
Slovenské národné múzeum, so sídlom Vajanského nábrežie č. 2, Bratislava, IČO: 00 164 721, proti
žalovanému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X., o zaplatenie 827,73 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 827,73 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 827,73 Eur od 11.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2016, doplnenou dňa 03.02.2017 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 827,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
827,73 Eur od 11.06.2015 do zaplatenia na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
08.06.2015.

2. Uznesením č. k. 33C/25/2016 zo dňa 17.06.2019 súd uložil žalovanému povinnosť písomne sa vyjadriť
k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že ak si bez závažného dôvodu túto povinnosť
vyjadriť sa nesplní, môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

3. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 15.07.2019 v súlade s ustanovením § 116 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný sa však na výzvu
súdu v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

4. Podľa ustanovenia § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa
§ 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

5. Podľa ustanovenia § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

6. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní,
ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom



skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto
povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd už vo fáze konania pred
pojednávaním vo veci samej rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Skutkovým základom kontumačného
rozsudku v zmysle § 273 CSP je žalobcom tvrdený skutkový stav, t. j. kontumačne sa vyhovie žalobcom
tvrdenému nároku.

7. V prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania, teda žalovanému bolo riadne doručené
uznesenie súdu, ktorým ho súd vyzval, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu a označil dôkazy, a zároveň bol v uznesení poučený o možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie, pričom žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, keďže na výzvu súdu
nereagoval. Súd preto rozhodol o žalobe formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

8. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

9. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), keď v konaní neboli
tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalobcu bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Odvolanie je prípustné proti výroku o nároku na náhradu trov konania.
Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný
súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a)
CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z. z.).