Divadlo Nová scéna


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/174/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105223358
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1105223358.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci
navrhovateľa: C. W., N.: G. XX/XX, XXXX J., F., proti odporcom: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ Divadlo Nová Scéna, so sídlom
Živnostenská 1, Bratislava, IČO: 164 861, právne zastúpený: JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou,
Ružová Dolina č. 10, Bratislava, 3/ O. C., N. D. Z.. G. X, U., o zaplatenie 1.336,10,-€ s prísl. a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 217,62,-€ s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Odporcovia v 1. až v 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.008,46,-€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18.9.2004 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 23.6.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcov titulom
náhrady škody a zmluvy o povinnom zmluvnom poistení na zaplatenie sumy 1.336,10,-€ a 6.556,- Sk, t.j.
217,62,-€ s 13% úrokom z omeškania ročne od 12.9.2003 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.7.2003 sa stal v Lozorne účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej
bolo poškodené jeho motorové vozidlo Ford Mondeo, ev.č. J.-XXXXXA. Nehodu zavinil odporca v 3. rade
ako vodič motorového vozidla Nissan, ev.č. N. XX-XX, ktorého majiteľom bol odporca v 2. rade, pričom
uvedené vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u odporcu v 1. rade. Ďalej navrhovateľ uviedol, že na
určenie výšky škody si 16.7.2003 nechal vypracovať znalecký posudok u rakúskeho súdneho znalca,
ktorý určil výšku škody na 1.965,85,-€. Odporca v 1. rade mu v rámci likvidácie uhradil sumu 629,75,-€
a teda rozdiel predstavuje 1.336,10,-€. Pri uplatňovaní náhrady škody mimosúdnou cestou mu taktiež
vznikli výdavky v celkovej výške 6.556,- Sk za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, pokus o
zmier) a tiež za 2 x režijný paušál á 128,- Sk a za kolok za vystavenie rozhodnutia o priestupku. Listom
z 12.8.2003 vyzval odporcu v 1. rade na náhradu škody, ktorý však okrem sumy 629,75,-€ odmietol
zvyšok škody uhradiť. Listom z 2.11.2004 vyzval na plnenie aj odporcu v 2. rade, tento však dosiaľ škodu
neuhradil.

Na pojednávaní navrhovateľ doplnil svoj návrh keď uviedol, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje
zníženie jeho majetkových hodnôt v Rakúsku a preto, keby si dal vozidlo opraviť tam, škodu je potrebné
počítať podľa nákladov, ktoré by mu vznikli v Rakúsku. Haagsky dohovor určuje v tomto prípade
rozhodné právo, avšak neurčuje výpočet výšky škody.



Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že nerozporuje právny základ
nároku, ani rozsah poškodenia uvedený v posudku predloženom navrhovateľom, avšak za spornú
považuje výšku škody. Potvrdil, že listom zo 14.8.2003 im navrhovateľ predložil znalecký posudok
vypracovaný v mieste registrácie navrhovateľovho vozidla. Vzhľadom však na skutočnosť, že k poistnej
udalosti došlo na území SR, v zmysle zásady "lex loci delicti" zakotvenej v Haagskom dohovore o
práve použiteľnom na dopravné nehody, bola poistná udalosť zlikvidovaná a náhrada škody vyčíslená
v súlade s príslušnými slovenskými právnymi predpismi a to v sume 25.460,- Sk. Keďže navrhovateľ
si auto nedal opraviť a predložil len kalkuláciu nákladov na opravu, výšku skutočnej škody mohol tiež
vyčísliť len kalkuláciou, pri ktorej v zmysle ich internej smernice vychádzal z ceny práce, náhradných
dielov, drobného a lakovacieho materiálu, platných v SR, pričom aj podľa § 442 a 443 Občianskeho
zákonníka (ďalej len Obč. zák.) sa uhrádza skutočná škoda podľa našich predpisov. Od predpokladaných
nákladov na opravu 31.735,- Sk odpočítal predpokladané zhodnotenie 5.915,- Sk a DPH a uvedenú
sumu 17.9.2004 uhradil po prepočte na EURO navrhovateľovi, preto je nárok nedôvodný.

Na pojednávaní odporca v 1. rade namietol uplatnenie dane vo výške 20%, ako bolo v posudku od
navrhovateľa vyčíslené, keďže vozidlo opravené nebolo a teda nedošlo od navrhovateľa k zdaniteľnému
plneniu za opravu. Kalkuláciu od navrhovateľa inak nerozporujú, avšak má za to, že pri cene normohodín
a náhradných dielov je potrebné vychádzať zo slovenských a nie z rakúskych cien. Ak by navrhovateľ
predložil faktúru za opravu vykonanú v Rakúsku, vtedy by túto akceptovali a uhradili by ju, avšak on
si vozidlo opraviť nedal. Čo sa týka priebehu likvidácie, poistná udalosť im bola hlásená 22.7.2003,
následne bola vykonaná obhliadka, 14.3.2003 žiadali správu o nehode z dopravného inšpektorátu,
ktorú urgovali 10.12.2003 a 16.1.2004. Dňa 30.1.2004 vyzvali odporcu v 3. rade na predloženie
kópie vodičského preukazu a 26.2.2004 dožiadali dopravný inšpektorát, či bola z nehody spracovaná
fotodokumentáciu, čo urgovali aj 17.3.2004. Interný výpočet škody vykonali 13. a 14.4. 2004 a 29.4.2004
zaslali list právnemu zástupcovi navrhovateľa, v ktorom ho vyzvali na odsúhlasenie nimi kalkulovanej
škody, avšak bez odozvy.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení taktiež žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že podľa § 442 Obč.
zák. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a tu je v plnej miere potrebné aplikovať predpisy platné
v SR. Za skutočnú škodu v danom prípade treba považovať hodnotu nákladov na opravu vozidla, nie
výšku škody určenú znalcom v posudku, navyše určenú zrejme podľa rakúskych predpisov. Odporca v
1. rade správne vyzval navrhovateľa listom z 20.4.2004 na oznámenie, či predloží faktúru, ktorú však
tento nedoložil. Keďže mal s odporcom v 1. rade uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠPZ BAZ 58-36, ktorým bola navrhovateľovi
spôsobená škoda a odporca v 1. rade navrhovateľovi aj plnenie poskytol, nie je zodpovedný a povinný
na náhradu škody voči navrhovateľovi.

Na pojednávaní odporca v 2. rade tiež namietol pasívnu legitimáciu z dôvodu, že vozidlo v čase nehody
viedol odporca v 3. rade, ktorému on nedal súhlas na vedenie vozidla. Údržbu vozidla vykonával jeho
zamestnanec M. O. a ak on dal odporcovi v 3. rade súhlas na jeho vedenie, on ako odporca v 2. rade
s tým nesúhlasil. Samotný navrhovateľ nespolupracoval s odporcom v 1. rade, sám si niečo nárokuje,
avšak zodpovednosť presúva na iných, hoci si sám nesplnil svoje povinnosti.

Odporca v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že ho mrzí, čo sa stalo, ale s návrhom nesúhlasí.
Nevedel, že predmetné vozidlo patrí odporcovi v 2. rade. A.. O. ho požiadal, aby mu auto priviezol z
opravy domov do U., nakoľko on šiel druhým autom.

Na pojednávaní odporca v 3. rade uviedol, že cestou z opravy vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú,
pričom nedal prednosť a poškodil vozidlo navrhovateľa. Bola privolaná polícia na zdokumentovanie veci,
po nehode sa s navrhovateľom rozišli s tým, že vec sa zahlási na poisťovňu. Komu patrí auto nevedel.
A.. O. je jeho svokor a mal dve autá. Svokor ho autom vyzdvihol doma v U. a odviezol ho do servisu.
Svokor tam ešte zostal a on šiel s druhým už opraveným autom domov do U..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov v 1. a v 3. rade, vyjadrením právnej
zástupkyne odporcu v 2. rade, výsluchom svedka M.na O., znaleckým posudkom Ing. Milana Zachardu,
listinnými dôkazmi a to: technickým preukazom vozidla navrhovateľa, potvrdením OR PZ Malacky
zo 6.7.2003, rozhodnutím o priestupku ORP-407/OBP-2003-IV-V z 27.8.2003, posudkom o náhrade
škody zo 16.7.2003, korešpondenciou medzi navrhovateľom a odporcami, všeobecnými poistnými



podmienkami pre povinné zmluvné poistenie odporcu v 1. rade, pracovnou náplňou M. O., kúpnou
zmluvou z 23.5.2007, dokladmi o priebehu likvidácie, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav:

Dňa 6.7.2003 o 14.15 hod. sa v U. na G. X. C. - G. stala dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu
vozidla navrhovateľa, Ford Mondeo, EČ: J.-XXXXXA a ktorú spôsobil odporca v 3. rade vozidlom Nissan
I. N. XX-XX, patriacim odporcovi v 2. rade, povinne zmluvne poisteným u odporcu v 1. rade.

Podľa posudku spracovaného Binderom Herbertom, 1030 Wien, Erdbergstrasse 208 zo dňa 16.7.2003
bola podľa systému AUDATEX vyčíslená škoda na 1.638,21,-€ bez DPH a spolu s 20% daňou v sume
327,64,-€ celkovo na 1.965,85,-€.

Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi v 1. rade listom zo dňa 12.8.2003, ktorý
mu bol doručený 14.8.2003. Odporca v 1. rade listom z 29.4.2004 vyčíslil v zmysle slovenských právnych
predpisov škodu na 25.460,- Sk bez DPH a uviedol, že táto bude poskytnutá v EUR podľa aktuálneho
kurzu, pričom zodpovedajúce ceny za normohodinu platné v Rakúsku, ako aj DPH môžu byť uhradené
až na základe predloženej faktúry za opravu a náklady na právne služby môžu byť likvidované až po
uzavretí všetkých nárokov poškodeného. Zároveň vyzval navrhovateľa na oznámenie, či poškodený
predloží faktúru za opravu a či predloží ešte iné nároky a keďže navrhovateľ nereagoval, dňa 17.9.2004
uhradil tomuto sumu 629,75,-€. Stav veci navrhovateľ oznámil aj odporcovi v 2. rade listom z 2.11. 2004.
Vozidlo navrhovateľ predal neopravené a to kúpnou zmluvou z 23.5.2007 za sumu 1.000,-€. Uvedené
skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Svedok M. O. uviedol, že je zamestnancom odporcu v 2. rade a pracuje ako vedúci dopravy. Predmetné
vozidlo Nissan Vanette, EČ N. XX-XX sa používa na prepravu divadelných kulís a pokazil sa na ňom
výfuk, preto bolo potrebné odviesť auto z N. W. P. S. U.. Pretože ich je v práci málo, požiadal o pomoc
svojho zaťa, aby auto zaviezol do servisu a z neho, preto tento riadil auto v čase nehody. On prišiel na
miesto až neskôr. Povolenie na jazdu mal a aj žiadanku na prepravu. Všetci v práci vedeli, že mu zať
občas takto vypomáha, inak by mohlo dôjsť k zmareniu predstavenia.

Podľa znaleckého posudku Ing. Milana Zachardu, znalca z odboru doprava cestná, výška škody na
vozidle Mondeo 1,8 16V GLX, Ev.č. J. XXXXX (A) predstavuje ku dňu nehody čiastku 979,-€ vrátane
19% DPH, pričom opravou nedošlo k zhodnoteniu vozidla.

Podľa čl. 3 vyhl. 130/1976 Zb. o Dohovore o práve použiteľnom na dopravné nehody (ďalej len Haagsky
dohovor) rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.

Podľa čl. 8, bod 3 a 4 cit. Haagskeho dohovoru, rozhodné právo určuje najmä:
3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť,
4. spôsob a rozsah náhrady škody,

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase nehody, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427ods. 1, ods. 2 cit. Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 cit. Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 cit. Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 cit. Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.



Podľa § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. účinnej v čase nehody, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ z. č. 381/2001 Z.z. účinného v čase škodovej udalosti, poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 3 cit. z. č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 5 cit. z.č 381/2005 Z.z. poisťovateľ je povinný do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť alebo po obdržaní právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poskytnúť poistné plnenie.

Podľa § 15 ods. 1 cit. z.č. 381/2005 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Navrhovateľ vzal na pojednávaní dňa 11.6.2007, po otvorení pojednávania vo veci samej, svoj návrh
späť v časti o zaplatenie 6.556,- Sk, t.j. 217,62,-€ s príslušenstvom, teda v časti náhrady škody za
uplatnenie si nároku mimosúdnou cestou.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V dôsledku uvedeného čiastočného späťvzatia veci po prvom pojednávaní vo veci samej, s ktorým
odporcovia vyslovili svoj súhlas na pojednávaní dňa 9.9.2011, súd konanie v uvedenom rozsahu zastavil.

Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel
súd k záveru, že podaný návrh je sčasti dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 6.7.2003 došlo v U. na G. X. C. - G. k dopravnej
nehode, ktorú spôsobil odporca v 3. rade vozidlom patriacim odporcovi v 2. rade a pri ktorej došlo k
poškodeniu vozidla navrhovateľa. Vozidlo škodcu bolo povinne zmluvne poistené u odporcu v 1. rade.

V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, tak, ako to vyplýva aj z vyššie cit. čl. 3 Haagskeho dohovoru,
že rozhodným právom v danom prípade je právny poriadok Slovenskej republiky ako štátu, na území
ktorého došlo k nehode, pričom rozhodné právo podľa čl. 8 bod 4 Haagskeho dohovoru určuje spôsob
a rozsah náhrady škody.

Odporca v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore, keďže mal za to, že žalovaná mala byť
len poisťovňa, teda odporca v 1. rade a tiež uviedol, že nedal súhlas na to, aby odporca v 3. rade
viedol jeho vozidlo. Súd tu konštatuje, že nebolo v konaní preukázané, že by v danom prípade šlo o
"neoprávnenú jazdu". Svedok O. V.ko zamestnanec odporcu v 2. rade vypovedal, že mal jazdu riadne
povolenú, čo doložil aj žiadankou na prepravu a vozidlo riadil odporca v 3. rade na jeho výslovnú žiadosť,
nakoľko nemal ako inak zabezpečiť odvoz vozidla z opravovne. V danom prípade sa môže navrhovateľ
domáhať náhrady škody súčasne aj od vodiča a to v zmysle § 420 Obč. zák., aj od prevádzkovateľa



vozidla v zmysle § 427 Obč. zák. a to ak chce využiť možnosť výhody solidarity záväzku viacerých
zodpovedných subjektov a v zmysle vyššie uvedených § 427 Obč. zák. a § 15 ods. 1 z. č. 381/2001
Z.z. nie je vylúčené uplatnenie si nároku poškodeným aj voči poistenému prevádzkovateľovi vozidla, aj
priamo voči poisťovni, preto súd uvedenú námietku pasívnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.

Odporcovia nerozporovali skutočnosť, že vozidlo bolo poškodené a ani rozsah poškodenia a náhradné
diely, ktoré mali byť použité na odstránenie následkov nehody. Sporné v konaní však bolo, či ceny prác a
náhradných dielov majú byť kalkulované podľa slovenských cien uvedených položiek, alebo podľa cien
rakúskych. Súd k uvedenej otázke konštatuje, že vyššie uvedené ust. § 442 a 443 Obč. zák. stanovujú,
čo je to škoda. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ide o náhradu škody v obvyklom mieste a v čase
poškodenia a tiež, že nemôže byť na ujmu poškodeného, že si vozidlo nedá opraviť. Súd tu poukazuje
na skutočnosť, že sám odporca v 1. rade uznal, že by preplatil navrhovateľovi rakúske ceny práce a
náhradných dielov, ak by si tento dal opraviť vozidlo v štáte registrácie, teda v Rakúsku. Z potvrdenia
polície vyplynulo, že vozidlo navrhovateľa bolo po nehode ešte pojazdné a súd má za to, že nemožno
od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby si dal vozidlo opraviť na území SR a nie v mieste jeho
bydliska. S poukazom na uvedené preto súd dospel k záveru, že je potrebné akceptovať navrhovateľom
predloženú kalkuláciu v rakúskych cenách náhradných dielov a prác, ktorej výšku napokon odporcovia
nespochybnili.

Odporca v 1. rade vzniesol námietku proti priznaniu dane vyčíslenej v kalkulácii predloženej
navrhovateľom a to z dôvodu, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu, pretože navrhovateľ si vozidlo opraviť
nedal. Uvedenú námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú, keďže podstatou dane je v danom prípade
dodanie tovaru, alebo poskytnutie služby, pričom v danom prípade, keďže k oprave nedošlo, nedošlo
ani k poskytnutiu služby, ani k dodaniu tovaru. Z uvedených dôvodov preto navrhovateľovi priznal nárok
v zmysle ním predloženej kalkulácie, avšak bez dane, čo predstavuje 1.638,21,-€ a po odčítaní plnenia
vo výške 629,75,-€, ktoré mu poskytol odporca v 1. rade teda odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne
uhradiť navrhovateľovi celkovú náhradu škody v sume 1.008,46,-€.

Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 13% od 12.9.2003 do zaplatenia, avšak v
konaní ničím nepreukázal, že by reagoval na výzvu odporcu v 1. rade z 29.4.2004, aby preukázal, či
si vozidlo dal opraviť a uviedol, či si uplatňuje aj iné nároky. Odporca v 1. rade naproti tomu v konaní
preukázal, že vykonával likvidačné šetrenie a z jeho vyjadrenia, ktoré nebolo medzi účastníkmi sporné
vyplynulo, že navrhovateľovi ním kalkulovanú sumu poskytol dňa 17.9.2004, preto súd podľa § 517, ods.
2 Obč. zák. a § 3 vyhl. č. 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od nasledujúceho dňa
po poskytnutí predmetného plnenia a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBÚ k predmetnému
dňu a v časti uplatnenej dane a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Súd teda po vyčíslení trov účastníkmi v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku
rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona