Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/270/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201669
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022201669.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ochranné združenie interpretov Slovenska, so sídlom
Tomášikova 5/A, 821 01 Bratislava, IČO: 30 778 743, zastúpený advokátkou Mgr. Silviou Moravčíkovou,
so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, IČO: 52 012 824, zapísaná v zozname advokátov SAK
pod č. 1764, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie SNP 33,
813 31 Bratislava, IČO: 00 165 182, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo listu:
MK-4929/2022-110/19431 zo dňa 22.09.2022, a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Číslo listu: MK-4929/2022-110/19431 zo dňa 22.09.2022, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 05.12.2022, sa
žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo listu: MK-4929/2022-110/19431
zo dňa 22.09.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ministerka kultúry Slovenskej republiky
potvrdila rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky MK-2594/2022-214/4396 zo dňa
19.04.2022, ktorým ministerstvo podľa § 153 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 6 Autorského zákona, odňalo
žalobcovi oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv a zároveň určilo žalobcovi podľa § 153 ods. 4
Autorského zákona lehotu 9 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia
na vysporiadanie záväzkov tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo porušeniu práv a oprávnených záujmov
žalobcom zastupovaných nositeľov práv a osôb podľa § 165 ods. 1 Autorského zákona, ktoré so
žalobcom uzavreli zmluvy. A zároveň rozklad žalobcu zamietla.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby, podal na osobitnom liste zo dňa 05.12.2022 návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nakoľko napadnuté rozhodnutia výrazným spôsobom zasahujú do
samotnej existencie žalobcu, maria jeho jediné poslanie a jeho celkovú funkčnosť. Sú spôsobilé reálne
privodiť žalobcovi i jeho členom závažnú ujmu na ich právach a právom chránených záujmoch, spôsobiť
vážny nenapraviteľný následok, výrazným spôsobom poškodiť povesť a dobré meno žalobcu. V prípade,
ak by súd správnej žalobe vyhovel, bolo by nemožné navodiť pôvodný stav, čím by došlo k zníženiu
materiálneho významu podanej žaloby, a tak ani prípadná úspešná obrana žalobcu by nebola spôsobilá
v celom rozsahu napraviť negatívny právny a ekonomický dopad na činnosť žalobcu i ochranu práv jeho
členov. Pozastavenie účinkov napadnutých rozhodnutí nemôže spôsobiť tretím osobám žiadnu škodu,
ani ujmu, žalobcovi umožní pokračovať v doterajšom výkone kolektívnej správy práv a členovia žalobcu
tak nebudú vydaní napospas, nestanú sa „nezastupovanými“ nositeľmi práv.
Žalobca konštatoval, že priznanie odkladného účinku bude i v súlade s verejným záujmom, nakoľko
bude poskytnutá ochrana doterajšiemu právnemu stavu.



3. V ďalšom žalobca uviedol, že vykonávanie kolektívnej správy majetkových práv výkonných umelcov
je hlavným a jediným poslaním činnosti žalobcu. V rozsahu oprávnenia udelenom žalovaným, žalobca
kolektívne uplatňoval a chránil majetkové práva výkonných umelcov tým, že vo vlastnom mene vyberal,
spravoval a rozdeľoval odmeny a náhrady odmien im prináležiace v zmysle príslušných ustanovení
Autorského zákona, uzatváral zmluvy a dohody s používateľmi, udeľoval súhlasy na použitie umeleckých
výkonov výkonných umelcov na území Slovenskej republiky.
Odňatím oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv je dôvodom pre ukončenie všetkých hromadných
licenčných zmlúv a dohôd o primeranej odmene, ktoré má žalobca uzavreté s používateľmi umeleckých
výkonov ním zastupovaných výkonných umelcov.
Súčasne musí žalobca ukončiť i spoločný výkon kolektívnej správy, na ktorej sa spolu s ďalšími
organizáciami kolektívnej správy dohodol. Výhodou spoločného výkonu kolektívnej správy je, že
používatelia jednou zmluvou získavajú vysporiadanie práv k všetkým predmetom ochrany kolektívne
spravovanými organizáciami kolektívnej správy. Tento zaužívaný a osvedčený mechanizmus sa má
teraz bezdôvodne na základe nezákonných rozhodnutí žalovaného narušiť, čo zásadným spôsobom
poškodí žalobcu i jeho členov a spôsobí im značnú finančnú ujmu a ťažko napraviteľný následok.

4. Žalobca uviedol, že ku dňu podania správnej žaloby zastupuje celkom 4 046 výkonných umelcov,
z toho 1 811 sólistov a 283 umeleckých telies s počtom členov 3 236. Výkonní umelci zmluvami
o zastupovaní poverili žalobcu aj správou práv, ktoré si môžu vykonávať i sami, tzv. dobrovoľnou
kolektívnou správou. Rozhodnutiami ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, majú členovia žalobcu
stratiť právo byť zastupovaný žalobcom a žalobca je nútený ukončiť zmluvy o zastupovaní.

5. Žalobca tiež poukázal na právny stav vytvorený napadnutými rozhodnutiami, ktorý značne komplikuje
vysporiadanie použitia umeleckých výkonov žalobcom zastupovaných výkonných umelcov, ktoré
sa žalobcovi krátko pred doručením rozhodnutia žalovaného o zamietnutí rozkladu, podarilo s
verejnoprávnym vysielateľom Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej len „RTVS“) dosiahnuť.

6. Právne účinky napadnutých rozhodnutí komplikujú aj vyúčtovanie odmien, ktoré je RTVS povinná
žalobcovi podľa Dohôd o urovnaní zaplatiť. Žalovaný určil žalobcovi na vysporiadanie jeho záväzkov
lehotu 9 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí oprávnenia na výkon
kolektívnej správy práv, t.j. od 07.10.2022. Rovnakú lehotu stanovuje organizáciám kolektívnej správy
na vyúčtovanie vybraných odmien za uplynulý kalendárny rok aj Autorský zákon. Žalobca pritom bude
vyúčtovávať odmeny nielen za obdobie 1 roka, ale za obdobie 8,5 roka, resp. v prípade televízneho
vysielania až za obdobie 9,5 roka, pričom má k dispozícii už iba 7 mesiacov, keďže RTVS mesačné
výkazy o každom použití umeleckých výkonov v televíznom vysielaní, ako aj rozhlasovom vysielaní, za
celé obdobie urovnania poskytol žalobcovi v zmysle dohôd dňa 30.11.2022.
Obzvlášť problematické z časového hľadiska je podľa žalobcu vyúčtovanie odmien z rozhlasového
vysielania, pri ktorom musí žalobca pred spracovaním jednotlivých súborov, ktoré mu RTVS poskytla,
najprv vykonať ich extrakciu podľa okruhov vysielania a skontrolovať ich štruktúru a obsah. Spracovanie
súborov zahŕňa nielen automatizované triedenie obsahu mesačných výkazov na importované a
neimportované skladby podľa toho, či na ich prevedení participujú žalobcom zastupovaní výkonní
umelci a automatizované pripočítanie minutáže importovaných skladieb participujúcim zastupovaným
výkonným umelcom, ale aj ručné spracovanie skladieb nezaradených do mesačných výkazov, ich
roztriedenie na importované a neimportované, a ručné pripočítanie príslušnej minutáže.

7. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa
09.02.2023, správnemu súdu doručeným elektronicky dňa 14.02.2023 s tým, aby súd návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Žalovaný zastáva názor, že nie je naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov, ktoré sú nevyhnutné
na to, aby mohol byť správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Žalovaný v rozhodnutí o odňatí
oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, určil žalobcovi v zmysle § 153 ods. 4 Autorského
zákona lehotu 9 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí oprávnenia
na výkon kolektívnej správy práv na vysporiadanie záväzkov žalobcu tak, aby nedošlo k ohrozeniu
alebo porušeniu práv a oprávnených záujmov žalobcom zastupovaných nositeľov práv a osôb podľa
§ 165 ods. 1 Autorského zákona, ktoré s ním uzavreli zmluvy. Uložená lehota je uprostred rozmedzia
stanoveného Autorským zákonom a žalovaný ju považuje za dostatočnú s ohľadom na počet nositeľov
práv zastupovaných žalobcom. Vzhľadom k tomu, že v rovnakých odboroch povinnej kolektívnej správy



existuje na území Slovenskej republiky aj iná organizácia kolektívnej správy (SLOVGRAM, nezávislá
spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava)
ktorá je schopná prevziať zastupovanie týchto nositeľov práv a tým pokryť výkon povinnej kolektívnej
správy práv vo vzťahu k nim, malo by dôjsť k minimálnemu ohrozeniu práv žalobcom zastupovaných
nositeľov práv a k zachovaniu kontinuity výkonu kolektívnej správy práv v daných odboroch.
Nositelia práv žalobcu sa síce budú považovať za nezastupovaných vo vzťahu k organizácii kolektívnej
správy SLOVGRAM, avšak podľa § 147 ods. 1 Autorského zákona platí, že organizácia kolektívnej
správy vykonávajúca správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm. d), f), g), h) alebo písm. i) sa
považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní
podľa § 164 ods. 1 Autorského zákona. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie § 147 ods. 3
Autorského zákona, podľa ktorého, ak organizácia kolektívnej správy vykonáva správu majetkového
práva podľa § 146 ods. 2 Autorského zákona aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní
podľa § 164 ods. 1 citovaného zákona, patria týmto nositeľom práv rovnaké práva a povinnosti ako tým
nositeľom práv, ktorí sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 ods. 1 Autorského
zákona.

9. K tvrdeniu žalobcu, že len žalobca mal udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv
k umeleckému výkonu v odbore „použitie umeleckého výkonu vyhotovením originálu záznamu
umeleckého výkonu“ a v odbore „použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným rozširovaním
jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva“, žalovaný uviedol, táto skutočnosť
nijako zásadne neovplyvní ani neznemožní výkon práv ním zastupovaných nositeľov práv, a to vzhľadom
k tomu, že ide o odbory dobrovoľnej kolektívnej správy práv t.zn., že nositeľovi práv nič nebráni v daných
odboroch vykonávať správu práv individuálne - nemusí sa nechať zastupovať organizáciou kolektívnej
správy. Rovnako organizácia kolektívnej správy SLOVGRAM, môže požiadať o rozšírenie oprávnenia
o dané odbory, aby mali nositelia práv možnosť nechať sa v týchto odboroch zastupovať organizáciou
kolektívnej správy, ak o to prejavia záujem.

10. Žalovaný nevidí dôvod na to, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, keďže právnymi
následkami rozhodnutia o odňatí oprávnenia, nehrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok.

11. Podľa názoru žalovaného, neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že mechanizmus spoločného výkonu
kolektívnej správy - spoločnej správy (v prípade výberu a rozdeľovania náhrad odmien prostredníctvom
tzv. Inkasného strediska náhrad odmien (ISNA), ako aj v odbore použitia predmetu ochrany technickým
predvedením a verejným prenosom v prevádzkach prostredníctvom technického zariadenia) sa má
bezdôvodne narušiť, čo zásadným spôsobom poškodí žalobcu i jeho členov a spôsobí im značnú
finančnú ujmu a ťažko napraviteľný následok. Podľa názoru žalovaného, organizácie kolektívnej správy,
ktoré sú stranami dohôd o spoločnej správe, len primerane zohľadnia rozhodnutie žalovaného a upravia
metódy a kritériá rozdelenia príjmu z kolektívnej správy práv medzi zvyšných účastníkov dohody o
spoločnej správe, ako aj ďalšie dohodnuté náležitosti.
Keďže na území Slovenskej republiky existuje ďalšia organizácia kolektívnej správy schopná prevziať
zastupovanie nositeľov práv žalobcu, a zároveň je táto organizácia jednou zo strán dohôd o spoločnej
správe práv, budú tak zohľadnené aj tie predmety ochrany, ku ktorým žalobca vykonával kolektívnu
správu práv, a tak nedôjde k poškodeniu členov a nositeľov práv žalobcu a ani im nebude spôsobená
finančná ujma.

12. Žalovaný poukázal aj na situáciu prípadného priznania odkladného účinku napadnutých rozhodnutí,
čo môže vyvolať vo vzťahu k tretím osobám rozsiahly stav právnej neistoty. Rozhodnutie o odňatí
oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv žalobcovi nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2022. A ak
by sa správnej žalobe priznal odkladný účinok, znamenalo by to, že žalobcove oprávnenie na výkon
kolektívnej správy práv bude stále v platnosti, a používatelia predmetov ochrany by tak právoplatnosťou
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku, používali predmety ochrany (umelecké výkony) nositeľov
práv zastupovaných žalobcom bez uzavretej licenčnej zmluvy t.j. bez súhlasu udeleného žalobcom.
Priznanie odkladného účinku by vyvolalo právnu neistotu aj medzi ostatnými organizáciami kolektívnej
správy pôsobiacimi na území SR, ktoré medzičasom (od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
odňatí oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv žalobcovi po súčasnosť), bez žalobcu uzatvorili
dohodu o spoločnej správe k použitiu predmetov ochrany retransmisiou účinnú od 01.01.2023 v zmysle



§ 175 ods. 1 písm. c) Autorského zákona. Používatelia by sa tak ocitli v stave právnej neistoty, lebo
by museli dodatočne uzatvárať so žalobcom licenčné zmluvy. Voči ostatným organizáciám kolektívnej
správy by žalobca musel dodatočne pristúpiť k dohode o spoločnej správe k použitiu predmetov
ochrany retransmisiou. Vzhľadom na nemožnosť odhadnúť časové trvanie tohto sporu, by právna
istota používateľov i ostatných organizácií kolektívnej správy vo vzťahu k žalobcovi a s ním dodatočne
uzavretých zmlúv bola narušená.

13. K tvrdeniu žalobcu, že právne účinky napadnutých rozhodnutí sú komplikáciou aj pre vyúčtovanie
odmien, ktoré je RTVS povinná žalobcovi podľa dohôd o urovnaní zaplatiť, žalovaný uviedol, že podľa
názoru žalovaného, bola žalobcovi poskytnutá dostatočná lehota - 9 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o odňatí oprávnenia na vysporiadanie záväzkov, ktorá sa javí ako dostatočná
aj na vyúčtovanie odmien za televízne a rozhlasové vysielanie vo vzťahu k RTVS. Dlhšia lehota na
vysporiadanie záväzkov, vrátane vyúčtovania vo vzťahu k RTVS, by mohla zásadne poškodiť nositeľov
práv a nebola by v súlade s § 171 ods. 2 Autorského zákona, v zmysle ktorého, organizácia kolektívnej
správy vyplatí príjem z výkonu kolektívnej správy práv nositeľom práv najneskôr do konca deviateho
mesiaca kalendárneho roka bezprostredne nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom tento príjem
vybrala. Vo vzťahu k uzavretiu dohôd o urovnaní s RTVS, žalovaný poukázal na ustanovenie § 171
ods. 2 Autorského zákona druhá veta, podľa ktorého, ak k prerozdeleniu a vyplateniu príjmu z výkonu
kolektívnej správy práv v lehote podľa prvej vety bráni prekážka na strane používateľa alebo nositeľa
práv, organizácia kolektívnej správy vyplatí tento príjem do šiestich mesiacov od odpadnutia tejto
prekážky. Keďže ako uviedol žalobca, k uzavretiu dohôd o urovnaní medzi žalobcom a RTVS (ako
používateľom) došlo dňa 29.11.2022 a k poskytnutiu výkazov zo strany RTVS o použití umeleckých
výkonov za celé obdobie urovnania dňa 30.11.2022, prekážka na strane používateľa (RTVS) odpadla
najneskôr dňa 30.11.2022, a z toho dôvodu by dokonca k vyúčtovaniu a vyplateniu príjmu nositeľom
práv malo dôjsť ešte skôr, t.j. v lehote do šiestich mesiacov odo dňa odpadnutia tejto prekážky (počítanej
od 30.11.2022). Vzhľadom k tomu, že žalobca má v súčasnosti právoplatne odňaté oprávnenie na
výkon kolektívnej správy práv, teda nie je organizáciou kolektívnej správy, ale len právnickou osobou
- občianskym združením, nebude sa naňho aplikovať ustanovenie § 171 ods. 2 Autorského zákona
druhá veta (6-mesačná lehota). Z toho dôvodu žalobcovi plynie 9-mesačná lehota odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia od odňatí oprávnenia stanovená žalovaným na vysporiadanie všetkých
záväzkov, a to vrátane vyúčtovania odmien vo vzťahu k RTVS.
Preto tvrdenie žalobcu, ktorý sa odvoláva na časovú náročnosť a na náročnosť vyúčtovania, v žiadnom
prípade neobstojí a žalovaný trvá na vysporiadaní záväzkov žalobcu v stanovenej 9 -mesačnej lehote
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia od odňatí oprávnenia žalobcu, vrátane vyúčtovania
odmien vo vzťahu k RTVS.

14. Podľa názoru žalovaného by priznanie odkladného účinku bolo i v rozpore s verejným záujmom s
ohľadom na skutočnosť, že na strane žalobcu naďalej pretrváva protiprávny stav, na základe ktorého
bolo žalovaným vydané rozhodnutie o odňatí jeho oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv. Je preto
v rozpore s verejným záujmom, aby žalobca mohol ďalej vykonávať kolektívnu správu práv za situácie,
kedy naďalej porušuje ustanovenia Autorského zákona a neplní si povinnosti z neho vyplývajúce.
Poslanie žalobcu a jeho celková funkčnosť nie je v súlade s § 163 Autorského zákona (prvá časť vety),
podľa ktorého, organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu práv s náležitou odbornou
starostlivosťou.

15. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 185 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

17. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.



18. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

19. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

20. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana
toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje.

21. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa
29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná,
ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa
30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie
odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné
bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného
nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by
mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na
zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť
intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj
posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

22. Žalobca je v zmysle stanov, občianske združenie fyzických osôb v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o
združovaní občanov v znení neskorších predpisov, založené bez účelu dosahovania zisku, s poslaním
vykonávať kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, t.j. kolektívne uplatňuje a kolektívne
chráni majetkové práva výkonných umelcov. Žalobca na svoju činnosť potrebuje oprávnenie, o udelení
ktorého rozhoduje žalovaný (§ 148 Autorského zákona). O odňatí oprávnenia rozhoduje žalovaný (§
153 Autorského zákona).

23. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či
sú splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade,
z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku možno dedukovať, že žalobca poukázal na zásah
napadnutých rozhodnutí do samotnej existencie žalobcu, na závažnú ujmu na právach a právom
chránených záujmoch samotných členov žalobcu a na poškodenie povesti a dobrého mena žalobcu.
Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žalobca správnemu súdu žiadne doklady. Nie je vecou
správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach uvedených v odseku 2. až 5.
tohto rozhodnutia, nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik možnej ujmy či iného
nenapraviteľného následku. V odôvodnení návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
sa žalobca obsiahlo venoval procesu právnych úkonov, ktoré musí vykonať v dôsledku napadnutých
rozhodnutí - odňatím oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv jeho členov, čo podľa názoru súdu



nemá predpoklad pre vznik závažnej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobcu a ani
samotných členov žalobcu, a teda nemá zákonný vplyv na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Správny súd napadnutými rozhodnutiami nevzhliadol priamy zásah do samotnej existencie žalobcu
a nejde ani o vážny nenapraviteľný následok (napadnutými rozhodnutiami nedošlo k zrušeniu/zániku
žalobcu). A pokiaľ ide o samotných členov žalobcu, ich práva a právom chránené záujmy boli ošetrené
priamo napadnutými rozhodnutiami (vysporiadanie záväzkov žalobcu vo vzťahu k jeho členom v uloženej
lehote). Vo vzťahu poškodenia povesti a dobrého mena žalobcu, správny súd konštatuje, že toto tvrdenie
žalobca bližšie neodôvodnil a ani neosvedčil.

24. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tento zákonný predpoklad odôvodnil
tým, že priznanie odkladného účinku bude i v súlade s verejným záujmom, nakoľko bude poskytnutá
ochrana doterajšiemu právnemu stavu. Takéto tvrdenie žalobcu rozhodne nemožno považovať za
osvedčenie verejného záujmu. Naopak, správny súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci verejný
záujem spočíva najmä v plnení informačných povinností žalobcu vo vzťahu k verejnosti ustanovených v §
181 Autorského zákona, ktoré si žalobca ako organizácia kolektívnej správy, nesplnil, čo bolo spúšťačom
administratívneho konania. Vzhľadom na uvedené, súd vidí v prípadnom priznaní odkladného účinku
správnej žalobe rozpor s verejným záujmom, keď si žalobca nesplnil zákonom určenú informačnú
povinnosť vo vzťahu k verejnosti.

25. V preskúmavanej veci je správny súd toho názoru, že v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe žalobca nijako neosvedčil dôvody pre jeho priznanie. Žalobca má zákonnú
povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje
priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd uzatvára, že pri
posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady
a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv a právom chránených
záujmov žalobcu, ktoré by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané
zákonné dôvody a preto v súlade s § 188 SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zamietol.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.