Národný ústav reumatických chorôb


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201073
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2519201073.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Národný ústav reumatických
chorôb, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 4, Piešťany, IČO: 00165271, proti žalovanej: O. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. S. XXX, D. S., o zaplatenie 1.099,57 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2019 domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 1.099,57 eur ako aj náhrady trov konania titulom náhrady škody s odôvodnením, že dňa
XX.XX.XXXX žalovaná nastúpila na ústavnú liečbu, pričom predložila preukaz poistenca z S. N., čím
žalobcu uviedla do omylu a vznikla mu škoda spojená s liečebnými nákladmi počas doby hospitalizácie
žalovanej a to do 23.11.2018. Pri mesačných zúčtovaniach poistných dávok bola žalobcovi zo strany
poisťovne odmietnutá platba za žalovanú, pretože jej poistenie pokrývalo len neodkladnú zdravotnú
starostlivosť. Žalovanú opakovane vyzýval k úhrade vzniknutej škody, avšak žalovaná odmietla uhradiť
dlžnú sumu, nakoľko sa domnieva, že chyba nastala na strane žalobcu.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, pretože
ona ako pacient neurobila žiaden omyl, hneď v prijímacej kancelárii jej kompetentní zamestnanci celú
záležitosť ohľadom kartičky poistenca nevysvetlili, resp. mali ju upovedomiť. Keď bola hospitalizovaná
v iných zariadeniach na Slovensku, nebol žiaden problém s kartičkou, všade bola akceptovaná. V
prípade, ak by bola pri nástupe na ústavnú liečbu v A. informovaná hneď v prijímacej kancelárii ústavu,
s hospitalizáciou by nesúhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 25.02.2020 v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 CSP
oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. V konaní nebolo spochybnené a medzi stranami bolo nesporné tvrdenie, že žalovaná nastúpila u
žalobcu na ústavnú liečbu a predložila zdravotný preukaz poistenca z S. N.. Nebolo sporné ani tvrdenie,
že žalobcovi v súvislosti s hospitalizáciou žalovanej vznikli liečebné náklady, ktoré poisťovňa odmietla
vyplatiť a ktoré sú vo výške žalovanej sumy. Sporným však zostalo tvrdenie, či zo strany žalovanej došlo
k takému konaniu, ktoré predpokladá vznik škody.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody na skutkovom základe, že žalovaná mu
spôsobila škodu tým, že ho uviedla do omylu a v súvislosti s jej liečbou v jeho zariadení mu
vznikli liečebné náklady vo výške 1.099,57 eur, pričom túto sumu žalovaná odmietla uhradiť, napriek



jeho výzvam. Žalovaná sa v rámci svojej obrany odvolávala na to, že v iných nemocniciach bola
hospitalizovaná a tieto nemocnice nežiadali od nej platbu v súvislosti s liečebnými nákladmi. Žalobca
sa v tejto súvislosti obrátil na medicínskeho riaditeľa NsP v O., ktorý mu oznámil, že žalovaná bola ich
zariadení hospitalizovaná v júni 2018 v rámci neodkladnej starostlivosti a náklady spojené s jej liečbou
boli uhradené. V súvislosti s poistením žalovanej žalobca uviedol, že poisťovňa žalovanej hradí len
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o postup v súvislosti s poskytovaním ústavnej liečby
žalobca uviedol, že na základe žiadosti ošetrujúceho lekára, podáva žiadosť o schválenie ústavnej liečby
na poisťovňu a až po kladnom vyjadrení je pacient predvolaný na hospitalizáciu. V každom prípade
je to takto, čiže poisťovňa skúma oprávnenosť hospitalizácie. V tomto procese žalobca nemá žiadnu
možnosť do toho vstúpiť alebo to ovplyvniť. Potom ako príde pacient k nim na hospitalizáciu, v prijímacej
kancelárii príslušná pracovníčka kontroluje jednak žiadosť, či bola schválená, ale aj kartičku poistenca,
aby zistila, či sa jedná o konkrétneho poistenca, resp. pacienta, aby nedošlo k prípadnej zámene. Na
konci hospitalizácie žalobca vypracuje za celý mesiac dávky, ktoré sa posielajú poisťovni, je to ako
faktúra. Následne poisťovňa výkony vyplatí. V prípade, ak dôjde k diskrepancii, poisťovňa jednoducho
liečebné náklady nevyplatí, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Pri kontrole pacienta, pri nástupe na
hospitalizáciu, nie je možné z kartičky poistenca zistiť výšku zdravotného krytia. Podľa názoru žalobcu
si žalovaná bola vedomá toho, že ako poistenec z S. N. nemôže mať zdravotné krytie v súvislosti s
plánovanou hospitalizáciou. V prípade neodkladnej liečebnej starostlivosti jej kartička poistenca platí.

6. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

7. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

8. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu.
Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je
povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola
škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody.

9. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho
zákonníka možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: 1.porušenie právnej
povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak
za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže od zodpovednosti
oslobodiť. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny,
ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, najmä k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov,
prípadne iných noriem. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom,
keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.

10. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a dôkazné
bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Škoda sa v právnom
zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť
peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi ( R 55/1971). Ide o ujmu na majetku poškodeného ako dôsledok
protiprávneho konania inej osoby ( škodcu), pričom škoda ako majetková ujma, ktorá sa dá vyjadriť v
peniazoch môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku.

11. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a
nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmaniu zavinenia pristúpi súd až potom, keď bola
zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ( R 47/1984).
Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi
konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou ( R NS
ČR sp.zn. 21 Cdo 300/2001). Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej
príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr
treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu



príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto
skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. Príčinnú súvislosť nemožno
zamieňať za súvislosť časovú ( Rc 7 /1992). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá
sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.

12. Ďalším predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie ako
psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon,
škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného
subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho
úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je kategória objektívna.
Zavinenie je založené na prvku vedomia a vôle a môže mať buď formu úmyslu, alebo nedbanlivosti.
Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané
(prezumované) nedbanlivostné zavinenie Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným
konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že
škodu nezavinil.

13. V prípade majetkovej škody sa rozlišuje medzi peňažnou náhradou a uvedením majetku do stavu
pred vznikom škody. Pod rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda
koľko má škodca alebo subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu
spôsobenej škody. Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná
zmyslami (napr. poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno
objektívne zistiť (napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme
zníženia aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na
odstránenie následkov škody). Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa
(oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho
pohľadávky v dôsledku škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil alebo ak v dôsledku konania inej osoby
(škodcu) došlo k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky. Majetkovou ujmou je tiež strata
majetkového výnosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by poškodený získal, ak by
nedošlo ku škodovej udalosti. Spôsobená škoda musí byť v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody
vyjadrená konkrétnou sumou, aby bolo zrejmé, čoho presne sa poškodený domáha. Skutočnú škodu
možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho
úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho
majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú
pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie
veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s
ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu (R 55/1971, s. 151). Doktrína si túto súdnou praxou vytvorenú definíciu vysvetľuje ako
rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku,
pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo
uvedením veci do pôvodného stavu. Pri zisťovaní existencie škody a vyčíslení jej výšky sa vychádza z
majetkového stavu, ktorý je tvorený predovšetkým súhrnom aktív ako hmotných predmetov (vecí) určitej
hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch a iných hodnôt alebo práv, ktoré sú oceniteľné peniazmi,
napr. pohľadávky alebo práva duševného vlastníctva. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty
majetku odpočítavajú, majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k zmenšeniu majetkového
stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív tak, že celkové vyjadrenie
majetku poškodeného v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Na základe uvedeného nemožno
za skutočnú škodu považovať iba prípady, keď dôjde k zmenšeniu (úbytku) majetku poškodeného, ktorý
spravidla pozostáva z vecí, práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú určitú hodnotu trhovú, účtovnú i hodnotu
pre jednotlivca samého. Skutočnú škodu môže predstavovať i zväčšenie pasív poškodeného, ktoré
musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu (napr. ak sa poškodený v dôsledku
protiprávneho konania škodcu dostane do omeškania s plnením svojej povinnosti na základe osobitnej
zmluvy, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, ak bola dojednaná, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje
pre poškodeného dlh, ktorý musí splniť pod hrozbou právnych sankcií a ktorý by inak nenastal, ak by
škodca nespôsobil omeškanie poškodeného).



14. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by hodnoverne preukázal protiprávnosť
konania žalovanej a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou
škodou, pričom iba samotné tvrdenie ničím nepodložené a nepreukázané nepostačuje. Vychádzajúc z
uvedeného preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie
k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú



procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.