Národný ústav reumatických chorôb


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4Cpr/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210268
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Malovcová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2513210268.7

Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobkyne: Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A.. S.. Á. XXXX/XX, A., zastúpená: JUDr. Alena Kaplanová, advokátka, so sídlom Nám. 1.
mája 14, Piešťany, proti žalovanému: Národný ústav reumatických chorôb Piešťany, so sídlom Nábrežie
I. Krasku 4, Piešťany, IČO: 00 165 271, zastúpený: Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, Nitra,
IČO: 36 865 966, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určení skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa 19.07.2013 podľa § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou je neplatné.

II. O určení skončenia pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, náhrade mzdy a nároku na
náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.09.2013, podanou faxom dňa 20.09.2013 a doplnenou osobne na
súde dňa 23.09.2013, domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou na základe listu žalovaného zo dňa
19.07.2013 doručené žalobkyni 22.07.2013 je neplatné, pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá
naďalej, žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru od
22.07.2013 do právoplatného rozhodnutia súdu podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 142
ods. 3 ZP náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila
tým, že pracuje u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.12.1990. Táto pracovná zmluva
bola viackrát menená dohodami o zmene dojednaných pracovných podmienok, naposledy dohodou
z 30.04.2001 účinnou od 01.05.2001. Po dohode oboch strán z 01.12.2008, bola precizovaná v časti
týkajúcej sa druhu vykonávanej práce s tým, že žalobkyňa bude vo funkčnom zaradení „samostatný
odborný referent“ vykonávať pracovnú činnosť „účtovníčka“ s charakteristikou pracovnej činnosti
„samostatná odborná účtovnícka práca“ s uvedením konkrétnych pracovných činností. Žalobkyňa dňa
22.07.2013 prevzala osobne na pošte list žalovaného spis. značka 2696/1/2013 zo dňa 19.07.2013,
označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“, ktorým jej zamestnávateľ (žalovaný) oznámil
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu údajného
závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v neodôvodnenej a neospravedlnenej
absencii v práci (neprítomnosti na pracovisku počas pracovnej doby). Žalobkyňa s dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru nesúhlasila, čo žalovanému oznámila listom zo dňa 23.07.2013. V liste
tiež vyzvala žalovaného, aby ju naďalej zamestnával. Žalobkyňa argumentovala tým, že nemohla porušiť
pracovnú disciplínu, keďže existuje prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3
ZP, keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu. Skutočnosť, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku
dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu oznámila žalobkyňa žalovanému listom zo
dňa 28.01.2013. K listu pripojila potvrdenie o zdravotnom stave vyhotovené ošetrujúcou lekárkou O..



U. O. zo dňa 22.01.2013. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že žalovaný v liste zo dňa 30.01.2013
namietal, že keďže sa nejedná o odborný posudok, nie je mu zrejmé, ktorú konkrétnu prácu nie je
spôsobilá vykonávať. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa požiadala ošetrujúcu lekárku, aby pôvodný
lekársky posudok doplnila, čomu O.. U. O. vyhovela a dňa 26.02.2013 ho precizovala. Žalovaný napriek
lekárskemu posudku vydanom v súlade s právnymi predpismi (podľa § 16 písm. a) zákona č. 576/2004
Z.z.),vyjadreniu MZ SR, rozhodnutiam NS nepovažoval lekársky posudok za dostatočný právny podklad
pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou v dôsledku jej dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať
doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov. Žalobkyni po ukončení dočasnej práceneschopnosti bola dňa
03.07.2013 zo strany zamestnávateľa daná ponuka práce iného druhu než práca ktorú vykonávala.
Žalobkyňa po oboznámení sa s pracovnou náplňou túto ponuku práce ešte v ten deň písomne odmietla.
V liste zo dňa 03.07.2013 oznámila žalovanému, že ponuku práce odmieta podľa § 54 a 55 ZP a z
dôvodu vzniknutej prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 ZP) sa bude zdržiavať doma
na adrese, ktorá je žalovanému známa.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.01.2014, osobne podaným na súde dňa 13.01.2014,
v ktorom žiadal, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 19.07.2013 spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti vyžadované Zákonníkom práce.
Žalobkyňa sa dopustila konania dostatočne presne špecifikovaného v okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 19.07.2013, ktoré je závažným porušením pracovnej disciplíny. Tvrdenie žalobkyne, že
existovala prekážka v práci na strane zamestnávateľa je nepravdivé. Žalobkyňa pracovala u žalovaného
od 17.12.1990, pričom na základe poslednej dohody o zmene dojednaných podmienok pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 30.04.2001 zastávala funkciu samostatný odborný referent. Dňa 01.12.2008
bola žalobkyni odovzdaná len písomná náplň práce, ktorú mala vo funkcii samostatný odborný referent
vykonávať. Náplň práce zo dňa 01.12.2008 nie je dohodou, ale jednostranným právnym úkonom
zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorým v rámci dohodnutého druhu práce žalobkyni určil, aké
konkrétne činnosti bude vykonávať. K tvrdeniam žalobkyne, že existuje prekážka v práci na strane
zamestnávateľa žalovaný uviedol, že predložené potvrdenie o zdravotnom stave a lekársky posudok
sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Nie je z nich zistiteľné, čo bráni žalobkyni vo výkone
fyzicky a psychicky náročnej práce. Napriek neurčitosti potvrdenia o zdravotnom stave a lekárskeho
posudku, ktoré údajne vypracovala O.. U. O., pristúpil žalovaný k zmene náplne práce žalobkyne pri
zachovaní dohodnutého druhu práce samostatný odborný referent, a to dňa 03.07.2013. Nešlo o žiadny
návrh, ktorým by sa mala meniť pracovná zmluva, ale o jednostranný úkon zamestnávateľa, ktorým uložil
zamestnankyni vykonávať určité druhy práce, pričom vzhľadom na jej údajne zhoršený zdravotný stav
jej bolo uložené vykonávať len práce, ktoré nie sú fyzicky a psychicky náročné. Žalobkyňa bezdôvodne
odmietla písomný pokyn zamestnávateľa na výkon práce a prestala nastupovať do práce. K novej náplni
práce zo dňa 03.07.2013 žalobkyňa nedoložila žiadny lekársky posudok, podľa ktorého by pre svoj
zdravotný stav takéto práce vykonávať nemohla.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila v podaní zo dňa 08.02.2015, podanom osobne na
súde dňa 11.02.2015, keď uviedla, že tvrdenie žalovaného, že Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 19.07.2013 spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti vyžadované Zákonníkom práce, a že
sa žalobkyňa dopustila konania dostatočne presne špecifikovaného v okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 19.07.2013, ktoré je závažným porušením pracovnej disciplíny sa nezakladá na pravde,
nakoľko existovala prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Tiež uviedla, že žalovaný vo svojom
vyjadrení namieta niektoré skutočnosti, ale nevyjadril sa dostatočne k meritu veci a na podporu svojich
tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.10.2016, doručenom súdu dňa 28.10.2016 s poukazom na
absenciu dôkazov preukazujúcich rozhodné skutočnosti k veci uviedol, že žalobkyňa od 27.01.2012
do 04.07.2013, 05.07.2013 a od 08.07.2013 až do 22.07.2013 nevykonávala pre zamestnávateľa
závislú prácu, a to či už z objektívnych dôvodov - práceneschopnosť, ale aj zo subjektívnych dôvodov
(neodôvodnené absencie v práci), ktoré predstavujú závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný
rozporoval pravosť lekárskeho posudku, resp. dvoch lekárskych posudkov, prvý zo dňa 22.01.2013 a
druhý zo dňa 26.03.2013, keď uviedol, že na nich nie je totožný podpis ošetrujúceho lekára O.. U.
O., a to aj napriek tomu, že oba mali byť vydané tou istou osobou. Žalovaný rozporoval aj úplnosť
oboch týchto lekárskych posudkov s poukazom na § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti v znení účinnom ku dňu ich vydania, keďže neobsahovali konkrétne činnosti,
ktoré žalobkyňa nebola schopná v tom čase vykonávať. Lekársky posudok neobsahuje ani obdobie,



počas ktorého žalobkyňa nemohla vykonávať určité činnosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že
lekár vystavoval oba potvrdenia v čase trvajúcej pracovnej neschopnosti zamestnanca pracovať, čo
mohlo a určite malo vplyv na posúdenie, či zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu. Žalovaný rovnako poukázal na skutočnosť, že dňa 03.07.2013 predložil žalobkyni novo
definovaný rozsah pracovnej náplne v rámci existujúceho druhu práce „samostatný odborný referent“. Po
nadefinovaní novej pracovnej náplne v rámci existujúceho druhu práce „samostatný odborný referent“
dňa 03.07.2013 žalobkyňa túto bezdôvodne odmietla, opätovne sa odvolávajúc na lekársky posudok
zo dňa 26.02.2013, ktorý však na novo definované činnosti v rámci pracovnej náplne predložené
dňa 03.07.2013 žiadnym spôsobom nereflektoval (ani nemohol z časového hľadiska). Tiež uviedol, že
žalobkyňa bezdôvodne nevykonávala činnosti v rámci existujúceho druhu práce „samostatný odborný
referent“ nadefinované v novej pracovnej náplni zo strany zamestnávateľa. Uvedené malo za následok,
že žalobkyňa mala neospravedlnené absencie v práci u zamestnávateľa, ktorý po viacnásobných
výzvach okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer. Žalovaný tiež uviedol, že z jeho strany
nie je požiadavka, aby bol lekársky posudok preskúmavaný z hľadiska svojho odborného obsahu
súdom. Uviedol, že aj pre lekársky posudok sú nevyhnutné formálne náležitosti, ktoré musia byť
dodržané, vrátane dostatočnej určitosti lekárskeho posudku vo vzťahu ku „konkrétnym činnostiam“, ktoré
zamestnanec podľa posudku nemôže vykonávať. Lekárka si v posudku sama odporuje, keď na jednej
strane uvádza, že žalobkyňa nemôže vykonávať akúkoľvek prácu, ale na druhej strane uvádza, že
žalobkyňa nemôže vykonávať prácu, ktorá nie je fyzicky a psychicky náročná. Žalovaný ďalej uviedol,
že v rámci dohodnutého druhu práce „samostatný odborný referent“ je možné u žalovaného vykonávať
práce, ktoré nie sú fyzicky ani psychicky náročné. Takéto práce chcel žalovaný žalobkyni ponúknuť,
avšak žalobkyňa odmietla poskytnúť akúkoľvek súčinnosť, odmietla komunikovať o tom, akú inú prácu
by jej mohol zamestnávateľ ponúknuť, na akú inú prácu by sa mohla podrobiť predchádzajúcej príprave,
resp. či jej postačuje realizácia práce na kratší pracovný čas. Žalobkyňa postupovala v rozpore s dobrými
mravmi, v rozpore s čl. 2 a § 13 ods. 3 ZP a takéto jej správanie nemôže požívať právnu ochranu.

5. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 29.11.2016, osobne podanom na
súde dňa 29.11.2016, v ktorom poprela skutkové tvrdenia žalovaného a namietla jeho právne závery.
Uviedla, že dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti zamestnanca zakladá povinnosť zamestnávateľa k
jeho jednostrannému preradeniu na inú prácu. Zamestnávateľ buď splní túto svoju právnu povinnosť,
alebo môže z toho istého dôvodu uplatniť výpoveď. Žalobkyňa nemohla vykonávať prácu podľa
doterajšej pracovnej zmluvy o čom žalovanému predložila zdravotný posudok O.. U. O.. Akú prácu podľa
pracovnej zmluvy žalobkyňa vykonávala bolo žalovanému známe. Táto skutočnosť vyplýva z listiny zo
dňa 01.12.2008, kde je popis vykonávanej pracovnej činnosti žalobkyne, čiže konkrétne činnosti, ktoré je
žalobkyňa povinná vykonávať podľa pracovnej zmluvy. Doplnený lekársky posudok zo dňa 26.02.2013
opakuje tú istú skutočnosť, že žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav stratila spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak žalovaný nesplnil svoju povinnosť preradiť žalobkyňu na inú
prácu, nemožno odmietnutie žalobkyne vykonávať doterajšiu prácu považovať za porušenie pracovnej
disciplíny, keďže sa jedná o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Preradenie na inú prácu je
zmena pracovného pomeru spočívajúca v tom, že žalovaný uloží žalobkyni vykonávať také práce,
ktoré nespadajú pod druh práce, ktoré je žalobkyňa povinná vykonávať na základe pracovnej zmluvy.
Preradenie sa vykoná bez súhlasu žalobkyne (zamestnanca). Toto žalovaný nevykonal. Neexistuje
žiaden jednostranný právny úkon žalovaného o preradení žalobkyne na inú prácu. Žalobkyňa tiež
uviedla, že to, že po skončení PN bola v niektoré dni v mieste výkonu práce a trvala na inom druhu
práce je dôkazom o tom, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným existoval, nebol nijakým
spôsobom ukončený, ale nie je dôkazom toho, že závery lekárskeho posudku sú nepravdivé. Žalobkyňa
s poukazom na ustanovenie § 214 CSP navrhla, pretože je to účelné, aby súd rozhodol medzitýmnym
rozsudkom najskôr o návrhu, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa
19.07.2013 je neplatné. Uvedené odôvodnila tým, že rozhodnutie o náhrade mzdy v prípade súdneho
konania bude vyžadovať rozsiahlejšie dokazovanie.

6. Žalobkyňa podaním zo dňa 25.04.2017, osobne podaným na súde dňa 26.04.2017, navrhla zmenu
petitu žaloby tak, že žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom listom zo dňa 19.07.2013 doručeným žalobcovi
22.07.2013, je neplatné, pracovný pomer žalobcu skončil na základe výpovede žalovaného zo dňa
29.07.2013 podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, dňom 31.10.2013, žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť
náhradu mzdy vo výške 1.449,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi súd prizná nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.



7. Súd na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017, za prítomnosti strán sporu uznesením pripustil zmenu
petitu žaloby nasledovne: „Súd určuje že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom listom zo dňa 19.07.2013 doručeným žalobcovi
22.07.2013, je neplatné. Pracovný pomer žalobcu skončil na základe výpovede žalovaného zo dňa
29.07.2013 podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, dňom 31.10.2013. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť
náhradu mzdy vo výške 1.449,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznáva nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, svedeckými výpoveďami,
prednesom právneho zástupcu žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to najmä: žalobou zo dňa 19.09.2013, pracovnou zmluvou zo dňa 17.12.1990,
popisom vykonávanej pracovnej činnosti zo dňa 01.12.2008, okamžitým skončením pracovného pomeru
zo dňa 19.07.2013, okamžitým skončením pracovného pomeru - nesúhlas s okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 23.07.2013, oznámením o zmene zdravotného stavu zo dňa 28.01.2013,
potvrdením o zdravotnom stave zo dňa 22.01.2013, strata spôsobilosti vykonávať konkrétnu prácu -
odpoveď zo dňa 26.02.2013, oznámením o zmene zdravotného stavu - odpoveď zo dňa 30.01.2013,
lekárskym posudkom zo dňa 26.02.2013, listom zo dňa 08.03.2013, odpoveďou na dožiadanie zo
dňa 22.03.2013, listom zo dňa 29.03.2013, odpoveďou na list zo dňa 29.03.2013 zo dňa 08.04.2013,
pracovnou náplňou zo dňa 03.07.2013, ponukou práce zo dňa 03.07.2013 - vyjadrenie, listom zo dňa
08.07.2013, vyjadrením zo dňa 13.01.2014, stanoviskom k žalobe zo dňa 05.02.2015, vyjadrením zo
dňa 08.02.2015, vyjadrením zo dňa 24.10.2016, potvrdeniami o dočasnej pracovnej neschopnosti,
priepustkami, reakciou na list zo dňa 03.07.2013 a výzva na nástup do práce zo dňa 04.07.2013,
listom zo dňa 08.07.2013, písomným upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením
na možnosť ukončenia pracovného pomeru zo dňa 09.07.2013, výkazom dochádzky, prerokovaním
výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.07.2013, vyjadrením zo dňa
29.11.2016, vyjadrením zo dňa 16.01.2017, záznamom o uplatnení nároku o invalidný dôchodok zo
dňa 14.03.2013, potvrdením o dátume podania žiadosti o dôchodok, rozhodnutím Sociálnej poisťovne
č. 545 115 2432 0 zo dňa 12.11.2013, evidenčným listom dôchodkového poistenia, vyjadrením zo
dňa 04.04.2017, vyjadrením zo dňa 20.04.2017, protokolom, výpisom z knihy, prezenčnou listinou zo
zasadania výboru Základnej odborovej organizácie dňa 18.07.2013, zápisnicou zo zasadania výboru
Základnej odborovej organizácie dňa 18.07.2013, návrhom na zmenu petitu zo dňa 25.04.2017,
vyjadrením k výpovedi zo dňa 30.05.2017, organizačným poriadkom z júna 2005, obsahom pripojených
spisov sp. zn. 10Cpr/8/2013, sp. zn. 18Cpr/23/2016, sp. zn. 19Cpr/24/2016, ako i s obsahom celého
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Strany uzavreli dňa 17.12.1990 pracovnú zmluvu, ktorá bola viackrát menená dohodami o zmene
dojednaných pracovných podmienok, naposledy dohodou zo dňa 30.04.2001, ktorou bolo zmenené
dovtedajšie funkčné zaradenie zamestnankyne (žalobkyne) na funkciu „samostatný odborný referent“.
V liste zo dňa 01.12.2008 bolo uvedené, že bezprostredne nadriadenou zamestnankyne je L.. P.
a bol špecifikovaný popis vykonávanej pracovnej činnosti, keď bolo uvedené, že zamestnankyňa
zabezpečuje platobný styk so Všeobecnou úverovou bankou a Štátnou pokladnicou formou príkazov
na úhradu a výber hotovostí, zodpovedá za včasnú úhradu faktúr, platobných príkazov a prevodov
medzi jednotlivými účtami ústavu, sleduje výšku finančných prostriedkov na účtoch, kontroluje výpisy
účtov a kompletizuje doklady k výpisom, vedie pokladničnú agendu ústavu v slovenskej mene a vo
valutách výpoč. technikou, likviduje cestovné príkazy zamestnancov ústavu v zmysle platných predpisov
a vnútroústavných smerníc, vedie ich evidenciu, vydáva a vedie evidenciu gastrolístkov a vykonáva
ich zaúčtovanie, vedie evidenciu dlhodobého hmotného majetku, nehmotného majetku, zabezpečuje
jeho odsúhlasovanie s údajmi v účtovníctve, spracováva štatistické a účtovné výkazy o vekovej a
odbornej štruktúre DDHM a DDNHM, v súlade s platnými predpismi a vnútroústavnými smernicami
odpisuje majetok podľa jednotlivých skupín a odborového triedenia majetku. Vypracováva odpisový plán
na bežný rok a mesačné prehľady o odpisoch podľa jednotlivých účtovných tried a predkladá ich do
finančnej učtárne na zaúčtovanie. Evidenciu majetku spracováva výpočt. technikou. vykonáva ponuky
prebytočného majetku a spolupracuje pri vykonávaní inventarizačných prác s účtovníčkou, ktorá vedie
DHM. Sleduje čerpanie rozpočtu podľa zdrojov a ekonom. klasifikácie na účtoch v ŠP. Zamestnankyňa s
popisom týchto prác vyjadrila súhlas a prehlásila, že sú jej známe všetky povinnosti a práva vyplývajúce
zo zastávania vyššie uvedenej funkcie.



10. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 25.01.2013 mal súd za preukázané, že
žalobkyňa bola od 27.01.2012 do 24.01.2013 práceneschopná.

11. Žalobkyňa listom zo dňa 28.01.2013, oznámila žalovanému, že vzhľadom k svojmu zdravotnému
stavu podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, ktorú podľa
pracovnej zmluvy vykonávala. K listu žalobkyňa priložila lekárske potvrdenie o zdravotnom stave.
Žalovaný uvedený list prevzal dňa 28.01.2013.

12. V liste zo dňa 22.01.2013, označenom ako potvrdenie o zdravotnom stave, ktoré je podpísané
O.. U. O. - praktickým lekárom pre dospelých je uvedené, že žalovaná nie je dlhodobo spôsobilá
zo zdravotného hľadiska vykonávať doterajšiu prácu, nie je spôsobilá vykonávať ani prácu fyzicky a
psychicky náročnú. Potvrdenie bolo vystavené pre potrebu zamestnávateľa.

13. Žalovaný na oznámenie o zemne zdravotného stavu žalobkyne reagoval listom zo dňa 30.01.2013,
v ktorom okrem iného uviedol, že mu nie je zrejmé, akú prácu nemôže žalobkyňa vykonávať, nakoľko sa
nejedná o odborný lekársky posudok nie je mu zrejmé, ktorú konkrétnu prácu nie je žalobkyňa spôsobilá
vykonávať.

14. Žalobkyňa na list žalovaného zo dňa 30.01.2013 reagovala listom zo dňa 26.02.2013, v ktorom
uviedla, že z obsahu potvrdenia o zdravotnom stave jednoznačne vyplýva, že ide o doterajšiu prácu,
teda o všetky činnosti, ktoré jednoznačne vyplývajú z pracovnej zmluvy zo dňa 17.12.1990 v znení
dohody o zmene pracovných podmienok z 30.04.2001 a písomnej dohody z 01.12.2008. Žalobkyňa
v liste tiež uviedla, že zamestnávateľovi by malo byť z týchto dokumentov zrejmé, o ktorú konkrétnu
prácu, resp. konkrétnu činnosť súvisiacu s vykonávaním funkcie samostatného odborného referenta s
charakteristikou pracovnej činnosti samostatná odborná účtovnícka práca a z popisu pracovnej činnosti
ide.

15. Následne žalobkyňa dňa 27.02.2013 zaslala žalovanému návrh dohody na skončenie pracovného
pomeru a lekársky posudok zo dňa 26.02.2013.

16. V lekárskom posudku zo dňa 26.02.2013, ktorý je podpísaný O.. U. O. - praktickým lekárom pre
dospelých je v závere uvedené, že žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav trvale stratila spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy zo 17.12.1990, v znení dohody o zmene pracovných
podmienok účinnej od 01.05.2001 a v znení dohody o charakteristike pracovnej činnosti a o popise
vykonávanej pracovnej činnosti z 01.12.2008. Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne O..
U. O. konštatovala, že žalobkyňa trvale stratila spôsobilosť vykonávať každú z činností, ktoré je povinná
vykonávať ako svoju doterajšiu prácu podľa citovanej pracovnej zmluvy.

17. Žalovaný reagoval istom zo dňa 08.03.2013, v ktorom uviedol, že so skončením pracovného
pomeru z dôvodu dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu nesúhlasí najmä z dôvodu,
že z predloženého lekárskeho posudku nie je objektívne zistiteľné, aké zdravotné problémy žalobkyni
trvale znemožňujú vykonávať doterajšiu prácu. Uviedol, že tento lekársky posudok je absolútne
nepreskúmateľný. Žiadal žalobkyňu o predloženie úplného, po obsahovej stránke preskúmateľného
lekárskeho posudku.

18. Žalobkyňa v liste zo dňa 29.03.2013 opätovne navrhla skončiť pracovný pomer dohodou dňom
15.04.2013 a uviedla, že nie je povinnosťou lekára uvádzať konkrétne údaje o zdravotnom stave
zamestnanca a uvádzať konkrétne zdravotné dôvody, pre ktoré stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu.

19. Žalovaný reagoval listom zo dňa 08.04.2013, v ktorom žalobkyňu požiadal o oznámenie, jasne,
zrozumiteľne, s možnosťou overenia informácií, nasledovné skutočnosti: aké zdravotné problémy
žalobkyni trvale znemožňujú vykonávať doterajšiu prácu, kedy tento stav nastal, aký druh pracovných
činností je schopná vykonávať a aký druh pracovnej činnosti považuje ošetrujúci lekár žalobkyne
vzhľadom k jej zdravotnému stavu za psychicky a fyzicky nenáročný.

20. Žalobkyňa v liste zo dňa 28.06.2013 adresovanom žalovanému uviedla, že nie je povinnosťou
zamestnanca navrhovať zamestnávateľovi druh práce, ktorú by mal vykonávať vzhľadom na dlhodobú



stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu a poukázala na § 55 Zákonníka práce a požiadala o
postupovanie podľa ustanovení Zákonníka práce.

21. V pracovnej náplni zo dňa 03.07.2013 je názov pracovnej činnosti žalobkyne „samostatný odborný
referent“ charakterizovaný ako rutinné administratívne a jednoduché prevádzkové činnosti s uvedením
popisu vykonávaných pracovných činností nasledovne: jednoduché účtovnícke úkony vykonávania
formálnej a vecnej kontroly správnosti účtovných dokladov a ich archivácia, rutinná administratívna
činnosť, mechanické zosumarizovanie podkladov a dokladov na zaúčtovanie, mechanické vypisovanie
a vydávanie pokladničných potvrdení a ich príprava na archiváciu, jednoduché účtovné úkony pri
evidencii a prideľovaní administratívnych a účtovných dokumentov, jednoduché rutinné administratívne,
korešpondenčné práce ekonomického úseku - vedenie evidencie, záznamov, zápisov, spisov, účtovných
dokladov a ich príprava na archiváciu, základná vizuálna, formálna a vecná kontrola účtovných
podkladov k zaradeniu majetku, základné mechanické triedenie výplatných lístkov zamestnancov
podľa jednotlivých úsekov, jednoduché účtovnícke administratívne úkony - vyhotovenie podkladov
k vyúčtovaniu stravných lístkov zamestnancov a ich výdaj, evidencia, formálna a vecná kontrola a
archivácia cestovných príkazov, evidencia pečiatok, jednoduché úkony pri inventarizačných prácach -
pridelenie inventárnych záznamov do miestnosti na pracovisku a vykonanie vecnej kontroly jednotlivých
položiek inventárneho zoznamu so skutočnosťou. Dodržiavanie zásad BOZP a PO. V poslednej vete
pracovnej náplne je uvedené: „Súhlasím s týmto popisom prác a prehlasujem, že sú mi známe všetky
povinnosti a práva vyplývajúce zo zastávania vyššie uvedenej funkcie.“ Pracovná náplň je podpísaná
vedúcim, pričom podpis zamestnankyne chýba, pričom táto list prevzala s tým, že sa k nemu v lehote
do 10 dní vyjadrí.

22. Žalobkyňa v liste zo dňa 03.07.2013 zamestnávateľovi oznámila, že ponuku práce z 03.07.2013
odmieta, nakoľko ide o iný druh práce a sú tam navyše uvedené niektoré činnosti, ktoré podľa lekárskeho
posudku O.. U. O. zo dňa 26.02.2013 vykonávať nemôže. Tiež uviedla, že to považuje za prekážku v
práci na strane zamestnávateľa.

23. Žalovaný v liste zo dňa 04.07.2013, ktorý prevzala žalobkyňa dňa 04.07.2013, uviedol, že
všetky pracovné činnosti podľa pracovnej náplne zo dňa 03.07.2013 jednoznačne spadajú pod prácu
samostatného odborného referenta, nejde teda o preradenie, ktoré by presahovalo rozsah pracovnej
zmluvy. Taktiež nejde o práce, ktoré by boli fyzicky alebo psychicky náročné. Pokiaľ ide o lekárske
posudky zo dňa 22.01.2013 a 26.02.2013 žalovaný spochybnil, že boli vyhotovené O.. U. O., tiež uviedol,
že tieto nezodpovedajú skutočnému zdravotnému stavu žalobkyne, boli vyhotovené len účelovo s cieľom
uviesť žalovaného do omylu, v dôsledku ktorého by žalovaný vyplatil žalobkyni peňažné plnenie, na
ktoré nemá nárok. Žalovaný vyzval žalobkyňu na okamžitý nástup do práce v súlade s uzatvorenou
pracovnou zmluvou s tým, že bezdôvodná a svojvoľná neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase
je závažným porušením pracovnej disciplíny.

24. V liste zo dňa 08.07.2013 žalobkyňa žalovanému oznámila, že pre prekážku v práci podľa § 142
ods. 3 Zákonníka práce nemôže nastúpiť do práce.

25. Z výkazu dochádzky žalobkyne za mesiac júl 2013 vyplýva, že táto odo dňa 08.07.2013 až do
31.07.2013 do práce nenastúpila.

26. Ako vyplýva z listu zo dňa 17.07.2013 žalovaný požiadal Základnú odborovú organizáciu o
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so žalobkyňou
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže zamestnankyňa aj napriek výzve trvale odo dňa
08.07.2013 vykazovala bezdôvodnú a svojvoľnú neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase. Zo
zápisnice zo zasadnutia výboru Základnej odborovej organizácie dňa 18.07.2013 vyplýva, že táto
uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa prerokovala a uvedené
vzala dňa 18.07.2013 na vedomie.

27. Žalovaný v liste číslo 2969/2013 zo dňa 19.07.2013 označenom ako Okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktorý adresoval žalobkyni, uviedol, že podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce okamžite končí so žalobkyňou pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo
dňa 17.12.1990 v znení jej dodatkov pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný porušenie
pracovnej disciplíny, pre ktoré okamžite ukončil so žalobkyňou pracovný pomer špecifikoval ako



neodôvodnenú a neospravedlnenú absenciu (neprítomnosť na pracovisku počas pracovnej doby), ktorá
trvala od 08.07.2013, pričom žalobkyňa do práce nenastúpila ani po tom, ako bola na nástup do práce
vyzvaná listom zo dňa 04.07.2013. Predmetný list číslo 2969/2013 žalobkyňa prevzala dňa 22.07.2013.

28. Žalobkyňa listom zo dňa 23.07.2013 žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnávateľom považuje za neplatné, nakoľko je v rozpore so Zákonníkom práce. Uviedla,
že pracovnú disciplínu závažným spôsobom neporušila, nakoľko pre prekážky v práci na strane
zamestnávateľa ju ani nemohla porušiť. Tiež uviedla, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Predmetný list
žalovaný prevzal dňa 24.07.2013.

29. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že vykonávala všetky pracovné činnosti, ktoré boli
obsahom jej pracovnej náplne a aj navyše podľa pokynov nadriadeného. Pracovná náplň bola veľmi
rozmanitá. Náročný bol rok, keď prišlo k transformácii ústavu, čo ju stálo zdravie. Už v decembri
cítila, že nie je zdravotne v poriadku, ale ešte vysporiadala inventúry a nakoniec musela byť v roku
2012 hospitalizovaná. Jej zdravotné problémy boli neurologické, teda fyzické aj psychické, ktoré ju
obmedzovali vo všetkom. Mala za to, že to, čo jej O.. O. napísala bude zamestnávateľ akceptovať,
že nie je nutné, aby hocikoho oboznamovala o svojom zdravotnom stave, preto to zamestnávateľovi
nepovedala, ale o tom, že má nález na mozgu povedala O.. C.. Keďže od 01.01.2013 nemala
žiadne príjmy, podala si dňa 22.10.2013 žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Od 11.02.2013 jej
bol priznaný plný invalidný dôchodok. Skutočnosť, že bola uznaná plne invalidnou zamestnávateľovi
neoznámila, keďže mala za to, že o tom zamestnávateľ bude vedieť, keďže ho Sociálna poisťovňa
dotazovala. Napriek všetkému chcela ešte nastúpiť do práce, keďže si nechcela pripustiť, že by polrok,
ktorý jej zostával do starobného dôchodku nedokončila. Uviedla, že čakala, že jej zamestnávateľ prácu
ponúkne, tento jej však ponúkol iba jedenkrát zmenu náplne práce, ktorá bola viac-menej totožná s
pôvodnou náplňou práce.

30. Svedkyňa M. N. pri svojom výsluchu uviedla, že so žalobkyňou sa stretávala len po pracovnej stránke.
Robila v odboroch, bola predsedníčkou odborovej organizácie, pričom odborové hnutie prejednávalo
všetky výpovede aj okamžité skončenia pracovného pomeru. Prerokovával to výbor, o čom ústav vedie
záznamy. Záznam o prerokovaní sa vyhotovoval písomne.

31. Svedok O.. Ľ. C. pri svojom výsluchu uviedol, že čo sa týka vzťahu so žalobkyňou, bol jej priamym
nadriadeným, bol námestníkom riaditeľa technicko-ekonomickej a hospodárskej činnosti. Riadil celý
zverený úsek, vrátane podriadených pracovníkov. Úsek mal rozdelený na skupiny, na čele ktorej bol
styčný pracovník, kvázi vedúci pracovník. Uviedol, že žalobkyňa mu po návrate z PN oznámila, že sa
nemieni vrátiť do práce a žiadala o skončenie pracovného pomeru s vyplatením odstupného. Neskôr
žalobkyňa oznámila, že nie je spôsobilá zo zdravotných dôvodov na výkon práce. Bol vypracovaný
nový rámcový návrh pracovných činností, ktoré mala vykonávať. Tým pádom to z ich strany mali za
ponuku novej práce. Pracovná zmluva trvala naďalej, pracovné zaradenie trvalo naďalej, iba sa zmenila
pracovná náplň, z toho, čo zamestnávateľ mal a nemal k dispozícii. Pôvodná náplň práce spočívala
v náročných ekonomických a finančných operáciách, práca s hotovosťou, žalobkyňa zodpovedala za
evidenciu majetku, jeho ocenenie, zaradenie, starosť o neho. Čo sa týka preradenia na inú prácu,
bol jej vypracovaný návrh, ktorý ona bez toho, aby to posúdil lekár, v ten istý deň oznámila, že tieto
práce neprijíma, nemôže ich vykonávať, a že sa jedná o tú istú prácu. Svedok tiež uviedol, že ich
cieľom bolo prideliť jej jednoduché úkony bez hmotnoprávnej zodpovednosti za financie. Išlo o manuálnu
prácu, napr. stravné lístky, nie ich účtovanie, vydávanie, nezodpovedala by už za finančnú operáciu,
obsah dokladov, ale len manuálna kontrola, ich založenie do evidencie. Odobrali jej zodpovednosť.
Pri cestovných príkazoch by mala len zodpovednosť za evidenciu. Svedok tiež uviedol, že pracovné
nasadenie a schopnosti žalobkyne neboli adekvátne jej finančnému ohodnoteniu a pozícii. Nepatrila
medzi pracovníkov, na ktorých by bolo spoľahnutie, alebo ktorí by boli samostatní v činnosti.

32. Svedkyňa O.. U. O. pri svojom výsluchu uviedla, že je ošetrujúcou lekárkou žalobkyne asi
od roku 1990. Vypracovávala jej potvrdenia o zdravotnom stave zo dňa 22.01.2013 a aj zo dňa
26.02.2013, pričom uviedla, že podpis na oboch je jej a iný lekársky posudok žalobkyni nevypracovávala.
Svedkyňa uviedla, že podľa údajov, ktoré jej žalobkyňa predložila, mala vykonávať samostatnú účtovnú
referentku, preto vzhľadom na jej zdravotné ťažkosti skonštatovala, že vykonávať takúto náročnú prácu
nie je vhodné. Pri vypracovávaní oboch posudkov vzala do úvahy, že žalobkyňa bola v čase ich



vypracovávania práceneschopná. Svedkyňa tiež uviedla, že žalobkyňa by mohla vykonávať prácu, ktorá
nie je fyzicky a psychicky náročná.

33. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 4Cpr/9/2013 súd zistil, že medzi tými istými stranami
sporu prebieha konanie, ktorého predmetom je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou na základe listu zo
dňa 31.07.2013, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 01.08.2013. V predmetnom okamžitom skončení
pracovného pomeru žalovaný uviedol, že so žalobkyňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu
právnej istoty pre prípad, že by v budúcnosti bolo právoplatným rozhodnutím súdu určené, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.07.2013 je neplatné. Súd uznesením, č. k. 10Cpr/8/2013-50
zo dňa 28.05.2014 konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn.
4Cpr/9/2013 prerušil.

34. Podľa Čl. 2 posledná veta Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

35. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

37. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

38. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

39. Podľa § 55 ods. 1 Zákonníka práce vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli
dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených
v odsekoch 2 a 4.

40. Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na
inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania
alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

41. Podľa § 55 ods. 3 Zákonníka práce ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2
preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto
prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

42. Podľa § 55 ods. 5 Zákonníka práce práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa
odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný
prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a
kvalifikáciu.

43. Podľa § 142 ods. 1 až 3 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol
po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu



zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

44. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

45. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

46. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

47. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

48. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

49. Podľa § 13 písm. g) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu 31.07.2014, služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
sú vypracovanie lekárskeho posudku.

50. Podľa § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu 31.07.2014, lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok
posúdenia
a) zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti,
b) zdravotného stavu v súvislosti s priznaním choroby z povolania,
c) bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach
na zdraví.
Lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku 1 vykonáva poskytovateľom
určený lekár. Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo
na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.

51. Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je to účelné,
súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym
rozsudkom.

52. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c)
deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

53. Zákonník práce ani iný právny predpis neobsahujú definíciu pojmu druh práce. Jeho dojednanie
sa v pracovnej zmluve ponecháva len na vôľu účastníkov zmluvy. Pojem druh práce však možno



charakterizovať ako súhrn jednotlivých opakujúcich sa pracovných činností, pracovných operácií alebo
úloh.

54. Vykonávať práce iného druhu, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len
výnimočne. Takouto výnimkou je aj situácia, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Lekársky posudok
o dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti vykonáva poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti určený lekár. Ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekársky posudok, z
ktorého vyplýva, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo
stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, je za tejto situácie zamestnávateľ povinný preradiť
zamestnanca na inú prácu (§ 55 ods. 2 písm. a) ZP). Ak zamestnávateľ zamestnanca nepreradí na
vhodnú prácu, vznikajú na strane zamestnávateľa prekážky v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

55. Súd zdôrazňuje, že pri postupe podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce sa má jednať o
jednostranný právny úkon zo strany zamestnávateľa, keď účelom tohto ustanovenia zákona je ochrana
zdravia zamestnanca.

56. Keďže Zákonník práce neustanovuje definíciu právneho úkonu, v súlade s § 1 ods. 4 Zákonníka
práce treba subsidiárne aplikovať príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka. V súlade s definíciou
podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom prejav vôle. Účastníkom jednostranného
právneho úkonu je len jedna osoba. Pri viacstranných právnych úkonoch sú potrebné zhodné prejavy
vôle konajúcich subjektov.

57. Okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, je
jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, a preto právna
úprava obsiahnutá v Zákonníku práce viaže platnosť okamžitého skončenia na splnenie stanovených
podmienok (§ 68, § 70 ZP), v zmysle ktorých je potrebné, aby takýto prejav bol urobený v písomnej
forme, doručený kvalifikovaným spôsobom a dôvodom skutkovo vymedzený tak, aby bolo zrejmé aká
konkrétna skutočnosť (príp. aké konkrétne konanie zamestnanca) je dôvodom skončenia pracovného
pomeru zamestnanca, kedy táto skutočnosť nastala - čo je významné z hľadiska posúdenia plynutia
zákonných lehôt, pre uplatnenie takéhoto dôvodu na rozviazanie pracovného pomeru (§ 68 ods. 2
ZP), skutkové vymedzenie musí byť nezameniteľné s iným dôvodom, aby ho nebolo možné dodatočne
meniť, tzn. že skutkové okolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musia vo svojom
súhrne tvoriť skutok nezameniteľný s inými skutkami a ako celok ho možno subsumovať pod niektorú
zo skutkových podstát ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce a napokon je zamestnávateľ povinný
okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 ZP).

58. Predpokladom pre preskúmanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska naplnenia
všetkých uvedených zákonných podmienok súdom, je tiež potreba včasného podania žaloby o určenie
jeho neplatnosti, t.j. žaloba doručená súdu v lehote dvoch mesiacov v zmysle ustanovenia § 77
Zákonníka práce.

59. Keďže v konaní boli splnené všetky vyššie uvedené náležitosti, čo po vykonanom dokazovaní
medzi stranami ani nebolo sporným, bolo potrebné skúmať ďalšie zákonné predpoklady platného
ukončenia pracovného pomeru, a to preukázanie existencie a odôvodnenosti použitia skutkovo
vymedzeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom dôkazné bremeno je v
súdnom konaní na zamestnávateľovi. V prejednávanom prípade ide o dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce a konkrétne, o okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom z dôvodu,
že zamestnankyňa porušila závažne pracovnú disciplínu spočívajúcu v nedôvodnej a neospravedlnenej
absencii (neprítomnosti na pracovisku počas pracovnej doby), ktorá trvala od 08.07.2013, pričom do
práce nenastúpila ani potom, ako bola na nástup do práce vyzvaná listom zo dňa 04.07.2013. Žalobkyňa
(zamestnankyňa) sa žalobou domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
na súde, nakoľko mala za to, že v ňom uvedeným závažným spôsobom nemohla pracovnú disciplínu
pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa porušiť, keďže na základe lekárskeho posudku dlhodobo
stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď uvedené vyplýva z lekárskych posudkov zo dňa
22.01.2013 a zo dňa 26.02.2013, ktoré vydala jej ošetrujúca lekárka MUDr. Lucia Malá, pričom
zamestnávateľ nedodržal postup podľa § 55 Zákonníka práce.



60. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a
posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár.

61. Po vykonanom dokazovaní v konaní nebolo sporným, že všeobecným lekárom žalobkyne v
rozhodnom čase, teda dňa 22.01.2013 a dňa 26.02.2013 bola O.. U. O.Á.. Svedeckou výpoveďou O.. U.
O. mal súd za preukázané, že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a aj zo dňa 26.02.2013 podpísala
O.. U. O.. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 16 ods. 2 a 3 zákona č. 576/2004 Z.z. mal súd za
to, že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a aj zo dňa 26.02.2013 vydala oprávnená osoba.

62. Žalovaný namietal, že z lekárskeho posudku zo dňa 22.01.2013 a ani po jeho doplnení zo dňa
26.02.2013 nevyplýva, aké konkrétne činnosti z pracovnej zmluvy nemohla žalovaná vzhľadom na svoj
zdravotný stav vykonávať, pričom uvedené je podstatnou náležitosťou lekárskeho posudku podľa §
16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. K uvedenému súd uvádza, že z lekárskeho posudku zo
dňa 22.01.2013 vyplýva, že žalobkyňa nie je dlhodobo spôsobilá zo zdravotného hľadiska vykonávať
doterajšiu prácu, ani prácu fyzicky a psychicky náročnú a z lekárskeho posudku zo dňa 26.02.2013 jasne
vyplýva, že žalobkyňa stratila spôsobilosť vykonávať každú z činností, ktoré bola povinná vykonávať ako
svoju dovtedajšiu prácu, pričom v lekárskom posudku O.. U. O. presne citovala pracovnú zmluvu aj s
dohodou o charakteristike pracovnej činnosti zo dňa 01.12.2008. Pracovné činnosti, ktoré bola žalobkyňa
pri výkone pracovnej funkcie - samostatný odborný referent, povinná vykonávať, museli byť žalovanému
ako jej zamestnávateľovi známe, preto uvedená formulácia použitá lekárkou v lekárskom posudku zo
dňa 22.01.2013 a aj zo dňa 26.02.2013 musela byť pre zamestnávateľa postačujúcou a muselo mu byť
zrejmé, o ktoré pracovné činnosti, ktoré žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať, sa jedná.

63. K námietke žalovaného, že lekársky posudok neobsahoval lekárske posúdenie činností, ktoré by
žalobkyňa mohla vykonávať súd uvádza, že podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z.z., nie je povinnosťou
lekára uvádzať v lekárskom posudku činnosti, ktoré zamestnanec je schopný vykonávať. Pokiaľ ide
o námietku žalovaného, že lekársky posudok neobsahoval diagnózu zamestnankyne, súd uvádza,
že každý má právo na zachovanie mlčanlivosti o údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a
o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom. Uvedenie diagnózy taktiež nie je zákonom
požadovanou náležitosťou lekárskeho posudku pre účely pracovnoprávnych vzťahov. Navyše súd
zdôrazňuje, že zamestnávateľ a ani súd nie je oprávnený preskúmavať obsah lekárskeho posudku.

64. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a zo dňa 26.02.2013
spĺňa formálne náležitosti podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z.z. Žalovaný mal povinnosť po tom, čo mu
žalobkyňa predložila lekárky posudok, postupovať podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, t.j.
mal jednostranným právnym úkonom preradiť zamestnankyňu na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy,
pričom jej mal určiť iné pracovné činnosti ako tie, ktoré bola žalobkyňa povinná vykonávať podľa popisu
pracovných činností zo dňa 01.12.2008.

65. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zamestnávateľ vyššie uvedený zákonom
predpísaný postup nedodržal, keďže namiesto jednostranného preradenia zamestnankyne na inú prácu
v rámci pracovnej zmluvy, sa pokúšal so zamestnankyňou dohodnúť na iných činnostiach v rámci toho
istého druhu práce - samostatný odborný referent, keď jej predložil Pracovnú náplň zo dňa 03.07.2013.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sa zo strany žalovaného jednalo o jednostranný právny
úkon spočívajúci v určení nových pracovných činností zamestnankyni, keďže, ako vyplýva z Pracovnej
náplne zo dňa 03.07.2013, zamestnávateľ predložil pracovnú náplň s novým popisom pracovných
činností zamestnankyni na podpis a žiadal jej vyjadrenie, a ako vyplýva z poslednej vety predmetnej
pracovnej náplne, aj jej súhlas. Takýto postup však nie je v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.
Súd navyše uvádza, že aj keby išlo zo strany žalovaného o jednostranný právny úkon, v novej pracovnej
náplni zamestnávateľ uviedol aj činnosti, ktoré bola žalobkyňa povinná vykonávať aj podľa pôvodnej
pracovnej zmluvy (napr. evidencia cestovných príkazov, výdaj stravných lístkov), pričom ako vyplýva z
lekárskeho posudku, žalobkyňa stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť vykonávať všetky
činnosti podľa pôvodnej pracovnej zmluvy.

66. Až vtedy, ak by nebolo možné preradiť zamestnankyňu na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy,
bol zamestnávateľ povinný preradiť zamestnankyňu po dohode s ňou na prácu iného druhu. V
prípade, ak by sa zamestnávateľ so zamestnankyňou na zmene dojednaných pracovných podmienok



nedohodli, vznikol by dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom
zamestnankyni.

67. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyňa nekonala v rozpore s dobrými mravmi a
postupovala v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom
zamestnávateľ nedodržal postup podľa § 55 Zákonníka práce, keď nepreradil zamestnankyňu na
inú vhodnú prácu, čím na strane zamestnávateľa vznikla prekážka v práci podľa § 142 Zákonníka
práce. Preto, ak sa zamestnankyňa nedostavila do zamestnania po dobu trvania tejto prekážky v
práci, nemožno jej konanie považovať za protiprávne, zakladajúce porušenie pracovnej disciplíny,
neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absenciu) a zároveň za dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru.

68. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého "neospravedlnená absencia
zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b)"
Zákonníka práce. Avšak o neospravedlnenú absenciu ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom
pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu
neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou
pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného
pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo
95/2009 zo dňa 29.10.2010).

69. Vzhľadom na nemožnosť dodatočne meniť dôvody skončenia pracovného pomeru sa súd
nezaoberal tvrdením žalovaného, že žalobkyňa si neuspokojivo plnila svoje pracovné povinnosti, keďže
uvedené nebolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.07.2017 žalovaným
so žalobkyňou.

70. Nakoľko mal súd skutkový stav pre posúdenie žalobou napadnutého okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 19.07.2013 za dostatočne zistený, rozhodol z dôvodu účelnosti o
základe veci formou medzitýmneho rozsudku tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaným zo dňa 19.07.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou je neplatné.

71. Súd považoval za účelné rozhodnúť formou medzitýmneho rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie o
určení skončenia pracovného pomeru a náhrade mzdy, ktoré sú taktiež predmetom tohto konania, závisí
od rozhodnutia súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cpr/9/2013, ktoré prebieha
medzi tými istými stranami sporu, a ktorého predmetom je určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou na základe
listu zo dňa 31.07.2013, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 01.08.2013.

72. V konečnom rozhodnutí súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.

73. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument, a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).



V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).