Národný onkologický ústav v Bratislave


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/109/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209484
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1311209484.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci
navrhovateľa: W.. E. T., J. G., Š. XXXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: Ružička Csekes s.r.o., AK
v Bratislave, Vysoká 2/B, IČO: 36 863 360, proti odporcom: 1/ Národný onkologický ústav, Klenová 1,
Bratislava, IČO: 00 165 336, 2/ MUDr. Marián Karaba, Národný onkologický ústav, Klenová 1, Bratislava,
obaja v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, advokát, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Lehotského 4, IČO: 36 757 276, o zaplatenie nemajetkovej ujmy a o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd 28.07.2011 sa navrhovateľ domáhal od odporcov 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatenia 43.478,80,- Eur titulom jednorázového odškodnenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, 87.955,08,- Eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením, 143.991,83,-
Eur titulom náhrady straty na zárobku za obdobie od septembra 2008 do júla 2011 vrátane,
3.380.932,14,-Eur titulom nemajetkovej ujmy, resp. v prípade jednorazového odškodnenia celkovú
sumu 5.202.832,09,- Eur a trov konania, všetko z titulu náhrady škody spôsobenej navrhovateľovi
pri operačnom výkone dňa 29. 7. 2008 v zariadení odporcu 1/, konaním odporcu 2/, počas ktorej
došlo k poškodeniu artérie hepatica propria a ductus choledoctus. Dôsledkom konania odporcov
došlo objektívne a nepochybne k nezvratnému trvalému poškodeniu zdravia navrhovateľa, keď podľa
navrhovateľa neboli náležite vykonané všetky predoperačné vyšetrenia na zistenie jeho zdravotného
stavu vrátane anatómie žlčovodov a žlčníka, navrhovateľ bol nedostatočne poučený o rizikách
laparoskopickej operácie pričom si myslí, že oslabenie stien žlčníka malo byť indikátorom operácie
klasickou metódou, čím by sa zrejme predišlo komplikáciám, a že v tomto smere bol poučený len
o možnosti konverzie. Hlavné pochybenie spočívalo v nedostatočnom oboznámení sa s fyziológiou
tela navrhovateľa pred operačným zákrokom. K predmetnému poškodeniu došlo pravdepodobne
pre nedostatočný výhľad kamerou počas samotného zákroku, pričom odporca 2/ sa navrhovateľovi
priznal, že ho operoval bez prípravy, t. j. pred operáciou sa neoboznámil s obsahom predoperačných
vyšetrení a tým ani s anatómiou jeho tela, takže operoval úplne „naslepo“. Operácia dňa 29. 7. 2008
a následná reoperácia 31. 7. 2008 boli ťažkými operáciami, ktoré predstavovali obrovskú záťaž pre
ľudský organizmus ( spolu takmer 20 hodín v narkóze). Vzhľadom na postupujúci rozpad pečene a po
hepatologickom konziliárnom vyšetrení, pripadala do úvahy k záchrane života transplantácia pečene a
odporca 1/ zorganizoval jeho prevoz do Allgemienes Krankenhaus der Stadt Wien v Spolkovej republike
Rakúsko (ďalej len AKH), kam bol navrhovateľ prevezený dňa 21. 8. 2008 na jednotku intenzívnej
starostlivosti, kde pokračovala jeho ďalšia liečba. Dňa 5. 11. 2008 podstúpil navrhovateľ operáciu v
AKH, pri ktorej mu bola odstránená časť z pravej polovice pečene, kde sa nachádzal najväčší absces.



Dňa 15. 1. 2009 bol navrhovateľ prepustený do domáceho liečenia a chodil na pravidelné kontroly
do ambulancie v AKH. Po náhlom zhoršení zdravotného stavu bol opätovne hospitalizovaný v AKH
od 4. 6. 2009 do 22. 6. 2009, kedy bol prepustený do domáceho liečenia a až do dnešného dňa
pravidelne navštevuje ambulanciu AKH za účelom pravidelných kontrol. Napriek všetkým zákrokom
je momentálne zdravotný stav navrhovateľa podstatne lepší. V roku 2010 podstúpil kúpeľnú liečbu,
avšak aj po troch rokoch od prvej operácie je na prvý pohľad rozpoznateľná strata vysokého percenta
telesnej hmotnosti a svalovej hmoty, znížená kvalita vlasov a pokožky, zvýšený výskyt materských
znamienok, objavovali sa paralyzujúce bolesti pečene a množstvo iných aj skrytých poškodení súvisiaci
s viac ako 500 funkciami, ktoré pečeň v organizme plní a najmä časté zápaly žlčových ciest, čo dáva
tušiť krátky život zníženej kvality a skorú bolestivú smrť. Uvedené okolnosti majú výrazný negatívny
vplyv na bežný život navrhovateľa a spôsobili nezvratné poškodenie jeho zdravia a jeho vyradenie zo
spoločenského, profesionálneho a rodinného života s obmedzením množstva bežných činností a aktivít,
ktoré navrhovateľ v čase pred hospitalizáciou u odporcu 1/ vykonával. Vzhľadom na jeho nízky vek
(32 rokov) ako aj vzhľadom na jeho spoločenské a pracovné úspechy, je už nepochybné, že kvalita
jeho života sa drastickým spôsobom znížila. Navrhovateľ bol od 31. 8. 2009 rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 14. 10. 2009 v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného. Navrhovateľovi bol vydaný
preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Pred operáciou viedol navrhovateľ aktívny
profesionálny, spoločenský, kultúrny aj športový život. Venoval sa plávaniu, posilňovaniu, bicyklovaniu,
turistike, korčuľovaniu, lyžovaniu a aj iným športom. Odporcovia výsledkom svojej činnosti zaradili
navrhovateľa medzi osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s výrazným hendikepom a zvýšeným
rizikom oproti zdravej fyzickej osobe v oblasti športu a hľadaní rovnováhy tela, mysle a ducha.
Osobná tragédia a neustály boj o život počas dlhodobej hospitalizácie viedol k traumatizovaniu rodičov,
súrodencov ako aj v širšej rodiny, priateľov a známych, odborných spolupracovníkov a v neposlednom
rade aj priateľky, ktorá už nedokázala uniesť obrovskú dlhodobú psychickú záťaž, čo nakoniec viedlo
k rozchodu po 5 ročnom vzťahu ešte počas pobytu navrhovateľa v nemocnici AKH vo Viedni. Ani k
dnešnému dňu navrhovateľ nemôže viesť život bežného človeka, musí sledovať kedy a čo bude jesť,
čo môže a nemôže robiť, máva časté horúčky, musí užívať antibiotiká, ktoré zaťažujú vnútorné orgány,
trpí častými bolesťami tak, že v noci nemôže spávať.

Navrhovateľ si uplatňuje svoje nároky jednak titulom ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej
O.z.) v rámci ochrany osobnosti v spojení s náhradou škody v zmysle v ustanovení § 415, 420 O. z.,
pričom tieto svoje nároky si uplatňuje od odporcov 1/ a 2/ s poukazom na ustanovenie § 438 ods. 1
O. z.a ako solidárnych škodcov. V rámci záverečného návrhu právny zástupca navrhovateľa uviedol,
že má za to, že odporca 1/ zodpovedá za škodu na zdraví navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 420a
O.z. a odporca 2/ podľa ustanovenia § 420 v spojení s § 415 O.z. Odporca 1/ teda zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil navrhovateľovi prevádzkovou činnosťou. Podľa neho prevádzkovou činnosťou je
činnosť súvisiaca s predmetom činnosti, ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vvyíja.
Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v
živnostenskom oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 O.z. nie je protiprávny
úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho
nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale
len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Z údajov nachádzajúcich
sa na webovom sídle odporcu 1/ nepochybne vyplýva, že jeho " prevádzkovou činnosťou " je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Škoda bola navrhovateľovi spôsobená v rámci poskytovania
zdravotnej starostlivosti u odporcu 1/ odporcom 2/, ako zamestnancom odporcu 1/.

Odporca 1/ sa k návrhu vyjadril tak, že tento žiadal zamietnuť. Uviedol, že jediným oprávneným
pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní je odporca 1/ ako zamestnávateľ odporcu 2/
(sú v pracovnoprávnom vzťahu) tak aj ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi.
Toto tvrdenie odporcov vyplýva aj z ustanovenia § 420 ods. 2 O.z.. Odporca 2/ zodpovedá za
vzniknutú škodu podľa § 179 a nasledujúcich zákonníka práce a preto odporca 2/ nie je pasívne
legitimovaný ako účastník konania. Navrhovateľ musí preukázať splnenie základných predpokladov
zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V prípade zdravotnej starostlivosti odporcov
o navrhovateľa nikdy nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, čo preukazuje aj protokol č.
200/2009 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 13. 7. 2009 Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou na základe podnetu matky navrhovateľa, na ktorého znenie v plnom rozsahu odkazuje.



V citovanom protokole sa konštatuje, že počas laparoskopickej cholecystonómie došlo ku komplikácii
- iatrogénne poranenie ductus choledoctus a artérie hepatica dextra, uvedené poškodenie súviselo s
anomálnou inzerciou rozšíreného skráteného ductus cysticus do zúženého hepatálneho duktu, čo bolo
verifikované histologickým vyšetrením odstráneného žlčníka. Predoperačnými v súčasnosti používanými
vyšetrovacími postupmi, nie je uvedená anomália diagnostikovateľná. Vzniknutá komplikácia bola
riešená adekvátne podľa aktuálne platných chirurgických postupov. Odporcovia vzniknutú komplikáciu
zvládli a navrhovateľovi zachránili život. Skupina vykonávajúca dohľad nezistila v dohľade daného
subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky. Postupom úradu podľa zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a o zmene doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, vykonaním dohľadu
na mieste u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, z údajov zaznamenaných v dostupnej zdravotnej
a súvisiacej dokumentácii, ako aj vyjadrením dotknutého subjektu a na základe odborného stanoviska
konzultanta sa preukázalo, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
- odporcu 1/ bola v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 cit. zák.. Podľa vyjadrenia riaditeľa odporcu 1/
zo dňa 24. 3. 2009 komplikácia pri operačnom zákroku navrhovateľa nebola spôsobená nedostatočnou
diagnostikou, alebo prípravou a nenastala ani v dôsledku nedostatočného výhľadu kamerou, ale
anatomickými zmenami u navrhovateľa, ktoré nebolo možné predoperačne odhaliť pri sonografickom
vyšetrení. Anatomické odlišnosti u pacientov môžu predurčovať k takýmto komplikáciám, ktoré sa
celosvetovo pohybujú vo 0,55 % do 0,94 % laparoskopických operácií žlčníka. Nikto z lekárskeho tímu
odporcu 1/ nepodcenil prípravy k operácii. Počas hospitalizácie u odporcu 1/ bol navrhovateľ aj jeho
rodinní príslušníci opakovane podrobne informovaní o navrhovateľovom zdravotnom stave a na všetky
otázky im bolo odpovedané a nikdy nenaznačili, že by niečomu nerozumeli. Navrhovateľ bol opakovane
ubezpečený telefonicky aj osobne, že po stabilizácií jeho zdravotného stavu v AKH Viedeň môže mu
byť poskytnutá ďalšia starostlivosť u odporcu1/ a boli mu navrhnuté aj ďalšie možnosti doliečenia
blízkosti jeho trvalého bydliska, napr. chirurgická klinika Banskej Bystrici, ktorá sa v súčasnosti venuje
aj transplantácii pečene.
Navrhovateľ sa domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody na zdraví v neprimeranej
výške 5.202.832,09 Eur. Uvedená suma požadovaná navrhovateľom je bez právneho dôvodu na základe
irelevantných dôkazov, nakoľko navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda konaním, resp. nekonaním
odporcov a jeho súčasný zdravotný stav a zlepšujúci sa stav je výsledkom promptnej reakcie odporcu
na komplikáciu pri operácii spôsobenej nepredvídanou a nediagnostikovateľnou anomálnou anatómiou
tela navrhovateľa.
V predmetnom konaní taktiež neexistuje príčinná súvislosť, nakoľko sa nestal žiaden protiprávny úkon
zo strany odporcov pri liečbe navrhovateľa. Jediná relevantne preukázaná príčina komplikácie operácie
navrhovateľa bola navrhovateľova anomálna anatómia tela, ktorá sa nedala vopred diagnostikovať a ani
predpokladať za využitia súčasnej medicínskej techniky a vyšetrení. Jediným preukázaným následkom
komplikácie operácie navrhovateľa je, že odporcovia mu za pomoci ich odborných znalostí na špičkovej
úrovni za konzultačnej pomoci odbornej zdravotníckej verejnosti zachránili život a zdravie, ktoré sa
navrhovateľovi preukázateľne neustále zlepšuje. Treba poukázať aj na skutočnosť, že navrhovateľ
musel podstúpiť operáciu žlčníka v nevyhnutne blízkej dobe vzhľadom na jeho zdravotný stav a stav
jeho žlčníka a výskytu žlčových kameňov, ktoré sa nepodarilo rozpustiť, a na ktoré má vďaka svojej
anatomickej stavbe predispozíciu. Aj sám navrhovateľ potvrdil skutočnosť, že sa nechal operovať u
odporcov vzhľadom na ich najlepšie referencie v danej medicínskej oblasti a výslovne si vyžiadal odporcu
1/ jednak ako miesto výkonu operácie a odporcu 2/ ako špecialistu v danom odbore na vykonanie
operácie.
Odporcovia majú za to, že nenesú zavinenie za žiadny protiprávny úkon, nakoľko bolo preukázané,
že protiprávny úkon sa nestal, a že navrhovateľ môže byť odporcom vďačný, že sa celý jeho prípad
neskončil tragicky.

Odporca 2/ sa k návrhu vyjadril tak, že tento žiada zamietnuť s tým, že nie je pasívne legitimovaným v
spore. Pasívne legitimovaný môže byť len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorým je len odporca
1/. Odporca 2/ je v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom 1/ a preto jeho prípadná zodpovednosť za
škodu, ktorú mal spôsobiť zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi sa riadia ustanoveniami § 182 185 zákonníka práce. Podľa § 420 ods. 2 O.z. škoda
je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými,
ktorých na túto činnosť novú žili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie tým dotknutá.



Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, protokolom č. 200/ 2009 Úradu pre dohľad na
zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade na mieste na chirurgickej klinike odporcu 1/ za obdobie
od 28. 7. 2008 do 21. 8. 2008 zo dňa 13. 7. 2009, výsluchom svedkov MUDr. Miša Šimeka, MUDr. Evy
Minárikovej, MUDr. Christiana Bartka, znaleckými posudkami, Pod určením a písomným informovaným
súhlasom pacienta - navrhovateľa zo dňa 28. 7. 2008 a ostatnými listinným dôkazmi obsiahnutými v
spise a zistil, tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že je ťažké preukázať odbornú zodpovednosť lekárov, ako to
skutočne bolo, nakoľko sa jednalo o zásah do vnútra tela. Sám si nepoškodil tepnu a žlčové cesty, po
prerušení prívodu krvi do pečene sa mu začala rozpadať, čo vo väčšine prípadov vedie k smrti. Keď
išiel na operáciu, mal pečeň v poriadku, jediný problém boli žlčové kamene. Na operáciu išiel preto,
lebo jeho žlčník bol v tvare čiapky ( čo by znamenalo opätovný výskyt tvorby kameňov) a preto má za
to, že komplikácie sa dali predpokladať. Podľa navrhovateľa sa nemalo stať to, že mu presekli tepnu v
pečeni. Následne vie, že potom mu zachránili život, a že kedy operáciu robili v inej nemocnici, tak by
nastala pravdepodobne smrť. Pred operáciou mal len bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, ale nie
také, že by musel volať sanitku. Začalo to preventívnou prehliadkou v Onkologickom ústave sv. Alžbety,
kde mu boli zistené žlčníkové kamene. Začal sa liečiť tak, že kamene sa snažili rozpustiť kyselinou,
čo sa však nepodarilo. Keďže kamene mali už určitú veľkosť tak, že drali steny žlčníka, čo je už riziko
zvrhnutia do rakoviny, bolo mu odporučené, aby si našiel nemocnicu, keď si dá žlčník vybrať. Bola mu
doporučená nemocnica odporcu 1/, kde bol na vyšetreniach v lete 2008 s tým, že chceli, aby prišiel
až v septembri, že sú dovolenky. Je pravdou, že na základe intervencie námestníka odporcu 1/ MUDr.
Bartka ho išli operovať, teda vedel, že ho tam vsunuli dodatočne. Je pravdou, že podpísal informovaný
súhlas, ale má za to, že bol informovaný len v určitej miere, pretože mu nepovedali, že operácia sa
môže skončiť bojom o život, smrťou a rizikom transplantácie a zníženej kvality života. Keby to vedel,
pravdepodobne by sa operovať nedal. Jeho terajší zdravotný stav je oveľa horší ako bol pred operáciou.
Z rutinnej laparoskopickej operácie sa stala desaťhodinová operácia. Po dvoch dňoch ho operovali 10
hodín znova. Nevie čo tak dlho robili, keď vo Viedni v tom čase transplantácia pečene trvala 4 hodiny.
Jeho utrpenie bolo veľké, až vo Viedni sa mohol znova najesť. Pokiaľ by bola zdravotná starostlivosť
adekvátna a všetko by sa urobilo tak, ako sa malo, nemal byť takýto výsledok.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť, uviedol, že začiatkom mája 2008 bol oslovený rtg laborantkou v
ich nemocnici, či by mohol zoperovať jej priateľa, ktorý má žlčníkové kamene. Informoval sa, či má
akútne stavy, povedala, že nie a tak sa navrhovateľ mal zastaviť na chirurgickom oddelení s výsledkami.
Dňa 21. 5. 2008 bol navrhovateľ na chirurgickom oddelení u odporcu 2/, kde predložil sono nález z
Onkologického ústavu sv. Alžbety, na ktorom bol zjavný kameň v žlčníku, ale žiadne iné patologické
zmeny. Doporučil mu termín o dva mesiace, nakoľko neonkologické operácie robia s dlhšími časovými
intervalmi, lebo prednosť majú onkologické operácie. Dohodli sa na termíne 24. 7. 2008 s tým, že si
dá urobiť interné predoperačné vyšetrenia a kontrolné sono. Pred prázdninami bol u odporcu 1/ vydaný
písomný zákaz operovať neonkologických pacientov, o čom bol navrhovateľ vyrozumený s tým, aby
prišiel v septembri 2008. Navrhovateľ si však vybavil skorší termín cez námestníka, s tým, že 24. 7. 2008
( keď si dal urobiť interné predoperačné vyšetrenia a kontrolné sono) nenastúpil a ani ho neupovedomil,
či príde. Odporca 2/ bol 28. 7. na náhradnom voľne, navrhovateľ bol prijatý cez chirurgickú ambulanciu.
Neuvádzal akútny stav ani chronický zápalový stav, ale pobolievanie pod pravým rebrovým oblúkom.
Ak by ho navrhovateľ upovedomil, že bol prijatý, prišiel by do nemocnice, lebo mal vo zvyku, deň
pred operáciou sa porozprávať s pacientom o operácii, o jej priebehu. Navrhovateľovi bol navrhnutý
laparoskopický spôsob operácie, s ktorým súhlasil, podpísal súhlas s operáciou s poučením, že keď sa
počas operácie stav skomplikuje, bude operovaný laparotomickou cestou. Laparoskopia je štandardný
výkon, ktorý je pre pacienta lepší aj čo sa týka pooperačného priebehu. Kamera, ktorá sa pritom používa
ponúka dobrý rozhľad v celom bruchu, čo je lepšie ako pri laparotomickej operácií. Odporca 2/ bol určený
ako operatér, keďže ho navrhovateľ oslovil. Pokiaľ ide o predoperačné vyšetrenia navrhovateľa, že mali
byť vykonané vyšetrenia, ktoré by odhalili cievnu anomáliu odporca 2/ uvádza, že jediné vyšetrenie na
zistenie priebehu cievy cez pečeň je CT angiografické vyšetrenie, pri ktorom sa pacientovi podáva veľká
radiačná dávka, pričom kontrastná látka môže vyvolať závažnú alergiu. Takéto vyšetrenie u navrhovateľa
nebolo indikované vzhľadom na sonografické vyšetrenie. Ďalšou metódou je ERCP vyšetrenie žlčových
ciest, ktoré je tiež veľmi invazívne pre pacienta a robí sa pokiaľ sono vykazuje patologický nález, čo nebol
prípad navrhovateľa. V deň operácie prišiel odporca 2/ do práce o 7,30 hod., zistil, že v operačnom pláne
je navrhovateľ, pozrel si výsledky jeho interného vyšetrenia, sono vyšetrenia, jeho príjem. Mal nález



kameňov, stratifikáciu steny žlčníka ( vrstevnatenie sliznice, ktoré je prítomné pri dlhodobých kameňoch).
S uvedenou hrúbkou 4 mm, čo je mierne zhrubnutá stena bez známok chronického zápalu. Ďalej bola
zistená tzv frigická čiapka - žlčník je pritlačený o pečeň, čo je bežný jav - vrodený, bez klinického
významu. Nič nenasvedčovalo potrebe ďalších vyšetrení alebo zvolenia iného operačného postupu. V
ten deň hovoril s navrhovateľom, povedal mu ako bude operovaný, a že ak nastanú komplikácie, že
pristúpia k lapalotomickému postupu. Navrhovateľa začal operovať okolo obeda bez časovej tiesne s
ďalším skúseným operatérom MUDr. Bernadičom. Postup bol taký, že po uvedení do anestézy cez
malú jazvičku bola zavedená ihla, cez ktorú sa zaviedol vzduch do dutiny brušnej, ďalšie dva porty boli
zavedené pod hrudnou kosťou a pod pečeňou na ďalšie nástroje. V dutine brušnej neboli známky zápalu,
neboli tam zrasty, žlčník bol mierne scvrknutý, čo je pri kameňoch bežné a vtlačený do lôžka žlčníka bez
známok zápalu a žiadnych závažných patologických zmien. Operácia sa robí tak, že sa nadvihne žlčník
a hľadajú sa štruktúry vchádzajúce do žlčníka, tie s kolegom bezpečne spoznali a našli, vnárali sa do
žlčníka. Obaja si boli bezpečne istí a prerušili štruktúry, čo sa robí tak, že tam dali klipy a prestrihli to. Pri
vyberaní žlčníka začal krvácať, čo sa snažili zastaviť. To sa im nepodarilo a prešli do laparotomického
postupu, pri ktorom zistili anomáliu, keď bola prerušená pravá pečeňová cieva, ktorá prechádzala cez
žlčník a aj hlavný žlčovod prechádzal cez žlčník, čo nepopisuje žiadna literatúra takúto možnosť. Boli
to ťažké vrodené anomálie. O tejto komplikácii hneď informovali MUDr. Šimeka a námestníka, pretože
išlo o závažnú komplikáciu, ktorú bolo treba liečiť. Volali cievneho chirurga z ústavu srdcových chorôb,
ktorý prišiel za hodinu aj so svojou inštrumentárkou sanitkou, nakoľko bolo treba šiť cievny bajpas, čo sa
však cievnemu chirurgovi nepodarilo. Vedeli, že na výživu pečene ostáva tepna pre ľavý lalok. Privolaný
lekár, ktorý robí sono pečene na sono zistil bezproblémový prietok cez pečeňové žily v celej pečeni a tým
si boli jednoznačne istí, že výživa pečene je zabezpečená. Uskutočnili spojku medzi žlčovými stromom
a tenkým črevom a operácia sa skončila. Informovali rodinných príslušníkov, ktorí tam boli prítomní, o
komplikácii spôsobenej ťažkou vrodenou anomáliou aj o spôsobe ošetrenia. Celý postup konzultovali aj
z profesorom Kothajom z Banskej Bystrice, ktorý im to odobril. Po operácii bol navrhovateľ umiestnený
na JIS, kde sa o neho starali internisti a iný lekári. Mal zabezpečené žily cez katéter, kompletné infúzie
a antibiotiká. Na druhý deň zistili, že do drenu zavedeného k spojke medzi žlčovým stromom a tenkým
črevom prechádza žlč, čo býva pri týchto operáciách, lebo to spojenie nie je možné zašiť vodotesne a
aby mali istotu urobili sono vyšetrenie, ktoré výsledky potvrdilo. Na ďalší deň, keď žlč tiekla do drenu
MUDr. Bartko indikoval sekundárne nahliadnutie do brucha, aby skontrolovali, či nezateká žlč medzi
črevné kľučky, čo by mohlo spôsobiť infekciu, teda prikročili k druhej operácii. Po otvorení zistili, že žlčový
obsah vyteká len do drenu, snažili sa toto ošetriť, ale nedarilo sa to, lebo tie štruktúry sú veľmi tenké.
MUDr. Bartko chcel zaviesť tenkú hadičku do tenkého čreva, čo sa nepodarilo pravdepodobné pre ostré
záhyby žlčového stromu. Docent Pinďák (odborník na operácie žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy )
prerobil spojenie nanovo. Navrhovateľ bol znova na JIS-ke, jeho stav konzultovali s hematológmi, boli
antibiotické konzíliá, pričom stav sa vyvíjal dobre, žlč síce stále pretekala, ale bolo jej stále menej. To
potvrdilo aj CT vyšetrenie pečene, ktorým sledovali stav výživy pečene. Celý čas navrhovateľ nedostával
stravu cez ústa, čo by zhoršilo stav, ale dostával kompletnú výživu cez žilu, neskôr tekutiny a polievku,
od toho upustili, nakoľko pretrvávali teploty a na kontrolnom CT vyšetrení sa zistilo, že niektoré časti
pečene sú zle vyživované kyslíkom, stav sa zhoršoval a nastúpila infekcia. Konzultovali to s odborníkmi
v Londýne, vo Viedni a v Prahe, nakoľko na Slovensku sa v tom čase transplantácie pečene nerobili.
S doc. Pinďákom išiel odporca 2/ do Viedne s CT snímkami pečene navrhovateľa, kde im odobrili
pokračovať konzervatívnej liečbe. Vo Viedni súhlasili s prevzatím pacienta a podľa správ vie, že sa
tam pokračovalo v rovnakom liečebnom postupe ako robili u odporcu 1/, upustili aj od transplantácie.
Odstránili pravý lalok pečene. Odporca 2/ bol za navrhovateľom asi 3 krát na vlastné náklady a vždy mu
povedal, že sa cíti dobre. Navrhol mu, aby po ukončení liečby vo Viedni bol ďalej sledovaný v zariadení
odporcu 1/ alebo v Banskej Bystrici u profesora Kothaja, nakoľko je to bližšie k bydlisku navrhovateľa.
Preloženie navrhovateľa do Viedne bolo za účelom prípadnej transplantácie pečene, ktorá sa v tom čase
na Slovensku nerobila, ak by sa zdravotný stav pacienta cez víkend tak zhoršil, že by bola nevyhnutná.
Nebolo to teda z dôvodu iných liečebných postupov. Odporca 2/ má za to, že spravili všetko možné a
dostupné v modernej medicíne aby navrhovateľ prežil a to je pre neho podstatné. Pokiaľ ide o rozsah
poučenia, každý priemerne inteligentný pacient si je vedomý, že môžu nastať komplikácie, štandardne
však pacienta ústne poučí akú má diagnózu a aký je postup. Majú štandardné tlačivo vyhotovené súlade
s legislatívou, ktoré obsahuje diagnózu, výkon, možnosť komplikácie a vyjadrenie pacienta, či súhlasí a
nemá námietky. Taká anomália, akú má navrhovateľ, je tak nepravdepodobná, že nemožno spomenúť
absolútne všetky komplikácie.



Z výsluchu svedka MUDr. Evy Minárikovej ( internistky, ktoré vykonávala predoperačné vyšetrenia
navrhovateľa) súd zistil, že už 4. rok nepracuje u odporcu 1/. Tejto oblasti medicíny sa venuje od začiatku,
na Klenovej robila 12 rokov. Predoperačné vyšetrenia majú stanovené zásady, keď pacient príde so
stanovenou diagnózou a plánovaným operačným výkonom. Svedkyňa sa ho pýta na ťažkosti (bolesť na
hrudi, zažívanie, cievy, chronické zápalové ochorenia, chronické infekty ), pričom navrhovateľ bol mladý
zdravý a tak zrejme nemal takéto ochorenie. Ďalej sa zisťuje alergická anamnéza a v rámci osobnej
anamnézy sa pýta, či prekonal v detstve infekcie, alergie, či bol sledovaný v nejakých ambulanciách,
či mal úrazy s krvácaním a bezvedomím. Na základe toho sa indikujú ďalšie vyšetrenia, aby sa vylúčili
okolnosti, ktoré by mohli byť nežiaduce pri operácii. Robia výtery z nosa, mandlí a na chronické ochorenie
pľúc, vyšetrujú aj spútum, chemické vyšetrenie moču na vylúčenie akútnych močových infektov, či
pacient užíva lieky, či dostal transfúziu. V rámci sociálnej anamnézy sa pýta, kde pracuje, aký ma
charakter jeho práca, či fyzická alebo duševná, v akom prostredí pracuje. V rámci rodinnej anamnézy
zistí genetické predispozície, pýta sa na rodičov, súrodencov, urobí závery či súhlasí so stanovenou
diagnózou, s ktorou bol poslaný. Samotné vyšetrenie pacienta spočíva v zhodnotení celkového stavu
ako aj lokálne jednotlivých častí tela - tlak, hlava, krk, hrudník, brucho, končatiny. Robí sa laboratórne
vyšetrenie krvi základné a ak si to vyžaduje klinický stav aj ďalšie. Pacientovi sa robí EKG, RTG pľúc,
zrejme USG mal urobené, a keďže prišiel s potvrdenou diagnózou. Cieľom vyšetrenia je zhodnotiť
celkový stav pacienta a urobiť záver, či môže mať celkovú anestézu. Na základe interného vyšetrenia
si potom robí anestéziológ ešte predoperačné anestéziologické vyšetrenie. Potrebu ďalších vyšetrení
stanovuje po konzultácii s operatérom. Pokiaľ ide o cievne anomálie, tieto môžu byť prítomné po celý
život pacienta a nemusí o nich vedieť a prejavia sa len pri nejakej námahe alebo úraze. Napríklad
angiografia je indikovaná za splnenia prísnych kritérií, lebo je to náročné rizikové vyšetrenie zaťažujúce
pacienta.

Z výsluchu svedka MUDr. Miša Šimeka (primár chirurgického oddelenia ) súd zistil, že bol v
popoludňajších hodinách privolaný odporcom 2/ ku komplikácii pri operácii navrhovateľa, keď išlo o
urgentnú situáciu. Po jeho príchode mali operatéri otvorené brucho navrhovateľa s komplikáciou, ktorou
bolo krvácanie vzhľadom na iné anatomické pomery navrhovateľa. Svedok prevzal operáciu a vzhľadom
na závažnosť situácie informoval prednostu a konzultoval odborníka profesora Kothaja z Banskej
Bystrice, na základe čoho privolali cievneho chirurga, ktorý sa snažil napojiť prerušenú cievu, čo sa mu
nepodarilo a preto našili tenké črevo na žlčovod. Uvedená anatomická anomália by sa dala zistiť, pokiaľ
by sa po nej cielene pátralo. Takáto anomália sa navonok neprejavuje nejakými ťažkosťami. S takouto
anomáliou sa za svojej praxe (24 rokov) nestretol.

Z výsluchu svedka MUDr. Christiana Bartka (námestník pre zdravotnú starostlivosť u
odporcu 1/ v čase operácie a zároveň chirurg) súd zistil, že na operácii navrhovateľa sa nezúčastnil,
ani na sedení v deň pred operáciou, nakoľko z titulu jeho funkcie nemal povinnosť zúčastňovať sa
na takýchto sedeniach. Je pravdou, že s jeho súhlasom bola povolená operácia navrhovateľa ako
neonkologického pacienta s tým, že v tom čase nešlo o úplný zákaz operácií, nakoľko tieto operácie
sa vykonávajú v pomere asi 10 % z celkových operácií a, keďže toto číslo nebolo prekročené, povolil
operáciu navrhovateľa. Každý človek je po anatomickej stránke individuálny a nedajú sa predpokladať
anatomické rozdiely a neexistuje ani predoperačné vyšetrenie, ktoré by na to upozornilo.

Z protokolu č. 200/2009 Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade na
mieste na chirurgickej klinike odporcu 1/ za obdobie od 28. 7. 2008 do 21. 8. 2008 zo dňa 13. 7. 2009
súd zistil, že:
- že pri opakovaných ultrazvukových vyšetreniach brucha bola verifikovaná cholecystolithiáza, bez
dilatácie intra a extrahepatálnych žlčových ciest, na základe čoho nebolo nutné uskutočniť ďalšie
predoperačné vyšetrenia (angiografia, CT- angiografia, MRCP, ERC).
- počas laparoskopickej cholecystonómie došlo ku komplikácii - iatrogénne poranenie ductus
choledoctus a artérie hepatica dextra, uvedené poškodenie súviselo s anomálnou inzerciou rozšíreného
skráteného ductus cysticus do zúženého hepatálneho duktu. , čo bolo verifikované histologickým
vyšetrením odstráneného žlčníka. Predoperačnými v súčasnosti používanými vyšetrovacími postupmi,
nie je uvedená anomália diagnostikovateľná. Vzniknutá komplikácia bola riešená adekvátne, podľa
aktuálne platných chirurgických postupov. Odporcovia vzniknutú komplikáciu zvládli a navrhovateľovi
zachránili život. Aj následné kroky odporcov v liečbe navrhovateľa viedli k zlepšeniu jeho zdravotného
stavu, keď došlo zo strany odporcov ku komunikácii so zahraničnými odborníkmi s tým, že bezodkladne



bol navrhovateľ preložený do špecializovaného pracoviska vo Viedni, kde sa jeho zdravotný stav zotavil
natoľko, že nebola nutná transplantácia pečene a neustále sa zdravotný stav navrhovateľa zlepšuje.
U odporcu 1/ a odporcu 2/ v rámci predmetu neboli zistené nedostatky.
Zo znaleckého posudku MUDr. Ľudovíta Jančulu CSc. (súdny znalec v odbore zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie gastroenterológia ) číslo 01/13 zo dňa 18. 2. 2013 súd zistil, že navrhovateľ
trpel ochorením žlčníka (žlčníkovými kameňmi), pričom nešlo o diagnózy a ochorenia závažného
charakteru. Ochorenie, pre ktoré sa navrhovateľ podrobil operačnému zákroku bolo asymptomatická,
nekomplikovaná cholecystolitiáza, pričom v laboratórnych parametroch bola zistená iba hyperurikémia.
Predpokladaný vývoj zdravotného stavu navrhovateľa by mal byť dobrý. Vzhľadom na recidivujúce
teploty možno vziať do úvahy prítomnosť potenciálnych fókusov, ktoré by sa mohli podieľať na prenikaní
baktérií do žlčových ciest. Po ich sanácií by mala byť funkcia pečene dobrá a pacient by mal byť bez
recidivujúcich febrilít. Čo sa týka otázky, či by navrhovateľ mohol po operáciách vykonávať pôvodné
zamestnanie možno poukázať na pacientov, ktorí sa podrobili, napríklad transplantácii pečene a po
zhruba polroku sa začleňujú do pracovného procesu aj, keď niekedy len na polovičný úväzok, závisí to
od charakteru zamestnania. Navyše po odstránení jedného laloka pečene dochádza obvykle k hypertrofii
zostávajúceho laloka, čo je potvrdené aj u navrhovateľa. Zostávajúci lalok pečene preberá vlastne
funkcie za celú pečeň a v prípade odstránenia príčin febrilít by mala pečeň fungovať správne.

Zo znaleckého posudku LEGE ARTIS organizácie s.r.o.- znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia a neurochirurgia č. 4/2013 zo dňa 11. 3. 2013 a doplnku k
znaleckému posudku č. 8/2014 zo dňa 25. 7. 2014 súd zistil, že:
- z chirurgického hľadiska na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie nedošlo u navrhovateľa k
žiadnemu pochybeniu v predoperačnom období,
- konaním odporcov pred operáciou, pri výkone operácie aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
navrhovateľovi nedošlo k porušeniu alebo zanedbaniu akejkoľvek právnej povinnosti, v príčinnej
súvislosti, s ktorou došlo u navrhovateľa k poškodeniu zdravia ,
- z histologického nálezu MUDr. Sieberovej vyplýva, že u navrhovateľa išlo o zriedkavú anomálnu
inzerciu vakovito rozšíreného skráteného ductus cysticus do zúženého hepatálneho duktu, ktorý je len
veľmi ťažko priechodný pre sondu súbežne s nálezom aberantného žlčovodu. Nie je možné určiť o aký
typ anomálie sa jedná a nemožno vylúčiť, že súbežne išlo aj o anomálny priebeh cystickej artérie.
- u laparoskopickej cholecystektómii je riziko poškodenia žlčových ciest vyššie ako pri klasickej. Riziko
poškodenia je vyššie u chirurgov, ktorí sú menej trénovaní v laparoskopickej technike. V prípade odporcu
2/ išlo o erudovaného chirurga, ktorý je nositeľom certifikátu v laparoskopickej chirurgii. Anomálie
žlčových ciest na základe konvenčného ultrazvukového vyšetrenia žlčových ciest nemusia byť vôbec
detekovateľné. Pokiaľ ultrazvukové vyšetrenie nepoukáže na zrejme anatomické odchýlky, nie je nutnosť
prevedenia iných zobrazovacích diagnostických vyšetrení. Anomálie aké sa vyskytli u navrhovateľa by
boli diagnostikovateľné CT vyšetrením žlčových ciest a kontrastom, eventuálne na základe ERCP alebo
pomocou magnetickej rezonancie s použitím kontrastnej látky. Avšak použitie daných zobrazovacích
metód nebolo v danom prípade predoperačne indikované.
- navrhovateľ bol v medziach zákona náležite informovaný o liečebnom výkone
- vzhľadom na popis operácie a histologický nález išlo o anomáliu, ktorá je zriedkavá, nie je predoperačne
detekovateľná bežnými zobrazovacími metódami. Nešlo o chybu operatéra z nedbanlivosti ani o
úmyselné poškodenie pacienta. Išlo o vznik veľmi zriedkavej komplikácie, ktorá bola po svojom vzniku
neodvrátiteľná. Jej vznik možno považovať nepredvídateľnú skutočnosť, nakoľko predmetná operácia
je bežným typom chirurgického zákroku v praxi.

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Kláry Benešovej (znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie interná medicína a choroby z povolania) č. 3/2014 zo dňa 28. 5. 2014 súd zistil, že:
- u navrhovateľa nebolo indikované vykonať iné predoperačné vyšetrenia než tie, ktoré boli reálne
vykonané pred operačným výkonom. Výsledky laboratórnych vyšetrení boli v norme.
- magnetická cholangiografia je indikovaná pri náleze patologických zmien pri USG vyšetrení svedčiacich
pre dilatáciu žlčových ciest, ktorá podrobne odhalí akúkoľvek malformáciu. Anatomické odlišnosti u
pacienta ( anomálny priebeh pečeňovej tepny, či iné anomálie v žlčových cestách) môžu predurčovať
komplikácie, ktoré vznikli pri operácii u navrhovateľa.

Z poučenia a písomného informovaného súhlasu pacienta podľa § 6 zák. č. 576/2004 Z.z. zo dňa
Z 28. 7. 2008 od 13.00 hod. súd zistil, že navrhovateľ podpísal súhlas na prijatie na kliniku odporcu
1/, oddelenia chirurgická klinika oddelenie " A" pre ochorenie cholecystolitiáza - žlčníkové kamene s



navrhovaným diagnosticko - liečebným postupom prípadne navrhovaným výkonom - odstránenie žlčníka
laparoskopicky, pacient poučený o konverzii. Zároveň navrhovateľ potvrdil svojím podpisom, že lekárovi,
ktorý ho vyšetril pri poskytnutí anamnestický ich údajov nezatajil žiadne vážnejšie ochorenie, pre ktoré
sa v minulosti liečil, prípadne, ktoré mu bolo v minulosti diagnostikované. Zároveň potvrdil svojím
podpisom, že bol počas dnešného lekárskeho vyšetrenia informovaný o povahe svojho ochorenia, o
dôvode, účele, spôsobe a možnostiach zdravotnej starostlivosti, ktorá mu má byť poskytnutá, vrátane
diagnostických alebo liečebných postupov, prípadne potrebných zdravotných výkonov, ako aj o možných
následkoch a možných rizikách spojených s navrhovanou zdravotnou starostlivosťou. Bol tiež poučený
o možnostiach voľby navrhovaných postupov, ako aj o rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej
starostlivosti. Poučenie mu bolo poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a
dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť. Svojím podpisom potvrdil, že s navrhovaným liečebným
postupom súhlasí. Za odporcu 1/ predmetné určenie podpísal MUDr. Michal Bernadič sekundárny lekár.

Podľa ustanovenia § 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z.) každý povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie tým dotknutá.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 420a ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi,
chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo
zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo mu podstatne sťaží alebo
znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len, ak
preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.

Podľa ustanovenia § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 O. z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje
informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).
Navrhovateľ v rámci záverečného prednesu poukázal na ustanovenie § 420a O.z. t. j. na objektívnu
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Prevádzkovú činnosť odporcu 1/ ako
zdravotníckeho zariadenia vidí v tom, že sa v ňom poskytuje zdravotná starostlivosť v zmysle zriaďovacej
listiny.



V tomto smere súd má za to, že zodpovednosť za škodu v tomto konaní nemožno podrobiť
režimu objektívnej zodpovednosti podľa § 420a O.z. s poukazom na to, že k tejto otázke už
judikatúra zaujala stanovisko, v zmysle ktorého osobitosť a výlučnosť lekárskeho zákroku je vo
zvýšenom riziku škôd na zdraví pacientov. Pri realizácii zdravotnej starostlivosti má vplyv na výsledok
okrem samotného postupu lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov poskytovateľa množstvo
ďalších faktorov (napríklad chronický zdravotný stav, spolupráca pacienta, dodržiavanie životosprávy,
individuálna reakcia organizmu, dedičné anomálie ), teda ide o faktory, ktoré sú dôležité pre výsledok,
ale ktoré lekár nie je schopný ovplyvniť a často ani predvídať. Podstatou poskytovania zdravotnej
starostlivosti je vlastne zasahovanie do fyzickej a psychickej integrity človeka, pričom základom
medicínskeho rozhodovania je hodnotenie benefitov a rizík zákroku vo vzťahu k liečbe ochorenia
pacienta. Zodpovednosť lekára za výsledok by v podstate paralyzovala poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, pretože zdravotné komplikácie sú súčasťou práce lekára. Uvedené riziko potom vyplýva
zo všeobecnej náročnosti tejto činnosti, z prirodzeného stupňa rozvoja lekárskej vedy a z nedokonalosti
techniky a liekov na jednej strane a nesmiernej zložitosti javov, do ktorých lekár svojim zákrokom
zasahuje na strane druhej. To všetko v spojení s povinnosťou lekára v záujme pacienta potrebný zákrok
uskutočniť, robí z tohto zákroku činnosť, ktorá aj keď je prevádzkovaná pravidelne, organizovane na
splnenie vopred vymedzeného cieľa a niekedy aj za účelom dosiahnutia zisku, nemôže byť rozumne
podrobená režimu objektívnej zodpovednosti podľa § 420a O.z.. ( rozsudok Krajského súdu v Hradci
Králové zo 17. 9. 1997 sp.zn 25 Co 167/97 publikovaný v časopise Právní rozhledy č.2/1998, rozsudok
NS ČR z 31. 3. 2010 sp.zn.25 Cdo 4758/2008, 31. 8. 2004 sp.zn. 25 Cdo 2454 /2003, súbor rozhodnutí
a stanovísk NS ČR č. C 2992 - NS 2542/2003 zo dňa 31.8.2004, rozsudok 25 Cdo 1240/2009).
Pokiaľ by sa pripustila takáto interpretácia zodpovednosti za škodu zdravotníckych zariadení ich
prevádzkovou činnosťou, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ako spoločensky veľmi
žiadúca činnosť spojená však zároveň s nezanedbateľným rizikom, ktorého mieru je v konkrétnom
prípade ťažké kvantifikovať vzhľadom na jedinečnosť každého pacienta a jeho ochorenia a nemožnosť
sledovať dokonale všetky procesy prebiehajúce súčasne v ľudskom organizme) potom by neúmerne
prísny zodpovednostný štandard odradzoval od poskytovania zdravotnej starostlivosti z ohľadom
na ťažko vyčísliteľnú, ale pritom závažnú hrozbu zodpovednosti. Aj teória sa prikláňa k názoru, že
poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemožno považovať za prevádzkovú činnosť ( napr. Knappová,
Švestka, Dvořák akol. Občanské právo hmotné, svazek 2.4 vyd. Praha 2006, s. 504).

Základným princípom zodpovednosti za škodu pri riešení dôsledkov nesprávneho postupu
zdravotníckeho zariadenia, ktoré viedlo k vzniku ujmy pacienta je preto všeobecná zodpovednosť za
škodu založená na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť
za konanie alebo opomenutie nie za výsledok.

Základnými hmotnoprávnymi predpokladmi všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
podľa § 420 O.z. sú:
a) Protiprávne konanie
b) Následok - vznik škody
c) Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom
d) Zavinenie

Všetky predpoklady musia byť splnené súčasne.
Protiprávne konanie - t.j. konanie v rozpore s objektívnym právom, teda porušenie určitej právnej
povinnosti, vyplývajúcej zo zákona, zo zmluvy, alebo všeobecnej prevenčnej povinnosti. Povinnosti
vyplývajúce z pravidiel profesie, teda postupy, ktoré je možné považovať za akceptovateľné vzhľadom
k súčasnému stavu poznania, aj v zmysle profesionálnej etiky. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti sú tieto normy označované ako profesné štandardy, lex artis a lekárska etika. Nedodržanie
týchto pravidiel je protiprávnym konaním.

Škoda je škodlivý následok v podobe skutočnej materiálnej škody či ušlého zisku. Treba separovať ujmu
( ktorej spôsobenie je vytýkané zdravotníckemu zariadeniu), od rôznych zmien pacientovho zdravotného
stavu, ktorý sa mohol vyvíjať nezávisle na vonkajších zásahoch.

Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom musí byť bezpečne preukázaná. Medzi protiprávnym
konaním a následkom musí existovať vzťah príčiny a následku, t.j. že nepriaznivý následok by nebol
nastal, keby nedošlo k protiprávnemu konaniu.



Zavinenie - ide o psychický pomer konajúcej osoby ku konaniu, následku a príčinnej súvislosti medzi
nimi. Zavinenie je prezumované pokiaľ ide o nedbanlivosť, pri ktorej vôľa nesmeruje ku škodlivému
následku. Právnická osoba sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu ak preukáže, že protiprávne
spôsobenú škodu nezavinila, teda že ju nezavinili fyzické osoby, ktoré konali v jej mene.

Hmotnoprávnym základom sporu medzi pacientom a zdravotníckym zariadením je zodpovednosť za
škodu. Všeobecná zodpovednosť za škodu je založená na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku
škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť za konanie alebo opomenutie, nie za výsledok. Každá
konkrétna situácia sa posudzuje individuálne a zvažuje sa, či zdravotnícke zariadenie alebo lekár zvolili
postup adekvátny ochoreniu a zvolili postup zodpovedajúci ochoreniu a šetrný k pacientovi a či spôsob
prevedenia bol bez vád. Všetko sa posudzuje na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase
uskutočnenia zákroku.

Za týmto účelom súd nariadil znalecké dokazovanie, aby zistil, či došlo zo strany odporcov, k nejakému
porušeniu ich právnej povinnosti, ktorá by vyplývala či už z ustanovenia § 415 občianskeho zákonníka
ako všeobecného ustanovenia pre predchádzanie škodám, ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, prípadne z lekárskych štandardov, teda či diagnostika a liečba navrhovateľa
bola v súlade so súčasne dostupnými poznatkami lekárskej vedy, či bol liečebný zákrok z odborného
pohľadu objektívne správny, či postup operatéra nebol chybný. Postup lege artis sa totiž skladá z
diagnostiky, uskutočneného operačného výkonu, prípadných komplikácií a ich následného liečenia.
V tomto smere súd prihliadol na znalecké posudky, ktoré boli vypracované v konaní, na zistenia Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré v prípade hospitalizácie ako aj postupu pri liečbe tento
úrad v prípade navrhovateľa vykonal a spísal o ňom protokol č. 200/2009 zo dňa 17. 7. 2009.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u navrhovateľa bola určená diagnóza: cholecystolithiáza
s konkrementami do veľkosti 15 milimetrov zo zahustenejšou žlčou, steny žlčníka miestami s
naznačenou stratifikáciou do maximálnej hrúbky 4 milimetre a na rozhraní 5/8 segmentu bolo podpísané
nehomogénne ložisko veľkosti 3 milimetre - suspektný hemangióm. U navrhovateľa bola zvolená liečba
- elektívna operácia cholecystolithiázy laparoskopicky.

V tomto smere bolo znaleckým posudkom LEGE ARTIS organizácie s.r.o. zistené, že USG vyšetrenie
potvrdilo výskyt kameňa v žlčníku a podľa vyšetrenia zo 6. 11. 2007 nebola liečba medikamentmi
úspešná a došlo k progresii nálezu - zväčšeniu kameňov. V spojení s klinickými príznakmi, ktoré sa u
navrhovateľa vyskytli - bolestivosť pod pravým rebrovým oblúkom, bola indikácia operácie adekvátna
a správna s tým, že kamene sa nachádzali v žlčníku a nie v extrahepatálnych žlčových cestách,
pričom popis z ultrazvuku bol bez anatomických anomálií žlčových ciest alebo iných anomálií.
Žlčník tvaru frigickej čiapky hovorí o tvare časti žlčníka a nie je asociovaný s výskytom anomálií.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že s z chirurgického hľadiska nedošlo v predoperačnom období k
žiadnemu pochybeniu.
Pokiaľ ide o nález pri operácii - komplikáciu, ktorá nastala u navrhovateľa, išlo o zriedkavú vrodenú
anomáliu žlčových ciest, ktorá nebola zjavná na základe peroperačného nálezu. Podľa záveru patológa
išlo o zriedkavú anomálnu inzerciu vakovito rozšíreného skráteného ductus cysticus do zúženého
hepatálneho duktu, ktorý je len veľmi ťažko priechodný pre sondu súbežne s nálezom aberantného
žlčovodu. Nie je možné určiť o aký typ anomálie sa jedná a nemožno vylúčiť, že súbežne išlo aj o
anomálny priebeh cystickej artérie.
Pokiaľ ide o osobu odporcu 2/ ako chirurga, ktorý vykonával predmetný lekársky úkon ide o erudovaného
chirurga - držiteľa certifikátu v laparoskopickej chirurgii (dôkaz - potvrdenie Inštitútu pre ďalšie
vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve z januára 1998).

Vo vzťahu k potrebe vykonania špeciálnych predoperačných vyšetrení u navrhovateľa súd zo znaleckého
dokazovania zistil, že anomálie žlčových ciest nemusia byť na ultrazvuku vôbec detekovateľné ak USG
vyšetrenie nepoukáže na zrejme anatomické odchýlky, nie je nutnosť prevedenia iných zobrazovacích
diagnostických metód.

Zo znaleckého posudku MUDr. Benešovej vyplýva, že pri náleze patologických zmien pri USG vyšetrení
svedčiacich pre dilatáciu žlčových ciest je indikovaná magnetická cholangiografia, ktorá podrobne odhalí



akúkoľvek malformáciu. Anatomické odlišnosti u pacienta ( anomálny priebeh pečeňovej tepny, či iné
anomálie v žlčových cestách) môžu predurčovať komplikácie, ktoré vznikli pri operácii u navrhovateľa.

Aj napriek pokroku lekárskej vedy nie je možné poznať všetky javy a príčiny v ľudskom tele a adekvátne
ich ovplyvniť. Lekár, ktorý pacientovi odporučil vhodný postup disponuje určitým množstvom znalostí a
výsledkov vyšetrení ako aj profesionálnym úsudkom, ale výsledkom jeho činnosti je iba kvalifikovaný
odhad, ktorý nemá nárok na zaručenú správnosť. Preto je potrebné pri spätnom posudzovaní ako sa
veci odohrali, pozerať sa na vec za situácie, v ktorej sa lekár nachádzal a akú mal sumu poznatkov a
teda či sa v danej situácii zachoval profesionálne správne alebo svojim nesprávnym konaním založil
zodpovednosť svoju alebo zdravotníckeho zariadenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postup pri diagnostike aj terapii u navrhovateľa ako aj
následnom liečení komplikácie, ktorá sa vyskytla bol v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami
lekárskej vedy (§ 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti ) a neboli zistené konkrétne
okolnosti, ktoré vyžadovali uskutočnenie zvláštnych opatrení k zabráneniu vzniku škody (špeciálne
predoperačné vyšetrenia) nad rámec obvyklých predoperačných vyšetrení.

Príčinou komplikácie, ktorá nastala pri operácii navrhovateľa - iatrogénne poranenie ductus choledoctus
a artérie hepatica dextra bola anomálna inzercia rozšíreného skráteného ductus cysticus do zúženého
hepatálneho duktu, čo bolo verifikované histologické vyšetrením odstráneného žlčníka. V súčasnosti
používanými predoperačnými vyšetrovacími postupmi nie je uvedená anomália diagnostikovatelná.
Vzniknutá komplikácia bola riešená adekvátne podľa aktuálne platných chirurgických postupov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v tomto konaní nebolo
preukázané, že bola naplnená základná podmienka zodpovednosti za škodu a to protiprávne konanie
zo strany odporcov. Odporcovia neporušili pri diagnostike, liečbe navrhovateľa ako aj pri riešení
komplikácie, ktorá nastala v priebehu jeho operácie žiadne právne povinnosti.

Aj v prípade uplatnenia si nárokov navrhovateľa podľa ustanovení občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti je potrebné, aby navrhovateľ preukázal neoprávnený zásah odporcov, t. j. v rozpore s právnymi
predpismi resp. inými normami upravujúcimi danú oblasť. Predpokladmi zodpovednosti za zásah do
ochrany osobnosti je a) neoprávnený (protiprávny) zásah do chráneného osobnostného práva fyzickej
osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, b) ujma na
osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma) alebo v ohrození takouto ujmou, c) príčinná súvislosť medzi
zásahom a ujmou. Nenaplnenie niektorej z týchto podmienok vylučuje možnosť založenia zodpovednosti
podľa § 13 O.z..
Súd dospel k záveru, že ani tento nárok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko z vyššie uvedených
dôvodov, keď nebolo zistené zo strany odporcov konanie, ktoré by zakladalo neoprávnený zásah
do právom chránených oblastí osobnosti navrhovateľa, nebol preukázaný základný predpoklad
zodpovednosti odporcov za zásah do ochrany osobnosti navrhovateľa. V tomto smere súd vyjadrenie
znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o. v doplnku znaleckého posudku č. 4/2013 (znalecký úkon
8/2014), na ktoré poukazuje navrhovateľ, že "napriek uvedeným okolnostiam zostáva faktom, ktorý je
nutné uviesť, že navrhovateľ počas operačného zákroku utrpel iatrogénne poranenie žlčových ciest
a pečeňovej artérie, ktoré bolo síce nepredvídateľnou skutočnosťou, ale zanechalo trvalé následky,
ktoré svojim charakterom už nie sú viacmenej odstrániteľné a spôsobujú mu vážne obmedzenie
v jeho osobnom, rodinnom a spoločenskom živote" súd síce nespochybňuje, avšak pre založenie
zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ by bolo potrebné, aby postup pri liečbe navrhovateľa bol nesprávny
a zapríčinil škodlivý následok na zdraví chybným výkonom lekárskeho zákroku alebo spôsobu liečby
navrhovateľa. Také skutočnosti však v konaní odporcov preukázané neboli. Vzniknutá komplikácia bola
riešená adekvátne podľa aktuálne platných chirurgických postupov. Príčinou vzniku škody na zdraví
navrhovateľa, za ktoré zodpovedajú odporcovia totiž nie je samotný fakt poranenia pečeňovej artérie,
ale konanie, či opomenutie na strane odporcov, ktoré k poraneniu viedli. Za situácie, že postup lekárov
bol lege artis ( podľa znaleckých posudkov aj protokolu Úradu pre dohľad ), bola by škoda na zdraví
spôsobená takým konaním alebo opomenutím lekárov, ktorému by sa dalo predísť, a ktoré by sa dalo
kvalifikovať ako porušenie právnej povinnosti. Vykonaným dokazovaním takéto porušenie zo strany
odporcov zistené nebolo a znalci ani dohliadajúci orgán neuviedli postup, v prípade dodržania ktorého
by ku škode na zdraví navrhovateľa pri predmetnej operácii nedošlo.



Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že odporca 1/ za škodu nezodpovedá,
nakoľko u navrhovateľa bola daná indikácia na predmetnú operáciu, lekári odporcu 1/ postupovali pri
predoperačnej starostlivosti ako aj v priebehu operačného zákroku v súlade so v súčasnosti dostupnými
poznatkami lekárskej vedy ( t.j. lege artis). Súd nezistil skutočnosti, ktoré by signalizovali u navrhovateľa
potrebu vykonania špeciálnych predoperačných vyšetrení zo strany odporcov, ktorými by sa mohlo
zamedziť vzniku škody na zdraví navrhovateľa.

Vo vzťahu k odporcovi 2/ súd návrh zamietol s poukazom na ust. § 420 ods. 2 O.z., podľa ktorého
škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť novú žili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Súd má
za to, že odporca 2/ nie je pasívne legitimovaným v spore, keď pasívne legitimovaným (v prípade
kumulatívneho splnenia všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu) môže byť len poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal predpoklady zodpovednosti za škodu
vo vzťahu k odporcovi 1/, keď nepreukázal protiprávne konanie zo strany oboch odporcov, súd nevykonal
ďalšie ním žiadané dôkazy na preukázanie výšky škody vzhľadom na jeho pracovné zaradenie pred
operáciou a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 204 ods.
1 O. s. p.).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).