Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 10Cpr/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207034
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1313207034.26

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, rozhodol pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej
veci žalobcu J.. R. E., nar. XX.XX. XXXX, bytom A. X. XX, XXX XX Q., proti žalovanému Slovenská
zdravotnícka univerzita v Bratislave, so sídlom Limbová 12, 833 03 Bratislava, IČO: 00 165361,
zastúpeným Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 821 07
Bratislava, o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený v zmysle pracovnej
zmluvy zo dňa 11.11. 2011 naďalej trvá a skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je
neplatné a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou prostredníctvom svojho zástupcu dňa 23.4. 2013 požadoval, aby sa
rozhodlo o tom, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom uzatvorený v zmysle pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX. XXXX naďalej trvá a skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je
neplatné a o náhradu mzdy, a to na tom skutkovom základe, že „Dňa XX.X. XXXX J.. Y. D. R.., J..,
ako vedúca katedry čeľustnej ortopédie, zaslala žalobcovi email s návrhom na uzatvorenie zmluvy o
uskutočnení špecializačného štúdia v špecializovanom obore čeľustná ortopédia, ktorej dodávateľom
bol žalovaný /ďalej ako „Zmluva“/. Na základe Zmluvy sa žalovaný zaväzoval, že poskytne žalobcovi
špecializačné štúdium v akreditovanom špecializačnom študijnom programe čeľustná ortopédia počas
obdobia nasledujúcich 36 mesiacov, za čo mal žalobca zaplatiť žalovanému odmenu stanovenú podľa
platného cenníka. V zmysle článku 5 Zmluvy sa mal žalobca zaviazať, že v zmysle osobitnej dohody
uhradí žalovanému príspevok na špecializačné štúdium vo výške 32.400 Eur za tri roky trvania štúdia.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal k uvedenej Zmluve určité výhrady a s niektorými bodmi Zmluvy
nesúhlasil, za tým účelom inicioval stretnutie s J.. D. R.. J.., ktorá jeho pripomienky neakceptovala a
na otázku spojenú s úhradou sumy 32.400 Eur zareagovala slovami „berte to ako dobrú dovolenku.“
Následne po tomto rozhovore bola žalobcovi v priebehu mesiaca február XXXX zrušená pracovná
skrinka a bola odstránená menovka z osobnej skrinky. Žalovaný prestal prideľovať žalobcovi prácu a
následne odobral žalobcovi pacientov, ktorí podliehali jeho liečbe, ako aj ich zdravotné karty a žalovaný
ich následne pridelil iným zamestnancom, kolegom. Dňa XX.X. XXXX sa na podnet žalobcu uskutočnilo
stretnutie s dekanom fakulty prof. J.. W. T., O.., ktorého sa zúčastnila i J.. Y. D. R.., J.., kde bolo žalobcovi
ústne oznámené zo strany dekana fakulty, aby sa žalobca od tohto dňa v priestoroch žalovaného naďalej
nezdržiaval a odovzdal identifikačnú kartu zamestnanca, keďže jeho pracovný pomer skončil uplynutím
doby v zmysle Pracovnej zmluvy dňa XX.XX. XXXX. Následne dňa X.X. XXXX bola žalobcovi bez jeho
vedomia deaktivovaná identifikačná karta zamestnanca, ktorá ho oprávňovala na vstup do priestorov
zamestnávateľa. Vzhľadom ku skutočnostiam, zo správania a konania vedúcej katedry J.. Y. D. R.., J..



a najmä z oznámenia dekana fakulty zo dňa XX.X. XXXX jednoznačne vyplýva, že žalovaný ukončil
pracovný pomer so žalobcom okamžite, a to bez udania akéhokoľvek zákonného dôvodu dňa XX.X.
XXXX,“ /č.l. 2-3/.

2. Zástupca žalovaného so žalobou nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom uzavrel dňa XX.XX. XXXX „Pracovnú
zmluvu na kratší pracovný čas /§ 49 ZP/, ktorou sa dohodli na
a/ druh práce, ktorý bude zamestnanec vykonávať:
= vysokoškolský učiteľ - asistent = /pedagogická vo vymedzenej oblasti vzdelávania, vedecko-výskumná
činnosť a liečebno-preventívna činnosť pod odborným vedením v odbore stomatológia -čeľustná
ortopédia a podľa pokynov nadriadeného/
b/ miesto výkonu práce. Katedra čeľustnej ortopédie LF SZU Bratislava
c/ deň nástupu do práce: XX. november XXXX
d/ týchto ďalších podmienkach: úväzok 2 hodiny týždenne, t.j. 0,053 prac. miesta,
pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do XX. D. XXXX,“ /č.l. 9/.

5. Na uvedenej pracovnej zmluve sa nenachádza podpis žalobcu ako zamestnanca.

6. Uvedená pracovná zmluva je prílohou žaloby.

7. Listom zo dňa X.X. XXXX oznámil zástupca žalobcu žalovanému, že žalobca trvá na ďalšom
zamestnávaní, /č.l. 5-8/, uvedený list bol doručený žalovanému ako doporučená zásielka dňa
XX.X.XXXX, /č.l. 10/.

8. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení Zákonníka práce:
Podľa § 42 ods. 1 cit. zák., pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b/ miesto výkonu práce /obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto/,
c/ deň nástupu do práce,
d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 48 cit. zák., pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve
výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené
zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru ma určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený
na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
Podľa § 49 ods. 1 cit. zák., zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší
pracovný čas, ako je uvedený týždenný pracovný čas.
Podľa § 85 ods. 5 vety prvej cit. zák., pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Podľa § 59 ods. 1 cit. zák., pracovný pomer možno skončiť,
a/ dohodou,
b/ výpoveďou,
c/ okamžitým skončením,
d/ skončením v skúšobnej dobe.
Podľa ods. 2 cit. ust. zák., pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej
doby.
Podľa § 68 ods. 1 cit. zák., zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba
vtedy, ak zamestnanec,
a/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b/ porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ods. 2 cit. ust. zák., zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel,



najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 cit. zák., okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 71 ods. 1 cit. zák., pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
Podľa ods. 2 cit. ust. zák., ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Podľa § 77 cit. zák., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 cit. zák., ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa , kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa Čl. 2 cit. zák., pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej
osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť
v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju zamietol,
a to z nasledovných dôvodov:

10. Súd konštatuje, že z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že žalobca považuje za okamžité skončenie
pracovného pomeru v bode 1. opísané skutočnosti a to tak, keď uvádza, že „z nich jednoznačne vyplýva,
že žalovaný ukončil s ním pracovný pomer, a to bez udania akéhokoľvek zákonného dôvodu dňa XX.X.
XXXX..“

11. Tieto skutočnosti však obsahovo vychádzajú len určitého konkrétneho „faktického diania,“ z určitých
konkrétnych „situácií, ktoré nastali,“ a to stretnutie žalobcu s J.. Y. D., R.., J.. a spoločné stretnutie s J..
D. R.., J.. a dekana fakulty prof. J.. W. T..

12. V § 70 ZP sú však prísne stanovené podmienky pre uplatnenie žaloby o tom, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné, a to každá pod sankciou neplatnosti.

13. To znamená, že žalovaný so žalobcom ani okamžite neskončil pracovný pomer, a to tak, že podľa
bodu 1. tak ani urobiť nemienil.

14. Druhá veta petitu žaloby - Skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné - právne
teda neobstojí.

15. Žalovaný mal „pôsobenie“ žalobcu založené „Pracovnou zmluvou na kratší pracovný čas,“ teda
skutočnosť uvedenú v § 71 ods. 2 ZP právne vyriešenú.

16. A preto aj prvá veta petitu žaloby - Pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom uzatvorený v
zmysle pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX. XXXX naďalej trvá - je právne bezdôvodná, oba citované vety
výroku žaloby totiž spolu právne súvisia.

17. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na okamžité skončenie pracovného pomeru v rozpore s dobrými
mravmi, treba to právne vykladať tak, že tento inštitút nesmie byť právne zneužitý na „bezdôvodné
zbavovanie sa zamestnancov,“ tak ako sa to môže diať napríklad pri výpovediach z organizačných



dôvodov, ale vždy musia byť zamestnávateľom splnené formálne náležitosti, pričom samozrejme
následne zamestnanec môže podať žalobu.
18. V tomto prípade však formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vo svojich
prísne stanovených podmienkach § 70 ZP splnené neboli.

19. Až keď tie budú splnené, môže sa súd zaoberať prípadným rozporom s dobrými mravmi, ktoré viedli
zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

20. Možno teda konštatovať, že žalobca sa teda ani len nemal na základe čoho domnievať, že s ním
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer.

21. Súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému náhradu trov konania 100%, keďže mal v
konaní plný úspech.

22. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ
domáha /odvolací návrh/.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.