Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Pu/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123260316
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123260316.4

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej S. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., G. XX, v zdravotníckom zariadení, zastúpená opatrovníkom P. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, F. XX, toho času bytom A., G. XX, za účasti Fakultnej
nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica,
IČO: 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e , že prevzatie S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., G. XX, do zdravotníckeho
zariadenia b o l o prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica dňa 17.03.2023 o 12.58 hod.
tunajšiemu súdu oznámila prevzatie S. S., nar. XX.XX.XXXX v ich zariadení dňa 17.03.2023 o 8.50 hod.
Súhlas s hospitalizáciou nepodpísala.

2. Uznesením č. k. 32Pu/3/2023-5 zo dňa 17.03.2023 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle
§ 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestenej bez návrhu. Uznesením č.
k. 32Pu/3/2023-6 zo dňa 17.03.2023 tunajší súd ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na jej
zastupovanie v tomto konaní.

3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom,
ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu,
možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený,
vyslúchne ho súd vždy.

4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že
prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
zdravotnej starostlivosti“), informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo
ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej
poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.



8. Podľa § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa
nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

9. Súd dňa 17.03.2023 doručil uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka
zdravotníckemu zariadeniu, a uznesenie o začatí konania, uznesenie o ustanovení procesného
opatrovníka a poučenie o procesných právach a povinnostiach aj umiestnenej. Dňa 20.03.2023 súd
doručil uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka procesnej opatrovníčke
umiestnenej. Dňa 20.03.2023 sa súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, s názorom
ošetrujúceho lekára, vykonal výsluch opatrovníka umiestnenej a umiestnenej.

10. Súd z výsluchu ošetrujúceho lekára zistil, že ide o pacientku narodenú v roku 1997, doteraz bez
psychiatrickej intervencie. Pacientka bola hlásená v piatok ráno približne okolo 5-tej v noci, keď mal
službu. Posádka RZP z Brezna volala, že bola privolaná k domu pacientky jej vlastnou mamou, údajne
pre nejaký konflikt. Keď tam posádka prišla všimli si, že pacientka je vystráchaná, nepokojná, rozprávala
im kadejaké veci, že sa bojí o svoj život, nevie, čo sa deje, ale nechcela ísť s nimi do vozidla. V jej dome,
na stenách našli nalepené papiere s rôznymi obsahmi, na základe ktorých sa následne rozhodol, aby
prišla na urgent. Pacientka tam písala, cituje: ,,Bojím sa o moje zdravie, dozvedela som sa, že je asi
koniec, je to pravda? alebo ďalšia lož. Prečo mi niekto na rovinu nepovie, čo sa deje. Vraj ma cenzurujú
a blokujú mi správy. Zarábajú nejakým spôsobom na mne peniaze. Je to pravda? Obkľúčili ma neznámi
ľudia. Nepoznám ich. Všade ma prenasledujú. Zničili mi život. Prečo? Nemali na to ani štipku slušnosti
povedať mi to. Som v pasci. Sú všade...." prečítal asi polovicu z napísaných listov, čo podľa neho stačí
na demonštráciu vnútorného sveta pacientky, ktorá bola evidentne paranoidná a bála sa o svoj život. Ona
tieto veci aj riešila tým, že chodila na políciu, hlásila údajných prenasledovateľov, ktorých nikto doteraz
nenašiel a ešte aj na oddelení sa sťažovala, že nikto ju neberie vážne. Bola ním odporučená na príjem.
Prišla cez deň, keď tam už nebol, prijímala ju kolegyňa. Počas príjmu prišla v doprovode aj policajtov,
tí potom neskôr odišli, lebo bola pokojná, ale asi 2 hodiny sa kolegyňa pokúšala ju prijať s tým, že pani
odmietala a odmietala a nakoniec bola prevzatá na oddelenie, kde začala byť fyzicky agresívna, preto
boli privolaní policajti. Bola niekoľko hodín fixovaná, potom bola po upokojení znova odfixovaná, ale
súhlas s hospitalizáciou nedala, preto bola nahlásená ako nedobrovoľná hospitalizácia. Pacientka bola
prijatá s diagnózou F30.2 - Mánia s psychotickými príznakmi a F23.9 - Akútne a prechodné psychotické
poruchy, bližšie neurčené. Nie je úplne presne jasné, či ide aj o mániu s psychotickými príznakmi,
alebo ide len o psychotickú poruchu, ale každopádne je pacientka psychotická, pričom ide o dve
rôzne ochorenia, obe sú psychotického charakteru. Ochorenia sa u nej prejavujú výraznou paranoiditou
na okolie, sociálnou stiahnutosťou. Podľa informácie od jej matky, už nefunguje približne od augusta
minulého roka, kedy prestala chodiť do práce. Je stiahnutá doma, paranoidná na svoje okolie, voláva
na políciu alebo sa snaží skontaktovať s políciou, údajne pre podozrenie, že ju niekto prenasleduje,
odpočúva, sleduje. Môže to vyústiť až do takého násilia pod tlakom, ako pozorovali aj na oddelení, kedy
sa tam bála prísť. Okrem toho sú u nej prítomné aj výrazné štrukturálne a obsahové poruchy myslenia
v zmysle, že pacientka je niekedy až inkoherentná, to znamená, že sa ten myšlienkový súlad neudrží,
niekedy nevedia čo vlastne rozpráva, bludy, niekedy až prechádzajú do takého slovného šalátu, bolo
popísané, že ju nebolo vôbec rozumieť čo rozpráva, ako keby z nej vypadúvali náhodné slová. Vie byť
nebezpečnou pre okolie, už s ňou mali fyzické potýčky, minulý piatok, čiže je tam možnosť, že by mohla
aj zaútočiť na okolie, no aktuálne je pokojná. V kontakte s vonkajším svetom pacientka môže byť, ak
potrebuje zavolať svojej rodine a dostať sa na telefón a môže dostať aj návštevy. V rámci návštevy je
ako každý ostatný pacient. Predpokladaná dĺžka liečby u takejto pacientky je 3 - 4 týždne. Ide o prvý
záchyt, musia nastaviť terapiu, ktorá bude vhodná pre ňu, niekedy sa to podarí hneď, môže to byť aj
týždeň, dva, niekedy to trvá trošku dlhšie, tie 3 - 4 týždne, ale nedá sa vylúčiť, že by to nebolo aj na
dlhšie. Ambulantná terapia by nebola dostačujúca presne z týchto dôvodov, nikdy nevieme ako pacient
zareaguje na liek, mohol by jej liek absolútne nesedieť, musí sa to riešiť v rámci oddelenia, kde sa dajú
upraviť veci za pochodu. Taktiež aj jej symptomatológia, nie je vôbec vhodná na to, aby bola liečená mimo
ich prostredia, mohla by spáchať pod vplyvom svojich bludných myšlienok, ktoré má, tých paranoidných
myšlienok hocičo. Pacientka nie je kritická k svojmu stavu, je kompletne anozognostická, aspoň tak sa
prezentuje. Tvrdí, že s ňou nič nie je. Je možné, že si aj niečo uvedomuje, ale navonok to podáva ako



keby sa nič nedialo, čiže je kompletne nekritická. V tomto stave je pacientka úplne schopná pochopiť
súdnemu vyjadreniu, aj keď je možné, že tam bude prítomná paranoja na toto vyjadrenie a môže si to
aj bludne zinterpretovať, že išlo o nejaký pokus alebo o lož, alebo nejaký atak na jej osobu.

11. Umiestnená počas výsluchu uviedla, že sa volá S. S., narodila sa 22.03.1997. Prišla v piatok ráno,
doviezla ju sanitka. Išla z A., tam býva s mamou a starkou, ony zavolali sanitku. S mamou a starkou
nemá dobrý vzťah, často sa hádajú. V piatok došlo k hádke, mama povedala, že zavolá sanitku, na čo jej
povedala, nech preboha ju nevolá, za hádku sa jej už ospravedlnila. Ani nevie, prečo sa v piatok hádali,
bývajú tri v 2-izbovom byte, a teraz sú už hádky pre všetko. Už si lezú na nervy. V to ráno začala kričať a
mama zavolala sanitku, už nevie, čo kričala, niečo v tom, že nech jej dá pokoj. Má pocit, že niektoré veci
jej robí naschvál, nie že by nadávala, ale to, že keď niečo urobí a tak to ona potom zopakuje. Celkovo tie
vzťahy nie sú dobré. Vyše dvoch rokov bývala v Banskej Bystrici v podnájme sama. V Banskej Bystrici
pracovala ako predavačka, dala však výpoveď, pretože už nájom nezvládala, potom sa vrátila bývať k
rodine do A., kde býva asi od septembra minulého roku. Ešte sa nezamestnala, hľadá si prácu, ale zatiaľ
sa jej veľmi nedarí. Mama a starká ju neboli pozrieť, len s mamou telefonovala. Nechce, aby ju prišli
pozrieť, nebolo by to vhodné, nemá potrebu, aby ju prišli pozrieť. Aj v A. sa snažila chodiť von, veľmi
sa tam nezdržiavať. Z nemocnice nemá kam ísť, bude musieť ísť k mame a verí, že v krátkom čase
si nájde prácu a potom lacnejší nájom. Mamu a starkú neudrela. Nesúhlasí s hospitalizáciou, nemyslí
si, že trpí psychickým alebo fyzickým ochorením, aby bola hospitalizovaná. Lekárovi zo záchranky, tu
sestričkám, zamestnancom povedala, že keby jej našli nejakú chorobu, dochádzala by za lekárom, našla
by si lekára. Cíti sa teraz dobre, cíti sa rovnako ako v piatok, keď tam prišla. Možno je trošku ospalá,
môže to byť z liekov, čo jej podali. Nebola jej zistená nijaká diagnóza, vie to, lebo jej to nikto nepovedal,
že je podozrenie na nejakú chorobu, nikto jej nepovedal konkrétnu chorobu, z akej by sa mala liečiť.
Doma písala papiere, ale potom prišla sem, tak tam už nie. Už ani nevie, čo na tých papieroch písala,
to bol len taký vtip.

12. Súd pozorovaním zistil, že umiestnená prišla sama len v doprovode lekára a sama po výsluchu
miestnosť opustila. Počas výsluchu dodržiavala spoločenské pravidlá, sedela takmer nepohnute v
kresle. O priebeh súdneho konania, jeho dôsledky sa zaujímala.

13. Procesná opatrovníčka uviedla, že je matkou umiestnenej. Žijú spolu v jednom byte s aj so starkou.
Do leta s dcérou vychádzali veľmi dobre, aj sa dala chytiť za ruku, mohli si dať pusu. V lete sa muselo
niečo stať veľmi, veľmi zlé, má podozrenie, že bola znásilnená. Odvtedy sa stiahla do seba a už nikoho
k sebe nepustí. Ani sa nemôže dotknúť jej ruky. Dcéra jej povedala, že keby prežila to, čo ona, neprežila
by ani týždeň. Nechce jej však povedať, čo sa stalo. V lete raz večer jej volala, či môže prísť, na čo jej
povedala, že môže a na týždeň zmizla, mala vypnutý mobil, stratila notebook, nebola tam, kde bývala.
Dcéra jej povedala, že bola na chate, nepamätá si presne, čo sa stalo, pamätá si takú polovicu, má
podozrenie, že bola zdrogovaná. Pýtala sa jej, či bola na polícii, povedala, že áno, ale trestné oznámenie
nedala. Z Banskej Bystrice neodišla kvôli financiám, ale ušla, niečoho sa musela báť. Odvtedy sa
sprchuje po tme, aj na WC chodí po tme. Na jeseň to bolo ešte ako tak, opakovala si nemčinu, že keď si
nenájde prácu tu, tak by išla do Nemecka. V zime sa to už úplne zhoršilo. Dcéra sa začala pýtať, kto sú tí
ľudia, keď sa išla prejsť, bola podávať trestné oznámenie na políciu na týchto ľudí a ľudí si fotila. Policajti
matke potom povedali, že to nie je pre nich. Dcéra prestala jesť ich stravu, jedla len čo si sama spravila.
Stalo sa, že odpadla v noci, lebo málo jedla, keď nemá dostatok tekutín, zníži sa jej tlak a odpadne, to
má od mala. Potom začal krik, kričala, že ona ako jej matka je s tými ľuďmi, že koľko jej zaplatili, hľadala
informácie na internete, že kto na nej zarába, že ju blokli. Keď videla hocijakú správu, tak to zobrala na
seba a povedala, že ona to čítala medzi riadkami. Teraz začala kričať aj po starkej, tá má 80 rokov. Dcéra
začala doma písať papiere a lepiť ich po stene, drevách. Už nevedela kam z konopy, ako z toho von.
Na tých listoch, čo písala, bolo napísané, že nie je pokusný králik, kedy to skončí, či je to experiment, či
to dávajú v TV, či je to reality show. Teraz, keď ju videla, tak bola taká zvädnutá, chce, aby sa vyliečila.
Keď s ňou volala, povedala jej, že by sa ambulantne liečila. Nevie však, či by slovo dodržala. Možno
keby bola troška na oddelení, otriasla by sa a zbytok by sa liečila ambulantne. Nevie ako dlho by tam
mala byť, ak sa jej stalo to, čo sa jej stalo, pretože iné je liečiť krik, zlosť a iné takúto traumu. Keď s ňou
volala, povedala jej, že pôjde do hotela. V piatok už bolo potrebné, aby bola umiestnená na oddelení.
Ešte na jeseň ju posielala k psychológovi, včera jej povedala, že jej nič nie je. Nevie, či k súčasnému
ochoreniu, stavu je dcéra kritická. Umiestneniu predchádzalo to, že vo štvrtok bola takmer celý deň von,
prišla sa len najesť, večer si normálne ľahla, bol kľud. V noci zvykne plakať. V piatok sa zobudila o 5.30
h, začala na ňu kričať veľmi, že je sviňa, že je s nimi. Dcéru upozorňovala, že nech prestane, že zavolá



záchranku, x-krát jej to povedala. Záchranári u nich doma aj hodinu a pol sa s dcérou rozprávali, snažili
sa ju prehovoriť, aby išla dobrovoľne, normálne sa s nimi rozprávala. Dcéra nechcela ísť, museli preto
privolať policajtov. Toto bolo prvýkrát čo volala záchranku. Predtým 1-krát volala políciu, bolo to v zime
tohto roku, keď robila krik. S policajtami sa porozprávala, ukľudnila, ako keby to boli autority.

14. Z prijímacej správy súd zistil, že pacientka bola privezená RZP, verbálny kontakt mala len s
jedným zo záchranárov, ostatných odmietala, vstúpila do miestnosti k vyšetreniu na vyzvanie, držala
si všetky tašky, nenechala si pomôcť, prezerala si celú miestnosť, vyzerala vystrašene, hoci sa snažila
zachovať spoločenské konvencie, usmiala sa. Posadila sa na ponúknuté miesto, podložku z postele
dala preč, strážila si kabelku, osobné veci. Mimika a pantomimika odrážali vysokú IP tenziu, opakovane
očami kontrolovala a sledovala miestnosť, zvuky z chodby. Očný kontakt nadväzovala, neudržala.
Na kladené otázky odpovedala bez latencie, adekvátne, neskôr v rozhovore stereotypne vysvetľovala
okolnosti prijatia viac ako 10x, racionalizovala, bagatelizovala. K správaniu nekritická, odmietala
hospitalizáciu napriek opakovanému objasňovaniu potreby vyšetrenia, observácie pre účel potvrdenia,
resp. vylúčenia duševného ochorenia. Pacientka nerešpektovala odporúčania, bola výrazne paranoidná,
nepokojná, nespolupracujúca, afektívny rapt, nechcela prejsť na oddelenie, bol nutný doprovod piatich
zdravotníkov. Vo vyšetrovni pokračovala v rozhovore, pri vyšetrení len parciálne spolupracovala,
stereotypne hovorila o nedorozumení a konflikte v domácom prostredí, opakovane vyjadrovala nesúhlas
s hospitalizáciou. Pacientka bola opäť informovaná o diagnostických a terapeutických postupoch pre
zaznamenané poruchy správania v domácom prostredí príbuznými. Pacientka nespolupracovala pri
základných ošetrovateľských úkonoch, nechcela prejsť na oddelenie, pre stupňujúce sa napätie u
pacientky, ďalší afektívny raptus s verbálnou aj brachiálnou agresivitou, pre zachovanie bezpečnosti
oddelenia bolo nevyhnutné použitie obmedzovacích prostriedkov, podanie parenterálnej pacifikačnej
medikácie. Vedomie lucídne, orientovaná vo všetkých modalitách správne. Psychomotorické tempo
instabilné, vysoká hladina IP tenzie. Poruchy percepcie nevyexplorované. Nálada bludná, afektivita a
emotivita nestabilná. Myslenie koherentné, sýtené paranoidne-perzekučnými obsahmi bludnej hĺbky,
bez suicidálnych ideácií. V správaní a konaní paticky motivované správanie - heteroanamn. Odchádza z
domu, túla sa celé dni pre pocit ohrozenia v domácom prostredí, dyssomnia. Vypisovala listy a statusy na
sociálnej sieti, oznamovala opakovane osobne na polícii, že je v ohrození života, že je prenasledovaná.
Pri konfrontácii disimulácia porúch správania, totálna anozognózia. Hpoprosexia, osobnosť psychoticky
alterovaná. Umiestnenej bola stanovená diagnóza F23.9 Akúte a prechodné psychotické poruchy, bližšie
neurčené. Súčasťou prijímajúcej správy sú umiestnenou napísané listy, ktoré sa vo fotokópii založili do
spisu ako č. l. 10.

15. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote
rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť
lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od
rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou
viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné
zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody.
V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým
v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s
duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test
(pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, §
38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla
psychiatrického posudku - považovaná za duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a
stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné,
c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho
nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z
prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky
podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a
preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia
tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej
zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj
ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho



osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do
zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Súd prihliadol na vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
zdravotnú dokumentáciu a na výsledky výsluchu procesného opatrovníka a výsluchu umiestnenej.
Súd má za preukázané, že umiestnenej boli diagnostikované poruchy F30.2 - Mánia s psychotickými
príznakmi a F23.9 - Akútne a prechodné psychotické poruchy, bližšie neurčené. Ide o dve rôzne
ochorenia, obe psychotického charakteru. Ide o prvozáchyt, vo vzťahu k svojmu ochoreniu je umiestnená
zjavne nekritická, keďže nemala potrebu byť hospitalizovaná. Ochorenia sa u umiestnenej prejavujú
výraznou paranoiditou na okolie, sociálnou stiahnutosťou, tieto prejavy mala už nejakú dobu pred prijatím
na oddelenie, od augusta minulého roka. U umiestnenej od toho času pretrváva nepokoj, má paranoidné
obavy o svoj život, obavy z prenasledovania jej osoby, z odpočúvania, cez deň sa túla, po nociach plače,
v domácom prostredí vyvoláva konflikty. Na základe presvedčenia, že ju niekto prenasleduje udáva na
polícii náhodných ľudí. V deň hospitalizácie bola nepokojná, skoro ráno vyvolala hádku s matkou, slovne
útočila aj na starú matku, nedala sa upokojiť, preto bola zavolaná RZP a následne aj policajná hliadka.
V doprovode pracovníkov RZP a policajtov bola následne privezená na urgent, kde boli konštatované
prítomné výrazné štrukturálne a obsahové poruchy myslenia, ktoré sa u nej v tom čase prejavovali
inkoherentnosťou, neudržala myšlienkový súlad, miestami nebolo jasné, čo rozpráva, prejavovala sa
bludnými obsahmi, ktoré prechádzali až do slovného šalátu, nebolo ju rozumieť, vypadúvali z nej
náhodné slová. Na základe paranoidných obáv môže byť agresívna, ako pozorovali aj na oddelení
pri príjme, kedy bolo nutné ju na nevyhnutný čas fixovať. Bludné a paranoidné obavy vyplynuli aj z
papierov, ktoré popísala ešte doma, pričom pri výsluchu uviedla, že to bol iba vtip. Ambulantná terapia
by preto nebola dostačujúca, práve z dôvodu, že ide o prvozáchyt, kedy si umiestnená svoju poruchu
neuveduje, bagatelizuje ju a práve na základe jej symptomatiky, bludných myšlienok, paranoidných obáv
je nevyhnutné nastaviť jej liečbu, ktorá v prípade, žeby jej nesadla, sa dá upraviť za pochodu priamo na
oddelení. V prípade neposkytnutia liečby, by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Umiestnená
tak trpí duševnou poruchou takej intenzity, pre ktorú musela byť hospitalizovaná. Z uvedených dôvodov,
najmä pre nastavenie jej liečby, súd rozhodol, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo v súlade
so zákonom.

17. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže
umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami,
inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).