Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Pu/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123251778
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123251778.4

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestneného Q. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, A. XX, v zdravotníckom zariadení, zastúpeného
opatrovníkom Z.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, A. XX, za účasti Fakultnej
nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica,
IČO: 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e , že prevzatie Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, A. XX do
zdravotníckeho zariadenia b o l o prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica dňa 05.03.2023 o 13:48 h
tunajšiemu súdu oznámila prevzatie Q. S., nar. XX.XX.XXXX v ich zariadení dňa 05.03.2023 o 08:15
hod. Súhlas s hospitalizáciou nepodpísal.

2. Uznesením č.k. 32Pu/2/2023 - 6 zo dňa 06.03.2023 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle
§ 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiesteného bez návrhu. Uznesením č.k.
32Pu/2/2023 - 7 zo dňa 06.03.2023 tunajší súd ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka na
jeho zastupovanie v tomto konaní.

3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom,
ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu,
možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený,
vyslúchne ho súd vždy.

4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že
prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
zdravotnej starostlivosti“), informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo
ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej
poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.



8. Podľa § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa
nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do
rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

9. Súd dňa 06.03.2023 doručil zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o
ustanovení opatrovníka. Dňa 06.03.2023 doručoval uznesenie o začatí konania, uznesenie o ustanovení
procesného opatrovníka a poučenie o procesných právach a povinnostiach aj umiestnenému, ten
však odmietol listiny prevziať. Dňa 08.03.2023 sa súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou
umiestneného, s názorom ošetrujúceho lekára, vykonal výsluch opatrovníka umiestneného a
umiestneného.

10. Súd z výsluchu ošetrujúceho lekára zistil, že umiestnený bol prijatý na kliniku dňa 05.03.2023
o 8.39 h ráno, pani doktorkou T. E.. Bol prijatý v sprievode polície a záchranky. V čase príjmu bol
verbálne agresívny, brachiálne agresívny. Prijímajúcu lekárku pohrýzol, ostatný personál, podľa udania
prijímajúceho lekára, takisto napadol, sanitárku kopol, potom vykrikoval, zavíjal, nespolupracoval, bolo
nutné podanie parenterálnej liečby, konkrétne Apaurin, Halperidol. Napriek opakovaným verbálnym
intervenciám zo strany prijímajúceho lekára pacient nebol schopný sa upokojiť, pretrvávalo vysoké riziko
úniku, takisto verbálnej agresie, ako aj brachiálnej agresie, ktorá sa vyskytla už v čase príjmu. Pacient
bol psychomotoricky nepokojný, agitovaný, snažil sa potom aj po zavedení pacienta na lôžko vyvliecť z
popruhov, opakovane kričal, bránil sa aj napriek snahe o verbálne upokojenie. Následne pacient odmietol
udať dostatočnú anamnézu, neodpovedal lekárovi na jednoduché otázky, bol paranoidný, myslenie
bolo autistické, pacient naďalej ohrozoval okolie, vrátane seba, a takisto zo strany polície a záchranky
boli udávané suicidálne proklamácie, že sa zabije. Emotivita bola nepriliehavá v čase prijatia, takisto
aj instabilná afektivita. Pacient nedal súhlas na prijatie do ústavnej starostlivosti. V čase prijatia, bol
nebezpečný verbálne aj brachiálne, napriek opakovaným vizitám, verbálnym intervenciám ani počas
hospitalizácie súhlas s hospitalizáciou nepodpísal. Počas prijatia bola stanovené diagnóza F23.0 -
Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie. Diagnóza sa v čase prijatia zatiaľ
nezmenila, ostáva rovnaká. Príznaky diagnózy u pacienta - pacient je naďalej paranoidný, odmieta sa
stravovať na oddelení, odmieta prijímať tekutiny, a teda aj výživa sú mu podávané parenterálne vo
forme infúzií. Napriek verbálnym intervenciám a upozorneniam, aby sa upokojil, sa pacient neupokojil,
opakovane vykrikoval, vyhrážal sa konkrétne, ako my uvidíme, že tu je, ako tí policajti uvidia. Pri
odfixovaní, ktoré prebiehalo počas dní, a teda jeho snahy o uvoľnenie z fixácie, sa pacient začal zaháňať
na personál, začal sa metať na posteli, chcel si vytrhnúť chiraflexku. Ďalej bol do včera rána, z referencie
slúžiaceho lekára, verbálne agresívny, posielal konkrétne personál „do piče“. V kontakte s vonkajším
svetom má povolené návštevy, matka sa o neho zaujímala, telefonovala, prišla ho navštíviť. V danom
stave predpokladanú dĺžku liečby nie je možné určiť, uvidia ako sa bude stav ďalej vyvíjať. Pacient nie
je schopný chápať obsah súdnych rozhodnutí, ani iných poskytnutých informácií. Ambulantná liečba
u umiestneného nebola postačujúca, podľa udania matky pacienta mu bola opakovane z jej strany
navrhovaná, pacient odmietal akékoľvek vyšetrenie do času prijatia na psychiatrii, na ambulancii, na
urgentnom príjme, teda akékoľvek psychiatrické vyšetrenie. Nie je doteraz pacient, ani nebol zatiaľ
vedený v žiadnej psychiatrickej starostlivosti, čiže mu nebola dovtedy nastavená žiadna liečba. V danom
stave pacient predstavuje riziko pre seba aj pre okolie. Akonáhle sa mu uvoľnili ruky, čo sa aj pokúšali,
začal si ich trieskať o posteľ, začal si ich trieskať o hlavu. Pre dané neprimeranosti v správaní mu bolo
aj realizované CT mozgu, kde bol prevezený v sprievode personálu, záchranárov, zatiaľ sa tam nenašli
žiadne zmeny ani traumatického, ani iného charakteru. Vykonané odbery krvného obrazu boli v poriadku.
Pacientovi je opakovane ponúkaná strava, tekutiny, na čo sa pri ich podaní na personál zaháňa, odmieta
ich, čiže je naďalej paranoidný. Diagnóza F23.0, mu bola pri prijatí stanovená na podklade hrubých
neprimeraností v správaní, takisto v emotívnom rozpoložení, ktoré sa vymykalo danej situácii. Pacient
nebol schopný odpovedať na otázky, jeho odpovede boli vyhýbavé, bol paranoidný, odmietal sa vyjadriť
aj k okolnostiam smrti otca, k bežným otázkam, nie len z hľadiska toho, ako k nám prišiel. Takisto
myslenie bolo autistické, čo znamená, že pacient sa zaujímal o svoj vnútorný svet, neprejavoval záujem o
tie vonkajšie podnety, nevyjadroval svoje myšlienky, pocity. Z hľadiska toho konania to bolo neprimerané
konanie, verbálna agresivita, brachiálna agresivita, bez provokujúcich podnetov, bez snahy reagovať na
akékoľvek usmernenia. Paranoidita umiestneného v čase prevzatia sa prejavovala tým, že doktorke na



otázku, že kedy sa narodil odpovedal, že so to má pozrieť v občianskom, prečo zomrel jeho otec: je to
jeho súkromná vec, nemá sa ho to pýtať 2x to isté, takisto paranoidita sa prejavovala aj následne, že
odmietal akýkoľvek príjem tekutín, a takisto aj stravy, čo sa prejavuje aj naďalej, a takisto neodpovedá
na naše otázky adekvátne, odmieta komunikovať dostatočne, čiže pacient je paranoidný naďalej. Na
otázku súdu, či neadekvátne správanie umiestneného v čase hospitalizácie nesúviselo s jeho fixáciou,
ošetrujúci lekár uviedol, že pred fixáciou pacienta sa pacient snažil doktorku uhryznúť, kopol personál,
čiže následne musel byť fixovaný, odmietal akékoľvek vyšetrenie, pani doktorke nadával, vyhrážal sa
aj policajtom, aj záchranárom, vyhrážal sa, že sa zabije, to je tu vlastne aj zo strany posádky RLP, čiže
zdravotníkov, aj zo strany policajtov udávané, čiže agresivita nebola v rámci fixácie, bola prítomná ešte
pred ňou, následne kvôli tomu musel byť pacient fixovaný. K možnosti vykonať výsluch umiestneného
bez fixácie, ošetrujúci lekár uviedol, že pacienta sa snažili opakovane odfixovať, uvoľniť mu horné aj
dolné končatiny. Pacient následne začal trieskať rukami o posteľ, vytrhával si chiraflexku, pri podaní
potravy do rúk sa začal zaháňať na personál, potom v noci opakovane vykrikoval, metal sa na posteli,
čiže v danom stave fixácia už je len dvojbodová, ale nie je možné pacienta odfixovať, pri akejkoľvek
zmene správania, pacient bude odfixovaný, keď sa daný stav zmení. Na otázku súdu, či prítomnosť
procesného opatrovníka bude dôvodom pre zvýšenie napätia a zmarenie výsluchu umiestneného,
ošetrujúci lekár uviedol, že pacienta podráždi akýkoľvek kontakt zo strany personálu, čiže na základe
tohto udania predpokladá, že aj kontakt matky bude predstavovať riziko znemožnenia výsluchu a zmeny
stavu pacienta.

11. Súd z výsluchu procesného opatrovníka umiestneného zistil, že je mamou umiestneného. Žijú v
spoločnej domácnosti v podstate stále, mimo prestávok, a to 4 - 5 mesiacov, kedy býval s kamarátom
v podnájme a brigády, ktorú mal v Holandsku. Umiestneniu syna predchádzalo to, že v júli, keď mal
oslavu, stratil peňaženku, kľúče, telefón, pričom bol presvedčený, že ich majú policajti. Odvtedy sa to
ťahá, najskôr doklady hľadal, bol na mestskej polícii, po 2 - 3 týždňoch mu povedala, aby si išiel vybaviť
nové. Postupom sa napätie u syna stupňovalo, začal byť agresívny nie na ňu, ale na psa, povedal jej, že
znenávidel psov, bol sám. Nechcel od nej pomoc, t. j. v tom, aby mu prala, sám si varil, robil si nákupy.
Bol nekľudný, že nemá doklady vravel, že tam je jeho osobný život, kontakty. Tak to bolo na Vianoce, v
novom roku sa stupňovalo to, že policajti majú jeho doklady. V januári 2023 to bolo horšie. Bol agresívny
voči psovi, keď bola v práci, išiel venčiť psa, bol k nemu agresívny, aj susedia jej písali SMS správy, že
syn psa kope, že je to na trestné stíhanie. Pes je teraz v takom stave, že sa ho bojí, stále sa pozerá na
dvere detskej, či vyjde. Uviedla, že syn si hľadá prácu, zatiaľ si prácu nenašiel, neozvali sa mu, hľadal si
prácu aj cez pevnú linku. Hneval sa na to, že mu už spätne nezavolajú, neozvú sa. Keď mu povedala, že
sú voľné miesta, od nej to nezobral. Správanie syna sa prejavovalo tak, že občas mal amok, začal si biť
do hlavy, čo je pre rodiča najhoršie, keď vidí tak dieťa. Keď mu niečo hovorila, povedal, že mu nemá čo
hovoriť. Posledný mesiac tieto amoky sú každý druhý deň. Syn je umiestnený od nedele. V nedeľu o 2.30
h to začalo, počula výkriky, išla do izby syna, mal vankúš na hlave a kričal, že všetkých pozabíja, zničili
mu život a tak. Po pár minútach stíchol, bol asi 7 - 8x na balkóne, mal nekľud, zobral si jogurt a müsli,
na ktorých fungoval už 3 dni. Potom zaspal. Okolo 6.30 h išla venčiť psa, okolo 6.45 h sa vrátila, syn
bol už hore, začal si búchať hlavu do zárubne, potom rukami si búchal do hlavy, buchol lakťom do dverí,
urobil dieru, keď to zbadal, povedal, že to nechcel. Bol nekľudný, nevedel si nájsť miesto. Potom išiel na
balkón, postavil sa na zábradlie, bývajú na 7. poschodí, začal najskôr kričať, potom to už bol rev, kričal
„vy kurvy hnusné“, nadával policajtom, Koledovcom, že „zničili ste mi život, zničím aj ja vás“. Kolegovci
boli majitelia firmy, u ktorej predtým robil. Pred 7 - 8 rokmi mal haváriu. Reval ako lev. Najskôr len kričal,
potom bol prvý výkrik, druhý výkrik, po treťom prišla suseda. Nemala pocit, že by si chcel ublížiť. Synovi
povedala, že zavolá policajtov, povedal „volaj“, tak volala 112. Syn si bil hlavu do vchodových dverí, takže
nepočula, čo sa jej do telefónu pýtajú. Potom prišla suseda, syn si chcel ísť kúpiť cigarety, ponúkla mu
cigarety, zapálili si na chodbe, aj druhú, dala mu celú krabičku. Ako prví prišli policajti, syn už len čupel
na chodbe, bolo tam nafajčené. Syn sedel pri výťahu a robil mŕtveho chrobáka. Keď sa ho policajti pýtali,
čo sa deje, neodpovedal, chceli doklady, nechcel im dať doklady. Policajt mu po výzvach povedal, že
keď mu nechce dať doklady, bude si ich musieť zobrať sám, pristúpil k nemu, syn najskôr čupel, nechcel
sa postaviť, policajt mu pomohol postaviť sa, nechcel mu dať doklady. Po výzvach ho policajt rozopol
a nahmatal kde má doklady, našiel peňaženku, syn ju nechcel, podal ju matke, potom mu peňaženku
vrátil, syn si zase čupol a hľadel do zeme. Potom za 10 - 15 minút prišla záchranka, syn robil mŕtveho
chrobáka, neodpovedal, nespolupracoval, hovorila ona. Syn nebol agresívny, bol ako paralyzovaný, ako
si bil hlavu o dvere, mal krv na uchu, povedala mu, že má krv na uchu, on jej na to povedal, že to nevadí.
Záchranári mu povedali, že pôjde s nimi, na to syn nereagoval, ani sa na nich nepozrel, ani na lekára,
ani nemal žiadnu reakciu na otázky lekára. Policajti syna vyzvali, aby sa postavil, keď sa nepostavil,



policajt mu pomohol sa nadvihnúť, syn sa postavil. Potom išli do výťahu, syn, policajti a dvaja záchranári.
Keď vychádzali z bytovky, syn mal na rukách putá. U syna ide o prvú hospitalizáciu, predtým nebol
psychologickým, psychiatrickým pacientom. Keď mal takých 20 rokov, asi niečo skúšali, bolo to s ním na
nevydržanie, vtedy sa s otcom hádali. Nevie, či hospitalizácia synovi pomôže. Myslí si, že syn potrebuje
pomoc, psychicky je na tom zle. Nevie odhadnúť, keby bol prepustený, či by si ublížil. V poslednej dobe
mu bolo jedno čo mal na sebe, naposledy nechcel jesť. Od júla, augusta schudol 8 - 9 kíl, jedol len
keď videl ju ako je. Párkrát jej povedal, že odstráni policajtov, skalopevne bol presvedčený, že doklady
išli mestským policajtom a potom k štátnym. Obáva sa, že keď to bude takto, nebude spolupracovať. V
kontakte so synom ešte nebola. Syn bol pri tom, keď volala policajtov, záchranku. Nevie, či synovi by
postačovala ambulantná liečba. Myslí si, že dobrovoľne by sa ambulantne neliečil. Párkrát jej povedal,
že ak si myslí, že ho dostane na psychiatriu, tak sa mýli. Syna sa nebojí, ani sa nikdy nestalo, že by
na ňu nejako zaútočil. Syn mal len verbálne vyhrážky, hovoril jej „ty nič nehovor, veď ty uvidíš, keď už
bude neskoro“ alebo jej povedal, že už ide s nimi. Alebo, že mu niečo tají. Dodatočne uviedla, že synovi
vôbec nevadí, že nie je zdravotne poistený.

12. Súd pristúpil k výsluchu umiestneného, pričom umiestnený na otázku, ako sa volá uviedol, že mu
doktori zobrali občiansky, majú ho oni. Následne uviedol, že sa volá Q. S., je tam od včera, doviezli
ho policajti. Nevie, prečo ho tam doviezli, nesúhlasí s tým, aby tam bol, lebo tam nemá čo robiť, prečo
by tam mal byť, cíti sa veľmi zle, chcel ísť na záchod, nebolo mu to umožnené, povedali, že sa mal
správať normálne. Prišiel tam s policajtami, zavolala ich mama, povedal jej, nech ich zavolá, oni mu zničili
život, ani na záchod nemôže, to sa musí zažiť a už nepovie nič. Nikomu neublížil, s mamou vychádza
normálne, nechce mu veriť, že policajti mu zobrali doklady, boli najskôr u mestských policajtov, potom
u zelených a potom znova nazad u mestských. Nikto mu nič nevrátil, bolo tam všetko, bankomatové,
kreditné karty, vodičský, preukazy. Všetko čo mu zobrali potrebuje. Hnevá ho, že majú jeho doklady,
okrem toho má problém, že si nechali všetky jeho veci, okradli ho všetci. Okrem dokladov mu zobrali
mobil, kľúče a okradli ho všetci na policajnej stanici. Nepovedal, že okradli, oklamali ho. Nevie na čo
by im boli, pýta sa, prečo mu ich nevrátili. Okrem toho ho hnevá, že sa museli vymeniť kľúče a všetko
niečo stojí. Nespomína si, že sa ešte na niečo hnevá. Doklady stratil v lete, keď mal oslavu. Hnevá ho,
že je pripútaný, nemôže sa hýbať, nemôže hýbať rukou, stále je v jednej polohe a to nikomu nevadí.
Pokúsil sa hľadať doklady, bol aj na polícii, bolo to také ironické, povedali „nemáme doklady“. Trápi ho,
že je tam uviazaný, všetko ho bolí. Predtým, než tam prišiel ho nič netrápilo, len doklady a to, že je tam,
nikomu neublížil, ani ruku nezdvihol. Pripútali ho ako psychopata. Je tam sám a chcel by byť s niekým.
Nemôže hocičo hovoriť, lebo by to mohli zneužiť policajti, neberte to zle. Chce ísť domov a chcel by
naspäť svoje doklady, mohli by mu ich vrátiť z polície. Telefón zvonil prvé dva dni a potom prestal zvoniť
a potom znova zvonil. Má tam dvojitý kód, aby sa do telefónu mohol niekto dostať, takže sa tam nemohol
dostať hocikto. Nechce tam byť.

13. Výsluch bol vykonaný na izbe, umiestnený bol ležiaci, viditeľne mal fixovanú jednu nohu. Počas
výsluchu bolo zrejmé, že je utlmený, ťažko rozprával, jeho reč bola ťažko zrozumiteľná, ku koncu
výsluchu opakoval otázku „Kedy budem pustený?“, a tiež ukazoval sčervenenú nohu po fixácii.

14. Súd z prijímacej správy, jej objektívnej časti zistil, že pacient prišiel v sprievode RLP, po príchode
lekára ležal na zemi, už spacifikovaný, podávaná terapie aprenteralne ordin. RLP, je nutné ho držať,
riziko úteku, psychomotoricky nepokojný až agitovaný, zlostí sa, nadáva, nespolupracuje, následne
mechanicky 5-bodovo fixovaný k lôžku. Chvíľu pokojnejší, odobratá anamnéza, po prevoze na izbu opäť
psychomotoricky agitovaný, snaží sa vyvliecť z popruhov, čo sa mu čiastočne aj darí (astenický habitus),
následne i.m. podaná ďalšia terapia (Haloperidol a Apaurin i.m.), držaný piatimi pracovníkmi oddelenia,
kým sa neskľudní, popritom snaha o pohovor a motiváciu k skľudneniu. Počas odoberania anamnézy
prítomné paranoidné postoje, odmieta odpovedať na niektoré otázky, odkazuje na to, že si to vie lekár
zistiť, miestami sa aj neprimerane usmieva. Vedomie je lucídne, orientácia časom, vlastnou osobou
pre nespoluprácu nevyšetrená. Vo vnímaní bez explorovaných kvalitatívnych porúch, myslenie susp.
autistické, s paranoidnými obsahmi až bludnej hĺbky, s poruchami v správaní, stupňujúcou sa verbálnou
aj brachiálnou agresivitou, neusmerniteľný, ohrozujúci okolie, anamnesticky automutilácie (búchal si
hlavu o stenu) a prezentácia suicidálnych myšlienok. Afektivita instabilná, emotivita nepriliehavá.
Konanie vs. psychoticky dezorganizované, IMF nehodnotiteľné. Osobnosť psychoticky alterovaná,
prijatý na oddelenie pre riziko z omeškania, pre riziko ohrozenia seba, resp. okolia. Umiestnenému bola
stanovená diagnóza F23.0 Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie.



15. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote
rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť
lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od
rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou
viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné
zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody.
V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým
v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s
duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test
(pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, §
38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla
psychiatrického posudku - považovaná za duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a
stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné,
c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho
nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z
prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky
podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a
preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia
tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej
zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj
ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho
osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestneného do
zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Súd prihliadol na vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
zdravotnú dokumentáciu a na výsledky výsluchu procesného opatrovníka a výsluchu umiestneného.
Súd má za preukázané, že umiestnený trpí duševnou poruchou - F23.0 akútna polymorfná psychotická
porucha bez príznakov schizofrénie. U umiestneného ide o prvozáchyt, o prvú nedobrovoľnú
hospitalizáciu, pričom nebol doposiaľ psychiatricky liečený. Ambulantnú formu liečby odmieta,
neuvedomuje si duševnú poruchu, pričom tá sa u neho prejavuje hrubými neprimeranosťami v správaní,
emotívnym rozpoložením, ktoré sa vymyká reálnej situácii. V deň hospitalizácie bol nepokojný už od
skorého rána, najprv kričal do vankúša, následne reval zo zábradlia balkóna na 7 poschodí, vulgárne
nadával, búchal si hlavou o zárubňu a stenu, pričom si spôsobil krvácianie z ucha. Následne pri príchode
policajtov čupel, nereagoval na výzvy. V rámci prevozu bol opätovne agresívny na zdravotníkov aj
policajtov, pričom kričal, že sa zabije. Po privezení na psychiatrický urgent bol neprimerane agresívny
a fyzicky zaútočil na lekára a sanitára, s lekárom nekomunikoval, prípadne komunikoval neadekvátne,
nedostatočne, lekár konštatoval prítomnosť autistického myslenia, paranoje, ktorá sa prejavila aj počas
jeho výsluchu tým, že mu policajti zobrali doklady, nemôže hocičo hovoriť, lebo policajti by to zneužili.
Nevyspytateľná agresivita je potvrdená aj nutnosťou fixácie. Prejavy duševnej poruchy boli u neho
prítomné aj v čase dlhodobo pred prijatím, spočívajúce v dlhodobej nepokojnosti, spustenej stratou
dokladov, peňaženky, kľúčov a mobilu v lete, ktoré pre neho predstavujú celý jeho život, ďalej odmietaním
jedla a pitia, výrazneho schudnutia, agresivity na vlastného psa, keď aj sám uviedol, že znenávidel psov,
pričom intenzitu agresivity spozorovalo aj okolie susedov, častými amokmi, kedy si ubližoval búchaním
hlavy o stenu, či zárubňu, prípadne búchaním rúk o hlavu. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že duševná
porucha umiestneného je takého stupňa a závažnosti, že jeho obmedzenie osobnej slobody bolo nutné.
Je zrejmé, že umiestnený bol v čase prevzatia nebezpečný pre seba, nielen pred hospitalizáciou, keď si
ubližoval búchaním hlavy o stenu, s často sa opakujúcimi amokmi s prítomnou paranoiou, ale aj počas
samotného prijímania, keď prejavoval známky brachiálne agresivity voči prítomným zamestnancom
zdravotníckeho zariadenia, bez provokujúcich podnetov, bez snahy reagovať na akékoľvek usmernenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval obmedzenie osobnej slobody umiestneného za
dôvodné a potrebné.

17. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže
umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).