Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/128/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201140
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201140.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej
a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Miraxis
s.r.o., so sídlom V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 48 092 398, zastúpený advokátom
JUDr. Martinom Landlom, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, zápisný v zozname SAK pod
č. 5024, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837
52 Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky zdravotníctva SR č.
S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako vecne a miestne
príslušný orgán podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych
pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o liekoch“), podľa § 138 ods. 30 zákona o liekoch a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“), rozhodnutím č. Z44761-2017-
OF zo dňa 18.12.2018 uložilo žalobcovi ako držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti
pokutu vo výške 12.000,- EUR za iný správny delikt podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch,
zistený pri výkone cielenej inšpekcie dňa 02.08.2017 vo verejnej lekárni Západ, V. Clementisa 4754,
979 01 Rimavská Sobota, tým, že
v rozpore s § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch v čase od 01.01.2017 - 02.08.2017 nakladal s
nadobudnutými humánnymi liekmi zaradenými v zozname kategorizovaných liekov inak, než je uvedené
v § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch a to, že
1. v období od 01.01.2017 do 02.08.2017 prijal z lekárne Média, B. Bartóka 1, 979 01 Rimavská Sobota,
(držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Média - RS, s.r.o.. Hlavné námestie 147,
979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491) lieky
Clexane 4000 IU (40 mg)/0,4 ml sol inj 10x0,4 ml 40 mg: kód ŠUKL 25131
Clexane 6000 IU (60 mg)/0,6 ml sol inj 10x0,6 m 1/40 mg: kód ŠUKL 25132
ktoré v danom období následne fakturoval lekárni TERNO HOMOLOVA, Homolova 2, 841 02 Bratislava
(držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39,
080 01 Prešov, IČO: 47 963 841).



2. nákup liekov uvedených v bode 1. od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
Média - RS, s.r.o., Hlavné námestie 147, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491 s miestom
výkonu činnosti lekárne Média, B. Bartóka 1, 979 01 Rimavská Sobota nebol vykonaný za účelom
ich výdaja pacientom v lekárni Západ, V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská Sobota, ale na účel ich
ďalšieho predaja držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Pharm Trade, spol. s.r.o.,
Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom ministerka zdravotníctva SR
rozhodnutím č. S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018, podľa § 59 ods. 2 SP rozklad zamietla a
prvostupňové rozhodnutie ministerstva podľa §59 ods. 3 SP potvrdila.

II. Žaloba

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2018 sa žalobca domáha
preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

4. Žalobca citoval ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch a poukázal na účel tohto zákonného
ustanovenia (ako vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 306/2016 Z.z.), ktorým je zamedziť, aby
sa humánne lieky, zaradené v zozname kategorizovaných liekov, vyvážali zo Slovenskej republiky do
zahraničia, a aby tak boli dostupné pre slovenských pacientov.
Zákon o liekoch v ust. § 23 ods. 1 písm. as) v časti za bodkočiarkou uvádza výnimky, t.j., čo sa nepovažuje
za porušenie tejto povinnosti, a výslovne uvádza, že za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje prvý
predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti na účel ich predaja vo verejnej lekárni.
V tejto súvislosti žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, kedy žalobca predmetné lieky
nenakúpil od spoločnosti Média-RS, ale od distribučných spoločností a až následne došlo k prevodu
liekov do lekárne spoločnosti Pharm Trade (išlo o prvý predaj inému poskytovateľovi lekárenskej
starostlivosti). Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu, bola naplnená výnimka ust. § 23 ods. 1
písm. as) zákona o liekoch a nedošlo k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm.
bk) zákona o liekoch.

5. Žalobca pre prípad, ak by správny súd dospel k záveru, že skutkový stav bol správnym orgánom
zistený správne, poukázal na ďalšiu časť dôvodovej správy tohto ustanovenia, v zmysle ktorej „Umožňuje
sa predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni len na
účel ich výdaju vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni.“ Na základe uvedeného má žalobca
zato, že úmyslom zákonodarcu (teda aj účelom zákona) nebolo obmedziť predaj humánnych liekov
medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti, pokiaľ bol tento predaj realizovaný za účelom výdaja
humánnych liekov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni. Takýto predaj humánnych liekov je
podľa názoru žalobcu umožnený, a to aj v prípade, ak ide napr. o druhý predaj týchto liekov. Opačný
výklad tohto ustanovenia by mohol spôsobiť absurdné situácie, kedy humánny liek zaradený v zozname
kategorizovaných liekov, ktorého má jeden poskytovateľ lekárenskej starosti nadbytok (ale tento získal
od tretieho poskytovateľa lekárenskej starosti) a druhý poskytovateľ nedostatok, by z dôvodu hrozby
uloženia pokuty nemohol byť medzi týmito poskytovateľmi prevedený za účelom jeho výdaja pacientovi
vo verejnej lekárni.

6. Ako vyplýva z administratívneho spisu, predmetné lieky boli žalobcom predané inému poskytovateľovi
lekárenskej starostlivosti - Pharm Trade, ktorý tieto lieky kúpil za účelom ich predaja v jeho verejnej
lekárni. Vzhľadom na uvedené, nemohlo zo strany žalobcu dôjsť k porušeniu povinnosti vydávať
humánne lieky vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni (naviac za situácie, keď aj dôvodová
správa k ustanoveniu, za ktorého porušenie bola našej spoločnosti uložená pokuta za predaj lieku inému
poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti uvádza, že sa umožňuje predaj týchto humánnych liekov na
účel ich výdaja vo verejnej lekárni) a teda nebol naplnený základný predpoklad spáchania správneho
deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená sankcia.



7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia, keď správny orgán v rozhodnutí z hľadiska jeho preskúmateľnosti je povinný subsumovať
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, pričom nepostačuje
len citácia príslušných zákonných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah týchto
ustanovení. Tento právny názor podporuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/11/2013 zo
dňa 27.02.2014.
V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí nevyložil, čo predstavuje
povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch (vydávať
humánne lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni alebo nemocničnej
lekárni) a prečo konaním žalobcu došlo k porušeniu tohto zákonného ustanovenia, čo je základom pre
preskúmateľnosť rozhodnutia o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu.

8. Žalobca namieta, že správny orgán neodpovedal na ťažiskové argumenty žalobcu, keď napadnuté
rozhodnutie na str. 4 až 5 síce uvádza argumentáciu žalobcu uvedenú v rozklade, avšak na ani jeden
z ťažiskových argumentov neodpovedal a ani neodôvodnil, prečo na argumenty žalobcu neprihliadal.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. US 569/2017 zo dňa
15.11.2017, v zmysle ktorého „Povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom správnom konaní, ako
aj v odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty účastníka v tom smere, že v odôvodnení
rozhodnutia uvedie, ako sa s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami účastníka vysporiadal.“

9. Žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď v zmysle napadnutého rozhodnutia
žalobca v období od 01.01.2017 do 02.08.2017 mala prijať z lekárne Média, B., nachádzajúcej sa
na Bartóka 1, Rimavská Sobota (držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Média
- RS, s.r.o., Hlavné námestie 147, Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491) lieky Clexane 4000 IU (40
mg)/0,4 ml sol inj 10x0,4 ml 40 mg: kód ŠUKL 25131 a Clexane 6000 IU (60 mg)/0,6 ml sol inj
10x0,6 m 1/40 mg: kód ŠUKL 25132, ktoré v danom období žalobca následne fakturoval lekárni
TERNO HOMOLOVA, nachádzajúcej sa na Homolova 2, Bratislava (držiteľ povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti - Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39, Prešov, IČO: 47 963 841).
V napadnutom rozhodnutí správny orgán uvádza, že nákup uvedených liekov od držiteľa povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Média - RS, s.r.o., nebol vykonaný za účelom ich výdaja
pacientom v lekárni Západ, V. Clementisa 4754, Rimavská Sobota, ale na účel ich ďalšieho predaja
držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Pharm Trade, spol. s.r.o., čím došlo k
naplneniu znakov iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch, v dôsledku
čoho bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 12.000,- EUR.
S uvedeným právnym posúdením žalobca nesúhlasí a trvá na tom, že lekáreň, ktorú žalobca prevádzkuje
nikdy neprijala predmetné lieky od lekárne poskytovateľa lekárenskej starostlivosti Média-RS, s.r.o.,
k čomu žalobca zaslal žalovanému stanovisko, nakoľko pri miestnom zisťovaní zástupkyňou žalobcu
bola inšpekcii podaná chybná informácia. Žalobca trvá na tom, že lieky boli do skladu lekárne žalobcu,
prevzaté z medziskladu, pričom software, ktorý žalobca používa nevyžaduje manuálne nahratie čísiel
šarží, preto neboli pri týchto liekoch nahraté. Pri príjme liekov od veľkodistribútorov je šarža nahraná do
softwaru automaticky. Z tohto dôvodu sa v napadnutom rozhodnutí síce správne konštatuje, že žalobca
lieky fakturoval poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti Pharm Trade - lekárni TERNO HOMOLOVA,
avšak nešlo o tie isté balenia, ktoré boli prijaté z medziskladu, ale o lieky nakúpené od distribučných
spoločností. Všetky balenia bez uvedenia šarže (z medziskladu) boli vydané pacientom na recept
a predmetné lieky, ktoré boli dodané spoločnosti Pharm Trade, nakúpil žalobca od distribučných
spoločností a následne dodal spoločnosti Pharm Trade, spol. s.r.o.. Takže nedošlo zo strany žalobcu k
porušeniu povinnosti vydávať humánne lieky vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni.

10. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že faktúry na nákup liekov od poskytovateľa
lekárenskej starostlivosti - Média-RS, s.r.o. v počte 7 ks boli vyhotovené dodávateľom účtovných služieb
na základe jeho predpokladu. Tieto faktúry vznikli v dôsledku pochybenia v internej komunikácii medzi
žalobcom a dodávateľom účtovných služieb a nezodpovedajú skutočnosti (vystavenie faktúry, podľa
názoru žalobcu nepreukazuje aj reálne dodanie tovaru). Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobcovi neboli
lieky za dané obdobie dodané od Média-RS, s.r.o., nemohli byť potom ani predané Pharm Trade, spol.
s.r.o. a teda nedošlo ku konaniu, ktoré je opísané v údajnom skutku.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že na „Pohyboch materiálu“ predložených žalobcom v písomnom
podaní, boli farebne zvýraznené príjmové položky liekov z medziskladu (príjem bez šarže), ktoré



následne boli vydané na recept (výdaj na recept bez šarže). Preto je možné na základe čísla šarže,
doby expirácie, množstva položiek, subjektu („Do/Od“) jednoducho preukázať, že všetky lieky Clexane
0.6 predané Pharm Trade, spol. s.r.o. za dané obdobie boli nakúpené od distribučných spoločností, a
to spoločnosti Unipharma, MedArt a Phoenix a spadajú pod dikciu výnimky podľa § 23 ods. 1 písm. as)
zákona o liekoch, keďže išlo o ich prvý predaj ďalšiemu poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti. Preto
konanie žalobcu je v zmysle uvedenej výnimky konaním, ktoré zákon nezakazuje a teda ani nepostihuje.

11. Žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí na str. 3 je uvedené, že „Samotná Správa cielenej
inšpekcie vo verejnej lekárni ako aj Záznam o výkone inšpekcie je dostatočným podkladom na začatie
správneho konania.“ a podľa názoru žalobcu, hoci toto samotné konštatovanie je po formálnej stránke
správne, avšak keďže Záznam obsahuje vecne nesprávne (nepravdivé) tvrdenia, nemôže správny orgán
na základe nepravdivých údajov Záznamu rozhodnúť o spáchaní deliktu.

12. Žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí na str. 4 je uvedené, že „ak by teoreticky existoval
medzisklad vytvorený 01.12.2015, lieky v tomto sklade by boli vzhľadom na pohyby v jednotlivých
položkách skladu od 01.01.2017 predané ešte v roku 2016.“ Avšak žalovaný vôbec neuvádza, prečo
by „museli“ byť lieky z medziskladu spotrebované už počas roka 2016. Neexistuje žiadna objektívna
nutnosť, prečo by sa tak muselo stať, keďže limitujúcim faktorom pre dobu predaja lieku je jeho expirácia.

13. Žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí na str. 4 je uvedené, že Lekáreň Západ manipulovala
so stavom skladových zásob a uvádza sa rozdiel 3 ks Clexane 0.4., pričom toto konštatovanie
žalovaného nie je ničím podložené, je nezrozumiteľné ale najmä je v rozpore so závermi cielenej
inšpekcie a je objektívne ľahko vyvrátiteľné.

14. Žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí na str. 7 je uvedené, že „vzniklo reálne riziko
ohrozenia pacientov odkázaných na liečbu uvedenými liekmi, vzhľadom na ich možnú nedostupnosť a
s tým súvisiace ohrozenie liečby.“ a pritom žalobca mal vždy zabezpečené potrebné množstvo liekov,
aby bola zabezpečená ich dostupnosť pre pacientov. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že celkovo
pristupoval zodpovedne k pacientom, keď v prípade, ak to bolo možné, poskytol (predal) lieky aj inému
prevádzkovateľovi lekárne v súlade s výnimkou, čím žalobca umožnil, aby aj iný poskytovateľ (konkrétne
Pharm Trade) bol schopný lieky vydávať. Tým nepochybne žalobca prispel k lepšej dostupnosti liekov
pre pacientov.

15. Žalobca namieta podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a citoval
ust. § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 SP, z ktorých vyplýva zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyjadruje
požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady
pre rozhodnutie. Žalobca poukázal, že správne orgány neobjasňovali a nezaoberali sa dôvodmi, ktoré
žalobca navrhoval v správnom konaní, rovnako správny orgán nezisťoval ako spoločnosť Pharm Trade
predmetné lieky použila a či boli použité na ich výdaj vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni,
kedy by ich predaj žalobcom v prospech Pharm Trade, bol v súlade so zákonom.

16. V závere žalobca navrhol súdu, aby podľa § 191 ods. 1, 3 a 4 SSP zrušil rozhodnutie ministerky
zdravotníctva SR ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a
rozhodnutie, alternatívne, ak správny súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne, aby
správny súd upustil od uloženia sankcie z dôvodu, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj
samotným prejednaním veci, prípadne zmenil výšku sankcie, ktorá je neprimeraná povahe skutku podľa
§ 198 ods. l písm. a) SSP.

III. Vyjadrenie žalovaného.

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 14.11.2018 s tým, že
napadnuté rozhodnutia sú zákonné, vychádzajú zo správneho a úplného zistenia skutkového stavu
veci a naň správne aplikovaných právnych noriem. Žalobu navrhol zamietnuť a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca tvrdí, že ,,naša spoločnosť
predmetné lieky nenakúpila od spoločnosti Média-RS ale od distribučných spoločností a až následne
došlo k prevodu liekov do lekárne Lekáreň Pharm Trade, spol. s.r.o., na ich výdaj pacientovi vo verejnej



lekárni (teda išlo o ich prvý predaj inému poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti). Vzhľadom na túto
skutočnosť bola preto podľa názoru našej spoločnosti naplnená výnimka uvedená v § 23 ods. 1 písm. as)
Zákona, keď išlo o prvý predaj Liekov medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti“. Žalobca v bode
II. svojej žaloby ďalej poukazuje na nasledovné znenie dôvodovej správy zákona č. 306/2016 Z.z. k §
23 ods. 1 písm. as): ,,umožňuje sa predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných
liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v
nemocničnej lekárni len na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni.“
žalovaný nesúhlasí a má za to, že vyjadrenie žalobcu je zavádzajúce. Z administratívneho spisu je
zrejmé, že pri cielenej inšpekcii Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, zamestnanec Lekárne Západ
poskytol inšpektorom záznam pohybu liekov, v ktorom bol zaznamenaný pohyb lieku Clexane 0,4
(25131). Na tomto zázname pohybu bol príjem liekov z Lekárne Média-RS bez príslušných šarží, pričom
samotná Lekáreň Média-RS pri nákupe liekov evidovala aj čísla šarží liekov. Z neznámeho dôvodu ich
však fakturovala Lekárni Západ, bez uvedenia šarží liekov. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca sú okrem
iného v zjavnom rozpore s ust. § 5 písm. g) Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kusovej evidencii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín č. 515/2011 Z.z. (ďalej len ,,Vyhláška č. 515/2011 Z.z.“).
Podľa § 5 písm. g) Vyhlášky č. 515/2011 Z.z., pri výmene, predaji a spätnom predaji liekov držiteľovi
povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti sa pri každom druhu lieku eviduje číslo šarže, ak sa uvádza.
Žalovaný ďalej uviedol, že pri výkone cielenej inšpekcie Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv boli zo
strany Lekárne Západ inšpektorom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, poskytnuté faktúry vystavené
Lekárňou Média-RS v počte 7 kusov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po preskúmaní účtovných
dokladov bolo zistené, že tabuľka pohybov liekov od 01.01.2017 do 02.08.2017 dokazuje, že Lekáreň
Západ manipulovala so stavom skladových zásob. Z pohybu lieku Clexane 0,4, ako predmetu konania,
vyplýva, že na sklade malo byt' v čase inšpekcie 13 ks lieku, ale inšpektori potvrdili iba 10 ks lieku,
pričom rozdiel 3 ks Clexane 0,4 sa fyzicky na sklade nenachádzal. Žalobca napriek tvrdeniam v podanej
žalobe, v priebehu celého konania nepredložil žiadny relevantný doklad, ktorým by preukázal svoje
tvrdenie o tom, že lieky, ktoré sú predmetom konania, nakúpil od distribučných spoločností. Distribučná
spoločnosť je pri predaji lieku povinná na faktúre uvádzať čísla šarže lieku v súlade s § 16 písm. d)
Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, o požiadavkách na správnu výrobnú prax a
požiadavkách na správnu veľkodistribučnú prax č. 128/2012 Z. z. (ďalej len ,, Vyhláška č. 128/2012 Z.z.“).
Lieky, ktoré sú predmetom konania, nakúpené z Lekárne Média-RS, boli v Lekárni Západ evidované
bez čísla šarží, z uvedeného dôvodu, by v prípade nákupu liekov od distribučných spoločností, mali byť
šarže liekov evidované.
Podľa § 16 písm. d) Vyhlášky č. 128/2012 Z. z., k dodávke liekov, liečiv, pomocných látok a obalov sa
prikladá doklad s uvedením čísla šarže a dodaného množstva.
Zo Správy z cielenej inšpekcie Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a všetkých podkladov, ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu, má žalovaný za preukázané, že nákup liekov Clexane (0,4 a 0,6) od
držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Lekáreň Média - RS, nebol vykonaný za
účelom ich výdaja pacientom v Lekárni Západ, ale na účel ich ďalšieho predaja držiteľovi povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti Pharm Trade, spol. s r.o..
Žalovaný poukázal, že lieky, ako citlivý tovar podliehajú oveľa širšej kontrole, v rámci ktorej je dostupnosť
liekov pre pacientov na území Slovenskej republiky prvoradá. Tým, že žalobca svojim protiprávnym
konaním v rozsahu cca 8 mesiacov predával lieky v rozpore s ustanoveniami zákona o liekoch, vzniklo
reálne riziko ohrozenia pacientov odkázaných na liečbu uvedenými liekmi, vzhľadom na ich možnú
nedostupnosť a s tým súvisiace ohrozenie liečby. V predmetnom konaní zároveň išlo o lieky Clexane
(0,4 a 0,6), pri ktorých v rozhodnom období ministerstvo zaznamenalo sťažnosti pacientov na ich
nedostupnosť. Žalovaný poukázal na stanovisko Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zo dňa 16.11.2017,
v ktorom je opísaný skutkový stav priebehu cielenej inšpekcie týkajúcej sa žalobcu a ktoré slúžilo ako
jeden z podkladov a dôkazov na uloženie sankcie.

19. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia keď žalobca tvrdí, že ,,správny
orgán z hľadiska odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neodpovedal na ťažiskové argumenty
našej spoločnosti, vzhľadom na uvedené má naša spoločnosť za to, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené v dôsledku čoho je potrebné toto napadnuté rozhodnutie
zrušiť.“
žalovaný uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu a má za to, že ako správny orgán v súlade so
zásadou náležitého zistenia skutkového stavu vyžiadal od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv podklady



a listiny, ako aj vecné stanovisko k vyjadreniu žalobcu ako účastníka konania. Štátny ústav pre kontrolu
liečiv poskytol správnemu orgánu súčinnosť listom zo dňa 16.11.2017. Následne žalovaný preskúmal
celý spisový materiál, všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a ako je uvedené
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj v odôvodnení rozhodnutia ministerky, jednotlivo sa
vysporiadal so všetkými vyjadreniami žalobcu a ako aj k ťažiskovým argumentom, ktoré žalobca uviedol
vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 24.10.2017.

20. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu vo veci keď žalobca tvrdí, že ,,naša
spoločnosť má za to. že konajúci správny orgán tiež nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku
čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí, v tejto
súvislosti naša spoločnosť naďalej trvá na tom, že lekáreň ktorú naša spoločnosť prevádzkuje, nikdy
neprijala predmetné lieky od lekárne poskytovateľa lekárenskej starostlivosti Média-RS, k čomu naša
spoločnosť zaslala Ministerstvu zdravotníctva aj stanovisko, nakoľko pri miestnom zisťovaní zo strany
odbornej zástupkyne našej spoločnosti bola inšpekcii podaná chybná informácia, predmetné lieky ktoré
boli dodané spoločnosti Pharm Trade, nakúpila naša spoločnosť od distribučných spoločností a následne
dodal spoločnosti Pharm Trade, spol. s.r.o..“
žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, nakoľko z administratívneho spisu
je zrejmé, že pri cielenej inšpekcii Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, zamestnanec Lekárne Západ
poskytol inšpektorom záznam pohybu liekov, v ktorom bol zaznamenaný pohyb lieku Clexane 0,4
(25131). Na tomto zázname pohybu bol príjem liekov z Lekárne Média-RS bez príslušných šarží, pričom
samotná lekáreň Média-RS pri nákupe liekov evidovala aj čísla šarží liekov. Z neznámeho dôvodu
ich však fakturovala Lekárni Západ bez uvedenia šarží liekov. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca sú
okrem iného v zjavnom rozpore s ust. § 5 písm. g) Vyhlášky č. 515/2011 Z.z. Žalovaný vychádzajúc
zo Správy cielenej inšpekcie Štátneho ústavu kontroly liečiv uviedol, že zo strany Lekárne Západ boli
inšpektorom poskytnuté faktúry vystavené Lekárňou Média-RS v pošte 7 kusov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu. Po preskúmaní účtovných dokladov je nutné konštatovať, že tabuľka pohybov
liekov od 01.01.2017 do 02.08.2017 dokazuje, že Lekáreň Západ manipulovala so stavom skladových
zásob. Z pohybu lieku Clexane 0,4 ako predmetu konania vyplýva, že na sklade malo byť v čase
inšpekcie 13 ks lieku, ale inšpektori potvrdili iba 10 ks lieku, pričom rozdiel 3 ks Clexane 0,4 sa fyzicky na
sklade nenachádzal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu celého
konania napriek svojim tvrdeniam túto skutočnosť nevyvrátil a žalovanému nedoložil relevantné dôkazy
dokazujúce, že nedošlo k príjmu liekov z Lekárne Média-RS bez príslušných šarží, kedy lekáreň Média-
RS pri nákupe týchto liekov evidovala aj čísla šarží liekov a fakturovala ich Lekárni Západ bez uvedenia
šarží liekov.
Argumentácia žalobcu k týmto skutočnostiam je zavádzajúca a nepravdivá, keďže evidencia liekov
tak ako to uvádza žalobca, rovnako aj vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa
24.10.2017, je zjavným porušením § 5 písm. g) Vyhlášky MZ SR č. 515/2011 Z.z..

21. K námietke porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy keď žalobca tvrdí, že ,,v
danom prípade z hľadiska tohto žalobného dôvodu naša spoločnosť poukazuje na skutočnosť, že
konajúce správne orgány (ako vyplýva aj zo skutkového stavu) neobjasňovali a nezaoberali sa dôvodmi
v prospech našej spoločnosti (ktoré navyše naša spoločnosť navrhovala v správnom konaní vykonať) a
rovnako správny orgán absolútne nezisťoval ako spoločnosť Pharm Trade spol. s.r.o. predmetné lieky
použila a či boli použité na ich výdaj vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni, kedy v takomto
prípade by ich predaj zo strany našej spoločnosti, spoločnosti Pharm Trade spol. s.r.o. bol v súlade
so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má naša spoločnosť za to, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a z toho dôvodu naša spoločnosť žiada
napadnuté rozhodnutie zrušiť.“
žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, nakoľko inšpektormi Štátneho
ústavu pre kontrolu liečiv bolo zistené, že v období od 01.01.2017 do 02.08.2017 prijal žalobca z
Lekárne Media - RS, lieky Clexane 4000 IU (40 mg)/0,4 ml sol inj 10x0,4 ml/40 mg; kód ŠUKL
25131 Clexane 6000 IU (60 mg)/0,6 ml sol inj 10x0,6 ml/40 mg; kód ŠUKL 25132, ktoré v danom
období následne fakturoval lekárni TERNO HOMOLOVA, Homolova 2, Bratislava (držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti -Lekáreň Pharm Trade, spol. s.r.o.). Nákup uvedených liekov od
držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Lekáreň Média - RS, nebol vykonaný za
účelom ich výdaja pacientom v Lekárni Západ, ale na účel ich ďalšieho predaja držiteľovi povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti Pharm Trade, spol. s.r.o.. Uvedeným konaním žalobca naplnil
skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 zákona o liekoch tým, že v čase od 01.01.2017



do 02.08.2017 nakladal s nadobudnutými humánnymi liekmi zaradenými v zozname kategorizovaných
liekov v rozpore s ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch, preto správny orgán rozhodol o uložení
pokuty, na základe náležitého zistenia skutkového stavu, vyžiadania si stanoviska od Štátneho ústavu
pre kontroly liečiv - list zo dňa 16.11.2017 a Správy z cielenej inšpekcie vykonanej Štátnym ústavom pre
kontroly liečiv, ako aj ostatných dokladov a dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
Pokutu za správny delikt správny orgán uložil v súlade s § 138 ods. 30 zákona o liekoch v znení
účinnom do 31.12.2017 a pri určení jej výšky prihliadal na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky
protiprávneho konania. Tým, že žalobca svojim protiprávnym konaním v rozsahu cca 8 mesiacov
predával lieky v rozpore s ustanoveniami zákona o liekoch, vzniklo reálne riziko ohrozenia pacientov
odkázaných na liečbu uvedenými liekmi, vzhľadom na ich možnú nedostupnosť a s tým súvisiace
ohrozenie liečby. Zároveň sa jednalo o lieky Clexane (0,4 a 0,6), pri ktorých v rozhodnom období
ministerstvo zaznamenalo sťažnosti pacientov na nedostupnosť uvedených liekov. Pri stanovení výšky
pokuty, správny orgán prihliadal na skutočnosť, že u žalobcu išlo o prvé porušenie povinnosti podľa
zákona o liekoch s dôrazom na záver cielenej inšpekcie Štátneho ústavu pre kontroly liečiv, ktorý jasne
konštatoval porušenie ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch.

22. K návrhu žalobcu, že ,,ak správny súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne,
spoločnosť žiada, aby správny súd rozsudkom upustil od uloženia sankcie z dôvodu, že účel správneho
trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, prípadne zmenil výšku sankcie, ktorá je
neprimeraná povahe skutku podľa § 198 ods. l písm. a) SSP.“, žalovaný uviedol, že s takýmto návrhom
na rozhodnutie vo veci samej, nesúhlasí. Ak žalobca navrhuje prípadnú zmenu výšky sankcie podľa §
198 ods. l písm. a) SSP, je potrebné vychádzať z premisy, že žalobca si je vedomý porušenia právnych
predpisov tak, ako je špecifikované vo výroku rozhodnutia ministerstva ako aj ministerky.

IV. Replika.

23. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 04.12.2018 sa v plnom rozsahu pridržal svojich tvrdení
uvedených v žalobe a k námietke nutnosti prihliadať na účel zákona doplnil svoje vyjadrenie o Nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1241/12 zo dňa 13.03.2012, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS 1826/11 zo dňa 07.03.2012, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/38/2015 zo dňa 25.05.2016, rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 03.06.2007 sp. zn. 2S/200/2005-30 zo dňa 03.06.2007.

24. Žalobca opäť apeloval na povinnosť prihliadať na účel zákona pri jeho výklade a citoval všeobecnú
časť dôvodovej správy k zákonu č. 306/2016 Z.z. ako aj osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu
č. 306/2016 Z.z. - bodu 9 ktorým bolo prijaté ust. § 23 ods. 1 písm. as). V tejto súvislosti žalobca
zhrnul, že účelom zavedenia povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch (ako vyplýva zo
všeobecnej časti dôvodovej správy), bolo zamedziť vývozu humánnych liekov zo Slovenskej republiky
do iných členských štátov Európskej únie a zabezpečiť ich dostupnosť pacientom v Slovenskej republike.
Z tohto dôvodu potom aj osobitná časť dôvodovej správy podľa názoru žalobcu výslovne uvádza,
že sa umožňuje predaj liekov medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti, keďže v opačnom
prípade, pokiaľ by bol každý predaj humánnych liekov medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti
v Slovenskej republike okrem prvého zakázaný, tieto lieky by mohli byť v konečnom dôsledku pre
pacientov nedostupné, nakoľko poskytovateľ lekárenskej starostlivosti, ktorý má nedostatok lieku by
tento nemohol nakúpiť od iného poskytovateľa lekárenskej starostlivosti, ktorý by tento liek nakúpil inak
ako od distribútora, pričom toto je podľa názoru našej spoločnosti v rozpore s účel § 23 ods. 1 písm.
as) zákona o liekoch.

25. K vyjadreniu žalovaného o porušení predpisov o uvádzaní šarží pri predaji liekov, žalobca uviedol,
že aj prípadné porušenie evidencie pri predaji liekov uvádzať čísla šarže nemôže znamenať, že žalobca
porušil povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch.
Aj prípadné porušenie povinnosti uvedenej vo Vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 515/2011
Z.z., znamená len porušenie tejto povinnosti, avšak bez akýchkoľvek iných dôkazov nemôže znamenať
naplnenie znakov správneho deliktu tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ tomu
nenasvedčujú iné dôkazy. Spáchanie správneho deliktu musí byť vždy preukázané konkrétnymi
skutkami. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Szd 1/2009 zo dňa 28.04.2010, v ktorom uviedol právny názor, že porušenie vedenia zdravotnej
dokumentácie nemôže automaticky znamenať porušenie inej povinnosti lekára pri poskytovaní



zdravotnej starostlivosti. Žalobca je názoru, že tento záver je možné v plnom rozsahu aplikovať aj na
prípad posúdenia spáchania správneho deliktu.

26. K vyjadreniu žalovaného k nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí, žalobca poukázal na stranu 5 a 6 napadnutého rozhodnutia, kde sú len čiastočne zhrnuté
argumenty žalobcu uvedené v rozklade avšak v napadnutom rozhodnutí sa nenachádza odpoveď prečo
neboli argumenty relevantné a prečo naň príslušný správny orgán neprihliadal.
Žalobca opäť poukázal aj na nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti výšky uloženej
pokuty, keď na strane 6 a 7 napadnutého rozhodnutia sú uvedené len všeobecné skutočnosti (že pri
výške pokuty sa prihliadalo na závažnosť, spôsob konania, čas trvania, následky protiprávneho konania,
že vzniklo reálne ohrozenie pacientov odkázaných na liečbu liekmi), ktoré je nedostatočné a porušuje tak
základné zásady trestného konania podľa zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov, na ktoré je potrebné prihliadať v prípade správneho trestania. Na podporu svojho tvrdenia
žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.05.2013 sp. zn. 44Sp/37/2012 zo
dňa 13.05.2013.

27. K vyjadreniu žalovaného k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, žalobca poukázal na
argumentáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a zistenia zdravotnej poisťovne Dôvera a.s., ktoré
pri kontrole efektívnosti a hospodárnosti vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia,
dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a zmluvných podmienok, vykonali finančnú a
kusovú kontrolu vybraných druhov liekov v lekárni žalobcu, pričom medzi kontrolovanými liekmi bol aj
liek Clexane 0,4 a 0,6. Tieto zdravotné poisťovne pri vykonaní kontroly dospeli k záveru, že s liekom
Clexane 0,4 a 0,6 nebolo zo strany žalobcu manipulované a že množstvo tohto lieku, ktoré žalobcovi tieto
zdravotné poisťovne preplatili, zodpovedá skutočnosti. Uvedenú argumentáciu žalobca doložil listinami -
Zápisnica o prerokovaní námietok k protokolu o kontrole č. 17211725 Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. zo dňa 28.02.2018 a Zápisnica o prerokovaní protokolu č. 18700586 ku kontrole z Dôvery zdravotnej
poisťovne, a.s. zo dňa 10.09.2018.
Vzhľadom na závery kontrol vykonaných zdravotnými poisťovňami žalobca tvrdí, že skutkové zistenia
správneho orgánu o tom, že žalobca manipuloval so stavom tohto lieku je nesprávne a preto sú
nesprávne aj skutkové zistenia správneho orgánu o tom, že žalobca previedol inému poskytovateľovi
lekárenskej starostlivosti lieky, ktoré nezískal od distribútora ale od iného poskytovateľa lekárenskej
starostlivosti.

V. Administratívne konanie.
28. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02.08.2017 vykonal Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ako
príslušný orgán štátnej správy na úseku humánnej farmácie a drogových prekurzorov, cielenú inšpekciu
za účelom kontroly dodržiavania zákona o liekoch, vo verejnej lekárni Lekáreň Západ, V. Clementisa
4754, 979 01 Rimavská Sobota (ďalej len ,,Lekáreň Západ“) - držiteľ povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti - Miraxis s.r.o., so sídlom V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská Sobota, IČO:
48 092 398 - žalobca.

29. V rámci inšpekcie boli zistené a zdokumentované nasledovné skutočnosti:
1. v období od 01.01.2017 do 02.08.2017 prijal žalobca z Lekárne Média, B. Bartóka 1, 979 01 Rimavská
Sobota (držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Média - RS, s.r.o., Hlavné námestie
147, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491) lieky:
- Clexane 4000 IU (40 mg)/0,4 ml sol inj 10x0,4 ml/40 mg; kód ŠÚKL 25131,
- Clexane 6000 IU (60 mg)/0,6 ml sol inj 10x0,6 ml/40 mg; kód ŠÚKL 25132,
ktoré v danom období následne fakturoval lekárni TERNO HOMOLOVA, Homolova 2, 841 02 Bratislava
(držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39,
080 01 Prešov, IČO: 47 963 841).
2. nákup liekov uvedených v bode 1. od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
Média - RS, s.r.o., Hlavné námestie 147, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491 s miestom
výkonu činnosti lekárne Média, B. Bartóka 1, 979 01 Rimavská Sobota, nebol vykonaný za účelom
ich výdaja pacientom v lekárni Západ, V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská Sobota, ale na účel ich
ďalšieho predaja držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Pharm Trade, spol. s.r.o.,
Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841.



30. Zo záverov Správy z cielenej inšpekcie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv vo verejnej lekárni žalobcu
vyplýva, že ,,držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Miraxis s.r.o., so sídlom V.
Clementisa 4754, 979 01 Rimavská Sobota s miestom výkonu činnosti vo verejnej lekárni Lekáreň
Západ, V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská Sobota nedodržiava ustanovenia zákona o liekoch pre
porušenie § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch.“ Na základe uvedených záverov, ministerstvo listom
č. Z44761/2017-OF zo dňa 29.09.2017 oznámilo žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia
pokuty za iný správny delikt. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.10.2017 a v stanovenej lehote
sa k oznámeniu vyjadril listom zo dňa 26.10.2017.

31. Ministerstvo si vyžiadalo stanovisko od Štátneho ústavu kontroly liečiv k vyjadreniu žalobcu k
začatiu správneho konania. Štátny ústav pre kontrolu liečiv zaslal ministerstvu stanovisko pod číslom
KL/5695/2017 zo dňa 16.11.2017, v závere ktorého sa konštatuje, že dôkazy doložené žalobcom na
vyvrátenie podozrenia, že Lekáreň Západ porušila ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch, sú
vzhľadom na skutočnosti uvedené v stanovisku, nedostatočné. Lieky Clexane 0,4 a 0,6 nakúpené z
lekárne Média, sú v lekárni Západ evidované bez čísla šarží a žalobca v rámci vyjadrenia nepredložil
relevantný doklad (faktúra, dodací list), ktorým boli predmetné lieky spolu s číslami šarží nadobudnuté
od distribútora, ktorý je pri predaji lieku povinný na faktúre uvádzať číslo šarže lieku v súlade s § 16
písm. d) Vyhlášky MZ SR č. 128/2012 o požiadavkách na správnu výrobnú prax a požiadavkách na
správnu veľkodistribučnú prax.

32. Ministerstvo, ako prvostupňový správny orgán, po preskúmaní skutkového a právneho stavu, vydalo
rozhodnutie č. Z44761-2017-OF zo dňa 18.12.2018, ktorým uložilo žalobcovi pokutu vo výške 12.000,-
EUR podľa § 138 ods. 30 zákona o liekoch v znení účinnom do 31.12.2017, nakoľko skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch naplnil žalobca tým, že v rozpore s
§ 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch v čase od 01.01.2017 - 02.08.2017 nakladal s nadobudnutými
humánnymi liekmi zaradenými v zozname kategorizovaných liekov.

33. Voči prvostupňovému rozhodnutiu bol žalobcom podaný rozklad, doručený ministerstvu dňa
18.01.2018. V rozklade žalobca upriamil dôraz na to, že „v doteraz produkovaných listinných podaniach
sme opakovanie uvádzali, že v danom období sme lieky od Média - RS nenakúpili ani nijako inak
neprevzali. Faktúry na nákup liekov od Média - RS poskytnuté v počte 7 ks počas výkonu inšpekcie
boli vyhotovené dodávateľom účtovných služieb na základe jeho predpokladu. Tieto faktúry vznikli
v dôsledku pochybenia v internej komunikácii medzi našou spoločnosťou a dodávateľom účtovných
služieb. Tieto faktúry nezodpovedajú skutočnosti. Je teda zrejmé, že ak účastníkom konania neboli lieky
za dané obdobie nakúpené od Média - RS, nemohli byť potom tieto lieky ani predané Pharm Trade, a
teda vôbec nedošlo k deju a konaniu opísanom v údajnom skutku.“
Rozkladová komisia ministerstva dňa 26.04.2018 preskúmala rozklad, ako aj prvostupňové rozhodnutie
a dospela k záveru, že rozklad žalobcu s poukazom na § 23 ods. 1 písm. as), § 138 ods. 5 písm.
bk), § 138 ods. 30 v znení účinnom do 31.12.2017 zákona o liekoch, nebol dôvodný a navrhla
ministerke zdravotníctva potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Ministerka zdravotníctva SR rozhodnutím
č. S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018, podľa § 59 ods. 2 SP rozklad zamietla a prvostupňové
rozhodnutie ministerstva podľa §59 ods. 3 SP potvrdila.

VI. Právne posúdenie žaloby.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



37. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

38. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje podmienky
na zaobchádzanie s humánnymi liekmi a veterinárnymi liekmi.

39. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z., zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je
výroba liekov, príprava transfúznych liekov, príprava liekov na inovatívnu liečbu, veľkodistribúcia liekov
a poskytovanie lekárenskej starostlivosti.

40. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z.z., nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom, ako ustanovuje
tento zákon.

41. Podľa § 21 ods. 8 zákona č. 362/2011 Z.z., nadobudnutie vlastníctva liekov neoprávňuje
zaobchádzať s nimi iným spôsobom, ako je uvedené v tomto zákone.

42. Podľa § 23 ods. 1 písm. as) zákona č. 362/2011 Z.z., držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti je povinný vydávať humánne lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej
lekárni alebo v nemocničnej lekárni; za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje spätný predaj týchto
liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, ani prvý
predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja
vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni.

43. Podľa § 127 zákona č. 362/2011 Z.z., výkon štátnej správy na úseku humánnej farmácie vykonáva
a) ministerstvo zdravotníctva,
b) Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,
c) štátny ústav.

44. Podľa § 128 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z., Ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti
písm. c) prejednáva iné správne delikty a ukladá pokuty,
písm. d) vykonáva štátny dozor na úseku humánnej farmácie.

45. Podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona č. 362/2011 Z.z., držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak nakladá s nadobudnutými humánnymi liekmi
zaradenými v zozname kategorizovaných liekov iným spôsobom, ako je uvedené v § 23 ods. 1 písm. as).

46. Podľa § 138 ods. 30 zákona č. 362/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, za iné správne delikty
podľa odseku 2 písm. az) až bd), be) a bg), odseku 3 písm. ah) až ak) a odseku 5 písm. bk) až bq) uloží
ministerstvo zdravotníctva pokutu od 5 000 eur do 100 000 eur.

47. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z., na konania vo veciach ustanovených týmto zákonom
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem ustanovení § 128 ods. 3 až 7.



48. Podľa § 3 ods. 1zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

49. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc
a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

50. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

51. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

52. Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

53. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

54. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

VII. Závery správneho súdu.

55. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť
postupu a rozhodnutí ministerky zdravotníctva SR č. S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018 ako aj
prvostupňové rozhodnutie č. Z44761-2017-OF zo dňa 18.12.2018, v zmysle ktorých žalobca konal v
rozpore s § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch v čase od 01.01.2017 - 02.08.2017, keď nakladal s
nadobudnutými humánnymi liekmi zaradenými v zozname kategorizovaných liekov inak, než je uvedené
v § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch. Za uvedené porušenie povinností žalovaný podľa § 138 ods.
5 písm. bk) zákona o liekoch, uložil žalobcovi pokutu vo výške 12.000,- EUR.

56. Na tomto mieste súd poznamenáva, že účelom zákona o liekoch je stanovenie podmienok na
zaobchádzanie s humánnymi liekmi, veterinárnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, skúšanie
liekov, registráciu liekov, uvádzanie na trh alebo do prevádzky zdravotníckych pomôcok, zabezpečovanie
a kontrolu kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok a úloh štátnej správy a
samosprávy na úseku farmácie. Zákonná úprava má harmonizovať voľný a bezpečný pohyb liekov
zdravotníckych pomôcok tak, aby podporovali fungovanie vnútorného trhu Európskej únie a zároveň
aby zabezpečovali vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. V tejto súvislosti zákon o liekoch
vymedzuje povinnosti právnických osôb a fyzických osôb na úseku farmácie ako držiteľov povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Ide o súbor povinností, ktorými sa má zabezpečiť kvalitné
a odborné poskytovanie lekárenskej starostlivosti a inej starostlivosti, pričom pri ich nedodržaní dôjde
k uloženiu pokuty a v prípade závažného porušenia povinnosti možno pozastaviť alebo zrušiť vydané
povolenie.



57. Žalobca ako držiteľ povolenia, poskytuje lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni Západ, adresa
V. Clementisa 4754, Rimavská Sobota, v zmysle zákona o liekoch. Každý držiteľ povolenia vedie kusovú
evidenciu liekov v súlade s vyhl. č. 515/2011 Z.z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o kusovej evidencii
liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Príjem liekov sa eviduje v súlade s § 2 vyhl.
č. 515/2011 Z.z..

58. Ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch, ukladá žalobcovi povinnosť, vydávať humánne
lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni;
za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje spätný predaj týchto liekov držiteľovi povolenia
na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, ani prvý predaj humánnych liekov
zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo
v nemocničnej lekárni ak bol prvý predaj uskutočnený najskôr po uplynutí troch mesiacov od dodania
tohto humánneho lieku držiteľom povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov.

59. Z administratívneho spisu je zrejmé, že u žalobcu v Lekárni Západ, V. Clementisa 4754, Rimavská
Sobota, bola Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ďalej len „ŠÚKL“) vykonaná dňa 02.08.2017 cielená
inšpekcia zameraná na kontrolu dodržiavania § 23 ods. 1 písm. z) a písm. as) zákona o liekoch. V
zmysle záznamu o výkone inšpekcie bol zistený nedostatok a to, že lieky Clexane 4000 IU a Clexane
6000 IU prijala lekáreň aj od inej lekárne (sám žalobca doložil fotokópie faktúr) a zároveň fyzický stav
kontrolovaných liekov nesúhlasil so stavom v PC. Kontrolovaný subjekt so zistenými skutočnosťami
súhlasil, čo potvrdila konateľka svojím podpisom. Následne listom zo dňa 21.09.2017 konateľka poskytla
písomné vysvetlenie k záznamu o vykonanej inšpekcii. Dňa 21.09.2017 pod č.: 2938/2017/1330,
predložil ŠÚKL žalovanému návrh na začatie správneho konania, v ktorom definoval zistenia ktoré oprel
o porušenie povinností podľa § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch a dopustenia sa iného správneho
deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch.

60. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia a to nedostatočne zistený skutkový stav,
kedy žalobca predmetné lieky nenakúpil od spoločnosti Média-RS, ale od distribučných spoločností
a až následne došlo k prevodu liekov do lekárne spoločnosti Pharm Trade (išlo o prvý predaj inému
poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti), čím bola naplnená výnimka ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona
o liekoch a nedošlo k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch,
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Z administratívneho spisu je nepochybné, že pri cielenej inšpekcii, zamestnanec Lekárne Západ poskytol
inšpektorom záznam pohybu liekov, v ktorom bol zaznamenaný pohyb lieku Clexane 0,4 (25131). Na
tomto zázname je vyznačený príjem liekov z Lekárne Média-RS bez šarží, pričom Lekáreň Média-RS pri
nákupe liekov má evidenciu čísla šarží liekov. V správnom konaní nebolo preukázané, z akého dôvodu
tieto lieky fakturovala Lekárni Západ, bez uvedenia šarží. K tomuto zisteniu žalobca nepredložil žiadne
relevantné dôkazy. V tejto súvislosti žalovaný už len konštatoval, že okrem iného, uvedená skutočnosť
je aj v rozpore s § 5 písm. g) Vyhlášky č. 515/2011 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kusovej evidencii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín.
K uvedenej skutočnosti boli pri cielenej inšpekcii, poskytnuté zamestnancom Lekárne Západ faktúry,
vystavené Lekárňou Média-RS v počte 7 kusov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zistenia
z preskúmaných účtovných dokladov, ktoré sú opísané v rozhodnutí so záverom, že Lekáreň Západ
manipulovala so stavom skladových zásob, žalobca svoje tvrdenie, že lieky nakúpil od distribučných
spoločností, nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom.
Uvedené skutočnosti vyplývajú z dokladov, ktoré predložil žalobca a sú súčasťou administratívneho
spisu.

61. Námietky žalobcu uvedené v odseku 5. a 6. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Ust. § 23 ods.1 písm. as) zákona o liekoch ukladá držiteľovi povolenia povinnosti vydávať humánne
lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni;
pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje spätný predaj týchto liekov držiteľovi povolenia
na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal (čo nie je prípad preskúmavanej
veci), ani prvý predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi



povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na
účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni ak bol prvý predaj uskutočnený najskôr
po uplynutí troch mesiacov od dodania tohto humánneho lieku držiteľom povolenia na veľkodistribúciu
humánnych liekov (čo je medzi účastníkmi konania sporné).
V tejto súvislosti však súd poukazuje na rozhodnutie žalovaného, v ktorom odkazuje a aj cituje zo Správy
z cielenej inšpekcie ŠÚKL ako aj na podklady, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, že v správnom
konaní bolo jednoznačne preukázaný nákup liekov Clexane (0,4 a 0,6) od držiteľa povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti Lekáreň Média - RS, avšak nákup nebol vykonaný za účelom ich
výdaja v Lekárni Západ, keďže ich žalobca ďalej predal držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti Pharm Trade, spol. s r.o.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zabezpečiť
dodanie kategorizovaného lieku držiteľom povolenia pre prípad, kedy držiteľ povolenia nedokáže v
bežnej veľkodistribučnej sieti zabezpečiť liek, o ktorého vydanie žiada pacient na základe predloženého
lekárskeho predpisu, má držiteľ povolenia povinnosť k takejto objednávke priložiť anonymizovaný
lekársky predpis, čo žalobca tiež nepreukázal. Z uvedeného zistenia je teda nepochybné, že nejde
o výnimku ustanovenú zákonom, pričom žalobca tvrdenia na svoju obhajobu žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázal a ani neposkytol žiadne logické vysvetlenie (že nenakúpil lieky od Lekáreň Média
a spoločnosti Pharm Trade, spol. s r.o. predal lieky získané od distribučných spoločností).

62. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia a to nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch jednoznačne upravuje povinnosti poskytovateľa
(vydávať humánne lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni alebo
nemocničnej lekárni) a zároveň definuje dve výnimky prvú - ako spätný predaj týchto liekov držiteľovi
povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia dodal, a druhú - ako prvý
predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na
účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni.
Prvostupňový správny orgán argumentačne a logicky v svojom rozhodnutí, s ktorým sa druhostupňový
správny orgán plne stotožnil uviedol, že žalobca napriek svojim tvrdeniam, v priebehu celého konania,
nepredložil žiadny relevantný doklad o tom, že lieky, ktoré sú predmetom konania, nakúpil od
distribučných spoločností. A podľa názoru súdu, z tvrdení žalobcu (ako napr. z vyjadrenia zo dňa
24.10.2017), nepochybne vyplýva a tým aj preukazuje, že žalobcovi bol obsah a výklad ust. § 23 ods.
1 písm. as) zákona o liekoch známy, keď v námietkach uviedol, že predmetné lieky neprijal od lekárne
Média, že išlo o chybne podanú informáciu, ale že predmetné lieky žalobca prijal od distribučnej
spoločnosti. Na základe uvedeného je potom logické a aj hospodárne, že správny orgán nevykonal
podrobný výklad citovaného zákonného ustanovenia. Takýto výklad by bol dôvodný v prípade, ak by
v priebehu administratívneho konania bolo zrejmé, že príslušné ustanovenie zákona je sporné, čo ale
nie tento prípad.
Správny súd nezistil dôvod, že by sa správny orgán odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v
odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie záveru,
že žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o
liekoch. V napadnutých rozhodnutiach sú uvedené relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých
boli vydané.

63. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že správny orgán neodpovedal na
ťažiskové argumenty žalobcu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
V tejto súvislosti je treba uviesť, že prvostupňové konanie a rozhodnutie ako aj druhostupňové konanie
a rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok. Pravdou je, že v prvostupňovom rozhodnutí sú
uvedené a odôvodnené všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, ktoré boli jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti vyhodnotené v spojení s príslušnými právnymi predpismi s dôrazom na správu
ŠÚKL zo dňa 21.09.2017 (návrh na začatie správneho konania) ako aj stanovisko ŠÚKL zo dňa
16.11.2017 (k vyjadreniu žalobcu o začatí správneho konania). Odvolací správny orgán v svojom
rozhodnutí už neopakoval uvedené podklady ale sa plne pridržal ich záverov. Takýto postup odvolacieho
správneho orgánu, podľa názoru súdu, nespôsobuje takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na tomto mieste súd dodáva, že uvedená námietka žalobcu je
neurčitá, netransparentná, nakoľko žalobca neoznačil ťažiskové argumenty na ktoré, podľa jeho názoru,
nedostal v napadnutých rozhodnutiach odpoveď.



64. Námietky žalobcu uvedené v odseku 9. až 12. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Z administratívneho spisu je nepochybne preukázané, že zamestnanec Lekárne Západ poskytol
inšpektorom záznam pohybu liekov a to príjem liekov z Lekárne Média-RS bez príslušných šarží, pričom
Lekáreň Média-RS pri nákupe liekov evidovala čísla šarží liekov, pričom ich fakturovala žalobcovi bez
uvedenia šarží liekov (v rozpore s § 5 písm. g) Vyhlášky č. 515/2011 Z.z. MZ SR). Zároveň boli žalobcom
predložené faktúry vystavené Lekárňou Média-RS v počte 7 kusov, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu a tabuľka pohybov liekov od 01.01.2017 do 02.08.2017 dokazuje, že žalobca manipuloval so
stavom skladových zásob. Žalobca žiadne iné relevantné dôkazy, v rámci administratívneho konania,
ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že lieky nakúpil od distribučných spoločností, nepredložil.
Správny súd má zato, že správny orgán vykonal riadne dokazovanie, nič nezanedbal, v administratívnom
konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pričom je to práve žalobca ktorý si nesplnil svoju
povinnosť a nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia správneho orgánu. Dôkazná povinnosť
je na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že lieky ktoré predal spoločnosti Pharm Trade, spol. s r.o., získal
od distribučných spoločností.
65. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 16. tohto rozhodnutia, že ak správny súd dospeje k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je správne, aby upustil od uloženia sankcie z dôvodu, že účel správneho
trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, prípadne aby zmenil výšku sankcie, ktorá je
neprimeraná povahe skutku podľa § 198 ods. l písm. a) SSP, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Súd poukazuje na ust. § 138 ods. 30 zákona o liekoch účinného do 31.12.2017 (v čase spáchania
skutku), v zmysle ktorého, správny orgán za iný správny delikt uloží pokutu, ktorá je stanovená v
rozpätí od 5.000,- ? 100.000,- EUR. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že ide o objektívnu
zodpovednosť, kedy správny orgán pokutu bez ďalšieho uloží a výšku pokuty správnou úvahou
odôvodní. Nakoľko pri objektívnej zodpovednosti správny orgán neposudzuje zavinenie, je vecou
správnej úvahy správneho orgánu stanoviť za konkrétne protiprávne konanie výšku sankcie. K
objektívnej zodpovednosti ešte treba uviesť, že žalobca sa stáva zodpovedným za porušenie povinnosti
už tým, že k porušeniu došlo, a to bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie
či opomenutie, preto od upustenia uloženia sankcie, tak ako žalobca navrhol, nie je vôbec možné.
Preto správny súd v medziach podanej žaloby preskúmava správnu úvahu len v tom, či stanovená
výška uloženej pokuty nevybočila z medzí určených v zákone. Správny súd pri použití moderačného
oprávnenia nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy. Úlohou správneho súdu je posúdiť
právne otázky zákonnosti a postupu pri vydaní rozhodnutia, ako aj samotného rozhodnutia v konkrétnej
veci. Úlohou súdu nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov a hoci konajúci v plnej jurisdikcii,
nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava.
V preskúmavanej veci bola pokuta vo výške 12.000,- EUR uložená na dolnej hranici rozpätia výšky
stanovenej zákonom, ktorá bola náležite odôvodnená z pohľadu závažnosti (lieky ako citlivý tovar),
spôsobu (kúpil lieky od Lekáreň Média a predal spoločnosti Pharm Trade, spol. s r.o. v rozpore s §
23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch) a doby trvania protiprávneho konania (trvanie cca 8 mesiacov),
možných následkov porušenia povinnosti (riziko ohrozenia pacientov odkázaných na liečbu uvedenými
liekmi) ako i skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé porušenie povinnosti uloženej zákonom o liekoch.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byť
citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za porušenie
povinnosti. Ak by pokuta nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať naplnenie ďalšej funkcie pokuty,
ktorou je prevencia. Prevencia má pôsobiť do vnútra subjektu, ktorý zákonnú povinnosť porušil a zároveň
by mala uložená pokuta pôsobiť vo vzťahu k tomuto subjektu do budúcna s tým, či znovu poruší
právny predpis alebo zabezpečí vykonanie takých vnútorných opatrení, ktoré nedovolia porušovanie
zákonných povinností. Tieto atribúty žalovaný pri stanovení výšky uloženej pokuty dodržal. Súd by
mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty moderovať len v prípade, ak by sa
voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí, priečila zásadám logického myslenia alebo bola
rozpore so zákonom. V danom prípade však bola výška uloženej pokuty správnymi orgánmi dostatočne
odôvodnená a spĺňa zákonné kritéria pre jej uloženie, pričom správne orgány vyhodnotili správne všetky
okolnosti dôležité pre uloženie sankcie.

66. K ostatným námietkam správny súd konštatuje, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky námietky
žalobcu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia, a pokiaľ súd jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
to na zaručenie riadneho a spravodlivého procesu. (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04
a I. ÚS 117/05)



67. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu nezistil také vady konania pred
správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd má zato,
že bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že žalobca v zistenom rozsahu porušil povinnosť, ktorá
mu vyplýva z príslušného ustanovenia zákona o liekoch, súd nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí,
preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

VIII. Trovy konania.

68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej
správy), súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 443 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP)

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).