Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky


Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/100/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201140
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201140.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala
Novotného, žalobcu: Miraxis s.r.o., so sídlom V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 48 092
398, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Landlom, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec,
zápisný v zozname SAK pod č. 5024, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministerky zdravotníctva SR č. S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/128/2018-112 zo dňa 24. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6S/128/2018-112
zo dňa 24. júna 2021 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018,
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému pred správnym súdom a
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 6S/128/2018-112 zo dňa 24. júna 2021, podľa ust. § 190
zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018,
ktorým rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
Z44761-2017-OF zo dňa 18.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil. Prvostupňovým
rozhodnutím Ministerstvo zdravotníctva SR uložilo podľa § 138 ods. 30 zák. č. 362/2011 Z. z. o liekoch
a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o liekoch“) a ust. § 46, 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) žalobcovi ako držiteľovi povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti pokutu vo výške 12 000,- Eur za iný správny delikt podľa § 138
ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch, zistený pri výkone cielenej inšpekcie dňa 02.08.2017 vo verejnej
lekárni G., B.. D. XXXX, XXX XX Y. W., tým, že v rozpore s § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch v
čase od 01.01.2017 - 02.08.2017 nakladal s nadobudnutými humánnymi liekmi zaradenými v zozname
kategorizovaných liekov inak, než je uvedené v § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch a to, že
1.v období od 01.01.2017 do 02.08.2017 prijal z lekárne Q., O.. O. X, XXX XX Y. W., (držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Média - RS, s.r.o. Hlavné námestie 147, 979 01 Rimavská
Sobota, IČO: 47 700 491) lieky Clexane 4000 IU (40 mg)/0,4 ml sol inj 10x0,4 ml 40 mg: kód ŠUKL
25131, Clexane 6000 IU (60 mg)/0,6 ml sol inj 10x0,6 m 1/40 mg: kód ŠUKL 25132, ktoré v danom



období následne fakturoval lekárni I. Z., Z. X, XXX XX O. (držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti - Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841).
2. nákup liekov uvedených v bode 1. od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
Média - RS, s.r.o., Hlavné námestie 147, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491 s miestom výkonu
činnosti lekárne Q., O.. O. X, XXX XX Y. W. nebol vykonaný za účelom ich výdaja pacientom v lekárni
G., B.. D. XXXX, XXX XX Y. W., ale na účel ich ďalšieho predaja držiteľovi povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841.
O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP tak,
že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že dňa 02.08.2017 vykonal Štátny
ústav pre kontrolu liečiv (ďalej len „ŠUKL“), ako príslušný orgán štátnej správy na úseku humánnej
farmácie a drogových prekurzorov, cielenú inšpekciu za účelom kontroly dodržiavania zákona o liekoch,
vo verejnej lekárni J. G., V. D. XXXX, XXX XX Y. W. (ďalej len ,,Lekáreň Západ“) - držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Miraxis s.r.o., so sídlom V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská
Sobota, IČO: 48 092 398 - žalobca. V rámci inšpekcie boli zistené a zdokumentované nasledovné
skutočnosti:
1. v období od 01.01.2017 do 02.08.2017 prijal žalobca z Lekárne Q., B. O. X, XXX XX Y. W. (držiteľ
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Média - RS, s.r.o., Hlavné námestie 147, 979 01
Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491) lieky: Clexane 4000 IU (40 mg)/0,4 ml sol inj 10x0,4 ml/40 mg; kód
ŠÚKL 25131, Clexane 6000 IU (60 mg)/0,6 ml sol inj 10x0,6 ml/40 mg; kód ŠÚKL 25132, ktoré v danom
období následne fakturoval lekárni I. Z., Homolova X, XXX XX O. (držiteľ povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti - Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841).
2. nákup liekov uvedených v bode 1. od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
Média - RS, s.r.o., Hlavné námestie 147, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491 s miestom výkonu
činnosti lekárne Q., B. O. 1, XXX XX Y. W., nebol vykonaný za účelom ich výdaja pacientom v lekárni
G., V. D. XXXX, XXX XX Y. W., ale na účel ich ďalšieho predaja držiteľovi povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841.

3. Zo záverov Správy z cielenej inšpekcie ŠUKL vo verejnej lekárni žalobcu vyplýva, že ,,držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Miraxis s.r.o., so sídlom V. Clementisa 4754, 979 01 Rimavská
Sobota s miestom výkonu činnosti vo verejnej lekárni J. G., V. D. XXXX, XXX XX Y. W. nedodržiava
ustanovenia zákona o liekoch pre porušenie § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch.“ Na základe
uvedených záverov, ministerstvo listom č. Z44761/2017-OF zo dňa 29.09.2017 oznámilo žalobcovi
začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt. Oznámenie bolo žalobcovi
doručené dňa 13.10.2017 a v stanovenej lehote sa k oznámeniu vyjadril listom zo dňa 26.10.2017.
Ministerstvo si vyžiadalo stanovisko od ŠUKL k vyjadreniu žalobcu k začatiu správneho konania.
ŠUKL zaslal ministerstvu stanovisko pod číslom KL/5695/2017 zo dňa 16.11.2017, v závere ktorého sa
konštatuje, že dôkazy doložené žalobcom na vyvrátenie podozrenia, že Lekáreň G. porušila ust. § 23
ods. 1 písm. as) zákona o liekoch, sú vzhľadom na skutočnosti uvedené v stanovisku, nedostatočné.
Lieky Clexane 0,4 a 0,6 nakúpené z lekárne Q., sú v lekárni G. evidované bez čísla šarží a žalobca
v rámci vyjadrenia nepredložil relevantný doklad (faktúra, dodací list), ktorým boli predmetné lieky
spolu s číslami šarží nadobudnuté od distribútora, ktorý je pri predaji lieku povinný na faktúre uvádzať
číslo šarže lieku v súlade s § 16 písm. d) Vyhlášky MZ SR č. 128/2012 o požiadavkách na správnu
výrobnú prax a požiadavkách na správnu veľkodistribučnú prax. Ministerstvo, ako prvostupňový správny
orgán, po preskúmaní skutkového a právneho stavu, vydalo rozhodnutie č. Z44761-2017-OF zo dňa
18.12.2017, ktorým uložilo žalobcovi pokutu vo výške 12.000,- EUR podľa § 138 ods. 30 zákona o
liekoch v znení účinnom do 31.12.2017, nakoľko skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 138
ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch naplnil žalobca tým, že v rozpore s § 23 ods. 1 písm. as) zákona o
liekoch v čase od 01.01.2017 - 02.08.2017 nakladal s nadobudnutými humánnymi liekmi zaradenými
v zozname kategorizovaných liekov. Voči prvostupňovému rozhodnutiu bol žalobcom podaný rozklad,
doručený ministerstvu dňa 18.01.2018. V rozklade žalobca upriamil pozornosť na to, že „v doteraz
produkovaných listinných podaniach sme opakovanie uvádzali, že v danom období sme lieky od Q. - Y.
nenakúpili ani nijako inak neprevzali. Faktúry na nákup liekov od Q. - Y. poskytnuté v počte 7 ks počas
výkonu inšpekcie boli vyhotovené dodávateľom účtovných služieb na základe jeho predpokladu. Tieto
faktúry vznikli v dôsledku pochybenia v internej komunikácii medzi našou spoločnosťou a dodávateľom
účtovných služieb. Tieto faktúry nezodpovedajú skutočnosti. Je teda zrejmé, že ak účastníkom konania
neboli lieky za dané obdobie nakúpené od Q. - Y., nemohli byť potom tieto lieky ani predané Pharm Trade,



a teda vôbec nedošlo k deju a konaniu opísanom v údajnom skutku.“ Rozkladová komisia ministerstva
dňa 26.04.2018 preskúmala rozklad, ako aj prvostupňové rozhodnutie a dospela k záveru, že rozklad
žalobcu s poukazom na § 23 ods. 1 písm. as), § 138 ods. 5 písm. bk), § 138 ods. 30 v znení účinnom do
31.12.2017 zákona o liekoch, nebol dôvodný a navrhla ministerke zdravotníctva potvrdiť prvostupňové
rozhodnutie. Ministerka zdravotníctva SR rozhodnutím č. S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018,
podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie ministerstva podľa
§59 ods. 3 Správneho poriadku potvrdila.
4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1
ods.1 písm. a/, § 2 ods. 2, 3, § 21 ods. 8, § 23 ods. 1 písm. as/, § 127, § 128 od. 1, § 138 ods. 5 písm.
bk/, § 142 ods. 1, § 138 ods. 30 v znení účinnom do 31.12.2017, ako i v intenciách ustanovení zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 1,
2, 5, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 3, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti prvej
a druhej hlavy Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

5. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účelom zákona o liekoch je stanovenie podmienok
na zaobchádzanie s humánnymi liekmi, veterinárnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, skúšanie
liekov, registráciu liekov, uvádzanie na trh alebo do prevádzky zdravotníckych pomôcok, zabezpečovanie
a kontrolu kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok a úloh štátnej správy a
samosprávy na úseku farmácie. Zákonná úprava má harmonizovať voľný a bezpečný pohyb liekov
zdravotníckych pomôcok tak, aby podporovali fungovanie vnútorného trhu Európskej únie a zároveň,
aby zabezpečovali vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. V tejto súvislosti zákon o liekoch
vymedzuje povinnosti právnických osôb a fyzických osôb na úseku farmácie ako držiteľov povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Ide o súbor povinností, ktorými sa má zabezpečiť kvalitné
a odborné poskytovanie lekárenskej starostlivosti a inej starostlivosti, pričom pri ich nedodržaní dôjde
k uloženiu pokuty a v prípade závažného porušenia povinnosti možno pozastaviť alebo zrušiť vydané
povolenie.

6. Krajský súd mál z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že u žalobcu v Lekárni G., V.
D. XXXX, Y. W., bola Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv vykonaná dňa 02.08.2017 cielená inšpekcia
zameraná na kontrolu dodržiavania § 23 ods. 1 písm. z) a písm. as) zákona o liekoch. V zmysle záznamu
o výkone inšpekcie bol zistený nedostatok a to, že lieky Clexane 4000 IU a Clexane 6000 IU prijala
lekáreň aj od inej lekárne (sám žalobca doložil fotokópie faktúr) a zároveň fyzický stav kontrolovaných
liekov nesúhlasil so stavom v PC. Kontrolovaný subjekt so zistenými skutočnosťami súhlasil, čo potvrdila
konateľka svojím podpisom. Následne listom zo dňa 21.09.2017 konateľka poskytla písomné vysvetlenie
k záznamu o vykonanej inšpekcii. Dňa 21.09.2017 pod č.: 2938/2017/1330, predložil ŠÚKL žalovanému
návrh na začatie správneho konania, v ktorom definoval zistenia ktoré oprel o porušenie povinností
podľa § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch a dopustenia sa iného správneho deliktu podľa § 138 ods.
5 písm. bk) zákona o liekoch.

7. Námietku žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, kedy žalobca predmetné
lieky nenakúpil od spoločnosti Q.-Y., ale od distribučných spoločností a až následne došlo k prevodu
liekov do lekárne spoločnosti Pharm Trade (išlo o prvý predaj inému poskytovateľovi lekárenskej
starostlivosti), čím bola naplnená výnimka ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch a nedošlo
k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch, krajský súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd konštatoval, že z administratívneho spisu bolo nepochybné, že
pri cielenej inšpekcii, zamestnanec Lekárne G. poskytol inšpektorom záznam pohybu liekov, v ktorom
bol zaznamenaný pohyb lieku Clexane 0,4 (25131). Na tomto zázname je vyznačený príjem liekov
z Lekárne Q.-Y. bez šarží, pričom Lekáreň Q.-Y. pri nákupe liekov má evidenciu čísla šarží liekov. V
správnom konaní nebolo preukázané, z akého dôvodu tieto lieky fakturovala Lekárni G., bez uvedenia
šarží. K tomuto zisteniu žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy. V tejto súvislosti žalovaný už len
konštatoval, že okrem iného, uvedená skutočnosť je aj v rozpore s § 5 písm. g) vyhlášky č. 515/2011 Z.z.
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kusovej evidencii
liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. K uvedenej skutočnosti boli pri cielenej inšpekcii,
poskytnuté zamestnancom Lekárne G. faktúry, vystavené Lekárňou Q.-Y. v počte 7 kusov, ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu. Zistenia z preskúmaných účtovných dokladov, ktoré sú opísané
v rozhodnutí so záverom, že Lekáreň G. manipulovala so stavom skladových zásob, žalobca svoje



tvrdenie, že lieky nakúpil od distribučných spoločností nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom.
Uvedené skutočnosti vyplývajú z dokladov, ktoré predložil žalobca a sú súčasťou administratívneho
spisu.

8. Krajský súd vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa výkladu ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona
o liekoch, poukázal na jeho znenie, ktoré ukladá držiteľovi povolenia povinnosti vydávať humánne
lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni;
pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje spätný predaj týchto liekov držiteľovi povolenia
na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal (čo nie je prípad preskúmavanej
veci), ani prvý predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na
účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni, ak bol prvý predaj uskutočnený najskôr
po uplynutí troch mesiacov od dodania tohto humánneho lieku držiteľom povolenia na veľkodistribúciu
humánnych liekov (čo je medzi účastníkmi konania sporné). V tejto súvislosti poukázal krajský súd
na rozhodnutie žalovaného, v ktorom odkazuje a aj cituje zo Správy z cielenej inšpekcie ŠÚKL ako
aj na podklady, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, že v správnom konaní bol jednoznačne
preukázaný nákup liekov Clexane (0,4 a 0,6) od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti Lekáreň Q. - Y., avšak nákup nebol vykonaný za účelom ich výdaja v Lekárni G., keďže
ich žalobca ďalej predal držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Pharm Trade,
spol. s. r.o. Krajský súd uviedol, že povinnosť zabezpečiť dodanie kategorizovaného lieku držiteľom
povolenia pre prípad, kedy držiteľ povolenia nedokáže v bežnej veľkodistribučnej sieti zabezpečiť liek,
o ktorého vydanie žiada pacient na základe predloženého lekárskeho predpisu, má držiteľ povolenia
povinnosť k takejto objednávke priložiť anonymizovaný lekársky predpis, čo žalobca tiež nepreukázal.
Z uvedeného zistenia je teda nepochybné, že nejde o výnimku ustanovenú zákonom, pričom žalobca
tvrdenia na svoju obhajobu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a ani neposkytol žiadne logické
vysvetlenie (že nenakúpil lieky od Lekáreň Q. a spoločnosti Pharm Trade, spol. s. r.o. predal lieky získané
od distribučných spoločností).

9. Taktiež námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho
nedostatočného odôvodnenia krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že ustanovenie § 23 ods.
1 písm. as) zákona o liekoch jednoznačne upravuje povinnosti poskytovateľa (vydávať humánne lieky
zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni alebo nemocničnej lekárni) a zároveň
definuje dve výnimky prvú - ako spätný predaj týchto liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu
humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia dodal, a druhú - ako prvý predaj humánnych liekov
zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na účel ich výdaja vo verejnej
lekárni alebo v nemocničnej lekárni. Prvostupňový správny orgán argumentačne a logicky v svojom
rozhodnutí, s ktorým sa druhostupňový správny orgán plne stotožnil uviedol, že žalobca napriek svojim
tvrdeniam, v priebehu celého konania, nepredložil žiadny relevantný doklad o tom, že lieky, ktoré sú
predmetom konania, nakúpil od distribučných spoločností. A podľa názoru súdu, z tvrdení žalobcu
(ako napr. z vyjadrenia zo dňa 24.10.2017), nepochybne vyplýva a tým aj preukazuje, že žalobcovi
bol obsah a výklad ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch známy, keď v námietkach uviedol, že
predmetné lieky neprijal od lekárne Q., že išlo o chybne podanú informáciu, ale že predmetné lieky
žalobca prijal od distribučnej spoločnosti. Na základe uvedeného považoval za logické a aj hospodárne,
že správny orgán nevykonal podrobný výklad citovaného zákonného ustanovenia. Takýto výklad by bol
dôvodný v prípade, ak by v priebehu administratívneho konania bolo zrejmé, že príslušné ustanovenie
zákona je sporné, čo ale tento prípad nebol. Krajský súd nezistil, že by sa správny orgán odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí, ktoré vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle § 138
ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch. V napadnutých rozhodnutiach sú uvedené relevantné a dostatočné
dôvody, na základe ktorých boli vydané. Taktiež krajský súd poukázal na to, že prvostupňové konanie a
rozhodnutie ako aj druhostupňové konanie a rozhodnutie správnych orgánov tvorí jeden celok. Pravdou
je, že v prvostupňovom rozhodnutí sú uvedené a odôvodnené všetky podstatné skutočnosti a dôkazy,
ktoré boli jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotené v spojení s príslušnými právnymi
predpismi s dôrazom na správu ŠÚKL zo dňa 21.09.2017 (návrh na začatie správneho konania) ako
aj stanovisko ŠÚKL zo dňa 16.11.2017 (k vyjadreniu žalobcu o začatí správneho konania). Odvolací
správny orgán v svojom rozhodnutí už neopakoval uvedené podklady, ale sa plne pridržal ich záverov.



Takýto postup odvolacieho správneho orgánu, podľa názoru súdu, nespôsobuje takú vadu konania, ktorá
by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

10. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, krajský súd poukázal na obsah
administratívneho spisu, z ktorého je nepochybne preukázané, že zamestnanec Lekárne G. poskytol
inšpektorom záznam pohybu liekov a to príjem liekov z Lekárne Q.-Y. bez príslušných šarží, pričom
Lekáreň Q.-Y. pri nákupe liekov evidovala čísla šarží liekov, pričom ich fakturovala žalobcovi bez
uvedenia šarží liekov (v rozpore s § 5 písm. g) Vyhlášky č. 515/2011 Z.z. MZ SR). Zároveň boli žalobcom
predložené faktúry vystavené Lekárňou Q.-Y. v počte 7 kusov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
a tabuľka pohybov liekov od 01.01.2017 do 02.08.2017 dokazuje, že žalobca manipuloval so stavom
skladových zásob. Žalobca žiadne iné relevantné dôkazy, v rámci administratívneho konania, ktoré
by preukazovali jeho tvrdenie, že lieky nakúpil od distribučných spoločností, nepredložil. Krajský súd
mal zato, že správny orgán vykonal riadne dokazovanie, nič nezanedbal, v administratívnom konaní
postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, pričom je to práve žalobca, ktorý si nesplnil svoju povinnosť
a nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia správneho orgánu. Dôkazná povinnosť je na
strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že lieky ktoré predal spoločnosti Pharm Trade, spol. s r.o., získal od
distribučných spoločností.

11. Krajský súd na návrh žalobcu, aby upustil od uloženia sankcie z dôvodu, že účel správneho
trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, prípadne aby zmenil výšku sankcie, ktorá je
neprimeraná povahe skutku podľa § 198 ods. l písm. a) SSP, poukázal na ust. § 138 ods. 30 zákona
o liekoch účinného do 31.12.2017 (v čase spáchania skutku), v zmysle ktorého, správny orgán za
iný správny delikt uloží pokutu, ktorá je stanovená v rozpätí od 5.000,- ? 100.000,- EUR. Z dikcie
predmetného ustanovenia vyplýva, že ide o objektívnu zodpovednosť, kedy správny orgán pokutu
bez ďalšieho uloží a výšku pokuty správnou úvahou odôvodní. Nakoľko pri objektívnej zodpovednosti
správny orgán neposudzuje zavinenie, je vecou správnej úvahy správneho orgánu stanoviť za konkrétne
protiprávne konanie výšku sankcie. K objektívnej zodpovednosti ešte považoval za potrebné uviesť, že
žalobca sa stáva zodpovedným za porušenie povinnosti už tým, že k porušeniu došlo, a to bez ohľadu
na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie, preto od upustenia uloženia sankcie,
tak ako žalobca navrhol, nie je vôbec možné. Preto správny súd v medziach podanej žaloby preskúmava
správnu úvahu len v tom, či stanovená výška uloženej pokuty nevybočila z medzí určených v zákone.
Správny súd pri použití moderačného oprávnenia nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej
úvahy. Úlohou správneho súdu je posúdiť právne otázky zákonnosti a postupu pri vydaní rozhodnutia,
ako aj samotného rozhodnutia v konkrétnej veci. Úlohou súdu nie je nahradzovať činnosť správnych
orgánov a hoci konajúci v plnej jurisdikcii, nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho
orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava. V preskúmavanej veci bola pokuta vo výške 12.000,- EUR
uložená na dolnej hranici rozpätia výšky stanovenej zákonom, ktorá bola náležite odôvodnená z pohľadu
závažnosti (lieky ako citlivý tovar), spôsobu (kúpil lieky od Lekáreň Q. a predal spoločnosti Pharm
Trade, spol. s r.o. v rozpore s § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch) a doby trvania protiprávneho
konania (trvanie cca 8 mesiacov), možných následkov porušenia povinnosti (riziko ohrozenia pacientov
odkázaných na liečbu uvedenými liekmi) ako i skutočnosť, že u žalobcu ide o prvé porušenie povinnosti
uloženej zákonom o liekoch. Na to, aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byť citeľná v
majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za porušenie povinnosti.
Ak by pokuta nebola citeľná, nemožno rozumne očakávať naplnenie ďalšej funkcie pokuty, ktorou
je prevencia. Prevencia má pôsobiť do vnútra subjektu, ktorý zákonnú povinnosť porušil a zároveň
by mala uložená pokuta pôsobiť vo vzťahu k tomuto subjektu do budúcna s tým, či znovu poruší
právny predpis alebo zabezpečí vykonanie takých vnútorných opatrení, ktoré nedovolia porušovanie
zákonných povinností. Tieto atribúty žalovaný pri stanovení výšky uloženej pokuty dodržal. Súd by
mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty moderovať len v prípade, ak by sa
voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí, priečila zásadám logického myslenia alebo bola
rozpore so zákonom. V danom prípade však bola výška uloženej pokuty správnymi orgánmi dostatočne
odôvodnená a spĺňa zákonné kritéria pre jej uloženie, pričom správne orgány vyhodnotili správne všetky
okolnosti dôležité pre uloženie sankcie.

12. Krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu nezistil také vady konania pred správnym
orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd mal zato, že bolo nad
všetku pochybnosť preukázané, že žalobca v zistenom rozsahu porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z
príslušného ustanovenia zákona o liekoch, neboli zistené právne pochybenia ani logické nesprávnosti



a ani iné vady konania, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu
13. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca.
Navrhoval, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.06.2021, sp. zn.
6S/128/2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby vec vrátil orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania pred
správnym súdom ako i súdom kasačným vo výške 100%.

14. Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) ako i z dôvodu, že sa odklonil od ustálenej
rozhodcovskej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP)

15. Žalobca namietal, že krajský súd sa svojím postupom a rozhodnutím odklonil od ustálenej judikatúry
kasačného súdu v oblasti správneho trestania a to od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa
05.11.2019 sp. zn. 4Asan/2/2019 publikovaného pod č. 20 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR 2/202. Podľa citovaného rozhodnutia „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne
orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou
v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k
zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporciálnosť) peňažnej
sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v
právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí
správnych orgánov vo veci samej.“ Podľa žalobcu krajský súd opomenul skutočnosť, že v priebehu
súdneho konania došlo k zmene zákona v prospech žalobcu a to jednak definíciou samotného zákazu
redistribúcie liekov kedy zákon v znení účinnom od 01.01.2020 v § 23 ods. 1 písm. as) už umožňuje
predaj inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v počte
menšom ako 5 balení humánneho lieku s rovnakým kódom lieku prideleným ŠUKL. Keďže zákon
od 01.01.2020 t.j. v čase rozhodovania krajského súdu o správnej žalobe, už umožňoval repredaj
liekov v počte menšom ako 5 balení humánneho lieku s rovnakým kódom lieku prideleným štátnym
ústavom za kalendárny mesiac (čo v danom prípade bolo splnené, keďže nikdy nedošlo k predaju viac
ako 5 liekov jednej šarže za kalendárny mesiac), nejde podľa zmeneného zákona už o iný správny
delikt, ale o zákonom dovolené konanie. Podľa názoru žalobcu sa malo naplnenie znakov správneho
deliktu, vzhľadom na princípy samotného správneho trestania, posudzovať podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší (a teda v čase rozhodovania krajského súdu už ani nešlo o iný správny delikt) je
napadnutý rozsudok nesprávny a je potrebné ho v celom rozsahu zrušiť. Zároveň tým, že krajský súd
tieto ustanovenia na posudzovanú vec neaplikoval vec nesprávne právne posúdil.

16. Žalobca opätovne upriamil pozornosť na to, že pri právnom posúdení naplnenia iného správneho
deliktu podľa ust. § 138 ods. 5 písm. bk) zák. č. 362/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 je
potrebné dôsledne prihliadať aj na účel tohto zákona. Žalobca vychádzajúc z dôvodovej správy k
zákonu č. 362/2011 Z. z. uviedol, že účelom ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona v znení účinnom do
31.12.2017 bolo zamedziť, aby sa humánne lieky, ktoré sú v zozname kategorizovaných liekov vyvážali
zo Slovenskej republiky do zahraničia, a aby tak boli dostupné pre slovenských pacientov. Judikatúra
Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR aj Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca zároveň poukázal
zdôrazňuje, že pri výklade zákona je dôležité prihliadať nielen na výslovné znenie zákona, ale aj na
jeho účel, ktorý je vyjadrený v tomto prípade v dôvodovej správe k zákonu. Z ust. § 23 ods. 1 písm. as)
nijakým spôsobom nevyplýva zákaz predaja humánnych liekov inej lekárni (najmä keď samotný zákon
po jeho následnej novelizácii následný predaj v počte kusov max. 5 balení za kalendárny mesiac ďalšej
lekárni umožňuje), naviac za situácie, kedy prvý predaj liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti zákon výslovne umožňuje. Podľa názoru žalobcu počas platnosti zák. v znení
účinnom do 31.12.2017 bol možný aj následný predaj inej lekárni (t. j. druhý predaj liekov medzi
poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti, čo bolo následnou novelizáciou zákona výslovne dovolené.)
Uviedol, že účelom zavedenia povinnosti podľa ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona (ako vyplýva zo
všeobecnej časti dôvodovej správy) bolo zamedziť vývozu humánnych liekov zo Slovenskej republiky do



iných členských štátov Európskej únie a zabezpečiť ich dostupnosť pacientom v Slovenskej republike.
Z toho dôvodu potom aj osobitná časť dôvodovej správy výslovne uvádza, že sa umožňuje predaj liekov
medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti, keďže v opačnom prípade, pokiaľ by bol každý predaj
humánnych liekov medzi poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti v Slovenskej republike okrem prvého
zakázaný, tieto lieky by mohli byť v konečnom dôsledku pre pacientov nedostupné, nakoľko poskytovateľ
lekárenskej starostlivosti, ktorý má nedostatok lieku by tento nemohol nakúpiť od iného poskytovateľa
lekárenskej starostlivosti, ktorý by tento liek nakúpil inak ako od distribútora, pričom toto je podľa názoru
žalobcu v rozpore s účelom § 23 ods. 1 písm. as) zákona.

17. Žalobca v kasačnej sťažnosti taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu z
dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, nakoľko nedostal odpoveď na ťažiskové argumenty týkajúce
sa aplikácie účelu zákona a ani neuviedol, prečo táto argumentácia bola nesprávna, čim porušil právo
žalobcu na spravodlivý proces.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti
18. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 17.09.2021 stotožnil s rozsudok
krajského súdu, ktorý považuje za dostatočne objasňujúci skutkový a právny základ rozhodnutia,
vysporaduvajúc sa so všetkými ťažiskovými argumentami predloženými žalobcom.

19. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu v súvislosti namietaným odklonom od ustálenej
rozhodovacej praxe a zdôraznil, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaný postupoval
v súlade s vtedy platnou a účinnou právnou úpravou. K zmene právnej úpravy došlo až 01.01.2020, a
teda až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozklade. Zdôraznil, že správny súd je pri svojom
rozhodovaní viazaný normatívnou úpravou v rovnakom rozsahu ako orgán verejnej správy. A teda
správny súd môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako môže uložiť orgán verejnej správy, a
rovnako upustiť od potrestania môže správny súd len v tých prípadoch, keď to zákon umožňuje aj orgánu
verejnej správy. Vzhľadom na to, že ust. § 138 ods. 30 zák. č. 362/2011 Z. z. účinného do 31.12.2017,
ukladalo správnemu orgánu povinnosť uložiť pokutu v rozmedzí od 5 000 Eur do 100 000 EUR, nemohol
krajský súd upustiť od potrestania.

20. Hoci žalovaný pripustil, že sa v rámci správneho trestania primerané aplikujú aj zásady trestného
konania, medzi ktoré patrí aj zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa, avšak poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 525/2014-13 z 09.09.2014 z ktorého je zrejmé,
že nepovažuje za jednoznačné či sa zásada prípustnosti retroaktivity in mitius aj v oblasti správneho
trestania v plnom rozsahu vzťahuje aj na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia. Zmenou právnej
úpravy od 01.01.2020 došlo ku dekriminalizácii konania žalobcu, avšak vzhľadom na dĺžku protiprávneho
konania ako aj ohrozenie všeobecného záujmu - verejného zdravia, považoval žalovaný za potrebné
zvážiť, či je vhodné v tomto prípade uvedenú zásadu uplatniť.

21. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci poukázal
na znenie ust. § 23 ods. 1 písm. as) zák. č. 362/2011 účinného v čase vydania rozhodnutia, pričom
upriamil pozornosť na to, že prvý predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných
liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v
nemocničnej lekárni na účel výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni, bol vždy dovolený a
cieľom bolo zabezpečiť konkrétny liek na jeho výdaj konečnému spotrebiteľovi. Niekoľko násobný predaj
medzi jednotlivými držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti stráca vzhľadom na
účel samotného ustanovenia zmysel, a preto bol povolený iba prvý predaj medzi držiteľmi povolenia.
Konštatoval, že žalobca tak, ako to vyplýva zo zisteného stavu nenakupoval lieky s cieľom ich výdaja
konečnému spotrebiteľovi, ale za účelom ich predaja ďalšiemu držiteľovi povolenia. Aj podľa novej
právnej úpravy zostal cieľ zákona zabezpečiť kategorizovaný liek primárne pacientovi zachovaný.

22. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu o porušenia práva na spravodlivý proces zo strany
krajského súdu a na podporu svojho nesúhlasu poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 115/03-14, ktoré aj citoval.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý
rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil a kasačnú sťažnosť podanú žalobcom zamietol.



IV.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného
24. Žalobca vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 525/2014, na ktoré žalovaný
poukazoval vo svojom vyjadrení a z ktorého citoval zdôraznil, že vychádzal pri posudzovaní úpravy
správneho súdnictva podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, kým ustálená rozhodovacia
prax vychádza z ustanovení správneho súdnictva podľa súčasne platnej právnej úpravy správneho
súdnictva uvedeného v zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, kedy súd v správnom súdnictve
už nie je limitovaným tým, že môže prihliadať len na vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu, ale v zmysle ustanovení o správnych žalobách vo veci správneho
trestania (§ 195 písm. d) SSP) správny súd nie je vo veciach správneho trestania dokonca viazaný
ani rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného
zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. O posúdenie
dodržania zásad ukladania trestov podľa trestného zákona ide aj v predmetnom prípade. Keďže túto
skutočnosť mal krajský súd v zmysle ust. § 195 pís. d) SSP zohľadniť ex offo a ak tak neurobil,
odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe. Navyše mal žalobca za to, že spornosť otázky posúdenia
prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa bola vyriešená prijatím rozhodnutia publikovaného v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR v oblasti správneho súdnictva a je povinnosťou správneho súdu
prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po
právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej. Z dôvodu zmeny právnej úpravy konanie
žalobcovi vytýkané bolo zákonom dovolené, čo mal krajský súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť a
keďže tak neurobil odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe.

25. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného ohľadne účelu ust. § 23 ods. 1 písm. as)
zák. č. 362/20211 Z. z. Uviedol, že nenakupoval lieky výlučne za účelom ich repredaja ďalšiemu
poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti (táto skutočnosť nevyplýva zo skutkového stavu), ale naopak
úmyslom žalobcu vždy bolo zabezpečenie vydania kategorizovaných liekov konečnému spotrebiteľovi.

V.
Konanie pred kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v
súvislosti s reformou súdnictva.

27. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

28. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na
najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú
sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
30. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.
k. 6S/128/2018-112 zo dňa 24. júna 2021, ktorým krajský súd žalobu žalobcu zamietol.

31. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorého dôvodu ich neopakuje a na ne len
poukazuje.



32. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č.
S02907-2018-ONAPP zo dňa 31.05.2018, ktorým rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z44761-2017-OF zo dňa 18.12.2018 potvrdil. Prvostupňovým
rozhodnutím Ministerstvo zdravotníctva SR uložilo podľa § 138 ods. 30 zák. č. 362/2011 Z. z. a ust. § 46,
§ 47 zák. č. 71/1967 Zb. žalobcovi ako držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
pokutu vo výške 12 000,- Eur za iný správny delikt podľa § 138 ods. 5 písm. bk) zákona o liekoch, zistený
pri výkone cielenej inšpekcie dňa 02.08.2017 vo verejnej lekárni G., V. D. XXXX, XXX XX Y. W., tým,
že v rozpore s § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch v čase od 01.01.2017 - 02.08.2017 nakladal s
nadobudnutými humánnymi liekmi zaradenými v zozname kategorizovaných liekov inak, než je uvedené
v § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch a to, že
1.v období od 01.01.2017 do 02.08.2017 prijal z lekárne Q., B. O. X, XXX XX Y. W., (držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti - Média - RS, s.r.o.. Hlavné námestie 147, 979 01 Rimavská
Sobota, IČO: 47 700 491) lieky Clexane 4000 IU (40 mg)/0,4 ml sol inj 10x0,4 ml 40 mg: kód ŠUKL
25131, Clexane 6000 IU (60 mg)/0,6 ml sol inj 10x0,6 m 1/40 mg: kód ŠUKL 25132, ktoré v danom
období následne fakturoval lekárni I. Z., Z. X, XXX XX O. (držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti - Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841).
2. nákup liekov uvedených v bode 1. od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti Q.
- Y., s.r.o., Hlavné námestie 147, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 700 491 s miestom výkonu činnosti
lekárne Q., B. O. X, XXX XX Y. W. nebol vykonaný za účelom ich výdaja pacientom v lekárni G., V. D.
XXXX, XXX XX Y. W., ale na účel ich ďalšieho predaja držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti Pharm Trade, spol. s.r.o., Prostějovská 39, 080 01 Prešov, IČO: 47 963 841.

33. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či
táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do
ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva
je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a
ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv
pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná
ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí
aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP)

34. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V
súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo
veciach správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej
správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s



účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe
logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

35. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či
krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného v oboch
stupňoch. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nepostupoval v súlade s procesnými
pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku.

VI.
Právne posúdenie kasačným súdom
36. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

37. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

38. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

39. Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v
čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

40. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok.

41. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu
právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím
na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými
je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho
spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho
spoločenstva, Európskej únie.

42. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej
rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej
aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie
obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o
metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom
jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne
zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych
predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným
znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného
znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,
systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch
musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na



racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy
nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

43. Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení
niektorých zákon upravuje podmienky na zaobchádzanie s humánnymi liekmi a veterinárnymi liekmi, na
zaobchádzanie so zdravotníckymi pomôckami, požiadavky na skúšanie liekov, zdravotníckych pomôcok
a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro vrátane etického posudzovania etickou komisiou pre
klinické skúšanie humánneho lieku, pre klinické skúšanie zdravotníckej pomôcky a pre štúdiu výkonu
diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, požiadavky na uvádzanie liekov na trh, požiadavky na
uvádzanie zdravotníckych pomôcok na trh alebo do prevádzky, požiadavky na zabezpečovanie kvality,
účinnosti a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok, požiadavky na kontrolu kvality, účinnosti a
bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb
na úseku farmácie, úlohy orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku farmácie.

44. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. as) zákona o liekoch, v znení účinnom do 31.12.2017 vydávať
humánne lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej
lekárni; za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje spätný predaj týchto liekov držiteľovi povolenia
na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, ani prvý predaj humánnych liekov
zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo
v nemocničnej lekárni.

45. Podľa ust. § 138 ods. 5 písm. bk) zákona v znení účinnom do 31.12.2017, držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak nakladá s nadobudnutými
humánnymi liekmi zaradenými v zozname kategorizovaných liekov iným spôsobom, ako je uvedené v
§ 23 ods. 1 písm. as).

46. Podľa ust. § 138 ods. 30 zákona v znení účinnom do 31.12.2017, za iné správne delikty podľa odseku
2 písm. az) až bd), be) a bg), odseku 3 písm. ah) až ak) a odseku 5 písm. bk) až bq) uloží ministerstvo
zdravotníctva pokutu od 5 000 eur do 100 000 eur.

47. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci ministerstva zdravotníctva
ako orgánu štátnej správy, okrem iného aj kompetenciu prejednávať a ukladať sankcie za porušenie
povinností vyplývajúcich z uvedeného zákona.

48. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti
za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii
ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie
povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom
medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti
vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte
aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch).
Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť
tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie).
Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu
zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky
v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho
trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú
mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého
konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov
potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.



49. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
bolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúča
vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto
odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje
na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,
či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú
povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania
je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní.

50. Najvyšší správny súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého rozsudku
správneho súdu zameral svoju pozornosť k námietkam sťažovateľa - žalobcu, ktorými namietal, že
krajský súd sa pri svojom rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a
zároveň rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. h/, g/ SSP.
Za zásadnú v prejednávanej veci považoval kasačný súd námietku žalobcu o zmene právnej úpravy
upravujúcej zodpovednosť za konanie vymedzené v ust. § 23 zákona o liekoch, na ktorú skutočnosť
krajský súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol.

51. Správnym trestaním sa na účely správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(§ 194 ods. 1 SSP) Keďže správne trestanie má trestnoprávny charakter, je povinnosťou správneho
orgánu a následne v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posudzovať
trestnosť skutku a ukladať trest podľa zákona účinného v čase, keď bol skutok spáchaný, pričom pri
zmene právnej úpravy je ich povinnosťou postupovať podľa neskoršieho zákona, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie v súlade s ústavnoprávnou úpravou ustanovenou v čl.50 Ústavy SR.

52. Podľa ust. § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie
otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie
a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

53. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu považoval kasačný súd za dostatočne preukázané
spáchanie skutku žalobcom, tak ako bol vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia a toto
konanie žalobcu bolo v tom čase v rozpore so zákonom a bolo sankcionované. Správne orgány
postupovali v správnom konaní v súlade s vtedy platným a účinným zákonom o liekoch. Právna úprava
ustanovená v právnej norme § 23 ods. 1, písm. as/ zákona o liekoch sa novelou č. 383/2019 Z.z. s
účinnosťou od 01.01.2020 zmenila tak, že „Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
je povinný vydávať humánne lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov vo verejnej lekárni
alebo v nemocničnej lekárni; za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje spätný predaj týchto liekov
držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, ani dodanie humánneho
lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov alebo liekov zaradených v zozname liekov s
úradne určenou cenou od držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni
inému držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v počte menšom
ako päť balení humánneho lieku s rovnakým kódom lieku prideleným štátnym ústavom za kalendárny
mesiac.“ Vychádzajúc zo skutkových zistení posudzovaného prípad a citovanej novej právnej úpravy
ustanovenej v § 23 ods.1, písm. as/ zákona o liekoch účinnej od 01.01.2020 je zrejmé, že v čase
rozhodovania krajského súdu ( t.j. v dobe súdneho prieskumu a vydania rozhodnutia v merite veci),
došlo k zmene trestnosti skutku, spáchaného žalobcom, ktorú skutočnosť správny súd nechal úplne bez
povšimnutia.



54. Správne delikty predstavujú v porovnaní s trestnými činmi inú formu protiprávneho spoločensky
nebezpečného konania, a preto majú pre ich trestnosť platiť obdobné princípy a pravidlá, ako v prípade
trestných činov. Správne súdy nie sú podľa ust. § 195 písm. d) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi
žaloby, pokiaľ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť
aj na ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom
ponímaní tohto pojmu) aj podľa názoru ústavného súdu, tak ako to prezentoval vo svojom uznesení
sp.zn. PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022 patrí zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase
spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie /čl. 50 ods.
6 ústavy/ Aplikácia inštitútu nepravej retroaktivity, je tak prípustná, ak je v prospech páchateľa. V danej
veci zmenou ust. § 23 ods.1, písm. as/ zákona o liekoch už konanie žalobcu, tak ako bolo správnymi
orgánmi v konaní zistené a vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia nebolo možné považovať
od 01.01.2020 za protiprávne. Krajský súd nechal úplne bez povšimnutia uvedenú skutočnosť a taktiež
vplyv tejto zmeny na právne postavenie žalobcu. V bode 65 svojho odôvodnenia sa krajský súd zaoberal
uloženou pokutou len z pohľadu sankčnej moderácie. V procese prieskumu zákonnosti rozhodnutia
žalovaného bolo povinnosťou krajského súdu na zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa iného
správneho deliktu prihliadať ex offo a tým, že tak krajský súd neučinil, vec nesprávne právne posúdil.

55. Kasačný súd na podporu uvedeného právneho názoru súčasne poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 publikované v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí NS SR 2/2021 pod č. 20 z ktorého je zrejmé, že „ Rešpektujúc princípy správneho trestania,
ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou
účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo
k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť)
peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na
zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti
rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“

56. Vzhľadom k uvedenému vyššie kasačný súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ostatný
žalobcovými kasačnými námietkami, keďže pochybenie správneho súdu spočívajúce v postupe
opísanom vyššie ( bod 54) je dostatočným dôvodom sám o sebe na zrušenie rozhodnutia.

57. Vychádzajúc z uvedeného boli splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia krajského súdu a
vrátenie veci na nové konanie v zmysle ust. 462 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP,
avšak z dôvodu hospodárnosti konania pristúpil kasačný súd k prijatiu rozhodnutia, ktorým napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa ust. § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, hoci rozhodnutie žalovaného bolo v čase jeho vydania súladné s v tom čase
platnou právnou úpravou.

58. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v intenciách právneho názoru
kasačného súdu uvedeného v tomto rozhodnutí a zmenu právnej úpravy v prospech žalobcu v ďalšom
konaní zohľadniť.

59. O práve na náhradu trov kasačného konania a trov konania pred správnym súdom rozhodol kasačný
súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal nárok voči žalovanému na ich náhradu
(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)

60. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.