Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/214/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201384
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022201384.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: VACUUMSCHMELZE, s.r.o., so sídlom
1325/14 Horná Streda 916 24, IČO: 35 727 110, zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS
s. r. o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO: 52 471 420, proti žalovanému: Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, so
sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, v konaní o preskúmanie zákonnosti Stanoviska
k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania, Evidenčné
číslo: 06/2022-7 zo dňa 23.06.2022, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 28,30 EUR, prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

I. Napadnutá listina

1. Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „Celoslovenská komisia“)
zriadená podľa § 31d zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) ako poradný orgán ministra zdravotníctva SR
podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z., Stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie
na posudzovanie chorôb z povolania Evidenčné číslo:. 06/2022-7 zo dňa 23.06.2022, ktorým vyslovila,
že žalobca má mať uznanú chorobu z povolania. Predmetné Stanovisko bolo doručené žalobcovi dňa
08.08.2022.

II. Žaloba

2. Žalobou zo dňa 06.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.10.2022, sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti Stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie
Evidenčné číslo: 06/2022-7 zo dňa 23.06.2022 (ďalej aj „Stanovisko“), ktorými bola vo vzťahu k
zamestnancovi žalobcu riešená choroba z povolania a ktorým sa uviedlo, že zamestnanec žalobcu pán
A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. má mať uznanú chorobu z povolania. Stanovisko podľa
neho podlieha preskúmaniu v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj
„SSP“) a to z dôvodu, že Stanovisko bolo vydané žalovaným ako orgánom štátnej správy, bolo vydané
pri výkone jeho právomocí zverených mu zákonom a postupom podľa príslušných ustanovení zákona
č. 355/2007 Z. z. Stanoviskom sú, resp. môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.



3. Má za to, že zistenia žalovaného uvedené v Stanovisku Celoslovenskej komisie vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, Stanovisko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zistenie
skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

4. Stanoviskom bola uznaná choroba z povolania zamestnancovi žalobcu, čím vznikla ujma na
právach žalobcu v súvislosti s určením zodpovednosti na vzniku choroby z povolania a s tým
súvisiacim odškodnením. Následkom Stanoviska vznikajú žalobcovi povinnosti a príčinná súvislosť
medzi Stanoviskom a ukrátením práva žalobcu je tak podľa žalobcu daná. Žalobca poukazuje na to,
že žalovaný pri svojom posudzovaní vôbec nezohľadnil skutočnosti, ktoré žalobca vo svojej Žiadosti
o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania. Namieta, že choroba zamestnanca nevznikla
následkom výkonu práce ani v súvislosti s ňou, z čoho vyplýva záver, že príčinná súvislosť nie je
daná, čím nebol naplnený zákonný predpoklad pre uznanie choroby z povolania. Žalobca namieta
nepreskúmateľnosť Stanoviska tým, že neobsahuje náležité odôvodnenie, keďže v ňom nie je opísaný
zistený skutkový stav, nie sú v ňom uvedené dôkazy, z ktorých vychádzal, absentuje tak aj hodnotenie
týchto dôkazov ako aj odôvodnený názor žalovaného. Závery žalovaného nie sú náležite vysvetlené,
resp. úplne absentujú. Záver žalovaného nie je podľa žalobcu podložený predloženými dôkazmi a
je v rozpore so skutkovým stavom. Žalovaný vôbec nevzal do úvahy, resp. nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, čo vyústilo do jeho nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho záveru o tom,
že zamestnancovi má byť uznaná choroba z povolania.

III. Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.01.2023, doručeným správnemu súdu elektronicky
dňa 04.01.2023 s tým, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že Celoslovenská komisia zriadená ako
poradný orgán ministra zdravotníctva, je za určitých, zákonom vymedzených podmienok oprávnená na
vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania, ktoré je podkladom pre vydanie lekárskeho
posudku špecializovaným pracoviskom. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. sa predpisy
o správnom konaní nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a § 31c. Zo zákonného
vymedzenia Celoslovenskej komisie, ako poradného orgánu sui generis bez právnej subjektivity, v
spojení so zákonným vymedzením jej úloh vyplýva, že túto nemožno zadefinovať ako správny orgán,
teda subjekt, ktorého činnosť je charakteristickou pre spravovanie štátu, s konkrétnou individuálnou
rozhodovacou činnosťou, ktorá mu prináleží v zmysle zákona.

6. Žalovaný uvádza, že výsledkom činnosti Celoslovenskej komisie je stanovisko, ktoré je vyjadrením
názoru odborníkov z oblasti medicíny na zdravotný stav poškodeného zamestnanca. Stanovisko, ktoré
je zákonom vymedzené ako podklad k vydaniu lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania
vydaného špecializovaným pracoviskom, nemožno považovať za výsledok činnosti orgánu pri výkone
verejnej správy, a to s poukazom na to, že ho vypracoval útvar, ktorý nie je orgánom štátnej/verejnej
správy, teda správnym orgánom a obsahom nie je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu verejnej správy.

7. Zároveň poukazuje na nesprávne označenie žalovaného v žalobe, keď žalobca označil na strane
žalovaného neexistujúci subjekt. Uviedol, že ani ministerstvo samotné ako orgán štátnej správy, nie je v
danej žalobe pasívne legitimované, nakoľko mu neprináležia žiadne zákonné rozhodovacie kompetencie
v procese uznávania choroby z povolania. Na záver dodal, že žaloba smeruje proti neexistujúcemu
subjektu, stanovisko k uznaniu choroby z povolania vydané Celoslovenskou komisiou nie je rozhodnutím
orgánu štátnej správy vydané pri výkone právomoci zverených mu zákonom, ktorým sa rozhoduje o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu verejnej správy štátu.

IV. Replika žalobcu

8. Žalobca v replike zo dňa. 25.01.2023 upriamil pozornosť na to, že zo samého obsahu napadnutého
Stanoviska bez pochybností vyplýva, že bolo vydané Ministerstvom prostredníctvom jeho zákonom
zriadeného poradného orgánu, ktorým je Celoslovenská komisia. Žalobca tak v žalobnom návrhu
správne označil za žalovaného Ministerstvo, konajúce zriadenou Celoslovenskou komisiou. Ministerstvo
je podľa neho bez akýchkoľvek pochybností štátnym orgánom. Tvrdenie žalovaného o nedostatku
jeho pasívnej legitimácie z dôvodu, že sa nejedná o správny orgán, tak nemôže obstáť. Zároveň



jeho argumentácia o tom, že žalobca nesprávne označil žalovaného, resp. žalovaným je neexistujúci
orgán, nemožno považovať za správnu, keď žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo, resp. označil
Celoslovenskú komisiu, Ministerstvo, ktoré je existujúcim štátnym orgánom. Poukázal zároveň aj na
ustanovenie § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku: „Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.“

9. Celoslovenská komisia má zákonom o ochrane zdravia zverenú právomoc posudzovať, ale aj zmeniť
výsledky lekárskeho posudku vydaného špecializovaným pracoviskom k uznaniu choroby z povolania.
Jej závery sú v tomto prípade záväzné a nemenné v rámci procesu uznania choroby z povolania.
V danom procese Celoslovenská komisia preskúmava lekársky posudok vydaný špecializovaným
pracoviskom a vydáva k nemu v zákonom ustanovenej lehote záväzné stanovisko. Možno tak tento
postup síce vyhodnotiť ako preskúmavaciu činnosť, ktorej výsledkom je však záväzné stanovisko, ktoré
v prípade stotožnenia sa s výsledkami lekárskeho posudku špecializovaného pracoviska s konečnou
platnosťou potvrdzuje správnosť uznanej choroby z povolania. V prípade neuznania choroby z povolania
Celoslovenskou komisiou je jej stanovisko záväzné a špecializované pracovisko je povinné vydať v
zákonom stanovenej lehote nový lekársky posudok.

10. Žalobca sa domnieva, že Stanovisko je potrebné považovať za opatrenie, teda za iný akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní. V zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok, sú predmetom prieskumu v správnom súdnictve tie opatrenia, ktorými
sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté.

11. Má za to, že pokiaľ žalovaný má oprávnenie vydávať stanovisko o uznaní choroby z povolania a toto
stanovisko je právne záväzné pre špecializované pracovisko, ktoré vydalo lekárky posudok, potom je
ho v zmysle ustanovení SSP možné preskúmať správnym súdom. Pokiaľ by sa ustálilo, že Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb nie je pasívne
legitimovaný, potom je na mieste otázka, kto by stál na strane pasívne vecne legitimovaného, keďže o
chorobe z povolania v konečnom dôsledku rozhoduje verejný orgán.

V. Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

16. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom



podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania
(ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a
odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované
pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť,
ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností
v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a
klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko
vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.

20. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania
špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu
práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri
podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné
stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia
žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60
dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.

21. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ
domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o
opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú
komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo
chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).

22. Podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu
choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.
Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k
uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods.
13 alebo 16).

23. Podľa § 31d ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., minister zdravotníctva Slovenskej republiky
zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť
celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.

24. Podľa § 31d ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., Celoslovenská komisia posudzuje opätovne
uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c.

25. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa
nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.

VI. Závery správneho súdu

27. Z obsahu spisu vyplýva, že Univerzitná nemocnica Bratislava - Nemocnica akademika L. Dérera,
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej len „Nemocnica“) vydala dňa 04.04.2022 lekársky
posudok č. 8/2022, ktorým uznala chorobu z povolania zamestnancovi žalobcu (ďalej len „Posudok
č. 8/2022“). Žalobca dňa 10.05.2022 vypracoval Žiadosť o opätovné posúdenie uznanej choroby z



povolania, ktorou žiadal Celoslovenskú komisiu opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania
Posudkom č. 8/2022.

28. Celoslovenská komisia, ako poradný orgán ministra zdravotníctva SR, vydala Uznesenie č. 7 zo
dňa 23.06.2022 k posudku zamestnanca žalobcu, ktorým schválila chorobu z povolania. Vzápätí
Celoslovenská komisia vypracovala podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z., Stanovisko Evidenčné číslo:
06/2022-7 zo dňa 23.06.2022, ktorým vyslovila, že žalobca má mať uznanú chorobu z povolania.
Predmetné Stanovisko bolo doručené žalobcovi dňa 08.08.2022.

29. Správny súd sa v prvom rade zaoberal s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie vznesenou
žalovaným, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru správneho súdu, pri predmetnej námietke
treba vychádzať z písomností, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu a aký orgán napadnuté
písomnosti vydal. Z obsahu napadnutej písomnosti je nepochybné, že ide o Stanovisko vydané
Celoslovenskou komisiou v rámci opätovného posúdenia choroby z povolania podľa § 31c zákona
č. 355/2007 Z. z. Z uvedeného ustanovenia je nepochybné, že na opätovné posúdenie choroby z
povolania je oprávnená výlučne Celoslovenská komisia (§ 31d ods. 5 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.
z.), ktorú zriaďuje minister zdravotníctva SR ako svoj poradný orgán (§ 31d ods. 1 zákona č. 355/2007
Z. z.). Nakoľko Celoslovenská komisia nemá právnu subjektivitu (vyplýva to zo štatútu Celoslovenskej
komisie), potom oprávneným subjektom je žalované ministerstvo s právnou subjektivitou, s dôvodným
dovetkom Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania ako poradný orgán, ktorá
napadnutú listinu vydala. V preskúmavanej veci nejde o situáciu, predmetom ktorej je prieskum aktu
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré už bolo v iných obdobných veciach predmetom
súdneho prieskumu (napr. sp.zn. 9Sžsk/112/2019 zo dňa 11.12.2019, sp.zn. 9Sžsk/87/2020 zo dňa
03.12.2020) a v týchto konaniach bol dôvodne označený ako žalovaný priamo Regionálny úrad
verejného zdravotníctva.

30. V ďalšom správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a či v
konaní neexistuje prekážka, ktorá by mu bránila meritórne rozhodnúť. V systéme správneho súdnictva
je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na
základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z
ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej
správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).
Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či
pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom
konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho
prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa
žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka
konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o
ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho prieskumu
rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však prejednávanej veci nejde.

31. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí
procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v
rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto
konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho
konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že bol ukrátený na svojich
právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu
administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného
so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj
spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite
veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.



32. Z obsahu spisu vyplýva, že správna žaloba smeruje voči listine zo dňa 23.06.2022, ktorým
Celoslovenská komisia podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z. z. vydala Stanovisko, že žalobcovi má
byť uznaná choroba z povolania. Celoslovenská komisia Stanovisko Evidenčné číslo: 06/222-7 zo dňa
23.06.2022 vydala pre špecializované pracovisko Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie, Univerzitná
nemocnica Bratislava (§ 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.), pre účel vydania lekárskeho posudku.
Stanovisko bolo doručené žalobcovi dňa 08.08.2022.

33. Správny súd je názoru, a to s dôrazom na charakter napadnutej listiny, že táto nespĺňa atribúty
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 3 SSP), nakoľko nie je správnym aktom,
ktorý by sa vyznačoval konštitutívnymi účinkami alebo ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a preto nie je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu. Napadnutá listina je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku (poznámka súdu:
Stanovisko Celoslovenskej komisie je pre špecializované pracovisko záväzné § 31c ods. 5 zákona č.
355/2007 Z.z.), ide teda o podkladový materiál pre ďalší postup vo veci posúdenia choroby z povolania
zamestnanca žalobcu, preto nie je možné závery z napadnutej listiny preskúmavať, pričom Stanovisko
Celoslovenskej komisie podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z. je pre špecializované pracovisko
záväzné. Podľa názoru správneho súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo
pre osobu zamestnanca žalobcu, ktorým bude priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov
alebo povinností žalobcu, bude možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.

34. Správny súd nemožnosť súdneho prieskumu napadnutej listiny opiera o právny názor vyslovený
najvyšším súdom v rozhodnutiach uvedených v odseku 29. tohto uznesenia (sp.zn. 9Sžsk/112/2019
zo dňa 11.12.2019, sp.zn. 9Sžsk/87/2020 zo dňa 03.12.2020) a to vo vzťahu k listinám vydaných
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva pri posudzovaní podozrenia na chorobu z povolania. S
poukazom na vyslovený názor súdu, že napadnutá listina nemá atribúty rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy, na tomto mieste správny súd poukazuje na ust. § 59 ods. 2 písm. d) zákona č.
355/2007 Z. z. s tým, že ak by zákonodarca chcel, aby sa na listiny vo veci uznania choroby z povolania
podľa § 31a a § 31c aplikovali všeobecné predpisy o správnom konaní, s istotou by výnimku § 59 ods.
2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. neustanovil priamo do zákona č. 355/2007 Z.z.

35. K námietke žalobcu, že Stanovisko Celoslovenskej komisie neobsahuje odôvodnenie, z akých
dôvodov má byť choroba z povolania definitívne uznaná, ako ani vznik príčinnej súvislosti medzi
chorobou a pracovnou činnosťou, preto je nepreskúmateľné a v rozpore so zásadou zákonnosti,
správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So/226/2004
v ktorom uviedol: „Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak
správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť
z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho
vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania.“ Práve
s dôrazom na skutočnosť, že preskúmavaná písomnosť bola vydaná pre potreby špecializovaného
pracoviska (nie pre potreby posudzovanej osoby), preto písomnosť nemusela obsahovať odôvodnenie,
t.j. nemusela byť zrozumiteľná pre samotného účastníka - zamestnanca žalobcu ani žalobcu.

36. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti listiny, ktorá nepodlieha súdnemu prieskumu (ide o
nespôsobilý predmet prieskumu) podľa § 7 písm. e) SSP a preto v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP
žalobu odmietol ako neprípustnú.

37. O náhrade trov konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

38. Podľa § 11 ods. 3 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), v konaní pred správnym súdom sa poplatok
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania
odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

39. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod
manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia
krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.



40. Z obsahu súdneho spisu správny súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 35,- EUR
dňa 07.12.2022 (č.l. 71 spisu). Nakoľko sa v tejto veci žaloba odmietla, správny súd, v zmysle § 11 ods.
3 a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok o 6,70 EUR tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.