Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/185/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201547
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201547.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Liečebné termálne
kúpele, a.s., 966 03 Sklené Teplice 100, IČO: 31 642 721, v zastúpení: AK SUCHOŇOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., Komenského 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 784, proti žalovanému: Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: S02971-2018-OVSASK zo dňa 16.08.2018, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva SR Číslo:
S02971-2018-OVSASK zo dňa 16.08.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 19.10.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného (v
rozhodnutí bolo uvedené, že ho vydala ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky Andrea Kalavská)
Číslo: S02971-2018-OVSASK zo dňa 16.08.2018 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vydaného Štátnou kúpeľnou komisiou Ministerstva
zdravotníctva SR (ďalej aj len prvostupňový orgán), Číslo: 00130-198/2017/ŠKK zo dňa 20.10.2017
(ďalej len prvostupňové rozhodnutie) a priznania práva na náhradu trov konania, resp. navrhol zrušiť
napadnuté rozhodnutie a zároveň zmeniť prvostupňové rozhodnutie v časti vo výroku o uložení pokuty
a túto navrhol uložiť vo výške 100,- eur. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného
účinku tejto žalobe, o čom správny súd rozhodol uznesením č. k. 6S/185/2018-32 zo dňa 11.02.2019
a tento návrh zamietol.

I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: fotodokumentáciu z
tvaromiestnej ohliadky Štátnej kúpeľnej komisie MZ SR zo dňa 28.06.2017 v Sklených Tepliciach (šachta
PLZ ST- 1 Zipser a prívodné potrubie do objektu Banský), zápisnicu z rokovania Štátnej kúpeľnej komisie
MZ SR zo dňa 28.06.2017 a dňa 18.09.2017, Upovedomenie o začatí konania vo veci uloženia pokuty



žalobcovi zo dňa 18.09.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.09.2017 k Upovedomeniu o začatí konania,
zápisnicu z rokovania Štátnej kúpeľnej komisie MZ SR zo dňa 20.10.2017.

3. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo: 00130-198/2017/ŠKK zo dňa 20.10.2017 Štátna kúpeľná komisia
MZ SR podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečebných vodách, prírodných
liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 538/2005 Z. z.) uložila žalobcovi pokutu vo výške 16.596,- eur za správny delikt
podľa § 48 ods. 1 písm. f) v spojení s písm. e) zákona č. 538/2005 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil
v nezistenom čase nesplnením povinnosti využívateľa zdrojov podľa § 14 ods. 1 písm. f) a l) zákona
č. 538/2005 Z. z., a to tým, že pred realizovaním úpravy technického zariadenia prírodného liečivého
zdroja - vrtu ST-1 Zipser, namontovaním odbočky vedenej do objektu Banský kúpeľ si nevyžiadal
súhlas Štátnej kúpeľnej komisie a ani nepožiadal Ministerstvo zdravotníctva SR o odsúhlasenie
umiestnenia prietokomera merajúceho odberné množstvo prírodnej liečivej vody zo zdroja - vrtu ST-1
Zipser, využitej v objekte Banský kúpeľ, čím v ochrannom pásme I. stupňa vykonával činnosti, ktoré
mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo
výdatnosť prírodných liečivých zdrojov.

4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 29.11.2017 voči v predchádzajúcom bode
tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu, vo veci rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím Číslo: S02971-2018-OVSASK zo dňa 16.08.2018, odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

5. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že ministerka, ako vedúca ústredného orgánu štátnej
správy príslušného na konanie, sa oboznámila s celým spisovým materiálom v predmetnej veci, v celom
rozsahu preskúmala prvostupňové rozhodnutie a zároveň bola oboznámená s návrhom ustanovenej
rozkladovej komisie, z ktorého vyplýval nižšie uvedený skutkový a právny stav.
Z dokladov založených v spise žalovaný zistil, že žalobca bol na základe povolenia vydaného
Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky pod číslom: 08593/2011 zo dňa 19.01.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2012 (ďalej len „povolenie“), oprávneným využívateľom prírodného
minerálneho zdroja s názvom: Zipser (vrt ST-1), s názvom Born (vrt ST-2) a s názvom Banský, ktoré sa
nachádzajú v obci Sklené Teplice, v katastrálnom území U. O..
Dňa 28.06.2017 na základe oznámenia žalobcu o zaznamenanom nedostatku prírodnej liečivej vody
v akumulácii zo dňa 22.06.2018, vykonala Štátna kúpeľná komisia obhliadku na mieste, za účelom
riešenia vzniknutého havarijného stavu v prírodných liečebných kúpeľoch Sklené Teplice. Po vykonaní
tvaromiestnej obhliadky bolo zistené, že v šachte prírodného liečivého zdroja ST-1 Zipser bola na
prívodnom potrubí zo zdroja pred prietokomerom umiestnená ďalšia odbočka zo zdroja, vedená do
objektu Banský kúpeľ. V objekte Banský kúpeľ bolo zistené, že na prívodnom potrubí vedúcom zo zdroja
ST-1 Zipser bola ďalšia odbočka a za ňou potrubie pokračovalo a na ňom bol umiestnený prietokomer.
Štátna kúpeľná komisia upovedomila listom č. Z43682-2017-1KŽ zo dňa 18.09.2017 žalobcu o začatí
správneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. f) v spojení s písm.
e) a podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 538/2005 Z. z., za nesplnenie povinností využívateľa zdrojov
podľa § 14 ods. 1 písm. f) a l) zákona č. 538/2005 Z. z. tým, že pred realizovaním úpravy technického
zariadenia prírodného liečivého zdroja - vrtu ST-1 Zipser namontovaním odbočky vedenej do objektu
Banský kúpeľ, si nevyžiadal súhlas Štátnej kúpeľnej komisie a ani Ministerstva zdravotníctva SR na
umiestnenie prietokomera merajúceho odberné množstvo prírodnej liečivej vody zo zdroja - vrtu ST-1
Zipser využitej v objekte Banský kúpeľ, čím vykonával činnosti v ochrannom pásme I. stupňa, ktoré
mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo
výdatnosť prírodných liečivých zdrojov.
Z dokladov uložených v spisovej dokumentácii bolo ďalej zistené, že žalobca sa k začatiu správneho
konania vyjadril listom zo dňa 29.09.2017. Vo vyjadrení uviedol, že čestne prehlasuje, že nevyužíva
odbočku zo zdroja, vedenú do objektu Banský kúpeľ, čoho dôkazom bola aj obhliadka zo dňa
28.06.2017, pri ktorej bolo zistené, že sa daná odbočka nevyužíva s ubezpečením, že túto odbočku
(zriadenú v minulosti) odstráni v čo najkratšom čase.
Štátna kúpeľná komisia na zasadnutí dňa 20.10.2017, po oboznámení sa s vyjadrením žalobcu zo dňa
29.09.2017, prijala rozhodnutie uložiť žalobcovi pokutu vo výške 16.596,- eur za správny delikt podľa §
48 ods. 1 písm. f) v spojení s písm. e) zákona č. 538/2005 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že v presne
nezistenom čase nesplnením povinností využívateľa zdrojov podľa §14 ods. 1 písm. f) a l) zákona č.
538/2005 Z. z. tým, že si pred realizovaním úpravy technického zariadenia prírodného liečivého zdroja -



vrtu ST-1 Zipser (namontovaním odbočky vedenej do objektu Banský kúpeľ) nevyžiadal súhlas Štátnej
kúpeľnej komisie a ani nepožiadal Ministerstvo zdravotníctva SR - Inšpektorát kúpeľov a žriediel o
odsúhlasenie umiestnenia prietokomera merajúceho odberné množstvo prírodnej liečivej vody zo zdroja-
vrtu ST-1 Zipser, vyžitej v objekte Banský kúpeľ, čím vykonával činnosť v ochrannom pásme I. stupňa,
ktorá mohla negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť
alebo výdatnosť prírodných liečivých zdrojov.

6. Prvostupňové rozhodnutie bolo dňa 15.11.2017 doručené žalobcovi, ktorý podal proti nemu v
zákonnej lehote odvolanie zo dňa 29.11.2017, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
nakoľko vo výrokovej vete chýbalo uvedenie zákona, podľa ktorého sa pokuta uložila, z výroku ďalej
nebolo možné zistiť, kedy sa skutok stal. Žalobca ďalej namietal, že v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia nebolo uvedené, akými úvahami sa spravoval správny orgán pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania. Podľa žalobcu
odôvodnenie rozhodnutia bolo nepostačujúce, pretože nebolo v súlade so zisteným skutkovým stavom.
Žalobca nepredložil k predmetnému odvolaniu zo dňa 29.11.2017 žiadne dokumenty a podklady k svojim
tvrdeniam.

7. Rozkladová komisia sa dňa 26.04.2018 oboznámila so spisovým materiálom, k predmetnému
správnemu konaniu, zároveň preskúmala prvostupňové rozhodnutie, skutkový a právny stav, ako aj
výrokovú časť rozhodnutia a jeho odôvodnenie a odporučila ministerke zdravotníctva odvolanie žalobcu
zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť v zmysle jeho odôvodnenia.

8. Podľa § 48 ods. 1 písm. f) zákona č. 538/2005 Z. z. sa správneho deliktu dopustí fyzická osoba -
podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní inú povinnosť využívateľa zdroja ako povinnosť podľa §
14 ods. 1 písm. d) zákona. V danom prípade bolo takouto povinnosťou využívateľa zdroja povinnosť v
zmysle § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 538/2005 Z. z. vyžiadať súhlas Štátnej kúpeľnej komisie na úpravu
technického zariadenia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a podľa § 14
ods. 1 písm. l) zákona č. 538/2005 Z. z. merať odobraté množstvo vody z prírodného liečivého zdroja
alebo z prírodného minerálneho zdroja prostredníctvom prietokomeru v mieste určenom inšpektorátom
okrem prírodných liečivých zdrojov, ktoré sú piscinami, a oznamovať informácie o skutočne odobratom
množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody.
9. Podľa zistenia správneho orgánu prvého stupňa žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 14
ods. 1 písm. f) a l) zákona č. 538/2005 Z. z. tým, že si pred realizovaním úpravy technického
zariadenia prírodného liečivého zdroja - vrtu ST-1 Zipser, ktorá spočívala v namontovaní odbočky
vedenej do objektu Banský kúpeľ, nevyžiadal súhlas Štátnej kúpeľnej komisie, a ani nepožiadal
Ministerstvo zdravotníctva o odsúhlasenie umiestnenia prietokomera merajúceho odberné množstvo
prírodnej liečivej vody zo zdroja - vrtu ST-1 Zipser, čím v ochrannom pásme 1. stupňa vykonával činnosti,
ktoré môžu negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť
alebo výdatnosť prírodných liečivých zdrojov.

10. Zodpovednosť za správny delikt podľa § 48 zákona je druhom tzv. objektívnej právnej zodpovednosti,
t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, čo je v zákone vyjadrené o. i. absenciou miery zavinenia
medzi okolnosťami, na ktoré sa prihliada pri určovaní výšky pokuty v zmysle § 48 ods. 4 zákona č.
538/2005 Z. z. Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán prvého stupňa je povinná za správny delikt
podľa § 48 ods. 3 písm. c) uložiť pokutu od 100,- eur do 33.000,- eur a súčasne za správny delikt podľa §
48 ods. 3 písm. e) zákona povinná uložiť pokutu v rozpätí od 16.596,- eur do 99.581,- eur, bez možnosti
správnej úvahy túto hranicu znížiť, či pokutu neuložiť. Štátna kúpeľná komisia uložila pokutu žalobcovi
v minimálnej výške zákonnej sadzby, pričom uplatnila tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v
absorpcii sadzieb za správne delikty teda, že prísnejší trest pohlcuje miernejší.

II. Žaloba

11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za
nezákonné, nakoľko nebol v administratívnom konaní náležite zistený skutkový stav veci na jej riadne
posúdenie, skutkové zistenia nezodpovedali právnej kvalifikácii skutku, správny orgán neprihliadol
na námietku preklúzie, tiež sa nezaoberal zánikom zodpovednosti za iný správny delikt. Namietal aj



nesprávny postup pri uložení mu pokuty a jej výšky ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
pre nedostatočné odôvodnenie.

12. Žalobca poukázal na to, že pri vykonanej ohliadke v šachte prírodného liečivého zdroja ST-1 Zipser
bola na prívodnom potrubí zo zdroja pred prietokomerom umiestnená ďalšia odbočka vedená do objektu
Banský kúpeľ, pričom v tomto objekte bola na prívodnom potrubí ďalšia odbočka a za ňou pokračovalo
potrubie, na ktorom bol umiestnený v čase ohliadky nefunkčný prietokomer. Žalobca konštatoval, že
prvostupňový správny orgán nezistil čas, resp. obdobie, kedy došlo k úprave technického zariadenia.
Nevykonal podrobnejšie dokazovanie, ktoré by mohlo viesť k zisteniu času, kedy k úprave došlo. Podľa
žalobcu mal správny orgán vykonať dokazovanie, či sa žalobca už v minulosti sťažoval na zníženie
nedostatku prírodnej liečivej vody, kedy to bolo a ako často, čím si mohol overiť tvrdenie generálnej
riaditeľky žalobcu poskytnuté formou čestného vyhlásenia o tom, že od jej nástupu do pracovného
pomeru v roku 2008 nedošlo k žiadnej úprave technického zariadenia. Žalovaný správny orgán sa taktiež
nezaoberal ani tým, že žalobca bol oznamovateľom nedostatku prírodnej liečivej vody, čo vylučovalo
jeho vedomosť o nezákonnej úprave technického zariadenia. Nakoľko žalovaný žiadne dokazovanie v
tomto smere nevykonal, nebol zachovaný postup v administratívnom konaní v zmysle § 34 Správneho
poriadku, čím došlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

13. Podľa žalobcu skutkové zistenia nezodpovedali právnej kvalifikácii skutku - iného správneho
deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. f) v spojení s písm. e) zákona č. 538/2005 Z. z., nakoľko žalovaný
podriadil nevyžiadanie súhlasu Štátnej kúpeľnej komisie a nepožiadanie Ministerstva zdravotníctva SR o
odsúhlasenie umiestnenia prietokomera merajúceho odberné množstvo prírodnej liečivej vody zo zdroja
- vrtu ST-1 Zipser využitej v objekte Banský kúpeľ pod vykonávanie zakázanej činnosti v ochrannom
pásme I. stupňa.

14. Poukázal na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 57/2005 Z. z., ktorou sa vyhlásilo ochranné
pásmo prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach a ktorá neobsahuje ako druh zakázanej
činnosti - nevyžiadanie súhlasu alebo neodsúhlasenie umiestnenia prietokomera. Táto vyhláška
neurčovala druhy zakázaných činností tak, ako vyhláška č. 392/2007 Z. z. o ochrannom pásme v
Turčianských Tepliciach a vyhláška č. 588/2007 Z. z. o ochrannom pásme Budiš (príloha č. 5 určovala
druhy zakázaných činností v I. ochrannom pásme napr.: nakladať s odpadom, okrem jeho zberu a
odvozu, vykonávať chemický posyp komunikácii, používať prostriedky na chemickú ochranu rastlín,
prepravovať a skladovať ropné látky, pohonné hmoty a chemické látky, spaľovať všetky druhy odpadov,
vypúšťať odpadové vody iným spôsobom ako určený v týchto vyhláškach, budovať studne) a potom
bolo potrebné analogicky použiť vyššie uvedené vyhlášky týkajúce sa I. ochranných pásiem v iných
regiónoch tak, aby nedochádzalo k neodôvodneným rozdielom. Správny orgán v administratívnom
konaní sa presvedčil, že žalobca takéto činnosti v ochrannom pásme nevykonával. Potom podľa žalobcu,
ak žalovaný podriadil neodsúhlasenie prietokomera pod zakázanú činnosť v zmysle § 27 ods. 6 zákona
č. 538/2005 Z. z. nesprávne aplikoval toto ustanovenie na konkrétny prípad. Zo znenia ust. § 48 ods. 1
písm. e) zákona č. 538/2005 Z. z. vyplýva, že zakázaná činnosť musí byť vykonávaná v čase zistenia
porušenia právnych predpisov, t. j. táto činnosť musí stále prebiehať. V danom prípade, však bolo zistené,
že prietokomer sa nepoužíva a ani sa nedal použiť pre prehrdzavenia a preto žalobca takúto činnosť
nevykonával a preto ani nemohla byť naplnená skutková podstata správneho deliktu kladeného mu za
vinu.

15. Žalobca bol názoru, že pri objektívnej zodpovednosti za nesplnenie povinností uvedených v § 14 ods.
1 písm. f) a l) zákona. č. 538/2005 Z. z. bolo potrebné zistiť čas, dobu kedy došlo k úprave technického
zariadenia. Aplikácia ust. § 14 neobstojí vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, keďže bolo zistené,
že neoprávnene osadený prietokomer bol nefunkčný a žalobca meral odobraté množstvo vody výlučne
prietokomerom v mieste určenom.

16. Žalobca namietal zánik svojej zodpovednosti za uvedený správny delikt v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty v zmysle § 48 ods. 7 zákona č. 538/2005 Z. z., pričom uplynutím zákonných lehôt
zaniklo právo správneho orgánu vysloviť vinu a uložiť za správny delikt sankciu. Správny orgán ani
nezistil čas jeho protiprávneho konania, nevedel určiť dobu kedy sa stal skutok, za ktorý bol uznaný
vinným.



17. Žalobca mal za to, že došlo nesprávnym postupom konajúcich správnych orgánov pri aplikácii
zákona č. 538/2005 Z. z. k nesprávnemu postupu pri uložení pokuty a jej výšky a správne orgány mali
postupovať podľa § 48 ods. 3 písm. c) a uložiť mu pokutu za správny delikt uvedený v § 48 ods. 1 písm.
f) a to v dolnej hranici sadzby vzhľadom na všetky okolnosti veci.

18. Záverom žalobca pokladal napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
odôvodnenia, a to vzhľadom na to, že z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, prečo sa žalovaný
nezaoberal otázkou zániku zodpovednosti za spáchaný delikt uplynutím lehoty, ako dospel k záveru, že
vytýkané porušenie patrí medzi zakázané činnosti, ako dospel k právnej kvalifikácii na základe zisteného
skutkového stavu veci.

19. Replikou zo dňa 23.02.2019 žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaného k žalobe uviedol, že
námietku o nedostatku pasívnej legitimácie označeného žalovaného považuje za účelovú. V súdnom
prieskume konajúci správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, pričom poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/4/2017 zo dňa 28.02.2018. V ostatnom
zotrval na dôvodoch podanej žaloby s tým, že skutok sa musel stať pred rokom 2008, t. j. pred nástupom
jeho aktuálnej generálnej riaditeľky do pracovného pomeru.

III. Vyjadrenie žalovaného.

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 21.01.2019 a navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, pričom namietol v prvom rade označenie žalovaného v podanej žalobe s tým,
že takto označený - Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská nebol pasívne vecne legitimovaným
subjektom, nakoľko napadnuté rozhodnutie ministerka vydala v rámci svojej činnosti ministerky
zdravotníctva, ktorá vystupuje ako odvolací orgán v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 538/2005 Z. z. a
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu - Štátnej kúpeľnej komisie.

21. Žalovaný po stručnom opise priebehu správneho konania konštatoval, že v konaní správneho
orgánu nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Následne
zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam a uviedol, že prvostupňový orgán po vykonaní
tvaromiestnej ohliadky realizovanej v súvislosti s havarijným stavom v liečebným kúpeľoch Sklené
Teplice vyzval žalobcu na predloženie dokladov v súvislosti s prívodným potrubím z vrtu ST-1 Zipser do
objektu Banský kúpeľ. Žalobca však na túto výzvu nereagoval a žiadne doklady nepredložil. Žalovaný
skonštatoval, že skutočnosť, že potrubie sa na zistenom mieste nachádzalo, bolo nelegálne, bola
preukázaná.

22. Žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č.
538/2005 Z. z., nakoľko v ochrannom pásme I. stupňa, na území s klimatickými podmienkami vhodnými
na liečenie vykonával zakázané činnosti a zároveň podľa § 48 ods. 1 písm. f) zákona č. 538/2005 Z. z.,
žalobca si nesplnil povinnosť využívateľa zdroja v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 538/2005 Z.
z., t. j. vyžiadať súhlas Štátnej kúpeľnej komisie na úpravu technického zariadenia prírodného liečivého
zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a podľa § 14 ods. 1 písm. l) zákona č. 538/2005 Z. z.
merať odobraté množstvo vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja
prostredníctvom prietokomeru v mieste určenom inšpektorátom okrem prírodných liečivých zdrojov,
ktoré sú piscinami, a oznamovať informácie o skutočne odobratom množstve prírodnej liečivej vody
alebo prírodnej minerálnej vody.

23. Žalovaný poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádza čestné prehlásenie, predložené
žalobcom v rámci jeho odpovede k upovedomeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty, pričom
tento dokument podľa žalovaného nepreukazuje, že by si žalobca vyžiadal súhlas Štátnej kúpeľnej
komisie potrebný k realizácii úpravy technického zariadenia prírodného liečivého zdroja - vrtu ST-1
Zipser namontovaním odbočky do objektu Banský kúpeľ, ani že požiadal Ministerstvo zdravotníctva
SR - Inšpektorát kúpeľov a žriediel o odsúhlasenie umiestnenia prietokomera, merajúceho odberné
množstvo prírodnej liečivej vody zo zdroja - vrtu ST-1 Zipser využitej v objekte Banský kúpeľ. Aj v prípade,
ak potrubie bolo realizované pred rokom 2008 bolo povinnosťou žalobcu ako využívateľa zdrojov pri
vydávaní nového povolenia, resp. prehodnocovaní predchádzajúceho povolenia využívať zdroj oznámiť



všetky skutočnosti, ktoré mali význam pre konanie v rámci spôsobu odberu vody z prírodného liečivého
zdroja.

24. K námietke ohľadom výšky pokuty žalovaný uviedol, že pokuta bola žalobcovi uložená v spodnej
hranici sadzby, pričom pri určovaní jej výšky správny orgán prihliadal na závažnosť protiprávneho
konania, na okolnosti porušenia povinnosti v súlade s § 48 ods. 4 zákona č. 538/2005 Z. z. Správny delikt
podľa § 48 citovaného zákona je druhom tzv. objektívnej právnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez
ohľadu na zavinenie. Za správny delikt podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 538/2005 Z. z. možno uložiť
pokutu od 100,- eur do 33.000,- eur a súčasne za správny delikt podľa § 48 ods. 3 písm. e) zákona č.
538/2005 Z. z. možno uložiť pokutu od 16.596,- eur do 99.581,- eur, bez možnosti správnej úvahy túto
hranicu znížiť, či pokutu neudeliť. Žalobcovi bola pokuta uložená v minimálnej výške zákonnej sadzby,
pričom sa uplatnila absorbčná zásada.

IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

25. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávaní vo veci, a to v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 14 ods. 1 písm. f), písm. l) zákona č. 538/2005 Z. z., využívateľ zdroja je povinný
f) vyžiadať súhlas Štátnej kúpeľnej komisie na úpravu technického zariadenia prírodného liečivého zdroja
alebo prírodného minerálneho zdroja.
l) merať odobraté množstvo vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja
prostredníctvom prietokomeru v mieste určenom inšpektorátom okrem prírodných liečivých zdrojov,
ktoré sú piscinami, a oznamovať informácie o skutočne odobratom množstve prírodnej liečivej vody
alebo prírodnej minerálnej vody.

32. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 538/2005 Z. z., v ochrannom pásme I. stupňa je zakázané vykonávať
všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť fyzikálne, chemické, mikrobiologické a biologické
vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú
bezchybnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.



33. Podľa § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 538/2005 Z. z., sa správneho deliktu dopustí fyzická
osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak v ochrannom pásme I. stupňa, na území s klimatickými
podmienkami vhodnými na liečenie alebo na území kúpeľného miesta vykonáva zakázané činnosti.

34. Podľa § 48 ods. 1 písm. f) zákona č. 538/2005 Z. z., sa správneho deliktu dopustí fyzická osoba -
podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní inú povinnosť využívateľa zdroja ako povinnosť podľa §
14 ods. 1 písm. d) zákona.

35. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 538/2005 Z. z., Štátna kúpeľná komisia uloží pokutu od 16 596
eur do 99 581 eur za správny delikt podľa ods. 1 písm. d) a e).

36. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) zákona č. 538/2005 Z. z., Štátna kúpeľná komisia uloží pokutu od 100
eur do 33 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. f) až p) a r).

37. Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 538/2005 Z. z., pri určení výšky pokuty prihliadne Štátna kúpeľná
komisia na závažnosť protiprávneho konania, mieru ohrozenia prírodného liečivého zdroja, prírodného
minerálneho zdroja, prostredia prírodných liečebných kúpeľov, na rozsah škodlivých následkov, ak k nim
došlo, a tiež na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, ako aj na to, ako sa fyzická osoba- podnikateľ
alebo právnická osoba pričinila o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

38. Podľa § 48 ods. 7 zákona č. 538/2005 Z. z., konanie o uloženie pokuty možno začať do jedného
roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že fyzická osoba-podnikateľ
alebo právnická osoba porušila alebo nesplnila povinnosť, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď
k porušeniu povinnosti došlo alebo keď povinnosť mala byť splnená.

39. Podľa § 49 zákona č. 538/2005 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupu
žalovaného ako aj prvostupňového orgánu pri vydaní oboch preskúmavaných rozhodnutí v zmysle
žalobných námietok.

41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti.
Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j.
musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa
vzťahujúcimi.

42. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.



43. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva vykonanie tvaromiestnej ohliadky Štátnou
kúpeľnou komisiou v kúpeľoch Sklené Teplice dňa 28.06.2017 spolu s vyhotovením fotodokumentácie
objektu Banský kúpeľ a šachty vrtu ST-1 Zipser (prívodné potrubie a nefunkčný vodomer). Vo veci
konajúce orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zápisnice vyhotovenej dňa
28.06.2017 a fotodokumentácie z toho istého dňa. Žiadne ďalšie dokazovanie v administratívnom konaní
nevykonali.

44. Správny súd konštatuje, že z celého uskutočneného administratívneho konania je zrejmé, že
konajúci prvostupňový orgán nevykonal žiadne šetrenie, ktorého účelom by bolo prešetrenie zistenej
skutočnosti, kedy došlo k vybudovaniu odbočky potrubia z predmetného vrtu ST-1 Zipser smerujúceho
do objektu Banský kúpeľ. Taktiež zrejme nebolo v administratívnom konaní vôbec zistené (nevyplýva to
z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí), či predmetné potrubie bolo funkčné a či slúžilo na prívod
liečivej vody z vrtu ST- 1 Zipser, akým spôsobom, v akom období a v akom rozsahu bolo prevádzkované.
Bola konštatovaná nefunkčnosť vodomera namontovaného na tomto potrubí v objekte Banský kúpeľ.

45. Nakoľko prvostupňový orgán neuskutočnil žiadne ďalšie šetrenie za účelom zistenia skutkového
stavu veci v rozsahu ako je uvedený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, potom nemohlo byť
ani preukázané spáchanie skutku žalobcom, t. j. či dochádzalo, resp. či vôbec niekedy v minulosti
(v preskúmavaných rozhodnutiach neuvedenom čase) došlo zo strany žalobcu k vykonávaniu takej
(zakázanej) činnosti, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo
zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť predmetného vrtu ST-1 Zipser (prírodný liečivý zdroj). Nebolo
nijako preukázané, že by existencia neodsúhlaseného prívodového potrubia (ne/funkčného) mala v čase
zistenia tejto skutočnosti Štátnou kúpeľnou komisiou - 28.06.2017 takýto negatívny vplyv na vrt ST-1
Zipser.

46. Správny súd uvádza, že bolo potrebné, aby konajúce orgány verejnej správy zistili nielen presný
dátum kedy došlo k technickej úprave zdroja - vrtu ST-1 Zipser (vybudovaniu predmetného potrubia),
ale aj presné obdobie odberu minerálnej vody týmto potrubím. Toto bolo potrebné aj za účelom zistenia,
či došlo zo strany žalobcu k nedodržaniu povinnosti kladenej mu za vinu (§ 14 ods. 1 písm. l/).

47. Pretože nebol riadne zistený skutkový stav, nebolo ani riadne vymedzené časové hľadisko spáchania
skutku kladeného za vinu žalobcovi a potom nie je ani možné posúdiť žalobcom namietanú preklúziu
skutku (§ 48 ods. 7), a to z hľadiska dodržania 3 ročnej lehoty odo dňa kedy došlo k porušeniu povinnosti
žalobcom, t. j. k vykonávaniu zakázaných činností a nesplneniu si iných povinností využívateľa zdroja
ako povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 538/2005 Z. z. - súhlasu Štátnej kúpeľnej komisie
na úpravu technického zariadenia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja
a meraniu odobratého množstva vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho
zdroja prostredníctvom prietokomeru v mieste určenom inšpektorátom spolu s oznámením informácie o
skutočne odobratom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody.

48. Správny súd uvádza, že ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí (prvostupňové, druhostupňové)
nie je nijako bližšie uvedená činnosť žalobcu, ktorá mala mať negatívny vplyv na fyzikálne vlastnosti,
chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť predmetného vrtu ST-1 Zipser,
t. j. neboli nijako prešetrované negatívne dôsledky nelegálne namontovaného potrubia z daného
vrtu do objektu Banský kúpeľ. Skutok (správny delikt), ktorého sa mal žalobca dopustiť, nebol v
preskúmavaných rozhodnutiach nijako vymedzený z časového hľadiska, nebol ani nijako odôvodnený
a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné - nedostatočne bol zistený skutkový stav veci a zároveň
obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

49. Správny súd musí konštatovať, že ani v jednom z rozhodnutí nie je ani v náznaku uvedená
žiadna správna úvaha konajúceho orgánu verejnej správy, ktorá by oprávňovala vyslovenie prijatého
záveru o tom, že by vybudovanie predmetného potrubia malo mať za následok negatívny vplyv na
fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo výdatnosť predmetného
vrtu ST-1 Zipser. Keďže nebolo ani zistené, či vybudované potrubie bolo vôbec žalobcom využívané,
v akom rozsahu a v akom období, nie je možné ani prijať záver, že jeho prevádzka mohla mať nejaký
negatívny následok na fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie alebo zdravotnú bezchybnosť alebo
výdatnosť predmetného vrtu. Potom je tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie treba považovať
za nepreskúmateľné a arbitrárne, neobsahujúce žiadnu správnu úvahu, ktorá by odôvodňovala prijatie v



nich uvedeného záveru. Tiež je treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie nedáva žiadne odpovede a úplne
ignoruje námietky vznesené v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, čo samo osebe je tiež
dôvodom jeho arbitrárnosti (námietky žalobcu neboli zodpovedané ani v prvostupňovom rozhodnutí).

50. Čo sa týka námietky nesprávne určeného zákonného ustanovenia ukladajúceho výšku pokuty (48
ods. 3 písm. b/ zákona č. 538/2005 Z. z.), správny súd uvádza, že podľa tohto ustanovenia orgán
verejnej správy uloží pokutu v prípade, ak zistí spáchanie správneho deliktu v zmysle § 48 ods. 1 písm.
d) a e) zákona č. 538/2005 Z. z. V prejednávanej veci žalovaný ustálil, že došlo zo strany žalobcu k
spáchaniu správneho deliktu podľa § 48 ods. 1 písm. e) a písm. f) zákona č. 538/2005 Z. z., t. j. žalobca
vykonával zakázané činnosti (písm. e/) a nesplnil si inú povinnosť využívateľa zdroja ako povinnosť
podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona (písm. f/). Zákon č. 538/2005 Z. z. v ust. § 27 ods. 6 vo všeobecnej
rovine označuje, čo treba pokladať za zakázanú činnosť v I. ochrannom pásme. Správny súd musí
konštatovať, že ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí nie je uvedená žiadna činnosť žalobcu,
ktorá by spadala pod ust. § 27 ods. 6 zákona č. 538/2005 Z. z., tobôž že by bola odôvodnená. Len v
prípade preukázania vykonávania zakázaných činností (§ 27 ods. 6) mohol žalovaný uložiť žalobcovi
pokutu v rozmedzí 16.596,- eur - 99.581,- eur, t. j. podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 538/2005 Z. z.
Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že pri určení výšky pokuty má konajúci orgán verejnej
správy povinnosť prihliadnuť na v § 48 ods. 4 zákona č. 538/2005 Z. z. uvedené hľadiská a uloženú
pokutu riadne odôvodniť za použitia všetkých týchto zákonných hľadísk, čo sa v danom prípade nestalo
a uloženú pokutu žalovaný nijako neodôvodnil, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

51. Správny súd uvádza, že žalovaným namietaný nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, tak ako
ho označil v žalobe žalobca nie je dôvodný, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR
(napr. uznesenie sp. zn. 3Asan/35/2019 z 10.12.2019, uznesenie sp. zn. 4Sžo/19/2011 z 13.07.2011)
je treba uviesť, že v súdnom prieskume daná pasívna legitimácia preskúmavaným rozhodnutím orgánu
verejnej správy, podľa ktorého sa overuje identita označenia žalovaného realizuje správny súd ex offo.
Ani nesprávne označenie žalovaného nebráni správnemu súdu, aby konal so správne identifikovaným
žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva z podanej žaloby. V prejednávanej veci bol nesprávne
označený žalovaný, pričom tento mal byť správne označený tak, že na prvom mieste bude uvedené
Ministerstvo zdravotníctva SR a až následne mohlo byť uvedené, že ide o rozhodnutie ministerky
zdravotníctva SR Andrey Kalavskej. Žalobca označenie žalovaného v žalobe uviedol presne opačne,
avšak takýto nedostatok má odstrániteľný charakter a takúto vadu môže napraviť priamo konajúci
správny súd, čo v danom prípade aj učinil a konal s riadne označeným žalovaným - Ministerstvom
zdravotníctva SR.

52. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci
opätovne konať - riadne zistiť skutkový stav vo veci v naznačenom smere, rozhodnúť a rozhodnutie
riadne odôvodniť a v rámci odôvodnenia sa vysporiadať aj s námietkou žalobcu vyplývajúcou z ust. §
48 ods. 7.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.
1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom
podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).