Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/190/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200952
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7019200952.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: LPD, s.r.o., so sídlom
Narcisová 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 589 411, zastúpeného Advokátska kancelária ŠKODLER
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému:
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 001 655 65, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa č. S10112-2019-OVSASK 07.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva SR č. S10112-2019-OVSASK
zo dňa 07.10.2019 a rozhodnutie Košického samosprávneho kraja č. 692/2017-OSVaZ/22901 zo dňa
01.08.2017 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“ alebo
„správny orgán“) ako vecne príslušný odvolací správny orgán podľa § 92 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.
z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
č. 578/2004 Z. z.“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Správny poriadok“) rozhodlo o odvolaní spoločnosti LDP, s.r.o., so sídlom Narcisová 8, 052
01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 589 411 (ďalej aj „žalobca“ alebo „účastník konania“) zo dňa 17.08.2017
proti rozhodnutiu Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice (ďalej aj
„prvostupňový správny orgán“ alebo „KSK“), číslo: 692/2017- OSVaZ/22901 zo dňa 01.08.2017, ktorým
bola účastníkovi konania uložená pokuta podľa § 82 ods. 1 písm. c) a ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.
z. za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. d), písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. vo výške
397,- eur tak, že v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil
rozhodnutie Košického samosprávneho kraja.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že KSK rozhodnutím číslo: 692/2017-
OSVaZ/5363 zo dňa 10.02.2017 uložil účastníkovi konania pokutu podľa § 82 ods. 1 písm. c) a ods.
9 zákona č. 578/2004 Z. z. vo výške 521,- eur za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. ah)
zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (ďalej aj „poskytovateľ“), povinný pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
v danom prípade § 44 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ďalej aj „zákon č. 577/2004 Z. z.“), v znení zákona č. 53/2015 Z. z., ktorého sa dopustil



tým, že dňa 31.05.2016 v čase vykonania kontroly o 12:50 hod. mal v cenníku zdravotných výkonov
zaradený poplatok „Výpis zo zdravotnej dokumentácie na vlastnú žiadosť“ v sume 35,- eur.

3. Ďalej sa účastník konania dopustil porušenia povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004
Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-
technické vybavenie v zmysle Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008-OL z 10. septembra
2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie
jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (ďalej aj „Výnos MZ SR“). tým, že dňa 31.05.2016 v čase
o 12:50 hod. nemal ambulanciu vybavenú protišokovou skrinkou s predpísanými liekmi a protišoková
skrinka nebola uzamykateľná.

4. Účastník konania sa ďalej dopustil porušenia povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. za) zákona č.
578/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, umiestniť na
viditeľnom mieste ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym krajom, ak ide o zdravotnícke
zariadenie, v ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, a schválené ordinačné hodiny aj
dodržiavať, tým, že ordinačné hodiny poskytovateľa neboli v čase vykonania kontroly dňa 31.05.2016 o
12:50 hod. v súlade s ordinačnými hodinami schválenými Košickým samosprávnym krajom.

5. V odôvodnení predmetného rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že začatie správneho
konania o uložení pokuty oznámil účastníkovi konania listom č. 3957/2016- OSVaZ/38194 zo dňa
28.12.2016, ktorým mu umožnil vyjadriť sa k predmetu konania. Podkladom na rozhodnutie boli
vlastné zistenia KSK v rámci kontroly, stanovisko účastníka konania zo dňa 18.01.2017 a 23.06.2016,
Protokol o vykonaní kontroly č. 3957/2016-OSVaZ/17034 (správne má znieť: Protokol o výsledku
kontroly), zápisnica o prerokovaní námietok zo dňa 18.07.2016 (správne má znieť: zápisnica o
prerokovaní námietok k záverom protokolu o výsledku kontroly), záznam z kontrolnej činnosti zo dňa
31.05.2016, poskytovateľom predložený a podpísaný zoznam liekov v protišokovej skrinke, list KSK zo
dňa 26.06.2015 č. 3947/2015/OSVaZ - Schválenie ordinačných hodín, zoznam zdravotných výkonov
poskytovateľa doručený KSK dňa 02.06.2015, fotodokumentácia priestorov čakárne a ambulancie.

6. Prvostupňový správny orgán kontrolou zistil, že účastník konania postupoval v rozpore s § 79
ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z., spolu s § 44 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z.,
podľa ktorého poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa
osobitného predpisu, môže požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú
pri chorobe uvedenej v zozname chorôb a úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti najviac vo výške spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných
na jeho vykonanie. Zdravotné výkony poskytované pri chorobe uvedenej v zozname chorôb a
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytovateľ poskytuje a pri ktorých
môže požadovať úhradu, kontroluje vyšší územný celok príslušný podľa miesta prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia výkonom dozoru podľa osobitného predpisu.

7. Účastník konania sa ďalej dopustil porušenia povinnosti podľa § 38a ods. 2 písm. g) zákona č.
577/2004 Z. z., podľa ktorého výška úhrady poistenca za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie
je najviac 3 % zo sumy životného minima, tým, že v čase kontroly mal na dverách cenník: „Zoznam
zdravotných výkonov nehradených zo zdravotného poistenia“, ktorý v bode 3 obsahoval položku „Výpis
zo zdravotnej dokumentácie na vlastnú žiadosť“ v sume 35 eur. V zmysle citovaného ustanovenia
výška úhrady za výpis zo zdravotnej dokumentácie je maximálne 3% zo sumy životného minima a
teda maximálne vo výške 3 % zo sumy 198,09 eur, čo je 5,94 eur. Zaradením položky do cenníka
výkonov v sume 35,- eur poskytovateľ prekročil zákonom stanovenú hornú hranicu úhrady za výpis zo
zdravotnej dokumentácie. Vychádzajúc z predpokladu, že poskytovateľ má povinnosť dodržiavať cenník
zdravotných výkonov, mal KSK za to, že za poskytnutie predmetnej služby poskytovateľ požadoval
od pacienta úhradu v uvedenej výške. Na námietku účastníka konania, že ho neupozornili na potrebu
vynechať bod 3 z cenníka, prvostupňový správny orgán uviedol, že v zmysle právnej úpravy má
Košický samosprávny kraj povinnosť archivovať, nie schvaľovať cenníky zdravotných výkonov. KSK
skonštatoval, že zaradením do cenníka účastník konania požaduje od pacienta poplatok za predmetnú
položku v uvedenej výške.



8. Ďalej prvostupňový správny orgán vykonanou kontrolu zistil, že účastník konania v čase vykonania
kontroly nemal ambulanciu vybavenú protišokovou skrinkou s predpísanými liekmi a skrinka na lieky
nebola uzamykateľná. V zmysle oddielu 1 bodu 8 Výnosu MZ SR sú ambulancie vybavené protišokovou
skrinkou, ktorá obsahuje tieto lieky a infúzne roztoky: I. Lieky na injekčné podanie: a) sympatomimetiká,
b) aqua pro injekcione, c) parasympatolytiká, d) kortikosteroidy, e) minerálne látky, f) antihistaminiká, g)
bronchodilatanciá, h) anestetiká, i) antiastmatiká, j) krvné náhrady a perfúzne roztoky, k) antiemetiká,
l) anxiolytiká. II. Infúzne roztoky: Fl/1 400ml, Fl/1 200 ml, G5% 200 ml. III. Lieky na perorálne
podanie: a) aktívne uhlie, b) vazodilatanciá. Účastník konania mal v protišokovej skrinke z dvanástich
predpísaných liekových skupín na injekčné podanie: Dithiaden, MgS04, Furosemid, Hydrocortison,
Adrenalín, Noradrenalín, Atropín, Syntophylin, Buscopan, Hydrogen uhličitan sodný, Tramal a Novalgin,
z predpísaných infúznych roztokov zastúpený Fl/1 100 ml a z predpísaných perorálnych liekov bol
zastúpený Nitromint spray. V protišokovej skrinke chýbali tieto liekové skupiny: aqua pro injektione,
anestetiká, antiastmatiká, antiemetiká, anxiolytiká, Fl/1 400 ml, G5% 200 ml, aktívne uhlie.

9. Kontrola ďalej zistila, že lieková skrinka nie je uzamykateľná, pričom v zmysle Výnosu MZ SR je
povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mať uzamykateľnú skrinku. Uvedeným účastník
konania porušil povinnosť poskytovateľa podľa § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z., podľa
ktorého je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,
prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a
materiálno-technické vybavenie.

10. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že kontrolou zistil porušenie povinnosti podľa § 79
ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný, ak v odseku
3 nie je ustanovené inak, umiestniť na viditeľnom mieste ordinačné hodiny schválené a potvrdené
samosprávnym krajom, ak ide o zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná
starostlivosť a schválené ordinačné hodiny aj dodržiavať. Porušenia sa účastník konania dopustil tým,
že ordinačné hodiny v čase vykonania kontroly neboli v súlade s ordinačnými hodinami schválenými
Košickým samosprávnym krajom. K námietke účastníka konania, že žiadosť o schválenie ordinačných
hodín zaslal, ale na svoju žiadosť nedostal odpoveď, KSK uviedol, že na žiadosť účastníka konania
mu dňa 26.06.2015 pod evidenčným číslom 3947/2015/OSVaZ s účinnosťou od 01.07.2015 schválili
ordinačné hodiny a schválenie odoslali obyčajnou zásielkou. Nie je dôvod, aby schválené ordinačné
hodiny účastníkovi konania nezaslali, ak boli riadne zaznamenané v informačnom systéme a v spisovej
dokumentácii poskytovateľa. Schválené ordinačné hodiny takisto zverejnili v registri poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti, ktorý Košický samosprávny kraj v zmysle zákona vedie a je predpoklad,
že údaje v ňom uvedené sú správne a pravdivé. Do predmetného registra má prostredníctvom
prihlasovacích údajov prístup takisto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Schválené ordinačné hodiny
poskytovateľa sú verejne známym údajom. Uvedenú námietku teda KSK neakceptoval.

11. V závere odôvodnenia sa prvostupňový správny orgán vyjadril k výške udelenej pokuty. Poukázal na
§ 82 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého samosprávny kraj uloží poskytovateľovi za porušenie
povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. pokutu až do 16.596,- eur ,
v § 79 ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004 Z. z. pokutu až do 16.596,- eur, a v § 79 ods. 1 písm. d)
pokutu až do výšky 9.958,- eur. Pri ukladaní pokuty Košický samosprávny kraj zhodnotil závažnosť, čas
trvania, následky a povahu zistených nedostatkov, priznanie účastníka konania. Vzhľadom na uvedené
má za to, že pokuta v danej výške, ako aj potreba prijať primerané opatrenia, sú dostačujúce.

12. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal účastník konania odvolanie dňa
17.03.2017, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť. V odvolaní uviedol
námietky k jednotlivým skutkom a zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia kvôli nedostatočne
odôvodnenej výške pokuty ako aj nesprávnu aplikáciu § 9 ods. 3 a 4 zákona č. 10/1996 Z. z. o
kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 10/1996 Z. z.“) vo vzťahu k
písomnému povereniu pracovníkov kontroly. K porušeniu § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z.
z. uviedol, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia nedostatočne špecifikoval delikt tak,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Uvádza, že skutok vymedzený vo
výroku napadnutého rozhodnutia nie je správnym deliktom. Správneho deliktu by sa účastník konania
dopustil až vtedy, ak by od pacienta takúto sumu prijal alebo ak by odmietol poskytnúť pacientovi
výpis zo zdravotnej dokumentácie z dôvodu, že ten odmietol nesprávne určený poplatok zaplatiť,
keďže až vtedy dochádza k naplneniu následku ako obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej



podstaty spáchaného deliktu - k ukráteniu pacienta na jeho právach a chránených záujmoch. Účastník
konania poukazuje na skutočnosť, že cenník zaslal Košickému samosprávnemu kraju v súlade so svojou
zákonnou povinnosťou. V prípade, že Košický samosprávny kraj zastával názor, že cenník nie je správny,
bolo jeho povinnosťou, s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 zákona č.
40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá zaväzuje aj orgány verejnej správy, poukázať na nesprávnosť
cenníka a vyzvať účastníka konania na nápravu. Vzhľadom na uvedené má účastník konania za to, že
skutkový stav uvedený v prvej odrážke výroku rozhodnutia nie je správnym deliktom.

13. V súvislosti s rozhodnutím o porušení § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. účastník konania
poukázal na ustanovenie oddielu 1 bodu 2 písm. n) Výnosu MZ SR, z ktorého vyplýva, že ambulancia
musí byť vybavená minimálne jednou uzamykateľnou „veľkou“ skriňou na lieky a zdravotnícke pomôcky.
Ďalej tento predpis osobitne kladie požiadavku na zabezpečenie ambulancie protišokovou skrinkou
bez toho, aby vyžadoval uzamykateľnosť skrinky. Poukázal na to, že je potrebné rozlišovať medzi
skrinkou na lieky a zdravotnícke pomôcky a protišokovou skrinkou. Skriňa na lieky slúži ako priestor na
skladovanie všetkých liekov mimo protišokovej skrinky, pričom uzamykateľnosť protišokovej skrinky by
odporovala jej účelu. K obsahu protišokovej skrinky uviedol, že skrinka obsahovala všetky Výnosom MZ
SR vyžadované lieky a infúzne roztoky, avšak kontrolná skupina nezapísala do svojich zápisov všetky
lieky, ktoré sa v protišokovej skrinke nachádzali, možno aj z dôvodu, že členmi skupiny boli osoby, ktoré
nemajú medicínske vzdelanie. Namietal, že mu kontrolná skupina neumožnila na mieste sa vyjadriť
k výsledkom a priebehu kontroly, predovšetkým mu neumožnila namietať nesprávnosť vyhotovenia
zoznamu liekov a infúznych roztokov nachádzajúcich sa v skrinke. Toto konanie kontrolnej skupiny je
podľa účastníka konania v rozpore so zásadou súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku.

14. Ku konštatovaniu porušenia § 79 ods. 1 písm. za) č. 578/2004 Z. z. namietal, že mu Košický
samosprávny kraj nedoručil schválenie ordinačných hodín, pričom samotný Košický samosprávny kraj
priznáva, že mu zaslal schválenie ordinačných hodín obyčajnou poštou. Skutočnosť, že KSK ordinačné
hodiny zverejnil v registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je irelevantná, keďže účastník konania
nemá zákonom uloženú povinnosť oboznamovať sa s obsahom registra. Vzhľadom na to, že účastníkovi
konania nepreukázali doručenie schválenia ordinačných hodín do vlastných rúk, nemohol sa dopustiť
skutku, ktorý mu je vytýkaný v tretej odrážke výroku rozhodnutia.

15. V závere odvolania účastník konania namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku neodôvodňuje rozsah uloženej
sankcie, resp. ho zdôvodňuje nedostatočne, nie je z neho zrejmé, za ktorý z vytýkaných skutkov
účastníkovi konania ukladá pokutu v predmetnej výške, je bez bližšieho odôvodnenia, za ktorý správny
delikt v akej výške a pri aplikovaní absorpčnej zásady v akej výške za všetky správne delikty, preto je
nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

16. Ďalej účastník konania poukázal na nedostatky písomného poverenia na výkon kontroly. Z protokolu
o výsledku kontroly zo dňa 01.06.2016 vyplýva, že kontrolu vykonali na základe poverenia číslo
1338/2014/OSVaZ-6149 zo dňa 05.03.2014. Vzhľadom na to, že poverenie bolo vydané dva roky pred
vykonaním kontroly u účastníka konania, je zrejmé, že poverenie neobsahovalo náležitosti vyžadované
v § 9 ods. 4 písm. b), d) až f) zákona č. 10/1996 Z. z. a teda Košický samosprávny kraj pri výkone kontroly
u účastníka konania postupoval v rozpore so zákonom.

17. Rozhodnutím číslo SO3743-OP-2017 zo dňa 19. júna 2017 Ministerstvo zdravotníctva SR ako
odvolací správny orgán odvolaniu účastníka konania vyhovelo a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu číslo: 692/2017-OSVaZ/5363 zo dňa 10.02.2017 zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie a
rozhodnutie.

18. V odôvodnení rozhodnutia odvolací správny orgán k odvolacím námietkam účastníka konania k
porušeniu ustanovenia § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. uviedol, že po porovnaní
účastníkom konania predloženého zoznamu liekov, ktorý sa podľa neho v ambulancii v čase kontroly
nachádzal, so zisteniami zapísanými v Protokole o výsledku kontroly a Výnosom MZ SR mal odvolací
správny orgán za preukázané, že účastník konania nemal v protišokovej skrinke všetky liekové skupiny.
Odvolací správny orgán však uznal námietku týkajúcu sa uzamykateľnosti protišokovej skrinky, keďže
takúto povinnosť Výnos MZ SR neukladá.



19. S námietkami účastníka konania tvoriacimi jeho obranu v súvislosti s porušením povinnosti podľa
§ 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. sa odvolací správny orgán nestotožnil. Podľa
právneho názoru účastníka konania by k správnemu deliktu podľa uvedeného ustanovenia došlo v
prípade, ak by od pacienta takúto sumu prijal alebo ak by odmietol poskytnúť výpis zo zdravotnej
dokumentácie z dôvodu, že pacient odmietol nesprávne určený poplatok zaplatiť. Keďže účastník
konania cenník zaslal Košickému samosprávnemu kraju, bolo povinnosťou samosprávneho kraja, ak
nebol cenník správny, vyzvať účastníka konania na nápravu. Odvolací správny orgán sa s týmto názorom
účastníka konania nestotožnil, pretože z § 79 ods. 1 písm. zu) zákona č. 578/2004 Z. z. vyplýva
pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti povinnosť dodržiavať cenník všetkých zdravotných výkonov,
ktorý musí bezodkladne a preukázateľne zaslať, vrátane každej jeho zmeny, samosprávnemu kraju
príslušnému podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia. Košickému samosprávnemu
kraju z citovaného ustanovenia nevzniká povinnosť schvaľovať cenník a ani upozorňovať účastníka
konania na to, že cenník je v rozpore s právnou úpravou. Ustanovenie § 79 písm. ah) zákona č.
578/2004 Z. z. umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti požadovať od poistenca za výpis zo
zdravotnej dokumentácie úhradu, ktorá bola v roku 2016 vo výške 5,94 eur, za podmienky uvedenia
v cenníku. V danom prípade tým, že účastník konania v súlade s cenníkom požadoval za výpis zo
zdravotnej dokumentácie sumu 35,- eur, konal v rozpore s § 44 ods. 3 v spojení s § 38a ods. 2 písm. g)
zákona č. 577/2004 Z. z. V súvislosti s obranou účastníka konania sa odvolací správny orgán stotožnil
s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého na naplnenie skutkovej
podstaty správneho deliktu vzniknutého porušením povinnosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť stačí, ak poskytovateľ zaradí do cenníka položku, ktorá je v rozpore
s vyššie citovanými ustanoveniami. Na preukázanie porušenia tejto povinnosti účastníkom konania nie je
potrebné konkrétne vyberanie platby, pretože zákonodarca v § 44 ods. 3 druhej vete zákona č. 577/2004
Z. z. používa slovné spojenie „môže požadovať“ a nie „vyberať“.

20. V súvislosti s porušením povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004 Z. z., odvolací
správny orgán konštatoval, že KSK listom zo dňa 26.06.2015 číslo: 3947/2015/OSVaZ, schválil s
účinnosťou od 01.07.2015 ordinačné hodiny v súlade s požiadavkou účastníka konania. Chýbal však
akýkoľvek dôkaz preukazujúci túto skutočnosť, preto sa odvolací orgán stotožnil s názorom účastníka
konania, že nemusel mať vedomosť o vybavení jeho žiadosti a teda odsúhlasení zmeny ordinačných
hodín.

21. K postupu prvostupňového správneho orgánu podľa zákona č. 10/1996 Z. z. odvolací správny
orgán skonštatoval, že protokol o výsledku kontroly podpísali zúčastnené osoby s tým, že konateľka
spoločnosti k nemu vzniesla námietky, pretože s predmetným protokolom nesúhlasila. Konateľka
spoločnosti sa písomne k protokolu vyjadrila listom zo dňa 23.06.2016. Zápisnicu o prerokovaní
námietok nepodpísal štatutárny zástupca účastníka konania. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996
Z. z. je kontrola skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak
sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne
podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracováva záznam je skončená jeho
podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. V danom prípade
je zrejmé, že kontrola vykonali v súlade so zákonom č. 10/1996 Z. z. V odvolaní účastník konania
upozorňuje na to, že poverenie na vykonanie kontroly neobsahovalo náležitosti vyžadované § 9 ods. 4
písm. b), d) až f) citovaného zákona, konkretizované vo vzťahu k vykonanej kontrole. V tejto súvislosti
odvolací orgán konštatuje, že citovaný zákon vyžaduje písomnú formu poverenia, čo bolo splnené. Pri
obsahových náležitostiach poverenia zákon používa pojem „spravidla“, teda zákonodarca nemal na
mysli taxatívne vymedzené náležitosti, ale len obligatórne. Preto poverenia Košického samosprávneho
kraja č. 1338/2014/OSVaZ-6149 a 366/20016/OSVaZ-3492 spĺňajú zákonné podmienky a obrana
účastníka konania je bezpredmetná.

22. K námietke účastníka konania týkajúcej sa nedostatočnej špecifikácie deliktu tak, aby sankcionované
konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, odvolací správny orgán skonštatoval, že nezistil
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože výrok obsahoval vymedzenie predmetu konania, špecifikáciu
porušenia povinností a takéto vymedzenie konania nie je zameniteľné s iným konaním. V danom prípade
orgán dozoru zistil na strane účastníka konania porušenie viacerých povinností, s ktorými zákon č.
578/2004 Z. z. spája povinnosť uložiť pokutu a nápravné opatrenia na ich odstránenie. Ustanovenie § 79
zákona č. 578/2004 Z. z. upravuje povinnosti poskytovateľa, ktoré musí dodržať. V prenesenom význame
slova možno označiť tieto povinnosti za skutkové podstaty správnych deliktov. Legislatíva Slovenskej



republiky pojem správny delikt presne nedefinuje, napriek tomu sa však používa v rozhodovacej praxi.
Pri správnom delikte ide spravidla o protiprávne konanie, ktorého znaky určuje zákon a za ktoré správny
orgán ukladá sankcie ustanovené príslušnou normou. Zákon č. 578/2004 Z. z. neupravuje postup
správneho orgánu pri súbehu viacerých porušení správnych deliktov. Preto pri nedostatku právnej úpravy
je potrebné použiť tzv. absorpčnú zásadu, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší. Správny orgán pri
ukladaní pokút postupuje tak, že uloží sankciu za viaceré porušenia vzťahujúcu sa k takému porušeniu,
s ktorým zákon spája prísnejšie postihnutie. Podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. za
porušenie povinnosti uvedených v § 79 ods. 1 písm. d), l) až n), zk) a zy) až do 9.958,- eur a podľa
§ 82 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z. samosprávny kraj uloží poskytovateľovi za porušenie niektorej z
povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. g), za), zu) až zw) pokutu až do 3.319,- eur, za porušenie
povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. ah) pokutu až do 16.596,- eur. Z uvedeného je zrejmé,
že prvostupňový správny orgán pri uložení pokuty uplatnil tzv. absorpčná zásadu, pričom uložená
pokuta vo výške 521,- eur je minimálna vzhľadom na stanovenú sadzbu do 16.596,- eur. Pri stanovenej
výške pokuty prvostupňový správny orgán zohľadnil aj to, že ním zistené skutočnosti nemali vplyv na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nezistil poškodenie zdravia pacientov. Odvolací správny orgán
zastáva názor, že pokutu prvostupňový správny orgán neuložil v rozpore s § 82 ods. 10 zákona č.
578/2004 Z. z. V závere odôvodnenia odvolací správny orgán zaviazal prvostupňový správny orgán
vykonať doplňujúce zistenia ohľadom vedomosti účastníka konania o schválenej zmene ordinačných
hodín vo vzťahu k posúdeniu porušenia zákonnej povinnosti účastníkom konania.

23. Na základe rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu vydal prvostupňový správny orgán
napadnuté rozhodnutie č. 692/2017-OSVaZ/22901 zo dňa 01.08.2017, ktorým uložil účastníkovi konania
pokutu vo výške 397,- eur podľa § 82 ods. 1 písm. c) a ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z. (po novele
zákonom č. 257/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.11. 2017 ide o ods. 10) za porušenie povinnosti podľa § 79
ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. (písm. ab) po novele zákonom č. 374/2018 Z. z. s účinnosťou od
01.01.2019), podľa ktorého je poskytovateľ povinný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať
osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom prípade § 44 ods. 3 zákona
č. 577/2004 Z. z. v znení zákona č. 53/2015 Z. z.

24. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán skonštatoval, že porušenia sa
poskytovateľ dopustil tým, že dňa 31.05.2016 v čase vykonania kontroly o 12:50 hod. mal v cenníku
zdravotných výkonov umiestnenom na dverách ambulancie, označenom „Zoznam zdravotných výkonov
nehradených zo zdravotného poistenia“ v bode 3 položku „Výpis zo zdravotnej dokumentácie na vlastnú
žiadosť“ v sume 35,- eur. V zmysle platnej právnej úpravy § 38a ods. 2 písm. g) zákona č. 577/2004 Z.
z. výška úhrady za výpis je maximálne 3 % zo sumy životného minima a teda v roku 2016 maximálne
vo výške 3 % zo sumy 198,09 eur, čo je 5,94 eur, za podmienky uvedenia v cenníku. Tým, že účastník
konania v súlade s cenníkom požadoval za výpis zo zdravotnej dokumentácie sumu 35,- eur, konal v
rozpore s § 44 ods. 3, v spojení s § 38a ods. 2 písm. g) zákona č. 577/2004 Z. z. (po novele s účinnosťou
od 01.11.2017 podľa § 38a ods. 10 - výška úhrady maximálne 2,- eur).

25. Porušenia povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. sa účastník dopustil
tým, že dňa 31.05.2016 v čase o 12:50 hod. ambulanciu nemal vybavenú protišokovou skrinkou s
predpísanými liekmi. Účastník konania mal z dvanástich predpísaných liekových skupín na injekčné
podanie v protišokovej skrinke: Dithiaden, MgS04, Furosemid, Hydrocortison, Adrenalín, Noradrenalín,
Atropín, Syntophylin, Buscopan, Hydrogen uhličitan sodný, Tramal a Novalgin, z predpísaných infúznych
roztokov bol zastúpený Fl/1 100 ml a z predpísaných perorálnych liekov bol zastúpený Nitromint spray.
V protišokovej skrinke chýbali tieto liekové skupiny: aqua pro injectione, anestetiká, antiastmatiká,
anxyolitiká, Fl/1 400ml, G5% 200 ml, aktívne uhlie.

26. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na priebeh
správneho konania a na zistenia správneho orgánu v predmetnom konaní. Keďže je viazaný právnym
názorom odvolacieho správneho orgánu, opätovne preskúmal podklady na rozhodnutie a zastáva názor,
že nie je možné preukázať porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004 Z.
z., keďže nedisponuje dôkazným prostriedkom, že schválené ordinačné hodiny sa dostali do osobnej
sféry účastníka konania a teda účastník konania nemusel mať vedomosť o vybavení svojej žiadosti.
Vzhľadom na uvedené upustil od uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. za)
zákona č. 578/2004 Z. z.



27. Ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že napriek uplatneniu absorpčnej zásady pri ukladaní výšky
pokuty, primerane znížil pôvodne uloženú výšku pokuty. V danom prípade sa jednalo o menej závažné
porušenie povinnosti bez priameho vplyvu na pacienta. Odôvodnenie uloženia pokuty za iné správne
delikty porušením povinností uvedených v § 79 ods. 1 písm. ah) a písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z.
odôvodnil tak, ako v rozhodnutí zo dňa 10.02.2017. K porušeniu povinností v súvislosti s protišokovou
skrinkou prvostupňový správny orgán akceptoval námietku účastníka konania, že právny predpis
jasne nedefinuje potrebu uzamykateľnosti protišokovej skrinky, avšak trvá na zisteniach súvisiacich s
chýbajúcim obsahom protišokovej skrinky tak, ako to zistila kontrola.

28. V závere odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že po vyhodnotení
jednotlivých podkladov na rozhodnutie, ako aj z vyjadrenia účastníka konania dospel k záveru, že
účastník konania postupoval v rozpore s § 79 ods. 1 písm. ah), d) zákona č. 578/2004 Z. z. V danom
prípade orgán dozoru zistil na strane účastníka konania porušenie niekoľkých povinností, s ktorými
zákon spája povinnosť uložiť pokutu a nápravné opatrenia na ich odstránenie. V § 79 zákona č. 578/2004
Z. z. sú upravené povinnosti poskytovateľa, ktoré v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
musí dodržiavať. V prípade účastníka konania sa jednalo o porušenie viacerých povinností, teda o
viaceré správne delikty. Správny orgán uložil za porušenie povinností sankciu v rozpätí ustanovenom
príslušnou právnou normou. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol na charakter príslušných správnych
deliktov, mieru vplyvu na pacientov, spoločenskú závažnosť deliktov a v súlade s tzv. absorpčnou
zásadou uložil pokutu vo výške ako je uvedená vo výroku rozhodnutia.

29. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal účastník konania v
zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 17.08.2017. Keďže prvostupňový správny orgán nevyhovel
odvolaniu v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 Správneho poriadku, postúpil odvolanie
na preskúmanie a rozhodnutie Ministerstvu zdravotníctva SR ako odvolaciemu správnemu orgánu.
Odvolací správny orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

30. Skonštatoval, že odvolacie námietky účastníka konania uvedené v odvolaní zo dňa 17.08.2017
sú totožné s odvolacími námietkami použitými v jeho odvolaní zo dňa 14.03.2017. Odvolací správny
orgán poukázal na svoj právny názor vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 19. júna 2017, uvedené vyššie,
v ktorom reaguje na odvolacie námietky účastníka konania. Keďže sa nevyskytli žiadne skutkové ani
právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu prístupu odvolacieho správneho orgánu k posúdeniu
právnej situácie účastníka konania, odkazuje odvolací správny orgán na toto odôvodnenie, ktoré
upresňuje vyjadrením k tvrdeniu účastníka konania o preventívnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka pri výkone verejnej správy samosprávnymi orgánmi a k námietke spôsobilosti členov
kontrolnej skupiny s poukazom na schopnosť posúdenia predmetu kontroly. Uviedol, že samosprávny
kraj ako orgán verejnej správy má pri výkone úloh pri prenesenom výkone štátnej správy zákonom
vymedzené oprávnenia a povinnosti a v súlade s imperatívom vymedzeným v článku 2, bode 2
Ústavy Slovenskej republiky, môže konať iba v medziach týchto oprávnení. Keďže príslušná právna
úprava neobsahuje povinnosť samosprávneho kraja zosúladiť cenník zdravotných výkonov s príslušnými
právnymi predpismi, nemožno takýto postup od vyššieho územného celku požadovať. Namietanie
použitia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka na činnosť samosprávnych orgánov pri výkone
verejnej správy je nedôvodné. Občiansky zákonník ako právny predpis súkromného práva upravuje
občianskoprávne vzťahy a na vzťahy pri zabezpečovaní fungovania spoločnosti výkonom verejnej
správy nie je prípustné použitie tohto zákona ani analogicky.

31. K spôsobilosti členov kontrolnej skupiny na výkon kontroly odvolací správny orgán uvádza, že táto
nie je v zákone č. 10/1996 Z. z. konkrétne vymedzená. Pokiaľ účastník konania v odvolaní namietol
nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, dospel odvolací správny
orgán k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, rozsah kontrolných zistení a porušení
predpisov na ochranu fyzických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a možnú výšku maximálnej
pokuty, ktorá je pri aplikácii absorpčnej zásady podľa § 82 ods. 10 zákona o poskytovateľoch 16.596,-
eur, bola sankcia uložená v minimálnej hranici rozpätia, výška pokuty nemá voči účastníkovi konania
likvidačný charakter a podľa odvolacieho správneho orgánu odôvodnenie jej výšky je dostatočné.

32. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu zo dňa 16.12.2019, v ktorej
navrhol, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým preskúmavané rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva



Slovenskej republiky č. S10112-2019-OVSASK zo dňa 07.10.2019, ako aj rozhodnutie Košického
samosprávneho kraja č. 692/2017-OSVaZ/22901 zo dňa 01.08.2017 zrušuje a vec vracia Košickému
samosprávnemu kraju na ďalšie konanie a žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

33. Žalobca uviedol, že Košický samosprávny kraj ako príslušný správny orgán v zmysle § 5 Správneho
poriadku, v spojení s § 81 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., vydal v správnom konaní v
zmysle § 81 ods. 2 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z a § 46 a nasl. Správneho poriadku rozhodnutie č.
692/2017-OSVaZ/5363 zo dňa 10.02.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie č. 1“), ktorým žalobcovi
ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložil pokutu vo výške 521,- eur z dôvodu, že údajne porušil
svoje povinnosti v zmysle § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení s § 44 ods. 3 zákona
č. 577/2004 Z. z., keď dňa 31.05.2016 v čase vykonania kontroly o 12:50 hod údajne mal v cenníku
zdravotných výkonov zaradený poplatok „Výpis zo zdravotnej dokumentácie na vlastnú žiadosť“ v sume
35,- eur; v zmysle § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z., keď dňa 31.05.2016 v čase vykonania
kontroly o 12:50 hod ambulancia žalobcu údajne nebola vybavená protišokovou skrinkou s predpísanými
liekmi a protišoková skrinka nebola uzamykateľná a v zmysle § 79 ods. 1 písm. za) zákona č. 578/2004
Z. z., keď ordinačné hodiny účastníka konania údajne neboli v čase vykonania kontroly o 12:50 hod. v
súlade s ordinačnými hodinami schválenými Košickým samosprávnym krajom.

34. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu č. 1 podal v zmysle § 53 a nasl. Správneho poriadku
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako vecne
príslušný odvolací orgán rozhodlo o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. SO3743-OP-2017 zo dňa
19.06.2017 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie č. 1“), ktorým v zmysle § 59 ods. 2 Správneho
poriadku zrušil prvostupňové rozhodnutie č. 1 a v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku ho vrátil KSK
na nové prejednanie a rozhodnutie. KSK ako vecne a mieste príslušný prvostupňový orgán po novom
prejednaní rozhodol tak, že vydal druhé rozhodnutie č. 692/2017-OSVaZ/22901 zo dňa 01.08.2017 (ďalej
ako „prvostupňové rozhodnutie č. 2“), ktorým bola žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
uložená pokuta vo výške 397,- eur z dôvodu, že údajne porušil svoje povinnosti v zmysle § 79 ods. 1
písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení s § 44 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z., keď dňa 31.05.2016
v čase vykonania kontroly o 12:50 hod. údajne mal v cenníku zdravotných výkonov zaradený poplatok
„Výpis zo zdravotnej dokumentácie na vlastnú žiadosť“ v sume 35,- eur (ďalej aj ako „skutok č. 1“), v
zmysle § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z., keď dňa 31.05.2016 v čase vykonania kontroly o
12:50 hod. ambulancia údajne nebola vybavená protišokovou skrinkou s predpísanými liekmi (ďalej aj
ako „skutok č. 2“). Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2 podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol vydaním rozhodnutia č. S10112-2019-OVSASK zo
dňa 07.10.2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 2 potvrdil. Napadnuté rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 23.10.2019.

35. Žalobca ďalej uviedol, že v kontexte vyššie uvedeného napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný v
zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2 o uložení pokuty vo výške
397,- eur považuje v celom rozsahu za nesprávne, nepreskúmateľné a vo výroku za nezákonné, a to
na základe dôvodov, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie (§ 191
ods. 1 písm. d) SSP), vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP),
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).

36. Ďalej v žalobe sú citoval ustanovenia § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. (účinného v
čase od 30.04.2016 do 30.06.2016), § 44 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z. (účinného od 01.01.2016 do
31.10.2017), § 38a ods. 2 písm. g) zákona č. 577/2004 Z. z. (účinného od 01.01.2016 do 31.10.2017), §
79 ods. 1 písm. g) zákona č. 578/2004 Z. z., § 79 ods. 1 písm. zu) zákona č. 578/2004 Z.z. (účinného v
čase od 30.04.2016 do 30.06.2016). Žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia potvrdil právny názor
správneho orgánu, v zmysle ktorého žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 písm. ah)
zákona č. 578/2004 Z. z., už len tým, že do svojho cenníka zdravotníckych výkonov zaradil položku, ktorá
bola v rozpore § 44 ods. 3 v spojení s § 38a ods. 2 písm. g) zákona č. 577/2004 Z. z. a to z dôvodu, že na
preukázanie porušenia tejto povinnosti nie je potrebné konkrétne vyberanie platby, keďže zákonodarca v
ustanovení § 44 ods. 3 druhej vety zákona č. 577/2004 Z. z., používa slovné spojenie „môže požadovať“
a nie „vyberať“. Žalobca sa však s týmto právnym názorom žalovaného, ktorý tvoril podklad na vydanie



napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa porušenia povinnosti žalobcu v zmysle § 79 ods. 1 písm.
ah) zákona č. 578/2004 Z. z., nestotožňuje, pričom ho považuje od základu za nesprávny a v rozpore
s princípmi správneho trestania. Niet pochýb, že páchateľom správneho deliktu právnickej osoby je
právnická osoba, ktorá svojím konaním musí naplniť všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu
právnických osôb.

37. V kontexte uvedeného, na to aby právnická osoba mohla spáchať správny delikt právnickej osoby,
musí dôjsť k naplneniu všetkých znakov jeho skutkovej podstaty. Jednotlivé znaky skutkovej podstaty
správneho deliktu tvoria objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka, pričom k ich naplneniu
musí dôjsť kumulatívne. Zároveň správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na
zavinenie a subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna
spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Žalobca preto ďalej uvádza, že spáchanie
správneho deliktu v tomto prípade nemôže spočívať len v tom, že žalobca mal mať v cenníku zdravotných
výkonov uvedenú cenu, ktorá nie je v súlade so zákonom č. 577/2004 Z. z. V intenciách základných
zásad správneho trestania analogicky odvodených od zásad konania trestného je možné objektívne
vyvodiť, že žalobca by sa správneho deliktu v tomto prípade dopustil až okamihom, ak by od pacienta
takúto sumu prijal, respektíve ak by odmietol poskytnúť pacientovi výpis zo zdravotnej dokumentácie
z dôvodu, že ten odmietol nesprávne určený poplatok zaplatiť, keďže až týmto okamihom dochádza k
naplneniu následku ako obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu
- k ukráteniu pacienta na jeho právach a chránených záujmoch. Nehovoriac o tom, že vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby
sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Táto premisa správneho trestania vyplýva
priamo z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

38. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými nepochybne sú aj rozhodnutia o správnych deliktoch,
je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To znamená, až
konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby bol skutok nezameniteľný s iným
skutkom, je možné zaručiť jeho presnú identifikáciu. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé
sankčné konanie a to najmä z dôvodu zabezpečenia riadneho práva na obhajobu spočívajúcej jednak v
možnom namietaní veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), ako dvojitého postihu pre rovnaký skutok
a tiež v rámci vykonávania dokazovania, či žalobca spáchal správny delikt tak, ako mu je kladené za
vinu a to s akcentom na čas, miesto a spôsob jeho spáchania. Je preto zrejmé, že skutok s poukazom na
potrebu jeho špecifikácie tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, môže
byť správnym deliktom až vtedy, ak by žalobcovi bolo preukázané, že požadoval úhradu od konkrétneho
pacienta. Porušením zákona nemôže byť to, že poskytovateľ v cenníku uviedol nesprávnu informáciu.
Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že skutok č. 1 nie je správnym deliktom a preto napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka žalobca v kontexte uvedeného žalobca poukazuje aj
na skutočnosť, že prvostupňovému správnemu orgánu bol cenník žalobcu známy, keďže žalobca
ho v súlade so zákonnou povinnosťou KSK zaslal. V prípade, ak podľa názoru KSK cenník nebol
správny, bolo povinnosťou KSK s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415
Občianskeho zákonníka, ktorá zaväzuje aj orgány verejnej správy, poukázať na nesprávnosť cenníka a
vyzvať žalobcu na nápravu. V prípade, ak by KSK nevznikla povinnosť upozorniť poskytovateľa (žalobcu)
na nesprávnu položku v cenníku, vzniká otázka, aký účel sledoval zákonodarca tým, že poskytovateľom
uložil povinnosť zasielať cenníky samosprávnym krajom. Má za to, že jediným relevantným účelom
uvedenej právnej úpravy je preventívny výkon kontroly cenníkov samosprávnymi krajmi. Je síce pravda,
že Občiansky zákonník ako predpis súkromného právam upravuje občianskoprávne vzťahy, avšak nie
je možné týmto argumentom „a priori“ odmietnuť povinnosť správnych orgánov predchádzať škodám
ako takým. Správny orgán sa nemôže zbavovať zodpovednosti za prípadne spôsobenie škody len tým,
že odmietne ustanovenia právneho predpisu z dôvodu neprípustnosti jeho analógie. Nehovoriac o tom,
že ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka hovorí, že predchádzať škodám na majetku je povinný
„každý“. Na základe jazykového a logického výkladu predmetnej právnej normy je možné vyvodiť, že
zákonodarca zaväzuje každého bez rozdielu konať tak, aby predchádzal škodám, vrátane správnych
orgánov. Inými slovami, len ťažko hľadať logiku v tom, že zákonodarca by zaviazal fyzické a právnické
osoby k tomu, aby svojím konaní prechádzali škodám, a naproti tomu správne orgány, ktoré svojimi



právomocami výraznou mierou zasahujú do práv a právom chránených záujmov osôb, by nechal v tomto
prípade nepovšimnuté.

40. Čo sa týka porušenia povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. žalovaný v
rámci napadnutého rozhodnutia odkazom na svoje druhostupňové rozhodnutie č. 1 uviedol, že podľa
jeho názoru v protišokovej skrinke chýbali: aqua pro injectione, G5 % 200 ml., a aktívne uhlie. Žalobca sa
s touto argumentáciou žalovaného nestotožňuje, pričom k obsahu protišokovej skrinky udáva, že skrinka
obsahovala všetky výnosom vyžadované lieky a infúzne roztoky. Je však vysoko pravdepodobné, že
kontrolná skupina nezapísala do svojich zápisov všetky lieky, ktoré sa v protišokovej skrinky nachádzali,
možno aj z dôvodu, že členmi kontrolnej skupiny boli osoby, ktoré nemajú medicínske vzdelanie. Zároveň
žalobca namieta to, že kontrolná skupina mu neumožnila na mieste sa vyjadriť k výsledkom a priebehu
kontroly. Predovšetkým žalobcovi neumožnila namietať nesprávnosť vyhotovenia zoznamu liekov a
infúznych roztokov nachádzajúcich sa v skrinke. Toto konanie kontrolnej skupiny je v rozpore so zásadou
súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Z týchto skutočností je preto možné vyvodiť, že
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore zo skutočným ako
aj zisteným skutkovým stavom, keď žalobca jasným a zreteľným spôsobom preukázal, že protišoková
skrinka obsahovala všetky výnosom predpísané technicko-materiálne vybavenie.

41. V žalobe ďalej žalobca uvádza, že v zmysle § 81 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z.: „Orgány
dozoru podľa odseku 1 pri výkone dozornej činnosti postupujú primerane podľa základných pravidiel
kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom.“ Ustanovenie § 81 ods. 5 zákona č. 578/2004
Z. z. odkazuje na § 8 až § 13 zákona č. 10/1996 Z. z. Z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 01.06.2016
vyplýva, že kontrolu vykonali na základe poverenia číslo 1338/2014/OSVaZ-6149 zo dňa 05.03.2014.
Vzhľadom na to, že poverenie bola vydané dva roky pred vykonaním kontroly u žalobcu, je zrejmé,
že poverenie neobsahovalo náležitosti vyžadované § 9 ods. 4 písm. b), d) až f) zákona č. 10/1996
Z. z., konkretizované vo vzťahu ku kontrole vykonanej u žalobcu v máji 2016 a teda KSK pri tomto
výkone kontroly postupoval v rozpore so zákonom. Pri obsahových náležitostiach poverenia zákon č.
10/1996 Z. z. používa pojem „spravidla“. Pojem spravidla vyjadruje možnosť odklonu od uvedených
náležitostí, ale len vo výnimočných situáciách. Nemožno za výnimočnú situácia považovať to, keď
zamestnanci KSK vykonávajú kontrolu u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na základe poverenia
z roku 2014 viac ako dva roky. Za zákonné nemožno tiež považovať poverenie, ktoré neobsahuje
označenie kontrolovaného subjektu, predmet kontroly, kontrolované obdobie a dátum začatia kontroly.
Žalobca v tomto smere poukazuje aj na zmätočnú argumentáciu žalovaného, ktorý síce odmietol
vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti protokolu o výsledku kontroly ako
bezpredmetnú, no vzápätí sám konštatuje, že náležitosti vyžadované § 9 ods. 4 písm. b), d) až f) zákona
č. 10/1996 Z. z. majú obligatórny, teda povinný charakter. Zároveň, ak by sme aj teoreticky pripustili
výklad slova „spravidla“ spôsobom, že ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z. z. má len charakter
odporúčania, v takom prípade by mohli byť poverenia vydávané bez akejkoľvek verifikácie vedúceho
orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu. Nemožno pochybovať o tom, že podpis zákonnej
(poverenej osoby) je základným a zákonným atribútom každého právneho dokumentu, nehovoriac o
výkone verejnej moci, ku ktorému v rámci kontroly v štátnej správe zo strany orgánov verejnej moci
dochádza. V kontexte uvedeného je potom zrejmé, že takýto výklad ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č.
10/1996 Z. z. možno považovať za výklad „ad absurdum“. V kontexte vyššie uvedeného preto napadnuté
rozhodnutie aj v tomto prípade vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, vzťahujúce sa
najmä na samotný základ uloženia administratívnej sankcie, keď žalovaný akceptoval poverenie na
výkon kontroly vykonanej u žalobcu (na podklade ktorého bola žalobcovi uložená sankcia) aj napriek
tomu, že nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v čoho dôsledku je svojou povahou právne absolútne
nulitný bez akýchkoľvek právnych následkov.

42. Žalobca ďalej uvádza, že „Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň
kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce so Správneho poriadku - § 46, § 47) t. j.
preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom.
Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou
úpravou správneho konania (správnym poriadkom) ako aj osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie
rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia,
primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a
odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím
správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva



odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu
dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, treba považovať
za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúca za
následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia (rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 6S/7/2012
zo dňa 04.12.2015).“

43. V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V správnom
konaní vo veci uloženia pokuty ide o administratívne trestanie, ktorého procesné zásady sa riadia
zásadami trestného práva, rešpektujúc všetky základné procesné princípy týkajúce sa daných typov
administratívnych konaní, a to aj vo vzťahu k právnickým osobám a ich správnym deliktom. V dôvodoch
rozhodnutia o uložení pokuty je nevyhnutné vždy jednoznačne vyjadriť a osobitne zdôvodniť obsah
sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom. Žalobca dáva do pozornosti, že napadnuté
rozhodnutie nezdôvodňuje rozsah uloženej sankcie, resp. zdôvodňuje ho nedostatočne. Určenie výšky
pokuty v rámci stanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že pokuta
môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Nepostačuje len konštatovanie, že pri ukladaní pokuty správny
orgán zhodnotil závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov. Voľná úvaha aj
pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má zvažovať závažnosť porušenia
predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, okolnosti prípadu, aby uložená pokuta
spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania
sa dotknutej osoby. Prvostupňové rozhodnutie č. 2 nezdôvodňuje rozsah uloženej sankcie, resp.
zdôvodňuje ho z pohľadu účastníka nedostatočne, čím neplní svoju výchovnú funkciu vyplývajúcu zo
základných princípov administratívneho trestania. V tomto prípade nie je zrejmé, za ktorý z vytýkaných
skutkov správny orgán ukladá žalobcovi pokutu v predmetnej výške. Prvostupňové rozhodnutie č. 2,
ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím je bez bližšieho odôvodnenia (za ktorý správny delikt v
akej výške a po aplikovaní absorpčnej zásady v akej výške za všetky správne delikty) nepresvedčivé
a nepreskúmateľné.

44. Žalobca uviedol, že nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného uvedeným v napadnutom
rozhodnutí a to, že pri ukladaní pokuty žalobcovi zo strany správneho orgánu bola uplatňovaná
absorpčná zásada. V prvom rade z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia č. 2, ktoré bolo potvrdené
napadnutým rozhodnutím, žiadnym spôsobom nevyplýva uplatnenie absorpčnej zásady. Ak by KSK
uplatňoval absorpčnú zásadu, bol povinný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia č. 2 označiť
skutok, za ktorý ukladá najprísnejší trest a označiť tie skutky, ktorých tresty sú pohltené. Takéto
odôvodnenie v prvostupňovom rozhodnutí č. 2 absentuje a spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
Dôkazom toho, že v konaní nebola uplatnená absorpčná zásada, ale zásada kumulačná, je aj postup
KSK, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí č. 2 neukladá sankciu za tri skutky ako v prvostupňovom
rozhodnutí č. 1, ale len za dva skutky (KSK konanie v časti tretieho skutku z neznámych dôvodov
nezastavil), pričom uloženú pokutu znížil z 521 eur na 397 eur, a to za súčasnej a opätovnej absencie
akéhokoľvek zdôvodnenia rozsahu zníženia pokuty. Žalovaný sa s takto skoncipovaným a vydaným
prvostupňovým rozhodnutím č. 2 v celom rozsahu stotožnil, a to za súčasne použitej vágnej a neurčitej
argumentácie, ktorá len minimálne reflektuje na skutočnosti a argumentáciu, ktorú žalobca uviedol v
rámci svojej procesnej obrany v správnom konaní týkajúcej sa nesprávneho aplikovania tzv. absorpčnej
zásady zo strany správneho orgánu.

45. V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Nečinnosť správneho orgánu alebo
vydanie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré má za následok jeho procesnú pasivitu dopadá na
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osoby domáhajúcej sa súdnej ochrany
pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, pretože odďaľuje dosiahnutie stavu právnej istoty o právnom
nároku, o ktorom v správnom konaní ide. Primárnym účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II. ÚS 33/1999). Záverom žalobca poukazuje na skutočnosť, že od
podania odvolania zo strany žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2 po vydanie napadnutého
rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2 prešli viac ako dva roky. Nemožno



pochybovať o tom, že základným atribútom právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý je ako procesná
zásada vyjadrená napríklad aj v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a premietnutá do povinnosti správnych orgánov
a súdov rozhodovať o veciach týkajúcich sa fyzických a právnických osôb bez zbytočných prieťahov.
Táto ústavná premisa je o to viac zvýraznená, ak zbytočným prieťahom je zo strany správneho orgánu
alebo súdu vystavované konanie, v ktorom sa rozhoduje o zásahu do majetkovej sféry dotknutej osoby.
Žalobca bol celé dva roky v dôsledku nedôvodnej nečinnosti žalovaného ako aj KSK vystavený právnej
neistote, či a v akej výške bude zo strany správneho orgánu sankcionovaný. Zároveň je zrejmé, že v
tomto prípade ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, bez náročného zisťovania skutkového stavu
a bez založenia akejkoľvek objektívnej prekážky pre rýchle a spravodlivé rozhodnutie. Nehovoriac o tom,
že po dvoch rokoch nečinnosti žalovaného a KSK, sa tiež v absolútnej miere stráca aj samotný účel a
význam administratívneho trestania, ktorým je jednak účinná represia dotknutej osoby (žalobcu), ako aj
ochrana verejného záujmu, ktorý sa touto represiou sleduje. Žalobca má preto v kontexte uvedeného
za to, že pokuta uložená správnym orgánom a potvrdená napadnutým rozhodnutím, je v tejto chvíli už
absolútne bezúčelná a strácajúca svoj základný význam a zmysel, ktorý ňou bol prvotne sledovaný.
Žalobca zároveň žiadal naradenie pojednávania.

46. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.05.2020 doručeného na súd elektronicky dňa
27.05.2020 uviedol, že žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004
Z. z. na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného rozhodnutím
Košického samosprávneho kraja číslo: 1460/2005-RU20 zo dňa 15.03.2005. Podľa § 79 ods. 1 písm.
ab) zákona č. 578/2004 Z. z. (§ 79 ods. 1 písm. ah) v znení účinnom do 31.12.2018) poskytovateľ,
ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je
povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať
osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa § 79 ods. 1 písm. zu)
zákona č. 578/2004 Z. z. (v znení účinnom do 31.12.2018) je poskytovateľ povinný dodržiavať cenník
všetkých zdravotných výkonov, ktorý musí bezodkladne a preukázateľne zaslať vrátane každej jeho
zmeny samosprávnemu kraju príslušnému podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia.
Podľa § 79 ods. 1 písm. zq) zákona č. 578/2004 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2019) je poskytovateľ,
ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe povinný
dodržiavať zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých možno požadovať úhradu, ktorý musí
bezodkladne a preukázateľne zaslať vrátane každej jeho zmeny samosprávnemu kraju príslušnému
podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak ide o poskytovateľa, s ktorým má zdravotná
poisťovňa uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z.
z. poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného
predpisu, môže požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri chorobe
uvedenej v zozname chorôb najviac vo výške spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona a predpisov
vydaných na jeho vykonanie. Poskytovateľ môže požadovať od poistenca úhradu za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti najviac vo výške spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona a
predpisov vydaných na jeho vykonanie. Zdravotné výkony poskytované pri chorobe uvedenej v zozname
chorôb a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytovateľ poskytuje a pri
ktorých môže požadovať úhradu, kontroluje vyšší územný celok príslušný podľa miesta prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia výkonom dozoru. Podľa § 38a ods. 2 písm. g) zákona č. 577/2004 Z.
z. (v znení účinnom do 31.10.2017) je výška úhrady poistenca za poskytnutie výpisu zo zdravotnej
dokumentácie (§ 38 ods. 11) najviac 3 % zo sumy životného minima. Podľa § 38a ods. 10 zákona č.
577/2004 Z. z. (v znení účinnom od 31.11.2017) pri poskytnutí výpisu zo zdravotnej dokumentácie na
účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca najviac 2 eurá.

47. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe tvrdí, že ustanovenie § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004
Z. z. (§ 79 ods. 1 písm. ab) v aktuálnom znení) neporušil a teda sa nedopustil správneho deliktu
týkajúceho sa porušenia osobitných predpisov o úhradách. Zastáva názor, že spáchanie správneho
deliktu nemôže spočívať len v tom, že žalobca mal v cenníku zdravotných výkonov uvedenú cenu, ktorá
nie je v súlade so zákonom č. 577/2004 Z. z. a že správneho deliktu by sa dopustil až okamihom, ak by
od pacienta takúto cenu prijal alebo by podmieňoval vydanie výpisu úhradou určeného poplatku. S týmto
názorom žalobcu žalovaný nesúhlasí. Oprávnenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti požadovať
spoluúčasť na úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť od pacienta - poistenca, ako aj výšku
jeho spoluúčasti určuje zákon č. 577/2004 Z. z. a predpisy vydané na jeho vykonanie. Horná hranica
úhrad požadovaných ako spoluúčasť od poistenca je vymedzená v ustanovení § 44 ods. 3 citovaného
zákona tým, že nemožno prekročiť hranicu spoluúčasti poistenca uvedenej v zákone č. 577/2004 Z. z. a



predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný
dodržiavať pri svojej činnosti povinnosti vymedzené v § 79 zákona č. 578/2004 Z. z. Povinnosti uvedené
v tomto ustanovení v kontexte prejednávanej veci majú zabezpečiť ochranu poistenca pred svojvoľným
a zákonom nepodloženým výberom poplatkov od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti tým, že dá na vedomie cenník úhrad za zdravotné výkony umiestnením na
prístupnom a viditeľnom mieste v súlade s § 79 ods. 1 písm. g) zákona č. 578/2004 Z. z., oznamuje
jednostranne poistencovi výšku úhrad, ktoré je poistenec povinný zaplatiť. Poistenec ako prijímateľ
služby od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemá zákonnú možnosť dohadovať zníženie úhrady,
resp. jej odpustenie. Obsahom ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sú povinnosti
poskytovateľa, ktorých porušenie je postihované sankciou za správny delikt. Povinnosť určená v písm.
ab) citovaného ustanovenia zaväzuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dodržať osobitné predpisy
o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Imperatív vychádzajúci z príslušného ustanovenia je
dodržanie osobitných predpisov o úhradách za poskytnú zdravotnú starostlivosť. Podľa právneho názoru
žalovaného porušenie tohto príkazu jednostranným oznámením výšky úhrad poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je naplnením predpokladov správneho deliktu, ktorý bol predmetom správneho konania.

48. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa všeobecnej prevenčnej povinnosti
Košického samosprávneho kraja podľa § 415 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k úprave výšky úhrad
požadovaných žalobcom. Samosprávny kraj ako orgán verejnej správy má pri prenesenom výkone
štátnej správy zákonom vymedzené oprávnenia a povinnosti a v súlade s obsahom článku 2 bodu 2
Ústavy Slovenskej republiky môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Samosprávny kraj nemá zákonom vymedzenú povinnosť zosúladiť cenník
zdravotných výkonov predložených poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s príslušnými právnymi
predpismi a preto mu nemožno pripísať zodpovednosť za nesúlad cenníka so zákonom č. 577/2004 Z. z.

49. Uviedol, že kontrolná činnosť u žalobcu bola uskutočnená podľa zákona č. 10/1996 Z. z. Podmienka
konkrétneho druhu vzdelania osôb vykonávajúcich kontrolu uvedený zákon nestanovuje. S námietkou
žalobcu k nedostatočnému vzdelaniu zamestnancov, ktorí nemali medicínske vzdelanie, sa žalovaný
vzhľadom na neexistenciu právnej úpravy nestotožňuje. V súvislosti s uvedeným zákonom žalovaný
nesúhlasí ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného obsahu poverenia na výkon kontroly.
Obsah poverení, na základe ktorých bola u žalobcu vykonaná kontrola, podľa názoru žalovaného
dostatočne zodpovedá vtedy platným požiadavkám zadefinovaným v ustanovení § 9 ods. 4 zákona č.
10/1996 Z. z.

50. Podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. možno za porušenie povinnosti uvedenej
v § 79 ods. 1 písm. d) uložiť pokutu až do 9.958,- eur . Podľa § 82 ods. 1 písm. 9 (teraz ods. 10)
zákona č. 578/2004 Z. z. možno za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 ah) (teraz písm. ab))
uložiť pokutu až do 16.596,- eur. Sankcia vo výške 397,- eur uložená ako jedna peňažná sankcia
nachádzajúca sa svojou výškou v rozpätí príslušnej sankcie za porušenie, ktoré je sankcionované
vyššou sankciou. S poukazom na uvedený postup pri uložení sankcie žalovaný zastáva názor, že pri
uložení peňažnej sankcie bola aplikovaná absorpčná zásada. Žalovaný na základe vyššie uvedených
skutkových a právnych skutočností navrhuje, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú
a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

51. Žalobca v replike zo dňa 17.07.2020 doručenej na súd elektronicky dňa 20.07.2020 nesúhlasil
s názorom žalovaného, že k porušeniu § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. dochádza
jednostranným oznámením výšky úhrad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Znova zdôraznil, že
spáchanie správneho deliktu podľa § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. nespočíva len v
tom, že žalobca údajne mal v cenníku zdravotných výkonov uvedenú cenu, ktorá nie je v súlade so
zákonom č. 577/2004 Z. z. Žalobca by sa správneho deliktu v tomto prípade dopustil až okamihom, ak
by od konkrétneho pacienta takúto sumu prijal, respektíve ak by odmietol poskytnúť pacientovi výpis
zo zdravotnej dokumentácie z dôvodu, že ten odmietol nesprávne určený poplatok zaplatiť, keďže až
týmto okamihom dochádza k naplneniu následku ako obligatórneho znaku objektívnej stránky skutkovej
podstaty správneho deliktu - k ukráteniu pacienta na jeho právach a chránených záujmoch. V tejto
súvislosti nemožno nepoukázať ani na zodpovednosť KSK za nesprávne uvedenú položku v cenníku
z dôvodu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
sa vo vyjadrení nestotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, pričom poukazuje na to, že samosprávny kraj ako orgán verejnej



správy má pri prenesenom výkone štátnej správy zákonom vymedzené oprávnenie a povinnosti.
K uvedenému uvádzame, že adresátom prevenčnej povinnosti je každý, teda akákoľvek fyzická, či
právnická osoba, ale aj orgán verejnej správy (II. ÚS 431/2013). Ak by KSK nevznikla povinnosť
upozorniť poskytovateľa (žalobcu) na nesprávnu položku v cenníku, vzniká otázka, aký účel sledoval
zákonodarca tým, že poskytovateľom uložil povinnosť zasielať cenníky samosprávnym krajom. Má za
to, že jediným relevantným účelom uvedenej právnej úpravy je preventívny výkon kontroly cenníkov
samosprávnymi krajmi.

52. Uviedol ďalej, že nie je pravda, že poverenie na výkon kontroly zodpovedá platným požiadavkám
ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z. z., ako tvrdí žalovaný. Z § 9 ods. 3 a 4 zákona č. 10/1996
Z. z. vyplýva, že obsahom poverenia musí byť: označenie kontrolovaného subjektu, predmet kontroly,
kontrolované obdobie, dátum začatia kontroly. Vzhľadom na tieto podstatné náležitosti je zrejmé, že
poverenie musí byť vydané pre každú kontrolu osobitne a nie je možné vydať všeobecné poverenie, ktoré
je používané viac ako dva roky pre rôzne kontrolované subjekty, rôzne predmety kontroly a pre rôzne
kontrolované obdobia. V prejednávanej veci z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 01.06.2016 vyplýva,
že kontrola bola vykonaná na základe poverenia číslo 1338/2014/OSVaZ-6149 zo dňa 05.03.2014 a
neobsahovalo údaje konkretizované vo vzťahu ku kontrole vykonanej u žalobcu.

53. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že pri uložení peňažnej sankcie bola aplikovaná absorpčná
zásada. V tejto súvislosti poukázal na zmätočnosť rozhodovania KSK pri ukladaní pokuty. V prvom
rozhodnutí uložil KSK žalobcovi pokutu vo výške 521,- eur, za tri správne delikty, pričom výšku pokuty
odôvodnil nasledovne: „Pri ukladaní pokuty Košický samosprávny kraj zhodnotil závažnosť, čas trvania,
následky a povahu zistených nedostatkov, priznanie účastníka konania“. O uložení úhrnného trestu,
resp. vyporiadaní sa s tým, že sa ukladá pokuta za tri správne delikty, nie je žiadna zmienka. V druhom
rozhodnutí, v ktorom KSK uložil pokutu vo výške 397,- eur už len za dva správne delikty, KSK uvádza, že
napriek uplatneniu absorpčnej zásady pri ukladaní výšky pokuty, KSK primerane znížil pôvodne uloženú
výšku pokuty. Postup KSK pri ukladaní a odôvodnenie pokuty v druhom rozhodnutí, aj keď KSK uvádza,
že použil absorpčnú zásadu, nesvedčí pre uplatnenie absorpčnej zásady, ale pre uplatnenie kumulačnej
zásady. Napriek týmto výhradám voči rozhodnutiu KSK sa žalovaný vo svojom vyjadrení obmedzil len
na tvrdenie, že odôvodnenie výšky je dostatočné.

54. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 04.08.2020 duplikou nevyjadril.

55. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 02.03.2023 uviedol, že poverenie na vykonanie
kontroly u poskytovateľa považuje v podstate za neplatné, keďže neobsahuje náležitosti, ktoré by takéto
poverenie v zmysle zák. č. 10/1996 Z. z. účinného v čase jeho vydania malo obsahovať. Namietal, že
v ňom nie je označený konkrétny predmet kontroly vo vzťahu k poskytovateľovi, v podstate neobsahuje
žiadne konkretizované údaje vo vzťahu ku kontrole vykonanej u žalobcu ako poskytovateľa. Z tohto
pohľadu ťažko možno považovať takéto poverenie za konkrétne vydané vo vzťahu ku konkrétnej
kontrole. K výške pokuty a jej zdôvodneniu uviedol, že absorpčná zásada v tomto prípade vôbec nebola
aplikovaná, hoci odvolací správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán tvrdia opak. Vôbec mu
nie je zrejmé, na základe čoho bola uložená pokuta vo výške 397 eur. Síce odôvodnenie hovorí o tom,
že bola primeraná vzhľadom na okolnosti a podobne, že dokonca bola použitá absorpčná zásada, ale
vôbec nie je použitá, resp. absentuje právna úvaha správneho orgánu ako k tejto pokute dospel, ako
vyrátal túto pokutu vo vzťahu k dvom skutkom, ktoré mal poskytovateľ spáchať. Z tohto pohľadu považuje
napadnuté rozhodnutie za nezákonné, arbitrárne, nedostatočne zdôvodnené. Uviedol, že analogicky
možno vychádzať pri uplatnení absorpčnej zásady v rámci trestného konania, kde už v rámci najvyšších
súdnych autorít je zrejmé, že tieto zásady majú byť uplatnené obdobne aj v rámci správneho konania.
Súdy v trestnom konaní jednoznačne zdôvodňujú absorpčnú zásadu. Zrejmým, jasným spôsobom je
nejakým spôsobom načrtnuté na základe čoho, v akej výške, za aký skutok absorpčná zásada bola
aplikovaná. V tomto prípade je zhrnutá v rámci dvoch viet celá absorpčná zásada, čo možno aj z hľadiska
nejakej prevencie alebo nejakého výchovného vplyvu na poskytovateľa považovať za nedostačujúce,
keďže poskytovateľ vlastne nevie, ktorý z tých správnych deliktov bol závažnejší. Navrhol súdu, aby
napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil na nové rozhodnutie a prejednanie a uplatnil si právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

56. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že základné východisko pre toto konanie je výkon
kontroly s tým, že v období, keď kontrola bola vykonaná na základe zákona č. 10/1996 Z. z., mal



tento vágne ustanovenie o obsahu menovacieho dekrétu. Vtedy bolo uvedené, že poverenie obsahuje
„spravidla“, ktoré slovo vyvolávalo zmätok. U orgánu, ktorý menoval kontrolné subjekty, ako aj u
odvolacieho orgánu, toto vyvolalo pochyby o tom, ako postupovať ďalej, pretože z pozície odvolacieho
správneho orgánu, ktorý rozhodoval už vo veci si nedovolili vtedy alebo nepovažovali v ich kompetencii
vyhlásiť toto poverenie za nezákonné, pretože tam bolo to slovo „spravidla“. Novelou zákona sa táto
disproporcia upravila a v zákone č. 10/1996 Z.z. je už „najmä“. Z ich pozície brali toto poverenie za
zákonné, pretože boli to zástupcovia orgánu, ktorý bol kompetentní na výkon kontroly, ale vysporiadali
sa v rámci tohto konania s tým takýmto spôsobom. K absorpčnej zásade uviedla, že možno je to tam
nie úplne jasne povedané, o akú zásadu ide, ale v podstate prísnejší priestupok je pokuta až do výšky
16.000 eur. Možno by bolo vhodné spomenúť, že teda za tento bolo 16.000 eur, za druhý to bolo len
9.000 eur. Len tým, že považovali to za vybavené ako absorpčnú zásadu tým, že nepočítali na prvom
stupni za jeden skutok, že je dané len 200 eur, čiže nerozdelili túto pokutu do nejakých čísel dvoch,
ktoré by sa spočítali, to bolo vyčíslené jednou sumou. Čo sa týka výšky pokuty tak uviedla, že to je veľmi
zložitý problém, je tu určitým spôsobom právna úvaha správneho orgánu za nejaké pochybenia. Je to
pokuta, ktorá nie je ani likvidačná, je skôr jemná alebo v nižších reláciách, ale aj keď je nižšia, nie je
uložená nespravodlivo. Uviedla, že je na súde, aby posúdil, či to zodpovedá pravidlám trestania alebo
nie. V tomto štádiu už nevie zhojiť to, čo je obsahom rozhodnutia, ktoré už je vydané.

57. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj administratívne konanie,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov
oboch stupňov a preskúmavanú právnu vec posúdil jednak v právnych medziach žaloby podľa §
182 ods. 1 písm. e) SSP a takisto podľa procesnoprávnych zásad na prejednanie správnej žaloby
vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a po
preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i
administratívneho spisu, vyhlásil rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového
orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňového správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

58. Podľa článku 46 ods. 2, prvej vety Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

59. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

60. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

61. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

62. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

63. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

64. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.



65. Podľa § 178 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

66. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

67. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

68. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak:
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

69. Podľa § 79 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (v
znení účinnom do 31.12.2018), poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie v súlade s požiadavkami na jeho personálne zabezpečenie a materiálno-
technické vybavenie.

70. Podľa § 79 ods. 1 písm. ah) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
č. 578/2004 Z. z. (v znení účinnom do 31.12.2018), poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo
držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené
inak, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť. (pozn. 55jap odkaz na § 44 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z.)

71. Podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti (v znení účinnom do 31.12.2018), orgán príslušný na vydanie povolenia (§
11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností
ustanovených v § 79 ods. 1 písm. d) a l) až n) až do 9.958 eur.

72. Podľa § 82 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (v znení
účinnom do 31.12.2018), samosprávny kraj uloží poskytovateľovi za porušenie niektorej z povinností
ustanovených v § 79 ods. 1 písm. g), za), zu) až zw) pokutu až do 3.319 eur a za porušenie povinnosti
ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. ah) pokutu až do 16.596 eur.

73. Podľa § 82 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (v znení
účinnom do 31.12.2018), pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 9 sa prihliadne najmä na závažnosť,
čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov.

74. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním



zdravotnej starostlivosti v znení zák. č. 53/2015 Z.z., poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa
poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu, môže požadovať od poistenca úhradu za
zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri chorobe uvedenej v zozname chorôb najviac vo výške spoluúčasti
poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Poskytovateľ môže požadovať
od poistenca úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti najviac vo výške
spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Zdravotné výkony
poskytované pri chorobe uvedenej v zozname chorôb a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, ktoré poskytovateľ poskytuje a pri ktorých môže požadovať úhradu, kontroluje vyšší
územný celok príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia výkonom dozoru podľa
osobitného predpisu.

75. Podľa § 38a ods. 2 písm. g) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení zák. č. 53/2015 Z.z., (v znení účinnom do 31.10.2017), výška úhrady
poistenca za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie (§ 38 ods. 11) je najviac 3 % zo sumy
životného minima.

76. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (účinný k 31.05.2016), kontrolu
vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len "pracovníci kontroly") na základe písomného
poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

77. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (účinný k 31.05.2016), písomné
poverenie na vykonanie kontroly spravidla obsahuje:
a) označenie orgánu kontroly,
b) označenie kontrolovaného subjektu,
c) mená a priezviská osôb poverených vykonaním kontroly,
d) predmet kontroly,
e) kontrolované obdobie,
f) dátum začatia kontroly,
g) podpis vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu.

78. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

79. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

80. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

81. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

82. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

83. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe



alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

84. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

85. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

86. Podľa § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny
orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.

87. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

88. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

89. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

90. Správny súd preskúmal aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a
zistil, že administratívny spis obsahuje rozhodnutie KSK č. 1460/2005-RU20 zo dňa 15.03.2005 o
povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydané pre spoločnosť LDP, s.r.o.; poverenia
na výkon kontrolnej činnosti č. 366/2016/OSVaZ-3492 zo dňa 29.01.2016 a č. 1338/2014/OSVaZ-6149
zo dňa 05.03.2014; schválenie ordinačných hodín zo dňa 26.06.2015; zoznam zdravotných výkonov
nehradených zo zdravotného poistenia zo dňa 25.05.2015 a cenník zdravotných výkonov zo dňa
25.05.2015; záznam z kontrolnej činnosti zo dňa 31.05.2016; protokol o výsledku kontroly č. 3957/2016/
OSVaZ-17034 zo dňa 01.06.2016; vyjadrenie k protokolu zo dňa 23.06.2016; zápisnicu o prerokovaní
námietok k záverom protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 18.07.2016; upovedomenie o začatí
konania o uložení pokuty zo dňa 28.12.2016; nesúhlas so začatím konania o uložení pokuty zo dňa
18.01.2017; rozhodnutie KSK o uložení pokuty č. 692/2017-OSVaZ/5363 zo dňa 10.02.2017; odvolanie
zo dňa 15.03.2017; rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o odvolaní č. S03743-OP-2017 zo dňa
19.06.2017; rozhodnutie KSK o uložení pokuty č. 692/2017-OSVaZ/22901 zo dňa 01.08.2017; odvolanie
zo dňa 17.08.2017; rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o odvolaní č. S10112-2019-OVSASK
zo dňa 07.10.2019. Správne konanie prebiehalo tak, ako ho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
podrobne opísal žalovaný, preto nie je potrebné ho na tomto mieste znova rekapitulovať.

91. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá
sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.



92. Správny súd podotýka, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia.

93. K námietkam uvedeným v správnej žalobe súd podotýka, že nespochybňuje skutkový stav zistený
prvostupňovým správnym orgánom. K námietke, že žalobca sa nedopustil správneho deliktu, ak zverejnil
v cenníku nesprávnu výšku poplatku za výpis zo zdravotnej dokumentácie, správny súd podotýka, že
týmto zverejnením došlo k porušeniu § 38a ods. 2 písm. g) zákona č. 577/2004 Z. z. a táto námietka
je nedôvodná. Citované ustanovenie v znení účinnom v čase vykonania kontroly jasne definovalo
výšku poplatku, ktorú poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže požadovať za predmetný výkon a
žalobca vo svojej obrane, či už v správnom alebo súdnom konaní nikdy nevysvetlil, prečo mal v
cenníku uvedený poplatok, ktorý svojou výškou takmer šesťnásobne prevyšoval maximálnu výšku podľa
citovaného ustanovenia. Argumentácia, že správny orgán mal žalobcu upozorniť na nesprávnu výšku, či
už podľa osobitných predpisov alebo v rámci všeobecnej prevencie podľa § 415 Občianskeho zákonníka
neobstojí, pretože samosprávne kraje cenníky výkonov nehradených z verejného zdravotného poistenia
neschvaľujú, iba archivujú.

94. K ďalšej námietke žalobcu, že kontrolu vykonali zamestnanci správneho orgánu na základe poverení,
ktoré nespĺňali náležitosti podľa zákona č. 10/1996 Z. z., správny súd podotýka, že v čase vykonania
kontroly nebolo znenie citovaného zákona precizované tak, ako je to v súčasnosti, a nedostatky vytýkané
žalobcom neboli takého charakteru, že by spôsobili právne následky tvrdené žalobcom. Je nepochybné,
že poverenie na výkon kontroly vydal správny orgán na to príslušný a nemožno a priori tvrdiť, že
kontrolu vykonali zamestnanci správneho orgánu contra legem. Ďalšia námietka žalobcu, že obsah
protišokovej skrinky bol v súlade s Výnosom MZ SR nie je podložená. Tvrdenie žalobcu, že sa nemohol
vyjadriť k záznamu z kontroly nie je pravdivé, pretože na zázname z kontroly sú uvedené pripomienky
žalobcu k jeho obsahu a tento záznam žalobca aj podpísal. Žalobca tvrdí, že obsah protišokovej skrinky
zamestnanci správneho orgánu nevyhodnotili správne, preto vyhotovil vlastný zoznam, ktorý spolu s
odvolaním zaslal MZ SR ako odvolaciemu orgánu. Ministerstvo zdravotníctva SR porovnalo zoznam
žalobcu so zoznamom vyhotoveným správnym orgánom a skonštatoval, že protišoková skrinka ani podľa
zoznamu žalobcu neobsahovala všetky predpísané lieky. K tejto skutočnosti sa žalobca nikdy nevyjadril
a nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, preto správny súd túto námietku považuje za nedôvodnú.

95. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť výšky uloženej pokuty, keďže z rozhodnutia správneho
orgánu nie je zrejmé, akou právnou úvahou sa pri určovaní výšky pokuty riadil. Podľa názoru správneho
súdu táto námietka žalobcu je dôvodná. Správny súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť žalovaného
na to, že Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že trestnoprávne princípy sa analogicky
aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických
osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za
trestné činy (bližšie pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007,
8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008). Takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor“) (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor
v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy plynie
záver o nutnosti poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna
zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR tiež upriamuje
pozornosť na to, že aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách,
ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúča
vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve a aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto
odporúčania. V zmysle tohto odporúčania jeho právna úprava sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa
ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné
opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa
považujú za správne sankcie.



96. V správnom konaní správny orgán konajúci postupom podľa ustanovení Správneho poriadku,
pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie je povinný
pre nedostatok špeciálnej úpravy postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich
trestnoprávnu úpravu (Trestný zákon, Trestný poriadok). Z uvedených dôvodov vo výroku rozhodnutia,
ktorým správny orgán rozhoduje o porušení právnej povinnosti, stanovenej zákonom, účastníkom
konania (výrok o vine), je povinnosťou správneho orgánu určitým a zrozumiteľným spôsobom uviesť,
akého porušenia právnej povinnosti sa účastník dopustil opisom skutku, ktorým sa porušenia, kladeného
mu za vinu, dopustil a uvedením ustanovenia zákona skutkovej podstaty, ktorú účastník konania
skutkom naplnil a súčasne určením sankcie, ktorú správny orgán účastníkovi konania za uvedené
porušenie právnej povinnosti ukladá (výrok o treste). Vychádzajúc z uvedeného povinnosťou správneho
orgánu konajúceho a rozhodujúceho v konaní o administratívnom trestaní je nielen postupovať podľa
trestnoprávnych zásad obsiahnutých v trestnoprávnej úprave, ale aj ich rozhodnutia musia spĺňať kritéria
v súlade s trestnoprávnou úpravou.

97. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych
deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu
viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť
tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší).
Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých
sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa
sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s
ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku
ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie teda v danom prípade treba
aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

98. Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu správne orgány oboch stupňov touto zásadou
sa pri ukladaní sankcie za nimi zistené dva správne delikty neriadili. Ak správny orgán teda bol toho
názoru, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť
sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a táto skutočnosť mala byť určitým a zrozumiteľným
spôsobom priamo uvedená vo výroku rozhodnutia a dôvodnosť úhrnného trestu mala byť odôvodnená
v odôvodnení správneho rozhodnutia. Konajúce správne orgány mali teda postupovať pri zisťovaní a
objasňovaní protiprávnych konaní žalobcu v súlade s platnými ustanoveniami Správneho poriadku a
pri rozhodovaní o jeho vine a uložení sankcie pri nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy postupovať
analogicky podľa trestnoprávnej úpravy, ktorý výklad by bol súladný s § 46 Správneho poriadku v spojení
čl. 6 ods. 1 Dohovoru a s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

99. S odvolaním sa na žalobcom prezentované námietky správny súd dospel k záveru, že v
preskúmavanom prípade sa žalovaný správny orgán (ktorým treba rozumieť aj správny orgán prvého
stupňa) neriadil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a toto ustanovenie prehliadol, pričom pri vydaní
napadnutého rozhodnutia vychádzal iba zo zásad uvedených v ust. § 82 zákona č. 578/2004 Z. z.,
ktoré jediné vyhodnotil. Preto na základe uvedeného súd uzatvára, že v preskúmavanom prípade
sú relevantné námietky žalobcu k spôsobu určenia výšky pokuty, ako aj k samotnému namietanému
nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v tejto časti čo má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutých rozhodnutí v tejto časti.

100. Z uvedeného dôvodu, keďže správny súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho správneho
orgánu došlo k podstatnej vade konania majúcej za následok nezákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia, správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. g/, § 191 ods. 3 písm. a) SSP v spojení s
§ 194 ods. 2 SSP). Úlohou správnych orgánov bude v ďalšom konaní postupovať vyššie naznačeným
zákonným spôsobom s tým, že pre orgán verejnej správy je tento právny názor súdu záväzný (§ 191
ods. 6 SSP).

101. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške
účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP.



102. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh)(§ 445 ods.1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).