Okresný súd Michalovce


Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Er/477/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711212705
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kolesárová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7711212705.5

Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti, zast. Okresný súd Michalovce, Námestie slobody 11, 071 01 Michalovce, IČO: 165905
proti povinnému: C., pre vymoženie 2.199,89 EUR s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávneného z a v ä z u je zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi so sídlom Michalovce,
kpt. Nálepku 8 trovy exekúcie vo výške 37,88 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 16.9.2011 poverenie pre súdneho exekútora na výkon exekúcie pre uspokojenie
pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Trebišov
č.k. XRo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku, keďže súdnym exekútorom bolo zistené, že pohľadávka je
nevymáhateľná, nakoľko povinný nevlastní žiaden exekučne postihnuteľný majetok, v súčasnej dobe
nevykonáva podnikateľskú činnosť a ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné a nehospodárne.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

V zmysle citovaného právneho ustanovenia a na základe žiadosti oprávneného, súd exekúciu zastavil,
ako je uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho



exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.

Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 24.7.2013 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške
32,56 € + 20% DPH. Zároveň doručil aj originál exekútorského spisu č. Ex 1025/11.

Súd preskúmal predloženú špecifikáciu trov exekúcie a taktiež aj predložený exekútorsky spis a podľa
§ 14 ods. 1 písm. b, ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi paušálnu
odmenu vo výške 26,56 € (za každý jednotlivý úkon á 3,32 €), ktorá odmena v sebe zahŕňa tieto úkony:
získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie exekučného príkazu 1x, doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie 1x, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x, každé zisťovanie účtu povinného
1x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1x.

S poukazom na ustanovenie § 196 veta druhá Exekučného poriadku, keďže súdny exekútor je platiteľom
DPH, zvyšuje sa jeho odmena o 20% daň z pridanej hodnoty, ktorú si súdny exekútor uplatnil vo výške
5,32 €.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj
náhrada hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatku.

Na základe vyššie uvedeného, súd preto priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov
v celkovej sume 6,00 € /preukázané poštovné/.

Celkové nevyhnutné trovy exekúcie predstavujú spolu sumu 37,88 €.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Exekučné konanie je návrhovým konaním, ovládaným tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže
exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený
môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Keďže oprávnený svojím podaním navrhol zastavenie exekúcie, súd rozhodol v súlade s citovanými
ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.

V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v
prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku
povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie na návrh
oprávneného. Súd preto pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a zaviazal na ich úhradu oprávneného.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde.



Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.