Štatistický úrad Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200015
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114200015.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala
Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: I.. R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XX, XXX
XX U. 1, právne zastúpeného JUDr. Gábor Száráz, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému:
Štatistický úrad Slovenskej republiky, so sídlom Miletičova č. 3, 824 67 Bratislava 26, IČO: 00 166
197, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, 040
01 Košice, o vyslovenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Cpr 1/2014-72 zo dňa 18. 8. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o určenie, že pracovný pomer trvá, v tejto časti sa rozsudok
zrušuje a konanie zastavuje.

II. Mení sa rozsudok v prevyšujúcej časti tak, že sa určuje výpoveď č. 210/II - 0270/2013 z 25.10.2013
danú žalobcovi za neplatnú.

III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 709,91 Eur T.. Y. P. do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z
25.10.2013, ktorá bola daná pre nadbytočnosť je neplatná a štátnozamestnanecký vzťah trvá.

2. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol s
odôvodnením, že postup dania výpovede bol dodržaný.

3. V podanom odvolaní žalobca namietal nesprávny postup žalovaného, keďže v januári 2014 na
svojej internetovej stránke vyhlásil výberové konanie na najmenej štyri nové miesta na funkciu štátny
radca, hoci on tesne predtým pre nadbytočnosť a neexistenciu voľného miesta dostal výpoveď. Navrhol
rozsudok zrušiť, alternatívne ho zmeniť a žalobe vyhovieť.

4. Žalovaný v podanom vyjadrení namietal, že nie je rozhodujúca existencia akéhokoľvek voľného
miesta, ale iba vhodného miesta. Poukázal na ust. § 205a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v zmysle ktorého na dôkazy a tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní o
existencii voľných pracovných miest nie je možné prihliadať. Štátnozamestnanecké miesta v inej obci,
navyše tak výrazne vzdialenej (U. - Q.) nemožno považovať za vhodné pre splnenie zákonnej ponukovej
povinnosti. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi počas plynutia výpovednej doby bolo ponúknuté voľné
štátnozamestnanecké miesto vo funkcii radca v S. M. W., na ktoré nereflektoval.



5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru; že sú splnené podmienky
na zmenu napadnutého rozsudku (§ 220 O.s.p.).

6. V predmetnej veci bola okrem iného relevantnou otázka, či si žalovaný zamestnávateľ splnil zákonnú
povinnosť ponúknuť za zrušené miesto iné vhodné pracovné miesto a s porušením ktorej povinnosti
sa spája neplatnosť výpovede (porov rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 7CoPr 6/2013,
cit.: „Vychádzajúc z tohto ustanovenia (§ 47 písm. b) zákona o štátnej službe pozn. odvolacieho súdu)
povinnosť služobného úradu ponúknuť zamestnancovi iné vhodné miesto predstavuje hmotnoprávnu
podmienku výpovede. Jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Ponuka vhodného
miesta sa musí uskutočniť ešte pred daním výpovede inak je neplatná. Ak zamestnávateľ neponúkne
zamestnancovi pred daním výpovede, teda v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene po doručenie
výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková
povinnosť.“

7. Žalovaný odvolaciemu súdu oznámil voľné pracovné miesta za obdobie od 28.4.2013 do 28.4.2014
s uvedením miesta výkonu práce a pracovného zaradenia, medzi inými i voľné pracovné miesta v
Q., ktoré neboli žalobcovi ponúknuté, pretože boli ponúknuté iným zamestnancom, ktorí súhlasili s ich
preradením na tieto miesta (čl. 101). Dve voľné pracovné miesta v Q. boli ponúknuté osobám v Q. s
odôvodnením, že išlo o veľkú reorganizačnú zmenu, prepúšťalo sa na celom Slovensku, a preto sa tieto
miesta navrhli len zamestnancom v Q.. Voľné miesto v S. nad W. bolo žalobcovi ponúknuté nad rámec
zákona. Ďalej uviedol, že nie je rozumné pre akéhokoľvek zamestnávateľa, aby na tak krátku dobu 7
mesiacov zostávajúcich žalobcovi do dôchodku riešil pracovnoprávny vzťah s odôvodnením, že kým sa
zapracuje, prejde celé obdobie.

6. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že voľné pracovné miesta v Q. mu ponúknuté neboli, hoci boli vhodné.
Naopak mu bolo ponúknuté miesto v S. nad W., ale to vhodné nebolo z dôvodu, že berie inzulín a v
teréne nemôže pracovať.

7. Odvolací súd umožnil účastníkom vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci podľa ust. § 47 písm. b)
zákona č. 400/2009 o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“) s výkladom, že ak zamestnávateľ
neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede, teda v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene
po doručenie výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená
ponuková povinnosť. Ponuka vhodného miesta sa musí uskutočniť ešte pred daním výpovede.

8. Podľa § 47 písm. c) zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods.
1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona
podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom
odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké
miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak.

9. Žalobca argumentoval, že nemožnosť zamestnanca zamestnať znamená absolútnu nemožnosť.
Zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii a nielen miesto
zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii.

10. Žalovaný poukázal na rozdiel vo výpovedných dôvodoch podľa § 47 písm. c) a 47 písm. b)
Zákona o štátnej službe. Ustanovenie § 47 písm. c) Zákona o štátnej službe je ustanovením špeciálnym
upravujúcim osobitnú skupinu zamestnancov (vedúcich) a upravuje možnosti inej vhodnej práce užšie
(v tom istom odbore na tú istú funkciu). Okruh vhodných miest je v danom prípade redukovaný. Pokiaľ
ide o dve voľné pracovné miesta v Q., nejednalo sa o vedúce funkcie.

11. Z predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že po tom, čo bola žalobcovi doručená výpoveď,
počas plynutia výpovednej doby mu bolo ponúknuté štátnozamestnanecké miesto, funkcia radcu v 5.
platovej triede, v S. nad W., odbor štatistiky terénnych zisťovaní, sekcia zberu a spracovania dát v
priemysle a terénnych zisťovaní v Q. Q. (čl. 29).



12. Otázka, či si žalovaný splnil alebo nesplnil ponukovú povinnosť, zostala i pred odvolacím súdom
otvorená. Argument o nedodržaní ponukovej povinnosti bol namietaný už pred súdom prvej inštancie, a
preto nejde o skutočnosť novú. Napokon i samotný dôkaz o realizovaní ponuky po doručení výpovede
počas plynutia výpovednej doby (čl. 28, 29) bol predložený zo strany samotného žalovaného a bolo
treba v intenciách argumentov žalobcu o nedodržaní ponukovej povinnosti sa s nim vyrovnať.

13. Z dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe k ust. § 47 vyplýva zámer zákonodarcu,
zabezpečiť zamestnancov pred svojvoľným prepúšťaním okrem iného i úpravou ponukovej povinnosti
zamestnávateľa, cit.: „Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom
ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa
navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v
niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.“

14. Žalovaný obhajuje svoj postup v priebehu konania tým, že voľné pracovné miesta v Q. boli ponúknuté
zamestnancom z Q. a tiež tým, že nešlo o rovnakú pracovnú pozíciu, teda nie pozíciu vedúceho, ktorú
žalobca pred daním výpovede zastával.

15. Zákon o štátnej službe upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi v zmysle
ust. § 47 písm. c), ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Zamestnávateľovi
dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo treba vykladať
tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. Po druhé, ak zamestnanca možno zaradiť na vykonávanie
štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( §
29), je povinný predtým než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie
je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná.

16. Zaťažením zamestnávateľov ponukovou povinnosťou zákonodarca sledoval nezanedbateľný
sociálny aspekt, ktorý má nepochybne význam pre zamestnancov najmenej pre zamestnancov
prepustených vo vyššom veku. V prípade žalobcu išlo o vek blízky dôchodku (7 mesiacov pred
dôchodkom).

17. Ponuková povinnosť odrazom sociálnej politiky štátu sledujúcej zmierniť dopady nedostatku
pracovných príležitostí. Je potrebné ust. § 47 písm. c) Zákona o štátnej službe vykladať tak, že
je nevyhnutné zamestnancovi ponúknuť predovšetkým štátnozamestnanecké miesto v tom istom
odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, nie však výlučne takéto štátnozamestnanecké miesto. Pre
zamestnanca je pozitívnym riešením byť zamestnaný, a to aj v štátnozamestnaneckom pomere na inej
funkcii, hoci aj nižšej, ako byť nezamestnaným. Uvedený výklad je v súlade s ratio legis ust. § 47 zákona
o štátnej službe.

18. V predmetnej právnej veci zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplynul dôvod, pre ktorý
nepovažoval voľné miesta v Q. za také, na ktoré dopadá ponuková povinnosť. Zamestnanci, ktorým
boli voľné miesta v obvode Q. ponúknuté, boli z Q., nešlo o pozíciu vedúceho zamestnanca a žalobcovi
zostávalo 7 mesiacov do dôchodku, preto by bolo nerozumné riešiť pracovnoprávny vzťah. V tomto
smere názor žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu vykazuje až prvky diskriminácie (diskriminačné
kvalifikačné kritérium - vek).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu splnenie ponukovej povinnosti, ak v čase dania výpovede
voľné pracovné miesto existuje, nemôže byť determinované bydliskom zamestnanca, resp. miestom
predchádzajúceho výkonu práce, nebodaj počtom rokov zostávajúcich do dôchodku. V zmysle čl. 36
Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé pracovné podmienky a na ochranu
proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskrimináciu v zamestnaní.

20. Žalobcovi bolo ponúknuté pracovné miesto v S. nad W. ako terénnemu pracovníkovi po tom, čo už
zamestnávateľ mal vedomosť o tom, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (čl. 28). Iné
voľné štátnozamestnanecké miesta žalobcovi ponúknuté ani pred daním výpovede ani počas plynutia
výpovednej doby neboli.



21. Zamestnanecký vzťah je spoločenský vzťah, ktorý je typický tým, že zamestnanec je v nevýhode
tak z hľadiska vyjednávacej pozície, ako aj z hľadiska informovanosti, preto je dôvodný záver o
existencii určitej nerovnováhy, ktorej výsledkom mala byť výpoveď daná zamestnancovi s uvedením, že
služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by bolo možné zamestnanca v súlade
so sociálnou politikou štátu preložiť.

22. Žalovaný tým, že neponúkol žalobcovi voľné miesto z obvodu Q., porušil zákonnú ponukovú
povinnosť , z ktorého dôvodu je výpoveď neplatná.

23. Po tom ,ako odvolací súd svojím prvým rozsudkom zo 17.9.2015 č.k.6CoPr 7/2014-149 a ktorý
bol zrušený dovolacím súdom z procesných dôvodov (nedoručenie podaní protistrane) rozhodol o
neplatnosti výpovede, žalovaný ponúkol žalobcovi 17 voľných miest vrátane miesta v Prešove. Následne
došlo k dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti
o určenie trvania štátnozamestnaneckého pomeru odvolací súd v tejto časti konanie zastavil (§ 370
C.s.p.).

24. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil
tak, že výpoveď č. 210/II-0270/2013 z 25. 10. 2013 danú žalobcovi určil za neplatnú.

25. Žalobca bol v konaní úspešný, a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov konania (§ 396 ods. 2, §
255 ods. 1 C.s.p.). Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. je hodnota
za jeden úkon právnej služby v predmetnej právnej veci za rok 2015 61,87 Eur. Žalobca má právo
na náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na
pojednávaní dňa 30.6.2015, písomné podanie na súd zo dňa 23.7.2015, písomné podanie na súd zo
dňa 15.9.2015, účasť na pojednávaní dňa 17.9.2015 a 26.9.2017 (6x 61,87 Eur) a 6x režijný paušál
á 8,39 Eur, vrátane 20% DPH, keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je jej platcom. Spolu vo
výške 421,56 Eur. Úspešnému žalobcovi patrí i náhrada za cestovné P. A. - U. - P. A. za cesty na
pojednávanie dňa 30.6.2015 a 17.9.2015 a 26.9.2017, pri vzdialenosti cesty tam a späť 136 km, spotrebe
paliva 5,9l/100 km, základnej náhrady na 1 km 0,183 Eur a cene pohonných hmôt vo výške 1,419 Eur
(30.6.2015) a 1,089 Eur (17.9.2015). Výška cestovné v tomto prípade činí 36,27 Eur (30.6.2015) a 33,63
Eur (17.9.2015), ktorú je potrebné navýšiť o 20% DPH, spolu vo výške 83,88 Eur. Rovnako tak žalobcovi
patrí náhrada za stratu času právneho zástupcu vo výške á 13,98 Eur za každú začatú polhodinu. Cesta
P. A. - U. - P. A. trvá 2 hodiny, čomu predstavuje strata času 4 začaté polhodiny za cestu na pojednávanie
dňa 30.6.2015 (55,92 Eur), 17.9.2015 a 26.9.2017 (55,92 Eur), vrátane 20% DPH, náhrada spolu vo
výške 134,21 Eur. Žalobcovi patrí náhrada trov konania v celkovej výške 709,91 Eur, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).