Štatistický úrad Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/99/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234507
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113234507.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Security systems s.r.o.,
IČO: 44 295 588, Javorová 21, 917 05 Trnava, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária s.r.o., Hlavná 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Slovenská republika - Štatistický úrad
Slovenskej republiky, IČO: 00 166 197, Miletičova 3, 821 67 Bratislava 26, právne zastúpený: VRBA &
PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 31 500,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 31 500,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne odo dňa 27. 02. 2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 17.12.2013 bola Okresnému súdu Trnava doručená žaloba o zaplatenie 31 500,- eur s
príslušenstvom. Žalobca uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu č. ZML - 2 - 5/2011 - 230, na základe
ktorej žalobca odkúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., evidovaných Okresným
úradom Trnava na liste vlastníctva č. XXXX, ako administratívna budova- súpisné číslo XXXX,
situovaná na pozemku s parcelným číslom XXXX, pozemok parc. č. XXXX- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 412 m2, pozemok parc. č. XXXX/X- ostatné plochy o výmere 89m2 (ďalej len
„nehnuteľnosť“ alebo „predmet prevodu“). Žalobca nadobudol predmet prevodu za účelom podnikania,
pričom počas kontraktačného procesu žalobca oboznámil žalovaného so svojim zámerom predmet
prevodu zrekonštruovať. Príslušný stavebný úrad však uvedenú prestavbu nepovolil z dôvodu, že sa na
predmete prevodu nachádza vecné bremeno, o ktorom žalobca nemal vedomosť, a s ktorým projektová
dokumentácia nepočítala. Z uvedeného dôvodu musela byť rekonštrukcia rozdelená na dve etapy.
Žalobca vytkol vady predmetu prevodu u žalovaného. Podľa žalovaného však zákon č. 278/1993 Z. z.
neumožňuje rozpočtovej organizácii poskytnúť nároky plynúce zo zodpovednosti z vád, a to konkrétne
zľavy z kúpnej ceny. Z oznámenia dotknutého orgánu vyplýva, že na predmete prevodu viazne zákonné
(legálne) právo, ktorého podstata spočíva vo verejnoprávnom obmedzení vlastníckeho práva. V čl. 5.2
predávajúci - žalovaný vyhlásil, že na nehnuteľnostiach nie sú žiadne ťarchy, reštitúcie ani záložné
práva. Prehlásenie v kúpnej zmluve plní v praxi nezastupiteľnú úlohu, a to v redukcii rizika spojeného s
prevodom predmetu prevodu. Žalobca v ňom vyžadoval od žalovaného ako predávajúceho, aby prevzal
zodpovednosť za stav predmetu prevodu v čase uzavretia a / alebo v čase účinnosti prevodu. V príčinnej
súvislosti s nepravdivým vyhlásením žalovaného nemohol uskutočniť rekonštrukciu predmetu prevodu
v plánovanom čase a musel ju uskutočniť v dvoch etapách. V dôsledku uvedeného si musel žalobca
ďalej prenajímať priestory potrebné na prevádzku svojho podnikania. Žalobcovi vznikla škoda vo výške
nájmu za obdobie 02/2013 až 11/2013 a to vo výške 30 000,- eur. Nutnosť rozloženia rekonštrukcie
do dvoch etáp spôsobila dodatočné náklady na prerobenie projektovej dokumentácie vo výške 1 500,-
eur. Žalobca na základe uvedeného má za to, že žalovaný svojím konaním naplnil všetky predpoklady



vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca sa žalobou domáhal svojho práva na náhradu škody a preto
navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 31 500,- eur s príslušenstvom. Spolu
so žalobou žalobca predložil Žiadosť o doriešenie veci zo dňa 24.05.2012 adresovanú žalovanému,
Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou Stavebná keramika
s.r.o. a žalobcom, Kúpnu zmluvu č. ZML - 2 - 5/2011 - 230, odpoveď žalovaného k zistenej situácii, výpis
z účtu a vyjadrenie k projektu zo dňa 20.02.2012.

2.Dňa 20.03.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že nedošlo k
porušeniu žiadnej právnej povinnosti žalovaným, nakoľko žalovaný nemal povinnosť predávať uvedené
nehnuteľnosti bez tiarch. Zo samotnej existencie zákonného vecného bremena, ako inštitútu zriadeného
na základe zákona vo verejnom záujme vzniká nezávisle od vôle vlastníka nehnuteľnosti a bez ohľadu
na to, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, nemožno automaticky vyvodzovať nároky na náhradu škody.
Existenciou zákonného bremena zriadeného nezávisle od vôle žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu
zmluvnej povinnosti žalovaného. Prehlásenie v čl. 5.2 kúpnej zmluvy urobil žalovaný v dobrej viere
v to, že stav, ktorý bol vedený v katastri nehnuteľností, ako aj zistený z obhliadky pri vypracovávaní
znaleckého posudku zodpovedá skutočnosti. Zo samotnej čiastočnej nepravdivosti vyhlásenia nemožno
vyvodiť, že došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného. Neexistuje taká právna alebo
zmluvná povinnosť, ktorú by žalovaný v dôsledku čiastočnej nepravdivosti, resp. neúplnosti svojho
prehlásenia porušil. V momente podpisovania kúpnej zmluvy žalovaný nemal možnosť mať vedomosť
o zákonnom vecnom bremene viaznucom na pozemku. Vecné bremeno vzniká zápisom do katastra
nehnuteľností, na príslušnom liste vlastníctva sa v momente podpisovania kúpnej zmluvy žiadne vecné
bremeno nenachádzalo. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je vinou žalovaného prepracovanie projektovej
dokumentácie. V prípade konania rekonštrukcie je na žalobcovi, aby si zabezpečil vypracovanie
projektovej dokumentácie na základe riadne zistených a podložených informácií. Potrebu prepracovania
projektovej dokumentácie považuje žalovaný za zanedbanie povinností žalobcom. Zároveň žalobca
predmetné náklady vo výške 1 500,- eur žiadnym spôsobom nepreukázal. Ohľadom nájomného
žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal potrebu uzatvoriť nájomnú zmluvu za relevantné
obdobie výlučne v dôsledku existencie vecného bremena. Žalobca ani nepreukázal dôvodnosť a výšku
požadovanej sumy za nájom. Nároky na náhradu škody sa spravujú režimom Občianskeho zákonníka,
je preto potrebné preukázať existenciu zavinenia žalovaného. V danom prípade žalovaný tvrdil, že
nie je možné hovoriť o zavinení žalovaného, nakoľko o existencii vecného bremena nevedel a ani
vedieť nemohol. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti od roku 1975, pričom v súvislosti s vtedajšou
kúpnou zmluvou sa vecné bremeno nespomína. Je možné, že bolo zriadené ešte pred nadobudnutím
vlastníctva žalovaným. V kúpnej zmluve v čl. 1.2 je výslovne uvedený účel využitia predmetu prevodu
ako prevádzková budova na administratívne účely. Žalobca teda nekupoval predmet prevodu za účelom
rekonštrukcie, prestavby alebo iných stavebných úprav. Skutočnosť, že sa žalobca rozhodol realizovať
rekonštrukciu nehnuteľnosti, je výlučne na vôli žalobcu, pričom rozhodnutie nijako nesúvisí s uzavretím
kúpnej zmluvy. Na záver žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu základných predpokladov
na uplatnenie náhrady škody a preto navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3.Žalobca k vyjadreniu uviedol, že žalovanému vznikol záväzok previesť nehnuteľnosť bez tiarch
zmluvne, a to vyhlásením samotného žalovaného v kúpnej zmluve. S nevedomosťou žalovaného o
vecnom bremene nesúhlasí, nakoľko ak vlastník pozemku musel mať vždy vedomosť (informáciu) o
tom, že uvedené inžinierske siete sa zriaďujú, keďže tieto vznikali na základe stavebných povolení
po vykonaní stavebného konania, v ktorom má vlastník postavenie účastníka konania a, samozrejme,
museli byť na jeho pozemkoch aj reálne budované. Žalobca má za to, že predmet prevodu má
právnu vadu, t. j. nedostatok, ktorý bráni tomu, aby žalobca získal k predmetu plnenia vlastnícke
práva k veci v takom rozsahu a takého obsahu, ktorý vyplýva z predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca
sa pritom opieral o ustanovenie § 596 a § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Inžinierske siete
žalobca našiel až pri prieskumných prácach. Ako žalobca tvrdil, pri rekonštrukcii vychádzal z územných
podkladov a nič nezanedbal, naopak, opatrnosť ho viedla k objaveniu nezakreslených sietí. S uvedenou
právnou prekážkou však žalobca nepočítal vzhľadom na vyhlásenie žalovaného v kúpnej zmluve, a
preto nechal vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá inžinierske siete nezohľadňovala. Z dôvodu
prepracovania projektovej dokumentácie žalobca nezačal užívať nehnuteľnosť v plánovanom termíne
a musel zabezpečiť beh svojej podnikateľskej činnosti v iných priestoroch, ktoré si za týmto účelom
musel prenajímať. K príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že vada na prevádzanej veci je dôležitou,
podstatnou a značnou (i keď nie jedinou) príčinou majetkovej škody žalobcu. Pre škodu je príčinná
súvislosť taká udalosť, ktorú si nie je možné odmyslieť bez toho, aby nutne odpadol i sám výsledok



(škoda). Vada predmetu bola vo vzťahu k rozdeleniu rekonštrukcie a oddialeniu vydania kolaudačného
povolenia „conditio sine qua non“.

4.Dňa 14.08.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný trvá na
tom, že ak došlo k porušeniu nejakej právnej povinnosti, nebola to povinnosť žalovaného, ale vlastníka
inžinierskych sietí, ktorý mal tieto siete zakresliť do katastrálnej mapy. Žalovaný nemôže a nezodpovedá
za záväzky tretích osôb. Zo zmlúv (v roku 1975 a 1997), na základe ktorých žalovaný nadobudol
predmet prevodu nevyplývali informácie o existencii vecného bremena. Žalovaný si nie je vedomý,
skutočnosti, že by počas doby jeho vlastníctva predmetných nehnuteľností prebiehalo stavebné konanie.
Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal predpoklady na uplatňovanie nároku na náhradu škody, a
to škodu a jej výšku, porušenie právnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a
vzniknutou škodou, pričom bol žalobca tieto skutočnosti preukázať. Žalovaný tak považoval žalobu
za nedôvodnú. Spolu s vyjadrením žalobca doručil súdu aj výpis z katastra nehnuteľností, Inventárnu
kartu stroja alebo zariadenia, Kúpno - predajnú zmluvu, Súhlas s prevodom nehnuteľného majetku
štátu v katastrálnom území T., Schválenie kúpnej zmluvy, Osobitné ponukové konanie, vyhodnotenie
osobitného ponukového konania, zápisnica rokovania komisie, informácia k vyhodnoteniu osobitného
ponukového konania, Odpoveď k žiadosti o doriešenie veci, odpoveď k informácii o zistenej skutočnosti,
Kúpnu zmluvu, znalecký posudok.

5.K uvedenému sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne teoreticky odôvodňoval jednotlivé náležitosti vzniku
zodpovednosti za škodu poukazujúc na správanie a konanie žalovaného, pričom sa odvolával na
ustanovenia § 510 a § 499 Občianskeho zákonníka.

6.Dňa 25.11.2015 sa konalo pojednávanie, na ktorom žalobca trval na podanej žalobe z dôvodov
uvedených v žalobe. Súd sa žalobcu dopytoval, či bolo možné predmetnú nehnuteľnosť využívať aj za
existencie a vedomosti o horúcovode a vodovode na účel, ktorý je uvedený v predmete kúpnej zmluvy,
teda ako prevádzkovú budovu na administratívne účely. Právny zástupca žalobcu odpovedal, že v
danom čase žalobca v rámci rokovaní oboznámil žalovaného s tým, že bude rekonštruovať predmetnú
nehnuteľnosť a aj z tohto dôvodu predávajúci do zmluvy, ktorú sám pripravil a sám zakomponoval
ustanovenie o tom, že uvedený zámer je možný. V zmluve vyhlásil, že daná vec má vlastnosť, a to,
že nie je zaťažená žiadnymi ťarchami a z tohto dôvodu je len na vôli žalobcu ako a kde na danom
pozemku vykoná stavebné úpravy prípadne rekonštrukciu a prístavbu. Na parovod umiestnený na
pozemku bola napojená prípojka budovy, ktorá slúžila na vykurovanie danej budovy. Štatistický úrad
v rámci minimalizácie nákladov zmenil spôsob vykurovania budovy, vybudoval v budove kotol a danú
prípojku prestal využívať. Z uvedeného dôvodu má strana žalobcu za to, že Štatistický úrad od času,
kedy nadobudol predmet prevodu musel mať vedomosť o tom, že na jeho pozemku sa nachádzajú
ťarchy. Súd vyzval stranu žalobcu na preukázanie nákladov. Z výpovede ďalej vyplývalo, že predmetné
budovy neboli skolaudované.

7.Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý naďalej nesúhlasil s nárokom žalobcu,
nakoľko podľa neho neboli preukázané základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to
najmä porušenie právnej povinnosti, škodu aj dôvodnosť a výšku a tým pádom ani príčinnú súvislosť
medzi nimi. Tvrdil, že nárok na náhradu škody a zodpovednosť za vady sú dva rozdielne nároky, a ak si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody musí preukázať zákonné predpoklady tak ako sú uvedené v §
420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že o existencii vecného bremena nevedel a ani z
dostupných zdrojov vedieť nemohol, nakoľko sám žalobca uviedol, že existenciu tohto horúcovodu zistil
až prieskumnými prácami. K zavineniu, ako predpokladu priznania nároku na náhradu škody, sa vyjadril,
že svojim zavinením nespôsobil žalobcovi škodu, resp. svojim vyhlásením nemohol priamo spôsobiť
potrebu prepracovania projektovej dokumentácie a vynaložiť dostatočné náklady na úhradu nájomného.
Zavinenie ako vnútorný vzťah škodcu musí tak smerovať ku konaniu, ktorým je škoda spôsobená, ako
aj k samotnému následku, teda škode.

8.Právny zástupca žalobcu s tvrdeniami žalovaného ohľadom zavinenia nesúhlasil, nakoľko danú
nehnuteľnosť vlastnil viac ako 30 rokov, a o existencii horúcovodu vedieť mohol a mal, čo je dostatočné
zavinenie v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že je na
žalovanom, aby preukázal, že danú skutočnosť vedieť ani nemohol.



9.Dňa 10.02.2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu navrhol, za
účelom objasnenia spornosti rozdelenia stavebného konania do dvoch etáp, vypočuť správcov daných
inžinierskych sietí ohľadom ich postupu a vyjadrení v stavebnom konaní a vypočuť pracovníčku
stavebného úradu. K príčinnej súvislosti uviedol, že predmet prevodu nemal vymienené vlastnosti,
čím došlo k zmene stavebných povolení, ktoré oddialili možnosť užívania nehnuteľnosti, a za daný
čas žalobca musel pre účely svojho podnikania ďalej prenajímať nehnuteľnosť uvedenú v nájomnej
zmluve za daných podmienok. Na otázku, či existuje rozhodnutie príslušného stavebného úradu o
nepovolení prestavby, právny zástupca žalobcu odpovedal, že takéto rozhodnutie neexistuje, a preto
navrhol vypočuť svedkov. Stavebník podal dňa 02.02.2012 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na
zmenu dokončenej stavby s tým, že táto žiadosť obsahovala projektovú dokumentáciu na obe fázy, ktoré
boli následne povolené.

10.Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že sondy objavili na pozemku horúcovod. Skutočnosť
bola oznámená správcovi siete STEFE Trnava s.r.o. (predtým TT-KOMFORT s.r.o.). Bolo zastavené
stavebné konanie, po dohode so stavebným úradom bolo stavebné konanie rozdelené na dve etapy. Po
rokovaní so správcom siete vzniklo upravené technické riešenie prístavby na základe jeho podmienok,
pričom s týmto technickým upraveným riešením vznikol projekt, ktorý sa podal ako žiadosť č. 2 na
stavebný úrad. Vecné bremeno nebolo zakreslené v žiadnych geometrických sieťach na mape mesta,
ktoré tam našli. Na otázku súdu, ak by žalobca vedel o horúcovode, či by uzatvoril kúpnu zmluvu,
žalobca odpovedal, že nekúpil, nakoľko hodnota nehnuteľnosti je vzhľadom na túto skutočnosť o dosť
nižšia. Súd sa dopytoval aj na možnosť odstúpenia od zmluvy, pričom konateľ žalobcu odpovedal, že
nemohol odstúpiť od zmluvy, aj keby to Štatistický úrad ponúkol, lebo v tom čase už bola pôvodná
nehnuteľnosť pripravená na rekonštrukciu, prakticky už nebola v pôvodnom stave. Žalovaný by bol
odstúpil od zmluvy, ak by bola nehnuteľnosť v pôvodnom stave. Ohľadom prenájmu žalobca uviedol, že
si prenajali nové priestory od februára 2013 z dôvodu výšky nájmu. Momentálne vykonáva podnikateľskú
činnosť v predmetnej nehnuteľnosti na J..

11.Právny zástupca žalovaného namietal, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku
nároku na náhradu škody, najmä to, na základe čoho sa žalobca domnieval, že by tieto priestory mali byť
k dispozícii vo februári 2013, ak by sa aj horúcovod na pozemku nenachádzal. Podľa žalovanej strany
nebola preukázaná dôvodná výška škody. Právny zástupca žalovaného namietal potvrdenie z realitnej
kancelárie Diamant, v ktorom chýba rok, za ktorý sa nájom potvrdzuje, v druhom prípade sa jednalo
o potvrdenie výšky nájomného za skladové priestory, pričom predmetom prevodu bola administratívna
budova. Budova v čase predaja mohla spĺňať účel, na ktorý bola predávaná. Tým nie je preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti.

12.Dňa 31.03.2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom právny zástupca naďalej namietal vystavené
faktúry za nájom, za aké priestory bol nájom platený, pričom faktúry nepreukázali potrebu prenajímať
si priestory v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou Stavebná keramika s. r.
o. zo dňa 30. 01. 2013, ktorú navrhovateľ predložil do konania a žiada náhradu nájomného vo výške
30 000,- eur za celé obdobie od februára do novembra 2013. Ďalej nebolo riadne preukázané, že k
oneskoreniu s užívaním nehnuteľnosti v období od februára do novembra 2013 došlo výlučne k dôsledku
teplovodného kanála, nebolo riadne preukázané, kedy začali stavebné práce, kedy boli ukončené
stavebné práce, kedy začal budovu využívať, prvú a druhú etapu, kedy bola zadaná objednávka na
vypracovanie pôvodnej projektovej dokumentácie, kedy bola zadaná požiadavka na prepracovanie
projektovej dokumentácie, že bola projektová dokumentácia prepracovaná iba v dôsledku existencie
teplovodného kanálu. Žalobca musel o teplovodnom kanále vedieť, nakoľko z listu zo dňa 06.12.2011
vyplýva, že už o existencii teplovodného kanálu vedel, pretože to oznamoval Štatistickému úradu, taktiež
z vyjadrenia STEFE Trnava s.r.o. zo dňa 20.02.2012 je zrejmé, že žalobca žiadal o posúdenie projektovej
dokumentácie listom zo dňa 06.02.2012, teda dva mesiace po tom, čo vedel o existencii horúcovodu, z
časového hľadiska žalobca nadobudol nehnuteľnosť 16. 11. 2011, dňa 06. 12. 2011 už mal vedomosť
o existencii horúcovodu, pričom žiadosť o stavebné povolenie bola podaná na prvú fázu 02.02.2012 a
na druhú fázu 10.09.2012.

13.Podľa právneho zástupcu žalobcu príčinná súvislosť je daná tým, navrhovateľ bol nútený oddialiť čas,
od kedy mohol užívať stavbu z dôvodu existencie inžinierskej siete nachádzajúcej sa na jeho pozemku.



14.Dňa 03.05.2016 na pojednávaní právny zástupca žalobcu doložil do konania vyjadrenie stavebnej
spoločnosti, projektové dokumentácie v 1. ako aj 2. stavebnom konaní, fotodokumentáciu v súčasnosti
a v čase kúpy. Dôkazy ohľadom príčinnej súvislosti sa nenachádzajú v spise MsÚ, žalobca ich nemal
k dispozícii, avšak navrhol výsluch svedkov.

15.Výsluchom svedka, p. S. A., bolo zistené, že v januári 2012 bol na pozemku na J. ulici a zistil, že
cez pozemok vedie teplovodný podzemný kanál vedúci z bytového domu V. do bytového domu K..
Teplovodný kanál je podzemná stavba, typ stavieb, inžinierske siete, je to z betónu vyrobený niečo ako
kanál, štvorcového alebo obdĺžnikového prierezu a prechádzal cez celý pozemok. V ňom sú uložené
štyri hlavné potrubia teplej vody - dve a dve na teplú úžitkovú vodu(TÚV). Obchodná spoločnosť STEFE
Trnava s.r.o. vie, kadiaľ vedie trasa. Sú dochované časti pôvodnej projektovej dokumentácie a vedomosť
je aj zo skúsenosti pri prevádzkovaní a pri opravách. Štatistický úrad do roku 1997 odoberal len teplo na
vykurovanie, neodoberali TÚV, ukončenie odberu ohlásili. Odobralo sa im koncové zariadenie, merač
tepla. V čase, keď bol svedok na pozemku, boli už vykonávané zemné práce, bolo obnažené teleso
teplovodného kanála, pričom sa poškodil betónový vrch - strop teplovodného kanála. Prekládka kanála
nebola možná a preto sa dali vyrobiť špeciálne rúry, ktoré nemajú nejaký spoj, zvar a položili sa pod túto
stavbu a tieto nové predizolované potrubia sa zasypali pieskom, preklenula sa časť, kde chcel žalobca
stavať s takýmto potrubím. Náklady znášala spoločnosť STEFE Trnava s.r.o.. Celá záležitosť sa ukončila
s tým, že sa spíše zmluva o vecnom bremene, aby sa vedelo, že tam takéto zariadenie bolo. Svedok
vysvetlil, že v tom období, keď sa robila táto výstavba, v 70-80-tych rokov, komplexná bytová výstavba,
nebola povinnosť zapísať takéto potrubia do katastra nehnuteľností. V súčasnosti už takáto povinnosť
je. Na otázku, či sa môže stavať na pozemku, cez ktorý vedie teplovod, svedok odpovedal, že podľa
zákona nie, ale došlo k dohode medzi konateľmi a p. F., iné riešenie nebolo možné. Inžinierske siete
nie je možné odstrániť z pozemku.

16.Na pojednávaní dňa 16.06.2016 súd oboznámil prítomných o došlom písomnom podaní STEFE
Trnava s.r.o.. Súd sa žalobcu pýtal, ako bol projekt menený, na čo žalobca odpovedal, že menená bola
statika stavby, základy, deky, pribudol ďalší múr, dva múry, jeden v strede a jeden na kraji. Zmenilo
sa kompletné riešenie základov, robili sa stavebné pilóty, železobetónové preklady nad horúcovodom,
menila sa statika deky nad prízemím a poschodím, pribudli nosné múry.

17.Svedkyňa X.. S. J., pracovníčka Mesta Trnava, odbor stavebný, uviedla, že v priebehu stavebného
konania sa vyskytlo to, že nebola na liste vlastníctva zapísaná žiadna ťarcha ohľadom inžinierskych
sietí. Žalobca predložil celú dokumentáciu, následne po zistení skutočností, projektant upravil projektovú
dokumentáciu. V 1. etape pôvodne bola zakreslená aj 2. etapa, ale po zistení, že na pozemku sú
inžinierske siete, bol projekt 2.etapy prečiarknutý. Projektant opravil projekt. V priebehu konania prišlo k
tejto zmene a bolo rozhodnuté o zmenenom projekte a vo výroku rozhodnutia bolo, že sa týka 1.etapy. Od
účastníkov neprišli žiadne námietky, tak bolo takto rozhodnuté. Svedkyňa nevedela uviesť, či bola skôr
informácia, že má vedené siete na pozemku alebo podanie návrhu na vydanie stavebného povolenia.
Projekt je overovaný až po vydaní stavebného povolenia. Na otázku, či v stavebnom konaní, pokiaľ
dotknutý orgán nedá súhlasné stanovisko, je možné vydať povolenie, svedkyňa odpovedala, že väčšinou
sa čaká na súhlasné stanovisko, prípadné je konanie prerušené. K predmetnému prípadu svedkyňa
uviedla, že spor prítomný nebol, len skutočnosť, že sa tam vyskytli siete v správe STEFE Trnava s.r.o.,
a tie tam neboli zohľadnené a zakreslené. Správca v kolaudačnom konaní dal vyjadrenie, kde žiada od
žalobcu preložiť mestský vodovod v zmysle podmienok v stavebnom povolení, prekrytie horúcovodu,
siete zamerať a zriadiť vecné bremená zmluvne. V stavebnom povolení k 2. etape bola podmienka, že
vodovod sa musí preložiť a horúcovod prekryť, horúcovod je prekrytý, ale vodovod nie je preložený,
lebo sa nenašiel.

18.Dňa 27.09.2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu doložil rozhodnutie
Mesta Trnava, ktorým bolo prerušené kolaudačné konanie, pričom jedným z dôvodov bola skutočnosť,
že na pozemku žalobcu sú vedené verejné siete. Taktiež doložil písomné vyjadrenie projektanta ohľadom
dôvodov a spôsobov úpravy v dokumentácii. Žalobca k vykonávanému stavebnému konaniu uviedol, že
kolaudačné konanie bolo prerušené a v prípade, ak sa nepreloží vodovod, nebude vydané kolaudačné
povolenie.

19. Právny zástupca žalovaného k predloženému rozhodnutiu Mesta Trnava uviedol, že stavba nebola
skolaudovaná aj z iných dôvodov, ako len z existencie inžinierskych sietí. K listu N. V., uviedol, že nie



je zrejmé, kedy presne bola požiadavka zadaná, a teda je možné, že žalobca o existencii inžinierskych
sietí vedel už v novembri 2011, preto nie je zrejmé, či žalobca, keď zadával vypracovať projektovú
dokumentáciu, v tom čase o existencii inžinierskych sietí nevedel.

20.Konateľ žalobcu k rozhodnutiu Mesta Trnava uviedol, že rozhodnutie má dva body, v ktorom sa
hovorí, že je potrebné vypracovať geometrický plán na zamerania inžinierskych sietí, čo je myslené
horúcovodu a vodovodu, pričom tieto musí urobiť STEFE Trnava s. r. o.. Druhý bod sa týka altánku,
na ktorý treba samostatné stavebné povolenie a odvedenie dažďovej vody sa dorieši zapustením do
zeme. Toto však nebráni kolaudácii. K listu architekta sa vyjadril v tom zmysle, že po podpísaní zmluvy
so žalovaným zavolal architekta a požiadal ho, aby začal pracovať na projekte, pričom žalobca nevedel
o vodovode a horúcovode, to kde vedú sa žalobca dozvedel až po zameraní na stavbe v lete 2012, keď
sa to všetko rozkopalo.

21.Podľa § 420 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.

22.Podľa § 491 ods. 2 OZ na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

23.Podľa § 500 ods. 1 OZ ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie
nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil,
že vec je bez akýchkoľvek vád.

24.Podľa § 596 OZ ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní
kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
25.Podľa § 597 ods. 1 - 2 OZ ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od
zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti
vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
26. Podľa § 600 OZ uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.
27.Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

28.Podľa § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

29.Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

30.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.

31.Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.



32.Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
34.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že bola uzatvorená kúpna zmluva zo
dňa 14.09.2011, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť. Žalovaný dodal predmet prevodu s ubezpečením,
že vec má určité vlastnosti, ako vyhlásil v bode 5.2 kúpnej zmluvy. Vyhlásenie žalovaného ako
predávajúceho sa ukázalo ako nepravdivé, vzhľadom na skutočnosť, že bolo objavené vecné bremeno
- existencia horúcovodu a vodovodu na pozemku. Uvedený predmet prevodu tak v čase predaja trpel
právnymi vadami. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada,
na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej
ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neopotrebiteľnou, má tiež
právo od zmluvy odstúpiť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj
vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim
alebo, že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Uvedené hovorí o objektívnej
zodpovednosti predávajúceho ako účastníka kúpnej zmluvy. Objektívna zodpovednosť znamená, že sa
nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t. j. predávajúci o vadách nemusel mať vedomosť. Predávajúci
môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady
veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže
zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí
kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. V danom
prípade sa jednoznačne jedná o objektívnu zodpovednosť predávajúceho - žalovaného. Predávajúci
nielen, že neupozornil na vady predmetu prevodu v zmysle § 596 OZ, ale dokonca sám, z vlastnej
iniciatívy vyhlásil, že vec nemá žiadne vady. Súd pritom považuje za nepravdepodobné, aby predávajúci,
ktorý mal nehnuteľnosť viac ako 30 rokov vo vlastníctve nevedel o vecnom bremene, keď do roku
1979 odoberal z tohto horúcovodu teplo na vykurovanie a ukončenie odberu ohlásili správcovi týchto
sietí. Odobralo sa im koncové zariadenie, merač tepla, a na nehnuteľnosti ostalo ukončenie prívodu
tepla. Budovu nebolo možné využívať bez potrebnej rekonštrukcie, čo bolo uvedené aj v znaleckom
posudku, ktorý bol vypracovaný pre účely predaja nehnuteľnosti žalovaným. Tvrdenie žalovaného,
že žalobca kupoval budovu na administratívny účel a nie za účelom rekonštrukcie a prístavby je
irelevantné, nakoľko žalobca rekonštrukciou nemienil meniť účel stavby, ale kondíciu stavby. Svedčí
o tom aj fakt, že tam momentálne má prevádzku, i keď budova nie je skolaudovaná. Okrem toho je
právom vlastníka nehnuteľnosti robiť jej úpravy, rekonštrukcie či meniť jej účel a nie je potrebný na to
súhlas predchádzajúceho vlastníka a z obsahu predmetu podnikania žalobcu je predpoklad potreby
nielen administratívnej budovy ale aj skladovacích priestorov a je logické, že takéto priestory chce mať
podnikateľ v jednej budove a vo svojom vlastníctve.

35.Z písomných dôkazov a z výpovedí svedkov má súd za to, že práve vecné bremeno, existencia
vodovodu a horúcovodu na pozemku, malo za následok vykonanie neplánovaných, avšak nevyhnutných
prác a dodatočných nákladov. V súvislosti s týmito prácami sa zároveň predĺžil čas vykonávania
projektových a stavebných úprav a prác. Zo spisového materiálu a z výpovedí svedkov - pracovníka
STEFFE a Mesta Trnava vyplýva, že počas stavebného konania muselo dôjsť k zmenám v projektovej
dokumentácii a k vykonaniu prác na oprave a výmene potrubia a napriek ďalším nákladom a ďalšej práci,
nie je možnosť skolaudovať rekonštrukciu a prístavbu doteraz. Vzhľadom na oddialenie dokončenia
rekonštrukcie a prístavby musel žalobca svoju podnikateľskú činnosť vykonávať v prenajatých
priestoroch. Musel teda vynaložiť finančné prostriedky za nájom priestorov, v ktorých vykonával
podnikateľskú činnosť, ktoré by inak nemusel vynaložiť, ak by rekonštrukcia prebiehala podľa pôvodného
plánu žalobcu, bez existencie vecného bremena, o ktorej žalovaný ubezpečil žalobcu ako kupujúceho.
Žalovaný teda svojim nepravdivým vyhlásením spôsobil, že žalobca kúpil nehnuteľnosť, ktorá mal
v čase predaja právne vady a v čase keď tieto vady žalobca zistil, už nebolo možné uplatniť
plnenia zo zodpovednosti za vady, teda vrátenie nehnuteľnosti, nakoľko už boli čiastočne vykonané
rekonštrukčné práce a žalovaný žiadal vrátiť nehnuteľnosť v pôvodnom stave a zľavu s ceny nebol
ochotný poskytnúť, nakoľko mu to nedovoľovali právne predpisy týkajúce sa správy majetku štátu.
Žalovaný tak mohol len uplatniť si nárok na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s týmito vadami vznikla
a to zmenšenie majetku vo výške nákladov na zmenu projektu a zaplateného nájomného za priestory
využívané na podnikateľskú činnosť za obdobie, o ktoré sa rekonštrukcia a prístavba nehnuteľnosti
predĺžila. Nájomné žalobca preukázal faktúrami a výpismi z účtu, pričom súd nemal pochybnosť, že
nájomné sa týka rozhodného obdobia. Žalobca si žiada náhradu škody celkovo vo výške 31 500,00



eur, pričom 30 000,00 eur tvorí nájomné za spomínané obdobie a 1 500,00 eur za prepracovanie
projektovej dokumentácie. Súd považoval stanovenú výšku škody vyplývajúcu zo zodpovednosti za
škodu, za primeranú, nakoľko nedosahuje ani výšku možného zníženia kúpnej ceny, na ktoré má
žalobca nárok pri uplatnení zodpovednosti za vady a vychádza z potvrdenia stavebníka o dĺžke trvania
prác na pôvodnom projekte. Pri posudzovaní sumy za prepracovanie projektovej dokumentácie sa
súd spravoval architektom vystavenou faktúrou č. 01/2013A zo dňa 17.01.2013. Uvedená faktúra je
vystavená na základe vykonania projektovej dokumentácie z dôvodu nájdených inžinierskych sietí.
Súd na základe uvedeného rozhodol tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď mal preukázané
naplnenie všetkých predpokladov na náhradu škoda a to nepravdivé ubezpečenie žalovaného, že vec
je bez akýchkoľvek vecných bremien, vznik škody žalobcu - zmenšenie jeho majetku (zaplatenie vyššej
ceny projektu a nájomného za čas, o ktorý sa predĺžila rekonštrukcia a prístavba pre nutnosť zmeniť
projektovú dokumentáciu a vykonať práce naviac oproti projektu, ktorý s vecným bremenom nepočítal)
a napokon príčinná súvislosť medzi ubezpečením, že nehnuteľnosť je bez vecných bremien, a škodou
- vynaloženými nákladmi. Príčinná súvislosť je daná tým, že v prípade upozornenia žalovaného na
existujúce vecné bremená ( v prípade, že by aj v takomto prípade chcel kúpiť tieto nehnuteľnosti) by
žalovaný dal urobiť projektovú dokumentáciu hneď s prihliadnutím na tieto vecné bremená a počítal by
s predĺžením stavebných prác. Nakoľko žalovaný bol vyzvaný na úhradu sumy 31 500,- eur a sumu
nezaplatil, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby
žalovanému, keď úrok bol vyčíslený v súlade s právnou úpravou.

36.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Súd priznal žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 100 %, nakoľko žalobca mal plný úspech v konaní.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,



c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).