Štatistický úrad Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/21/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234507
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113234507.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Security systems s.r.o., IČO: 44
295 588, Javorová 21, Trnava, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná
21, Trnava, proti žalovanému: Slovenská republika - Štatistický úrad Slovenskej republiky, Miletičova
3, Bratislava 26, IČO: 00 166 197, zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, o
zaplatenie 31.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 7Cb/99/2013-266, zo dňa 27.09.2016, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31.500,- eur s 5,25% úrokom
z omeškania od 27.02.2014 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 31.500,- eur s prísl. s poukazom na to, že so žalovaným uzatvoril dňa
19.09.2011 kúpnu zmluvu č. ZML - 2-05/2011-230, na základe ktorej odkúpil žalobca od žalovaného
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. T., zapísané na LV č. XXXX ako administratívna budova- súpisné
číslo XXXX, na pozemku parc. č. 2463, pozemok parc. č. 2463- zastavané plochy a nádvoria o výmere
412 m2, pozemok parc. č. 2464/2- ostatné plochy o výmere 89m2.

3. Žalobca uvádzal, že nehnuteľnosti mienil využiť na podnikanie, s ktorým úmyslom predávajúceho
žalovaného oboznámil ako i so zámerom a potrebou predmet kúpy rekonštruovať. Stavebný úrad ale
z dôvodu, že na predmete kúpy je zriadené vecné bremeno, o ktorom však žalobca nemal vedomosť,
a s ktorým ani projektová dokumentácia predložená stavebnému úradu nepočítala, rekonštrukciu
nepovolil, preto žalobca musel vykonať rekonštrukciu v dvoch etapách, a na základe uvedeného zistenia
predávajúcemu žalovanému vytkol vady predmetu kúpy, keď v kúpnej zmluve žalovaný ako predávajú
vyhlásil, že na predmete predaja nie sú žiadne ťarchy ani reštitúcia, ani záložné práva. S poukazom na
uvedené prehlásenia tak žalobca žiadal od žalovaného, aby prezval zodpovednosť za stav predmetu v
čase uzavretia kúpy, pretože v príčinnej súvislosti s vyhlásením žalovaného o tom, že na nehnuteľnosti
neviaznu žiadne ťarchy, nemohol uskutočniť rekonštrukciu v plánovanom čase, v dvoch etapách a o
musel si prenajať priestory na prevádzku svojho podnikania v inej nehnuteľnosti, čím mu vznikla vo výške
30.000,- eur škoda titulom nájmu v období od 02.2013 až do 11.2013, ktorej sa žalobou domáha a k čomu
poukázal žalobca na zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou
Stavebná keramika s.r.o. a tiež škoda súvisiaca s rozložením rekonštrukcie do dvoch etáp, čo malo za
následok vznik nákladov na prerobenie už vyhotovenej projektovej dokumentácie vo výške 1.500,- eur.



4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal návrh zamietnuť a poukazoval n to, že o zriadenom vecnom
bremene nemal žiadnu vedomosť a tak nie je opodstatnené, aby sa žalobca voči nemu domáhal
nároku na náhradu škody. Predmetné vecne bremeno bolo zriadené nezávisle od vôle žalovaného,
preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného ako predávajúceho
a prehlásenie, na ktoré žalobca poukazuje a od ktorého odvodzuje žalované plnenie urobil v dobrej
viere v stav, ktorý bol zapísaný a vedený v katastri nehnuteľnosti, v ktorom v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy nebolo žiadne vecné bremeno zapísané. Žalovaný žiadnu svoju povinnosť v prípade neúplnosti
svojho prehlásenia neporušil a v čase, keď sa kúpna zmluva podpisovala nemal vedomosť o vecnom
bremene, ktoré by na pozemku viazlo. Vecné bremeno vzniká zápisom do katastra nehnuteľnosti na
príslušnom liste vlastníctva, ale toto v momente podpisovania kúpnej zmluvy sa tam nenachádzalo,
preto žalovaný nespôsobil, že by musela byť prepracovaná projektová dokumentácia a žiadne svoje
povinnosti nezanedbal. Okrem toho poukázal žalovaný na to, že žalobca nárok na úhradu nákladov v
súvislosti s prepracovaním projektovej dokumentácie vo výške 1.500,- eur nepreukázal a rovnako ani
potrebu uzatvoriť osobitnú nájomnú zmluvu na ním tvrdené obdobie v dôsledku existencie vecného
bremena. Poukázal tiež na to, že je vlastníkom nehnuteľností od roku 1975, tieto nadobudol kúpnou
zmluvou bez toho, že by bolo zriadené k pozemku vecné bremeno, pričom i z kúpnej zmluvy vyplýva,
že budovu kupujúci kupuje ako prevádzkovú na administratívne účely, žiadna rekonštrukcia sa v kúpnej
zmluve nespomína a z toho dôvodu, ak sa žalobca rozhodol vykonávať rekonštrukciu nehnuteľnosti
je to jeho vôľa, ktorá nesúvisí s uzatvorenou kúpnou zmluvou. Okrem toho žalovaný uviedol, že
žalobca ani nepreukázal existenciu základných predpokladov pre uplatnenie nárokuj na náhradu škody
a zdôraznil, že je rozpočtovou organizáciou, ktorej zák. č. 278/1993 Z.z. neumožňuje poskytnúť nároky,
ktorý si uplatnil žalobca titulom zodpovednosti z vád z kúpnej zmluvy a to konkrétne poskytnúť zľavu z
kúpnej ceny, o ktorú žalobca po zistení vecného bremena žiadal.

5. Žalobca po oboznámení sa so stanoviskom žalovaného poukázal na to, že predmet kúpy má právnu
vadu, ktorá mu bráni realizovať zámer, ktorý mal s nehnuteľnosťou, pričom žalovaný vyhlásil, že
nehnuteľnosť predáva bez tiarch, hoci ako vlastník pozemku musel mať vedomosť, že cez pozemok
vedú inžinierske siete, ktoré vznikli na základe stavebných povolení, v ktorých mal žalovaný ako
vlastník postavenie účastníka stavebného konania a predmet kúpy tak trpí vadou, ktorá je pre žalobcu
podstatnou a značnou, a ktorá je príčinou škody, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, navrhnutého svedka S. A.,
svedkyňu Ing. S. J., pracovníčku stavebného odboru Mestského úradu Trnava a dospel k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný.

7. Prvoinštančný súd skonštatoval, že dňa 14.09.2011 bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej
bol predaj nehnuteľnosti. V kúpnej zmluve žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že vec má určité vlastnosti,
ktoré vyhlásenie sa ukázalo neskôr ako nepravdivé, pretože na nehnuteľnosti bolo zriadené vecné
bremeno z dôvodu umiestnenia horúcovodu a vodovodu, ktoré rozvody viedli cez pozemok. Predmet
kúpy tak trpel právnymi vadami, na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil, z toho dôvodu vzniklo
kupujúcemu právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny v súlade s § 597 ods. 1 Obč. zák. a ak ide
o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má kupujúci právo i od zmluvy odstúpiť, čo vyplýva z právnej
úpravy uvedenej v § 597 ods. 2 Obč. zák. Uvedené ustanovenie sa týka objektívnej zodpovednosti
predávajúceho, čo znamená, že sa nevyžaduje jeho zavinenie a teda predávajúci o týchto vadách
nemusí mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní
kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na
vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na
vady v čase plnenia, t. j. pri prevzatí kúpnej ceny a odovzdaní predmetu zmluvy, a nie na vady, ktoré
sa vyskytnú až po tomto plnení. V danom prípade sa jednoznačne jedná o objektívnu zodpovednosť
predávajúceho - žalovaného, ktorý na vady predmetu predaja neupozornil a vyhlásil, že vec nemá
žiadne vady, pričom súd označil za nepravdepodobné, aby predávajúci, ktorý mal nehnuteľnosť viac
ako 30 rokov vo vlastníctve nevedel o vecnom bremene, keď do roku 1979 odoberal z horúcovodu
teplo a ukončenie odberu ohlásili správcovi siete, na základe čoho sa žalovanému odobral merač tepla
a na nehnuteľnosti teda zostalo ukončenie prívodu. Budovu nebolo možné využívať bez potrebnej
rekonštrukcie, čo je uvedené aj v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný práve pre účely predaja
nehnuteľnosti . Tvrdenie žalovaného, že žalobca kupoval budovu na administratívny účel a nie za účelom
rekonštrukcie a prístavby je irelevantné, žalobca rekonštrukciou nemienil meniť účel stavby, ale jej stav
a naviac je právom vlastníka nehnuteľnosti robiť na nehnuteľnosti potrebné stavebné úpravy.



8. V konaní bolo preukázané, že vecné bremeno spočíva v existencii rozvodu vodovodu a horúcovodu,
ktoré vedú cez pozemok, v dôsledku ktorého zistenia museli byť zo strany žalobcu vykonané
neplánované a nevyhnutné práce, s ktorými súvisia i náklady vynaložené naviac, keď počas stavebného
konania muselo dôjsť k zmene projektovej dokumentácie, k oddialeniu dokončenia rekonštrukčných
prác na prístavbe a do toho času musel žalobcu svoju podnikateľskú činnosť vykonávať v prenajatých
priestoroch, za užívanie ktorých musel vynaložiť finančné prostriedky na nájom, čo spôsobil žalovaný
svojim nepravdivým vyhlásením v kúpnej zmluve o tom, že na predmete predaja nie sú žiadne ťarchy.
Žalobca tak kúpil nehnuteľnosť, ktorá mal v čase predaja právne vady a v čase keď ich žalobca zistil, už
nebolo možné uplatniť voči žalovanému nárok zo zodpovednosti za vady vo forme vrátenia predmetu
kúpy, pretože už boli v tom čase čiastočne vykonané rekonštrukčné práce, žalovaný žiadal vrátiť
nehnuteľnosť v pôvodnom stave a zľavu s ceny nebol ochotný poskytnúť s tým, že mu to nedovoľovali
právne predpisy týkajúce sa správy majetku štátu.

9. Žalobca ako kupujúci si tak mohol len uplatniť iba nárok na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s
týmito vadami vznikla a ktorá spočíva v zmenšení majetku vo výške nákladov vynaložených na zmenu
projektu a úhrady nájomného za priestory využívané na podnikateľskú činnosť za obdobie, o ktoré
sa rekonštrukcia a prístavba nehnuteľnosti predĺžila. Nárok na náhradu škody za nájomné žalobca
preukázal faktúrami a výpismi z účtu, pričom súd nemal pochybnosť o tom, že ide o nájomné za rozhodné
obdobie. Škoda , ktorá žalobcovi vznikla vo výške 31 500,00 eur je súčtom sumy 30 000,00 eur za
nájomné za požadované obdobie a 1 500,00 eur za prepracovanie projektovej dokumentácie. Uvedenú
výšku škody prvoinštančný súd považoval za primeranú a žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď mal
preukázanú existenciu všetkých predpokladov vyžadovaných pre priznanie nároku na náhradu škody a
to nepravdivé ubezpečenie žalovaného, že k predmetu predaja sa neviažu žiadne vecné bremená, vznik
škody - zmenšenie majetku na strane žalobcu o vynaložené náklady na zmenu projektu a nájomného
za obdobie, o ktoré sa predĺžila rekonštrukcia a prístavba, keď pôvodná projektová dokumentácia s
vecným bremenom nepočítala a príčinná súvislosť medzi ubezpečením, že nehnuteľnosť je bez vecných
bremien a vynaloženými nákladmi. Príčinná súvislosť je daná tým, že v prípade upozornenia žalovaného
na existujúce vecné bremená by žalobca dal vypracovať projektovú dokumentáciu s prihliadnutím na
tento stav.

10. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na náhradu škody vo výške 31 500,- eur, ktorej výzve nevyhovel
a sumu nezaplatil, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
doručenia žaloby žalovanému, keď úrok bol vyčíslený v súlade s právnou úpravou.

11. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v ust. § 420
ods. 1,2 Obč. zák., § 491 ods. 1, § 500 ods. 1, § 596, § 597 ods. 1,2, § 600 a § 583 ods. 1 Obč. zák.,
úroky z omeškania priznal podľa § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1,2 Obchod. zák. a trovy konania posúdil
s poukazom na § 255 a 262 ods. 1 C.s.p.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie založil na existencii odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.

13. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. odvolateľ konkretizoval tým, že ide o
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko v rozsudku absentuje vyčerpávajúce odôvodnenie priznaného
nároku súdom prvej inštancie, keď sa súd nevysporiadal so všetkými argumentami, ktoré žalovaný
v priebehu konania uvádzal, k čomu poukázal odvolateľ na stanovisko NS SR vyjadrené v uznesení
vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. 5Cdo/242/2015 s tým, že z rozhodnutia prvoinštančného súdu
nie je zrejmé, aké písomné dôkazy súd presvedčili, že dôvodom, pre ktoré musel žalobca vynaložiť
finančné prostriedky na nájomné je existencia vecného bremena na pozemku, pričom stavba stále nie
je skolaudovaná, teda tu boli aj iné dôvody, ktoré sa netýkali iba zriedeného vecného bremena. Okrem
toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku škody, súd prvej inštancie sa jej ani nevenoval
a vôbec nezisťoval, kedy žalobca začal so stavebnými prácami, kedy ich ukončil a od kedy mohol
budovu užívať, kedy bol zadaná objednávka na vypracovanie projektovej dokumentácie, pretože už
najneskôr od 06.12.2011 žalobca o existencii horúcovodu vedel a samotné stavebné konanie začalo až
02.02.2012, teda nie je zrejmé, z akého dôvodu v čase zadania objednávky na vypracovanie projektovej



dokumentácie konal tak, ako by o existencii inžinierskych sietí nevedel. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, na základe čoho súd usúdil, že sa dostal z dôvodu vyhlásenia predávajúceho žalovaného o
neexistencii vád na predávanej veci do omeškania a nepreukázal , že bez existencie vecného bremena
by mohol nehnuteľnosť začať užívať už vo februári 2013. Práve v súvislosti s priznaným nárokom
na náhradu škody musí byť výška škody jednoznačne preukázaná, na ktorý nedostatok odvolateľ i
v priebehu súdneho konania poukazoval, ktorým sa ale prvoinštančný súd nevysporiadal, pričom iba
hypoteticky výpočet, ktorý vykonal žalobca nemôže postačovať pre reálne priznanú sumu predstavujúcu
náhradu škody.

14. K odvolaciemu dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolateľ uviedol, že i keď žalobca platil
nájomné a dal prepracovať projektovú dokumentáciu, nie je z týchto skutočností možné jednoznačne
vyvodiť záver, že potreba vynaložiť finančné prostriedky na nájom počas 9 mesiacov a potreba
prepracovať projektovú dokumentáciu súvisela iba s vyhlásením v kúpnej zmluve. Samotná existencia
nepravdivého vyhlásenia nie je porušením právnej povinnosti, pričom opätovne žalovaný zdôraznil.,
že o existencii inžinierskych sietí na pozemku nemal žiadnu vedomosť, tieto rozvody neboli nikde
zakreslené, neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti ani na mape mesta, dokonca neboli konštatované
ani vo vyhotovenom znaleckom posudku a žalobca pred uzatvorením kúpnej zmluvy i sám zisťoval stav
súvisiaci s predávanou nehnuteľnosťou a rovnako nezistil, že by existovali na pozemku inžinierske
siete, ktoré mali za následok vznik ťarchy na tejto nehnuteľnosti. Žalovaný je správcom nehnuteľnosti
od roku 2004, v tomto čase nehnuteľnosť bola od inžinierskych sietí odpojená. Ak by žalovaný o
existencii inžinierskych sietí vedel, bol by žalobcu na ne upozornil. Predávaný majetok je majetkom štátu,
preto stanovenie kúpnej ceny vychádza z právnych predpisov, žalovaný nemal žiaden úmysel uviesť
žalobcu do omylu, neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, pričom prvoinštančný súd ani porušenie
žiadnej právnej povinnosti nekonštatoval, ako ani existenciu príčinnej súvislosti, hoci ju prvoinštančný
súd považoval za preukázanú. Žalobca v čase, keď dával vypracovať projektovú dokumentáciu už o
existencii inžinierskych sietí vedel a to najneskôr dňom 06.12.2011, kedy zistenie a ich existenciu už
oznamoval žalovanému, nehnuteľnosti nadobudol dňom 16.11.2011 a žiadosť o stavebné povolenie
podával až 02.02.2012, pričom z potvrdenia projektanta, ktoré bolo predložené na pojednávaní
nevyplýva, kedy bola požiadavka na vypracovanie projektovej dokumentácie zadávaná. Existencia
inžinierskych sietí sama o sebe nie je porušením žiadnej právnej povinnosti žalovaného a keby odvolateľ
i pripustil, že vyhlásenie o neexistencii ťarchy v kúpnej zmluve je porušením nejakej právnej povinnosti,
nie je možné tvrdiť, že v dôsledku tohto vyhlásenia vznikli žalobcovi dodatočné náklady, ktoré si uplatňuje
titulom škody, pretože inžinierske siete sa na pozemku nachádzali a ani existencia vyhlásenia v zmluve
nemôže byť podmienkou pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie škody, pretože k nej by došlo aj bez
tohto vyhlásenia.

15. Odvolanie založené na odvolacej námietke uvedenej v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. podľa
ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľ
konkretizoval s tým, že v prípade vadného plnenia môžu existovať súčasne dva samostatné nároky, keď
jedným je nárok z vád tovaru a druhým je nárok na náhradu škody, ktoré ale nemožno zamieňať, pretože
sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Súd prvej inštancie
nezdôvodnil, na základe čoho mal za preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre
náhradu škody a podľa názoru odvolateľa si súd zamieňa nároky z uplatnených vád predávanej veci
s nárokom na náhradu škody. Súd konštatuje, že výška škody vyplývajúca zo zodpovednosti je
primeranou, pričom ale v sporoch, v ktorých predmetom je náhrada škody súd nemá dôvod skúmať
primeranosť výšky náhrady škody, ale musí mať jej výšku preukázanú, a nemôže pri nej vychádzať
iba z vlastných úvah. Súd tiež neuviedol, na základe čoho túto „primeranosť“ posudzoval a na základe
čoho dospel k záveru, že výška škody by nedosahovala ani zľavu z kúpnej ceny, preto takýto záver
možno označiť za arbitrárny, ktorý nemá oporu v zákone. Ak žalobca má za to, že žalovaný je povinný
poskytnúť mu zľavu z kúpnej ceny v dôsledku uplatnených vád, mal sa obrátiť na súd s nárokom na
poskytnutie zľavy z kúpnej ceny a nie s nárokom na náhradu škody. V závere odvolateľ zdôraznil, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie
nároku na náhradu škody, hoci mu k tomu bol poskytnutý dostatočný priestor a dôkazy, ktorými tento
nárok preukazoval považuje žalovaný za nedostatočné.

16. K odvolaniu žalovaného sa v podaní zo dňa 07.12.2016 vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie
prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na závery Ústavného súdu SR, podľa



ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia, ktorý názor je súladný s i judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a tak žalovaným
uvádzané odvolacie argumenty nemajú žiadny vplyv na výsledok konania a správnosť prvoinštančného
rozhodnutia. Odvolateľ dáva do súvislosti preukázanie výšky škody s porušením povinnosti, pričom v
tejto časti zrejme omylom poukazuje na príčinnú súvislosť a nie na nesprávne skutkové zistenia súdu
v súvislosti s preukázaním výšky škody vzhľadom na náklady vynaložené na prepracovanie projektovej
dokumentácie. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá mu vyplýva z § 597
Obč. zák., keď neupozornil žalobcu ako kupujúceho na existenciu vád vecí a z vlastnej iniciatívy
ubezpečil žalobcu, že na veci nespočívajú žiadne ťarchy, čo sa ale ukázalo ako tvrdenie nepravdivé,
a tak nesie žalovaný objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na to, či o tomto musel vedieť alebo mohol
vedieť. Existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a uplatňovaným nárokom na náhradu
škody má oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je možné ju hodnotiť ako svojvoľný skutkový záver
prvoinštančného súdu a plnenie je vadné, ak predmet nemá vlastnosti, ktoré v zmluve boli dohodnuté. Ak
by žalovaný splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali ako predávajúcemu, tak žalobca by predmet kúpy
nekúpil a ku škode na jeho majetku by nedošlo. Plnenie je vadné, ak predmet nemá vlastnosti, ktoré boli v
zmluve dohodnuté, teda ide o porušenie povinnosti odovzdať vec dohodnutými vlastnosťami a upozorniť
kupujúceho na vady veci. K odvolacej námietke založenej na nesprávnom právnom posúdení žalobca
uviedol, že odvolateľ poukazuje na to, že si súd zamieňa nároky z uplatnených vád veci s nárokom
na náhradu škody, teda zrejme mal aplikovať prvoinštančný súd nesprávnu právnu normu, k čomu ale
odvolateľ neuviedol ktorú, pričom z rozhodnutia nevyplýva, že by mal súd problémy s odlíšením nárokov
súvisiacich so zodpovednosťou za vady a s nárokom na náhradu škody. Primeranosť výšky škody
posudzovaná súdom je vo vzťahu k primeranosti vynaložených zbytočných nákladov spôsobených
nepravdivým vyhlásením a tým výškou nájomného za prenájom priestorov na podnikanie a nákladmi na
prerobenie projektovej dokumentácie. Súd môže primeranosť výšky škody posudzovať aj podľa § 450
Obč. zák. a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody
a k námietke žalovaného, ktorý na svoju obranu uvádzal, že oznámil žalobcovi možnosť od kúpnej
zmluvy odstúpiť, žalobca zdôraznil, že v konaní je pánom sporu žalujúca strana, ktorá určuje nárok,
ktorý je predmetom konania a žalobca sa od počiatku sa domáha nároku na náhradu škody, čím vylúčil
ostatné nároky a nežaluje nárok na zľavu z kúpnej ceny, hoci súbežne môže byť žalovaný tak nárok z
vád veci ako i nárok na náhradu škody, ale v konaní si žalobca jednoznačne uplatňoval iba nárok na
náhradu škody, o ktorom prvoinštančný súd i rozhodoval.

17. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného reagoval žalovaný podaným odvolacej repliky zo dňa
06.02.2017 (č.l. 287), v ktorej zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní a žiadal odvolací súd, aby
predmetné rozhodnutie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol, príp. aby rozsudok zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, na ktoré reagoval žalobca v rámci svojho vyjadrenia k
odvolaniu odvolací súd konštatuje, že odvolacia replika žalovaného odvolateľa je obsahovo zhodná
s odvolaním žalovaného, neobsahuje žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré by bolo potrebné
uviesť, preto odvolací súd iba v stručnosti poukazuje na to, že sa v replike odvolateľ opätovne
venoval odvolaciemu dôvodu založenému na nepreskúmateľnosti rozhodnutia, zotrval na nesprávnych
skutkových zistenia a to tak k otázke výšky škody, ku ktorej podľa neho nevykonal prvoinštančný súd
dostatočné dokazovanie a rozhodnutie založil na tvrdeniach, ktoré neboli v konaní podložené dôkazmi,
pričom na preukázanie je potrebné, aby dôkazy v konaní preukazoval žalobca nie žalovaný, keď žalobca
nesie dôkazné bremeno. Porušenie právnej povinnosti v súvislosti so vznikom nároku na náhradu škody
uplatnenej žalobcom založil prvoinštančný súd na tom, že išlo o nepravdivé ubezpečenie žalovaného,
že vec je bez akýchkoľvek vecných bremien, k čomu odvolateľ zdôraznil, že uvedené vyhlásenie
nemohol ovplyvniť, pretože o existencii inžinierskych sietí nevedel, a vyhlásenie robil v dobrej viere,
pričom snahou žalobcu je presunúť dôkazné bremeno na žalovaného, k čomu ale nepredukoval žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by bez dôvodných pochybností osvedčili správnosť názoru súdu prvej inštancie,
k čomu ani žalobca vo svojom vyjadrení nevie presne označiť, ktorú povinnosť mal vlastne žalovaný
porušiť. K argumentu žalobcu, že „pánom sporu je žalobca, ktorý určuje v podanej žalobe účastníkov
konania a nárok, ktorý je predmetom konania“ odvolateľ uviedol, že podľa jeho názoru účelom žaloby nie
je náhrada škody, ale priznanie nároku na zľavu z ceny, ktorého sa žalobca pôvodne i domáhal a ktorého
sa snaží dosiahnuť nepriamo prostredníctvom nároku na náhradu škody, preto je odvolateľ názoru, že
nie sú splnené podmienky pre náhradu škody. Cieľom žalobcu bolo ale získať zľavu z ceny a tak sa



mal domáhať tohto nároku takto formulovanou žalobou. O tom, že súd poskytol náhradu škody, ktorá
má vlastne predstavovať žiadanú zľavu z ceny svedčí i citácia z rozsudku, ktorou súd prvej inštancie
výšku škody posudzoval z hľadiska zodpovednosti a jej primeranosti.

19. Na odvolaciu repliku reagoval žalobca odvolacou duplikou zo dňa 17.02.2017 (č.l. 292), ktorou
poukázal na to, že podľa žalovaného je pre rozhodnutie sporu podstatné, kedy boli začaté a ukončené
práce na budove. Podľa žalobcu ale nie je zrejmé, v čom je zodpovedanie tejto otázky pre rozhodnutie
podstatné. Pokiaľ by neexistovali teplovod a vodovod, neexistenciu, ktorých žalovaný v kúpnej zmluve
deklaroval, nedošlo by k rozdeleniu rekonštrukcie a prístavby na dve etapy, a nevznikla by ani potreba
výmeny potrubia realizovaného správcom siete v septembri 2012 a stavebný úrad by povolil stavebnú
činnosť v jednom povolení. Práve v dôsledku rozdelenia povolenia stavebných prác došlo k omeškaniu
s realizáciou stavebných prác o osem mesiacov, čo bolo v konaní preukázané a nebolo tak možné i z
dôvodu počasia začať s realizáciou prístavby. Ak by teda neviazlo na premete prevodu vecné bremeno,
došlo by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia umožňujúceho užívanie budovy a prístavby pre potreby
podnikania žalobcu najneskôr v januári 2013. V konaní ale bolo preukázané, že rekonštruovanú budovu
začal žalobca užívať až od decembra 2013 a dovtedy si musel prenajímať iné nebytové priestory.
Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia účinne nepoprel a žiadnym dôkazom nevyvrátil. Prvoinštančný
súd sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s nákladmi, ktoré musel žalobca vynakladať na nájom a
hoci tieto skutočnosti žalovaný spochybňoval, nevyprodukoval k nim žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenia
žalobcu v súvislosti s časom, od ktorého začal užívať budovu a prestal vynakladať prostriedky na
nájom spochybnil. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca musel mať vedomosť v čase objednania
projektovej dokumentácii o existencii inžinierskych sietí na pozemku nebolo žiadnym spôsobom zo
strany žalovaného preukázané a súd tak dal v rozsudku odpovede na všetky relevantné otázky, keď
jednoznačne identifikoval obdobie, za ktoré treba žalobcovi náhradu za zbytočné náklady, ktoré vynaložil
na nájom a náklady za prepracovanie projektovej dokumentácie priznať, dokonca vylúčil, že by tieto
náklady neboli vynaložené práve v súvislosti s vadou veci. Škoda, ktorú si žalobcu v konaní uplatnil
je zmenšením jeho majetku, spočívajúca v nákladoch vynaložených na nájomné a na prepracovanie
projektovej dokumentácie, o čom bolo predložených v konaní zo strany žalobcu dostatok tvrdení a
dôkazov i čo výšky a opodstatnenosti, preto súd nemal inú možnosť ako si tieto závery osvojiť. K
porušeniu právnej povinnosti a existencii príčinnej súvislosti pre vznik nároku na náhradu škody odvolateľ
nepredložil žiadne argumenty ani v rámci odvolacej repliky, ktorú by mal žalobca vyvrátiť. K odvolaciemu
dôvodu založenému na nesprávnom právnom posúdení veci opätovne zdôraznil, že zľavu z kúpnej ceny
nežiada, pričom podľa § 600 Obč. zák. nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci a nárok na náhradu
škody vedľa seba obstoja, každý z nich si možno uplatňovať nezávisle, pričom nároku vyplývajúceho
zo zodpovednosti za vady sa nemožno účinne domáhať titulom náhrady škody. Predmetom konania
bola jednoznačne žaloba, ktorou si žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla ako následok
vadného plnenia. Zodpovednosť žalovaného ako predávajúceho za vady je limitovaná výškou kúpnej
ceny, nárok kupujúceho na náhradu škody takto obmedzený nie je, jej rozsah sa riadi § 442 a násl. Obč.
zák. ako súd správne aplikoval.

20. Na dupliku žalobcu podaním zo daň 15.08.2017, ktoré bolo doručené súdu odvolaciemu dňa
06.09.2017 (č.l. 302) ešte reagoval odvolateľ, ktorý opätovne zdôraznil fakty, ktoré už uviedol v odvolaní
a v ktorých namieta nedostatky v dokazovaní spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie neskúmal,
či žalobca podľa účelu kúpnej zmluvy mohol alebo nemohol počas obdobia rekonštrukcie kúpenú
nehnuteľnosť užívať príp. v akom rozsahu predmetu činnosti, ktoré má zapísanú v obchodnom registri, či
nehnuteľnosť nemohol užívať len v dôsledku právnej vady, ktorá bola zistená po nadobudnutí vlastníctva.
Súd prvej inštancie ale bagatelizoval skutkové tvrdenia žalovaného a prikláňal sa, ako vyplýva i z
odôvodnenia k tvrdeniam žalobcu, pričom nárok na náhradu škody je čo do výšky nejednoznačne
určený, súd prvej inštancie neskúmal skutočnosti súvisiace s ukončením stavebných prác na budove
s časom, kedy ju začal žalobca skutočne užívať, nebola zistená lehota a dátum zhotovenia projektovej
dokumentácie, keďže žalobca mohol o existencii teplovodu vedieť najneskôr 06.12.2011, preto podľa
tvrdenia odvolateľa žalobca v čase zadania projektovej dokumentácie už vedel o existencii inžinierskych
sietí, napriek tomu dal vypracovať dokumentáciu, ktorá nezodpovedala skutočnému stavu. Predmetná
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpy pritom stále nie je skolaudovaná, ale z iných dôvodov, ako je
existencia inžinierskych sietí, k čomu zdôraznil, že priznanie nároku na náhradu nájomného za deväť
mesiacov sa odvíja iba od hypotetickej odpovede zo strany spoločnosti A. DOM spol. s r.o., podľa
ktorej stavebná firma by bola schopná práce zrealizovať do 9 kalendárnych mesiacov. Takéto zistenia
ale nepovažuje odvolateľ za skutočné preukázanie výšky škody. Na zdôraznenie opodstatnenosti



odvolacích námietok odvolateľ poukázal na to, že opakovane spochybňoval sám žalobca rovnako ako aj
súd prvej inštancie, či ide o uplatnenie nároku z vád alebo nároku na náhradu škody, keď pri priznanom
nároku na náhradu škody chýba kauzálny nexus, ktorý nebol v konaní preukázaný s tým, že by právnou
vadou kúpnej zmluvy vznikla škoda. Napriek tomu, že predmet kúpy stále nie je možné užívať, má
byť vzaté do úvahy, že šikanoznému výkonu práva nie je možné poskytnúť právnu ochranu a i keď
podľa § 600 Obč. zák. sa náhrady škody možno domáhať popri nároku zodpovednosti z vád, vide o
nároky nezávisle od seba, ale vo všeobecnosti sa nemožno úspešne domáhať nároku na náhradu
škody tam, kde toto právo svedčí nároku zodpovednosti za vady, k čomu poukázal na R/12/1981 a
rovnako, že náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád z kúpnej zmluvy sa nemožno domáhať
prostredníctvom nároku na náhradu škody, k čomu poukázal Rc 17/2007. V prípade nároku na náhradu
škody je potrebné vychádzať a rešpektovať predpoklady všeobecnej zodpovednosti škody, pre ktorú
neboli podmienky vyžadované podľa § 420 Obč. zák. splnené. Zodpovednosť za vady a zodpovednosť
za škodu sú odlišné záväzkové právne inštitúty založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch,
pričom škodou je ujma spočívajúca nie vo vadnosti predmetu kúpy, ale v znehodnotení tejto veci v
dôsledku vadného plnenia, na základe čoho platí, že škoda, ktorá z vady vznikla je odškodniteľná iba
v rámci náhrady škody, k čomu ale podľa skutkových tvrdení na strane žalobcu tak nie je. Je potrebné
rozlišovať oba právne inštitúty aj keď nárok na náhradu škody je možné uplatniť, nemožno prehliadnuť,
že nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady sa nemožno úspešne domáhať titulom náhrady
škody.

21. Na vyjadrenie odvolateľa k duplike žalobcu žalobca reagoval podaním zo dňa 12.09.2017 doručeným
odvolaciemu súdu dňa 13.09.2017 v ktorom poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 154 C.s.p. s
tým, že žalovaný do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie dokazovanie ukončil neoznačil
žiadne prostriedky procesnej obrany vrátane návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré by vyvrátilo
skutočnosti zistené súdom, preto námietky uvádzané žalovaným v odvolaní sú bez právneho významu
a podľa § 365 C.s.p. žalovaný v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie novôt
v odvolacom konaní, keď žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie v priebehu prvostupňového konania
nepodal. O existencii inžinierskych sietí nadobudol žalobca vedomosť až vo vyjadrení od ich správcu v
rámci stavebného konania, keď sa správca vyjadroval k projektovej dokumentácii a do toho času nemal
žiadnu vedomosť o možnosti dopadu existencii týchto sietí na svoj zámer. K tvrdeniu, že stavebné práce
nie je možné vykonať za čas, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný nepredložil tak isto žiadny dôkaz,
ktorým by túto skutočnosť vyvrátil. K poukazu odvolateľa na šikanózny výkon práva žalobca zdôraznil,
že takýto výklad by bol v príkrom rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný sa snaží argumentovať tým,
že následky vyvolané jeho deliktuálnym konaním spôsobujú šikanózny výkon práva zo strany žalobcu a
takýto výklad by bol v rozpore so základnou logikou práva. Žalobca síce doposiaľ neskolaudoval stavbu,
ale už nájomný vzťah ukončil a ďalšie nájomné nepožaduje. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v konaní
žiadal zľavu z kúpnej ceny žalobca uviedol, že žalovaný mu opakovane zdôrazňoval, že zľavu z kúpnej
ceny mu poskytnúť nemôže, z toho dôvodu ju žalobca nežiada a v konaní sa ani nedomáha nákladov na
odstránenie vád z kúpnej zmluvy, ale nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku právnej vady, teda zbytočných
nákladov, o ktoré bol znížený jeho majetok a to peňažné prostriedky, ktoré by inak nevynaložil, pokiaľ by
vec nebola zaťažená vecným bremenom, ktoré znemožnilo okamžitú rekonštrukciu stavby a jej následné
užívanie. Žalobcom uplatnený nárok teda nemožno podradiť pod zľavu z kúpnej ceny, preto ju súd ani
tak neposudzoval. Rozsah náhrady škody sa riadi § 442 a nasl. Obč. zák., ktorý súd prvej inštancie aj
správne v konaní aplikoval.

22. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3



C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej strany sporu je dôvodné.

24. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Podľa § 389 C.s.p.

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaniami
napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej
aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní
ustanovení procesného predpisu.

27. Základom nesúhlasu odvolateľa s rozhodnutím súdu prvej inštancie je okrem iného i poukaz na
zmätočnosť a nezrozumiteľnosť dôvodov, na základe ktorých súd priznal žalobcovi istinu s prísl., k
povinnosti úhrady ktorých zaviazal žalovaného.

28. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi návrhom požadované plnenie v celom uplatnenom rozsahu
titulom náhrady škody, ktorý nárok právne kvalifikoval s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 420
ods. 1 až 3 Obč. zák. v spojení s § 600 Obč. zák., pričom ale v odôvodnení citoval aj právnu úpravu
týkajúcu sa nároku zo zodpovednosti za vady uvedenú v ust. § 597 ods. 1,2 Obč. zák.

29. Z hľadiska skutkových zistení prvoinštančný súd skonštatoval, že na základe nepravdivého
vyhlásenia žalovaného ako predávajúceho o tom, že na veci neviaznu žiadne ťarchy, žalobca kúpil
nehnuteľnosť s právnymi vadami, ale v čase, keď ich zistil, bol predmet kúpy čiastočne zrekonštruovaný,
a tak si nemohol žalobca ako kupujúci uplatniť nárok z vád tovaru ani odstúpiť od zmluvy, pretože
žalovaný na základe podmienky dohodnutej v kúpnej zmluve žiadal vrátiť nehnuteľnosť v pôvodnom
stave a zľavu z ceny nechcel poskytnúť, preto sa dôvodne mohol domáhať už iba nároku na náhradu
škody, ktorá mu v súvislosti s vadou predmetu kúpy vznikla a to na základe objektívnej zodpovednosti
založenej na tom, že predávajúci neupozornil kupujúceho na vady predmetu kúpy podľa § 596 Obč. zák.
a v kúpnej zmluve, ktorou žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva výslovne prehlásil,
že vec nemá žiadne vady, teda nie je zaťažená žiadnou ťarchou a vecným bremenom.

30. V bode 35 odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd zdôraznil, že práve vecné bremeno, ktoré
spočíva v existencii rozvodu vody a horúcovodu na pozemku, ktorý žalobca kúpnou zmluvou nadobudol
malo za následok vynaloženie dodatočných viacnákladov, ktoré by v prípade neexistencie vecného
bremena žalobcovi nevznikli. Na základe v konaní predložených dôkazov a vykonaného dokazovania



dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca (prvoinštančný súd nesprávne uviedol žalovaný) si mohol
uplatniť iba nárok na náhradu škody, ktorá mu práve v súvislosti s vadami kúpnej zmluvy vznikla a to
vynaložením nákladov, ktoré nepredpokladal.

31. V ďalšej časti tohto bodu súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané splnenie predpokladov
pre priznanie nároku na náhradu škody a to vznik škody, ktorá spočívala v zmenšení majetku žalobcu,
ktorý musel vynaložiť náklady na zmenu projektu a platiť nájomné za čas, keď nemohol počas doby
rekonštrukcie zakúpenú nehnuteľnosť užívať, nepravdivé ubezpečenie predávajúceho, že predmet
predaja nie je zaťažený žiadnym vecným bremenom v príčinnej súvislosti s ubezpečením žalovaného
ako predávajúceho, že nehnuteľnosť je bez vecných bremien.

32. Podľa § 420 Obč. zák.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa § 600 Obč. zák.
Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Podľa § 510 Obč. zák.
Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

34. Žalobca ako i súd prvej inštancie sa domnievajú, že náklady vynaložené na zmenu projektovej
dokumentácie a úhrada nájomného za užívanie iných priestorov sú v právnom chápaní škodou, ktorá
vznikla ako následok vady kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Vadami treba
rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo ju inak znehodnocuje.
Môže ísť o právne, ako aj o faktické vady. Predmet kúpy môže mať vady, o ktorých predávajúci vie
(§596 Obč. zák.), alebo ide o vady, ktoré vyjdú dodatočne najavo a predávajúci kupujúceho na ne
neupozornil (§597 Obč. zák.) Právnej definícii vád zodpovedajú žalobcom tvrdené nedostatky predmetu
kúpy, uplatňované žalobcom ako škoda. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny
úkon t.j. je konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetková ujma a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.

35. Z obsahu spisu a listinných dokladov, ktoré predložil žalobca vyplýva, že po zistení, že na
nehnuteľnosti, ktorú kúpil od žalovaného ako predávajúceho sú ťarchy, žiadal o zľavu z kúpnej ceny
titulom vady predmetu kúpy, na ktorú kupujúceho predávajúci neupozornil. Žalovaný mu zľavu odmietol
poskytnúť. Napriek týmto skutočnostiam žaloba smeruje na náhradu škody, ktorú prvoinštančný súd
síce žalobcovi priznal, ale z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na uplatnený nárok prihliadal ako na vady
predmetu kúpy . Pokiaľ ide o v odvolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným
súdom v otázke príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody,
odvolací súd musí opodstatnenosti tohto odvolacieho dôvodu prisvedčiť, pretože prvoinštančný súd
nezdôvodnil, nevysvetlil riadne sa nevyporiadal, nekonkretizoval, právnu povinnosť žalovaný ako
predávajúci porušil Treba v tejto veci vziať do úvahy, že žalovaný pri uzatvorením kúpnej zmluvy nemal
vedomosť, rovnako ako ani žalobca, o existencii inžinierskych sietí, ktoré viedli cez pozemok, ktorý bol
predmetom kúpy a s tým súvisiace vecné bremeno, ktoré bolo zistené a zapísané až počas stavebného
konania, keď žalobca ako kupujúci požiadal o prestavbu predmetu kúpy. Ide teda jednoznačne o vadu,
ktorá vyšla najavo dodatočne a s ktorou zákon spája následky vyplývajúce práve s prvoinštančným
súdom citovaného ust. § 597 ods. 1,2 Obč. zák. Za protiprávne konanie žalovaného nemožno považovať
vadu, ktorá vyšla najavo dodatočne, pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, súvislosti existenciu skutočností, ktoré prichádzajú do
úvahy ako priama príčina škody.

36. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal vedomosť o
existencii vecného bremena, preto nemožno pričítať v jeho neprospech, že v kúpnej zmluve vyhlásil, že
k nehnuteľnosti sa neviažu žiadne ťarchy a na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že v
danej veci sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.



37. Podľa § 181 C.s.p.
(2) Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie
svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní
sporu.

38. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, ako súd po nadobudnutí
účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. vec predbežne právne posúdil (§ 181 ods. 2 C.s.p.), čím by sa mohlo
predísť zmiešavaniu a prelínaniu nároku na náhradu škody s nárokom z vád, čo má za následok
dôvodnosť podaného odvolania, k čomu odvolací súd uvádza, že v danom prípade rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je daný dôvod pre
jeho zrušenie.

39. Zmyslom zodpovednosti za škodu je, aby bola nahradená majetková ujma vzniknutá následkom
porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. Zodpovednosť za vady
a zodpovednosť za škodu sú odlišnými záväzkovo-právnymi inštitútmi, majú iný účel a sú založené na
rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť za vady stíha nedostatky
vlastného plnenia predávajúceho a sleduje, aby kupujúci dostal zo záväzkového právneho vzťahu
plnenie bez akýchkoľvek vád.

40. S poukazom na § 391 ods. 3 C.s.p.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

41. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

42. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie musí jednoznačne ustáliť právne posúdenie veci s tým,
aby mali strany sporu možnosť k nemu navrhovať relevantné dôkazy a to v spojení s jednoznačným
vymedzením predmetu dokazovania, ktorý má zásadný význam pre ďalší procesný postup súdu, keďže
sa podľa aktuálneho procesného poriadku kladie zvýšený dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú
procesnú aktivitu. I keď uvedené právne posúdenie má iba predbežný charakter, kedy sa môže súd
od neho odkloniť, ale v takom prípade následný procesný postup musí z odôvodnenia rozhodnutia
jednoznačne argumentačne vyplynúť, čo rozhodnutie prvoinštančného súdu nespĺňa. Bez toho, aby sa
prvoinštančný súd jednoznačne s podstatnými náležitosťami pre priznanie nároku na náhradu škody,
ktorými sú protiprávne konanie žalovaného, vznik škody a príčinná súvislosť vyporiadal a presne ich
konkretizoval, nemožno priznať žalobcovi nárok na náhradu škody, i keď táto môže byť uplatnená
súbežne s právami zo zodpovednosti za vady. Ak však je pre priznanie nároku z hľadiska právneho
posúdenia nevyhnutná aplikácia zodpovednosti za vady nemôže byť žalobcovi priznaný nárok na
náhradu škody a to iba z toho titulu, že mu žalovaný nebol zľavu z ceny ochotný poskytnúť a nebolo
možné nehnuteľnosť vrátiť v pôvodnom stave.

43. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že zároveň v novom rozhodnutí rozhodne
prvoinštančný súd i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania § 396 ods. 3 C.s.p.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).