Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 3Cob/190/2020 zo dňa 24.01.2023

Druh
Rozsudok
Dátum
24.01.2023
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Obchodné záväzkové vzťahy
Povaha rozhodnutia
Zmenené
Navrhovateľ
36548464
Odporca
00166260
Zástupca navrhovateľa
47236230
Spisová značka
3Cob/190/2020
Identifikačné číslo spisu
1207215280
ECLI
ECLI:SK:KSBA:2023:1207215280.11
Súd
Krajský súd Bratislava
Sudca
Mgr. Štefan Zelenák
Odkazované predpisy


Text


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/190/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207215280
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1207215280.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu MERUS, spol. s r.o., P.
Pázmáňa 49/3, 927 00 Šaľa, IČO: 36 548 464, práv. zast. LÖWY & LÖWY s.r.o., Slowackého 56, 821 04
Bratislava , IČO: 47 236 230, proti žalovanému Slovenská republika v mene ktorej koná Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260 o zaplatenie
1.168.990,16 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 25Cb/102/2007-575 zo dňa 20.2.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava
II č.k. 25Cb/102/2007-651 zo dňa 15.2.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/102/2007-575 zo dňa
20.2.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/102/2007-651 zo
dňa 15.2.2019 v napadnutej časti o zaplatenie 663.878,37 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 19.5.2009 do zaplatenia mení tak, že žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.167.990,16 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 90%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 2.4.2007 domáhal zaplatenia sumy 36.923.009,40 Sk (1.225.619,38 EUR) s prísl., titulom
náhrady škody v dôsledku nezákonného postupu Katastrálneho úradu v Nitre, pričom svoj návrh
odôvodnil tým, že dňa 22.7.2002 sa v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex/246/2002 voči
povinnému HYDROSTAV, a.s. Bratislava OZ Šaľa, uskutočnila na exekútorskom úrade JUDr. Ľubomíra
Pekára dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Po udelení príklepu na dražbe podal súdny
exekútor návrh na schválenie príklepu na príslušný exekučný súd. Okresný súd v Šali uznesením
č.k. 2Er/305/02-47 zo dňa 29.7.2002 príklep udelený na dražbe súdnym exekútorom schválil, pričom
uznesenie o schválení príklepu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2002 a na jeho základe Správa
katastra v Šali zapísala dňa 5.8.2002 záznamom pod č. Z-1087/2002 v prospech žalobcu vlastnícke
právo k vydraženým nehnuteľnostiam. Žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol za cenu stanovenú
v dražobnej vyhláške vo výške 4.414.200,- Sk. Dňa 27.3.2003 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci
so spoločnosťou M.I.R. spol. s r.o. so sídlom Tamaškovičová 17, 917 17 Trnava, IČO: 36 219 991 (ďalej
už len "spoločnosť M.I.R. s.r.o.") ako budúcim kupujúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
(ďalej už len "zmluva o budúcej kúpnej zmluve"), v ktorej sa účastníci dohodli na uzatvorení kúpnej



zmluvy v priebehu februára 2004 s tým, že spoločnosť M.I.R. s.r.o. je oprávnená doručiť žalobcovi výzvu
na uzatvorenie kúpnej zmluvy aj pred dohodnutou lehotou a súčasne preukázať finančnú hotovosť vo
výške 10 mil. Sk a žalobca sa zaviazal uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu do 15 dní od doručenia tejto
výzvy. Podľa článku III. tejto zmluvy bola kúpna cena nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 20 mil. Sk.
V prípade porušenia ktorejkoľvek z podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa
zaviazala strana, ktorá podmienku porušila, zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 20
mil. Sk, a to bezodkladne po doručení výzvy oprávnenej strane. Dňa 4.4.2003 podal generálny prokurátor
SR mimoriadne dovolanie voči uzneseniu Okresného súdu v Šali č.k. 2Er/305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Z
dôvodu podania uvedeného mimoriadneho dovolania ako aj na základe výzvy žalobcu zo dňa 25.4.2003
bol Dodatkom č. 1 zo dňa 12.5.2003 doplnený článok IV. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o bod 7,
podľa ktorého boli účastníci zmluvy povinní vydať si všetko, čo si vzájomne plnili v prípade, ak NS SR
vyhovie mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora. Rozsudkom NS SR sp.zn. M Cdo 10/03
zo dňa 24.6.2003 tento mimoriadne dovolania zamietol. Dňa 8.8.2003 podala Okresná prokurátorka v
Šali voči zápisu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností záznamom č. Z-1087/2002 zo
dňa 5.8.2002 protest pre porušenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Správa katastra v Šali protestu
prokurátorky nevyhovela a z toho dôvodu ho postúpila katastrálnemu úradu v Nitre. Katastrálny úrad
v Nitre rozhodnutím zo dňa 16.10.2003 č.k. 2003/00095-9/Br protestu prokurátorky vyhovel a zrušil
predmetný záznam č. Z-1087/2002 zapísaný pod položkou výkazu zmien č. 1162/02. Krajský súd v
Nitre na základe žaloby žalobcu uznesením č.k. 11S/74/03-53 zo dňa 15.12.2004 zrušil rozhodnutie
Katastrálneho úradu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
17.3.2005 a vykonateľnosť 21.3.2005. V dôsledku uvedenej skutočnosti, Katastrálny úrad v Nitre dňa
6.5.2005 vydal rozhodnutie č.k. 2005/00005-13/Br, ktorým protestu okresnej prokurátorky v Šali proti
podanému záznamu nevyhovel. Listom zo dňa 3.11.2003 žalobca oznámil spoločnosti M.I.R. s.r.o., že
rozsudkom NS SR bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuté. Dňa 9.12.2003
spoločnosť M.I.R. s.r.o. v súlade s článkom II. bod 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve doručila žalobcovi
výzvu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne mu preukázala
finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk výpisom z účtu v banke. Žalobca listom zo dňa 23.12.2003
požiadal spoločnosť M.I.R s.r.o. o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy. Uvedená spoločnosť
mu listom zo dňa 31.12.2003 oznámila, že trvá na dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok, nakoľko
mala za to, že uzatvorením Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve, z dôvodu mimoriadneho
dovolania, mu už raz vyšla v ústrety. Listom zo dňa 26.1.2004 táto spoločnosť vyzvala žalobcu na
zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty. V dôsledku postupu Katastrálneho úradu v Nitre, podľa názoru
žalobcu, kedy sa tento musel domáhať svojho nároku súdnou cestou, bol v katastri nehnuteľnosti
stále zapísaný ako výlučný vlastník HYDROSTAV a. s., celkovo po dobu cca 19 mesiacov. V dôsledku
nezákonného postupu Katastrálneho úradu v Nitre, žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať svoje
absolútne vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam, a keďže nebol vlastníkom, nemohol tieto
ani scudziť, tak ako to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Žalobca teda z uvedeného dôvodu
nemohol splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla škoda
spočívajúca v rozdiele nadobúdacej ceny a zmluvne dohodnutej ceny podľa zmluvy o budúcej zmluve
- teda ušlý zisk vo výške 15.582.000,- Sk, škoda spočívajúca v zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 20
mil. Sk, nákladoch na rekonštrukciu kotolne v sume 1.323.209,40 Sk, trovách súdneho konania v sume
4.000,- Sk a trovách právneho zastúpenia v sume 10.000,- Sk, t.j. celkovo 36.923.009,40 Sk.
3. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.9.2005, opravenou dňa 24.10.2005, požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný vyjadrením zo dňa 24.11.2005 žalobcovej žiadosti
nevyhovel z dôvodu, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe uznesenia súdu, t.j.
zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol vykonaný záznamom na základe verejnej
listiny. Záznam sa podľa jeho názoru považuje za úkon, ktorý má len evidenčný charakter, a teda je
irelevantné, či vlastnícke právo bolo alebo nebolo na liste vlastníctva v prospech žalobcu zapísané. Ďalej
uviedol, že žalobca nepreukázal riadne vznik žalovaného zodpovednosti za škodu.
4. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/102/2007-334 zo dňa 7.5.2013 súd konanie zastavil v časti
o zaplatenie istiny 13.242 EUR, a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.212.377,38 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6% ročne zo sumy 1.225.619,38 EUR od 22.9.2005 do 16.5.2012 a vo výške 9% ročne zo
sumy 1.212.377,38 EUR od 17.5.2012 do zaplatenia.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav veci tak, že mal preukázané,
že medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou M.I.R., s.r.o. ako kupujúcim, bola dňa 27.3.2003
uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a
budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, zapísaným na Katastrálnom úrade v



R., Správa katastra v Š., vedených na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 5557
m2, parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 59 m2, budova na tejto parcele, súp. č. XX, 4 garáže a
umývarka so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, k. ú. Š., ku ktorej bola dňa 16.5.2003 uzavretý Dodatok
č. 1. Zo zápisnice o dražbe nehnuteľnosti sp. zn. EX 246/2002, spísanej súdnym exekútorom MUDr.
Ľubomírom Pekárom dňa 22.7.2002 vyplýva, že bol žalobcovi ako vydražiteľovi udelený príklep na
súbor nehnuteľností uvedený v bode 1. zápisnice. Ten bol následne schválený uznesením Okresného
súdu Šaľa č.k. 2ER 305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Generálny prokurátor podal dňa 4.4.2003 proti tomuto
uzneseniu mimoriadne dovolanie, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 10/03 zo
dňa 24.6.2003 zamietnuté. Okresná prokurátorka v Šali podala dňa 18.8.2003 pod č. Pd 3043/2003
Správe katastra v Šali "Protest prokurátora proti zápisu uznesenia Okresného súdu v Šali sp.zn. 2 Er
305/02-47 zo dňa 29.7.2003 záznamom Z 1087/02 vykonaného dňa 5.8.2002 pod položkou výkazu
zmien 1162/02". Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím č. 2003/00095-9/Br zo dňa 16.10.2003 protestu
vyhovel a zrušil záznam Z 1087/2002 zapísaný pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5.8.2002. Toto
rozhodnutie bolo na základe žalobcom podanej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
11S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004 a vec bola vrátená Katastrálnemu úradu v Nitre. Následne Katastrálny
úrad v Nitre rozhodnutím č. 200500005-13/Br zo dňa 6.5.2005 protestu Okresnej prokurátorky v Šali
zn. Pd 3034/2003 zo dňa 18.8.2003 nevyhovel. Spoločnosť M.I.R., s.r.o. vyzvala žalobcu listom zo
dňa 8.12.2003 (opätovne listom zo dňa 31.12.2003) na uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam v
lehote do 15 dní od jej doručenia. Následne výzvou zo dňa 26.1.2004 žalobcu vyzvala na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 20.000.000,-Sk. Listom zo dňa 16.6.2006 žalobcovi oznámila, že pohľadávku
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000.000,-Sk z titulu Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
zo dňa 27.3.2003 postúpila spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC, so sídlom 1090 Vermont Avenue,
N.W., Washington, DC 20005, USA (ďalej už len "LONGSTAND INVEST LLC") a to dňom 7.6.2006, ktorá
dňa 27.7.2006 žalobcu vyzvala na jej zaplatenie. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 20.3.2007 vyplýva,
že v uvedený deň poukázal na účet spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC sumu 20.000.000,-Sk. Z
Kúpnej zmluvy č. 4201 zo dňa 28.2.2007 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou
HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o., Hurbanovo námestie 1, Bratislava IČO: 35 696 796 ako
kupujúcim (ďalej už len "kúpna zmluva č. 4201") vyplýva, že žalobca predmetné nehnuteľnosti (pozemky
parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, stavba súp. č. XX) predal za
sumu 25.100.000,- Sk. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2011, v znení Dodatku č. 1 uzavretej medzi
žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou HP centrum ESO s.r.o. vyplýva, že žalobca nehnuteľnosť
(pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, stavby súp. č. XXXX,
XXXX, XXXX) predal za sumu 13.242,- EUR. O uvedenú sumu súd prvej inštancie konania zastavil v
dôsledku účinného späťvzatia žalobcom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca
spolu s kúpnou zmluvou č. 4201 zo dňa 28.2.2007 uzavrel so spoločnosťou HVB Leasing Real Estate
Bratislava s.r.o. Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti zo dňa 28.2.2007 (ďalej aj "leasingová zmluva"), kde
žalobca vystupoval v pozícii leasingového nájomcu, a ktorá bola uzatvorená z titulu potreby vykonania
rekonštrukcie nehnuteľnosti. Preto, aby bol žalobcovi poskytnutý leasing na nehnuteľnosti, musel tieto
nehnuteľnosti najskôr kúpnou zmluvou č. 4201 previesť na spoločnosť HVB Leasing Real Estate
Bratislava, s.r.o., a to za kúpnu cenu uvedenú v tejto kúpnej zmluve vo výške 25.100.000,-Sk. Kúpna
zmluva č. 4201 a leasingová zmluva boli uzatvorené v totožný deň 28.2.2007. Z ustanovení zmluvy o
leasingu nehnuteľnosti je tiež zrejmé, že nový vlastník nehnuteľnosti dal predmetné nehnuteľnosti do
nájmu žalobcovi za nájomné vo výške 243.130,-Sk mesačne. Uhradené splátky nájomného za 12 rokov,
resp. 144 mesiacov leasingu tak predstavujú celkovo 35.010.720,- Sk spolu s príslušenstvom. Peňažné
prostriedky, ktoré mal nadobudnúť žalobca na základe Kúpnej zmluvy č. 4201, tak podľa žalobcu
nepredstavujú žiadny majetkový prospech na strane žalobcu, keďže ich vracia kupujúcemu. Následne
po uplynutí doby nájmu a po splnení podmienok stanovených v zmluve o leasingu nehnuteľnosti, najmä
po uhradení jednotlivých splátok leasingu, môže žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť spätne
za zostatkovú cenu 1.000,-Sk. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu, na strane žalobcu neprišlo k
získaniu žiadnych peňažných prostriedkov, ale naopak žalobcovi vznikla škoda nielen v podobe ušlého
zisku, ale aj v podobe reálne vynaložených nákladov na rekonštrukciu kotolne.
6. Žalovaný sa v konaní bránil argumentáciou, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú
nezákonné rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2007 sp.zn. 3Cdo/32/2007, z ktorého podľa
názoru žalovaného vyplýva, že nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný
postup, môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti



za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej už
len "z.č. 58/1969 Zb.") len vo vzťahu takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená
práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Ďalej dal žalovaný do pozornosti názor Najvyššieho súdu
ČR, vyslovený v rozsudku zo dňa 11.12.2002 sp.zn. 22Cdo/981/2001 a teda, že predávajúci v dobe
uzatvorenia kúpnej zmluvy nemusí byť vlastníkom veci, zaväzuje sa len, že ju kupujúcemu zaobstará
resp. predá. V rozsudku sp.zn. 3Cdob/142/2002 Najvyšší súd SR vyslovil, že kúpnu zmluvu, pri ktorej
predávajúci nie je vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie, treba považovať za platnú, pokiaľ
predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Ďalej Najvyšší súd SR konštatoval, že funkciou či
zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril predmet kúpy - umožnil mu jeho
nadobudnutie. Podľa § 588 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako "OZ") na základe
už uzatvorenej kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho
kupujúcemu na prevzatie, ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo
k predmetu kúpy nie okamihom uzatvorenej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade nehnuteľnej
veci, vkladom do katastra nehnuteľnosti. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva
predchádza uzatvorenie kúpnej zmluvy. Nemá preto podľa žalovaného oporu tvrdenie žalobcu, že z
dôvodu, kedy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a tieto nemohol ani scudziť, keď postup
katastrálneho úradu nebránil tomu, aby si žalobca mohol splniť svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej
zmluve, a to povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, preto nie je daná príčinná súvislosť medzi
žalobcom namietaným postupom Katastrálneho úradu v Nitre a škodou, ktorej náhrady sa žalobca
domáha. Žalovaný poukázal na § 5 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), podľa ktorého
záznam je úkon správy katastra, plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani
zánik práv k nehnuteľnostiam. Vykonanie záznamu nespôsobilo vznik vlastníckeho práva žalobcu
predmetným nehnuteľnostiam, tak ako zrušenie záznamu nespôsobilo zánik vlastníckeho práva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam. Podaním zo dňa 5.3.2013 žalovaný doplnil, že keďže kúpna cena v
kúpnej zmluve č. 4201 zo dňa 28.2.2007 bola dojednaná vo výške 25.100.000,-Sk, nárok žalobcu na
náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 15.585.800,-Sk, ktorú žalobca určil ako rozdiel medzi
nadobúdacou cenou a cenou zmluvne dohodnutou podľa zmluvy o budúcej zmluve vo výške 20 mil. Sk,
nie je dôvodný. Rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou, za ktorú žalobca predmetné nehnuteľnosti
predal, je totiž viac ako 20 mil. Sk, t.j. viac ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou zmluvne
dohodnutou podľa zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nákladov na
rekonštrukciu kotolne, tento nie je podľa žalovaného dôvodný, keďže vykonaním rekonštrukcie kotolne
žalobca zhodnotil príslušnú budovu a následne ju predal takto zhodnotenú, pričom aj po započítaní
nákladov na rekonštrukciu kotolne možno konštatovať, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve
zo dňa 28.2.2007 prevyšuje kúpnu cenu dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 27.3.2003
vrátane prípadnej úhrady nákladov na rekonštrukciu zo strany spoločnosti M.I.R. s.r.o. Vzhľadom k tejto
skutočnosti ani náklady na rekonštrukciu kotolne nemožno považovať za škodu.
7. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na § 442 ods. 1 a 2 OZ, § 1
ods. 1 a 2 , § 2, § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. § 517 ods. 2 OZ, § 563 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. a uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.5.2009
do 12.4.2011 bola vo výške 1% ročne.
8. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že v predmetnom konaní rozsudkom
č.k. 25Cb 102/2007-463 zo dňa 24.9.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 663.878,38
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č.k. 1Cob/61/2014-516 zo dňa 18.5.2016 vyššie uvedený rozsudok č.k. 25Cb 102/2007-463 zo dňa
24.9.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň uvedený rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, a to v časti o
zaplatenie sumy 44.387,23 EUR s príslušenstvom potvrdil a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku konštatoval,
že súd prvej inštancie si pre svoje rozhodnutie neustálil zodpovednostný titul, teda neustálil, či orgán
verejnej moci - Správa katastra v Nitre, vydal nezákonné rozhodnutie, od ktorého sa odvíja nárok na
náhradu škody alebo škoda mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd
ďalej považoval za potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal s existenciou podmienok vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu. Ďalej dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie v konfrontácii s argumentmi konkrétnych námietok účastníkov konania, čo do
náležitého odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia neobstojí, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia
sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať s podstatnými námietkami a argumentmi tak, ako tieto



vymedzili strany sporu, a to aj v súvislosti s námietkou žalovaného, v ktorej tento predniesol právny
názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 142/2002. Odvolací súd mal ďalej
za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 5 katastrálneho zákona, na ktoré v
priebehu konania poukazoval žalovaný, nakoľko nesprávne ustálil nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, keď získanie vlastníckeho práva ako aj jeho stratu spájal so zápisom, resp. výmazom
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vo forme záznamu, ktorý nemá konštitutívny charakter a ide
len o formu evidencie tých práv, ktoré vznikli alebo zanikli na základe inej právnej skutočnosti, v tomto
prípade na základe príklepu udeleného v dražbe a schváleného rozhodnutím súdu. V posudzovanej
veci súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho zamietajúceho výroku v časti žalobcom uplatneného
nároku na náhradu ušlého zisku ako rozdielu nadobúdacej ceny nehnuteľností a ceny, za ktorú mal
podľa zmluvy žalobca nehnuteľnosti predať, neposkytol podľa záveru odvolacieho súdu žiadne svoje
úvahy ku tvrdeniam žalobcu, že v podobe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a leasingovou
spoločnosťou, išlo o spôsob poskytnutia úveru žalobcovi za účelom rekonštrukcie nehnuteľností, teda jej
účelom bolo zabezpečenie si spôsobu financovania a nie predaj nehnuteľností. Spolu s kúpnou zmluvou
uzatváral žalobca s leasingovou spoločnosťou súčasne leasingovú zmluvu, na základe ktorej predmetné
nehnuteľnosti žalobca naďalej užíval a splácal leasingové splátky, pričom ich výška odzrkadľovala
kúpnu cenu, za ktorú leasingová spoločnosť nehnuteľnosti nadobudla ako aj príslušné úroky. Finančný
leasing je možné vymedziť ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je poskytnutie finančnej služby. Zo
zmluvnej dokumentácie založenej žalobcom vyplýva, že v prípade žalobcu išlo o tzv. spätný leasing,
keď žalobca za účelom získania finančných prostriedkov predal leasingovej spoločnosti nehnuteľnosti
za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú následne spolu s príslušnými úrokmi splácal žalobca leasingovej
spoločnosti v jednotlivých leasingových splátkach s tým, že na konci leasingového vzťahu za podmienok
uvedených v zmluve, nadobudne znova vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nie však za trhovú cenu,
ale za zostatkovú cenu vo výške 1.000,- Sk. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
žiadnym spôsobom nevysporiadal so svojimi skutkovými zisteniami a nadväzujúcimi tvrdeniami žalobcu
a tieto neposúdil, nevyjadril sa k nim a nedospel k žiadnym záverom, v ktorých by reflektoval zistené
skutočnosti.
9. S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku ustálil, že predmetom konania tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok
žalobcu na náhradu škody v súvislosti s uhradenou zmluvnou pokutou v sume 663.787,38 EUR a v
podobe ušlého zisku v sume 504.111,78 EUR, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Nitre, ktorým mu znemožnil po dobu 19 mesiacov, t.j. od 16.10.2003 do 6.5.2005,
vykonávať absolútne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/
X zastavané plochy o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 59 m2 a budova
na tejto parcele súp. č. XX, 4 garáže a umyvárka so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne
územie Š., a z dôvodu, že nebol ich vlastníkom, nemohol tieto ani scudziť tak, ako bolo dohodnuté v
zmysle záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 27.3.2003 so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako
budúcim kupujúcim. Z hľadiska skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že zodpovednostným
titulom v prejednávanej veci je škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. V danej veci to bola
škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre č. k. 2003/00095-9/Br zo dňa
16.10.2003, ktoré bolo následne zrušené pre nezákonnosť rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 11S
74/03-53 zo dňa 15.12.2004, právoplatným dňa 17.3.2005. Vzhľadom na tieto skutočnosti boli podľa
názoru súdu prvej inštancie splnené podmienky podľa § 1 v spojení s § 3 a 4 zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom v znení neskorších predpisov.
10. Podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
podľa § 1 - § 17 z. č. 58/1969 Zb. bola objektívnou zodpovednosťou štátu, ktorej sa nebolo možné zbaviť
a ktorá bola založená na súčasnom splnení troch podmienok: 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Prvotnou podmienkou
bola existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej
normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov.
Podľa § 4 cit zákona, bolo nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez
ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O
vzťah príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané,
že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 115/2010.



11. Súd prvej inštancie po ustálení zodpovednostného titulu sa v zmysle záverov odvolacieho súdu
zaoberal v napadnutom rozsudku ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú
existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a
protiprávnym úkonom, pričom mal za preukázané, že zmluvná pokuta zo strany žalobcu nebola
uhradená dobrovoľne, ale až po opakovaných výzvach, urgenciách a pod hrozbou uplatňovania nároku
na zmluvnú pokutu súdnou cestou, čo preukazuje najmä Žiadosť o predĺženie lehoty zo strany žalobcu
zo dňa 23.12.2003, Výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2003, Žiadosť o predĺženie
lehoty - odpoveď zo dňa 31.12.2003, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 26.1.2004, Záznam
zo stretnutia zo dňa 25.2.2004, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 1.3.2005, Výzva na
zaplatenie spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.7.2006. Jednotlivé prevodné
príkazy preukazujú úhradu zmluvnej pokuty zo strany žalobcu a uvedený uplatnený nárok predstavuje
skutočnú škodu. Zrejmou z vykonaného dokazovania bola tiež kúpna cena, na základe ktorej mali byť
nehnuteľnosti v rozhodnom čase predané. Porovnaním súm v listinných dôkazoch predstavoval rozdiel
sumu 15.585.000,-Sk (517.353,78EUR), čo predstavuje ušlý zisk žalobcu. Žalobca v roku 2007 uzatvoril
nájomnú zmluvu s leasingovou spoločnosťou z dôvodu refinancovania rekonštrukcie nehnuteľnosti.
Jednotlivé leasingové splátky žalobcu končia v roku 2019 a následne žalobca nadobudne vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam.
12. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že zo strany príslušného katastra
došlo k spochybneniu otázky vlastníckeho práva, a to vydaním sporného rozhodnutia Katastrálneho
úradu v Nitre zo dňa 16.10.2003 č.k. 2003/00095-9/Br. Na podklade predmetného rozhodnutia
nebol žalobca evidovaný na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník, pričom týmto rozhodnutím tiež
prišlo k spochybneniu verejnej listiny, t.j. nadobúdacieho titulu žalobcu, ktorý by mohol použiť ako
podklad pre prevod vlastníckeho práva. Uvedené rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 11S 74/2003-53 zo dňa 15.12.2004. Pre posúdenie nárokov je podľa
prvoinštančného súdu tiež relevantné, že napriek urgenciám žalobcu o zjednanie nápravy, túto žalovaný
nikdy nezrealizoval, a to ani po predložení vyhlásenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 23.10.2003,
ktorým správca konkurznej podstaty uznal vlastnícke právo žalobcu.
13. V nadväznosti na nemožnosť žalobcu naplniť dikciu ustanovenia § 30 ods. 5 z.č. 162/1995 Zb. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) súd
prvej inštancie poukázal na to, že v období, keď budúci predávajúci vyzval žalobcu na uzavretie kúpnej
zmluvy, nebol žalobca na liste vlastníctva evidovaný. Verejná listina, t.j. uznesenie, na základe ktorého
bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalobcu záznamom, bola spochybnená
samotným katastrom, a to s poukazom na zrušenie záznamu. V čase uzavretia kúpnej zmluvy tiež nebola
splnená podmienka vyhlásenia, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, nakoľko z dostupnej evidencie
vlastníkov nehnuteľností bolo zrejmé, že na príslušnom liste vlastníctva bola zapísaná spoločnosť
HYDROSTAV a.s. Súd prvej inštancie tak pri skúmaní možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu považoval za
potrebné vyhodnotiť aj skutočnosť, či boli naplnené podmienky zakotvené v budúcej kúpnej zmluve a
či tieto boli reálne stanovené pri uzavretí zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V zásade možno
hovoriť o dvoch podmienkach: prvou je existencia vlastníctva budúceho predávajúceho (s poukazom
na zásadu, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako má sám) a druhá podmienka spočíva
v preukázaní dostupnosti peňažných prostriedkov na strane budúceho kupujúceho. V čase výzvy na
uzavretie kúpnej zmluvy prvá podmienka, a to na strane budúceho predávajúceho, splnená nebola, keď
list vlastníctva vlastnícke právo nepreukazoval a hodnovernosť verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke
právo (uznesenie o schválení príklepu) bola spochybnená výmazom z listu vlastníctva.
14. Súd prvej inštancie vyvodil, že síce nie je vylúčené uzavrieť zmluvu o prevode veci s aktuálnym
nevlastníkom (čo však nie je tento prípad, keďže žalobca vlastníkom počas celej doby reálne bol, to
sa však ukázalo až v roku 2005, čiže po rozhodujúcom čase a po vzniku škody), ak tu existuje právna
skutočnosť, ktorá odôvodňuje opodstatnený záver o tom, že prevodca majetok niekedy v budúcnosti
nadobudne do svojho vlastníctva, následne sa aktivuje aj prevodná zmluva (t.j. typická odkladacia
podmienka). Medzi žalobcom a kupujúcim však podľa súdu prvej inštancie táto právna skutočnosť
nikdy nenastala, keďže on už vlastníkom bol v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, avšak so
svojím vlastníctvom nemohol nakladať práve a len v dôsledku existencie nezákonného rozhodnutia
príslušnej správy katastra, ktoré spochybňovalo jeho nadobúdací titul (príklep na dražbe). Žalobcova
neistota ohľadom jeho vlastníctva spočívala jedine a výlučne v stave, ktorý vytvorili a navodili štátne
orgány nezákonným rozhodnutím, preto bola jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku absencie zápisu žalobcu ako vlastníka na
liste vlastníctva, čo bolo vyvolané nezákonným rozhodnutím žalovaného.



15. Podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnosť, či bude rozhodnutie správneho orgánu v správnom
súdnictve vyhodnotené ako nezákonné alebo nie, nie je právnou skutočnosťou, od ktorej možno
robiť závislým právny úkon. Keď nedôjde k naplneniu dohodnutej odkladacej podmienky v civilnom
zmysle (nevlastník uzatvárajúci zmluvu vlastníctvo nenadobudne), právny úkon nebude neplatný, ale
len nikdy nevyvolá účinky, keďže nenastala podmienka pre jeho aktiváciu. Naproti tomu, ak by bolo
rozhodnuté o tom, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre bolo zákonné, uzavretá zmluva by
bola absolútne neplatná, keďže žalobca nikdy vlastníkom nebol, avšak i napriek tomu by sa za neho
vydával. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo
142/2002, ktoré aj napriek deklaratórnemu charakteru záznamu podľa jeho záveru nemožno na danú vec
aplikovať, keď protest prokurátora v spojení s odôvodnením nezákonného rozhodnutia Katastrálneho
úradu v Nitre vniesli závažné pochybnosti najmä do samotného nadobúdacieho titulu. Síce v dôsledku
nezákonného rozhodnutia bol odstránený iba záznam z katastra majúci evidenčné účely, ale okrem
toho ním boli vnesené závažné pochybnosti priamo o nadobúdacom titule. Nezákonným rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Nitre došlo k navodeniu závažných pochybností o nadobúdacom titule ako takom,
t.j. o samotnom vlastníctve žalobcu, a preto nie je možné zužovať zodpovednostný režim štátu len
na záznam. Ohľadom rozhodnutia č.k. 14Co/277/2011-313, na ktoré žalovaný poukazoval, súd prvej
inštancie uviedol, že sú taktiež dané odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci, keď v danom prípade
nedošlo k dobrovoľnej úhrade zmluvnej pokuty, nakoľko k jej úhrade prišlo až po opakovaných výzvach
zo strany oprávneného subjektu dňa 21.3.2007, a to v čase, kedy bol žalobcovi predložený návrh na
vydanie platobného rozkazu. Zmluvná pokuta nebola žalobcom uhradená z dôvodu, že neuzavrel zmluvu
riadne a včas, ale z dôvodu, že ju ako nevlastník ani nemohol uzavrieť, nakoľko by vedome vyvolával
absolútne neplatný právny úkon. Podľa súdu prvej inštancie je v prejednávanej veci potrebné vyhodnotiť
práve nezákonné rozhodnutie ako priamy následok škody, a to aj v intenciách rozhodnutia Najvyššieho
súdu sp.zn. 3Cdo 32/2007. V prípade, že by neprišlo k nezákonnému rozhodnutiu, na strane žalobcu,
nevznikla by ním uplatnená škoda. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2013
sp.zn. 6MCdo 16/2012, ktorým argumentoval žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že aj v danom
prípade existujú odlišné skutkové okolnosti od prejednávanej veci, keď v tomto prípade bola podmienka
uzavretia riadnej kúpnej zmluvy nastavená legitímne, bola reálne splniteľná, na rozdiel od skutkových
okolností a formulovania podmienky pre uzavretie riadnej zmluvy o dielo ako v prípade formulovanom
v uvedenom stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu prvej inštancie
neobstojí ani odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 210/2008, v ktorom
sa konštatuje, že "absencia zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou
pre uzavretie kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo deklaruje" a to z dôvodu, že samotná správa
katastra spochybnila platnosť a zákonnosť verejnej listiny.
16. Záverom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že časom splnenia záväzku
nahradiť škodu je prvý deň po tom, kedy poškodený požiadal škodcu o splnenie. Z toho vyplýva, že
škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody zásadne vtedy, keď ho nesplní v deň
nasledujúci potom, kedy ho poškodený požiadal o splnenie. Od tohto dňa, od ktorého je škodca v
omeškaní, môže poškodený požadovať aj úroky z omeškania. Žalovaný je so zaplatením tejto priznanej
sumy v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Súd s prihliadnutím
na uvedené priznal žalobcovi úrok z omeškania z prisúdenej sumy vo výške 9% ročne od 19.5.2009
do zaplatenia a v presahujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie
možno považovať až samotnú žalobu, ktorá bola žalovanému doručovaná spolu s predvolaním na prvý
termín pojednávania, súdu sa však nevrátila doručenka. Žalovaný sa však k žalobe písomne vyjadril
dňa 18.5.2009, z čoho možno logicky dôvodiť, že najneskôr v tento deň mu bola žaloba doručená.
Nasledujúcim dňom, t.j. 19.5.2009, sa žalovaný dostal do meškania.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovaný mal vo veci úspech v časti 44.387,23 EUR (zamietajúca časť žaloby) a žalobca v časti
1.168.990,16 EUR (priznaná časť), čo predstavuje celkový úspech žalovaného v rozsahu 90%. O výške
náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to do výroku č. I. a III.
napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Úvodom žalovaný
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp.zn. II. ÚS 467/08,
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl.
46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Ako ďalej žalovaný uviedol,



zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom upravujú zákon č. 58/1969 Zb., resp. zákon č. 514/2003
Z.z., avšak ani jeden z nich neupravuje vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou ako
predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z rozhodovacej praxe súdov
Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci, nezákonné
rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne
protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody bez ohľadu
na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody.
Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona
č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená
práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť podľa žalovaného nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho, čo konštatoval aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. I. ÚS 177/08. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ako zhodne vyložil pojem "príčinná súvislosť" Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 3Cdo 130/2010. Žalovaný mal za to, že
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp.
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Podľa žalovaného medzi namietaným
rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nie je daná
príčinná súvislosť, keď namietaným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre nezaniklo vlastnícke právo
žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, nevytvorilo stav, v dôsledku ktorého by žalobca nemohol platne
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a preto toto rozhodnutie nepredstavovalo takú skutočnosť,
vzhľadom ku ktorej by žalobca nemohol uzatvoriť platnú zmluvu o prevode nehnuteľností v súlade
so zmluvou o budúcej zmluve. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že samotným vydaním
namietaného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla.
19. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, z
ktorej časti odôvodnenia rozhodnutia vtedajšieho Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 16.10.2003, č.k.
2003/00095-9/Br dospel k záveru, že zo strany príslušného orgánu katastra došlo k spochybneniu
vlastníckeho práva žalobcu, resp. k spochybneniu nadobúdacieho titulu, na základe ktorého mal žalobca
nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti.
20. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava II v odseku 41.
odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2017 uviedol, že v dôsledku
nezákonného rozhodnutia síce bol odstránený iba záznam z katastra nehnuteľností, majúci evidenčné
účinky, ale okrem toho ním (jeho odôvodnením spolu s protestom prokurátora) boli vnesené závažné
pochybnosti priamo o nadobúdacom titule - ani tu však Okresný súd Bratislava II bližšie neuviedol,
ktoré časti odôvodnenia predmetného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre vyvolávali tieto závažné
pochybnosti o nadobúdacom titule žalobcu k príslušným nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalovaného
vtedajší Katastrálny úrad v Nitre sa vôbec nezaoberal nadobúdacím titulom, na základe ktorého
mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, preto súd prvej inštancie
nemohol uviesť žiadnu citáciu na podporu záveru, že rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre bolo
spochybnené vlastníctvo žalobcu, z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vtedajšieho Katastrálneho
úradu v Nitre. Katastrálny úrad v Nitre vyhovel protestu prokurátora, pretože vykonaním predmetného
záznamu v prospech žalobcu bolo porušené ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o konkurze a vyrovnaní,
ako aj z.č. 328/1991 Zb.") a mal za to, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu
nemohol byť z procesného hľadiska vykonaný záznam do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu.
Žalovaný opätovne uviedol, že záznam je úkon okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý má len
evidenčné účinky, pričom podmienky na vykonanie záznamu sú ustanovené najmä v § 34 a nasl.
katastrálneho zákona a v súvislosti s problematikou vykonania záznamu do katastra nehnuteľností môžu
byť relevantné aj ustanovenia ďalších právnych predpisov, napr. ustanovenie Exekučného poriadku
o zápise exekučného záložného práva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností. Žalovaný
zdôraznil, že je všeobecne známe, že v rámci "konania" o zázname orgán štátnej správy skúma
predloženú verejnú listinu alebo inú listinu len z formálneho hľadiska v zmysle § 36 katastrálneho
zákona. Orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v nadväznosti na verejnú listinu alebo



inú listinu, ktorá mu bola predložená na vykonanie záznamu, neskúma otázku vlastníckeho práva
subjektu, v prospech ktorého má byť vlastníctvo vykonané, z hľadiska hmotného práva. Žalovaný mal
za to, že ak Okresný súd Bratislava II dospel k záveru, že zo strany príslušného orgánu katastra došlo
k spochybneniu otázky vlastníckeho práva žalobcu, ide o nesprávne skutkové zistenie a následne,
vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia, dospel Okresný súd Bratislava II k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci.
21. V nadväznosti na obranu žalovaného proti žalobe žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal
nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku, sa súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného vôbec
nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca predmetné nehnuteľnosti predal za sumu 25.100.000,-Sk,
resp. skutočnosťou, že "jednotlivé leasingové splátky žalobcu končia v roku 2019 a následne žalobca
nadobudne vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam" (odsek 30. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Žalobca sa totiž domáhal okrem iných aj nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku,
ktorý mal predstavovať suma 15.585.800,-Sk, o ktorú by sa podľa vyjadrenia žalobcu zrejme rozmnožil
jeho majetok, ak by došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na
kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou MERUS, spol. s r. o. a spoločnosťou HVB Leasing Real
Estate Bratislava s. r. o. zo dňa 28.2.2007, z ktorej vyplýva, že žalobca predal predmetné nehnuteľnosti
spoločnosti HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o., a to za sumu 25.100.000,-Sk.
22. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s vyjadrením
povereného zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 24.9.2013, ktorý uviedol, že žalobca predmetné
nehnuteľnosti predal za výhodnejšiu kúpnu cenu, aká bola dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve, a že je
vecou žalobcu, ako naložil s kúpnou cenou. Poverený zástupca žalovaného na tomto pojednávaní taktiež
uviedol, že po ukončení doby nájmu žalobca zrejme opätovne nadobudne predmetné nehnuteľnosti a
bude ich môcť speňažiť za možno ešte výhodnejších podmienok. Súdu prvej inštancie bolo len zrejmé, že
žalobca tieto predmetné nehnuteľnosti predal, pričom ich predal za cenu vyššiu ako bola cena dojednaná
v zmluve o budúcej zmluve, avšak na základe tohto skutkového zistenia dospel k nesprávnym právnym
záverom, keď mal za to, že žaloba je napriek tejto skutočnosti dôvodná aj v časti uplatnenia nároku na
náhradu ušlého zisku. Žalovaný dodal, že poverený zástupca žalovaného v konaní pred súdom prvej
inštancie tiež namietol, že by ich žalobca v budúcnosti mohol speňažiť za možno ešte výhodnejších
podmienok, avšak na túto námietku žalovaného súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nereagoval
a nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že žalobca predmetné nehnuteľnosti predal za 25.100.000,- Sk.
23. Za nesprávnu považoval žalovaný aj konštatáciu súdu prvej inštancie, uvedenú v odseku 39.
rozsudku o nezákonnom rozhodnutí žalovaného. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu štátu zákonodarca zvolil právnu úpravu, kedy
nositeľ hmotnoprávnej zodpovednosti, a to štát, teda Slovenská republika, zodpovedá za rozhodnutie,
konanie alebo opomenutie konania iného subjektu, orgánu štátu. Žalovaným je v predmetnej právnej veci
Slovenská republika. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha, mala byť spôsobená nie rozhodnutím
štátu, t.j. Slovenskej republiky, ale rozhodnutím konkrétneho orgánu štátu. Žalovaný považoval za
nezrozumiteľné úvahy súdu prvej inštancie v odseku 42. odôvodnenia rozhodnutia, kde uviedol, že
"taktiež je zrejmé s poukazom na odlišné skutkové okolnosti, že zmluvná pokuta nebola žalobcom
uhradená z dôvodu, že neuzavrel zmluvu riadne a včas, ale z dôvodu, že ju ako nevlastník, keď jeho
vlastnícke právo bolo anulované rozhodnutím príslušnej správy katastra, pričom toto rozhodnutie bolo
neskôr vyhlásené za nezákonné, ani nemohol uzavrieť, nakoľko by vedome vyvolával absolútne neplatný
právny úkon." Tu žalovaný opätovne zdôraznil, že zrušením záznamu nebolo "anulované" vlastnícke
právo žalobcu, keď vykonanie záznamu má len evidenčné účinky a nemá vplyv na vznik, zmenu alebo
zánik vecného práva k nehnuteľnosti (§ 5 ods. 2 katastrálneho zákona). Žalovanému tiež nebola zrejmá
argumentácia žalobcu, podľa ktorého je nezákonné rozhodnutie priamym následkom škody, nakoľko
v takom prípade pravdepodobne ani nemôže byť daná príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a
škodou. Aby bola daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu, potom nezákonné rozhodnutie orgánu štátu musí byť príčinnou vzniku škody a škoda následkom
vydania nezákonného rozhodnutia. Ak súd prvej inštancie mal za to, že nezákonné rozhodnutie orgánu
štátu je priamym následkom škody, potom jeho rozhodnutie nepôsobí presvedčivo, je nezrozumiteľné
a je otázne aj to, či bolo Okresnému súdu Bratislava II zrejmé, kedy je daná príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vznikom škody. Zároveň v odsekoch 42. a 43. Okresný súd
Bratislava II píše o anulovaní vlastníckeho práva žalobcu, pričom v odseku 46. o spochybnení platnosti a
zákonnosti verejnej listiny. Okresný súd Bratislava II opäť nesprávne uviedol správu katastra, namiesto
Katastrálneho úradu v Nitre.



24. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.zn.
3Cdo 32/2007 vo vzťahu k otázke príčinnej súvislosti uviedol, že "v postupnom slede javov je každá
príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu", z čoho je zrejmé, že nesprávny
úradný postup orgánu štátu môže byť dokonca významným článkom v reťazci príčin a následkov,
avšak to ešte nemusí bez ďalšieho znamenať, že je daná príčinná súvislosť nesprávnym úradným
postupom orgánu štátu a vznikom škody. Uvedené by podľa názoru žalovaného malo platiť aj vo vzťahu
k zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.
25. V ďalšom žalovaný poukázal na právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 8.11.2011, sp.zn. 14Co 277/2011, v zmysle ktorého splnenie zmluvnej povinnosti (zaplatenie
zmluvnej pokuty) zo strany žalobcu nemôže byť škodou v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Krajský súd
v Bratislave taktiež konštatoval, že peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody
a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Podľa Krajského súdu v Bratislave
sa majetok žalobcu v danej právnej vec zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty, a to znamená, že
bez ďalšej právnej skutočnosti, v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo. Tento právny názor považoval žalovaný za relevantný
aj s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016, sp.zn. 2Cdo
517/2015, ktorým dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.12.2014, sp.zn. 14Co
573/2014 zamietol, a v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že "peňažné plnenie, ktorého sa žalobca
domáha titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a
ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom
katastrálneho úradu. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil sa v
dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá pri dojednaní iných
zmluvných podmienok)...". Žalovaný mal za to, že napriek tomu, že právna vec, v ktorej Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom zo dňa 29.6.2016, sp.zn. 2Cdo 517/2015, bola zo skutkového
hľadiska odlišná od právnej veci, v ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom zo dňa 8.11.2011,
sp.zn. 14Co 277/2011, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v zásade k zhodnému záveru ako
Krajský súd v Bratislave. S ohľadom na uvedené bol žalovaný toho názoru, že peňažné plnenie, ktorého
sa žalobca domáhal titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej
pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo namietaným rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Nitre. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil
sa v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim. To znamená, že bez ďalšej právnej
skutočnosti v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. bez
neuzavretia kúpnej zmluvy, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo, teda žalobca v konaní nepreukázal
vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím Katastrálneho úradu
v Nitre a znížením jeho majetku.
26. Ohľadom záveru súdu prvej inštancie, že neobstojí odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 210/2008, pretože samotná správa katastra spochybnila platnosť
a zákonnosť verejnej listiny, žalovaný v odvolaní uviedol, že to bol práve žalobca, ktorý ako prvý
poukázal na právny názor Krajského súdu v Žiline vo svojom podaní zo dňa 3.11.2008, preto možno
zrejme predpokladať, že považoval právnu vec, v ktorej Krajský súd v Žiline vydal tento rozsudok, za
skutkovo a práve obdobný so svojou právnou vecou, o ktorej rozhoduje Okresný súd Bratislava II. Keď
následne žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2010,
sp.zn. 2Cdo 210/2008, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.10.2007, sp.zn.
5Co/203/2006, bol už žalobca toho názoru, že právna vec, v ktorej rozhodoval Krajský súd v Žiline
a Najvyšší súd Slovenskej republiky, je odlišná od jeho právnej veci, o ktorej rozhoduje Okresný
súd Bratislava II. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie by sa mal vecne vysporiadať s
argumentáciou, resp. právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v
jeho rozhodnutí zo dňa 25.2.2010, sp.zn. 2Cdo 210/2008, a podľa ktorého "k poškodeniu nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľa nedošlo a výška odplaty pri predaji nehnuteľnosti, t.j. cena nehnuteľnosti,
ktorá mu nebola zaplatená následkom neuzavretia kúpnej zmluvy, nie je zisk..."



27. Záverom žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2007 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby
po zopakovaní dokazovania zmenil tento v napadnutej časti tak, že žaloba sa zamieta.
28. K odvolaniu žalovaného sa dňa 13.6.2018 písomne vyjadril žalobca, ktorý napadnutý rozsudok
považoval za správny tak po skutkovej ako aj po právnej stránke. Súd sa podľa názoru žalobcu
riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami prejednávanej veci, tieto náležite posúdil a svoje postupy
zodpovedajúco vysvetlil. Mal tak za to, že rozsudok či konanie, ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou
vadou a snaha žalovaného o spochybnenie jeho legitímnosti pramení výlučne z jeho nespokojnosti
s výsledkom sporu, keďže v ňom bol neúspešný. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rámci odvolania
neuviedol žiadnu novú skutočnosť a výlučne sa zameral na vytrhávanie izolovaných viet či myšlienok z
kontextu v intenciách odôvodnenia rozhodnutia, prekrúcanie faktov a za pomoci účelovej argumentácie
sa snažil spochybniť jasné a relevantné skutkové závery súdu, zľahčovať jeho zistenia či právne
relevantné skutočnosti a naopak - nepodstatné a nepreukázané okolnosti zveličovať. Žalobca v tejto
súvislosti odkázal na záverečné zhrnutie, kde sa zaoberal každým argumentom žalovaného osobitne
a následne aj vo vzájomnej súvislosti, pričom za podstatné považoval aj to, že s obranou žalobcu
sa súd plne stotožnil, čo vyplýva zo samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca mal
v konaní jednoznačne za preukázané, že škoda na strane žalobcu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 16.10.2003, č.k. 2003/00095-9/Br, ktoré bolo následne
zrušené pre nezákonnosť rozhodnutím Krajského súdu v Nitre uznesením č.k. 11S/74/03-53 zo dňa
15.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2005. Súd v tomto smere nie je oprávnený skúmať,
či išlo o nezákonné rozhodnutie alebo nie, pokiaľ jeho nezákonnosť už bola skôr konštatovaná a
musí z rozhodnutia o jeho nezákonnosti vychádzať. Žalovaný podľa názoru žalobcu nebol viazaný
skutočnosťami uvedenými v proteste prokurátora, ale mal vyhodnotiť, či skutočnosti, ktoré sú uvedené
v proteste nasvedčujú existencii nezákonného stavu alebo nie. Samotný správny orgán v prvom stupni
usúdil, že nie sú splnené podmienky uvedené v proteste a pochybnosti o legitímnosti nadobudnutia
svojím rozhodnutím vniesol až nadriadený orgán. Správnemu orgánu pritom muselo byť zrejmé, že
boli a sú splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko tieto
preskúmal aj exekučný súd. Žalobca dal do pozornosti rozhodujúce skutočnosti, a to, že príklep
bol žalobcovi udelený dňa 22.7.2002 a bol schválený uznesením Okresného súdu Šaľa zo dňa
29.7.2002 č.k. 2Er 305/02-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2002. Konkurz na povinného
bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 260/2001 dňa 30.7.2002, právoplatným
2.8.2002. V čase rozhodovania súdu o schválení príklepu neexistovali účinky vyhlásenia konkurzu,
keď rozhodnutie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť až dňa 2.8.2002. Žalobca konštatoval,
že výklad žalovaného nemôže v danom prípade obstáť, nakoľko je zrejmé, že prišlo k spochybneniu
vlastníckeho práva žalobcu, hoci toto bolo zapísané formou záznamu. Rozhodujúcou vecou bol rozsah
oprávnení samotného správneho orgánu, ktorý nie je a nebol oprávnený zrušiť rozhodnutie súdu o
schválení príklepu, ale na druhej strane svojím postupom reálne spochybnil vlastnícke právo žalobcu,
čo sa prejavilo aj v tom, že v rozhodujúcom období nebol vedený ako vlastník na liste vlastníctva.
Ohľadom uplatneného nároku na ušlý zisk žalobca opätovne ozrejmil, že dňa 28.2.2007 žalobca
uzatvoril leasingovú zmluvu. V čase uzavretie leasingovej zmluvy, bola obstarávacia cena budovy spolu
s opravami a vykonanou rekonštrukciou spolu vo výške 30.759.801,22 Sk (1.021.038,35 EUR). V
období od 6/2005 do 12/2006, keď bol žalobca v dôsledku rozhodnutia v rámci správneho súdnictva
opätovne vedený na liste vlastníctva, prišlo k rekonštrukcii budovy v celkovej výške 25.137.588,45,-
Sk (834.415,07 EUR). Relevantným preto podľa žalobcu zostalo, že v roku 2003, keď mohol žalobca
uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, avšak v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu tak urobiť
nemohol, mal možnosť budovu predať v stave v akom sa nachádzala bez potreby rekonštrukcie. Ušlý
zisk preto predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou a cenou, za ktorú mal žalobca možnosť v roku
2003 predať. K spochybneniu vlastníckeho práva žalobcu tento považoval za potrebné uviesť, že
verejná listina, t.j. uznesenie, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané v
prospech žalobcu záznamom, bolo spochybnené samotným katastrom, a to s poukazom na zrušenie
záznamu. Taktiež žalobca považoval za relevantné, že napriek jeho urgenciám o zjednanie nápravy,
toto správny orgán nikdy nezrealizoval ani po predložení vyhlásenia správcu konkurznej podstaty
zo dňa 23.10.2003, ktorým správca konkurznej podstaty uznal vlastnícke právo žalobcu. V čase
uzavretia kúpnej zmluvy tak nebola splnená podmienka vyhlásenia, že vlastníkom nehnuteľnosti je
žalobca, nakoľko z dostupnej verejnej evidencie vlastníkov nehnuteľností bolo zrejmé, že na príslušnom
liste vlastníctva bola zapísaná spoločnosť HYDROSTAV a.s. a nie žalobca. Pri skúmaní možnosti
uzavrieť kúpnu zmluvu tak bolo potrebné podľa názoru žalobcu vyhodnotiť aj to, či boli naplnené
dve podmienky zakotvené v budúcej kúpnej zmluve (existencia vlastníctva budúceho predávajúceho a



preukázanie dostupnosti peňažných prostriedkov na strane budúceho kupujúceho) a či tieto boli reálne
stanovené pri uzavretí zmluvy o uzavretí kúpnej zmluvy. V čase výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy
prvá podmienka na strane budúceho predávajúceho nebola splnená, keď list vlastníctva vlastnícke
právo nepreukazoval a hodnovernosť verejnej listiny preukazujúca vlastnícke právo bola spochybnená
výmazom záznamu z listu vlastníctva. Žalobca zdôraznil, že nikdy nepoukazoval na nemožnosť uzavrieť
zmluvu o prevode veci s aktuálnym nevlastníkom, ak tu existuje právna skutočnosť, ktorá odôvodňuje
opodstatnený záver o tom, že prevodca majetok niekedy v budúcnosti nadobudne do svojho vlastníctva.
Následne sa aktivuje aj prevodná zmluva (t.j. typická odkladacia podmienka). Medzi žalobcom a
kupujúcim však takáto právna skutočnosť neprichádzala do úvahy, keďže on už vlastníkom bol, avšak
so svojím vlastníctvom nemohol nakladať práve a len v dôsledku existencie nezákonného rozhodnutia
príslušného katastrálneho úradu, ktoré spochybňovalo jeho nadobúdací titul - príklep na dražbe. Medzi
žalobcom a kupujúcim tu teda nebola žiadna do úvahy pripadajúca nová právna skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala opodstatnený záver o tom, že žalobca majetok niekedy v budúcnosti nadobudne do
svojho vlastníctva a tým "konvaliduje" prípadne uzavretú zmluvu. Žalobca v danej súvislosti ozrejmil,
že to, či bude rozhodnutie správneho orgánu v správnom súdnictve vyhodnotené ako nezákonné
alebo nie, nie je právnou skutočnosťou, od ktorej možno robiť závislým právny úkon. Ide o to, že
keď nedôjde k naplneniu dohodnutej odkladacej podmienky v civilnom zmysle (nevlastník uzatvárajúci
zmluvu vlastníctvo nenadobudne), právny úkon nebude neplatný, ale len nikdy nevyvolá účinky, keďže
nenastala podmienka pre jeho aktiváciu. Naproti tomu, ak by bolo rozhodnuté o tom, že rozhodnutie
Katastrálneho úradu Nitra bolo zákonné, uzavretá zmluva by bola absolútne neplatná, keďže žalobca
nikdy vlastníkom nebol avšak i napriek tomu by sa za neho vydával. Podstatným je, že nakladať s
vecou pri nehnuteľnostiach nespočíva v titule, ale v titule a móde (t.j. uzavretí zmluvy a jej zápise
do katastra). Uzavretá zmluva nie je naplnením práva vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať, je ním
práve zápis zmeny vlastníctva do katastra. V tomto prípade bolo jasné, že k tomu určite nedôjde,
najmä a aj s odkazom na list príslušnej správy katastra zo dňa 18.12.2003. Záznam o nadobudnutí
vlastníckeho práva do katastra bol v danom prípade len deklaratórnym, avšak protest prokurátora v
spojení s odôvodnením nezákonného rozhodnutia vniesli závažné pochybnosti najmä do samotného
nadobúdacieho titulu. V dôsledku nezákonného rozhodnutia bol odstránený síce iba záznam z katastra
majúci evidenčné účely, ale okrem toho ním boli vnesené závažné pochybnosti priamo o nadobúdacom
titule. Nezákonným rozhodnutím, protestom prokurátora a následným nesprávnym postupom správy
katastra došlo k navodeniu závažných pochybností o nadobúdacom titule ako takom, t.j. o samotnom
vlastníctve žalobcu, preto podľa názoru žalobcu nebolo možné zužovať zodpovednostný režim štátu len
na "záznam".
29. Žalobca ohľadne argumentácie žalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo
142/2002 uviedol, že nakladať s vecou pri nehnuteľnostiam nespočíva v titule (uzavretí zmluvy), ale v
titule a móde (t.j. uzavretí zmluvy a jej zápise do katastra). Uzavretá zmluva nie je naplnením práva
vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať, je ním práve zápis zmeny vlastníctva do katastra. V tomto prípade
bolo jasné, že k tomu určite nedôjde, najmä a aj s odkazom na list príslušnej správy katastra zo dňa
18.12.2003. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím č.k. 14Co 277/2011-313, tu sú odlišné skutkové
okolnosti prejednávanej veci, keď v danom prípade neprišlo k dobrovoľnej úhrade zmluvnej pokuty,
nakoľko k jej úhrade prišlo až po opakovaných výzvach zo strany oprávneného subjektu dňa 21.3.2007,
a to v čase, kedy bol predložený. Taktiež je zrejmé, že zmluvná pokuta žalobcom nebola uhradená z
dôvodu, že neuzavrel zmluvu riadne a včas, ale z dôvodu, že ju ako nevlastník ani nemohol uzavrieť,
nakoľko by sa vedome dopustil uzavretia absolútne neplatného právneho úkonu. Podľa žalobcu ďalej
neobstojí ani odkaz žalovaného na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 210/2008, v ktorom konštatuje, že
"absencia zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou pre uzavretie
kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo deklaruje", a to z dôvodu, že samotná správa katastra
spochybnila platnosť a zákonnosť verejnej listiny. Treba totiž posúdiť komplexný stav, ktorý tu v danom
čase nastal. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že smrť ako rozhodujúci moment nadobudnutia vlastníckeho
práva, je nespochybniteľný, pričom v podmienkach Slovenskej republiky je nadobúdanie vlastníckeho
práva založené na delačnom princípe, t.j. vlastníctvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Pokiaľ
ide o nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu, toto sa síce nadobúda príklepom na dražbe, avšak k
predmetnému musí pristúpiť rozhodnutie súdu (schválenie príklepu), ktoré nadobudnutie vlastníckeho
práva aprobuje. Práve toto rozhodnutie, ktoré v súlade s Exekučným poriadkom bolo nevyhnutné,
bolo spochybnené zo strany správneho orgánu. Uvedené žalobca považoval za relevantný a kľúčový
rozdiel oproti skutkovému stavu v žalovaným citovanom rozhodnutí. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/102/2007-575 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.



30. Podaním zo dňa 26.6.2018 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na názore, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a zmätočný, pričom opakovane poukázal
na svoje odvolacie námietky ako aj na to, že Okresný súd Bratislava II používa pojem "anulovanie
vlastníckeho práva", avšak takýto pojem právny poriadok nepozná. Naďalej sa tiež pridržiaval názoru,
že splnenie zmluvnej povinnosti (zaplatenie zmluvnej pokuty) zo strany žalobcu, nemôže byť škodu
v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a preto v tomto smere žalovaný poukázal vo svojom odvolaní aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že argumentácia žalovaného je
účelová, tento poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp.zn.
II. ÚS 152/08-52, ktorý uviedol, že "krajský súd označil obranu žalovaného o tom, že úvahy v článku
v treťom výroku sa pohybovali v teoretickej rovine a že táto pasáž logicky nenadväzuje na vety,
ktoré sa týkajú žalobcu, za účelovú. Ústavný súd uvádza, že svojím spôsobom každá argumentácia
účastníkov smerujúca k svojej obhajobe je účelová. Týmto zjednodušujúcim spôsobom nemožno "odbiť"
argumentáciu". Záverom svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v rámci svojej obrany proti žalobe
žalobcu poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a v rámci svojej argumentácie
vychádzal zo stanovísk prezentovaných v súdnej praxi vo veciach uplatňovania práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci. Žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2007 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie alebo aby po zopakovaní dokazovania zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2007 v napadnutej časti tak, že žaloba sa zamieta.
31. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č.k. 1Cob/53/2019-671 zo dňa
3.7.2019 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/102/2007-575 zo dňa 20.2.2018 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/102/2007-651 zo dňa 15.2.2019
vo výroku č. I. zmenil tak, že žalobu o zaplatenie 504.111,97 EUR spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia zamietol a vo zvyšnej časti o zaplatenie 663.878,37 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 19.5.2009 do zaplatenia potvrdil. V
odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že v prípade náhrady škody uplatnenej podľa zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej
zodpovednosti sa nie je možné zbaviť (§ 1 ods. 2). Ide teda o zodpovednosť, ktorú nie je možné zákonom
vylúčiť, obmedziť alebo ju inak zúžiť, a to ani vtedy, ak sa preukáže, že táto škoda vznikla protiprávnym
konaním inej osoby. V prípade absolútnej objektívnej zodpovednosti štátu neprichádza do úvahy
možnosť liberácie. Pre vznik tejto zodpovednosti predpokladá zákon č. 58/1969 Zb. súčasné splnenie
troch podmienok, ktorými sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu (resp. nesprávny
úradný postup) a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, pričom
všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Podmienka existencie nezákonného rozhodnutia je
teda splnená len, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené práve z dôvodu nezákonnosti, a to na
to príslušným orgánom. Pojem nezákonného rozhodnutia nie je v zákone č. 58/1969 Zb. definovaný.
Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre
jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Keďže
súd v konaní o náhradu škody je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, nie je oprávnený sám posudzovať, či k zrušeniu došlo
oprávnene alebo neoprávnene. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone
definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo
záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Právna
úprava sa síce osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo
vo výroku zrušujúceho (zmeňujúceho) rozhodnutia, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp.zn. 4MCdo /20/2009, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z
dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu
jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Nezákonnosťou treba
rozumieť nielen nesprávne právne posúdenie otázok hmotnoprávnych, ale aj procesné pochybenia, ak
mali vplyv na správnosť rozhodnutia. Len výnimočne nemusí byť dôvodom zrušenia rozhodnutia jeho
nezákonnosť. Ide o prípady, keď sa po vydaní napadnutého rozhodnutia situácia zmení natoľko, že už
v dobe, kedy sa rozhoduje o opravnom prostriedku, netrvajú dôvody pre existenciu rozhodnutia a k jeho
zrušeniu nedochádza pre nezákonnosť, ale z iných dôvodov.



32. Zo zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu (Krajský súd v Nitre, č.k. 11S 74/03-53 zo dňa
15.12.2004) je zrejmé, že rozhodnutie katastrálneho úradu bolo zrušené z dôvodu, že s poukazom na
ust. § 14a ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej
už len "zákon o konkurze a vyrovnaní") jednoznačne vyplýva, že udelený príklep pri dražbe v rámci
exekučného konania bol dňa 22.7.2002, a jeho schválenie súdom bolo jednoznačne pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu (dňa 30.7.2002). Súd tento príklep schválil uznesením dňa 29.7.2002
podľa Exekučného poriadku. Žalobca ako vydražiteľ predmetných nehnuteľností sa stal vlastníkom
vydražených nehnuteľností ku dňu príklepu. Keďže schválenie príklepu a vyhlásenie konkurzu sa stalo
takmer v jeden deň, Okresný súd v Šali už nemohol rozhodol o príklepe na návrh správcu, ktorý sa
stal účastníkom exekučného konania, ale iba na návrh vydražiteľa, t.j. žalobcu, ktorý ho jednoznačne
konkludentným prejavom dal. Z ust. § 14a ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že po schválení
príklepu súdom sa podstata vydá správcovi. S poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a
vyrovnaní správny súd konštatoval, že katastrálne konanie nebolo potrebné prerušiť, keďže tam už bola
poznámka v zmysle § 39 ods. 1 katastrálneho zákona a v danom prípade vydražené nehnuteľnosti už
nepatrili do podstaty úpadcu ako dlžníka. Správa katastra pochybila v tom, že vzhľadom na poznámku
podľa citovaného ustanovenia katastrálneho zákona mala realizovať zmenu vlastníckeho práva a to
na základe uznesenia Okresného súdu Šaľa zo dňa 29.7.2002 do katastra nehnuteľnosti na návrh
správcu konkurznej podstaty úpadcu, keďže tento vlastnícke právo žalobcu ako vydražiteľa v exekučnom
konaní vedenom na majetok úpadcu uznal, čo žalobca doložil písomným vyhlásením správcu konkurznej
podstaty zo dňa 23.10.2003, čo vyplýva i z ust. § 14 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní. Pokiaľ
žalovaný dospel k zhodnému záveru, ako je uvedený v proteste prokurátora, správne mal jedným
rozhodnutím vyhovieť protestu a druhým samostatným rozhodnutím mal zrušiť záznam prvostupňového
katastrálneho orgánu zo dňa 5.8.2002 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s právnym názorom na
postup podľa § 14 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní. Ak by rozhodnutie katastrálneho úradu
zodpovedalo zákonným predpokladom, teda bolo zákonným rozhodnutím, nedošlo by k jeho zrušeniu
správnym súdom a nie je preto pre posúdenie existencie nezákonného rozhodnutia ako podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu relevantné, či rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu
alebo z dôvodu inej vady. Nezákonnosť zrušeného rozhodnutia je materiálnou vlastnosťou zrušeného
rozhodnutia, a nie formálnou vlastnosťou zrušujúceho rozhodnutia (viď. rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp.zn. IV. ÚS 159/2012, sp.zn. II. ÚS 25/2011). Na základe uvedeného mal súd za naplnený
jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia
v podobe rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre zrušeného rozhodnutím Krajským súdom v Nitre.
Žalobca potom, čo v dôsledku rozhodnutia katastrálneho úradu bol v katastri nehnuteľností zrušený
zápis jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ako vlastník dotknutých nehnuteľností bola zapísaná
spoločnosť HYDROSTAV, a.s., neuzatvoril riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na spoločnosť M.I.R , s.r.o. ako kupujúceho, teda
porušil dohodu obsiahnutú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca tak postupoval v súlade so
zásadou prezumpcie vecnej správnosti rozhodnutia orgánu štátu a jeho postupu a tiež v dobrej viere v
súlad ich obsahu s platným právom. Podľa § 70 katastrálneho zákona údaje katastra sú hodnoverné
a záväzné (tzv. materiálna publicita katastra), ak sa nepreukáže opak, teda údaj o vlastníckom práve
spoločnosti HYDROSTAV, a.s. k dotknutým nehnuteľnostiam vedený v katastri nehnuteľností, bol
záväzným a hodnoverným údajom vo vzťahu ku všetkým osobám, teda aj vo vzťahu ku žalobcovi
samotnom. V momente vzniku povinnosti žalobcu uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, bolo teda potrebné
považovať za vlastníka dotknutých nehnuteľností a to záväzne a hodnoverne nie žalobcu, ale spoločnosť
HYDROSTAV, a.s.. Pokiaľ teda žalobca kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť jeho záväzok previesť
vlastnícke právo ku nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom bola podľa záväzných a hodnoverných údajov
katastra nehnuteľností osoba odlišná od žalobcu, na kupujúceho neuzatvoril, pretože sa ako nevlastník
nemohol na prevod vlastníckych práv zaviazať , konal tak žalobca v dobrej viere rešpektujúc rozhodnutie
štátneho orgánu (katastrálneho úradu). Naviac by uzatvorením zmluvy kúpnej zmluvy nesplnil svoju
povinnosť podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, previesť nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom
(dotknuté vyhlásenie o vlastníckom práve žalobcu k nehnuteľnostiam). Podľa súdu, ak jednotlivec koná
dôverujúc vo vecnú správnosť aktu štátu alebo jeho postupu a ich súlad s právom, musí mu byť súčasne
garantované právo na náhradu škody, ak sa preukáže, že prezumpcia správnosti alebo zákonnosti
rozhodnutia štátneho orgánu bola klamlivá. V prejednávanej veci bolo následne rozhodnutím súdu v
tzv. správnom súdnictve konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia katastrálneho úradu. Pre existenciu
kauzálneho nexu je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu



ku vzniku škody tak prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne dôvodzovať vecnú
súvislosť so vznikom škodlivého následku.
33. Konanie žalobcu, ktorý potom, čo bola ako vlastník dotknutých nehnuteľností zapísaná namiesto
žalobcu spoločnosť HYDROSTAV, a.s., porušil povinnosť uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, ktorou sa mal
zaviazať, v súlade so zmluvou o budúcej zmluve, previesť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam
na kupujúceho, považoval súd za legitímne a odôvodnené prezumpciou vecnej správnosti rozhodnutia
katastrálneho úradu, ako aj materiálnej publicity katastra, keď hodnovernosť a záväznosť údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností pôsobila voči všetkým, teda aj voči žalobcovi. Porušenie povinnosti
uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, ktorý záväzok prevzal žalobca v zmluve o budúcej zmluve, spôsobilo
vznik povinnosti zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie povinnosti.
Aj keď v intenciách príčinnej súvislosti predstavuje porušenie povinnosti uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu,
novú na vôli žalobcu závislú okolnosť, neprerušuje sa tým príčinná súvislosť, pretože okolnosťou, bez
ktorej by nenastal následok, aj naďalej zostáva nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by neprišlo k zmene
zápisu vlastníckeho práva a s tým súvisiacim porušením povinnosti žalobcu uzatvoriť riadnu kúpnu
zmluvu. Pokiaľ by totiž neprišlo k nezákonnému rozhodnutiu, následkom ktorého bol zápis vlastníctva
nehnuteľností v prospech iného subjektu ako pôvodne v katastri nehnuteľností evidovaného žalobcu,
mohol by žalobca dostáť svojej povinnosti založenej zmluvou o budúcej zmluve a previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam riadnou kúpnou zmluvou ako aj dostáť povinnosti previesť na kupujúceho
nehnuteľnosti s dohodnutými vlastnosťami v zmysle vyhlásenia žalobcu.
34. V prejednávanej veci nezákonné rozhodnutie, ktoré tvorilo podklad pre výmaz vlastníckeho práva
žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam vyvolalo porušenie zmluvy o budúcej zmluvy žalobcom, ktorý
sa zaviazal za určitých podmienok uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim. Medziiným
sa zaviazal žalobca uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod nehnuteľností, ktorých
je vlastníkom, ako to vyplýva z jeho vyhlásenia. Porušenie povinnosti žalobcu prevzatej v zmluve o
budúcej zmluve bolo sankcionované zmluvnou pokutou, a pretože boli naplnené všetky podmienky
vzniku nároku budúceho kupujúceho na zmluvnú pokutu, nakoniec žalobca túto aj uhradil, teda prišlo
k zmenšeniu majetkovej podstaty žalobcu. Súd posúdil reťazec príčin a následkov v dôsledku, ktorých
prišlo k zmenšeniu majetku žalobcu tak, že prvotnou príčinou, ktorá bezprostredne vyvolala ako následok
vznik škody žalobcu, keď prišlo v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty ku zmenšeniu jeho majetkovej
podstaty, bolo práve nezákonné rozhodnutie katastrálneho úradu, pretože bez nezákonného rozhodnutia
katastrálneho úradu by neprišlo ku vzniku povinnosti žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu.
35. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie stotožnil s právnymi závermi a dospel
k rovnakému záveru, že je daná existencia príčinnej súvislosti pre priznanie nároku na náhradu
škody. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v intenciách príčinnej súvislosti má záznam len
deklaratórny charakter, ďalej je potrebné zdôrazniť, že je síce pravdou, že záznam o nadobudnutí
vlastníckeho práva do katastra bol v danom prípade len deklaratórnym, avšak protest prokurátora v
spojení s odôvodnením nezákonného rozhodnutia vniesli závažné pochybnosti najmä do samotného
nadobúdacieho titulu. Síce v dôsledku nezákonného rozhodnutia bol odstránený iba záznam z katastra
majúci evidenčné účely, ale okrem toho ním (jeho odôvodnením, spolu s protestom prokurátora) boli
vnesené závažné pochybnosti priamo o nadobúdacom titule, čo treba osobitne zdôrazniť. Nezákonným
rozhodnutím, protestom prokurátora a následným nesprávnym postupom správy katastra došlo k
navodeniu závažných pochybností o nadobúdacom titule ako takom, t.j. o samotnom vlastníctve žalobcu
a preto nie je možné zužovať zodpovednostný režim štátu len na "záznam".
36. Odvolací súd uviedol, že kauzálneho deja sa zúčastní niekoľko skutočností, ktoré vedú ku
vzniku škody. Z celého reťazca príčinnej súvislosti, v ktorom každý jav má svoju príčinu a zároveň je aj
príčinou iného javu, je potrebné sledovať len tie príčiny, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Pre
existenciu kauzálneho nexu je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol
vo vzťahu ku vzniku škody tak prepojený, aby už pôsobením prvotnej príčiny bolo dôvodné dôvodzovať
vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza, ak nová
okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá vyvolala vznik škody bez ohľadu na pôvodnú
škodnú udalosť. Ak zostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku
neprišlo, príčinná súvislosť sa neprerušuje. V prejednávanej veci nezákonné rozhodnutie, ktoré tvorilo
podklad pre výmaz vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam vyvolalo porušenie zmluvy
o budúcej zmluvy žalobcom, ktorý sa zaviazal za určitých podmienok uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu
s budúcim kupujúcim. Medziiným sa zaviazal žalobca uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude
prevod nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, ako to vyplýva z jeho vyhlásenia. Porušenie povinnosti
žalobcu prevzatej v zmluve o budúcej zmluve bolo sankcionované zmluvnou pokutou, a pretože boli
naplnené všetky podmienky vzniku nároku budúceho kupujúceho na zmluvnú pokutu, nakoniec žalobca



túto aj uhradil, teda prišlo k zmenšeniu majetkovej podstaty žalobcu. Súd posúdil reťazec príčin a
následkov v dôsledku, ktorých prišlo k zmenšeniu majetku žalobcu tak, že prvotnou príčinou, ktorá
bezprostredne vyvolala ako následok vznik škody žalobcu, keď prišlo v dôsledku zaplatenia zmluvnej
pokuty ku zmenšeniu jeho majetkovej podstaty, bolo práve nezákonné rozhodnutie katastrálneho
úradu, pretože bez nezákonného rozhodnutia katastrálneho úradu by neprišlo ku vzniku povinnosti
žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu. Posúdiac obvyklý chod vecí a skúseností, vznikla podľa súdu
škoda spočívajúca v zmenšení majetku žalobcu zaplatením zmluvnej pokuty adekvátnym dôsledkom
nezákonného rozhodnutia katastrálneho úradu. Žalobcova neistota ohľadom jeho vlastníctva spočívala
jedine a výlučne v stave, ktorý vytvorili a navodili štátne orgány nezákonným rozhodnutím. Odvolací
súd sa rovnako ako súd prvej inštancie stotožnil s právnymi závermi a dospel k rovnakému záveru, že
je daná existencia príčinnej súvislosti pre priznanie nároku na náhradu škody. Ak žalovaný v podanom
odvolaní namietal, že v intenciách príčinnej súvislosti má záznam len deklaratórny charakter, ďalej je
potrebné zdôrazniť, že je síce pravdou, že záznam o nadobudnutí vlastníckeho práva do katastra bol
v danom prípade len deklaratórnym, avšak protest prokurátora v spojení s odôvodnením nezákonného
rozhodnutia vniesli závažné pochybnosti najmä do samotného nadobúdacieho titulu. Síce v dôsledku
nezákonného rozhodnutia bol odstránený iba záznam z katastra majúci evidenčné účely, ale okrem
toho ním (jeho odôvodnením, spolu s protestom prokurátora) boli vnesené závažné pochybnosti priamo
o nadobúdacom titule, čo treba osobitne zdôrazniť. Nezákonným rozhodnutím, protestom prokurátora
a následným nesprávnym postupom správy katastra došlo k navodeniu závažných pochybností o
nadobúdacom titule ako takom, t.j. o samotnom vlastníctve žalobcu a preto nie je možné zužovať
zodpovednostný režim štátu len na "záznam".
37. Vo vzťahu ku nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku uplatneného vo výške 504.111,97
EUR, zisteného ako rozdiel nadobúdacej ceny nehnuteľností vo výške 4.414.200,- Sk a kúpnej ceny
dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve vo výške 20.000.000,- Sk, za ktorú cenu mali byť nehnuteľnosti
prevedené odvolací súd uvádza, že ku vzniku škody na strane žalobcu v tomto prípade neprišlo.
Žalobcom nezrealizovanému obchodu nie je možné v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka pripísať
vznik ušlého zisku. Ak sa pripravovaný obchod, ktorým bol v tomto prípade predaj nehnuteľnosti
nezrealizuje, neuchádza tak automaticky vlastníkovi nehnuteľnosti zisk z predaja tejto nehnuteľnosti. Ak
totiž predávajúci neuzavrie očakávanú kúpnu zmluvu, nenastal potom bez ďalšieho únik zisku ani na
strane predávajúceho ani na strane kupujúceho. V tomto prípade len neprišlo k zámene ekvivalentných
hodnôt, teda k zámene nehnuteľnosti za peňažné prostriedky, ktoré vyjadrujú peňažný ekvivalent
jej hodnoty. V majetku žalobcu totiž, pri takto priznanej náhrade škody, zostala nehnuteľnosť. Preto
žalobcovi nie je možné súčasne priznať aj časť jej hodnoty vyjadrenú v peniazoch, čím by na strane
žalobcu prišlo ku obohateniu na úkor žalovaného. Žalobca nikdy pri pripravovanom predaji neočakával
rozmnoženie svojho majetku o viac ako o cenu nehnuteľnosti, ktorú dojednával. Súčasná prax definuje
ušlý zisk ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá - na rozdiel od skutočnej škody - spočíva
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktoré mohol
poškodený odôvodnene, teda preukázateľne očakávať so zreteľom k obvyklému chodu vecí. Vzhľadom
na vyššie uvedené odvolací súd ( rozsudkom č.k. 1Cob/53/2019-671 zo dňa 3.7.2019 ) dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 388 CSP v časti nároku 504.111,97 EUR
zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
38. O dovolaní žalobcu a žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Obdo/4/2020
zo dňa 29.9.2020 tak, že dovolanie žalobcu odmietol a zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 3. júla 2019, č. k. 1Cob/53/2019-671 vo výroku I. v časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bratislava II z 20. februára 2018, č. k. 25Cb/l02/2007-575 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bratislava II z 15. februára 2019, č. k. 25Cb/l2/2007-651 o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 663 878,37 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 663
878,37 EUR od 19. mája 2009 do zaplatenia, a vo výrokoch II. a III. a vec vrátil odvolaciemu súdu v
rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia NS SR uviedol, že napriek uvedenému
zmätočnému (a zároveň účelovému) konaniu žalobcu v dovolacom konaní, dovolací súd uvádza, že v
zmeňujúcej (zamietajúcej) časti nemožno považovať rozsudok odvolacieho súdu za nepreskúmateľný.
Odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v tejto časti síce stručné, ale jednoznačne z neho vyplýva
záver, že kúpna cena, ktorej zaplatenie žalobca ako budúci predávajúci očakával, keby došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy (predpokladanou zmluvou o budúcej zmluve) s obchodnou spoločnosťou M.I.R. s.r.o.,
nepredstavuje ušlý zisk a škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, za ktorú by zodpovedal štát.
Z uvedeného dôvodu dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené
žalobcom namietanou vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p., preto prípustnosť jeho dovolania
podľa predmetného ustanovenia nie je daná.



39. Dovolací súd poukázal na samotné právne závery, odkazuje na rozhodujúce skutkové okolnosti,
ktoré sú obdobné s rozhodovaným sporom vo veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo/210/2008. V uznesení z
25. februára 2010, sp. zn. 2Cdo/210/2008 najvyšší súd skonštatoval, že „navrhovateľ mohol uzavrieť
s budúcim kupujúcim priamo kúpnu zmluvu a túto spolu s verejnou listinou, ktorá potvrdzuje právo k
nehnuteľnosti, ak toto právo nie je vpísané na liste vlastníctva (§ 30 ods. 3 písm. c/, §30 ods. 4 písm. b/
katastrálneho zákona), predložiť katastrálnemu úradu s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech
kupujúceho. Absencia zápisu vlastníctva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou k uzavretiu
kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo predávajúceho deklaruje. Ak navrhovateľovi vznikla škoda
v dôsledku skutočnosti, že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na uzavretie kúpnej zmluvy na
uvedené nehnuteľnosti následkom nesplnenia podmienky - zápisu práv k nehnuteľnostiam katastrálnym
úradom v zmluvne dohodnutej lehote, neexistuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym
postupom katastrálneho úradu a neuzavretím kúpnej zmluvy. Táto príčinná súvislosť existuje iba medzi
vôľou zmluvných strán vyjadrenou v obsahu zmluvy a v prípade, ak by aj vznik škody navrhovateľ
preukázal, nie je za ňu zodpovedná odporkyňa. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal vznik škody a
ani ušlý zisk. K poškodeniu nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa nedošlo a výška odplaty pri predaji
nehnuteľností, t. j. cena nehnuteľností, ktorá mu nebola zaplatená následkom neuzavretia kúpnej zmluvy,
nie je ušlý zisk. Ušlý zisk je ujma spočívajúca vtom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt. Cena nehnuteľností je vzájomným plnením vyplývajúcim
zo zmluvy. Keďže k plneniu nedošlo, predmet hudúcej kúpnej zmluvy zostal vo vlastníctve navrhovateľa.
Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd v časti rozhodnutia, v ktorej zamietol nárok žalobcu na
náhradu škody v podobe uplatneného ušlého zisku, pri konštatovaní, že kúpna cena predpokladaná
zmluvou o budúcej zmluve, keď k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo, nepredstavuje ušlý zisk
(a škodu, za ktorú by mal zodpovedať štát podľa zákona č. 58/1969 Zb.), sa odvolací súd neodklonil
od záverov vyslovených v uznesení najvyššieho súdu z 25. februára 2010, sp. zn. 2Cdo/210/2008.
Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy ani prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1
písm. a/ C . s. p. konštatuje, že žalobcovi - hoci nebol v katastri zapísaný ako vlastník sporných
nehnuteľností v dôsledku nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre - nebránila žiadna
právna skutočnosť, aby uzatvoril s obchodnou zmluvou M.I.R. s.r.o. kúpnu zmluvu predpokladanú
zmluvou o budúcej zmluve. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti na exekučnej dražbe udelením príklepu,
ktorý následne exekučný súd uznesením schválil. Ingerenciu správy katastra (v súčasnosti okresného
úradu) pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákon vyžadoval jedine v prípade zmluvného prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie však v prípade nadobudnutia nehnuteľností na dražbe.
Žalobca tak bol vlastníkom nehnuteľností bez ohľadu na stav zapísaný v katastri nehnuteľností. K
návrhu na vklad spolu s kúpnou zmluvou mohol žalobca predložiť právoplatné rozhodnutie exekučného
súdu o schválení príklepu ako verejnú listinu potvrdzujúcu jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s
poukazom na znenie § 30 ods. 3 písm. c/, § 30 ods. 4 písm. b/ katastrálneho zákona. Neuzavretie kúpnej
zmluvy tak bolo závislé výlučne od vôle žalobcu, ktorý nevyužil zákonom predvídanú možnosť, a nebolo
spôsobené nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre. Medzi nezákonným rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Nitre a neuzavretím kúpnej zmluvy tak neexistuje príčinná súvislosť, čo vylučuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcom označený ušlý zisk v
podobe kúpnej ceny, ktorú by získal v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, nie je ušlým ziskom, ako
predpokladá zákon, keďže žalobcovi ostala hodnota predstavujúca ekvivalent dojednanej kúpnej ceny
v podobe nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy. Nejedná sa tak o škodu, za ktorú
by zodpovedal štát. Dovolací súd uviedol, že odlišný záver by bolo možné prípadne prijať jedine vtedy,
ak by príslušná správa katastra odmietla povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
situácii, ak by k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo a správa katastra by v rozpore s ustanoveniami § 30 ods.
3 písm. c/, § 30 ods. 4 písm. b/ katastrálneho zákona odmietla akceptovať verejnú listinu preukazujúcu
vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam. K takejto situácii však v rozhodovanom spore nedošlo.
40. Vzhľadom k tomu, že konanie pred odvolacím súdom, v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby
o zaplatenie 504.111,97 EUR s príslušenstvom, nebolo poznačené žalobcom namietanou vadou
zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p. (viď bod 17. vyššie) a prípustnosť dovolania žalobcu nebola daná
podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (viď bod 20.1. vyššie) a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. (viď
bod 19.1. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalobcu, smerujúce proti rozsudku krajskému súdu vo výroku,
zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu v časti o zaplatenie 504.111,97 EUR s príslušenstvom
zamietol, odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné (výrok I.).
41. K otázke existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu
v Nitre a žalobcom tvrdenou škodou vo výške 663.878,37 EUR predstavujúcou zmluvnú pokutu



zaplatenú žalobcom v dôsledku nesplnenia povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o budúcej zmluve
dovolací súd poukázal na v rozsudku z 30. júla 2009, sp. zn. 1Cdo/129/2008 v ktorom najvyšší
súd skonštatoval, že ,,ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená
len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R
21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou d'alšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž “priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. “ Z
uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutné, aby
ujma v majetkovej sfére poškodeného vznikla priamo nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu
štátu. Ak ujma poškodeného vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia iba sprostredkovane [t. j. ak
bezprostrednou príčinou jej vzniku bola iná skutočnosť (napr. nesplnenie zmluvnej povinnosti)], nie je
daná zodpovednosť štátu za škodu.
42. Po rozhodnutí NS SR o dovolaní žalobcu a žalovaného (uznesenie sp. zn. 3Obdo/4/2020 zo dňa
29.9.2020) zostal predmetom konania uplatnený nárok na zaplatenie nároku na náhradu škody v sume
663.878,37 EUR (titulom zaplatenej zmluvnej pokuty) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 663.878,37 EUR od 19. mája 2009 do zaplatenia.

43. Odvolací súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 25.1.2023. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
uviedla, že dovolací súd v bode 30, svojho uznesenia odkazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/210/2008, pričom podľa jej názoru sa jedná o odlišné skutkové okolnosti, pretože v citovanom
rozhodnutí sa jednalo o nadobudnutie dedičstva, ktoré sa nadobúda momentom smrti poručiteľa, pričom
v prejednávanej veci malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva príklepom na dražbe. Ak žalobca nebol
zapísaný na liste vlastníctva nemohol s nehnuteľnosťou nakladať a aj keď sa žalobca opätovne snažil
o zápis na LV, tomu nebolo vyhovené. K aplikácii § 70 katastrálneho zákona uviedla, že toto ust.
podporuje tvrdenia žalobcu v tom, že ak žalobca nebol zapísaný na LV tak nemohol s predmetnými
nehnuteľnosťami nakladať. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že k možnej aplikácii §70
katastrálneho zákona poukázal na argumentáciu žalovaného v podanom dovolaní, z ktorej vyplýva, že v
súlade s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Cdo/517/2015 bolo konštatované, že medzi konaním žalovaného
a prípadnou škodou nie je daná príčinná súvislosť. Zástupcovia strán zhodne uviedli, že nemajú návrhy
na doplnenie dokazovania.

44. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, na pojednávaní podľa § 385 ods. 1,2, C.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Podľa § 455 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

Podľa § 442 ods. 1, Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 2, Obč. zák., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 1 ods. 1, zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ



nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej
len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2, zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2, zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 4 ods. 1, zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 383 C.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
V súlade s § 383 C.s.p je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
a ktorý je podrobne uvedený v ods. 2. tohto rozsudku.
45. Na základe zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že zodpovednostným titulom
v prejednávanej veci je škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. V danej veci to bola škoda
spôsobená nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre č.k. 2003/00095- 9/Br zo dňa
16.10.2003, ktoré bolo následne zrušené pre nezákonnosť rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11
S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004, právoplatným dňa 17.3.2005. Predmetom konania je uplatnený nárok
na zaplatenie nároku na náhradu škody v sume 663.878,37 EUR (titulom zaplatenej zmluvnej pokuty v
dôsledku nesplnenia povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o budúcej zmluve) s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 663.878,37 EUR od 19. mája 2009 do zaplatenia.

46. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom NSSR uvedeným v uznesení z
25. februára 2010, sp. zn. 2Cdo/210/2008 v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že „navrhovateľ mohol
uzavrieť s budúcim kupujúcim priamo kúpnu zmluvu a túto spolu s verejnou listinou, ktorá potvrdzuje
právo k nehnuteľnosti, ak toto právo nie je vpísané na liste vlastníctva (§ 30 ods. 3 písm. c/, §30 ods. 4
písm. b/ katastrálneho zákona), predložiť katastrálnemu úradu s návrhom na vklad vlastníckeho práva
v prospech kupujúceho. Absencia zápisu vlastníctva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou
k uzavretiu kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo predávajúceho deklaruje. Ak navrhovateľovi
vznikla škoda v dôsledku skutočnosti, že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na uzavretie kúpnej
zmluvy na uvedené nehnuteľnosti následkom nesplnenia podmienky - zápisu práv k nehnuteľnostiam
katastrálnym úradom v zmluvne dohodnutej lehote, neexistuje príčinná súvislosť medzi prípadným
nesprávnym postupom katastrálneho úradu a neuzavretím kúpnej zmluvy. Táto príčinná súvislosť
existuje iba medzi vôľou zmluvných strán vyjadrenou v obsahu zmluvy a v prípade, ak by aj vznik
škody navrhovateľ preukázal, nie je za ňu zodpovedná odporkyňa. Na základe cit. právneho názoru
žalobcovi - hoci nebol v katastri zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v dôsledku nezákonného
rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre - nebránila žiadna právna skutočnosť, aby uzatvoril s obchodnou
zmluvou M.I.R. s.r.o. kúpnu zmluvu predpokladanú zmluvou o budúcej zmluve. Žalobca nadobudol
nehnuteľnosti na exekučnej dražbe udelením príklepu a teda originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva, ktorý následne exekučný súd uznesením schválil. Rozhodnutie správy katastra
pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákon vyžadoval v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nie však v prípade nadobudnutia nehnuteľností na dražbe. Žalobca bol teda
vlastníkom nehnuteľností bez ohľadu na stav zapísaný v katastri nehnuteľností. K návrhu na vklad
spolu s kúpnou zmluvou mohol žalobca predložiť právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o schválení
príklepu ako verejnú listinu potvrdzujúcu jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s poukazom na znenie
§ 30 ods. 3 písm. c/, § 30 ods. 4 písm. b/ katastrálneho zákona. Neuzavretie kúpnej zmluvy je dôsledkom
pasivity žalobcu a nebolo spôsobené nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre. Medzi
nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre a neuzavretím kúpnej zmluvy tak neexistuje
príčinná súvislosť, čo vylučuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Dovolací súd uviedol, že odlišný záver by bolo možné prípadne prijať jedine vtedy, ak by príslušná
správa katastra odmietla povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v situácii, ak by k
uzavretiu kúpnej zmluvy došlo a správa katastra by v rozpore s ustanoveniami § 30 ods. 3 písm. c/, § 30
ods. 4 písm. b/ katastrálneho zákona odmietla akceptovať verejnú listinu preukazujúcu vlastnícke právo
žalobcu k nehnuteľnostiam. K takejto situácii však v rozhodovanom spore nedošlo.



47. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom NSSR uvedenom vo vyššie citovanom
rozsudku NSSR z 30. júla 2009, sp. zn. 1Cdo/129/2008 z ktorého vyplýva právny názor, že pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutné, aby ujma v majetkovej sfére poškodeného vznikla
priamo nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu štátu. Ak ujma poškodeného vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia iba sprostredkovane [t. j. ak bezprostrednou príčinou jej vzniku bola iná
skutočnosť (napr. nesplnenie zmluvnej povinnosti)], nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.

48. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom NSSR uvedeným rozsudku z 29. júna 2016, sp. zn.
2Cdo/517/2015 v ktorom NSSR konštatoval, že „sa stotožňuje aj s právnymi závermi odvolacieho súdu,
že nesprávny zápis alebo nečinnosť katastrálneho úradu je bezpochyby nesprávnym úradným postupom
v zmysle citovaného zákona, ktorý však bez ďalšieho nemá za následok vznik škody. Z postupného sledu
jednotlivých skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho
úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu relevantných
príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobcu zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšenie
sa majetku v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim, nebolo spôsobené priamo
nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Vzhľadom na toto nie priame ale sprostredkované
pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel dovolací súd k rovnakému záveru ako odvolací súd,
že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho
úradu a tým zmenšením majetku žalobcu, náhrady ktorého sa domáha. Podľa názoru odvolacieho
súdu nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že citovaný rozsudok najvyššieho súdu nie je na rozhodovaný
spor použiteľný, keďže má vychádzať z odlišných skutkových okolností. Vo veci rozhodovanej pod
sp. zn. 2Cdo/517/2015 mala škoda pozostávať zo zaplatenej zmluvnej pokuty na základe zmluvy o
budúcej zmluve, keď nedošlo k uzavretiu (zmluvou o budúcej zmluve predpokladanej) kúpnej zmluvy z
dôvodu, že žalobca nebol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník nehnuteľností pre nezákonný
postup katastrálneho úradu. Naopak rozhodujúce skutkové okolnosti sa javia byť zhodné so skutkovými
okolnosťami rozhodovaného sporu. Taktiež neobstojí argumentácia žalobcu, že rozhodnutie NSSR sp.
zn. 2Cdo/517/2015 vychádza z odlišnej právnej úpravy (zákona č. 514/2003 Z. z.), keďže predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu sú v zásade totožné podľa zákona č. 58/1969 Zb. a aj podľa zákona č.
514/2003 Z. z.

49. Na základe posúdenia skutkového a právneho stavu dospel odvolací súd k názoru, že
žalobcovi - hoci nebol v katastri zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v dôsledku nezákonného
rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre - nebránila žiadna právna skutočnosť, aby uzatvoril s obchodnou
spoločnosťou M.I.R. s.r.o. kúpnu zmluvu predpokladanú zmluvou o budúcej zmluve. Žalobca nadobudol
nehnuteľnosti na exekučnej dražbe udelením príklepu a teda originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva, ktorý následne exekučný súd uznesením schválil. Rozhodnutie správy katastra pre
nadobudnutie vlastníckeho práva zákon vyžadoval jedine v prípade zmluvného prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nie však v prípade nadobudnutia nehnuteľností na dražbe. Absencia
zápisu vlastníctva v prospech žalobcu nemohla byť teda prekážkou k uzavretiu kúpnej zmluvy. Ak
navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku skutočnosti, že nevyužil možnosť vyplývajúcu zo zákona na
uzavretie kúpnej zmluvy na uvedené nehnuteľnosti následkom nesplnenia podmienky - zápisu práv
k nehnuteľnostiam katastrálnym úradom v zmluvne dohodnutej lehote, neexistuje príčinná súvislosť
medzi prípadným nesprávnym postupom katastrálneho úradu a neuzavretím kúpnej zmluvy. Medzi
nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre a neuzavretím kúpnej zmluvy tak neexistuje
príčinná súvislosť, čo vylučuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Vzhľadom na vyššie uvedené je teda právne neudržateľný názor žalobcu v súlade s § 70 katastrálneho
zákona o „dobrej viere“ žalobcu v stav zapísaný v katastri nehnuteľností, a to že nie je vlastníkom
nehnuteľností, ktoré nemohol následne kúpnou zmluvou previesť na obchodnú spoločnosť M.I.R. s.r.o.,
v dôsledku čoho mu mala vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 20.000.000,- Sk. Žalobca
mohol aj pri absencii zápisu vlastníctva v prospech žalobcu uzavretiu uzavrieť zamýšľanú kúpnu
zmluvu. Neuzavretie kúpnej zmluvy tak bolo závislé výlučne od vôle žalobcu, ktorý nevyužil zákonom
predvídanú možnosť, a nebolo spôsobené nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre. Medzi
nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre a neuzavretím kúpnej zmluvy tak neexistuje
príčinná súvislosť, čo vylučuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním, úradným
postupom Katastrálneho úradu v Nitre a vznikom škody dospel odvolací súd k názoru, že žalobe nie
je možné vyhovieť.



50. Na základe zisteného skutkového stavu, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona a právnym
názorom súdnych autorít vyjadreným vo vyššie cit. rozhodnutiach dospel odvolací súd k názoru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné a preto napadnutý rozsudok v súlade s § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žalobu v časti o zaplatenie 663.878,37 EUR (titulom zaplatenej zmluvnej pokuty) s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 663.878,37 EUR od 19. mája 2009 do zaplatenia zamietol.
51. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že v konaní úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).