Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/84/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200296.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX. XX. XXXX,
R. XXXX/X, R., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36
861 723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého
2, Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti: N. W., nar. XX. XX. XXXX, Q. R. XXXX/XX, U. Q., o správnej
žalobe zo dňa 11. 06. 2021 proti opatreniu žalovaného č. VoÚ 71/2020/Fi zo dňa 26. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratej účastníčke konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vedeného pod sp. zn. V 5546/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo
zistené, že dňa 09. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán
prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 08. 07. 2015 (podaný N. W. ako predávajúcou a žalobkyňou ako
kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej
zmluvy č. 2015/7/8/Draž/707 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - N. W. a kupujúcou
- žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území N.,
evidovanej ako parcela registra E KN, a to na LV č. XXXX ako parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 705
m2 v spoluvlastníckom podiele 15/30.

2. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
5546/15-4 zo dňa 31. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo
dňa 08. 07. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 31. 07. 2015.

3. Na základe protestu prokurátora pod č. Pd 258/15/4403-2 zo dňa 22. 10. 2015 proti uvedenému
rozhodnutiu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 70/2015-7 dňa 05. 11. 2015,
ktorým vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 22. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 31. 07.
2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 25. 01. 2016 rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 31a písm. c/
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom



konaní v znení neskorších predpisov konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil,
pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie
osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a
uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne
konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň
prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil.
Účastníkov konania správny orgán prvého stupňa vyzval, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť,
že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak
v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b
katastrálneho zákona.

5. Predávajúca v podaní zo dňa 29. 01. 2016 oznámila (prostredníctvom svojho právneho zástupcu)
správnemu orgánu prvého stupňa, že nikdy neponúkla štátu nehnuteľnosť na predaj, a preto nemôže
doložiť listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Žiadala o zastavenie
vkladového konania podľa § 31b katastrálneho zákona.

6. K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 15. 02. 2016 a okrem iného
uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci
touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania
za nedôvodné.

7. Dňa 17. 02. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona
predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad
práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať
a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu
bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane
skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Právny zástupca predávajúcej doručil správnemu
orgánu prehlásenie predávajúcej, že nikdy neponúkla štátu nehnuteľnosť na predaj, a preto nemôže
doložiť listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Kupujúca uviedla, že
povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúca nemá z akého
titulu s touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Účastníci konania teda nepreukázali, že štát
svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko
účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

8. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu zo dňa 17. 02. 2016 odvolanie zo dňa 01. 03. 2016.

9. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
17. 02. 2016 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. Vo 22/2016-2/Br: OU-NR-
OOP5-2016/017412-2/Br k: V 5546/2015 zo dňa 23. 03. 2016 zamietol odvolanie žalobkyne a
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 potvrdil ako vecne správne.

10. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/99/2016-118 zo
dňa 29. 11. 2017 tak, že zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa
23. 03. 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačná sťažnosť žalovaného, ktorú podal proti
citovanému rozsudku správneho súdu, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžrk/17/2018 zo dňa 03. 03.
2020 zamietol. Na základe rozsudku správneho súdu i najvyššieho súdu následne Okresný úrad Nitra,
odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Vo 22/2016-27/Br OU-NR-OOP5-2020/000820-27 k: V
5546/2015 zo dňa 26. 05. 2020 opätovne rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2016 (o zastavení katastrálneho konania) tak, že mu vyhovel a



rozhodnutie pod č. V 5546/2016-13 zo dňa 17. 02. 2016 zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Nitra,
katastrálnemu odboru na nové konanie.

11. Súčasťou spisu je i rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy natrvalo, vydané Okresným
úradom Nitra, pozemkovým a lesným odborom zo dňa 31. 03. 2016, na základe ktorého sa odníma
výmera 11,2576 ha pre objekt stavby strategický park. Prílohou rozhodnutia je i geometrický plán č.
43/2016 na oddelenie a majetko-právne vysporiadanie pozemkov parciel uvedených vo výkaze výmer
a na odňatie poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorého pôvodná parcela č. XXX orná pôda o výmere 705
m2 zanikla a vznikla parcela XXX/XXX ostatná plocha o výmere 705 m2. Súčasťou administratívneho
spisu sú i ďalšie rozhodnutia vydané Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, a to rozhodnutím
č. 3627/16 zo dňa 13. 06. 2016, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v prospech MH Invest, s.r.o. a ďalšie rozhodnutie pod č. V 11357/2017 zo dňa 15. 02. 2018, ktorým
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.,
ako i rozhodnutie pod č. V 6219/16 z dňa 24. 06. 2016, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v prospech MH Invest II, s. r. o.

12. V spise a nachádza i rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a
bytovej politiky pod č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32 dňa 18. 08. 2016, ktorým boli vlastníkovi (MH
Invest II, s. r. o.) vyvlastnené tam uvedené nehnuteľnosti (okrem iných i nehnuteľnosť parc. č. XXX/XXX
kat. územie N. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“
v katastrálnom území G., Q., N., M., Q., W.. Rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 nadobudlo
podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 20. 10. 2016.

13. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5546/2015-34 zo dňa 13. 07. 2020, ktorým
podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Draž/707 uzavretej medzi N. W. ako predávajúcou a
žalobkyňou ako kupujúcou. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 17. 08. 2020,
ktoré bolo elektronicky doručené na Okresný súd Nitre dňa 18. 08. 2020 o 14.58 hod., pričom podľa
úradného záznamu na elektronickej doručenke zo dňa 20. 08. 2020 bolo odvolateľovi oznámené, že ide
o omylom zaslanú správu - na OS nepatrí, odosielateľ bol tel. oboznámený o chybnom podaní. Následne
sa nachádza v spise i elektronické podanie odvolania na Okresný úrad Nitra doručené dňa 20. 08. 2020.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalovaný na odvolanie reagoval v podaní č. VoÚ 71/2020/Fi zo dňa 26. 03. 2021 označenom
ako: „Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5546/2015-34
zo dňa 13. 07. 2020 - odpoveď“ tak, oznámil žalobkyni odpoveď na jej odvolanie, v ktorom popísal
priebeh administratívneho konania a zisteného skutkového stavu a oznámil, že žalobkyňa si prevzala
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa dňa 04. 08. 2020 a lehota na podanie odvolania uplynula
dňa 19. 08. 2020, pričom odvolanie bolo Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručené dňa
20. 08. 2020, teda až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní na podanie odvolania. Odvolanie
bolo z Okresného súdu Nitra doručené až 25. 08. 2020. Uviedol, že v zmysle ust. § 60 správneho
poriadku bol povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu
konania, alebo zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a zistil, že postup
správneho orgánu prvého stupňa bol správny a nie sú naplnené podmienky na obnovu konania, prípadne
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

15. Vo svojej odpovedi na neskoro podané odvolanie popísal priebeh administratívneho konania,
dôvody uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru pod V 5546/2015-34 zo dňa 13. 07. 2020, ktorým zamietol návrh na vklad práva do katastra
nehnuteľností a tiež uviedol obsah podaného odvolania žalobkyne.

16. Citoval ust. § 54 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“) a
ďalej uviedol, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad zo dňa 13.07.2020
bolo doručené Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru dňa 20. 08. 2020. Zákonom stanovená 15-
dňová lehota na podanie odvolania žalobkyni uplynula dňa 19. 08. 2020, nakoľko rozhodnutie prevzala



dňa 04. 08. 2020. Odvolanie bolo do elektronickej schránky doručené dňa 20. 08. 2020, teda až po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní na podanie odvolania. Odvolanie bolo rovnako oneskorene
doručené aj z Okresného súdu Nitra - dňa 25. 08. 2020. Odvolanie bolo Okresnému súdu Nitra doručené
dňa 18. 08. 2020 v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania, avšak tento orgán
nebol príslušným orgánom, na ktorý bolo možné odvolanie podať. Okresný súd Nitra ako nepríslušný
orgán predmetné podanie postúpil vecne aj miestne príslušnému orgánu - Okresnému úradu Nitra,
katastrálnemu odboru, avšak už po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, a preto
konštatoval, že odvolanie žalobkyne bolo podané po zákonom stanovenej lehote. V rozhodnutí o
zamietnutí návrhu na vklad boli účastníci konania správne poučení, že proti rozhodnutiu je možno podať
odvolanie na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prostredníctvom Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Lehota
na podanie odvolania uplynula žalobkyni dňa 19. 08. 2020, nakoľko si rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad prevzala dňa 04. 08. 2020. Moment začatia odvolacieho konania sa viaže na podanie
odvolania na príslušnom správnom orgáne a v zákonom stanovenej lehote. Správny orgán je povinný
pri vybavovaní odvolania z úradnej povinnosti skúmať, či sa táto lehota dodržala. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že predmetné odvolanie bolo podané oneskorene, t. j. po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

17. V ďalšej časti žalovaný s poukazom na ust. § 60 správneho poriadku uviedol, že bol povinný
preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu,
prípadne zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

18. Poukázal a citoval ust. § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“),
§ 123 a 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a mal za to, že
splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor skúma v
konaní o návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad je rozhodovací procesný postup, v ktorom okresný
úrad, katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o
povolení vkladu, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad alebo rozhodnutie o zastavení konania o
návrhu na vklad.

19. Splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor
skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t. j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad). To
znamená, že okresný úrad, katastrálny odbor pri rozhodovaní o návrhu na vklad vychádza zo skutkového
a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. K takémuto záveru dospela súdna prax
ako aj právna veda. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku zo dňa 23. 01. 2008, sp. zn. 6Sžo
101/2007 konštatoval, že orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností „musí o návrhu na vklad
rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na vklad.“

20. Predpokladom povolenia vkladu práva do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok,
ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Príslušný okresný úrad, katastrálny
odbor preskúma platnosť zmluvy, a to najmä či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,
či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad, katastrálny odbor aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie predstavuje
rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán
na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor preskúmal návrh na vklad vlastníckeho práva v
konaní č. V 5546/2015, podpísaný predávajúcim a kupujúcim a kúpnu zmluvu, tvoriacu prílohu k návrhu
na vklad a porovnal súladnosť údajov v nich uvedených s reálnym stavom, zapísaným v operáte katastra
nehnuteľností.

21. Predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom území N., obec Nitra,
okres Nitra, evidované na LV č. XXXX ako pozemok - parcela registra E-KN Č. XXX - orná pôda o
výmere 705 m2, ktorej bola predávajúca podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho



podielu 15/30 k celku. Predmet kúpnej zmluvy tak, ako bol uvedený vo vyššie citovanej Kúpnej zmluve
a v návrhu na vklad už zanikol, resp. nie je takýmto spôsobom evidovaný v katastri nehnuteľností.

22. Poukázal tiež na to, že dňa 13. 06. 2016 bola uzatvorená Kúpna zmluva č. 30203/4282/2015/
Dražovce/007/LulEV medzi predávajúcim: N. W. a kupujúcim: MH Invest, s.r.o., ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k pozemku - parcele registra E- KN č. XXX - orná pôda o výmere 705 m2,
ktorej bola predávajúca podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 15/30 k celku.
Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 3627/16 o povolení vkladu vlastníckeho
práva v prospech kupujúceho nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2016.

23. Dňa 06. 04. 2016 bolo Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručené na zápis rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru sp. zn. OU-NR-PLO 2016/017783 zo dňa
31.03.2016, ktorým bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda v katastrálnom území N.. Medzi
odňatými bola aj parcela č. XXX - orná pôda o výmere 705 m2, evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne
územie N.. Podkladom rozhodnutia bol geometrický plán č. 43/2016 na oddelenie a majetkoprávně
vysporiadanie pozemkov - parciel uvedených vo výkaze výmer a na odňatie z PP. Parcela registra E-KN
Č. XXX zanikla a bola z nej vytvorená parcela registra C-KN č. XXX/XXX o výmere 705 m2. Predmetné
rozhodnutie bolo do operátu katastra nehnuteľností zapísané v konaní č. Z 2637/16 pod číslom zmeny
538/16.

24. Dňa 22. 06. 2016 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy č. 20160027, uzatvorenej dňa 21. 06. 2016 medzi
predávajúcim: MH Invest, s.r.o. a kupujúcim: MH Invest II, s. r. o., ktorej predmetom boli okrem iných aj
nehnuteľnosť - parcela registra C-KN č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 705 m2. Rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva č. V 6219/16 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2016.

25. Dňa 02. 11. 2016 bolo Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručené rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení sp. zn. OU-NR-
OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2016 a ktorým
boli vyvlastnené pozemky - parcely registra C-KN, evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie N.,
medzi ktorými bola vlastníkovi MH Invest II, s. r. o., vyvlastnená parcela registra C- KN č. XXX/XXX
- ostatné plochy o výmere 705 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o za účelom „Vybudovanie
strategického parku“, katastrálne územie G., Q., N., M., Q., W.. Predmetné rozhodnutie bolo do operátu
katastra nehnuteľností zapísané v konaní č. Z 9249/2016 pod číslom zmeny 1016/16.

26. Dňa 13. 12. 2017 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy č. 20/70079 zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 09. 02. 2018, kde spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako predávajúci predala spoločnosti Jaguar Land
Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcemu nehnuteľnosti, medzi ktorými bol aj pozemok - parcela registra
C-KN č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 705 m2. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho
práva č. V 11357/2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 02. 2018. Parcela registra E-KN č. XXX - orná
pôda o výmere 705 m2, katastrálne územie N. v operáte katastra nehnuteľností evidovaná nie je. Táto
parcela bola zameraná geometrickým plánom č. GDZV-156/2017 na oddelenie a zlúčenie pozemkov pre
výstavbu na parcelách, uvedených vo výkaze výmer, úradne overeným pod číslom 106/2018. Z parcely
registra, evidovanej na LV č. XXXX ako parcela registra C-KN č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere
705 m2 bola vytvorená parcela registra C-KN č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere 679 m2 a parcela
registra C-KN č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere 26 m2. Predmetným geometrickým plánom týmto
parcela registra C-KN č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere 705 m2 zanikla.

27. Správny orgán je povinný skúmať splnenie podmienok na povolenie vkladu v čase vydania
rozhodnutia. Pri skúmaní splnenia podmienok na povolenie vkladu v novom konaní správny orgán
zistil, že vyššie citovaný pozemok, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. už v operáte katastra
nehnuteľností evidované nie je. Ako už bolo uvedené vyššie, parcely registra C-KN č. XXX/XXX a č. XXX/
XXX, katastrálne územie N. sú evidované na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o.



28. Pri posudzovaní oprávnenosti predávajúceho nakladať s pozemkom, ktorý zanikol a jeho výmera
bola včlenená do pozemkov - parciel registra C- KN Č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, katastrálne územie N.,
je už vo vlastníctve iného subjektu.

29. V závere uviedol žalovaný, že aj napriek skutočnosti, že odvolanie žalobkyne bolo podané po lehote,
žalovaný stotožnil s postupom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, t. j. že v prípade návrhu
na vklad vlastníckeho práva v konaní č. V 5546/2015 rozhodol vo veci a návrh na vklad zamietol, a to
z dôvodu, že predávajúci nie je vlastníkom predmetu prevodu. Žalovaný sa preto stotožnil s postupom
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, ktorý po oboznámením sa so skutkovým a právnym
stavom pri rozhodovaní o návrhu na vklad už nepovažoval predávajúceho za vlastníka nehnuteľnosti,
a z uvedeného dôvodu návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti mal za to, že postup Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru bol správny a nie
sú naplnené podmienky na obnovu konania, prípadne preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

30. V podanej žalobe zo dňa 11. 06. 2021 žalobkyňa žiadala zrušiť oznámenie žalovaného č. VoÚ
71/2020/Fi zo dňa 26. 03. 2021, ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V
5546/2015-34 zo dňa 13. 07. 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie.

31. V časti II. „Rozhodujúce skutočnosti“ uviedla, že žalovaný v oznámení č. VoÚ 71/2020/Fi uviedol,
že odvolanie voči rozhodnutiu č. V 5546/2015-34 zo dňa 13. 07. 2020 bolo podané po uplynutí lehoty,
odvolanie však bolo podané omylom na Okresný súd v Nitre dňa 19. 08. 2020. Až následne, po zistení
omylu, bolo doručené na správny orgán, a to dňa 20. 08. 2020. Následne postupoval správny orgán
tak, že preskúmal odvolanie podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. Uviedol, že prvostupňový správny
orgán rozhodol správne podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom dôvody uvedené v oznámení
žalobkyňa nepovažovala za správne a zákonné z dôvodov uvedených nižšie.

32. V časti III. zopakovala odôvodnenie žalobou napadnutého oznámenia.

33. V časti IV. uviedla žalobné body nasledovne:
nesprávne posúdenie nových skutočností - správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný
neprihliadal na záväznosť rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva, keď ustanovenie § 228
ods. 2 rozširuje subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na list vlastníctva
zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na liste vlastníctva bola zapísaná poznámka o konaní
11S/111/2016. Žalovaný sa v nadväznosti na túto skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie
dobrej viery ďalších nadobúdateľov v dôsledku čoho nemôže návrh zamietnuť z dôvodu, že po
zastavení vkladového konania (a medzi zrušením tohto rozhodnutia) došlo k ďalším prevodom pozemku.
Poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 30. 10. 2018, č.j. 5 As 122/2016-36), ako
i Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 71/2011, z ktorého v abstrakte citovala.
V dôsledku vyhovenia správnej žalobe vedenej pod sp. zn. 11S/99/2016 na Krajskom súde v Nitre sa na
rozhodnutie o zastavení vkladového konania nazerá ako na neprávoplatné. Všetky ďalšie rozhodnutia
Okresného úradu, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania,
stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania
v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového
konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj čo sa týka nadväzujúcich
rozhodnutí. Len taký postup je súladný s právom na spravodlivý proces. Takýto záver nie je v rozpore
s úpravou obsiahnutou v ustanovení § 135 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku,
ďalej len „SSP“ (na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy) alebo s ustanovením §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona, nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania nadväzných
rozhodnutí, avšak táto nezákonnosť dovtedy nebola autoritatívne zistená.

34. Ďalej namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva. Prvostupňový správny orgán



však (v súlade s právnym názorom Krajského súdu) skúmal skutočnosť, či štát využil svoje predkupné
právo. V tomto smere prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdil a žalovaný pochybil, keď tejto
otázke nevenoval pozornosť. Ak by totiž štát svoje predkupné právo využil, k vyvlastneniu by dôjsť
nemohlo.

35. V tejto súvislosti poukázala na čl. 2 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Z. z Ústavy Slovenskej
republiky, a jeho výklad podaný Ústavným súdom SR v uznesením č. 49/1998 Z. z., ktorý citovala a
poukázala i na nález II. ÚS 143/02 Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej len „Ústavný súd SR“
z 5. 11. 2002.

36. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach) Zákon o niektorých opatreniach ustanovuje v prípade významnej investície podľa § 3
ods. 1 schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý obsahuje okrem iného
„identifikačné údaje o podnikovom pozemku.“. Podnikový pozemok podľa § 2 tohto zákona sa „týka iba
pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby. V zmysle
§ 3 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach sa ustanovilo predkupné právo štátu na pozemkoch, na
ktorých sa má realizovať významná investícia. Táto nová právna úprava bola zavedená zákonom č.
154/2015, ktorý novelizoval Zákon o niektorých opatreniach. V tomto smere ide o obligatórne požiadavky.

37. Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie
strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 8.7.2015. V nadväznosti na
uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o niektorých opatreniach
vydalo osvedčenie o „významnej investícii“ dňa 13.7.2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol, v súlade s
§ 3 zákona č. 175/1999 Z. z. aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba (časť
5 Zoznam pozemkov súvisiacich s vybudovaním Strategického parku).

38. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzatvorená dňa 08. 07.
2015, avšak v tomto čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie
žalovaného je i v tomto smere nezákonným a arbitrárnym. Ak teda predkupné právo štátu v čase
uzatvorenia právneho úkonu neexistovalo, nebol dôvod, aby správny orgán prvého stupňa prihliadal na
skutočnosť, či štát využil alebo nevyužil predkupné právo.

39. V ďalšej časti správnej žaloby sa žalobkyňa zaoberala otázkou pravej a nepravej retroaktivity s tým,
že i podľa názoru Ústavného súdu SR je nevyhnutné si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť
pre budúcnosť zlepšované a nie rušené, príp. zhoršované.

40. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil v súlade s názorom prokurátora porušenie
predkupného práva s absolútnou neplatnosťou, následne po zrušení rozhodnutia správnym súdom
skúmal či bolo predkupné právo uplatnené. Žalovaný však ohľadne predkupného práva štátu neuviedol
žiadne závery. Odôvodnenie je teda logicky rozporné a arbitrárne, jeho následkom je porušenie práva
na súdnu ochranu.

41. V správnej žalobe žalobkyňa poukázala na nesprávne právne posúdenie (absolútna neplatnosť a
dodatočná nemožnosť plnenia ako následky porušenia predkupného práva štátu) . V tejto súvislosti sa
zaoberala legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti,
ktorý musí vyplývať priamo z právnej normy.

42. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právna rozbor má žalobkyňa za to, že predávajúci už po
uzavretí kúpnej zmluvy so žalobkyňou nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu a to vzhľadom na
viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania.
Opačný výklad by predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v čl. 20
Ústavy Slovenskej republiky.

43. Právna norma ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 175/1999 Z. z. neobsahuje:
1) žiadne ustanovenia, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť, napr. znením „inak je právny úkon
neplatný,“
2) ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu
neplatnosť.



44. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu, predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri,
je potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie takéhoto predkupného práva štátu
s absolútnou neplatnosťou a to z nasledovných dôvodov. Právna úprava predkupného práva štátu v
zmysle Zákona o niektorých opatreniach bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri
uplatnení tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Za zachovania zásady
legality je potrebné analogicky hľadať ustanovenia, ktoré postup pri uplatňovaní predkupného práva
upravujú a to bez ohľadu na verejný alebo občianskoprávny charakter takého vzťahu.

45. Predkupné právo štátu je upravené aj napr. v § 23 Zákona č. 49/2002 Z. z. ochrane pamiatkového
fondu „Ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku alebo jej časť, je povinný písomne ju ponúknuť
na kúpu štátu zastúpenému ministerstvom“. Ďalšie odseky relatívne podrobne upravujú ďalší postup
uplatnenia tohto predkupného práva (Zákon č. 175/1999 Z. z neustanovuje žiadne také podrobnosti,
avšak je zrejmé, že sa musí postupovať podľa nejakých právnych noriem. Dôležité je však v tomto
smere priame prepojenie na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré riešia problematiku zmluvného
predkupného práva.

46. Na podporu argumentácie žalobkyne v tomto smere dala do pozornosti návod Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 v obdobnej veci,
ktoré zároveň ilustruje aká bola doterajšia prax pri posudzovaní predkupného práva štátu.

47. Pojmové znaky nemožnosti plnenia a následky nemožnosti plnenia sú upravené v ustanovení § 575
Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 2 § 575 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak
ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
Z ustanovenia § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ
nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie
konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť
aj po dohodnutej dobe.

48. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok,
teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle
právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými
spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj
voči nadobúdateľovi.

49. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny aby nedošlo k spochybneniu zásady
pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej
nemožnosti je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z
ustanovenia § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je
časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná
(kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť
je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.

50. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením (pričom rozhodnutie o vyvlastnení
je napadnuté správnou žalobou o ktorej koná Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 11S/261/2016, k čomu
žalovaný nezaujal žiadne relevantné stanovisko) po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil
z dôvodu že právny úkon posúdil ako úkon absolútne neplatný. Ak by došlo k uplatneniu predkupného
práva zákonným spôsobom, žalobcovi by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná tým, že by mu
túto kúpnu cenu zaplatil štát. Kvôli arbitrárnym záverom správneho orgánu došlo k situácii, že žalobca
nie je vlastníkom pozemku, predávajúci kúpnu cenu nevrátil a žalobca sa musí domáhať jej vrátenia v
občianskom súdnom konaní. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že predkupné právo štátu
má vecné účinky, keďže sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej
voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát) sa môže domáhať, aby
mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená
osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi
žalobcom a K. H. však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú
prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže
sa jedná o vecno-právne následky (publicita v katastri nehnuteľnosti a záväznosť údajov pre tretie osoby



pokiaľ nedôjde k ich vyvráteniu v súdnom konaní), pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom
podpisu zmluvy (pokiaľ nie je dohodnutý iný dátum účinnosti zmluvy).

V. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

51. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 10. 2021 k podanej žalobe poukázal na to, že Okresný úrad
Nitra, katastrálny odbor vydal rozhodnutie č. V 5546/2015-45 zo dňa 13. 07. 2020, ktorým návrh na
vklad vlastníckeho práva zamietol Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Žalovaný mal
za to, že odvolanie bolo podané po lehote a preto odpovedal iba neformálnym listom, čo však žalobkyňa
nepovažuje za správne a zákonné.

52. V ďalšej časti vyjadrenia citoval jednotlivé žalobné body zo správnej žaloby a popísal skutkový stav,
ako vyplýva z časti I. tohto rozsudku.

53. Zdôraznil, že správny orgán je povinný skúmať splnenie podmienok na povolenie vkladu v čase
vydania rozhodnutia. Pri skúmaní splnenia podmienok na povolenie vkladu v novom konaní správny
orgán zistil, že vyššie citovaný pozemok, nachádzajúci sa v katastrálnom území N. už v operáte katastra
nehnuteľností evidovaný nie je. Ako už bolo uvedené vyššie, parcely registra C-KN č. XXX/XXX a č. XXX/
XXX, katastrálne územie N. sú evidované na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o.

54. Pri posudzovaní oprávnenosti predávajúceho nakladať s pozemkom, ktorý, ako už bolo uvedené
vyššie, zanikol a jeho výmera bola včlenená do pozemkov - parciel registra C-KN č. XXX/XXX a č. XXX/
XXX, katastrálne územie N., správny orgán správne zistil, že tento je už vo vlastníctve iného subjektu.

55. Splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor
skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t. j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad). To
znamená, že okresný úrad, katastrálny odbor pri rozhodovaní o návrhu na vklad vychádza zo skutkového
a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. K takémuto záveru dospela súdna prax
ako aj právna veda. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku zo dňa 23. 01. 2008, sp. zn. 6Sžo
101/2007 konštatoval, že orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností „musí o návrhu na vklad
rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na vklad.“

56. Predpokladom povolenia vkladu práva do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných podmienok,
ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Príslušný okresný úrad, katastrálny
odbor preskúma platnosť zmluvy, a to najmä či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,
či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad, katastrálny odbor aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie predstavuje
rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán
na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

57. Žalovaný sa stotožnil s postupom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, t. j. že v prípade
návrhu na vklad vlastníckeho práva v konaní č. V 5546/2015 rozhodol vo veci a návrh na vklad zamietol,
a to z dôvodu, že predávajúci nie je vlastníkom predmetu prevodu. Tento dôvod zamietnutia návrhu na
vklad považoval za správny a preukázateľný.

58. V ďalšej časti uviedol, že žalobkyňa sa vo svojom odvolaní vo veľkej časti venovala problematike
zákonného predkupného práva, avšak žalovaný nepovažoval za potrebné sa k otázke skúmania
splnenia podmienok predkupného práva štátu vyjadrovať, pričom poukázal napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/7/2018 zo dňa 22. 10. 2019 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 11S/50/2016 zo dňa 11. 10. 2017.



59. Žalovaný uviedol, že odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad č. V
5546/2015-34 zo dňa 13.07.2020 bolo doručené Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru dňa
20. 08. 2020. Zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania účastníkovi konania uplynula
dňa 19. 08. 2020, nakoľko rozhodnutie žalobkyňa prevzala dňa 04. 08. 2020. Odvolanie bolo do
elektronickej schránky doručené dňa 20. 08. 2020, teda až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní
na podanie odvolania. Odvolanie bolo rovnako oneskorene doručené aj z Okresného súdu Nitra dňa 25.
08. 2020. Odvolanie bolo Okresnému súdu Nitra doručené dňa 18. 08. 2020 v zákonom stanovenej 15-
dňovej lehote na podanie odvolania, avšak tento orgán nebol príslušným orgánom, na ktorý bolo možné
odvolanie podať. Okresný súd Nitra ako nepríslušný orgán predmetné podanie postúpil vecne aj miestne
príslušnému orgánu - Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru, avšak už po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty na podanie odvolania a preto je nutné konštatovať, že odvolanie žalobkyne bolo
podané po zákonom stanovenej lehote. Účastníci konania boli v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad
správne poučení, že proti rozhodnutiu je možno podať odvolanie na Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky prostredníctvom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, ktorý rozhodnutie
vydal do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je nutné konštatovať, že
predmetné odvolanie bolo podané oneskorene. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR za to, že predmetné odvolanie bolo podané oneskorene, t. j. po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

60. Žalovaný zdôraznil, že predpokladom postupu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom. S poukazom na zásadu „iudex ne eat ultra petita partium“ (sudca nech nejde
nad návrhy strán), je súd viazaný dôvodmi uvedenými v žalobe, ktorej osobitnou náležitosťou je aj
konkrétne tvrdenie, že žalobkyňa bola rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojom subjektívnom
práve (a akom), vyplývajúcom z právneho predpisu, pričom žalobkyňa musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Predmetná žaloba túto náležitosť nespĺňa, nakoľko
žalobkyňa neoznačuje, na akom subjektívnom práve bola ukrátená.

61. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani neoznačila dôkazy, ktoré by
neboli známe a s ktorými by sa žalované správne orgány nevysporiadali a ktoré by preukazovali,
že predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov bola ukrátená na konkrétnom subjektívnom práve,
vyplývajúcom z právneho predpisu. Navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

62. Uznesením zo dňa 24. 11. 2021 č. k. 11S/84/2021-76 súd pribral do konania účastníčku
administratívneho konania, a to N. W., ktorú následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote
písomne vyjadrila s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej.

63. Správny súd si ďalej pripojil spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/99/2016 (žalobkyňa: D.
G. c/a žalovaný: Okresný úrad Nitra, o správnej žalobe žalobkyne zo dňa 25. 04. 2016 proti rozhodnutiu
žalovaného č. Vo 22/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017412-2/Br k: V 5546/2015 zo dňa 23. 03. 2016)
a z neho si vyhotovil fotokópiu úradných záznamov zo dňa 28. 11. 2017, rozsudku tunajšieho súdu č. k.
11S/99/2016-118 zo dňa 29. 11. 2017 s doložku právoplatnosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžrk/17/2018 zo dňa 03. 03. 2020 s vyznačenou právoplatnosťou.

64. Následne správny súd vo veci určil termín pojednávania, na ktorom sa vyjadrila právna zástupkyňa
žalobkyne, ktorá poukázala na obsah žaloby a písomných podaní. Žalovaný a pribratý účastník konania
sa pojednávania nezúčastnili, pričom doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

65. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny



poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 26. 03. 2021 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

66. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

67. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 54 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal.
Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje
osobitný zákon.

Podľa § 60 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie
z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.

68. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2019,
teda i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku
katastra je úrad.
Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 5a)

Podľa § 12 ods. 1 písm. a/, f/ vyššie citovaného zákona, úrad
a/ riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra,
f/ rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad
a/ rozhoduje v katastrálnom konaní.



Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal,
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu,
predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie
doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou
podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným
úradom.

Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne
konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych
predpisov účinných do 30. septembra 2018.
K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym
rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom
bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť
aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.

69. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09.
2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.
Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach
vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných
celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov
(ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka").
Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").
Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 5a)

Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad
a/ rozhoduje v katastrálnom konaní.



Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal,
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu,
predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie
doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou
podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným
úradom.

Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.
_________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

70. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď v podaní pod č. VoÚ 71/2020/Fi zo dňa 26. 03. 2021 označenom
ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5546/2016-34 zo
dňa 13. 07. 2020 - odpoveď“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie zo dňa 17. 08. 2020 proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa pod č. V 5546-34 zo dňa 13. 07. 2020 bolo podané po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani dôvod na uplatnenie postupu podľa ust. §
60 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda na obnovu konania alebo
zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

71. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v
čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 26. 03. 2021.



72. V prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č.
V 5546/2015-34 zo dňa 13. 07. 2020 (ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 31 ods. 3
zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností) vyplýva, že
zásielka s týmto rozhodnutím bola doručená žalobkyni doporučene do vlastných rúk dňa 04. 08. 2020,
kedy si žalobkyňa osobne prevzala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, čo potvrdila svojim
podpisom a na predmetom rozhodnutí je vyznačený dátum nadobudnutia právoplatnosti dňom 19. 08.
2020. Žalobkyňa bola poučená, že proti tomuto rozhodnutiu je podľa § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z. z.
možné podať odvolanie na Úrad Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prostredníctvom
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, ktorý rozhodnutie vydal, do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Tiež bola poučená, že toto rozhodnutie je podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok preskúmateľné súdom po nadobudnutí právoplatnosti.

73. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa
13. 07. 2020 elektronicky odvolanie cestou svojho právneho zástupcu, pričom odvolanie zo dňa 17. 08.
2020 bolo elektronicky doručené Okresnému súdu Nitra dňa 18. 08. 2020, pričom na uvedenom podaní
sa nachádza úradný záznam spísaný dňa 20. 08. 2020 s textom: „omylom zaslaná správa na ÚPVS
- na OS NR nepatrí. Odosielateľ bol tel. oboznámený o chybnom zaslaní.“ Na podaní sa nachádza i
došlá pečiatka Okresného úradu Nitra, katastrálnemu odboru s dátumom 20. 08. 2020. V spise sa tiež
nachádza elektronické podanie - odvolanie žalobkyne zo dňa 17. 08. 2020 doručené Okresnému úradu
Nitra dňa 20. 08. 2020.

74. Správny súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobkyni neformálnym
podaním zo dňa 26. 03. 2021 oznámil, že predmetné odvolanie bolo podané oneskorene, lebo lehota
na jeho podanie uplynula žalobkyni dňa 19. 08. 2020.

75. Súd predovšetkým skúmal, či toto oznámenie zo dňa 26. 03. 2021 môže byť predmetom súdneho
prieskumu. Nemožno spochybniť i s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR
pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010,
5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa
zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a
právnických osôb. Je nepochybné, že oznámenie žalovaného zo dňa 26. 03. 2021 takýto charakter má,
nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný takto formálne vybavil odvolanie žalobkyne zo dňa 17. 08. 2020
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2020 č. V 5546/2015-34 (ktorým
správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 31 ods. 3, zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov zamietol návrh na
vklad práva do katastra nehnuteľností). Žalovaný sa teda podaným odvolaním nemienil zaoberať a vo
veci nevydal rozhodnutie tvrdiac, že bolo podané oneskorene a katastrálne konanie je teda právoplatne
skončené.

76. Odvolanie v mene žalobkyne bolo podané jej právnym zástupcom elektronicky dňa 18. 08.
2020 Okresnému súdu Nitra napriek tomu, že žalobkyňa bola v rozhodnutie zo dňa 13. 07.
2020 správne poučená, že odvolanie je možné podať v lehote 15 dní na Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky prostredníctvom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru. Z
administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných
rúk dňa 04. 08. 2020, čo nebolo v konaní sporné. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol 19. 08. 2020, kedy uplynula 15 dňová lehota na
podanie odvolania (išlo o pracovný deň - stredu). Odvolanie síce bolo podané dňa 18. 08. 2020,
avšak na nepríslušný orgán (napriek správnemu poučeniu), ktorý orgán - Okresný súd Nitra postúpil
podané odvolanie Okresnému úradu Nitra dňa 20. 08. 2020 a v ten istý deň bolo Okresnému úradu Nitra
doručené i elektronicky podané odvolanie žalobkyne zo dňa 17. 08. 2020. Správny súd sa stotožnil so
stanoviskom žalovaného, že márnym uplynutím odvolacej lehoty žalobkyni nastali účinky právoplatnosti
prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k nim.



77. Správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa v podanej správnej žalobe takýto záver žalovaného
nespochybnila, len zopakovala, čo bolo uvedené v oznámení žalovaného zo dňa 26. 03. 2021 a následne
uviedla, že dôvody uvedené v oznámení nepovažuje za správne a zákonné z nižšie uvedených dôvodov,
ktoré sa ale týkali stanoviska žalovaného k veci samej, keď preskúmal odvolanie podľa § 60 správneho
poriadku a zaoberal sa vecnou správnosťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13.
07. 2020.

78. Správny súd je viazaný pri preskúmaní rozhodnutia - opatrenia žalobnými dôvodmi a v tomto prípade
musí konštatovať, že žalobkyňa neprodukovala žiadne námietky, ktoré by priamo smerovali proti postupu
žalovaného, keď jej odvolanie vybavil neformálnym podaním, keďže podané odvolanie považoval za
oneskorene podané. Ani na otázku súdu na pojednávaní dňa 30. 11. 2022, či žalobkyňa produkuje
námietky alebo dôkazy k tomu, čo bolo konštatované žalovaným, že odvolanie bolo podané oneskorene,
právna zástupkyňa žalobkyne uviedla len toľko, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej žaloby.

79. Povinnosťou odvolacieho orgánu je v zmysle § 60 správneho poriadku zaoberať sa aj oneskorene
podaným odvolaním, a to z hľadiska či neprichádzajú do úvahy mimoriadne opravné prostriedky. Za
takéto mimoriadne opravné prostriedky sa považujú iba tie, ktoré patria do pôsobnosti správnych
orgánov, a to obnova konania (§ 62) a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 65).

80. V žalobe napadnutom opatrení žalovaný oznámil dôvody, pre ktoré považoval odvolanie podané
po lehote a uviedol dôvody, pre ktoré odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V postupe žalovaného správny súd nezistil pochybenie, ak
neformálne listom oznámil výsledok odvolacieho konania. Správny poriadok neukladá odvolaciemu
orgánu vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 v prípade oneskorene podaného odvolania.
Oneskorené odvolanie stačí vybaviť neformálnym spôsobom, ako to vyplýva aj z komentára správneho
poriadku. Toto ustanovenie je právnym vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ako aj povinnosti
chrániť záujmy fyzických a právnických osôb, ktoré obligatórne ukladá odvolaciemu orgánu povinnosť
preskúmať aj oneskorene podané odvolanie alebo neprípustné odvolanie. Cieľom tohto preskúmania je
posúdenie možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov v situácii, keď je prvostupňové
rozhodnutie právoplatné. Podané odvolanie sa v tomto prípade v podstate považuje iba za podnet
účastníka sui generis.

81. Správny súdny poriadok upravuje v ustanovení § 140 SSP inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku,
zmyslom ktorého je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel
opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie § 140 SSP umožňuje správnemu súdu vo veci
toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym
súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže, no
nemusí, stručne zopakovať.

82. Správnemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a totožného
predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu, rozhodujúceho pre
posúdenie veci), pričom žalobkyňa v oboch konaniach uplatnila v správnej žalobe totožné žalobné
dôvody a totožné žalobné návrhy, správny súd už rozhodol v správnom súdnom konaní vedenom na
správnom súde pod sp. zn. 11S/34/2021, kde však predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie vo
veci samej, t. j. rozhodnutie o včas podanom odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.

83. K uvedenej totožnosti predmetu konania, ktorý je podmienkou aplikácie inštitútu upraveného v §
140 SSP súd bližšie uvádza, že táto je daná tým, že v tejto prejednávanej veci (v konaní vedenom
pod sp. zn. 11S/84/2021) preskúmal žalovaný na základe oneskorene podaného odvolania rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa podľa § 60 správneho poriadku, a vo veci vedenej na správnom súde
so sp. zn. 11S/34/2021 boli predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného (Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky) vo veci samej, t. j. rozhodnutie o včas podanom odvolaní
žalobkyne (D. G.) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na vklad
práva do katastra nehnuteľností. V obidvoch prípadoch išlo k katastrálne konania vyvolané investíciou -
vybudovanie strategického parku Nitra a zamietnutím návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnych zmlúv uzavretých s spolu/vlastníkmi nehnuteľností (ktorých sa osvedčenia o
významnej investícii vydané vládou Slovenskej republiky týkali) ako predávajúcimi a kupujúcimi (D.



G. a Poľnohospodárskou Pôdou, s.r.o.), keď dôvodom zamietnutí návrhov na vklad práva do katastra
nehnuteľností v oboch týchto veciach vychádzajú z totožného skutkového základu ako aj právneho
základu. Odôvodnenie rozsudku č. k. 11S/34/2021 - 104 zo dňa 16. 03. 2022 reaguje i na totožné
žalobné námietky len s tým rozdielom, že v uvedenom konaní o nich rozhodoval žalovaný rozhodnutím
vo veci samej o odvolaní žalobkyne, a v tomto konaní sa nimi zaoberal len z pohľadu § 60 správneho
poriadku. Z týchto dôvodov správny súd poukazuje na konanie vedené na správnom súde vo veci so
sp. 11S/34/2021, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 11S/34/2021 - 105 zo 16. marca 2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 12. 2020 a ktorý súd i založil do tohto súdneho
spisu aj s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

84. Vychádzajúc z uvedeného správny súd uzatvára, že v prejednávanej veci sú splnené všetky
podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa § 140 SSP. Správny súd pre
úplnosť dopĺňa, že správny súd v tomto správnom súdnom konaní nezistil žiadny legitímny dôvod na
to, aby sa od právneho posúdenia veci samej v označenom právoplatne skončenom konaní totožnej
žalobkyne, žalovaným a s totožným predmetom odchýlil.

85. Preskúmaním žalobou napadnutého opatrenia žalovaného zo dňa 26. 03. 2021 správny súd nezistil
dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

86. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný
správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a toto mu môže byť priznané len vo
výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

87. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšej (pribratej) účastníčke konania N. W., a to
s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady
trov pre ďalšiu účastníčku. Správny súd uznesením č. k. 11S/84/2021-76 zo dňa 24. 11. 2021 pribral
do súdneho konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v
súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zaslanú pribratej účastníčke konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrila s poučením, že ak tak
neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

88. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho



zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.