Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/73/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022201176.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX T.,
proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého
2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212, IČO: 00 166 260, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zo dňa 22. augusta 2022, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 22. augusta 2022, o
d m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 22.08.2022, elektronicky
doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 22.08.2022, sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že napadnutý iný zásah orgánov verejnej správy bol
nezákonný.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.10.2021 vydal správny súd rozsudok č. k. 6S/35/2021-254, ktorým
zrušil rozhodnutie žalovaného č. P - 8496/2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok správneho
súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2021. Žalovaný následne vo veci nekonal
a meritórne nerozhodol. Žalobca uviedol, že napadnutý iný zásah začal žalovaný vykonávať počnúc
dňom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku správneho súdu, t. j . dňa 15.11.2021 a
do dňa podania jeho správnej žaloby, nebol tento zásah dokonaný, skončený a vykonaný a naďalej
uvedený iný zásah a jeho protiprávne právne následky trvajú. Ak správny súd bude považovať nariadenie
pojednávania na prejednanie veci samej za potrebné, navrhol nariadiť pojednávanie.

3. Žalobca následne doručil súdu doplnenia žaloby, konkrétne:
· podanie označené ako „Doplnenie uvedenia označenia a opisu iného zásahu orgánu verejnej správy,
voči ktorému sa žalobca domáha ochrany“ zo dňa 10.10.2022,
· podanie označené ako „Doplnenie uvedenia označenia a opisu iného zásahu orgánu verejnej správy,
voči ktorému sa žalobca domáha ochrany“ zo dňa 19.01.2023 (v rozsahu 173 strán) a
· podanie označené ako „Doplnenie uvedenia označenia a opisu iného zásahu orgánu verejnej správy,
voči ktorému sa žalobca domáha ochrany“ zo dňa 19.01.2023.

4. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.



5. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.

7. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

8. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

9. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

10. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho
dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.

11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej aj „procesné
podmienky“).

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

13. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

14. Správny súd je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom
rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy
ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje SSP v ust. § 256.
Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom
dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna
a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa
vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie
súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

15. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie
konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. § 250v ods.
3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, úprava v SSP neobsahuje procesnú podmienku
vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného
prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti,
či žalobca po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu,
inicioval voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných
prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

16. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez
ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedel, že bol iným zásahom
dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.



17. Za začiatok iného zásahu žalovaného označil žalobca deň nadobudnutia právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku správneho súdu č. k. 6S/35/2021-254 zo dňa 21.10.2021, t. j. deň 15.11.2021.
Sám tak plynutie lehoty odvíja odo dňa 15.11.2021. Týmto okamihom mu začala plynúť subjektívna
lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Lehota na podanie žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. SSP mu tak v zmysle ust. § 256 SSP
uplynula dňa 15.01.2022. Žalobca si však právo na súdnu ochranu prostredníctvom správnej žaloby
uplatnil až dňa 22.08.2022, teda po uplynutí subjektívnej lehoty.

18. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je
celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.
Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje
za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo
najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr
zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia
času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť
následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu
uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva
dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie
je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje
zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle
je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom
zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

19. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih
vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec
možno žalobu podľa ust. § 252 ods. 2 SSP podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej,
ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba
o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia
nezákonnosti zásahu v zmysle ust. § 252 ods. 2 SSP. Samotná existencia objektívnej lehoty však
subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej
lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. § 252
SSP predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

20. Správny súdny poriadok v ust. § 70 umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak
ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený
z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa
vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na
podanie žaloby zo strany žalobcu podaná nebola.

21. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žalobca podal žalobu proti inému zásahu
orgánu verejnej správy oneskorene, po uplynutí subjektívnej lehoty na jej podanie.

22. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie
uvedeného, s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené
zákonom stanovené procesné podmienky (včasnosť podania žaloby), nebolo potrebné a ani účelné sa
zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami.

23. K návrhu žalobcu o nariadenie pojednávania správnym súdom, ak to správny súd bude považovať
na prejednanie veci samej za potrebné, správny súd uvádza, že SSP neurčuje, v ktorom štádiu konania
súd nariadi pojednávanie. Bude to však spravidla po tom, čo má správny súd za preukázané splnenie
procesných podmienok podľa ust. § 97 SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 594 s.). Nakoľko tieto v prejednávanej právnej
veci neboli splnené, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP.

24. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 170 SSP môže dôjsť až potom,
čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa ust. § 171
SSP, a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade trov



konania podľa § 170 písm. a/ SSP. Žalobca procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté
a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto mu
v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní pred
správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP).

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).